DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

K hlavným cieľom navrhovaných opatrení patrí posilnenie vnútorného trhu znížením cezhraničnej zložitosti, ochrana záujmov spoločnosti pred kriminalitou a teroristickými činmi, ochrana hospodárskej prosperity Európskej únie prostredníctvom zabezpečenia účinného podnikateľského prostredia a podpora finančnej stability prostredníctvom ochrany spoľahlivosti, správneho fungovania a integrity finančného systému.

Tieto ciele sa dosiahnu zabezpečením súladu medzi prístupom EÚ a medzinárodným prístupom; zabezpečením súladu medzi vnútroštátnymi pravidlami, ako aj pružnosťou v ich zavádzaní; zabezpečením, aby boli pravidlá zamerané na riziká a prispôsobené riešeniu nových vznikajúcich hrozieb.

V tomto návrhu sa okrem toho zahŕňa a zrušuje smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES[1], čím sa zlepší zrozumiteľnosť a prístupnosť právneho rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (AML) pre všetky zainteresované strany.

Komisia má v úmysle doplniť súčasný návrh o posilnenie represívnej reakcie EÚ na pranie špinavých peňazí. Následne sa v roku 2013 plánuje návrh harmonizácie trestného práva v súvislosti s týmto trestným činom na základe článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)[2].

Všeobecný kontext

Odstránením prekážok na vnútornom trhu sa umožní nielen zriadenie alebo rozvoj legálnych podnikateľských subjektov v rámci EÚ, ale môžu vzniknúť aj lepšie príležitosti na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Páchatelia trestných činov zapojení do prania špinavých peňazí by sa preto mohli snažiť zatajiť alebo zakryť skutočnú povahu, zdroj alebo vlastníctvo príslušného majetku a transformovať ho na zdanlivo zákonné príjmy. Financovanie terorizmu môže byť okrem toho financované zákonnými činnosťami aj trestnou činnosťou, keďže teroristické organizácie sa zapájajú do ziskových činností, ktoré môžu byť vo svojej podstate zákonné alebo sa ako také môžu aspoň javiť. Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu preto vytvára vysoké riziko pre integritu, riadne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému s možnými ničivými dôsledkami na širšiu spoločnosť.

Na účel ochrany riadneho fungovania finančného systému a vnútorného trhu boli prijaté európske právne predpisy. Vzhľadom na meniacu sa povahu hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podporovaných neustálym rozvojom technológií a prostriedkov, ktoré majú páchatelia trestných činov k dispozícií, sa však vyžaduje neustále upravovanie právneho rámca v reakcii na tieto hrozby.

Na úrovni EÚ sa v smernici 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[3] (ďalej len „tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí“) stanovuje rámec určený na ochranu spoľahlivosti, integrity a stability úverových a finančných inštitúcií a posilnenie dôvery vo finančný systém ako celok vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Pravidlá EÚ sú vo veľkom rozsahu založené na medzinárodných normách, ktoré prijala Finančná akčná skupina (FATF) a keďže sa v smernici vychádza z koncepcie minimálnej harmonizácie, je tento rámec doplnený o pravidlá prijaté na vnútroštátnej úrovni.

Na medzinárodnej úrovni FATF vykonala dôkladnú revíziu medzinárodných noriem a vo februári 2012 prijala nový súbor odporúčaní.

Súčasne s vývojom na medzinárodnej úrovni vykonala Európska komisia vlastné preskúmanie európskeho rámca. Revízia smernice je v tomto momente doplnením revidovaných odporúčaní FATF, ktoré vo svojej podstate predstavujú značné posilnenie rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Samotnou smernicou sa ďalej posilňujú prvky revidovaných odporúčaní, najmä vzhľadom na rozsah pôsobnosti (začlenením poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier a sprostredkovateľov tovarov s prahovou hodnotou 7 500 EUR), informácie o skutočnom vlastníctve (ktoré sa majú sprístupniť povinným subjektom a príslušným orgánom) a ustanovenia o sankciách. Zohľadňuje sa v nej potreba zvýšiť účinnosť opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí prispôsobením právneho rámca, aby sa zabezpečilo, že hodnotenia rizík sa budú vykonávať na vhodnej úrovni a s potrebnou mierou pružnosti s cieľom prispôsobiť sa rôznym situáciám a subjektom. V dôsledku tohto sa v smernici, v ktorej sa stanovuje vysoká úroveň spoločných noriem, od členských štátov, orgánov dohľadu a povinných subjektov vyžaduje, aby posúdili riziko a prijali primerané zmierňujúce opatrenia úmerné k tomuto riziku. Z tohto vyplýva, že smernica je menej podrobná, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, ktoré sa majú prijať.

Existujúce ustanovenia v tejto oblasti

Na úrovni EÚ sa prijali rôzne právne nástroje na zaistenie účinného rámca týkajúceho sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Najdôležitejšie z nich sú:

– tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá zahŕňa väčšinu zo 40 odporúčaní FATF a niektoré z 9 osobitných odporúčaní FATF,

– nariadenie (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov[4], ktorým sa vykonáva osobitné odporúčanie VII FATF o elektronických prevodoch,

– nariadenie (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva[5], ktorým sa vykonáva osobitné odporúčanie IX FATF o prepravcoch peňažných prostriedkov v hotovosti,

– smernica 2007/64/ES z 13. decembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu[6] (ďalej len „smernica o platobných službách“), ktorou sa spolu s treťou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí vykonáva osobitné odporúčanie VI FATF o alternatívnych peňažných prevodoch,

– nariadenie (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu[7], ktorým sa spolu s nariadením (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002[8], ktorým sa vykonávajú sankcie OSN voči sieti al-Káida a Talibanu, vykonáva osobitné odporúčanie III FATF o zmrazovaní majetku teroristov.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Navrhovaná úprava rámca týkajúceho sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je plne v súlade s politikami EÚ v iných oblastiach. A to najmä:

– so Štokholmským programom[9], ktorý je zameraný na vytvorenie otvorenej a bezpečnej Európy, ktorá slúži občanom a chráni ich, v ktorom sa členské štáty a Komisia vyzývajú, aby ďalej rozvíjali výmenu informácií medzi FIU v boji proti praniu špinavých peňazí,

– so stratégiou vnútornej bezpečnosti EÚ[10], v ktorej sú vymedzené najnaliehavejšie výzvy v oblasti bezpečnosti, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcich rokoch a v ktorej sa predstavuje päť strategických cieľov a konkrétnych opatrení na obdobie rokov 2011 – 2014, ktoré prispejú k vybudovaniu bezpečnejšej Európy. Zahŕňa boj proti praniu špinavých peňazí a predchádzanie terorizmu. Osobitne sa uznáva potreba aktualizovať rámec EÚ proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu so zreteľom na zvýšenie transparentnosti právnických osôb a právnych dojednaní

– vzhľadom na možnosť zneužiť nové technológie na utajenie transakcií a skrytie identity je dôležité, aby si členské štáty uvedomovali technologický rozvoj a simulovali používanie elektronickej identifikácie, elektronického podpisu a dôveryhodných elektronických služieb pre elektronické transakcie v súlade s návrhom nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu[11], ktorý predložila Komisia;

– Európska komisia prijala v marci 2012 návrh na zmrazovanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti v EÚ[12], ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty zaviedli účinný systém na zmrazovanie, správu a konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ktorý by bol zabezpečený potrebným inštitucionálnym rámcom, ako aj finančnými a ľudskými zdrojmi,

– v súvislosti s ochranou údajov sú navrhované objasnenia tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí plne v súlade s prístupom stanoveným v nedávnych návrhoch Komisie o ochrane údajov[13], pričom sa právne predpisy EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy osobitným ustanovením[14] splnomocňujú, aby obmedzovali rozsah práv a povinností stanovených v navrhovanom nariadení týkajúcom sa niekoľkých konkrétnych dôvodov vrátane predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania,

– v súvislosti so sankciami je návrh zaviesť súbor minimálnych pravidiel založených na zásadách posilňovania administratívnych sankcií plne v súlade s politikou Komisie, ako sa uvádza v jej oznámení „Posilňovanie sankčných režimov v sektore finančných služieb“[15],

– v súvislosti s finančným začleňovaním by uznanie skutočnosti, že sa uplatňuje nadmerne opatrný prístup k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mohlo mať nechcený dôsledok v podobe vylúčenia legálnych podnikateľských subjektov a spotrebiteľov z finančného systému. V tejto otázke sa na medzinárodnej úrovni[16] vykonala práca s cieľom poskytnúť usmernenie a podporu krajinám a ich finančným inštitúciám pri navrhovaní opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré spĺňajú vnútroštátny cieľ finančného začleňovania bez ohrozenia existujúcich opatrení na účel boja proti trestnej činnosti. Na úrovni EÚ sa momentálne uvažuje o otázke finančného začleňovania ako súčasti práce v oblasti balíka o bankových účtoch,

– v súvislosti so spoluprácou s osobami alebo orgánmi (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú posudzovaním výberu, presadzovania alebo stíhania vo vzťahu k daniam a iným verejným poplatkom alebo rozhodovaním o odvolaniach vo vzťahu k nim, je návrh v súlade s bojom proti daňovým podvodom a daňovým únikom[17], ktorý sa používa na medzinárodnej úrovni vrátane osobitného odkazu na daňové trestné činy v rámci závažných trestných činov, ktoré môžu byť považované za predikatívne trestné činy prania špinavých peňazí. Posilnením postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi na účely boja proti praniu špinavých peňazí sa takisto podporí boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia prijala v apríli 2012 správu o uplatňovaní tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a požiadala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Správa bola zameraná na niekoľko identifikovaných kľúčových tém (ako je zahrnutie uplatňovania rizikovo orientovaného prístupu, rozšírenie rozsahu pôsobnosti existujúceho rámca, úprava prístupu k povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, objasňovanie ohlasovacích povinností a právomoci v oblasti dohľadu, posilnenie spolupráce FIU atď.), ktoré boli nevyhnutné na preskúmanie tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Komisii bolo doručených 77 príspevkov od orgánov verejnej moci, občianskej spoločnosti, podnikateľských združení a spoločností z rôznych oblastí (vrátane sektoru finančných služieb, hazardných hier, slobodných povolaní, sektoru nehnuteľností, poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti), čo predstavuje širokú škálu zainteresovaných strán. Mimo konzultácií bolo doručených niekoľko ďalších pripomienok, stanovísk a príspevkov.

Z celkových výsledkov konzultácií[18] vyplynulo všeobecné potvrdenie otázok a problémov zdôraznených v správe Komisie, ako aj široká podpora pre navrhované zladenie s revidovanými normami FATF a pre širšie objasnenie v určitých oblastiach (t. j. ochrana údajov a spôsob uplatňovania pravidiel v cezhraničných situáciách).

Využívanie expertízy

Na získanie dôkazov v tejto oblasti a na zabezpečenie plného zapojenia rôznych zainteresovaných strán bolo vyvinuté značné úsilie.

Najmä v priebehu roka 2010 realizovali externí konzultanti Deloitte[19] v mene Komisie štúdiu s cieľom preskúmať uplatňovanie tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Posúdenie vplyvu

Komisia vypracovala posúdenie vplyvu[20], v ktorom analyzovala možné dôsledky prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Konkrétne, zlyhanie finančného systému pri predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže viesť k nepriaznivým hospodárskym vplyvom (vyplývajúcim z narušenia medzinárodných kapitálových tokov, znížených investícií a nižšieho hospodárskeho rastu) a nestabilite finančného trhu (vyplývajúcej z neochoty iných finančných sprostredkovateľov zapájať sa do podnikateľskej činnosti, zo straty povesti, z oslabenia dôveryhodnosti a prudenciálnych rizík).

Preskúmali sa tieto hlavné príčiny problémov:

– rôzne uplatňovanie existujúcich pravidiel EÚ v členských štátoch, čo vedie k právnej neistote,

– nedostatky a medzery, pokiaľ ide o súčasné pravidlá EÚ,

– nesúlad súčasných pravidiel s nedávno revidovanými medzinárodnými normami.

To si vyžaduje dosiahnutie týchto operačných cieľov:

– zabezpečiť súlad medzi vnútroštátnymi pravidlami, a ak je to vhodné, pružnosť v ich vykonávaní prostredníctvom posilnenia a objasnenia súčasných požiadaviek,

– zabezpečiť, aby pravidlá boli zamerané na riziká a upravené tak, aby sa nové vznikajúce hrozby riešili posilnením a objasnením súčasných požiadaviek,

– zabezpečiť, aby bol prístup EÚ v súlade s prístupom prijatým na medzinárodnej úrovni prostredníctvom rozšírenia rozsahu uplatňovania, posilnenia a objasnenia súčasných požiadaviek.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že najlepšími možnosťami na zlepšenie súčasnej situácie by boli:

– Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na hazardné hry: rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice nad rámec „kasín“ tak, aby sa vzťahovala na sektor hazardných hier,

– Prahové hodnoty pre obchodníkov s tovarom: znížiť rozsah a prahové hodnoty povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o drahý tovar, z 15 000 EUR na 7 500 EUR v prípade hotovostných transakcií,

– Sankčné režimy: zaviesť súbor minimálnych pravidiel založených na zásadách s cieľom posilniť administratívne sankcie,

– Porovnateľnosť štatistických údajov: posilniť a spresniť požiadavku týkajúcu sa zberu a ohlasovania štatistických údajov,

– Ochrana údajov: zaviesť do smernice ustanovenia s cieľom objasniť interakcie medzi požiadavkami týkajúcimi sa boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a požiadavkami na ochranu údajov,

– Zahrnutie daňovej trestnej činnosti do rozsahu pôsobnosti: zahrnúť výslovný odkaz na daňovú trestnú činnosť ako predikatívny trestný čin,

– Dostupnosť informácií o skutočnom vlastníkovi: vyžadovať, aby všetky spoločnosti uchovávali informácie o svojich skutočných vlastníkoch,

– Určenie skutočného vlastníka (KV): zachovať prístup, v rámci ktorého sa vyžaduje určenie KV od prahovej hodnoty 25 % vlastníctva, ale objasniť, čoho sa týka „prahová hodnota 25 %“,

– Domovské a hostiteľské povinnosti dohľadu v rámci boja proti praniu špinavých peňazí: zaviesť nové pravidlá, ktorými sa objasní, že pre pobočky a dcérske spoločnosti nachádzajúce sa v iných členských štátoch, než v ktorých je ústredie, platia pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí hostiteľského štátu, a posilniť dohody o spolupráci medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu,

– Cezhraničná spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami (Financial Intelligence Units – FIU): zaviesť nové požiadavky, ktorými by sa posilnili právomoci a spolupráca FIU,

– Vnútroštátne hodnotenia rizík: zaviesť požiadavku, aby členské štáty vykonávali hodnotenie rizík na vnútroštátnej úrovni a prijímali opatrenia na zmiernenie rizík,

– Povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi: Členské štáty zabezpečia, aby sa v určitých situáciách s vysokým rizikom musela vykonávať zvýšená povinná starostlivosť, a aby sa zároveň v situáciách so zníženým rizikom umožnilo vykonávanie zjednodušenej povinnej starostlivosti,

– Rovnocennosť režimov tretích krajín: odstrániť postup „bieleho zoznamu“,

– Prístup k dohľadu založený na posúdení rizík: osobitne uznať v smernici, že dohľad sa môže vykonávať na základe posúdenia rizika,

– Zaobchádzanie s politicky exponovanými osobami (PEO): zaviesť nové požiadavky pre domáce PEO/PEO pracujúce v medzinárodných organizáciách, pričom sa uplatnia opatrenia na základe rizík.

V posúdení vplyvu sa okrem toho analyzoval vplyv legislatívnych návrhov v oblasti základných práv. V súlade s Chartou základných práv je cieľom návrhov najmä zabezpečiť ochranu osobných údajov (článok 8 charty) prostredníctvom objasnenia podmienok, za ktorých môžu byť osobné údaje uchovávané a prenášané. Návrhy neprinesú žiadnu zmenu, a preto nemajú vplyv na právo na účinný prostriedok nápravy alebo na spravodlivý proces (článok 47 charty), ktoré sa smernicou neporušujú, čo potvrdil Súdny dvor Európskej únie (vec C-305/05). Náležitým spôsobom sa zohľadnilo rešpektovanie súkromného života (článok 7), sloboda podnikania (článok 16) a zákaz diskriminácie (článok 21). Návrhom sa aj nepriamo podporí ochrana práva na život (článok 2 charty).

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Predložený návrh je založený na článku 114 ZFEÚ.

Subsidiarita a proporcionalita

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v článku 5 Zmluvy o Európskej únii nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť ciele tohto návrhu jednotlivo, a preto sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Návrh nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov.

V odôvodnení 2 tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa zdôrazňuje potreba prijať opatrenia na úrovni EÚ zamerané na ochranu spoľahlivosti, integrity a stability úverových a finančných inštitúcií a dôvery vo finančný systém ako celok, „v tejto oblasti sú potrebné kroky Spoločenstva, aby sa predišlo situácii, keď členské štáty prijmú opatrenia chrániace ich finančné systémy, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a s princípmi právneho štátu a verejnej politiky Spoločenstva“.

Keďže veľké toky špinavých peňazí a financovanie terorizmu môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh, akékoľvek opatrenia prijaté len na vnútroštátnej úrovni by mohli mať nepriaznivé účinky na jednotný trh EÚ: chýbajúce koordinované pravidlá medzi členskými štátmi zamerané na ochranu ich finančných systémov by nemuseli byť v súlade s fungovaním vnútorného trhu a mohli by spôsobiť roztrieštenosť. Opatrenie na úrovni EÚ je opodstatnené aj na zachovanie rovnakých podmienok v rámci EÚ – pričom subjekty vo všetkých členských štátoch podliehajú rovnakým povinnostiam v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Komisia sa domnieva, že navrhované zmeny pravidiel sú primerané cieľom. Stanovením prahových hodnôt týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti a povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi Komisia prijala primerané kroky na náležité obmedzenie uplatniteľnosti smernice. V smernici sa okrem toho malým a stredným podnikom umožňuje, aby prijali určité preventívne opatrenia primerané veľkosti a povahe povinného subjektu. Zabezpečením prispôsobeného a flexibilného rizikovo orientovaného prístupu by sa zároveň členským štátom nemalo brániť v prijímaní opatrení a uskutočňovaní akcií potrebných na reagovanie na významné hrozby, s ktorými sa môžu stretnúť na vnútroštátnej úrovni. Týmto opatreniam viac ako plne harmonizované nariadenie vyhovuje smernica so začlenením postupov na úrovni EÚ na zaistenie väčšej koordinácie a vývoja nadnárodných prístupov zároveň s ďalšou harmonizáciou v osobitných oblastiach, ktoré umožnia dosiahnuť aj ciele EÚ. Aj keď zaistenie účinného finančného systému na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu predstavuje pre povinné subjekty určité náklady (tieto náklady sa analyzovali v posúdení vplyvu), Komisia sa domnieva, že prínosy súvisiace s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu budú aj naďalej vyššie ako náklady.

Hodnotenie nových medzinárodných noriem sa začne v štvrtom štvrťroku 2013. Pokiaľ Komisia neposkytne jasné a včasné informácie o želanom prístupe EÚ k ich vykonávaniu, existuje riziko, že členské štáty EÚ hodnotené ako prvé si vyberú riešenia, ktoré sa nemusia zhodovať s navrhovaným prístupom EÚ, a tým sa skomplikuje dohoda o spoločných pravidlách EÚ.

Napokon, prijatím revidovaných medzinárodných noriem sa Komisia, ako aj členské štáty EÚ zaviazali (priamo alebo prostredníctvom svojho členstva vo FATF alebo vo výbore Moneyval), že zabezpečia ich vykonávanie.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Európskej únie.

5.           DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

Podrobné vysvetlenie návrhu

Hlavné úpravy tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sú tieto:

– Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice: Navrhujú sa dve hlavné zmeny v rozsahu pôsobnosti:

(a) Prahová hodnota pre obchodníkov s drahým tovarom, ktorí pracujú s hotovostnými platbami, sa zníži z 15 000 EUR na 7 500 EUR. V súčasnosti sú obchodníci s tovarom zahrnutí do rozsahu pôsobnosti smernice, ak pracujú s hotovostnými platbami vo výške 15 000 EUR alebo viac.            Po prijatí informácie od členských štátov, že túto pomerne vysokú prahovú hodnotu zneužívajú páchatelia trestných činov, sa navrhuje jej zníženie na 7 500 EUR. V novom návrhu sa okrem toho vyžaduje, aby obchodníci vykonávali povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri realizácii príležitostnej transakcie vo výške aspoň 7 500 EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcou prahovou hodnotou 15 000 EUR predstavuje zníženie Z vymedzenia a z prahovej hodnoty vyplýva sprísnenie opatrení proti využívaniu týchto obchodníkov na účel prania špinavých peňazí v rámci EÚ;

(b) Rozsah pôsobnosti smernice zahŕňa „prevádzkovateľov hazardných hier“ (v súlade so smernicou 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode[21]). V súčasnej tretej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a v revidovaných odporúčaniach FATF sa vyžaduje, aby boli do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu zahrnuté iba kasína. Z dôkazov v návrhoch EÚ vyplýva, že ostatné oblasti hazardných hier sú naďalej zraniteľné z dôvodu ich zneužívania páchateľmi trestných činov.

– Rizikovo orientovaný prístup: V smernici sa uznáva, že používanie rizikovo orientovaného prístupu predstavuje účinný spôsob určovania a zmierňovania rizík týkajúcich sa finančného systému a širšej hospodárskej stability v oblasti vnútorného trhu. Novými navrhovanými opatreniami by sa vyžadovalo, aby sa opatrenia založené na dôkazoch vykonávali v troch hlavných oblastiach, pričom každá z nich by bola doplnená o minimálny zoznam faktorov, ktoré sa zohľadnia, alebo o usmernenie, ktoré vypracujú európske orgány dohľadu:

(a) Bude sa vyžadovať, aby členské štáty určili riziká, ktorým čelia, rozumeli im a zmiernili ich. Môže to byť doplnené prácou v oblasti hodnotenia rizík vykonávanou na nadnárodnej úrovni (napríklad európskymi orgánmi dohľadu alebo Europolom) a výsledky by sa mali vymieňať s inými členskými štátmi a povinnými subjektmi. Toto by bol východiskový bod pre rizikovo orientovaný prístup a uznalo by sa, že členské štáty môžu poskytovať informácie o svojich vnútroštátnych skúsenostiach v rámci celej EÚ;

(b) Od povinných subjektov pôsobiacich v rámci rozsahu pôsobnosti smernice by sa vyžadovalo, aby určili svoje riziká, rozumeli im a zmierňovali ich a aby zaznamenávali a aktualizovali posúdenia rizika, ktoré podstupujú. To je kľúčovým prvkom rizikovo orientovaného prístupu, ktorý príslušným orgánom (ako napríklad orgánom dohľadu) v členských štátoch umožní dôkladne preskúmať rozhodnutia, ktoré prijali povinné subjekty pod ich dohľadom, a porozumieť im Nakoniec by subjekty, ktoré prijímajú rizikovo orientovaný prístup, boli plne zodpovedné za rozhodnutia, ktoré prijmú;

(c) V návrhu by sa uznalo, že zdroje orgánov dohľadu sa môžu použiť s cieľom sústrediť sa na oblasti, v ktorých sú väčšie riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Používanie rizikovo orientovaného prístupu by znamenalo, že dôkazy sa použijú s cieľom lepšie sa zamerať na riziká.

– Zjednodušená a zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi: Podľa návrhu by povinné subjekty boli povinné prijať posilnené opatrenia v prípadoch, keď sú riziká väčšie, a v prípadoch, keď sa preukáže, že riziká sú menšie, by sa im povolilo prijatie zjednodušených opatrení. So zreteľom na súčasnú (tretiu) smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí sa zistilo, že ustanovenia týkajúce sa zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sú príliš liberálne, pričom sa určitým kategóriám zákazníkov alebo transakcií priamo udeľujú výnimky z požiadaviek povinnej starostlivosti. Revidovanou smernicou by sa preto posilnili pravidlá týkajúce sa zjednodušenej povinnej starostlivosti a nepovoľovali by sa ňou situácie, v ktorých sa uplatňujú výnimky. Namiesto toho by rozhodnutia o čase a spôsobe vykonania zjednodušenej povinnej starostlivosti museli byť odôvodnené na základe rizika a zároveň by boli stanovené minimálne požiadavky na faktory, ktoré treba zohľadniť. Smernica bola posilnená v jednej zo situácií, v ktorej by sa vždy mala vykonávať zvýšená povinná starostlivosť, konkrétne v prípade politicky exponovaných osôb, s cieľom zahrnúť politicky exponované osoby, ktorým sú zverené významné vnútroštátne verejné funkcie, ako aj osoby, ktoré pracujú v medzinárodných organizáciách.

– Informácie o skutočnom vlastníkovi: V revidovanej smernici sa navrhujú nové opatrenia s cieľom poskytnúť väčšiu zreteľnosť a prístupnosť k informáciám o skutočnom vlastníctve. Od právnických osôb sa vyžaduje, aby uchovávali informácie o svojom skutočnom vlastníctve. Tieto informácie by mali byť sprístupnené príslušným orgánom a povinným subjektom. V prípade právnych dojednaní sú správcovia povinní oznámiť svoje postavenie, keď sa stávajú zákazníkmi, a podobne sa vyžaduje, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve sprístupnené príslušným orgánom a povinným subjektom.

– Rovnocennosť tretích krajín: V revidovanej smernici sa vypustia ustanovenia týkajúce sa pozitívnej „rovnocennosti“, keďže režim povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je viac rizikovo orientovaný a používanie výnimiek len na základe geografických faktorov je menej podstatné. Podľa súčasných ustanovení tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa vyžaduje, aby sa prijímali rozhodnutia o tom, či tretie krajiny majú systémy na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, ktoré sú „rovnocenné“ s ustanoveniami EÚ. Tieto informácie sa potom používali na to, aby sa umožnili výnimky v prípade určitých aspektov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

– Administratívne sankcie: V súlade s politikou Komisie o zlaďovaní administratívnych sankcií revidovaná smernica obsahuje súbor sankcií, ktorých dostupnosť by mali členské štáty zabezpečiť v prípade systematických porušení kľúčových požiadaviek smernice, konkrétne v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol.

– Finančné spravodajské jednotky: Návrhom by sa zaviedli ustanovenia rozhodnutia Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií a ďalšie rozširovanie a posilňovanie spolupráce.

– Európske orgány dohľadu (ESA): Návrh zahŕňa niekoľko oblastí, v ktorých je naplánovaná práca európskych orgánov dohľadu. Od EBA, EIOPA a ESMA sa žiada najmä to, aby vykonali posúdenie a poskytli stanovisko k rizikám, ktorým čelí EÚ, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Väčším dôrazom na rizikovo orientovaný prístup sa okrem toho vyžaduje posilnená miera usmernenia pre členské štáty a finančné inštitúcie, pokiaľ ide o faktory, ktoré by sa mali zohľadňovať pri uplatňovaní zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a v prípade využívania rizikovo orientovaného prístupu pri dohľade. Európske orgány dohľadu (ESA) boli okrem toho poverené zabezpečením regulačných technických noriem v prípade určitých problémov, keď finančné inštitúcie musia upraviť svoje vnútorné kontroly s cieľom riešiť špecifické situácie.

– Ochrana údajov: V návrhu je zohľadnená potreba dosiahnuť rovnováhu medzi umožnením spoľahlivých systémov a kontrol a preventívnymi opatreniami proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na jednej strane a ochranou práv dotknutých osôb na druhej strane.

– Transpozičné opatrenia: V dôsledku zložitosti a rozsahu pôsobnosti návrhu sa od členských štátov požaduje, aby Komisii poskytli tabuľku zhody ustanovení svojich vnútroštátnych právnych predpisov a smernice.

Európsky hospodársky priestor

Tento návrh je relevantný pre krajiny EHP.

2013/0025 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[22],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[23],

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[24],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Veľké toky špinavých peňazí môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť jednotný trh a terorizmus narúša základy našej spoločnosti. Okrem trestnoprávneho prístupu môže priniesť výsledky aj snaha o predchádzanie týmto javom prostredníctvom finančného systému.

(2)       Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená snahami páchateľov trestných činov a ich blízkych spolupracovníkov zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti alebo smerovať zákonné alebo nezákonné peniaze na teroristické účely. Ak sa na úrovni Únie neprijmú určité koordinačné opatrenia, osoby, ktoré perú špinavé peniaze a financujú terorizmus s cieľom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti, by sa mohli pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby, ktoré zahrňuje integrovaná finančná oblasť.

(3)       Súčasný návrh je štvrtou smernicou, ktorou sa rieši hrozba prania špinavých peňazí. V smernici Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí[25] sa vymedzuje pranie špinavých peňazí z hľadiska trestných činov súvisiacich s drogami a ukladajú sa v nej povinnosti výhradne finančnému sektoru. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES z decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/308/EHS[26], sa rozšíril rozsah pôsobnosti z hľadiska zahrnutých trestných činov a rozsahu zahrnutých povolaní a činností. V júni 2003 revidovala Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) svoje odporúčania tak, aby zahŕňali financovanie terorizmu, a stanovila podrobnejšie požiadavky týkajúce sa identifikácie a overenia klienta, situácie, v ktorých vyššie riziko prania špinavých peňazí môže byť dôvodom na zvýšené opatrenia a aj situácie, v ktorých znížené riziko môže byť dôvodom na menej prísne kontroly. Tieto zmeny boli premietnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[27] a v smernici Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu[28].

(4)       Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Európskej únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzené účinky. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Európska únia, by preto mali byť v súlade s ostatnou činnosťou vyvinutou na iných medzinárodných fórach. V činnosti Európskej únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania FATF, ktorá predstavuje najvyšší medzinárodný orgán činný v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES mali byť zladené s novými odporúčaniami FATF prijatými a rozšírenými vo februári 2012.

(5)       Okrem toho zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo dokonca čistých peňazí na teroristické účely predstavuje zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Preto by sa preventívne opatrenia tejto smernice mali vzťahovať nielen na nakladanie s peniazmi získanými z trestnej činnosti, ale aj na zhromažďovanie peňazí alebo majetku na teroristické účely.

(6)       Používanie veľkých hotovostných platieb je zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. V snahe zvýšiť vigilanciu a zmierniť riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, by sa táto smernica mala vzťahovať na fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom v prípade, že realizujú alebo prijímajú hotovostné platby vo výške 7 500 EUR alebo viac. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prijmú prísnejšie ustanovenia vrátane nižšej prahovej hodnoty.

(7)       Osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, by mali podliehať ustanoveniam tejto smernice, keď sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách vrátane poskytovania daňového poradenstva v prípade, že existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb vykonávajúcich právnické povolania na účel prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účel financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie získané buď pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ sa právny zástupca nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ právnik nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(8)       S priamo porovnateľnými službami sa by sa malo zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek odborníci, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v Charte základných práv Európskej únie v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí môžu v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získali pri výkone týchto úloh, by nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam podľa tejto smernice.

(9)       Je dôležité jasne zdôrazniť, že „daňové trestné činy“ súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami sú zahrnuté do širokého vymedzenia pojmu „trestnej činnosti“ podľa tejto smernice v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF.

(10)     Je potrebné identifikovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou. Aj keď zistenie percentuálneho podielu spoločníka automaticky neznamená zistenie skutočného vlastníka, ide o dôkazový faktor, ktorý treba zohľadniť. Ak je to vhodné, identifikácia a overenie skutočných vlastníkov by sa mali rozšíriť o právnické osoby, ktoré vlastnia ďalšie právnické osoby, a mal by sa sledovať reťazec vlastníctva, až kým nie je zistená fyzická osoba, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou, ktorá je klientom.

(11)     Potreba presných a aktuálnych informáciách o skutočnom vlastníkovi je kľúčovým faktorom pri sledovaní páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli skryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby spoločnosti zachovávali informácie o svojom skutočnom vlastníctve a aby tieto informácie sprístupnili príslušným orgánom a povinným subjektom. Okrem toho by správcovia mali svoje postavenie oznámiť povinným subjektom.

(12)     Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na tie činnosti povinných subjektov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu.

(13)     Využívanie sektoru hazardných hier na pranie príjmov z trestnej činnosti spôsobuje obavy. S cieľom zmierniť riziká súvisiace s týmto sektorom a zabezpečiť rovnocennosť medzi prevádzkovateľmi služieb v oblasti hazardných hier by sa pre všetkých prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier mala stanoviť povinnosť vykonávať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri každej transakcii vo výške 2 000 EUR alebo viac. Členské štáty by mali zvážiť uplatňovanie tejto prahovej hodnoty, aj pokiaľ ide o výber výhier a uzatváranie peňažných stávok. Prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier s fyzickými priestormi (ako sú kasína a herne) by mali zabezpečiť, aby bolo možné spojiť povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak sa uskutočňuje pri vstupe do priestorov, s transakciami, ktoré klient v uvedených priestoroch vykoná.

(14)     Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. Z toho dôvodu by sa mal používať rizikovo orientovaný prístup. Pre členské štáty a povinné subjekty nie je rizikovo orientovaný prístup neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom lepšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Európska únia a subjekty, ktoré v nej fungujú.

(15)     Podporovanie rizikovo orientovaného prístupu je pre členské štáty potrebné na to, aby identifikovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia, rozumeli im a zmierňovali ich. Význam nadnárodného prístupu k identifikácii rizík bol uznaný na medzinárodnej úrovni a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES[29], Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES[30] a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES[31] by mali byť poverené vydaním stanoviska k rizikám ovplyvňujúcim finančný sektor.

(16)                 Ak je to vhodné, výsledky hodnotení rizík na úrovni členského štátu by mali byť sprístupnené povinným subjektom, aby im umožnili identifikovať vlastné riziká, rozumieť im a zmierňovať ich.

(17)     S cieľom lepšie rozumieť rizikám a zmierňovať ich by si členské štáty mali vymieňať výsledky hodnotení rizík navzájom, s Komisiou a EBA, EIOPA a ESMA, ak to je vhodné.

(18)     Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice je vhodné zohľadniť charakteristické znaky a potreby malých povinných subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, a zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré je primerané osobitným potrebám malých povinných subjektov a povahe podnikania.

(19)     Povaha samotného rizika je premenlivá a premenné samotné alebo ich kombinácie môžu zvýšiť alebo znížiť možné riziko, ktoré predstavujú, a tak ovplyvňovať primeranú úroveň takých preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Existujú preto okolnosti, za ktorých by sa mala uplatňovať zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, a iné okolnosti, za ktorých by bola vhodná zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi.

(20)     Je potrebné uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú osobitne prísne postupy identifikácie a overovania klientov.

(21)     Platí to najmä v obchodných vzťahoch s fyzickými osobami, ktoré zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie, najmä v prípade osôb z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia. Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám súvisiacim najmä s povesťou a právnym rizikám. Osobitná pozornosť venovaná takýmto prípadom a uplatňovanie primeraných opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné funkcie doma alebo v zahraničí a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím o boj proti korupcii.

(22)     Získanie povolenia od vrcholového manažmentu na zistenie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie schválenia od správnej rady. Udeliť takéto schválenie by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné znalosti, pokiaľ ide o vystavenie inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorá je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce jej vystavenie riziku.

(23)     S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k oneskoreniam a neúčinnosti v podnikaní, je vhodné, aby sa pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení umožnilo odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde, povinným subjektom. V prípade, že sa povinný subjekt spolieha na tretiu stranu, zostáva konečná zodpovednosť za postup povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na povinnom subjekte, ktorému sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo osoba, ktorá odporučila klienta, má zodpovednosť za splnenie požiadaviek tejto smernice vrátane požiadavky oznamovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v rozsahu, v ktorom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica.

(24)     V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri objednávaní externých výkonov medzi povinnými subjektmi a externými fyzickými alebo právnickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, môžu akékoľvek záväzky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených zástupcov alebo poskytovateľov externých výkonov ako súčasti povinných subjektov vyplývať len zo zmluvy a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by mala zostať na povinnom subjekte, na ktorý sa vzťahuje táto smernica.

(25)     Všetky členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť finančné spravodajské jednotky (ďalej len „FIU“) na zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získajú, s cieľom zistiť spojenia medzi podozrivými transakciami a podkladovou trestnou činnosťou, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na účel boja proti nim. O podozrivých transakciách by mali byť informované FIU, ktoré by mali pôsobiť ako národné centrum pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií o možnom praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu príslušným orgánom. To by nemalo nútiť členské štáty, aby zmenili svoje súčasné ohlasovacie systémy, ak informácie predkladá prokurátor alebo iné orgány presadzovania práva, a ak sa tieto informácie okamžite a v neprefiltrovanej podobe predkladajú FIU, ktoré tak môžu riadne vykonávať svoje povinnosti vrátane medzinárodnej spolupráce s inými FIU.

(26)     Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie môžu povinné subjekty vykonávať podozrivé transakcie predtým, ako informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť vykonanie týchto transakcií alebo ak by odoprenie vykonania týchto transakcií pravdepodobne zmarilo úsilie sledovať osoby, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií a tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(27)     Členské štáty by mali mať možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán povolaní uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) za orgán, ktorý má byť v prvom rade informovaný namiesto FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu predstavuje dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na právnikov.

(28)     Ak sa členský štát rozhodne využívať výnimky stanovené v článku 33 ods. 2, môže samoregulačnému orgánu zastupujúcemu osoby uvedené v danom článku umožniť, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od uvedených osôb za okolností uvedených v danom článku alebo ho o to požiadať.

(29)     Existuje mnoho prípadov zamestnancov, ktorí oznámili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí a ktorí boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Napriek tomu, že touto smernicou sa nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, ide o veľmi dôležitú otázku týkajúcu sa účinnosti finančného systému v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili zamestnancov pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním.

(30)     Na účely tejto smernice sa na spracovanie osobných údajov uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[32] tak, ako je vykonávaná vnútroštátnym právom.

(31)     Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zhromažďovanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Spracovanie osobných údajov by malo byť povolené s cieľom dodržiavať povinnosti stanovené v tejto smernici vrátane vykonávania povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúceho monitorovania, vyšetrovania a ohlasovania nezvyčajných a podozrivých transakcií, identifikácie skutočného vlastníka právnickej osoby alebo právnych dojednaní, výmeny informácií príslušnými orgánmi a výmeny informácií finančnými inštitúciami. Zhromažďované osobné údaje by sa mali obmedziť na to, čo je striktne potrebné na dodržanie požiadaviek tejto smernice a nemali by sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade so smernicou 95/46/ES. Najmä ďalšie spracovanie osobných údajov na komerčné účely by sa malo prísne zakázať.

(32)     Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôvod dôležitého verejného záujmu.

(33)     Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane ustanovení rámcového rozhodnutia 977/2008/SVV.

(34)     Na osobné údaje spracované na účely tejto smernice sa vzťahujú práva prístupu dotknutej osoby. Prístupom dotknutej osoby k informáciám uvedeným v správe o podozrivej transakcii by sa vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Obmedzenia tohto práva v súlade s pravidlami stanovenými v článku 13 smernice 95/46/ES môžu byť preto odôvodnené.

(35)     Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou alebo finančnou inštitúciou, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, podobne ako všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov.

(36)     Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a úsilie bojovať proti nim by malo byť globálne. V prípade, že majú úverové a finančné inštitúcie Únie pobočky a dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a v prípade, že sú v tejto oblasti právne predpisy nedostatočné, mali by sa uplatňovať normy Únie, aby sa predišlo uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak uplatňovanie uvedených noriem nie je možné, mala by sa táto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom domovského členského štátu.

(37)     Ak je to možné, mala by byť povinným subjektom sprístupnená spätná väzba o užitočnosti správ o podozrivých transakciách, ktoré predkladajú, a o následných opatreniach. Na tieto účely, a aby sa dala preskúmať účinnosť systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov, by mali členské štáty viesť a zlepšovať príslušné štatistiky. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala viesť záznamy o situácii v rámci EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu a mala by uverejňovať pravidelné prehľady.

(38)     Príslušné orgány by mali v súvislosti so zmenárňami, poskytovateľmi služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti alebo poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier zaistiť, aby osoby, ktoré skutočne riadia podnikanie takýchto subjektov a skutoční vlastníci takýchto subjektov boli vhodnými a správnymi osobami. V kritériách na určenie, či je osoba vhodná a správna, by sa mala prinajmenšom odrážať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím ich manažérmi alebo skutočnými vlastníkmi na trestné účely.

(39)     Vzhľadom na nadnárodný charakter prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je mimoriadne dôležitá koordinácia a spolupráca medzi FIU v EÚ. Táto spolupráca sa zatiaľ riešila len v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúcom spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií[33]. S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi FIU, a najmä zabezpečiť, aby sa správy o podozrivých transakciách dostali k FIU členského štátu, pre ktorú by bola táto správa najužitočnejšia, by sa mali v tejto smernici zahrnúť podrobnejšie, ďalekosiahlejšie a aktualizované pravidlá.

(40)     Zlepšenie výmeny informácií medzi FIU v rámci EÚ má osobitný význam s cieľom čeliť nadnárodnému charakteru prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty by mali podporovať používanie bezpečnostných zariadení na výmenu informácií, osobitne decentralizovanej počítačovej siete FIU.net a techník, ktoré uvedená sieť poskytuje.

(41)     Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty majú v súčasnosti rozmanitú škálu administratívnych opatrení a sankcií za porušenia hlavných preventívnych opatrení. Táto rozmanitosť by mohla nepriaznivo ovplyvňovať úsilie vyvinuté v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a existuje riziko, že reakcia Únie by mohla byť roztrieštená. Smernica by preto mala obsahovať škálu administratívnych opatrení a sankcií, ktoré majú mať členské štáty k dispozícii pre systémové porušenia požiadaviek týkajúcich sa opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol povinných subjektov. Táto škála by mala byť dosť široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a oblasti činnosti. V rámci uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením administratívnych opatrení a sankcií v súlade s touto smernicou a trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem.

(42)     Technickými predpismi vo finančných službách by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie. Keďže ide o orgány s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť EBA, EIOPA a ESMA, aby vypracovali a Komisii predložili návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(43)     Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný EBA, EIOPA a ESMA podľa článku 42 tejto smernice prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(44)     So zreteľom na všetky veľmi podstatné zmeny a doplnenia, ktoré by bolo potrebné vykonať v smernici 2005/60/ES a smernici 2006/70/ES, by sa tieto smernice mali z dôvodu zrozumiteľnosti a súladu zlúčiť a nahradiť.

(45)     Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne ochranu finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, a preto sa z dôvodu veľkosti a účinkov opatrenia dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)     Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, zákazu diskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

(47)     V súlade s článkom 21 Charty základných práv, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vzhľadom na hodnotenia rizík v kontexte povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi táto smernica vykonávala bez diskriminácie.

(48)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1

rozsah pôsobnosti a vymedzenia pojmov

Článok 1

1.           Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.

2.           Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje takéto konanie, ak je spáchané úmyselne:

(a) konverzia alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;

(b) utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práva na majetok alebo na jeho vlastníctvo, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

(c) nadobudnutie, vlastníctvo alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

(d) účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v písmenách a), b) a c), spojenie s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávania, navádzanie na ne, ich zľahčovanie a s nimi súvisiace poradenstvo.

3.           Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na legalizáciu, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.

4.           Na účely tejto smernice „financovanie terorizmu“ je poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie akéhokoľvek trestného činu v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu[34] zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008[35].

5.           Vedomosti, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 2 a 4, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.

Článok 2

1.           Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

(1) úverové inštitúcie;

(2) finančné inštitúcie;

(3) tieto právnické alebo fyzické osoby konajúce pri výkone svojich profesionálnych činností:

(a) audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov;

(b) notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i)        nákupu a predaja nehnuteľností alebo podnikateľských subjektov;

ii)       správy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii)      otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv)      organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v)       vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy majetku v prospech tretieho, obchodných spoločností alebo podobných štruktúr;

(c) poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa ešte nevzťahujú písmená a) alebo b);

(d) realitných agentov vrátane agentov zaisťujúcich prenájom nehnuteľností;

(e) ostatné fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom len vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 7 500 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

(f) prevádzkovateľov hazardných hier.

2.           Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že právnické a fyzické osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že právnická alebo fyzická osoba spĺňa tieto kritériá:

(a) finančná činnosť je obmedzená v úplnom rozsahu;

(b) finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;

(c) finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou;

(d) finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou;

(e) hlavná činnosť nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1, s výnimkou činnosti uvedenej v ods. 1 bode 3 písm. e);

(f) finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.

Predchádzajúci pododsek sa nevzťahuje na právnické a fyzické osoby zapojené do činnosti poukazovania peňazí v zmysle článku 4 ods. 13 smernice 2007/64/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES[36].

3.           Na účely písmena a) odseku 2 členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti neprekračoval prahovú hodnotu, ktorá musí byť dostatočne nízka. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.

4.           Na účely písmena b) odseku 2 členské štáty uplatňujú maximálnu prahovú hodnotu na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Má byť dostatočne nízka, aby sa zabezpečilo, že príslušné druhy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nemá presahovať 1000 EUR.

5.           Na účely písmena c) odseku 2 členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej právnickej alebo fyzickej osoby.

6.           Pri posudzovaní rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, ktoré možno vzhľadom na ich povahu s veľkou pravdepodobnosťou použiť či zneužiť na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

7.           Vo všetkých rozhodnutiach podľa tohto článku sa uvedú dôvody, na ktorých sú tieto rozhodnutia založené. Členské štáty zabezpečia možnosť stiahnuť takéto rozhodnutie, ak sa zmenia okolnosti.

8.           Členské štáty zavedú rizikovo orientované monitorovanie alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutím podľa tohto článku nebola zneužitá.

Článok 3

Na účely tejto smernice sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií[37] vrátane pobočiek v zmysle článku 4 ods. 3 uvedenej smernice nachádzajúcich sa v Európskej únii, úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie v Európskej únii alebo mimo nej;

(2) „finančná inštitúcia“ je:

(a) podnik, iný ako úverová inštitúcia, ktorý vykonáva jednu alebo viac operácií uvedených v bodoch 2 až 12 a bodoch 14 a 15 prílohy I k smernici 2006/48/ES vrátane činností zmenární;

(b) poisťovňa riadne oprávnená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení[38], pokiaľ vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

(c) investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi[39];

(d) podnik kolektívneho investovania, ktorý obchoduje so svojimi podielovými listami alebo akciami;

(e) sprostredkovateľ poistenia vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia[40] s výnimkou sprostredkovateľov uvedených v článku 2 ods. 7 uvedenej smernice, ak konajú v súvislosti so životným poistením a ostatnými investičnými službami;

(f) pobočky nachádzajúce sa v Európskej únii, pričom ide o pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e), ktoré majú svoje ústredie v Európskej únii alebo mimo nej;

(3) „majetok“ sú aktíva každého druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

(4) „trestná činnosť“ je akýkoľvek druh účasti na páchaní trestnej činnosti v prípade týchto závažných trestných činov:

(a) konania vymedzené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV o boji s terorizmom zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008;

(b) akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;

(c) činnosti zločineckých organizácií, ako sú vymedzené v článku 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom[41];

(d) podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, aspoň taký závažný, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a článku 2 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[42];

(e) korupcia;

(f) všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúcich sa priamych daní a nepriamych daní, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou sadzbou viac ako jeden rok, alebo v prípade štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú sadzbu pre trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou sadzbou viac ako šesť mesiacov;

(5) „skutočný vlastník“ je fyzická(-é) osoba(-y), ktorá skutočne vlastní alebo ovláda klienta a/alebo fyzickú osobu, v mene ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva. Skutočný vlastník zahŕňa aspoň:

(a) v prípade podnikateľských subjektov:

i)        fyzickú(-é) osobu(-y), ktorá skutočne vlastní alebo ovláda právny subjekt prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo má kontrolu nad dostatočným podielom akcií alebo hlasovacích práv v tomto právnom subjekte vrátane akcií na doručiteľa, inom než spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám;

Dôkazom vlastníctva alebo ovládania prostredníctvom akciového podielu je podiel 25 % plus jedna akcia a uplatňuje sa na každú úroveň priameho a nepriameho vlastníctva;

ii)       ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že osoba(-y) určená v bode i) je skutočným vlastníkom, fyzickú(-é) osobu(-y), ktorá ovláda riadenie právnickej osoby prostredníctvom iných prostriedkov;

(b) v prípade právnických osôb, ako sú nadácie, a právne dojednania, ako je správa majetku v prospech tretieho, prostredníctvom ktorých sa spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky:

i)        fyzickú(-é) osobu(-y), ktorá vykonáva kontrolu nad 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; ako aj

ii)       ak sú už určené budúce osoby, ktoré budú mať prospech z činnosti, fyzickú(-é) osobu(-y), ktorá je príjemcom 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; alebo

iii)      ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právneho dojednania alebo subjektu, skupinu osôb, v ktorých hlavnom záujme sa zakladá alebo funguje právne dojednanie alebo subjekt. Pokiaľ ide o príjemcov správy majetku v prospech tretieho, ktorí sú určení na základe vlastností alebo triedy, povinné subjekty musia získať dostatočné informácie týkajúce sa príjemcu, aby sa ubezpečili, že dokážu určiť totožnosť príjemcu v čase vyplatenia alebo v čase, keď príjemca zamýšľa uplatniť si práva, ktoré mu prináležia.

(6) „poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ sú akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako podnikateľský subjekt poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

(a) zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;

(b) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;

(c) zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, alebo právne dojednanie;

(d) konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako správca (písomne) zriadenej správy majetku v prospech tretieho (express trust) alebo podobného právneho dojednania;

(e) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Európskej únie alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;

(7)          (a)     „zahraničné politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie treťou krajinou;

(b) „domáce politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie členským štátom;

(c) „osoby, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou“ sú riaditelia, zástupcovia riaditeľov a členovia správnej rady alebo rovnocenná funkcia medzinárodnej organizácie;

(d) „fyzické osoby, ktorým sú alebo ktorým boli zverené významné verejné funkcie“, zahŕňajú:

i)        hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov alebo zástupcov ministrov;

ii)       poslancov parlamentu;

iii)      členov najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;

iv)      členov dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

v)       veľvyslancov, chargés d'affaires a vysokopostavených dôstojníkov ozbrojených síl;

vi)      členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov.

         Žiadna z kategórií ustanovených v bodoch i) až vi) sa nepovažuje za kategóriu zahŕňajúcu stredných alebo nižších úradníkov.

(e) „rodinní príslušníci“ zahŕňajú:

i)        manžela(-ku);

ii)       partnera, ktorý má na základe vnútroštátnych právnych predpisov rovnocenné postavenie ako manžel(-ka);

iii)      deti a ich manželov(-ky) alebo partnerov(-ky);

iv)      rodičov;

(f) „osoby známe ako blízki spolupracovníci“ zahŕňajú:

i)        všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, alebo majú iné blízke obchodné vzťahy s osobou uvedenou v odseku 7 písm. a) až písm. d);

ii)       všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, ktoré boli zriadené v skutočný prospech osoby uvedenej v odseku 7 písm. a) až písm. d);

(8) „vrcholový manažment“ je pracovník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o riziku vystavenia spoločnosti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie spoločnosti riziku. Nemusí ísť vo všetkých prípadoch o člena právnej rady;

(9) „obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinných subjektov a od ktorého sa očakáva v čase nadviazania kontaktu, že bude obsahovať prvok trvania;

(10) „služby v oblasti hazardných hier“ sú všetky služby, ktoré zahŕňajú peňažné uzatvorenie stávky v hazardných hrách vrátane tých, ktoré nesú v sebe prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sú prevádzkované na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

(11) „skupina“ má význam, ktorý sa jej prisudzuje v článku 2 ods. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte[43].

Článok 4

1.           Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne alebo čiastočne rozšírené na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

2.           Ak členský štát rozhodne o rozšírení ustanovení tejto smernice na povolania a kategórie podnikov, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

Článok 5

Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Oddiel 2

Hodnotenie rizík

Článok 6

1.           Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) poskytnú spoločné stanovisko k rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcim vnútorný trh.

Stanovisko sa poskytne do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.           Komisia stanovisko sprístupní, aby pomohla členským štátom a povinným subjektom určiť, riadiť a zmierniť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 7

1.           Každý členský štát prijme primerané opatrenia na to, aby určil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú, aby ich posúdil, aby im rozumel a zmierňoval ich a aby aktualizoval ich hodnotenie.

2.           Každý členský štát určí orgán na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu oznámi Komisii, EBA, EIOPA, ESMA a ostatným členským štátom.

3.           Pri vykonávaní hodnotení uvedených v odseku 1 môžu členské štáty použiť stanovisko, na ktoré sa odkazuje v článku 6 ods. 1.

4.           Každý členský štát vykoná hodnotenie uvedené v odseku 1 a:

(a) použije hodnotenie(a) na to, aby zlepšil svoj režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých povinné subjekty uplatnia posilnené opatrenia a v prípade potreby špecifikovaním opatrení, ktoré treba prijať;

(b) použije hodnotenie(a) na to, aby pomohol pri prideľovaní zdrojov a stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

(c) sprístupní povinným subjektom príslušné informácie, aby vykonali vlastné hodnotenia rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

5.           Členské štáty sprístupnia na požiadanie výsledky svojich hodnotení rizík iným členským štátom, Komisii, EBA, EIOPA a ESMA.

Článok 8

1.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane klientov, krajín alebo geografických oblastí, produktov, služieb, transakcií alebo distribučných kanálov. Tieto kroky sú primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

2.           Hodnotenia uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a sprístupňujú príslušným orgánom a samoregulačným orgánom.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinných subjektov. Politiky, kontroly a postupy by mali byť primerané povahe a veľkosti týchto povinných subjektov.

4.           Politiky a postupy uvedené v odseku 3 obsahujú aspoň:

(a) vypracovanie vnútorných politík, postupov a kontrol vrátane povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu (aj vtedy, ak to je vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podniku, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni) a preverovania zamestnancov;

(b) v prípade, že je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského   subjektu, nezávislú funkciu auditu na skúšanie vnútorných politík, postupov  a kontrol uvedených v písmene a).

5.           Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali na zavádzanie politík a postupov súhlas od vrcholového manažmentu, a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.

KAPITOLA II

POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 9

Členské štáty zakážu svojim úverovým a finančným inštitúciám viesť anonymné účty alebo anonymné vkladné knižky. Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a osoby, ktoré majú prospech z existujúcich anonymných účtov alebo anonymných vkladných knižiek, čo najskôr podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to v každom prípade skôr, ako sa takéto účty alebo vkladné knižky akýmkoľvek spôsobom použijú.

Článok 10

Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto prípadoch:

(a) pri zakladaní obchodného vzťahu;

(b) pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 15 000 EUR alebo viac, ak sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

(c) pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 7 500 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

(d) pokiaľ ide o prevádzkovateľov hazardných hier, pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 2 000 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

(e) ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo prahové hodnoty;

(f) ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.

Článok 11

1.           Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

(a) identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

(b) identifikáciu skutočného vlastníka a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho totožnosti tak, aby bola inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, presvedčená, že vie, kto je skutočný vlastník, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správy majetku v prospech tretieho a podobných právnych dojednaní, prijatie primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta;

(c) posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

(d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami danej inštitúcie alebo osoby o klientovi, obchodnom profile a prehľade rizík vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v odseku 1 na každého klienta, môžu však stanoviť rozsah týchto opatrení na základe posúdenia rizika.

3.           Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že zo zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú opatrenia vhodné.

5.           Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami, členské štáty zabezpečia, aby finančné inštitúcie okrem opatrení v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a skutočného vlastníka, vykonali tieto opatrenia v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi týkajúce poistencov, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení alebo inom investičnom poistení v okamihu, keď sú poistenci identifikovaní alebo určení:

(a) pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako špecificky pomenované fyzické alebo právnické osoby alebo právne dojedania, zapísanie mena osoby;

(b) pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristiky alebo triedy  či iných prostriedkov, získavanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto  poistencov na to, aby bola finančná inštitúcia presvedčená, že v čase vyplatenia          dokáže určiť totožnosť príjemcu.

V oboch prípadoch uvedených v písmenách a) a b) sa musí v čase vyplatenia uskutočniť overenie totožnosti poistencov. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami na tretiu stranu finančné inštitúcie upovedomené o postúpení identifikujú skutočného vlastníka v čase postúpenia na fyzickú alebo právnickú osobu alebo právne dojednanie prijímajúce hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo vlastný prospech.

Článok 12

1.           Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a skutočného vlastníka overila pred založením obchodného vzťahu alebo vykonaním transakcie.

2.           Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a skutočného vlastníka dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vedenia podnikania a ak je malé riziko výskytu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa tieto postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte.

3.           Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty umožniť otvorenie bankového účtu za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú v plnej miere splnené odseky 1 a 2.

4.           V prípade, že predmetná inštitúcia alebo osoba nie je schopná dodržať článok 11 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu cez bankový účet, založiť obchodný vzťah alebo vykonať transakciu a aby zvážila ukončenie obchodného vzťahu a predloženie hlásenia o podozrivej transakcii finančnej spravodajskej jednotke (FIU) v súlade s článkom 32 vo vzťahu ku klientovi.

Členské štáty neuplatňujú predchádzajúci pododsek na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním právneho postavenia ich klienta alebo obhajobu či zastupovanie uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poradenstva o začatí alebo vyhnutí sa konaniu.

5.           Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen na všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe posúdenia rizika vrátane období, keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti.

Oddiel 2

Zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 13

1.           V prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, môže tento členský štát povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.           Povinné subjekty sa pred uplatňovaním zjednodušených opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uistia, že vzťah s klientom alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vykonávali dostatočné monitorovanie transakcie alebo obchodného vzťahu, aby bolo možné odhaliť nezvyčajné alebo podozrivé transakcie.

Článok 14

Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, krajín alebo geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným nižším rizikom stanovené v prílohe II.

Článok 15

EBA, EIOPA a ESMA vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bode 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali naplánovať špecifické opatrenia. Uvedené usmernenia sa vydajú do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Oddiel 3

Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 16

1.           V prípadoch určených v článkoch 17 až 23 tejto smernice a v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré sú určené členskými štátmi alebo povinnými subjektmi, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

2.           Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých zložitých, nezvyčajne veľkých transakcií a všetkých nezvyčajných typov transakcií, ktoré nemajú žiadny zrejmý hospodársky alebo zákonný účel. Mali by najmä zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako nezvyčajné alebo podozrivé.

3.           Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným nižším rizikom stanovené v prílohe III.

4.           EBA, EIOPA a ESMA vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých je potrebné uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Uvedené usmernenia sa vydajú do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Článok 17

V oblasti cezhraničných vzťahov korešpondenčného bankovníctva s partnerskými ústavmi z tretích krajín členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie:

(a) zhromaždili dostatočné informácie o partnerskom ústave, aby plne pochopili povahu podnikania partnerského ústavu a určili z verejne dostupných informácií povesť ústavu a kvalitu dohľadu;

(b) vyhodnotili kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

(c) získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nového korešpondenčného bankového vzťahu;

(d) dokumentovali príslušné právomoci každého ústavu;

(e) vo vzťahu k účtom, cez ktoré možno robiť priame platby, boli presvedčené, že partnerská úverová inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnému ústavu na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Článok 18

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami vyžadujú členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11, aby povinné subjekty:

(a) mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

(b) získali súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov alebo na      ich pokračovanie s týmito klientmi;

(c) prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov obchodného vzťahu alebo transakcie, ktorých sa to týka;

(d) priebežne a podrobne monitorovali obchodný vzťah.

Článok 19

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s domácimi politicky exponovanými osobami alebo osobami, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou, členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby povinné subjekty:

(a) mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

(b) v prípadoch obchodných vzťahov s vyšším rizikom s týmito osobami uplatňovali opatrenia uvedené v článku 18 písm. b), c) a d).

Článok 20

Povinné subjekty prijmú primerané opatrenia na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom poistení súvisiacom s investíciami a/alebo, v prípade potreby skutočný vlastník poistenca, sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijmú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípade, že sa určili vyššie riziká, členské štáty okrem bežných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vyžadujú, aby povinné subjekty:

(a) pred vyplatením zisku z poistnej zmluvy informovali vrcholový manažment;

(b) vykonali rozšírené skúmanie celého obchodného vzťahu s poistníkom.

Článok 21

Opatrenia uvedené v článkoch 18, 19 a 20 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby, ktoré sú známe ako blízki spolupracovníci týchto politicky exponovaných osôb.

Článok 22

V prípade, že pre osobu uvedenú v článkoch 18, 19 a 20 zastavil členský štát alebo tretia krajina poverenie vykonávať významnú verejnú funkciu alebo vykonávanie tejto funkcie pozastavila medzinárodná organizácia, vyžaduje sa, aby povinné subjekty zvážili pretrvávajúce riziko, ktoré predstavuje uvedená osoba, a aby uplatňovali také primerané opatrenia na základe rizika až dovtedy, kým uvedená osoba nebude predstavovať žiadne ďalšie riziko. Toto obdobie trvá najmenej 18 mesiacov.

Článok 23

1.           Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám vstupovať do korešpondenčného bankového vzťahu so shell bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať a vyžadujú, aby úverové inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných bankových vzťahov alebo ich pokračovaniu s bankou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty využívala shell banka.

2.           Na účely odseku 1 „shell banka“ je úverová inštitúcia alebo inštitúcia zapojená do rovnocenných činností, zapísaná v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza, nemá významné sústredenie ani manažment a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

Oddiel 4

Plnenie tretími stranami

Článok 24

Členské štáty môžu povoliť, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c) spoľahli na tretie strany. Konečnú zodpovednosť za splnenie týchto požiadaviek však naďalej znáša povinný subjekt, ktorý sa spolieha na tretiu stranu.

Článok 25

1.           Na účely tohto oddielu sú „tretie strany“ povinné subjekty, ktoré sú uvedené v článku 2, alebo iné inštitúcie a osoby nachádzajúce sa v členských štátoch alebo v tretej krajine, ktoré uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a dodržiavanie ich súladu s požiadavkami tejto smernice podlieha dohľadu v súlade s oddielom 2 kapitoly VI.

2.           Pri rozhodovaní o tom, či tretia krajina spĺňa podmienky stanovené v odseku 1, členské štáty zvážia informácie dostupné na úrovni geografického rizika, navzájom sa informujú a takisto informujú Komisiu, EBA, EIOPA a ESMA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa uvedené podmienky.

Článok 26

1.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty získali od tretích strán, na ktoré sa spoliehajú, potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite postúpi príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti a ostatnú relevantnú dokumentáciu o totožnosti klienta alebo skutočného vlastníka.

Článok 27

Členské štáty zabezpečia, aby domovský príslušný orgán (pokiaľ ide o politiky a kontroly na úrovni skupiny) a hostiteľský príslušný orgán (pokiaľ ide o pobočky a dcérske spoločnosti) mohli považovať povinný subjekt za uplatňujúci opatrenia uvedené v článku 25 ods. 1 a 26 v rámci skupinového programu v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

(a) povinný subjekt sa spolieha na informácie poskytnuté treťou stranou, ktorá je súčasťou rovnakej skupiny;

(b) daná skupina uplatňuje opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,            pravidlá týkajúce sa vedenia záznamov a programov proti praniu špinavých peňazí  a financovaniu terorizmu v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými pravidlami;

(c) nad účinným uplatňovaním požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dohľad príslušný orgán.

Článok 28

Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri objednávaní externých výkonov alebo na vzťahy o zastúpení, ak sa na základe zmluvného dojednania má poskytovateľ externých výkonov alebo zástupca považovať za súčasť povinného subjektu.

KAPITOLA III

INFORMÁCIE O SKUTOČNOM VLASTNÍCTVE

Článok 29

1.           Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty alebo právnické osoby založené na ich území získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o svojom skutočnom vlastníctve.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku.

Článok 30

1.           Členské štáty zabezpečia, aby správcovia každej zriadenej správy majetku v prospech tretieho, ktorí sa riadia ich právom, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho. Tieto informácie zahŕňajú totožnosť zriaďovateľa („settlor“), správcu(ov) (trustee), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu nad prahovou hodnotou stanovenou v článku 10 písm. b), c) a d).

3.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia zodpovedajúce opatreniam uvedeným v odsekoch 1, 2 a 3 vzťahovali na všetky ostatné druhy právnických osôb a právnych nástrojov s podobnou štruktúrou a funkciou ako správy majetku v prospech tretieho.

KAPITOLA IV

OHLASOVACIE POVINNOSTI

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 31

1.           V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania každý členský štát zriadi finančné spravodajské jednotky (FIU).

2.           Členské štáty písomne informujú Komisiu o názve a adrese príslušných FIU.

3.           FIU sa zriadi ako centrálny vnútroštátny útvar. Bude zodpovedať za prijímanie informácií, ktoré sa týkajú možného prania špinavých peňazí alebo súvisiacich predikatívnych trestných činov, možného financovania terorizmu alebo ktoré sa vyžadujú vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo nariadením, ako aj za analyzovanie a poskytovanie (a do povolenej miery aj za vyžiadanie) takýchto informácií príslušným orgánom. Pre FIU sa poskytnú primerané zdroje na plnenie jej úloh.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby FIU mala, priamo alebo nepriamo, včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktorý FIU potrebuje na riadne plnenie svojich úloh. Okrem toho FIU reagujú na žiadosti o informácie od orgánov presadzovania práva vo svojom členskom štáte, pokiaľ neexistujú faktické dôvody predpokladať, že by tieto informácie mali nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo.

5.           Členské štáty zabezpečia, aby FIU bola splnomocnená prijímať naliehavé kroky, priamo alebo nepriamo, keď dôjde k podozreniu, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo zamietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie s cieľom analyzovať transakciu a potvrdiť podozrenie.

6.           Analytická funkcia FIU pozostáva z prevádzkovej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele, a strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a typy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 32

1.           Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a v prípade potreby od ich riaditeľov a zamestnancov, aby plne spolupracovali:

(a) urýchleným informovaním FIU, na základe ich vlastnej iniciatívy, ak inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, a urýchleným reagovaním na žiadosti FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch;

(b) urýchleným predkladaním všetkých potrebných informácií FIU, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi stanovenými príslušnými právnymi predpismi.

2.           Informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa postúpia FIU členského štátu, na ktorého území sa nachádza inštitúcia alebo osoba, ktorá postupuje informácie. Informácie postúpi osoba alebo osoby určené v súlade s postupmi stanovenými v článku 8 ods. 4.

Článok 33

1.           Odchylne od článku 32 ods. 1 môžu členské štáty v prípade osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie ako orgán, ktorý má dostávať informácie, na ktoré sa odkazuje v článku 32 ods. 1.

              Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v prípadoch uvedených v prvom pododseku urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.

2.           Členské štáty neuplatňujú povinnosti stanovené v článku 32 ods. 1 na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním informácií, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poradenstva o začatí konaní alebo vyhnutí sa konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

Článok 34

1.           Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo majú podozrenie, že súvisia s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, pokiaľ nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a).

              V súlade s právnymi predpismi členských štátov možno vydať pokyny k tomu, aby sa daná transakcia neuskutočnila.

2.           Ak je pri takejto transakcii podozrenie, že povedie k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu, a ak je takéto zdržanie sa jej výkonu nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z operácie, pri ktorej je podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, príslušné povinné subjekty informujú FIU hneď po jej vykonaní.

Článok 35

1.           Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v povinných subjektoch vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 45, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Článok 36

Poskytovanie informácií v dobrej viere podľa článku 32 ods. 1 a článku 33 uvedených v článkoch 32 a 33 povinným subjektom alebo zamestnancom či riaditeľom takéhoto povinného subjektu, neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre tento povinný subjekt, jej riaditeľov či zamestnancov.

Článok 37

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, pred ich vystavením hrozbám alebo nepriateľskému konaniu.

Oddiel 2

Zákaz poskytovania informácií

Článok 38

1.           Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkami 32 a 33 boli postúpené informácie, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať vyšetrovanie v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

2.           Zákaz stanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom členských štátov vrátane samoregulačných orgánov alebo na poskytovanie informácií na účely presadzovania práva.

3.           Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi inštitúciami z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré uplatňujú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici za predpokladu, že patria k rovnakej skupine.

4.           Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi osobami uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré kladú požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, a ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo siete.

              Na účely tohto prvého pododseku je pojem „sieť“ väčšia štruktúra, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov.

5.           Pre subjekty alebo osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1, 2 a 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých inštitúcií alebo osôb sa zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku nebráni poskytovaniu informácií medzi príslušnými inštitúciami alebo osobami za predpokladu, že sa nachádzajú v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov.

6.           Ak sa osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od spáchania protiprávneho činu, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1.

KAPITOLA V

VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE

Článok 39

Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uchovávali tieto dokumenty a informácie na účel predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania vykonávaného FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

(a) v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu požadovaného dôkazu alebo referencie na požadovaný dôkaz počas obdobia piatich rokov po ukončení obchodného vzťahu s ich klientom. Po uplynutí tohto obdobia sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania. Maximálne obdobie uchovávania po skončení obchodného vzťahu nepresiahne desať rokov;

(b) v prípade obchodných vzťahov a transakcií podporné dôkazy a záznamy pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov počas obdobia piatich rokov po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie je najkratšie. Po uplynutí tohto obdobia sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo  vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania. Maximálne obdobie uchovania po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie skončí skôr, nesmie presiahnuť desať rokov.

Článok 40

Členské štáty vyžadujú, aby ich povinné subjekty mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na vyšetrovania FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas predchádzajúcich piatich rokov obchodný vzťah s určitými fyzickými alebo právnickými osobami, a o povahu tohto vzťahu.

Článok 41

1.           Členské štáty na účely vypracovania vnútroštátnych hodnotení rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti týchto systémov.

2.           Štatistiky podľa odseku 1 obsahujú:

(a) údaje o veľkosti a význame rôznych odvetví, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu subjektov a osôb a hospodárskeho významu každého sektoru;

(b) údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach konania vnútroštátneho režimu proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, ďalšie kroky po týchto správach a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a výška zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo konsolidované preskúmanie ich štatistických správ a poskytnú Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2.

KAPITOLA VI

POLITIKY, POSTUPY A DOHĽAD

Oddiel 1

Vnútorné postupy, odborná príprava a spätná väzba

Článok 42

1.           Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni pobočiek a dcérskych spoločností, v ktorých povinné subjekty vlastnia väčšinový podiel, v členských štátoch a tretích krajinách.

2.           Členské štáty zabezpečia, že v prípade, že povinné subjekty majú pobočky alebo dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, umiestnené v krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a proti terorizmu menej prísne než požiadavky členského štátu, ich pobočky a dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, nachádzajúce sa v tretej krajine, uplatňujú požiadavky členského štátu vrátane ochrany osobných údajov v rozsahu, v ktorom to umožňujú zákony a iné právne predpisy danej tretej krajiny.

3.           Členské štáty, EBA, EIOPA a ESMA sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa právnymi predpismi tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odseku 1 a mali by sa prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia.

4.           Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa prvého pododseku odseku 1, povinné subjekty prijali dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a informovali svoje domovské orgány dohľadu. Ak nie sú dodatočné opatrenia dostatočné, príslušné orgány v domovskej     krajine zvážia ďalšiu činnosť orgánov dohľadu a prípadne požiadajú finančnú skupinu o zatvorenie jej prevádzok v hostiteľskej krajine.

5.           EBA, EIOPA a ESMA vypracujú návrh regulačných technických predpisov s uvedením druhu dodatočných opatrení, na ktoré sa odkazuje v odseku 4 tohto článku, a minimálnych činností, ktoré podniknú povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v prípade, že sa právnymi predpismi tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odsekov 1 a 2. EBA, EIOPA a ESMA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii v lehote dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

6.           Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 5 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.           Členské štáty zabezpečia, aby bola povolená výmena informácií v rámci skupiny za predpokladu, že nebude dotknuté vyšetrovanie alebo analýza možného prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom.

8.           Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ktorí sú vymedzení smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES[44], a od poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú vymedzení smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES[45] usadených na ich území, a ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte alebo mimo Únie, aby určili centrálne kontaktné miesto na svojom území na dohliadanie nad dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

9.           EBA, EIOPA a ESMA vypracujú návrh regulačných technických predpisov o kritériách na určenie okolností, keď je vhodné určenie centrálneho kontaktného miesta podľa odseku 8, a stanovia, aké funkcie by malo mať centrálne kontaktné miesto. EBA, ESMA a EIOPA predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii v lehote dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

10.         Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 9 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 43

1.           Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali opatrenia primerané ich rizikám, povahe a veľkosti tak, aby ich príslušní zamestnanci boli upovedomení o ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice vrátane príslušných požiadaviek na ochranu údajov.

Tieto opatrenia zahŕňajú účasť ich príslušných zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.

V prípade, že fyzická osoba patriaca do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 vykonáva svoju profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, poskytla včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozreniach na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich.

Oddiel 2

Dohľad

Článok 44

1.           Členské štáty stanovia, že zmenárne a poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti musia mať licenciu alebo musia byť registrované a že prevádzkovatelia hazardných hier musia byť oprávnení na vykonávanie činnosti.

2.           Pokiaľ ide o subjekty uvedené v odseku 1, členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány zabezpečili, že osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie takýchto subjektov, alebo skutoční vlastníci takýchto subjektov sú vhodnými a správnymi osobami.

3.           Vzhľadom na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b), d) a e) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo páchateľom alebo ich spoločníkom vlastniť alebo byť skutočným vlastníkom podstatného alebo kontrolujúceho podielu alebo aby mali riadiacu funkciu v uvedených povinných subjektoch.

Článok 45

1.           Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci týchto orgánov zachovávali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní.

3.           V prípade úverových a finančných inštitúcií a prevádzkovateľov hazardných hier majú  príslušné orgány väčšie právomoci dohľadu, najmä možnosť vykonávať kontroly na    mieste.

4.           Členské štáty zabezpečenia, aby povinné subjekty, ktoré prevádzkujú pobočky alebo dcérske spoločnosti v iných členských štátoch, dodržiavali vnútroštátne ustanovenia príslušného členského štátu týkajúce sa tejto smernice.

5.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom je usadená pobočka alebo dcérska spoločnosť, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má povinný subjekt ústredie, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad požiadavkami tejto smernice.

6.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uplatňovali na dohľad prístup založený na posúdení rizika:

(a) jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich krajine;

(b) mali prístup na mieste a mimo miesta ku všetkým príslušným informáciám           o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi,            produktmi a službami povinných subjektov, ako aj

(c) stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste alebo mimo miesta vzhľadom na rizikový profil povinného subjektu a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v krajine.

7.           Posúdenie rizikového profilu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu povinných subjektov vrátane rizík nesúladu sa pravidelne skúma, a to aj v prípade výskytu hlavných udalostí alebo vývoja v manažmente a prevádzkach povinného subjektu.

8.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili priestor na uváženie, ktorý bol priznaný povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré tvoria základ tohto priestoru na uváženie, a primeranosť a vykonávanie jeho politík, vnútorných kontrol a postupov.

9.           V prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) a d) môžu členské štáty umožniť, aby funkcie uvedené v odseku 1 vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ spĺňajú ustanovenia odseku 2 tohto článku.

10.         EBA, EIOPA a ESMA vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o faktoroch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní dohľadu na základe posúdenia rizika. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali naplánovať osobitné opatrenia. Uvedené usmernenia sa vydajú do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Oddiel 3

Spolupráca

Pododdiel I

Vnútroštátna spolupráca

Článok 46

Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány presadzovania práva, orgány dohľadu a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Pododdiel II

Spolupráca s EBA, EIOPA a ESMA

Článok 47

Príslušné orgány poskytnú EBA, EIOPA a ESMA všetky potrebné informácie na vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice.

Pododdiel III

Spolupráca medzi FIU a s Európskou komisiou

Článok 48

Komisia môže poskytnúť takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie vrátane výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie. Môže pravidelne zvolávať zasadnutia so zástupcami FIU z členských štátov s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu stanovísk týkajúcich sa otázok súvisiacich so spoluprácou.

Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU navzájom spolupracovali v čo najväčšej miere bez ohľadu na to, či ide o správne orgány, orgány presadzovania práva, súdne orgány alebo hybridné orgány.

Článok 50

1.           Členské štáty zabezpečia, aby si FIU spontánne alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy informácií alebo vyšetrovania vedeného FIU, týkajúce sa finančných transakcií v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu a o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je do nich zapojená. Žiadosť obsahuje príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité.

2.           Členské štáty zabezpečia, že FIU, ktorej bola predložená žiadosť, bude povinná využiť celý rozsah svojich právomocí, ktoré má na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, na prijímanie a analyzovanie informácií, keď odpovedá inej FIU založenej v Únii na žiadosť o informácie uvedené v odseku 1. FIU, ktorej bola predložená žiadosť, na ňu odpovie včas a žiadajúca FIU aj FIU, ktorej sa žiadosť zasiela, použije na výmenu informácií zabezpečené digitálne prostriedky vždy, keď je to možné.

3.           FIU môže odmietnuť poskytnutie informácií, ak by to mohlo narušiť vyšetrovanie trestného činu v členskom štáte, ktorému je žiadosť určená, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo členského štátu, alebo ak by boli nerelevantné pre účely, na ktoré sú zhromažďované. Každé takéto zamietnutie poskytnutia informácií sa žiadajúcej FIU primerane odôvodní.

Článok 51

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 49 a 50 sa použijú na vykonávanie úloh FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri odovzdaní informácií a dokumentov podľa článkov 49 a 50, môže odovzdávajúca FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca FIU dodržiava všetky uvedené obmedzenia a podmienky. Týmto sa neovplyvní používanie informácií na vyšetrovanie trestných činov a trestné konania súvisiace s úlohami FIU, ktorými je predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovanie a vyšetrovanie.

Článok 52

Členské štáty zabezpečia, aby FIU podnikli všetky potrebné opatrenia vrátane bezpečnostných opatrení, aby zabezpečili, že informácie predložené v súlade s článkami 49 a 50 nebudú sprístupnené žiadnemu inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu, pokiaľ FIU poskytujúca informácie na to vopred neudelí súhlas.

Článok 53

1.           Členské štáty podporia svoje FIU, aby používali chránené komunikačné kanály medzi FIU a aby používali decentralizovanú počítačovú sieť FIU.net.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy, ktoré sú stanovené v tejto smernici, spolupracovali na uplatňovaní sofistikovaných technológií. Tieto technológie umožnia FIU anonymne porovnávať svoje údaje s ostatnými FIU so zachovaním úplnej ochrany osobných údajov s cieľom zistiť predmety záujmov FIU v iných členských štátoch a určiť ich príjmy a finančné prostriedky.

Článok 54

Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU spolupracovali s Europolom so zreteľom na vykonávané analýzy, ktoré majú cezhraničný rozmer týkajúci sa aspoň dvoch členských štátov.

Oddiel 4

Sankcie

Článok 55

1.           Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

2.           Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli prijať vhodné administratívne opatrenia a ukladať administratívne sankcie v prípade, že povinné subjekty porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci vykonávania tejto smernice a zabezpečia, aby sa uplatňovali. Uvedené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.           Členské štáty zabezpečia, že v prípade, ak sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, sankcie sa môžu uplatňovať na členov riadiaceho orgánu alebo na akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušným orgánom poskytnuté všetky vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Pri výkone svojich právomocí udeľovať sankcie príslušné orgány úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo, že administratívne opatrenia alebo sankcie prinesú želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 56

1.           Tento článok sa uplatňuje aspoň v situáciách, keď sa u povinných subjektov preukážu systémové zlyhania v súvislosti s požiadavkami týchto článkov:

(a) 9 až 23 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

(b) 32, 33 a 34 (ohlasovanie podozrivých transakcií);

(c) 39 (vedenie záznamov) a

(d) 42 a 43 (vnútorné kontroly).

2.           Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť administratívne opatrenia a sankcie, ktoré zahŕňajú aspoň:

(a) verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

(b) príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa        opakovania tohto konania;

(c) v prípade povinného subjektu, ktorý podlieha povoleniu, odňatie povolenia;

(d) dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu povinného subjektu, ktorý nesie zodpovednosť, vykonávať funkcie v inštitúciách;

(e) pokiaľ ide o právnickú osobu, administratívne sankcie až do výšky 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku;

(f) pokiaľ ide o fyzickú osobu, administratívne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

(g) administratívne peňažné sankcie do dvojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát z dôvodu porušenia v prípade, že ich možno určiť.

Na účel písmena e) v prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovaného výkazu najvyššej materskej spoločnosti v predchádzajúcom hospodárskom roku.

Článok 57

1.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejnili akúkoľvek sankciu alebo opatrenie, ktoré bolo uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na vykonávanie tejto smernice bez zbytočného odkladu vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti osôb zodpovedných zaň, pokiaľ by takéto zverejnenie vážne neohrozilo stabilitu finančných trhov. V prípade, že by uverejnenie spôsobilo neprimeranú ujmu dotknutým stranám, príslušné orgány uverejnia sankcie anonymne.

2.           Členské štáty zabezpečia, že pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a úrovne administratívnych peňažných sankcií príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti vrátane:

(a) závažnosti a trvania porušenia;

(b) miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

(c) finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového     obratu uvedenej osoby alebo ročného príjmu uvedenej osoby;

(d) významu získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednou fyzickou          alebo právnickou osobou, pokiaľ ich možno stanoviť;

(e) strát tretích osôb spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

(f) úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným    orgánom;

(g) predchádzajúcich porušení zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej       osoby.

3.           EBA, EIOPA a ESMA vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o typoch administratívnych opatrení a sankcií a o úrovni administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2. Tieto usmernenia sa vydajú do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

4.           V prípade právnických osôb členské štáty zabezpečia, aby tieto osoby mohli byť zodpovedné za porušenia uvedené v článku 56 ods. 1, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe ktoréhokoľvek z týchto oprávnení:

(a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

(b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo

(c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.

5.           Okrem prípadov uvedených v odseku 4 členské štáty zabezpečia, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v odseku 4 umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 56 ods. 1 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

Článok 58

1.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu ohlasovania porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, príslušným orgánom.

2.           Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

(a) konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a ich nadväzujúcich postupoch;

(b) vhodnú ochranu pre zamestnancov inštitúcií, ktorí oznámia porušenia spáchané   v rámci inštitúcie;

(c) ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so    zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES.

3.           Členské štáty požadujú, aby povinné subjekty mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na oznamovanie porušení vnútorne prostredníctvom konkrétneho, nezávislého a anonymného kanála.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Komisia do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 60

Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od [vložte dátum – deň po dátume stanovenom v prvom pododseku článku 61].

Odkazy na zrušené smernice sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a vysvetľujú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 61

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov po prijatí]. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 62

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 63

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

Ďalej je uvedený informatívny zoznam premenných rizika, ktoré musia povinné subjekty zvážiť pri určovaní rozsahu, v ktorom uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 11 ods. 3:

i)            účel účtu alebo vzťahu;

ii)            úroveň aktív, ktoré musí klient vložiť alebo veľkosť realizovaných transakcií;

iii)           pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu.

PRÍLOHA II

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom nižšom riziku uvedenom v článku 14:

(1) Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

(a) verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo prostredníctvom právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;

(b) orgány verejnej správy alebo štátne podniky;

(c) klienti sídliaci v geografických oblastiach s nižším rizikom stanoveným     v odseku 3.

(2) Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

(a) životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;

(b) poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;

(c) dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlami systému sa nedovoľuje postúpenie členského podielu v systéme;

(d) finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým druhom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;

(e) produkty, v prípade ktorých sa riziko prania špinavých peňazí/financovania terorizmu riadi inými faktormi, ako napríklad limitmi peňaženky alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí, ktoré sú vymedzené v smernici 2009/110/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva).

(3) Rizikové faktory z geografického hľadiska:

(a) iné členské štáty EÚ;

(b) tretie krajiny, ktoré majú účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí/ financovaniu terorizmu;

(c) tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

(d) tretie krajiny, ktoré podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaniami FATF, uvedené požiadavky účinne uplatňujú a vykonáva sa nad nimi účinný dohľad alebo sú monitorované v súlade s odporúčaniami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie súladu s uvedenými požiadavkami.

PRÍLOHA III

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom vyššom riziku uvedenom v článku 16 ods. 3:

(1) Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

(a) obchodný vzťah prebieha za nezvyčajných okolností;

(b) klienti sídlia v krajinách uvedených v bode 3;

(c) právnické osoby alebo právne dojednania, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;

(d) spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;

(e) podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;

(f) vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako nezvyčajná alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti.

(2) Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

(a) súkromné bankovníctvo;

(b) produkty alebo transakcie, ktoré môžu uprednostňovať anonymitu;

(c) nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie;

(d) prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;

(e) nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu zavádzania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov.

(3) Rizikové faktory z geografického hľadiska:

(a) krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov, ako napríklad na základe verejných vyhlásení FATF, vzájomného hodnotenia alebo podrobných hodnotiacich správ alebo zverejnených následných správ ako krajiny, ktoré nemajú účinné systémy na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu;

(b) krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnými mierami korupcie alebo inej trestnej činnosti;

(c) krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Organizácia spojených národov;

(d) krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody, na ktorú sa odkazuje v článku 60.

Smernica 2005/60/ES || Táto smernica

článok 1 || článok 1

článok 2 || článok 2

článok 3 || článok 3

článok 4 || článok 4

článok 5 || článok 5

|| články 6 až 8

článok 6 || článok 9

článok 7 || článok 10

článok 8 || článok 11

článok 9 || článok 12

článok 10 odsek 1 || článok 10 písm. d)

článok 10 odsek 2 || -

článok 11 || články 13, 14 a 15

článok 12 || -

článok 13 || články 16 až 23

článok 14 || článok 24

článok 15 || -

článok 16 || článok 25

článok 17 || -

článok 18 || článok 26

|| článok 27

článok 19 || článok 28

|| článok 29

|| článok 30

článok 20 || -

článok 21 || článok 31

článok 22 || článok 32

článok 23 || článok 33

článok 24 || článok 34

článok 25 || článok 35

článok 26 || článok 36

článok 27 || článok 37

článok 28 || článok 38

článok 29 || -

článok 30 || článok 39

článok 31 || článok 42

článok 32 || článok 40

článok 33 || článok 41

článok 34 || článok 42

článok 35 || článok 43

článok 36 || článok 44

článok 37 || článok 45

|| článok 46

článok 37a || článok 47

článok 38 || článok 48

|| články 49 až 54

článok 39 || články 55 až 58

článok 40 || -

článok 41 || -

článok 41a || -

článok 41b || -

článok 42 || článok 59

článok 43 || -

článok 44 || článok 60

článok 45 || článok 61

článok 46 || článok 62

článok 47 || článok 63

Smernica 2006/70/ES || Táto smernica

článok 1 || -

článok 2 ods. 1, 2 a 3 || článok 3 ods. 7 písm. d), e) a f)

článok 2 odsek 4 || -

článok 3 || -

článok 4 || článok 2 ods. 2 až 8

článok 5 || -

článok 6 || -

článok 7 || -

[1]               Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29.

[2]               http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/docs/2013_home_006_money_laundering_en.pdf

[3]               Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[4]               Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 9.

[6]               Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

[7]               Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

[8]               Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.

[9]               Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

[10]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe“ [KOM(2010) 673 v konečnom znení].

[11]             COM(2012)238/2.

[12]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii [COM(2012) 085 final].

[13]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov [COM(2012) 010 final] a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) [COM(2012) 011 final].

[14]             Článok 21 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

[15]             KOM(2010) 716 v konečnom znení.

[16]             „Opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančné začleňovanie“, FATF, jún 2011.

[17]             Oznámenie Komisie, ktorým sa predstavuje Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ktorý Komisia prijala 6. decembra 2012, COM(2012) 722 final.

[18]             Spätná väzba je dostupná na http://ec.europa.eu/internal_market/company/financial-crime/index_en.htm.

[19]             Štúdia je dostupná na http://ec.europa.eu/internal_market/company/financial-crime/index_en.htm.

[20]             Posúdenie vplyvu je dostupné na http://ec.europa.eu/internal_market/company/financial-crime/index_en.htm.

[21]             Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

[22]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[23]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[24]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[25]               Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77.

[26]               Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76.

[27]               Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[28]               Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29.

[29]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

[30]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

[31]             Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

[32]             Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31.

[33]             Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2000, s. 4.

[34]             Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3.

[35]             Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21-23.

[36]             Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

[37]             Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[38]             Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

[39]             Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[40]             Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

[41]             Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.

[42]             Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

[43]             Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

[44]             Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.

[45]             Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.