1.

Predstavuje zásada zákazu zneužitia práva v daňovej oblasti tak, ako bola vymedzená vo veciach C-255/02, Halifax, a C-425/06, Part Service, základnú zásadu práva Spoločenstva len v oblasti harmonizovaných daní a v oblastiach upravených právnymi predpismi sekundárneho práva Spoločenstva, alebo sa vzťahuje za predpokladu zneužitia základných slobôd aj na oblasti neharmonizovaných daní, akými sú priame dane, keď sú predmetom dane také cezhraničné hospodárske skutočnosti, ako nadobudnutie užívacích práv k akciám akciovej spoločnosti inou akciovou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte alebo v treťom štáte?

2.

Bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúcu otázku, existuje podstatný záujem Spoločenstva na tom, aby členské štáty prijali primerané nástroje na zabránenie daňovým únikom v oblasti nezosúladených daní? Bráni tomuto záujmu, ak sa v rámci opatrenia amnestie neuplatňuje zásada zákazu zneužitia práva uznaná aj ako pravidlo vnútroštátneho práva a dochádza v takom prípade k porušeniu zásad upravených v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii?

3.

Môže sa zo zásad, ktorými sa riadi jednotný trh, vyvodiť zákaz upraviť okrem mimoriadnych opatrení celkového vzdania sa daňového nároku aj mimoriadne opatrenie vyriešenia daňových sporov, ktorého uplatňovanie je časovo obmedzené a podmienené zaplatením len zjavne nižšej časti dlžnej dane?

4.

Bráni zásada zákazu diskriminácie a právna úprava v oblasti štátnej pomoci režimu vyriešenia takých daňových sporov, ktoré sú predmetom tohto konania?

5.

Bráni zásada efektivity práva Spoločenstva takej mimoriadnej a časovo obmedzenej procesnej právnej úprave, ktorá odníma kontrolu zákonnosti (a najmä kontrolu správneho výkladu a uplatňovania práva Spoločenstva) súdu rozhodujúcemu v poslednom stupni, ktorý má povinnosť podať návrhy na začatie prejudiciálneho konania o platnosti a o výklade Súdnemu dvoru Európskej únie?