52014DC0064

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o prístupe EÚ k boju proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi

1.            nová podoba nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi: dramatická zmena povahy, rozsahu a vplyvu

Svet v súčasnosti čelí výraznému nárastu nezákonného cezhraničného obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami (nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi). Toto obchodovanie sa stalo jedným z najvýnosnejších druhov trestnej činnosti na svete. Nejde o nový jav, v ostatných rokoch sa však významne zmenil jeho rozsah, povaha aj vplyv. V nedávnej rezolúcii OSN[1] sa nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi označuje ako „závažná organizovaná trestná činnosť“, ktorú páchajú rovnaké typy globálnych organizovaných zločineckých skupín, ktoré sú zodpovedné napríklad za nezákonné obchodovanie s ľuďmi, drogami či strelnými zbraňami. Generálny tajomník OSN a Bezpečnostná rada uznali, že pytliactvo a nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi patria medzi faktory podnecujúce nestabilitu v strednej Afrike a ohrozujúce mier a bezpečnosť v tomto regióne, keďže výnosy z tejto trestnej činnosti používajú niektoré skupiny domobrany na financovanie svojej činnosti.[2]

Niektoré číselné údaje týkajúce sa objemu a hodnoty nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi[3] Podľa odhadov sa za uplynulých desať rokov zdvojnásobil počet nezákonne zabitých afrických slonov a strojnásobilo množstvo zachytenej slonoviny. V roku 2012 pytliaci zabili približne 22 000 slonov. V roku 2013 bolo zachytených viac ako 40 ton nelegálnej slonoviny. Populácia afrických slonov, ktorá sa odhaduje na 500 000 kusov, sa v súčasnosti zrejme zmenšuje vo všetkých afrických podregiónoch. V Južnej Afrike sa prudko zvyšuje pytliacky lov nosorožcov. V roku 2013 pytliaci zabili viac ako 1000 nosorožcov (v porovnaní s 13 nosorožcami v roku 2007). Od roku 2010 sa v Južnej Afrike stalo obeťami pytliakov spolu približne 2500 exemplárov, čo predstavuje 80 % celkovej populácie afrických nosorožcov. Ak bude pytliactvo v Južnej Afrike naďalej rásť rovnakým tempom, populácia nosorožcov sa začne zmenšovať okolo roku 2016. Svetová populácia tigrov sa zmenšila zo 100 000 kusov pred sto rokmi na menej než 3 500 kusov v súčasnosti. Pytliactvo má na svedomí 78 % zabitých sumatrianskych tigrov. Hodnota rohov nosorožcov pri ďalšom predaji sa odhaduje na 40 000 EUR za kilogram (súčasná cena 1 kg zlata je približne 31 000 EUR) a ceny surovej slonoviny na čiernom trhu dosiahli 620 EUR za kilogram. Tigrie kosti sa predávajú až za 900 EUR za kilogram. Odhaduje sa, že nezákonná ťažba dreva sa podieľa až 30 % na celosvetovom obchode s drevom a viac ako 50 % na odlesňovaní tropických oblastí v strednej Afrike, v povodí Amazonu a v juhovýchodnej Ázii. Odhaduje sa, že globálna hodnota nezákonného rybolovu dosahuje približne 10 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 19 % oznámenej hodnoty úlovkov.

Dôvodmi nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi sú predovšetkým vysoký a rastúci dopyt po výrobkoch z voľne žijúcich druhov, najmä v niektorých častiach Ázie[4], chudoba, nedostatočná správa verejných záležitostí, nestabilita a krízové situácie v kľúčových východiskových regiónoch, ako aj nedostatky pri presadzovaní práva a nedostatočne odrádzajúce sankcie, ktoré nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi uľahčujú.

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi predstavuje vážnu hrozbu pre biodiverzitu a udržateľný rozvoj. Týka sa predovšetkým typických druhov, ako sú slony, nosorožce, ľudoopy, tigre alebo žraloky, a to do takej miery, že je ohrozené prežitie niektorých z nich vo voľnej prírode. Pytliacke zabíjanie slonov a nosorožcov dosiahlo najvyššiu úroveň v nedávnej histórii a oslabuje výsledky obnovenia badateľného v posledných troch desaťročiach. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa týka oveľa väčšieho počtu živočíšnych a rastlinných druhov (napr. koralov, plazov, šupinavcov a rastlín a živočíchov používaných na medicínske účely) a výrobkov (napr. dreva, dreveného uhlia a mäsa z voľne žijúcej zveri z buša). Ohrozené je aj verejné zdravie z dôvodu šírenia chorôb, keďže zvieratá sa pašujú bez akýchkoľvek sanitárnych kontrol.

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi oberá časť ľudí, ktorí patria k najmarginalizovanejším na svete (vrátane komunít pôvodného obyvateľstva), o významné príležitosti na udržateľné živobytie. Výrobky z voľne žijúcich druhov tvoria veľké hospodárske odvetvie v mnohých rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách, a to buď priamo, alebo nepriamo (napr. prostredníctvom cestovného ruchu). Nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi pripravuje štáty o dôležitý zdroj príjmov, je však výnosný pre medzinárodné siete trestnej činnosti. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi úzko súvisí s korupciou a nezákonnými tokmi peňazí, napríklad prostredníctvom prania špinavých peňazí, a negatívne ovplyvňuje právny štát a dobrú správu verených záležitostí. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi stojí aj ľudské životy: pri operáciách proti pytliakom bolo za uplynulých desať rokov usmrtených približne 1 000 členov lesnej stráže.

Hlavným cieľovým trhom s nezákonnými výrobkami z voľne žijúcich druhov naďalej zostáva Európska únia. Na tomto trhu je dopyt predovšetkým po druhoch, ktoré sľubujú vysoké ceny na čiernom trhu. Dôležitými tranzitnými miestami pre nezákonné obchodovanie, najmä medzi Afrikou a Áziou, sa stali veľké prístavy a letiská EÚ. V EÚ každoročne dochádza približne k 2 500 záchytom výrobkov z voľne žijúcich druhov.[5] Určité vzácne druhy vtákov, koralov, rýb a korytnačiek sa vyvážajú aj z členských štátov EÚ, v rámci EÚ alebo do tretích krajín.

Podľa Europolu rastie význam organizovaných zločineckých skupín pri nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi v rámci EÚ, a to na základe očakávania vysokých ziskov s nízkym rizikom zistenia a malými postihmi.[6]

Nový rozsah a rozmer nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vyvoláva zvýšenú politickú pozornosť vrátane iniciatív viacerých členských štátov.[7] Európsky parlament požaduje vypracovanie osobitného akčného plánu EÚ.[8] V decembri 2012 vyjadrilo hlboké znepokojenie Valné zhromaždenie OSN. Lídri skupiny G8, ako aj africkí ministri financií a lídri fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) sa v roku 2013 zaviazali, že prijmú opatrenia na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

Cieľom tohto oznámenia je upriamiť pozornosť na naliehavú potrebu účinnejšieho riešenia celosvetového problému nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi. V oznámení je uvedený prehľad a posúdenie existujúcich opatrení EÚ na podporu boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi v celosvetovom meradle (časť 2), ako aj v rámci EÚ (časť 3). Na záver oznámenia sa otvára diskusia o budúcom postoji EÚ k nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

2.           celosvetové opatrenia proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi

Európska únia podporuje rôzne iniciatívy na posilnenie medzinárodného úsilia v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

2.1. Regulácia obchodu

Cieľom Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín je zaistiť, aby medzinárodný obchod s 35 000 druhmi chránených živočíchov a rastlín neohrozoval ich prežitie. Zmluvné strany dohovoru CITES sa v marci 2013 dohodli na súbore konkrétnych opatrení proti pytliactvu a obchodovaniu s viacerými ohrozenými druhmi (napr. slonmi, nosorožcami, tigrami a tropickým drevom). Európska únia dôrazne podporuje tento dohovor a zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní uvedených opatrení.

Pokiaľ ide o nezákonné obchodovanie s drevom, EÚ uzatvorila dvojstranné dobrovoľné dohody o partnerstve, ktorých prostredníctvom podporuje partnerské krajiny pri posilňovaní správy a riadenia sektora lesného hospodárstva a budovaní vnútroštátneho systému vysledovateľnosti a overenia zákonnosti. Akčný plán Európskej únie v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT) bol doplnený nariadením EÚ o dreve s cieľom zaistiť legálny pôvod dreva a výrobkov z dreva umiestnených na trhu v EÚ.

EÚ takisto stojí v čele medzinárodného boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a podporuje prijatie komplexných trhových a regulačných opatrení a konkrétnych krokov v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Organizácie Spojených národov a Interpolu. Európska únia poskytuje technickú pomoc viac ako 50 tretím krajinám s cieľom posilniť dodržiavanie medzinárodných záväzkov v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu z ich strany. Ak tretie strany odmietnu spolupracovať, EÚ môže prijať krajné opatrenie, zaradiť ich na „čiernu listinu“ a následne zablokovať ich obchodovanie s produktmi rybárstva s Európskou úniou.

Európska únia zahrnula ustanovenia zamerané na posilnenie účinného vykonávania viacstranných dohôd o ochrane životného prostredia, ako aj ustanovenia týkajúce sa obchodu v takých oblastiach, ako sú napríklad lesné a rybné hospodárstvo, do všetkých najnovších dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami (napríklad s krajinami strednej Ameriky, Kolumbiou/Peru a Singapurom). Rovnaký postoj zaujala EÚ aj v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode napríklad s Kanadou, Japonskom, Thajskom, USA a Vietnamom. Okrem toho prostredníctvom osobitných ustanovení všeobecného systému preferencií (GSP+) udeľuje dodatočné obchodné preferencie zraniteľným rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré ratifikovali a vykonávajú medzinárodné dohovory o udržateľnom rozvoji a dobrej správe verených záležitostí vrátane dohovoru CITES.

2.2. Presadzovanie právnych predpisov

Zdroje ani úsilie orgánov presadzovania vnútroštátneho práva v oblasti vykonávania platných právnych predpisov v mnohých východiskových a tranzitných krajinách alebo krajinách s koncovým trhom postihnutých pytliactvom a nezákonným obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi nie sú dostatočné. Účinné presadzovanie zostáva kritickým problémom a nezákonné obchodné trasy je ľahko možné presmerovať tak, aby využili slabé články v globálnom reťazci presadzovania.

Komisia sa ako hlavný darca (1,73 milióna EUR) Medzinárodného konzorcia na boj proti nezákonným činnostiam poškodzujúcim voľne žijúce druhy[9] zameriava na riešenie niektorých z uvedených problémov. Konzorcium sa zaoberá medzinárodnou výmenou informácií a spravodajstva, koordináciou úsilia v rámci presadzovania práva, ako aj posilňovaním kapacít presadzovania a súladu s právnymi predpismi, napríklad tým, že nabáda krajiny, aby používali súbor analytických nástrojov na boj proti trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy a lesy.

2.3. Podpora medzinárodnej spolupráce a medzinárodných činností

Európska únia a všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (UNTOC), ktorý môže zohrať dôležitú úlohu v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi v tom zmysle, že organizované nezákonné obchodovanie sa pokladá za „závažnú trestnú činnosť“, ktorú je možné trestať maximálnymi postihmi – trestom aspoň štyroch rokov odňatia slobody. Táto hraničná výška postihu za nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa v súčasnosti nedodržiava vo všetkých členských štátoch. Ďalším dôležitým nástrojom je Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý zatiaľ neratifikoval jeden členský štát.[10] Konkrétne a osobitné opatrenia proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi vyplývajúce z oboch dohovorov zostávajú naďalej obmedzené. Mohla by sa hlbšie analyzovať podstata špecifických nástrojov ako napríklad dodatkového protokolu k dohovoru UNTOC.

Finančná akčná skupina, ktorá stanovuje normy a hodnotí vykonávanie opatrení proti praniu špinavých peňazí, zahrnula v roku 2012 „trestné činy proti životnému prostrediu“ do zoznamu trestných činov, ktoré treba považovať za relevantné z hľadiska opatrení proti praniu špinavých peňazí.[11] V boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi by sa mohli osvedčiť nástroje (napríklad usmernenia) na uľahčenie vykonávania tohto nového odporúčania.

Pokiaľ ide o diplomatickú úroveň, Európska únia rieši problém nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi priamo s kľúčovými východiskovými krajinami a krajinami dopytu vrátane využitia delegácií EÚ. Doteraz sa medzinárodné činnosti zameriavali najmä na Afriku. Pre diplomatickú stratégiu EÚ by mohlo byť užitočné širšie zapojenie kľúčových krajín dopytu [12] a ďalších regiónov, v ktorých sa darí obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako aj dialógy na vysokej úrovni a regionálne partnerstvá, aké fungujú v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. V tejto súvislosti bolo predložených viacero ďalších podnetov, napríklad posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom a možnosť osobitného zástupcu alebo vyslanca OSN, ktorý by spájal a monitoroval jednotlivé oblasti celosvetových opatrení.

Okrem toho Európska únia podpísala viacero dohôd o partnerstve a spolupráci s tretími partnermi, napríklad s Indonéziou, Filipínami, Vietnamom, Thajskom a Singapurom, ktoré obsahujú záväzok zmluvných strán, že sa budú snažiť spolupracovať v environmentálnych otázkach vrátane budovania kapacít na podpísanie viacstranných dohôd o ochrane životného prostredia a ich vykonávanie. Do uvedených dohôd sú zahrnuté aj ustanovenia o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti.

2.4. Rozvojová spolupráca

V rámci rozvojovej spolupráce EÚ sa riešia otázky ohrozenia voľne žijúcich druhov, pričom sa kladie dôraz na ochranu, budovanie kapacít a podporu presadzovania práva. Európska únia si v súlade s nedávno revidovanou európskou rozvojovou politikou uvedomuje, že riešenie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vyžaduje aj dlhodobé opatrenia s cieľom poskytnúť udržateľné zdroje príjmu pre miestne komunity, keďže podiel na nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi sa môže často javiť ako ľahko dostupný zdroj výnosov.

Európska únia za uplynulých 30 rokov venovala viac ako 500 miliónov EUR na zachovanie biodiverzity v Afrike, pričom portfólio prebiehajúcich projektov má hodnotu približne 160 miliónov EUR. Potreba správneho riadenia a ochrany biodiverzity v rozvojových krajinách je stále vysoká.

Európska únia je od roku 2001 hlavným podporovateľom programu MIKE[13] a prispela 12 miliónmi EUR pokrývajúcimi 71 lokalít v Afrike a Ázii. V decembri 2013 Komisia schválila financovanie nového programu MIKES[14] s grantom vo výške 12,3 milióna EUR.

Európska únia podporuje viacero vnútroštátnych a miestnych projektov, napríklad v rámci akčného plánu FLEGT a mechanizmu REDD+. Navyše viacero projektov financovaných EÚ, ktoré sú zamerané na znižovanie korupcie a budovanie kapacít prokuratúry a súdnictva, podporuje všeobecne právny štát, ktorý má zásadný význam pre úspešný boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

Všetky uvedené iniciatívy síce viedli k určitému pokroku, nie vždy sa však dostatočne využívali synergie medzi ochranou, živobytím miestnych obyvateľov, presadzovaním práva a dobrou správou verených záležitostí. Okrem toho dlhodobá udržateľnosť viacerých projektov je stále krehká z dôvodu nedostatočnej angažovanosti a podpory zo strany vnútroštátnych a miestnych orgánov (niekedy aj obyvateľov) a vysokej závislosti od externých finančných prostriedkov. Príležitosť na odstránenie uvedených nedostatkov a stanovenie komplexného postoja k obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi predstavuje plánovanie rozvojovej spolupráce EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020.

3.           Opatrenia EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi

3.1. Regulovanie obchodu s voľne žijúcimi druhmi

Obchodovanie s voľne žujúcimi druhmi smerom do EÚ aj v rámci EÚ je regulované komplexným súborom predpisov, ako je nariadenie č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorým sa vykonáva dohovor CITES v EÚ, nariadenie č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a nariadenie č. 1005/2008 o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove zabraňujúce umiestneniu nezákonne vyťaženého dreva a nezákonne ulovených rýb na trh Európskej únie.

Európska únia takisto prijala právne predpisy, ktorými sa zakazuje zabíjanie ohrozených druhov, konkrétne smernicu 147/09 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernicu 43/92 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Komisia prijala plán na elimináciu zabíjania a chytania vtákov do pascí a obchodu s nimi a podrobne sleduje jeho vykonávanie.[15]

Siete zločineckých skupín v niektorých prípadoch využívajú vo svoj prospech zložitosť pravidiel týkajúcich sa obchodu s voľne žijúcimi druhmi, a to najmä skutočnosť, že na jeden a ten istý druh sa môžu vzťahovať rôzne režimy obchodu podľa pôvodu daného druhu alebo typu dotknutého výrobku. Príkladom je obchod s poľovníckymi trofejami, ktorý bol vyňatý z určitých obmedzení týkajúcich sa obchodu. Európska únia nepretržite aktualizuje a podľa potreby sprísňuje svoje vnútorné predpisy s cieľom zaistiť dôraznejšie monitorovanie zo strany orgánov presadzovania práva.

3.2. Účinné presadzovanie právnych predpisov

Je potrebné účinné presadzovanie právnych predpisov prostredníctvom reťazcov presadzovania práva v členských štátoch, t. j. počnúc orgánmi ochrany životného prostredia a rybného hospodárstva cez colné úrady a políciu až po prokuratúru a súdnictvo.

S cieľom povzbudiť členské štáty, aby zlepšili presadzovanie predpisov EÚ týkajúcich sa obchodu s druhmi chránenými na základe dohovoru CITES, Komisia v roku 2007 prijala plán EÚ na presadzovanie práva vo forme odporúčania.[16] Vymedzuje sa v ňom súbor opatrení, ako sú napríklad vnútroštátne akčné plány, odrádzajúce postihy za trestné činy nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a používanie posúdenia rizík a spravodajstva. Tieto nezáväzné odporúčania sa však v rámci EÚ vykonávajú nerovnomerne a neupravujú aspekty obchodovania s voľne žijúcimi druhmi súvisiace s organizovanou trestnou činnosťou.

Účinnému presadzovaniu práva ďalej bráni nedostatok zdrojov, nedostatok špecializovaných oddelení polície a prokuratúry, ako aj rôzna miera spolupráce medzi orgánmi, ktoré sa zaoberajú voľne žijúcimi druhmi a presadzovaním práva. Zlepšiť presadzovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi by mohla pomôcť právna úprava obsahujúca záväzné kritériá účinných kontrol a dohľadu zo strany členských štátov, ktorú požaduje 7. environmentálny akčný program EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020,[17] ak by sa spojila so zvýšením priority tohto problému.

V smernici 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva sa od všetkých členských štátov vyžaduje, aby zaistili, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi bude pokladať za trestný čin, a aby stanovili účinné, primerané a odradzujúce trestné postihy. Počiatočné hodnotenie transpozície uvedenej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov však poukazuje na pretrvávajúce nedostatky v niekoľkých členských štátoch, ktoré bude potrebné odstrániť.

Úroveň trestných postihov uplatniteľných na nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa v rámci EÚ výrazne líši. V niektorých členských štátoch je maximálna výška postihu menšia než jeden rok odňatia slobody. Tým sa nielen obmedzuje odrádzajúci účinok postihov, ale aj často vylučuje využívanie potenciálne významných nástrojov pri cezhraničných alebo vnútroštátnych vyšetrovaniach, ako aj pri súdnej spolupráci medzi členskými štátmi, predovšetkým v rámci európskeho zatýkacieho rozkazu.

3.3 Odborná príprava a budovanie kapacít

Účinné presadzovanie si vyžaduje technické zručnosti a informovanosť. Odborná príprava a budovanie kapacít sa musia týkať celého reťazca presadzovania práva, vrátane prokuratúry a súdnych orgánov, s cieľom predísť vyšetrovaniu veľkého počtu prípadov bez následného stíhania a zaistiť, aby si sudcovia uvedomili závažnosť spáchaných trestných činov. Boli prijaté niektoré iniciatívy na úrovni EÚ, napríklad zo strany Európskej policajnej akadémie (Cepol). Príležitosť na zohľadnenie existujúcich nedostatkov v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi predstavuje programovanie príslušných finančných nástrojov na nasledujúce rozpočtové obdobie.

Dôležitú úlohu pri budovaní spoločenstva presadzovania práva v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zohrávajú aj európske siete subjektov presadzujúcich právne predpisy na ochranu životného prostredia,[18] colné orgány[19], prokuratúra a sudcovia[20]. Nepretržitú pomoc poskytujú nástroje, ako je napríklad projekt EU-TWIX – databáza s obmedzeným prístupom na uľahčenie spolupráce a výmenu spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva EÚ v oblasti voľne žijúcich druhov. Postavenie a financovanie sietí je však zaistené len krátkodobo a spolupráca medzi nimi je zatiaľ obmedzená.

3.4 Boj proti organizovanej trestnej činnosti

Stále väčší podiel na nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi získava organizovaná trestná činnosť. Existuje niekoľko horizontálnych nástrojov EÚ na všeobecný boj proti takejto trestnej činnosti, ako sú napríklad rámcové rozhodnutia o boji proti organizovanej trestnej činnosti[21] a o konfiškácii a vrátení majetku.[22] Uvedené právne predpisy v zásade môžu predstavovať užitočné nástroje na boj proti nezákonnému organizovanému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi. Uplatňujú sa však len v prípade dosiahnutia určitej limitnej hodnoty, čo sa momentálne netýka obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vo všetkých členských štátoch.

V rámci boja proti organizovanému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi má veľký význam vyšetrovanie nezákonných finančných tokov súvisiacich s organizovanou trestnou činnosťou, realizovaných napríklad formou prania špinavých peňazí a daňových únikov. V smernici 2005/60/ES[23] sa stanovujú preventívne opatrenia, a to najmä prostredníctvom záväzku povinnej starostlivosti vo finančných inštitúciách s cieľom zistiť podozrivé finančné transakcie. Pri odhaľovaní trestných činov prania špinavých peňazí v tomto špecifickom kontexte by mohlo pomôcť vypracovanie osobitných usmernení spresňujúcich význam pojmu „povinná starostlivosť“ v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu.

Europol v októbri 2013 vydal osobitné posúdenie týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré sa okrem iného zameriava na obchod s ohrozenými druhmi.[24] Europol však v súčasnosti nemá žiadne špecializované koordinačné stredisko, ktoré by sa venovalo trestným činom proti životnému prostrediu. Europol a Eurojust by mohli poskytnúť významnú pomoc pri nadväzovaní spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pri vyšetrovaní cezhraničných prípadov nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a poskytovaní analytickej a praktickej pomoci. Podmienkou však je, aby im vnútroštátne orgány poskytli kvalitné východiskové údaje a požiadali ich o pomoc, čo sa v prípade nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi nedeje príliš často.

Schválené priority boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti na obdobie rokov 2014 až 2017[25] nezahŕňajú žiadnu oblasť trestných činov proti životnému prostrediu. Príležitosť na opätovné posúdenie týchto priorít poskytne priebežné hodnotenie, ktoré sa uskutoční v roku 2015, pričom zohľadní nedávne posúdenie trestných činov proti životnému prostrediu ako vznikajúcej hrozby v EÚ vypracované Europolom s cieľom sprístupniť dodatočné zdroje a intenzívnejšie využívať mechanizmy cezhraničnej spolupráce.

3.5. Zapojenie občianskej spoločnosti

Občianska spoločnosť je dôležitým partnerom EÚ, ktorý jej pomáha zabezpečiť, aby sa mobilizácia v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi dotkla všetkých príslušných zainteresovaných strán. Niektoré mimovládne organizácie majú rozsiahle skúsenosti s činnosťami, ako sú informačné kampane, vyšetrovania údajného nezákonného správania alebo špecializovaná odborná príprava a ich príspevok sa osvedčil ako pomoc verejným orgánom pri príprave a vykonávaní politík. Európska únia pravidelne spolupracuje s takýmito mimovládnymi organizáciami pri riešení problémov týkajúcich sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi.

4. záver

Existujú komplexné celosvetové a celoeurópske predpisy, ktorými je regulovaný obchod s voľne žijúcimi druhmi, a EÚ výrazne podporuje iniciatívy v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako je napríklad lepšie riadenie chránených území, budovanie kapacít a medzinárodná spolupráca pri presadzovaní právnych predpisov. Opatrenia, ktoré v ostatných rokoch prijalo medzinárodné spoločenstvo, však nedokážu zabrániť súčasnému nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktorý je zapríčinený zvyšovaním dopytu, chudobou a nedostatočnou správou verených záležitostí vo východiskových krajinách.

Hlavný problém spočíva v tom, že pretrvávajú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o účinné presadzovanie platných predpisov, a to na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni. Uvedené nedostatky často súvisia s nízkou politickou prioritou tohto problému, nedostatkom zdrojov na vnútroštátnej úrovni a neuvedomením si závažnosti problému.

Ďalšou slabinou existujúcich politík je nedostatočné zohľadnenie skutočnosti, že boj proti organizovanej trestnej činnosti vyžaduje zapojenie rôznych subjektov a využitie rôznych nástrojov. Navyše, keďže k ozrejmeniu mierových a bezpečnostných aspektov nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi došlo nedávno, tieto politiky doteraz takmer vôbec nie sú zahrnuté do krízovej odozvy ani preventívnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Medzinárodné spoločenstvo, predovšetkým v rámci dohovoru CITES, si v ostatnom čase uvedomilo význam riešenia problémov na strane dopytu, v tejto súvislosti však prijalo len málo konkrétnych opatrení.

Všeobecne možno konštatovať, že stále chýba koordinovaný a komplexný prístup k nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ktorý by reagoval na obe strany – ponuku aj dopyt, a zahŕňal všetky relevantné subjekty z rôznych politických oblastí.

Komisia preto vyzýva zainteresované strany, aby sa zapojili do diskusie o lepšom spôsobe riešenia kľúčových problémov, ako aj o úlohe EÚ v rámci budúceho postoja k nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi. Uvíta predovšetkým písomné príspevky[26] týkajúce sa nasledujúcich otázok:

Je platný európsky politický a legislatívny rámec boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žujúcimi druhmi primeraný? Mala by Európska únia rozšíriť svoj postoj k obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi tak, že vypracuje nový akčný plán, ako to požaduje Európsky parlament? Ako by EÚ mohla zvýšiť svoju politickú angažovanosť v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi na všetkých úrovniach? Aké diplomatické nástroje by boli najvhodnejšie na zaistenie súladu medzi rôznymi medzinárodnými iniciatívami? Na aké nástroje na medzinárodnej úrovni by sa EÚ mala zamerať v záujme prehĺbenia presadzovania zákona pri boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a posilnenia správy verených záležitostí? Aké nástroje sú najvhodnejšie na činnosť EÚ s cieľom reagovať na medzinárodný a európsky dopyt po výrobkoch pochádzajúcich z nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi? Akú úlohu by v tejto súvislosti mohli zohrať občianska spoločnosť a súkromný sektor? Akú najlepšiu pridanú hodnotu by EÚ mohla priniesť pri riešení mierových a bezpečnostných dôsledkov obchodovania s voľne žijúcimi druhmi? Ako by nástroje spolupráce EÚ mohli lepšie pomôcť pri posilňovaní kapacít rozvojových krajín na ochranu voľne žijúcich druhov a opatreniach pre boj s nezákonným obchodovaním s týmito druhmi? Aké opatrenia by sa mohli prijať na skvalitnenie údajov o trestnej činnosti súvisiacej s voľne žijúcimi druhmi v EÚ s cieľom zaistiť účinnejšie zameranie na prípravu politík? Aké opatrenia by sa mohli prijať na posilnenie presadzovania právnych predpisov v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zo strany orgánov ochrany životného prostredia, polície, colníc a prokuratúry v členských štátoch, ako aj na posilnenie spolupráce medzi týmito orgánmi? Ako by bolo možné zvýšiť informovanosť súdov? Ako by sa dali lepšie využiť existujúce nástroje boja proti organizovanej trestnej činnosti na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi? O akých dodatočných opatreniach by sa mohlo uvažovať, napríklad v súvislosti so sankciami? Ako by v tejto súvislosti mohli prispieť Europol a Eurojust?

[1]               Rezolúcia prijatá Komisiou OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu a schválená Hospodárskou a sociálnou radou OSN.

[2]               Správa generálneho tajomníka OSN z 20. mája 2013, S/2013/297, rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2121 (2013).

[3]               Odhadnúť objem a hodnotu obchodovania s voľne žijúcimi druhmi je podobne ako pri všetkých nezákonných činnostiach veľmi ťažké. Zdroje, ktoré má väčšina krajín v súčasnosti k dispozícii na boj proti tejto trestnej činnosti, sú obmedzené, z čoho vyplýva, že skutočné údaje budú oveľa vyššie.

[4]               Napríklad Čína je veľkým cieľovým koncovým používateľom slonoviny a Vietnam nosorožích rohov.

[5]               Nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi a Európska únia: analýza údajov o záchytoch v rámci projektu EU-TWIX za obdobie rokov 2007 – 2011. Správa vypracovaná pre Európsku komisiu.

[6]               Europol, Posúdenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti za roky 2011, 2012 a 2013.

[7]               Nemecko zorganizovalo spoločne s Gabonom sprievodné podujatie na vysokej úrovni ako jedno z podujatí ministerského týždňa v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri 2013. Francúzsko pripravilo rokovanie pri okrúhlom stole pri príležitosti samitu najvyšších predstaviteľov štátov a vlád na tému mieru a bezpečnosti v Afrike, ktoré sa uskutočnilo 5. decembra 2013. Spojené kráľovstvo bude hostiteľom konferencie na vysokej úrovni na tému nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi, ktorá sa uskutoční 13. februára 2014.

[8]               [Odkaz na uznesenie sa doplní po jeho prijatí v januári.].

[9]               Konzorcium ICCWC zahŕňa CITES, Interpol, UNODC, Svetovú banku a Svetovú colnú organizáciu.

[10]             Nemecko.

[11]             Medzinárodné normy Finančnej akčnej skupiny týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, 2012. http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/pdfs/FATF_Recommendations.pdf.

[12]             Dôkazom takéhoto prístupu je nedávna dohoda o spoločnom úsilí v boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi podpísaná komisárom Potočnikom a čínskym ministrom ochrany životného prostredia Zhou Sengxianom.

[13]             Monitorovanie nezákonného zabíjania slonov (Monitoring the Illegal Killing of Elephants).

[14]             Minimalizácia nezákonného zabíjania slonov a ďalších ohrozených druhov (Minimising the Illegal Killing of Elephants and Other Endangered Species).

[15]             www.ec.europa.eu/environment/nature/conservation/wildbirds/docs/Roadmap%20illegal%20killing.pdf.

[16]             Ú. v. EÚ L 159/45 z 20. júna 2007.

[17]             Ú. v. EÚ L 354/171 z 28. decembra 2013.

[18]             Napríklad Skupina na presadzovanie práva v oblasti obchodu s voľne žijúcimi druhmi a sieť EnviCrimeNet.

[19]             Expertná skupina pre colné opatrenia na ochranu zdravia, kultúrneho dedičstva, životného prostredia a prírody (expertná skupina PARCS).

[20]             Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie; Európske fórum sudcov pre životné prostredie.

[21]             Rámcové rozhodnutie 2008/841/SVV o boji proti organizovanému zločinu.

[22]             Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti, v súčasnosti sa reviduje.

[23]             Smernica 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

[24]             Europol, Posúdenie hrozby trestných činov proti životnému prostrediu, 2013.

[25]             www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/jha/137401.pdf.

[26]             Lehota na odoslanie: do 10. apríla 2014 na adresu env-eu-against-wildlife-trafficking@ec.europa.eu.