3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/104

—

so zreteľom na dohodu z roku 1995 o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve v súvislosti so zachovaním a riadením populácií rýb, ktoré sa vyskytujú súčasne na viacerých miestach oceánov, a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (newyorská dohoda zo 4. augusta 1995),

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO, prijatý 31. októbra 1995,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2002 o Zelenej knihe Komisie o budúcnosti spoločnej politiky rybného hospodárstva (1),

—

so zreteľom na vyhlásenie Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu od 26. augusta do 4. septembra 2002,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zavádzanie trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu (COM(2006)0360) a na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o uplatňovaní zásady trvalej udržateľnosti v rybnom hospodárstve EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva (COM(2007)0136) a na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o tejto téme (5),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 12/2011 s názvom Prispeli opatrenia EÚ k prispôsobeniu kapacity rybárskych flotíl dostupným možnostiam rybolovu?,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o úlohe spoločnej politiky rybného hospodárstva pri implementovaní ekosystémového prístupu k správe morí (COM(2008)0187) a na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej politike rybného hospodárstva a ekosystémovom prístupe k riadeniu rybného hospodárstva (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2008 s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (COM(2008)0534) a na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o aplikovanom výskume týkajúcom sa spoločnej politiky rybného hospodárstva (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 24. apríla 2009 s názvom Riadenie v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva: Európsky parlament, regionálne poradné rady a ďalší aktéri (9),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru – Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (COM(2009)0162),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Reforma spoločnej rybárskej politiky z 22. apríla 2009 (COM(2009)0163),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (11),

—

so zreteľom na cieľ 6 z cieľov z Aichi v rámci protokolu z Nagoje zverejneného po samite v Nagoji o biodiverzite, ktorý sa konal 18. – 29. októbra 2010,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2011 o spoločnej rybárskej politike (COM(2011)0425) a pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tomuto návrhu (SEC(2011)0891),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Reforma spoločnej rybárskej politiky (COM(2011)0417),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre námorníctvo a rybárstvo (COM(2011)0804),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (COM(2011)0416),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (COM(2011)0424),

—

so zreteľom na správu Komisie o povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (COM(2011)0418),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o príspevku spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k tvorbe verejných statkov (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kríze v európskom odvetví rybného hospodárstva v dôsledku zvýšenia cien ropy (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0253/2012),

A.

keďže to je prvýkrát v histórii spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, keď Parlament koná ako spoluzákonodarca pri zavádzaní tejto reformovanej politiky;

B.

keďže rybársky priemysel má strategický význam v súvislosti so zásobovaním verejnosti rybami a s potravinovou rovnováhou v jednotlivých členských štátoch i celkovo v Európskej únii a keďže výrazne prispieva k sociálno-hospodárskej prosperite pobrežných spoločenstiev, miestnemu rozvoju, zamestnanosti, zachovaniu a vytváraniu hospodárskych činností predchádzajúcich rybolovu a nadväzujúcich naň a k zachovávaniu miestnych kultúrnych tradícií;

C.

keďže napriek určitému pokroku po revízii v roku 2002 toto oznámenie pripomína, že predchádzajúcej spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva sa nepodarilo dosiahnuť niektoré z kľúčových cieľov: mnohé populácie rýb trpia nadmerným výlovom; hospodárska situácia častí flotily EÚ je i napriek subvenciám nestabilná; pracovné miesta v sektore rybolovu sa strácajú a sú neatraktívne, najmä pre mladých ľudí, ktorí začínajú v odvetví pracovať, a situácia mnohých pobrežných komunít závislých od rybolovu a akvakultúry je neistá;

D.

keďže predchádzajúca spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva však mala aj pozitívny vplyv, pretože umožnila obnovu určitých populácií a vytvorila regionálne poradné rady,

E.

keďže je nevyhnutné, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva mala za cieľ také rybné hospodárenie, v ktorom sa zohľadňujú ekologické, hospodárske a sociálne aspekty (tri piliere reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva), aby sa vždy dosiahol kompromis medzi stavom existujúcich zdrojov v jednotlivých námorných oblastiach a ochranou sociálno-ekonomickej štruktúry pobrežných spoločenstiev, závislých od pobrežného rybolovu, ktorý im zabezpečuje pracovné miesta a prosperitu,

F.

keďže EÚ predstavuje približne 4,6 % svetovej produkcie rybolovu a akvakultúry, a je tak štvrtým najväčším producentom na svete; keďže však EÚ dováža viac ako 60 % rýb, ktoré spotrebuje;

G.

keďže bez ohľadu na priznaný nedostatok vedeckých údajov Komisia odhaduje, že 75 % populácií rýb EÚ trpí nadmerným výlovom, viac ako 60 % populácií rýb v európskych vodách sa loví nad rámec maximálneho udržateľného výnosu a EÚ v dôsledku svojej neschopnosti riadiť rybné hospodárstvo udržateľným spôsobom stráca ročne približne 1,8 miliardy eur zo svojich potenciálnych príjmov;

H.

keďže napriek tomu sú niektoré rybolovné oblasti EÚ akreditované ako udržateľné, čo dokazuje, že spolupráca medzi riadiacimi orgánmi, rybárskym priemyslom a inými zainteresovanými stranami môže priniesť uspokojivé výsledky;

I.

keďže, ako Komisia uvádza, rozhodnutia Rady presiahli od roku 2003 vedecké odporúčania v priemere o 47 % a v súčasnosti sa nadmerne loví 63 % odhadovaných populácií rýb v Atlantickom oceáne, 82 % v Stredozemnom mori a 4 zo 6 populácií rýb v Baltskom mori,

J.

keďže hoci rybné hospodárstvo v EÚ stratilo v rokoch 2002 – 2007 30 % zo svojich pracovných miest v dôsledku zlého stavu populácií rýb, poklesu cien zapríčineného lacnejším dovozom, ako aj technologického pokroku, odvetvie rybného hospodárstva (vrátane akvakultúry) i tak prinieslo v uvedenom období podľa odhadov ročné príjmy vo výške 34,2 miliardy EUR a vytvára viac ako 350 000 pracovných miest v predchádzajúcich i nadväzujúcich činnostiach, v spracovaní rýb a ich uvádzaní na trh, najmä v pobrežných a odľahlých regiónoch a na ostrovoch, kde vytvára spoločenskú hodnotu, ktorá zatiaľ nebola náležite braná do úvahy; keďže napriek strate pracovných miest sa rybolovná kapacita rybárskych flotíl vďaka technologickému pokroku výrazne zvýšila;

K.

keďže dostupné údaje o súčasnej kapacite európskej rybárskej flotily nie sú spoľahlivé, pretože nezohľadňujú technologický vývoj a členské štáty neposkytujú presné údaje o kapacite flotíl;

L.

keďže príjmy a mzdy ľudí pracujúcich v odvetví rybného hospodárstva sú neisté v dôsledku spôsobu obchodovania s rybami, spôsobu určovania prvotných predajných cien a nepravidelného charakteru rybolovu, čo znamená, že v odvetví je potrebné zachovať primerané verejné financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

M.

keďže flotily v oblasti drobného a maloobjemového rybolovu na jednej strane – vrátane tých, ktoré sa podieľajú sa na love vodných schránkovcov a kôrovcov a iných tradičných a extenzívnych činnostiach v oblasti akvakultúry – a flotily väčšieho priemyselného charakteru na druhej strane majú veľmi odlišné charakteristiky, ako flotily v rôznych častiach EÚ bez ohľadu na veľkosť plavidiel mávajú; keďže z tohto dôvodu vhodné nástroje riadenia a problémy nemožno začleniť do jednotného modelu, a je teda potrebné pristupovať k jednotlivým flotilám diferencovane;

N.

keďže reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva musí zabezpečiť budúce prežitie a prosperitu rybárskych flotíl drobného a maloobjemového rybolovu, ako aj pobrežných oblastí vrátane najvzdialenejších regiónov, ktoré sú silne závislé od rybolovu a ktoré môžu potrebovať prechodnú sociálnu a ekonomickú podporu v rámci novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva bez toho, aby to viedlo k zvýšeniu celkovej kapacity flotily;

O.

keďže je potrebné, aby boli zástupcovia z odvetvia maloobjemových flotíl, flotíl priemyselného rybolovu a akvakultúry zapojení do vymedzovania a tvorby novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

P.

keďže ženy zohrávajú základnú úlohu v spracovateľskom odvetví a v odvetví akvakultúry, vo vykonávaní pomocného riadenia a administratívnych úloh, ako aj v zbere vodných schránkovcov a kôrovcov; keďže sú takisto, aj keď v menšom rozsahu, činné v odvetví rybolovu; keďže tento dôležitý príspevok však veľmi často nie je riadne uznaný a ocenený;

Q.

keďže v Lisabonskej zmluve sa požaduje zabezpečenie súdržnosti politík Únie vrátane reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

R.

keďže produkty rybolovu a akvakultúry ako zdroj zdravých potravín, bohatých na bielkoviny, hrajú významnú úlohu v stravovaní ľudí v Európe i vo svete;

S.

keďže školákov treba od mladého veku učiť o veľkej rozmanitosti dostupných druhov rýb a o sezónnosti týchto druhov;

T.

keďže je potrebné, aby boli spotrebitelia priebežne informovaní o veľkej rozmanitosti dostupných druhov s cieľom znížiť tlak na určité zásoby;

U.

keďže spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala niesť zodpovednosť za financovanie svojich nákladov, najmä za rozhodnutia a opatrenia prijaté na jej základe;

1.

za primárne ciele každej politiky rybného hospodárstva považuje zabezpečenie zásobovania verejnosti rybami a rozvoj pobrežných spoločenstiev, podporu zamestnanosti a lepšie pracovné podmienky profesionálnych rybárov a zároveň úsilie o stanovenie zdrojov na udržateľnom základe ako predpoklad ich správnej ochrany;

2.

domnieva sa, že je potrebná dôkladná a ambiciózna reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (odvetvie lovu voľne žijúcich rýb a odvetvie akvakultúry), aby EÚ mohla zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť životného prostredia, čo je predpokladom zabezpečenia hospodárskej a sociálnej životaschopnosti odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ; trvá na tom, že je nutné užšie koordinovať túto reformovanú politiku s ďalšími politikami EÚ, ako je politika súdržnosti, environmentálna politika, poľnohospodárska politika a vonkajšia politika, a že budúce medzinárodné dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve musia byť s nimi v súlade; s týmto cieľom pripomína význam nástrojov, ako sú integrovaná námorná politika alebo makroregionálny prístup, ktoré môžu poskytnúť užšiu integráciu;

3.

zdôrazňuje, že v každej politike v oblasti rybného hospodárstva by sa malo zohľadňovať viacero rozmerov – sociálny, environmentálny a hospodársky, ktoré si vyžadujú integrovaný a vyvážený prístup, ktorý nie je v súlade s víziou vytvárajúcou hierarchiu medzi nimi podľa vopred vymedzených priorít;

4.

zdôrazňuje, že odvetvie lovu voľne žijúcich rýb a odvetvie akvakultúry v EÚ, ak sa budú správne riadiť na základe globálnej udržateľnosti, by mohli viac prispievať na potreby európskej spoločnosti, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť a kvalitu, zamestnanosť, ochranu životného prostredia a udržiavanie dynamického a rozmanitého rybolovu a pobrežných komunít;

5.

uznáva, že rybolov zabezpečil zamestnanosť mnohým, často hospodársky citlivým spoločenstvám pozdĺž pobrežia Európy už po mnoho generácií; domnieva sa, že všetky tieto spoločenstvá si bez ohľadu na veľkosť zaslúžia ochranu v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a že historické spojenie medzi spoločenstvami a vodami, v ktorých v minulosti lovili, musí byť zachované;

6.

domnieva sa, že s použitím prístupu podmienenosti by mali byť ponúknuté stimuly pre tých, ktorí vykonávajú rybolov alebo zber vodných schránkovcov a kôrovcov, trvalo používajú ekologicky udržateľný selektívny rybársky výstroj a metódy s nízkym vplyvom, aby sa zabezpečilo široké využívanie týchto rybolovných postupov a udržateľný rozvoj pobrežných komunít; domnieva sa, že odvetvie rybolovu samotné musí hrať kľúčovú úlohu v rozvoji udržateľných metód rybolovu a že všetky takéto stimuly by sa mali ponúkať na úrovni blízkej zúčastneným stranám a v spolupráci s rybármi a ďalšími zainteresovanými subjektmi; konštatuje, že to aj zahŕňa podporu dobrovoľnej environmentálnej značky EÚ, ktorej produkcia by sa mohla zadať existujúcim certifikačným orgánom, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre rybárov a výrobcov v EÚ i mimo nej;

7.

je presvedčený, že v rámci reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa musia zriadiť vhodné a účinné nástroje na podporu riadenia rybolovu založeného na ekosystéme; domnieva sa preto, že viacročné plány riadenia musia zohľadňovať uvedený prístup založený na ekosystéme; domnieva sa, že je nevyhnutné ukončiť inštitucionálnu bezvýchodiskovú situáciu v súvislosti s týmito viacročnými riadiacimi plánmi a že by sa mal uplatniť riadny legislatívny postup; domnieva sa navyše, že je potrebné preniesť reálne mikroriadiace právomoci na členské štáty spolupracujúce na regionálnej úrovni;

8.

opakuje, že pri každom rozvoji v morských a pobrežných oblastiach sa musia dodržiavať environmentálne právne predpisy, ako sú rámcová smernica o morskej stratégii a smernice o ochrane biodiverzity, keďže podmienkou všetkých činností v morských a pobrežných regiónoch by mal byť dobrý environmentálny stav;

9.

zdôrazňuje, že v rámci spoločnej rybárskej politiky treba v súvislosti s riadením rybolovu uplatňovať preventívny prístup a zabezpečiť, aby sa pri udržateľnom využívaní živých morských biologických zdrojov obnovovali a zachovávali stavy všetkých populácií lovených druhov na úrovni blízkej stavu, ktorý bude môcť prinášať maximálny udržateľný výnos; zdôrazňuje, že v základných predpisoch treba stanoviť jasný harmonogram vrátane konečného termínu; zdôrazňuje, že na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva je nevyhnutné poskytovať primerané ekonomické zdroje, aby sa postupne zastavil nadmerný rybolov všade, kde je preukázaný, a aby sa dosiahla udržateľná ochrana populácií, čo si vyžaduje spoľahlivé vedecké údaje;

10.

domnieva sa, že je potrebné okamžite realizovať cieľ maximálneho udržateľného výnosu na základe rybolovnej úmrtnosti, keďže to značne prispeje k udržateľnosti populácií rýb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby operatívne plnili tento cieľ na základe spoľahlivých vedeckých údajov a so zreteľom na sociálne a hospodárske dôsledky;

11.

zdôrazňuje však problémy pri vykonávaní zásady maximálneho udržateľného výnosu, najmä v prípade zmiešaného rybolovu alebo nedostupnosti či nespoľahlivosti vedeckých údajov o zásobách rýb; žiada preto o zvýšenie súm pridelených na vedecký výskum a zhromažďovanie údajov v súvislosti s vykonávaním udržateľnej politiky rybného hospodárstva;

12.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie dlhodobých plánov riadenia pre všetky rybné hospodárstva v EÚ a aby využila ekosystémový prístup ako základ pre všetky dlhodobé plány riadenia, pričom v každom pláne budú zohrávať kľúčovú úlohu jasne vymedzené ciele a pravidlá kontroly rybolovu, čo znamená určiť pravidlá na stanovenie ročného rybolovného úsilia, pričom sa zohľadní rozdiel medzi súčasnou veľkosťou populácií a štruktúrou a cieľovou veľkosťou populácií; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby bez výnimky sledovala ciele dlhodobých plánov riadenia;

13.

zdôrazňuje priame prepojenie medzi odvrhnutými úlovkami, nechcenými vedľajšími úlovkami a nadmerným rybolovom a chápe dôvody Komisie a potrebu vytvoriť na úrovni EÚ účinnú politiku bez odvrhovania úlovkov, pričom by Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva mala mať väčšie právomoci na zabezpečenie spravodlivého systému pravidiel a sankcií v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania;

14.

navrhuje preto, aby bola povinná komplexná dokumentácia množstiev lovených druhov nad určitý objem a nevyložených množstiev s cieľom plniť potreby vedeckého výskumu a umožniť rozvoj selektívnych zariadení plavidiel na základe plnej informovanosti;

15.

domnieva sa, že postupné odstránenie odvrhovania by malo vychádzať z rybolovu a závisieť od vlastností a rôznych reálnych postupov a rybolovu vzhľadom na to, že to možno ľahšie dosiahnuť v rybolove jedného druhu, ale v zmiešanom rybolove to predstavuje problém, ktorý bude potrebné prekonať; zdôrazňuje, že pozornosť by sa mala venovať organizáciám výrobcov a rybárov, ktoré by mali byť aktívne zapojené; zdôrazňuje, že odstránenie odvrhovania by mali sprevádzať technické opatrenia na zníženie alebo odstránenie nechcených vedľajších úlovkov, ako aj stimuly na podporu selektívnych metód rybolovu; domnieva sa, že prioritou by malo byť na prvom mieste radšej zabrániť nechceným úlovkom, než ako s nimi nakladať; obáva sa v tejto súvislosti vzniku paralelného trhu s odvrhovanými úlovkami, čo by znamenalo hrozbu pre ekosystém a pre európske odvetvie rybolovu; zdôrazňuje, že by preto mali byť poskytnuté dostatočné záruky; takisto zdôrazňuje potrebu zapojiť zainteresované strany a vypracovať dôkladný návrh, pokiaľ ide o povinnosť vykladať úlovky a ako ďalej s nimi nakladať, aby sa zabránilo prechodu od nechcených úlovkov na mori k nechceným úlovkom na pevnine;

16.

zdôrazňuje potrebu zintenzívniť vedecký výskum, prideľovať naň dostatočné finančné prostriedky a rozvíjať rybolovné výstroje a rybolovné techniky tak, aby nedochádzalo k nechceným úlovkom; žiada Komisiu, aby navrhla dostatočné a vhodné opatrenia a aby poskytla členským štátom na tento účel finančnú podporu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riešenia problému riadenia zmiešaného rybolovu; poukazuje na to, že existujúce technológie na zníženie alebo odstránenie odvrhovania úlovkov nie sú rovnako účinné pre všetky druhy rybolovu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerstvá medzi vedeckými pracovníkmi a rybármi, zvážila ich názory pri navrhovaní svojich politík a poskytla členským štátom pomoc pri vývoji nových rybolovných techník;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne vykonávali pilotné projekty zamerané na zlepšenie selektívnosti výstrojov;

18.

berie na vedomie problémy pri uplatňovaní opatrenia na odstránenie odvrhovania úlovkov v prípade zmiešaného rybolovu vrátane (ale nielen) rybolovu v Stredozemnom mori vzhľadom na existenciu osobitných metód rybolovu a osobitných klimatických a geologických podmienok; domnieva sa, že na riešenie problémov súvisiacich s vytvorením infraštruktúry potrebnej na zber a spracovanie vedľajších úlovkov, ako navrhuje Komisia, sú potrebné ďalšie konzultácie; požaduje ďalšie opatrenia na zníženie lovu mladých jedincov a na zabránenie obchodovaniu s nimi;

19.

vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany žijúcich zdrojov a zabezpečenia dlhodobej environmentálnej udržateľnosti posúdila možnosť vytvorenia siete uzavretých oblastí, v ktorých by sa zakázala všetka rybolovná činnosť na určité obdobie s cieľom zvýšiť produktivitu rýb a chrániť žijúce vodné zdroje a morské ekosystémy;

20.

zdôrazňuje špecifické črty najvzdialenejších regiónov, ktoré v ekonomickej, sociálnej a demografickej oblasti veľmi závisia od rybolovu (prevažne malého objemu) a ktoré sú obklopené hlbokým morom; domnieva sa, že je potrebné obmedziť prístup k ich biogeograficky citlivým námorným oblastiam na miestne flotily, ktoré používajú ekologický rybolovný výstroj;

21.

vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o návrhy o trhu s vedľajšími úlovkami, a zdôrazňuje, že v prípade ich uskutočnenia by sa mali stanoviť primerané bezpečnostné opatrenia s cieľom zabrániť vzniku paralelného trhu, ktorý by podnecoval rybárov, aby zvýšili úlovky;

22.

domnieva sa, že zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať v rybnom hospodárstve postupne, aby sa mohlo odvetvie tomu ľahšie prispôsobiť; zdôrazňuje, že organizácie výrobcov by sa mali aktívne zúčastňovať na postupnom zavádzaní uvedeného zákazu;

23.

vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom pomoc pri vyrovnávaní nepriaznivých sociálno-hospodárskych dôsledkov prijatia zákazu odvrhovania úlovkov;

24.

zdôrazňuje, že zavedenie opatrení na postupné znižovanie množstva odvrhnutých úlovkov by si vyžadovalo dôkladnú reformu systému kontroly a presadzovania; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla členským štátom pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa presadzovanie uplatňovalo vo všetkých štátoch jednotným spôsobom; domnieva sa, že Európska agentúra na kontrolu rybného hospodárstva (CFCA) musí mať náležitú podporu, dostatočné právomoci a zdroje, aby mohla plniť svoje úlohy a pomáhať tak členským štátom pri uplatňovaní ich systémov pravidiel a sankcií;

25.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala zníženie zásob rýb zapríčinené prirodzenými predátormi, ako sú napríklad uškatce, tulene a kormorány, a vypracovala a zaviedla plány riadenia na regulovanie týchto populácií v spolupráci s dotknutými členskými štátmi;

26.

vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala programy vzdelávania školákov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o rozmanitosť dostupných druhov, a o význam konzumácie rýb, ktoré sú produkované udržateľným spôsobom;

27.

pripomína povinnosť uvedenú v Lisabonskej zmluve, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť politík Únie vrátane reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva;

28.

domnieva sa, že spoľahlivosť a dostupnosť vedeckých údajov a hodnotení sociálno-ekonomického vplyvu týkajúcich sa rôznych populácií v rôznych morských oblastiach a ich ekosystémov, ako aj zlepšenie a štandardizácia použitých modelov musí byť jednou z najvyšších priorít reformy; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom spoľahlivých a dostupných vedeckých údajov, ktoré sú potrebné pre spoľahlivé vedecké odporúčania;

29.

zdôrazňuje, že vedecký výskum v oblasti rybolovu je kľúčovým nástrojom riadenia rybného hospodárstva, nevyhnutným na identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj zdrojov rybného hospodárstva, pokiaľ ide o odhadovanie množstva a vypracovanie modelov, ktoré umožňujú predpovedať ich vývoj, ako aj na zlepšenie rybárskeho výstroja, plavidiel a pracovných a bezpečnostných podmienok rybárov v spojení s ich znalosťami a skúsenosťami;

30.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na efektívne zhromažďovanie hodnotných údajov pre vedcov, harmonizovaných na úrovni EÚ; nalieha na Komisiu, aby zároveň vytvorila rámec pre rozhodovanie v situáciách, keď nie je k dispozícii dostatok údajov, a navrhla vedecké modely, ktoré by boli základom pre riadenie rybného hospodárstva, pokiaľ ide o rybolov viacerých druhov; zdôrazňuje potrebu účasti rybárov a všetkých zainteresovaných strán spolu s vedeckými pracovníkmi na zhromažďovaní a analýze informácií a aktívnom rozvoji výskumných partnerstiev;

31.

konštatuje, že hlavným dôvodom nedostatku základných vedeckých údajov o väčšine populácií je nedostatočné podávanie správ členskými štátmi, nedostatočné financovanie a obmedzené ľudské a technické zdroje v členských štátoch; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vytvorila systém, podľa ktorého by boli sankcionované členské štáty, ktoré si neplnia záväzky v oblasti zhromažďovania a prenosu údajov; je presvedčený, že nový Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo (EMFF) by mal v prípade potreby poskytovať členským štátom technickú a finančnú pomoc na zhromažďovanie a analýzu spoľahlivých údajov a že treba vyčleniť primerané finančné zdroje na príslušný vedecký výskum v členských štátoch;

32.

konštatuje, že príspevok Únie na financovanie získavania, spracovania a dostupnosti vedeckých údajov s cieľom podporiť riadenie založené na znalostiach v súčasnosti nepresahuje 50 %; žiada preto, aby sa úsilie Únie v tejto oblasti zvýšilo;

33.

vyzýva Komisiu, aby stanovila vymedzenie nadmernej kapacity na úrovni EÚ, ktoré by zosúladilo regionálne vymedzenia, pričom by sa zohľadnili miestne osobitosti; ďalej vyzýva Komisiu, aby opätovne vymedzila rybolovnú kapacitu tak, aby sa za základ považovala rybolovná kapacita plavidla a jeho skutočné rybolovné úsilie; okrem toho zdôrazňuje potrebu vymedziť maloobjemový rybolov s cieľom odlíšiť ho od priemyselného rybolovu;

34.

domnieva sa, že živé morské zdroje sú spoločným verejným majetkom, ktorý nie je možné privatizovať; odmieta vytvorenie súkromných vlastníckych práv na prístup k využívaniu tohto verejného majetku;

35.

konštatuje, že návrh zo základného nariadenia zaviesť „prevoditeľné rybolovné povolenia“ ako jediný prostriedok riešenia problému nadmernej kapacity by mohol mať za následok vznik protikonkurenčných, špekulatívnych a koncentrovaných postupov, a domnieva sa preto, že by to malo byť dobrovoľné a závislé od rozhodnutia členských štátov, ako je to v súčasnosti; zdôrazňuje, že priama skúsenosť niektorých členských štátov, ktoré už zaviedli systém prevoditeľných rybolovných povolení bez účinných obmedzení a záruk, ukazuje priamy vzťah medzi ich zavedením a zvýšením koncentrácie rybolovných práv v rukách niekoľkých málo obchodníkov a následný nárast cien produktov rybolovu; konštatuje, že hoci v niektorých krajinách po zavedení takéhoto systému nasledovalo zníženie kapacity flotily, bolo to predovšetkým na úkor maloobjemového a drobného pobrežného rybolovu, ktorý nie je ekologicky najviac deštruktívnou súčasťou flotily, ale ekonomicky najviac ohrozenou časťou odvetvia a najväčším poskytovateľom pracovných miest a hospodárskej činnosti v pobrežných oblastiach; pripomína, že zníženie kapacity rybolovu neznamená nevyhnutne zníženie rybolovnej činnosti, ale iba sústredenie využívania zdrojov rybolovu v rukách ekonomicky konkurencieschopnejších prevádzkovateľov; zdôrazňuje, že v prípade zavedenia systémov prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali zaviesť primerané záruky na ochranu maloobjemového pobrežného rybolou;

36.

domnieva sa, že tým, ktorí lovia sociálne a environmentálne zodpovedným spôsobom, by sa mal poskytovať prioritný prístup k rybolovným oblastiam; zdôrazňuje, že zníženie niektorých rybolovných kapacít možno dosiahnuť bez použitia prevoditeľných rybolovných povolení; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili opatrenia najvhodnejšie pre ich podmienky s cieľom znížiť kapacitu všade, kde je to potrebné;

37.

domnieva sa, že na hospodársku životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva vplýva okrem iných faktorov nestálosť cien ropy; vyzýva Komisiu, aby pripravila vhodné opatrenia na zlepšenie palivovej úspornosti v sektore rybného hospodárstva a akvakultúry bez zvyšovania rybolovnej kapacity s cieľom zmierniť ťažkú ekonomickú situáciu, v ktorej sa ocitli európski rybári a chovatelia rýb, a aby v tejto súvislosti navrhla akčný plán pre pobrežné regióny a ostrovy, najmä najvzdialenejšie regióny;

38.

pripomína, že svetové oceány prostredníctvom rybolovu nielen zaisťujú výživu, potravinovú bezpečnosť a živobytie pre 500 miliónov ľudí na celom svete a poskytujú minimálne 50 % živočíšnych bielkovín pre 400 miliónov ľudí v najchudobnejších krajinách, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri zmierňovaní zmeny klímy, pretože oceány ako zachytávače uhlíka sú najrozsiahlejšími dlhodobo pôsobiacimi zachytávačmi uhlíka, zabezpečujú dopravu a poskytujú životný priestor pre asi 90 % biotopov na zemi;

39.

opäť zdôrazňuje nutnosť prísneho sledovania a certifikácie produktov rybného hospodárstva vrátane dovážaných produktov, ktoré sa dostávajú na trh Únie, aby sa zabezpečilo, že pochádzajú z udržateľných rybných hospodárstiev a že dovážané produkty spĺňajú rovnaké požiadavky, aké musia spĺňať aj výrobcovia Únie – napríklad pokiaľ ide o označovanie, vysledovateľnosť, fytosanitárne nariadenia a minimálnu veľkosť;

40.

je pevne presvedčený, že je nevyhnutné zachovať reformovanú spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva v sociálno-hospodárskom a environmentálnom kontexte, v ktorom existuje; domnieva sa, že odvetvia rybolovu a extenzívnej akvakultúry treba považovať za dôležité priame a nepriame zdroje tvorby pracovných miest, ktoré oživujú hospodárstvo v našich prímorských regiónoch, podporujú ich celkovú ekonomiku a zároveň prispievajú k bezpečnosti potravín v EÚ; v tomto zmysle je presvedčený, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala prispievať k zlepšovaniu životnej úrovne spoločenstiev závislých od rybného hospodárstva, zaručiť rybárom lepšie pracovné podmienky, najmä dodržiavaním právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pravidiel stanovených v kolektívnych zmluvách;

41.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v poslednom desaťročí sa v odvetví rybolovu stratilo viac ako 30 % pracovných miest; domnieva sa, že zníženie stavov populácií rýb, absencia zaručenej minimálnej mzdy, nízka hodnota pri prvom predaji a ťažké pracovné podmienky sú prekážkami nevyhnutnej obnovy ľudských zdrojov v tomto odvetví;

42.

s uspokojením konštatuje, že z niektorých štúdií vyplýva, že by vznikali značné sociálne a hospodárske výhody, keby sa umožnilo zvýšenie stavov populácií rýb na úroveň vyššiu, než je úroveň umožňujúca maximálny udržateľný výnos, a to vrátane zvýšenej zamestnanosti a úlovkov a vyššej ziskovosti;

43.

domnieva sa, že odvetvie rybolovu môže zostať udržateľné, ak sa dosiahne rovnováha medzi sociálno-ekonomickým a environmentálnym aspektom a ak budeme mať dostatok primerane vyškolených a kvalifikovaných pracovníkov; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa povolanie v oblasti rybolovu stalo príťažlivým a aby normy kvalifikácií a odbornej prípravy spĺňali medzinárodné a európske požiadavky; vyzýva Komisiu, aby podporovala systémy vhodnej odbornej prípravy a vzdelávania, čo sa týka osvedčených postupov a morskej biológie v rôznych oblastiach tohto odvetvia, pretože by to mohlo pritiahnuť mladých ľudí a prispieť k vytvoreniu konkurencieschopného a udržateľného odvetvia rybolovu a akvakultúry; domnieva sa, že by mala existovať možnosť štartovacích balíčkov s cieľom zaistiť novú generáciu rybárov vstupujúcich do odvetvia maloobjemového rybolovu;

44.

víta návrh iniciatívy Modrý rast: udržateľný rast v oblasti oceánov, morí a pobreží, ktorý predložila Komisia; domnieva sa, že pre rast námorného odvetvia a odvetvia rybolovu a akvakultúry je dôležitá väčšia profesijná mobilita v odvetví, diverzifikácia pracovných miest a určenie nástrojov, ktoré umožnia zosúladiť programy zručností, kvalifikácií a vzdelávania s potrebami odvetvia;

45.

zastáva názor, že úloha žien v odvetví rybolovu by sa mala viac právne i spoločensky uznávať a odmeňovať; trvá na tom, aby ženy v odvetví rybolovu mali v každom ohľade rovnaké práva ako muži, napríklad pokiaľ ide o členstvo a oprávnenosť byť v správnych orgánoch rybárskych organizácií; zastáva názor, že manželky a životné partnerky rybárov, ktoré sa starajú o rodinný podnik, by mali dostať de facto právne postavenie a sociálne dávky rovnocenné s tými, ktoré dostávajú osoby s postavením samostatne zárobkovo činných osôb, ako je stanovené v smernici 2010/41/EÚ; ďalej sa domnieva, že finančné prostriedky z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFF) a budúceho Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo (EMFF) by mali byť k dispozícii na odbornú prípravu prispôsobenú pre ženy, ktoré pracujú v odvetví rybolovu;

46.

obáva sa, že reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by v prípade neexistencie vhodných sprievodných opatrení mohla čoskoro viesť k strate pracovných miest, predovšetkýmv odvetví pobrežného rybolovu a balenia, čo by malo trvalý vplyv na nestabilný rast pobrežných spoločenstiev a ostrovov, najmä v najvzdialenejších regiónoch; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že sú nevyhnutné sprievodné sociálno-hospodárske opatrenia zahŕňajúce profesijnú spoluprácu a plán pracovných miest, aby sa vyvážili dočasné následky plnenia cieľov maximálneho udržateľného výnosu, odvetvie sa zatraktívnilo pre mladých ľudí a zabezpečili sa stimuly na vstup do odvetvia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a presadzovala spoluprácu s Európskou investičnou bankou s cieľom podporiť investície do tohto odvetvia;

47.

považuje za potrebné podporovať rozvoj inovácií a činností týkajúcich sa oblasti rybného hospodárstva, ktoré môžu vyvážiť stratu pracovných miest v dôsledku prispôsobenia vyplývajúceho z reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva; nalieha na Komisiu, aby vypracovala špecifické programy venované rozvoju rybolovného cestovného ruchu a iných oblastí hospodárskeho rozvoja súvisiacich s morom a rybolovnou činnosťou;

48.

podporuje názor Komisie, ktorý vyjadrila v návrhu a ktorý sa týka nevyhnutného prispôsobenia a osobitných opatrení na základe rozdielnych skutočností európskeho odvetvia rybolovu a akvakultúry, najmä v prípade pobrežných oblastí a najvzdialenejších regiónov Únie; podporuje myšlienku ustanoviť regionalizáciu ako jeden z hlavných nástrojov tejto novej formy riadenia s cieľom primerane reagovať na potreby každej morskej oblasti a stimulovať dodržiavanie predpisov prijatých na európskej úrovni;

49.

je presvedčený, že reforma by mala byť príležitosťou na výrazný posun smerom k obnovenej spolupráci medzi vedeckým spoločenstvom, priemyslom a sociálnymi partnermi s cieľom uskutočňovať proces regionalizácie.

50.

zdôrazňuje význam odvetvia rybného hospodárstva vo vzťahu k sociálno-hospodárskej situácii, zamestnanosti a podpore hospodárskej a sociálnej súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch, pre ktoré sú charakteristické hospodárstva s trvalými štrukturálnymi obmedzeniami a malými príležitosťami na hospodársku diverzifikáciu;

51.

je presvedčený, že pokiaľ ide o regionalizáciu, musia sa na príslušnej úrovni stanoviť jasné a jednoduché pravidlá, čím sa zvýši zosúladenie; takisto je pevne presvedčený, že regionálne poradné rady so širším zastúpením a väčšou zodpovednosťou by mali ďalej podporovať dialóg a spoluprácu medzi zainteresovanými stranami a aktívne prispievať k vytváraniu viacročných plánov riadenia; pripomína úlohu spoluzákonodarcov v prijímaní týchto plánov;

52.

domnieva sa, že celkovo je potrebné posilniť úlohu regionálnych poradných rád, pokiaľ ide o reprezentatívnosť a právomoci; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby predložila nový návrh zameraný na posilnenie účasti zainteresovaných strán a drobného a maloobjemového rybolovu, ktorého výsledkom bude skutočná regionalizácia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva; víta v tejto súvislosti návrh Komisie zriadiť Poradnú radu pre Čierne more; zároveň zdôrazňuje, že Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) nie je primeraným rámcom na riadenie Čierneho mora, je potrebná nová regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila dialóg s krajinami v okolí Čierneho mora, najmä vzhľadom na využívanie a ochranu populácií rýb; požaduje vytvorenie poradnej rady pre najvzdialenejšie regióny; domnieva sa, že v nadväznosti na usmernenia Európskej komisie o zásadách regionalizácie a subsidiarity by sa malo zvážiť vytvorenie regionálnej poradnej rady pre najvzdialenejšie regióny, pričom by sa prihliadalo na citlivú povahu ich osobitných vlastností; zdôrazňuje, že regionálne poradné rady musia poskytovať Parlamentu a Rade poradenstvo v súvislosti s prijatím viacročných plánov a zapájať vedcov pri prijímaní svojich rozhodnutí;

53.

domnieva sa, že regionalizácia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva musí odzrkadľovať geografický rozmer riadeného rybného hospodárstva, s cieľmi a zásadami prijatými spoluzákonodarcami EÚ a detailnými informáciami o opatreniach riadenia, ktoré boli prijaté na regionálnej úrovni čo najlokálnejšie, čo znamená, že v prípade niektorých rybolovných oblastí by išlo o niekoľko členských štátov, kým v iných by išlo o časť v rámci jedného členského štátu; uznáva, že v záujme fungovania tohto systému bude možno potrebné vytvoriť nové štruktúry;

54.

je presvedčený, že je dôležité klásť väčšiu váhu na určité segmenty európskeho odvetvia rybného hospodárstva, napríklad na maloobjemový pobrežný rybolov, ktorý v niektorých geografických oblastiach, napr. v oblasti Stredozemného mora, pomáha zabezpečovať majetok a pracovné miesta;

55.

je tiež presvedčený, že je potrebný holistický a integrovanejší pohľad na morské prostredie a že morské územné plánovanie na miestnej a regionálnej úrovni so zapojením všetkých zainteresovaných strán je potrebným nástrojom na vykonávanie skutočného ekosystémového prístupu k riadeniu;

56.

konštatuje, že účinné plánovanie na regionálnej alebo miestnej úrovni napomôže najvhodnejšie využívanie morských zdrojov so zohľadnením miestnych podmienok, trhových požiadaviek, konkurenčných spôsobov využívania, potreby existencie chránených oblastí, určenia osobitných oblastí, v ktorých je povolený len určitý najosvedčenejší rybársky výstroj atď.;

57.

zdôrazňuje, že ambicióznej a skutočnej reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa môže napomôcť, ak bude k dispozícii dostatok finančných zdrojov pre budúce desaťročie, s cieľom podporiť všetky reformné opatrenia a riešiť sociálno-hospodárske problémy, ktoré môžu vzniknúť; odmieta všetky hlasy z členských štátov, ktoré žiadajú zníženie fondov EÚ prideľovaných na rybolov a akvakultúru;

58.

zdôrazňuje najmä význam súčinnosti medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo pre územné plánovanie pobrežných oblastí; domnieva sa, že makroregionálne stratégie, programy Európskej územnej spolupráce a morských oblastí sú vhodné nástroje na zavedenie integrovaných stratégií rozvoja pobrežných území EÚ;

59.

zdôrazňuje potrebu, aby budúci Európsky fond pre rybné hospodárstvo poskytoval granty na modernizáciu rybárskych flotíl v záujme bezpečnosti, ochrany životného prostredia a šetrenia palivami;

60.

zdôrazňuje, že na nové politiky, ciele alebo priority s vplyvom na morské prostredie by sa mali prideliť nové finančné prostriedky; odmieta, aby sa financovanie týchto nových priorít, cieľov alebo politík (napr. napríklad integrovanej námornej politiky) uskutočňovalo na úkor prostriedkov potrebných pre politiku v oblasti rybného hospodárstva;

61.

pripomína požiadavku uvedenú v článku 208 ZFEÚ, že Európska únia musí zohľadňovať ciele v oblasti rozvojovej spolupráce pri vykonávaní politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny, vrátane spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

62.

zdôrazňuje, že dovážané produkty rybného hospodárstva a akvakultúry by mali podliehať tým istým environmentálnym, hygienickým a sociálnym normám ako domáce európske výrobky vrátane plnej sledovateľnosti „od vylovenia po stôl“, a zastáva názor, že rozvojové krajiny budú potrebovať finančnú a technickú pomoc na dosiahnutie rovnakých noriem i na účinnejší boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

63.

zdôrazňuje, že každý prístup k rybolovným zdrojom v rozvojových krajinách musí byť v súlade nielen s ustanoveniami článku 62 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), pokiaľ ide o prebytočné stavy populácií, ale tiež článkov 69 a 70 o právach vnútrozemských a geograficky znevýhodnených štátov v regióne, najmä pokiaľ ide o výživu a sociálnoekonomické potreby miestneho obyvateľstva;

64.

opätovne zdôrazňuje základnú podmienku prebytku prípustného výlovu, ako sa uvádza v dohovore UNCLOS, pokiaľ ide o prístup k lovu populácií rýb vo vodách tretích krajín; zdôrazňuje význam správneho a vedeckého stanovenia prebytku; zdôrazňuje, že reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva musí zaistiť transparentnosť a výmenu všetkých dôležitých informácií medzi EÚ a partnerskými tretími krajinami, pokiaľ ide o celkové rybolovné úsilie vnútroštátnych a v prípade potreby aj zahraničných pravidiel;

65.

pripomína, že budúca spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva sa musí riadiť zásadami dobrej správy vrátane transparentnosti a prístupu k informáciám v súlade s Aarhuským dohovorom, ako aj vyhodnocovania dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve;

66.

zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať udržateľné riadenie zdrojov v tretích krajinách, preto vyzýva EÚ, aby prijala opatrenia na zintenzívnenie boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; zdôrazňuje, že dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve by sa mali viac zameriavať na vedecký výskum a zhromažďovanie údajov, monitorovanie, kontrolu a dohľad; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala poskytovať partnerským tretím krajinám primeranú finančnú a technickú podporu a podporu v oblasti ľudských zdrojov;

67.

pripomína, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí byť súdržná s rozvojovou a environmentálnou politikou vrátane ochrany morských ekosystémov; preto požaduje opatrenia v záujme zlepšovania a rozširovania vedeckých poznatkov, ako aj posilnenej medzinárodnej spolupráce s cieľom zaručiť lepšie výsledky;

68.

pripomína, že všetci občania EÚ musia dodržiavať pravidlá a nariadenia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva všade, kde vykonávajú činnosť, a to vrátane nariadení v environmentálnej a sociálnej oblasti;

69.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.