DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

1.1.        Chronológia

Vybavenie námorných lodí predstavuje podstatnú časť hodnoty novo postavenej lode a jeho kvalita a dobrá prevádzka je veľmi dôležitá pre bezpečnosť lode a jej posádky, ako aj pre predchádzanie nehodám na mori a znečisťovaniu morského prostredia.

Medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti obsahujú konkrétne požiadavky na náležité vybavenie lodí; okrem toho vyžadujú od vlajkového štátu, aby zabezpečil, že vybavenie nachádzajúce sa na palubách lodí spĺňa určité bezpečnostné požiadavky na konštrukciu a výkonnosť, a aby vydával príslušné osvedčenia. Medzinárodná námorná organizácia (IMO), ako aj medzinárodné a európske normalizačné orgány, vydávajú na tento účel testovacie normy pre vybavenie námorných lodí. IMO vypracúva požiadavky na základe dohovorov a testovacie normy a aktualizuje ich za pomoci mnohých nástrojov, ako sú kódexy, rezolúcie a obežníky.

Medzinárodné dohovory a testovacie normy ponechávajú správnym orgánom vlajkových štátov určitú voľnosť. Aj keď nástroje IMO, ktoré obsahujú požiadavky a testovacie normy, sú vo všeobecnosti povinné, tradícia IMO pracovať na základe konsenzu môže niekedy viesť k prijatiu dôležitých noriem pre bezpečnosť vybavenia námorných lodí vo forme nezáväzných nástrojov; z rovnakého dôvodu majú nástroje IMO niekedy príliš dlhé lehoty alebo vôbec žiadne lehoty na ich zavedenie.

Komisia vo svojom návrhu smernice o vybavení námorných lodí v roku 1995 jasne stanovila problémy, ktoré sa vyskytujú na vnútornom trhu v dôsledku tohto stavu a chýbajúcej harmonizácie EÚ v odvetví vybavenia námorných lodí[1]. Členské štáty neboli ochotné vzájomne akceptovať svoje osvedčenia o zhode, aj keď požiadavky boli porovnateľné – prinajmenšom nie bez ďalších vnútroštátnych kontrol, výsledkom čoho boli postupy viacnásobného schvaľovania toho istého vybavenia. Komisia poukázala na to, ako by harmonizácia viedla k odstráneniu závažných administratívnych prekážok a otvoreniu vnútorného trhu pre vybavenie námorných lodí certifikované v členských štátoch so značnými úsporami z rozsahu.

Smernicou Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí[2] (ďalej len „smernica MED“) sa preto stanovili spoločné pravidlá s cieľom odstrániť rozdiely v uplatňovaní medzinárodných noriem za pomoci jasne určeného súboru požiadaviek a jednotných postupov certifikácie. V súčasnej dobe sú spoločné pravidlá aj naďalej potrebné, aby sa dosiahlo hladké fungovanie vnútorného trhu v odvetví vybavenia námorných lodí a aby sa pritom zaistila vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

1.2.        Skúsenosti získané pri vykonávaní smernice 96/98/ES

Zo skúsenosti získaných pri vykonávaní smernice MED vyplynuli štyri oblasti, kde existujúca smernica nespĺňa úplne svoje ciele. Sú to tieto oblasti:

1.2.1.     Stanovenie platných požiadaviek. Pravidelná zmena a doplnenie prílohy A k smernici

Konkrétne technické požiadavky a testovacie normy, ktoré sa vzťahujú na vybavenie spadajúce do rozsahu pôsobnosti smernice MED, sú uvedené v prílohe A k smernici. Vzhľadom na potrebu držať krok s vydávaním právnych predpisov IMO a prípadne medzinárodných a európskych normalizačných orgánov sa príloha A musí pravidelne aktualizovať.

Nástroje IMO a medzinárodné normy zvyčajne ponechávajú primeranú dobu medzi ich prijatím a nadobudnutím účinnosti, ktorá sa vo väčšine prípadov pohybuje od dvanástich do dvadsiatich štyroch mesiacov. V rámci systému musí byť možné zaviesť nové požiadavky do vnútroštátnych právnych predpisov v tomto časovom rozpätí, ale v súčasnej dobe to tak nie je. Dosiaľ nebolo nikdy možné úplne splniť lehoty IMO a najdlhšie oneskorenie v začleňovaní požiadaviek IMO do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov dosahuje trvanie niekoľkých rokov.

Vytvára to značné prekážky pre priemyselné odvetvie, ktoré musí uskutočňovať výrobu pre európske a medzinárodné trhy podľa rôznych noriem a má ťažkosti pri určovaní platných požiadaviek. Riziko zadržania európskych lodí v cudzích prístavoch sa zvyšuje.

1.2.2.     Kvalita práce notifikovaných orgánov

Stupeň kontroly notifikovaných orgánov zo strany správnych úradov členských štátov je očividne rozdielny, ak nie nedostatočný. Požiadavky MED na notifikované orgány v súčasnosti neposkytujú pre samotné notifikované orgány podrobný referenčný systém pre kvalitu ani účinné spôsoby kontroly pre členské štáty. Vzhľadom na to, že správne fungovanie postupov overovania zhody je prvoradý a hlavný spôsob obrany na zamedzenie vstupu nevyhovujúceho zariadenia na trh, vznikli obavy, že tieto nedostatky môžu vystaviť priemysel nespravodlivej hospodárskej súťaži so subjektmi, ktoré túto situáciu využívajú.

1.2.3.     Dohľad nad trhom

Vybavenie námorných lodí sa umiestňuje na palubu väčšinou keď sa loď stavia, alebo opravuje – a to všade na svete a väčšinou za hranicami EÚ. Vybavenie námorných lodí, ktoré skutočne vstupuje na fyzické územie členských štátov, teda predstavuje len časť vybavenia, na ktoré sa vzťahuje smernica.

Smernica MED však umožňuje uskutočňovať dohľad nad trhom iba v prípade vybavenia, ktoré ešte nebolo umiestnené na palubu a neobsahuje podrobný rámec a to až do tej miery, že dohľad nad trhom sa javí skôr ako možnosť a nie ako povinnosť. Systém v smernici MED preto nie je prispôsobený realite na trhu a členským štátom v praxi veľmi sťažuje vykonávanie účinného dohľadu nad trhom.

Nie je preto pravdepodobné, že by dohľad nad trhom poskytoval vnútroštátnym orgánom dostačujúce informácie, aby sa zamedzilo umiestneniu nevyhovujúcich výrobkov na palube lodí EÚ. Má to priamy a negatívny dosah na bezpečnosť, zatiaľ čo vyhovujúci výrobcovia musia čeliť ťažkostiam spojeným s nespravodlivou hospodárskou súťažou a falzifikátmi.

1.2.4.     Ochranná doložka

Skúsenosti poukazujú na štrukturálne nedostatky v mechanizme ochranných doložiek tak, ako je to v súčasnosti ustanovené v smernici MED. Členský štát nemá motiváciu vykonávať dôkladný postup počas dohľadu nad trhom vyúsťujúci až do prijatia reštriktívnych opatrení, pri ktorom sa skúšky vzoriek vykonávajú nezávisle a s dostatočnými zárukami spoľahlivosti. V súčasnom texte smernice nič členské štáty nezaväzuje k tomu, aby náležite vypočuli výrobcov, alebo aby im dali k dispozícii mechanizmy odvolania, nehovoriac najmä o vyžadovaní dobrovoľnej nápravy akýchkoľvek nedostatkov. Podobne ako vo vyššie uvedenom prípade to môže viesť k predčasnému oznámeniu pre Komisiu a teda preneseniu podrobného posúdenia záležitosti na ňu. Na Komisiu to kladie tiež bremeno, ktoré značne prekračuje rámec jej zdrojov a technických kapacít, aj keď sa zohľadní pomoc Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA).

Okrem toho súčasný mechanizmus ochrannej doložky je zaťažujúci a zdĺhavý, takže vystavuje výrobcov značnému poškodeniu dobrej povesti po dlhú dobu, dokiaľ sa o záležitosti s konečnou platnosťou nerozhodne.

1.3.        Nový regulačný rámec pre predaj tovaru v EÚ (NLF)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady 765/2008/ES, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93[3], sa stanovuje spoločný rámec EÚ pre akreditáciu a dohľad nad trhom. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS[4] sa stanovuje spoločný rámec všeobecných zásad a referenčných ustanovení pre vypracúvanie právnych predpisov EÚ zosúlaďujúcich podmienky predaja výrobkov (právne predpisy EÚ o harmonizácii). Podľa článku 2 sa v harmonizačných právnych predpisoch EÚ využívajú všeobecné zásady stanovené v tomto rozhodnutí a príslušné referenčné ustanovenia príloh I, II a III. Právne predpisy EÚ sa však od týchto všeobecných zásad a referenčných ustanovení môžu odlišovať, ak je to vhodné z dôvodu špecifík príslušného odvetvia, najmä ak sú už zavedené komplexné právne rámce.

1.4.        Ciele návrhu

1.4.1.     Všeobecné ciele

Podľa článkov 90 a 91 ZFEÚ by spoločná dopravná politika (ďalej len „CTP“) mala prispievať k širším cieľom zmlúv a teda k voľnému pohybu tovaru a zahŕňať opatrenia na zaistenie bezpečnosti dopravy. V rámci CTP a s prihliadnutím na špecifiká vybavenia námorných lodí je všeobecný cieľ navrhnutej iniciatívy dvojaký:

· posilniť mechanizmy vykonávania a presadzovania smernice MED a zaručiť tým náležité fungovanie vnútorného trhu pre vybavenie námorných lodí a súčasne zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti na mori a zabránenie znečisteniu mora;

· zjednodušiť regulačné prostredie a pritom zaručiť, aby sa požiadavky IMO uplatňovali a vykonávali harmonizovaným spôsobom v celej EÚ a prispieť tým k zabezpečeniu toho, aby existovali podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť tohto odvetvia Únie podľa článku 173 ZFEÚ.

1.4.2.     Osobitné ciele

Tento dvojaký všeobecný cieľ možno previesť do konkrétnejších cieľov:

· nájsť optimálny spôsob, ako uviesť MED do súladu s novým regulačným rámcom (ako sa to vyžaduje podľa článku 2 rozhodnutia 768/2008/ES (Rozhodnutie NLF)) a pritom náležite prihliadnuť k špecifikám vybavenia námorných lodí v oblasti dohľadu nad trhom, posudzovania zhody výrobkov a povinností subjektov v distribučnom reťazci;

· skrátiť, zjednodušiť a vysvetliť transpozíciu zmien a doplnení noriem IMO do európskych a vnútroštátnych právnych rámcov.

2.           Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdení vplyvu

Na základe pravidelných kontaktov so zainteresovanými stranami od nadobudnutia účinnosti smernice MED v roku 1997 sa v roku 2008, kedy sa začala revízia, uskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami formou dotazníkov pre členské štáty, priemyselné odvetvie a skupinu notifikovaných orgánov MarED (skupina v zmysle smernice MED). Oficiálne konzultačné stretnutie so zainteresovanými stranami sa konalo 27. novembra 2008 v Bruseli. Komisia v apríli 2012 znovu kontaktovala všetky zainteresované strany, aby získala najnovšie názory na prípadné zmeny a doplnenia smernice alebo nové údaje. Prijaté odpovede do veľkej miery potvrdili problémy, ktoré sa už skúmali.

Posúdenie vplyvu sa zameralo na dve alternatívy základného scenára (súčasný stav), a to maximálne a podmienečné uvedenie do súladu s NLF; v poslednom prípade sa povoľuje mnoho opatrení podľa smernice MED, aby sa vzali do úvahy osobitné charakteristické vlastnosti priemyselného odvetvia. Analýza ukázala, že aj keď obidve možnosti sú celkovo vhodné, podmienečné uvedenie do súladu bolo najefektívnejším a menej zaťažujúcim riešením a súčasne malo celkovo najpozitívnejší hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na životné prostredie.

Konzultácie s výborom Komisie pre posudzovanie vplyvu sa uskutočnili dvakrát, a to v septembri 2009 a v auguste 2012. Pripomienky k počiatočnej verzii viedli k hlbšiemu prepracovaniu posúdenia vplyvu, okrem iného k dokonalejšiemu opisu problému, reštrukturalizácii možností politiky a skráteniu dokumentu. Výbor vo svojom druhom stanovisku sformuloval niekoľko doplňujúcich odporúčaní, ktoré boli zahrnuté do konečného dokumentu.

Úplné posúdenie sa nachádza v správe o posúdení vplyvu pripojenej k tomuto návrhu a je uverejnené tiež online na: http://ec.europa.eu/governance/impact/index_en.htm .

3.           Právne prvky návrhu

3.1.        Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 100 ods. 2 ZFEÚ.

3.2.        Zásady subsidiarity a proporcionality

Zásady subsidiarity a proporcionality sa plne dodržujú.

Výsledkom harmonizácie EÚ je jasne stanovený súbor požiadaviek a jednotných postupov certifikácie schopných zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia a súčasne podporiť plynulé fungovanie vnútorného trhu.

Ciele EÚ v odvetví vybavenia námorných lodí sa nemôžu dostatočne dosiahnuť opatreniami jednotlivých členských štátov; lepšie ich možno dosiahnuť za pomoci opatrení EÚ.

Navrhnutá smernica však neobsahuje podrobné technické špecifikácie vzťahujúce sa na vybavenie námorných lodí, ktoré spadá do jej rozsahu pôsobnosti, ale obmedzuje sa na nariadenie súladu s požiadavkami a testovacími normami obsiahnutými v medzinárodných nástrojoch a súčasne poskytuje mechanizmus pre jednotné vykonávanie týchto požiadaviek a noriem. Zatiaľ čo postupy overovania zhody sú harmonizované, vykonávanie sa ponecháva úplne na členských štátoch, ktoré sú aj naďalej zodpovedné za zabezpečenie, že vybavenie námorných lodí, ktoré sa má umiestniť na palubu lodí EÚ, spĺňa požiadavky smernice. V prípade, že členský štát prijme obmedzujúce opatrenia, pokiaľ ide o nevyhovujúce vybavenie, Komisia musí zasiahnuť, len ak sa v primeranej lehote vznesú námietky proti týmto opatreniam. Opatrenie EÚ preto neprekračuje rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie cieľov vysvetlených v oddiele 2.3.

3.3.        Výber nástrojov

Smernica zostáva najvhodnejším nástrojom na dosiahnutie cieľov návrhu. Predpokladané opatrenia predstavujú veľkú zmenu ustanovení obsiahnutých v smernici 96/98/ES, a preto by sa v záujme jasnosti mala táto smernica zrušiť a nahradiť novou smernicou.

4.           Vplyv na rozpočet

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet. Neočakáva sa, že úlohy prevedené na Komisiu vrátane úloh, pri ktorých sa predpokladá pomoc Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, budú ako celok predstavovať zvýšenie pracovného zaťaženia; tieto úlohy sa budú plniť s existujúcimi zdrojmi.

5.           Obsah návrhu

V článku 1 sa vymedzujú ciele návrhu v súlade s príslušnými cieľmi stanovenými v zmluvách uvedenými v oddiele 1.4 tohto memoranda.

Rozsah pôsobnosti smernice je vymedzený v článku 3. Vybavenie námorných lodí sa inštaluje na palubu lodí vždy, keď sa stavajú, opravujú, alebo dodávajú. Aj keď sa vybavenie námorných lodí samozrejme tiež predáva v rámci hraníc EÚ, rozsah pôsobnosti smernice je vymedzený s odkazom na vybavenie, a) ktoré sa má nainštalovať na palubu lode plávajúcej pod vlajkou členského štátu, a b) v prípade ktorého medzinárodné dohovory vyžadujú schválenie vlajkového štátu. Podobne je súbežné uplatňovanie smerníc vylúčené, pretože iba smernica o vybavení námorných lodí môže zabezpečiť, aby vybavenie námorných lodí inštalované na lodiach EÚ spĺňalo požiadavky medzinárodných dohovorov a nástrojov.

Požiadavky na vybavenie námorných lodí sú vymedzené v článku 4 odkazom na medzinárodné dohovory a nástroje. Tak, ako to tieto dohovory a nástroje vyžadujú, preukázanie súladu je obmedzené na konkrétne príslušné testovacie normy. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť trvalú zhodu s medzinárodným regulačným rámcom, musia sa tieto požiadavky a normy uplatňovať v ich aktualizovanej verzii, pričom táto automatická aktualizácia je v súlade s všeobecnou politikou, ktorú EÚ sleduje v oblasti námornej bezpečnosti. Automatická aktualizácia sa nevzťahuje na testovacie normy, keďže zo skúseností vyplýva, že to môže viesť k neprimeraným účinkom.

Článok 5 odráža ďalší typický prvok odvetvia vybavenia námorných lodí, a to že vlajkový štát zodpovedá za zabezpečenie toho, aby na palube lodí plávajúcich pod jeho vlajkou bolo umiestnené len vybavenie, ktoré bolo náležite schválené v súlade s príslušnými požiadavkami medzinárodných nástrojov. Vybavenie by malo byť aj naďalej v súlade s týmito požiadavkami, pokiaľ sa požiadavky následne prijaté Medzinárodnou námornou organizáciou nevzťahujú na vybavenie už umiestnené na palube lodí.

Článok 6 poskytuje základ pre voľný pohyb vybavenia námorných lodí v rámci EÚ vychádzajúc z konceptu, že členské štáty si vzájomne uznávajú vybavenie, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v smernici. Článok 7 upravuje osobitný prípad prevodu lode do registra členského štátu na základe zásady dodržania požiadaviek smernice, ale umožňuje akceptovanie rovnocenného vybavenia, aby sa na vlastníkov lodí nekládlo neúmerné a neopodstatnené zaťaženie, alebo aby sa nepokutovali vlajky EÚ.

Článok 8 vyjadruje prioritu, ktorá sa dáva medzinárodnej úprave námornej bezpečnosti, v súlade s globálnym charakterom lodnej dopravy. Je však potrebné zabezpečiť, aby v prípade, že IMO nevydá príslušné normy, nepoškodí to ciele smernice a Komisia preto musí byť delegovanými aktmi splnomocnená stanoviť príslušné špecifikácie, zatiaľ čo sa očakáva vypracovanie medzinárodných noriem.

Články 9 a 11 sa zaoberajú značkou zhody. Rovnako ako v súčasnej smernici, je potrebná osobitná značka, aby sa rozlíšilo vybavenie spĺňajúce požiadavky medzinárodných dohovorov o námornej bezpečnosti, ktoré sa môžu odlišovať od požiadaviek obsiahnutých v iných harmonizačných nástrojoch EÚ vzťahujúcich sa na vybavenie, ktoré je svojím charakterom podobné, ale nie je určené na použitie alebo inštalovanie na palube lodí. Všeobecné zásady, ktorými sa riadi označenie „CE“, najmä podľa ustanovení nariadenia 765/2008/ES, sa však uplatňujú mutatis mutandis. S cieľom zjednodušiť kontrolu vykonávanú orgánmi vlajkového štátu a štátnymi prístavnými orgánmi a bojovať proti falšovaniu článok 11 otvára možnosť použiť okrem značky zhody alebo namiesto nej elektronický štítok.

Články 12 až 14 zahŕňajú referenčné ustanovenia rozhodnutia 768/2008, pokiaľ ide o osobitné povinnosti hospodárskych subjektov. Musí sa vziať do úvahy, že a) len časť vybavenia námorných lodí spadajúceho do rozsahu pôsobnosti smernice sa obchoduje v rámci hraníc EÚ, a to zvyčajne lodenicami a podnikmi na opravu lodí a b) ako bolo uvedené vyššie, členským štátom sa udeľuje osobitné splnomocnenie s cieľom zabezpečiť, aby sa na palubách lodí plávajúcich pod ich vlajkou inštalovalo iba vyhovujúce vybavenie. V dôsledku toho a) dovozcovia na základe aktu umiestnenia značky preberajú zodpovednosť a predpokladá sa platnosť ich záväzkov, čo musí zahŕňať poskytnutie prístupu do ich priestorov vnútroštátnym orgánom, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom; b) vymenovanie splnomocneného zástupcu sa stalo povinné pre výrobcov, ktorí sa nachádzajú mimo EÚ; a c) v prípade dovozcov a distribútorov sú ich jednotlivé povinnosti obmedzené na povinnosti, ktoré sú pre odvetvie dôležité, a to na spoluprácu s dohľadom nad trhom a v prípade dovozcov na jasnú identifikáciu.

Postupy overovania zhody sprístupnené výrobcom sú uvedené v článku 15 a ďalej rozpracované v Prílohe II. Medzi modulmi predpokladanými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh sa ponechali len tie, ktoré sú v súlade s požiadavkami na osobitné schválenie vlajkovým štátom podľa ustanovení medzinárodných dohovorov a nástrojov. Na rovnaký účel boli urobené drobné úpravy v texte. Aby sa uľahčila ochrana zákonných práv duševného vlastníctva, všetky moduly obsahujú povinnosť výrobcu poskytnúť notifikovanému orgánu overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, podľa ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať jeho ochrannú známku; tento dokument musí byť na požiadanie k dispozícii príslušným súdom.

Pokiaľ ide o vyhlásenie o zhode EÚ, článok 16 uvádza smernicu do súladu s rozhodnutím 768/2008. Podobne ako umiestnenie značky zhody aktom vystavenia vyhlásenia o zhode vznikajú zodpovednosti a povinnosti výrobcu na základe smernice. Ďalšie ustanovenia zabezpečujú, že kópie vyhlásenia budú uložené u príslušného notifikovaného orgánu a možno ich vždy nájsť na palube, čo značne zjednoduší kontrolu vykonávanú orgánmi dohľadu nad trhom, vlajkovým štátom a štátnymi prístavnými orgánmi – za cenu zanedbateľného ďalšieho administratívneho zaťaženia.

Články 17 až 26 a prílohy III až V zahŕňajú referenčné ustanovenia rozhodnutia 768/2008, pokiaľ ide o notifikáciu, notifikujúce orgány, notifikované orgány a ich príslušné poriadky. Toto začlenenie otvára členským štátom možnosť uskutočniť akreditáciu – čo by mohlo pomôcť vyriešiť chronický nedostatok zdrojov národných námorných správ. Okrem toho s cieľom posilniť kontrolu notifikovaných orgánov v situácii, keď sa celý proces zahŕňajúci konštrukčný návrh, skúšanie, certifikáciu, výrobu, dodanie a umiestnenie vybavenia námorných lodí na palubu môže uskutočniť za hranicami EÚ, boli k štandardným povinnostiam členských štátov týkajúcim sa monitorovania doplnené dve ďalšie bezpečnostné opatrenia: predovšetkým monitorovanie notifikovaných orgánov by sa malo vykonávať najmenej každé dva roky; a po druhé, Komisia[5] sa môže na auditoch zúčastniť ako pozorovateľ. Pokiaľ ide o notifikované orgány, možnosť vnútropodnikového notifikovaného orgánu výrobcu bola zrušená s ohľadom na to, že nie je vhodná pre už uvedený obmedzený výber postupov posudzovania zhody.

Na základe článkov 27 až 31 je smernica plne zosúladená s všeobecným rámcom dohľadu nad trhom EÚ vrátane ochranného postupu. Kontroly na palube môžu byť potrebné, a preto sú upravené článkom 27. Článok 29 obsahuje dva ďalšie osobitné prvky, ktoré sa v odvetví vybavenia námorných lodí javia ako nevyhnutné.

· Ak je Komisia presvedčená, že technické posúdenie uskutočnené príslušným členským štátom bolo správne a objektívne, nemala by byť povinná opakovať toto hodnotenie pri preskúmaní obmedzujúcich opatrení prijatých členským štátom vo vzťahu k nevyhovujúcemu vybaveniu. Cieľom je zabezpečiť, aby zaťaženie kladené na Komisiu bolo úmerné prostriedkom, ktoré má k dispozícii, a podporiť členské štáty, aby zabezpečili správny postup a prijali všetky opatrenia prispievajúce k vyčerpávajúcemu a objektívnemu hodnoteniu rizík.

· Je nevyhnutné počítať s možnosťou, že v normách IMO sa zistia nedostatky. V tomto prípade je zabezpečený mechanizmus podobný tomu, ktorý je opísaný v článku 8.

Články 32 až 34 obsahujú osobitný režim za mimoriadnych okolností, ktorý je vo veľkej miere prevzatý z existujúcej smernice. Týka sa to výnimiek v prípadoch technických inovácií alebo na účely skúšania a hodnotenia. A čo je dôležitejšie, poskytujú sa riešenia pre prípady, keď loď nemôže v primeraných lehotách získať dodávky vybavenia označeného značkou zhody v prístavoch mimo EÚ, alebo keď vybavenie označené značkou zhody prestalo byť na trhu dostupné. Vo všetkých týchto prípadoch môžu členské štáty povoliť umiestnenie na palubu vybavenia neoznačeného značkou zhody – na ktoré sa vzťahujú nevyhnutné procesné obmedzenia na zabezpečenie toho, aby tieto výnimky nepoškodzovali ciele smernice.

Článok 35 tvorí podstatnú časť štruktúry novej smernice s troma odlišnými prvkami:

· Požiadavka, aby vybavenie námorných lodí spĺňalo požiadavky na špecifický návrh, konštrukciu a výkonnosť stanovené v medzinárodných nástrojoch vrátane príslušných testovacích noriem vymedzených zákonodarcom, sa bude jednotne uplatňovať splnomocnením Komisie, aby z týchto nástrojov určila požiadavky a normy zodpovedajúce každej súčasti vybavenia. Uskutoční sa to pomocou vykonávacích aktov. Ako je uvedené v posúdení vplyvu, očakáva sa, že použitie vykonávacích nariadení vyrieši už uvedené problémy oneskorenia a právnej neistoty, okrem iného s ohľadom na to, že transpozícia do právneho poriadku členských štátov už nebude potrebná.

· Po druhé, Komisia je tiež splnomocnená prijímať spoločné kritériá a postupy na uplatňovanie týchto požiadaviek a noriem ako nevyhnutného opatrenia na zabezpečenie toho, aby rozdielny výklad členských štátov (napr. pokiaľ ide o dobu, rozsah alebo technické vykonávanie) nemohol mať vplyv na bezpečnosť alebo na hladké fungovanie vnútorného trhu. V tejto súvislosti sa zohľadnia prípravné činnosti vykonané skupinou notifikovaných orgánov zriadenou na základe smernice. V tomto prípade sa použitie vykonávacích aktov považuje za najvhodnejší postup.

· A napokon je Komisii uložená úloha zhromažďovať a uverejňovať podstatný balík informácií. Tým sa kodifikuje a rozširuje existujúca prax a uľahčí vykonávanie smernice všetkými subjektmi, ako sa to navrhovalo počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

Zachovávanie súladu novej smernice s medzinárodným regulačným rámcom sa zaisťuje splnomocnením Komisie v článku 36 na to, aby mohla prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať zoznam príslušných medzinárodných dohovorov a organizácií pre normalizáciu, ako aj odkazy na medzinárodné a európske normy obsiahnuté v smernici. Stanovuje sa osobitné kritérium, ktoré Komisii umožňuje určiť príslušné dohovory (a to požiadavku na schválenie vybavenia námorných lodí vlajkovým štátom), tak aby aktualizácia zoznamu vykonávaná Komisiou nepredstavovala nepriame rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice podľa ustanovenia článku 3.

Článok 40 zabezpečuje zrušenie smernice 96/98/ES a stanovuje potrebné prechodné opatrenia.

Články 37 (vykonávanie delegovania právomocí), 38 (komitologický postup), 39 (transpozícia), 41 (nadobudnutie účinnosti) a 42 (adresáti) obsahujú štandardné ustanovenia právnych predpisov.

2012/0358 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice 96/98/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[6],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Globálny rozsah lodnej dopravy si vyžaduje, aby Únia uplatňovala a podporovala medzinárodný regulačný rámec pre námornú bezpečnosť. Medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti vyžadujú od vlajkového štátu, aby zabezpečil, že vybavenie nachádzajúce sa na palubách lodí spĺňa určité bezpečnostné požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť, a aby vydal príslušné osvedčenia. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a medzinárodné a európske normalizačné orgány vypracovali na tento účel podrobné výkonnostné a testovacie normy pre niektoré typy vybavenia námorných lodí.

(2)       Medzinárodné nástroje ponechávajú správnym orgánom vlajkových štátov značný rozsah voľnosti. Keďže harmonizácia chýba, vedie to k rozdielnym úrovniam bezpečnosti výrobkov, ktoré príslušné vnútroštátne orgány certifikovali ako výrobky, ktoré spĺňajú uvedené dohovory a normy, čo vedie k vplyvu na hladké fungovanie vnútorného trhu, pretože pre členské štáty je ťažké bez ďalšieho overenia prijať vybavenie certifikované v inom členskom štáte, ktoré má byť umiestnené na palube lodí plávajúcich pod ich vlajkou.

(3)       Harmonizácia Únie tieto problémy rieši. Smernicou Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí[8] sa preto stanovujú spoločné pravidlá, aby sa odstránili rozdiely v uplatňovaní medzinárodných noriem pomocou jasne určeného súboru požiadaviek a jednotných certifikačných postupov.

(4)       Sú aj iné rôzne nástroje právnych predpisov Únie, ktoré stanovujú požiadavky a podmienky, okrem iného s cieľom zabezpečiť voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu alebo na účely ochrany životného prostredia, a to pre určité výrobky, ktoré sú svojím charakterom podobné vybaveniu používanému na palube lodí, nespĺňajú však medzinárodné normy a môžu sa značne odlišovať od interných právnych predpisov Únie a neustále sa vyvíjajú. Tieto výrobky preto nemôžu členské štáty certifikovať v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi o námornej bezpečnosti. Vybavenie umiestňované na palubu lodí EÚ v súlade s medzinárodnými bezpečnostnými normami by sa preto malo riadiť výlučne touto smernicou, ktorá by sa v každom prípade mala považovať za lex specialis; okrem toho by sa malo ustanoviť osobitné značenie, ktoré bude uvádzať, že vybavenie, ktoré je označené touto značku, spĺňa požiadavky stanovené v príslušných medzinárodných dohovoroch a nástrojoch.

(5)       Zo skúseností z vykonávania smernice 96/98/ES vyplýva, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby sa posilnili mechanizmy vykonávania a presadzovania uvedenej smernice, zjednodušilo regulačné prostredie a zároveň zaručilo, aby sa požiadavky IMO uplatňovali a vykonávali harmonizovane v celej Únii.

(6)       Mali by sa preto stanoviť požiadavky na vybavenie námorných lodí s cieľom plniť bezpečnostné normy uvedené v príslušných medzinárodných nástrojoch vrátane zodpovedajúcich testovacích noriem, aby sa zabezpečilo, že vybavenie, ktoré spĺňa tieto požiadavky, môže byť voľne v obehu na vnútornom trhu a umiestnené na palube lodí plávajúcich pod vlajkou akéhokoľvek členského štátu.

(7)       Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh[9] sa stanovujú spoločné zásady a referenčné ustanovenia uplatňované v odvetvových právnych predpisoch, aby sa zaistil pevný základ pre ich revíziu alebo prepracovanie. Toto rozhodnutie predstavuje všeobecný rámec horizontálneho charakteru pre budúce právne predpisy, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh, a referenčný text pre takéto už existujúce právne predpisy. Tento všeobecný rámec poskytuje vhodné riešenia problémov zistených pri vykonávaní smernice 96/98/ES. Preto je potrebné zahrnúť vymedzenia pojmov a referenčné ustanovenia rozhodnutia č. 768/2008 do tejto smernice prostredníctvom úprav, ktoré si vyžadujú osobitné charakteristické vlastnosti odvetvia vybavenia námorných lodí.

(8)       Vzhľadom na to, že vybavenie námorných lodí sa na celom svete umiestňuje na palubu lodí v čase ich výstavby alebo opravy, dohľad nad trhom sa stáva mimoriadne zložitým a hraničné kontroly ho nemôžu účinne podporiť. Preto je potrebné poskytnúť orgánom dohľadu nad trhom a úradníkom štátnej prístavnej kontroly ďalšie špecifické prostriedky pre uľahčenie ich úlohy, napríklad umožnenie použitia elektronických štítkov, ktoré nahradia alebo doplnia značku zhody.

(9)       Podobne by sa zodpovednosti hospodárskych subjektov mali stanoviť primeraným a nediskriminačným spôsobom pre tie subjekty, ktoré sú usadené v Únii, s prihliadnutím na to, že značná časť vybavenia námorných lodí spadajúceho do rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa nemusí nikdy doviezť na územie členských štátov a distribuovať na ňom.

(10)     Súlad s medzinárodnými testovacími normami by sa mohol najlepšie preukázať pomocou postupov posudzovania zhody stanovených napr. v rozhodnutí č. 768/2008. Výrobcom by sa však mali sprístupniť iba tie postupy posudzovania zhody, ktoré spĺňajú požiadavky medzinárodných nástrojov.

(11)     S cieľom zaistiť spravodlivý a účinný postup pri skúmaní domnelého nesúladu by sa členské štáty mali podporiť, aby prijali všetky opatrenia vedúce k úplnému a objektívnemu hodnoteniu rizík; ak je Komisia presvedčená, že podmienky boli splnené, nemala by byť povinná opakovať toto hodnotenie pri preskúmaní reštriktívnych opatrení prijatých členskými štátmi, ktoré sa týkajú nevyhovujúceho vybavenia.

(12)     Použitie vybavenia námorných lodí, ktoré nemá značku zhody, možno povoliť vo výnimočných prípadoch, najmä keď loď nemá možnosť získať vybavenie označené značkou zhody v prístave alebo v zariadení mimo Únie, alebo keď vybavenie označené značkou zhody už nie je na trhu dostupné.

(13)     Je potrebné zabezpečiť, aby ciele tejto smernice neboli poškodené nedostatkami v príslušných testovacích normách alebo v prípade, keď IMO nevydá príslušné normy pre vybavenie námorných lodí spadajúce do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Je tiež nevyhnutné prijať vhodné technické kritériá, aby sa elektronické štítky mohli umiestniť a používať bezpečne a spoľahlivo. Okrem toho je potrebné aktualizovať celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice, a to zoznam medzinárodných dohovorov stanovujúcich bezpečnostné požiadavky na vybavenie námorných lodí obsiahnuté v článku 2 ods. 3 a odkazy na špecifické normy obsiahnuté v prílohe III. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa preto mala dočasne delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o prijímanie harmonizovaných technických špecifikácií a testovacích noriem, aby sa uvedené zoznamy a odkazy zmenili a doplnili. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(14)     Komisia by mala pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov zabezpečiť paralelné, včasné a primerané odovzdanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(15)     Na splnenie cieľov tejto smernice by sa mali medzinárodné nástroje na vnútornom trhu uplatňovať jednotne. Je preto potrebné, aby sa pri každej položke vybavenia námorných lodí, pri ktorej sa na základe medzinárodných dohovorov vyžaduje schválenie vlajkového štátu, jasne a včas stanovili požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť, ako aj súvisiace testovacie normy uvedené v medzinárodných nástrojoch pre dané vybavenie, a aby sa prijali spoločné kritériá a postupy pre plnenie týchto požiadaviek a noriem notifikovanými orgánmi, orgánmi členských štátov a hospodárskymi subjektmi. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby sa umiestnenie vybavenia neoznačeného značkou zhody na palubu povolilo len vo výnimočných a náležite opodstatnených prípadoch.

(16)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by mali byť Komisii udelené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú plnenie vykonávacích právomocí Komisie.[10]

(17)     Európska námorná bezpečnostná agentúra v súlade s nariadením (ES) […] pomáha Komisii v účinnom vykonávaní príslušných záväzných právnych aktov Únie a pri plnení úloh zverených Komisii.

(18)     Keďže ciele tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti na mori a zabránenie znečistenia mora jednotným uplatňovaním príslušných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa vybavenia umiestňovaného na palubu lodí a zabezpečenie voľného pohybu tohto vybavenia v Únii, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a z dôvodu rozsahu opatrenia sa môžu preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(19)     Prijímané opatrenia predstavujú hlavnú zmenu ustanovení obsiahnutých v smernici 96/98/ES, a preto by sa v záujme jasnosti mala uvedená smernica zrušiť a nahradiť novou smernicou,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Cieľ

Cieľom tejto smernice je zvýšenie bezpečnosti na mori a zabránenie znečistenia mora jednotným uplatňovaním príslušných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa vybavenia námorných lodí umiestňovaného na palubu lodí EÚ a zabezpečenie voľného pohybu tohto vybavenia v rámci Únie.

Článok 2 Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „vybavenie námorných lodí“ je vybavenie spadajúce do rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 3;

(2) „loď EÚ“ je loď, pre ktorú boli vydané bezpečnostné osvedčenia členskými štátmi alebo v ich mene, a to podľa medzinárodných dohovorov, s výnimkou lode, pre ktorú správny orgán členského štátu vydá osvedčenie na žiadosť správneho orgánu tretej krajiny;.

(3) „medzinárodné dohovory“ sú dohovory spolu s ich povinne uplatňovanými protokolmi a kódexmi prijaté pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré stanovujú špecifické požiadavky na schvaľovanie vybavenia umiestňovaného na palubu lodí vlajkovým štátom. K týmto dohovorom patria:

– Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 (LL66),

– Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori (Colreg) z roku 1972,

– Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí (Marpol) z roku 1973,

– Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (Solas) z roku 1974,

– Medzinárodný dohovor na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí (BWMC) z roku 2004;

(4) „testovacie normy“ sú testovacie normy pre vybavenie námorných lodí, ktoré stanovili

– Medzinárodná námorná organizácia (IMO),

– Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO),

– Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC),

– Európska komisia pre normalizáciu (CEN),

– Európska komisia pre elektrotechnickú normalizáciu (Cenelec),

– Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU),

– Európsky inštitút pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI),

– Komisia v súlade s touto smernicou,

– regulačné orgány uznané v dohodách o vzájomnom uznávaní, ktorých zmluvnou stranou je Únia;

(5) „medzinárodné nástroje“ sú medzinárodné dohovory spolu s rezolúciami a obežníkmi Medzinárodnej námornej organizácie, ktoré uvádzajú tieto dohovory do platnosti, a testovacie normy;

(6) „značka zhody“ znamená značku uvedenú v článku 9 a stanovenú v prílohe I alebo prípadne elektronický štítok uvedený v článku 11;

(7) „notifikovaný orgán“ znamená organizáciu určenú príslušným vnútroštátnym správnym orgánom členského štátu v súlade s článkom 17;

(8) „sprístupnenie na trhu“ znamená každú dodávku vybavenia námorných lodí na trh Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za úplatu alebo bezplatne;

(9) „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie vybavenia námorných lodí na trhu Únie;

(10) „výrobca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába vybavenie námorných lodí, alebo ktorá dáva takéto vybavenie námorných lodí navrhnúť alebo vyrobiť a ktorá uvádza takéto vybavenie na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

(11) „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene v súvislosti s konkrétnymi úlohami;

(12) „dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza vybavenie námorných lodí z tretej krajiny na trh EÚ;

(13) „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje vybavenie námorných lodí na trhu;

(14) „hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a distribútor;

(15) „akreditácia“ znamená akreditácia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008/ES[11];

(16) „vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán vymedzený v článku 2 ods. 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

(17) „posudzovanie zhody“ je postup, ktorým sa preukazuje, či vybavenie námorných lodí spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici v súlade s článkom 15;

(18) „orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie;

(19) „spätné prevzatie“ znamená opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnuť vrátenie vybavenia námorných lodí už umiestneného na palube lodí EÚ;

(20) „stiahnutie z trhu“ je akékoľvek opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť, aby vybavenie námorných lodí, ktorý je v dodávateľskom reťazci, bol sprístupnený na trhu;

(21) „vyhlásenie o zhode EÚ“ znamená vyhlásenie vydané výrobcom podľa článku 16;

(22) „výrobok“ znamená položku vybavenia námorných lodí.

Článok 3 Rozsah pôsobnosti

1.           Táto smernica sa vzťahuje na vybavenie umiestňované na palubu lodí EÚ, pre ktoré sa na základe medzinárodných nástrojov vyžaduje schválenie správneho orgánu vlajkového štátu.

2.           Bez ohľadu na skutočnosť, že vybavenie námorných lodí uvedené v odseku 1 môže tiež spadať do rozsahu pôsobnosti iných nástrojov právnych predpisov Únie ako tejto smernice, toto vybavenie námorných lodí podlieha na účely podľa článku 1 len tejto smernici.

Článok 4 Požiadavky na vybavenie námorných lodí

1.           Vybavenie námorných lodí umiestené na palubu lode EÚ v deň alebo po dátume uvedenom v druhom pododseku článku 39 ods. 1 musí spĺňať požiadavky medzinárodných nástrojov na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť platných v dobe, keď sa uvedené vybavenie umiestňuje na palubu.

2.           Zhoda vybavenia námorných lodí s požiadavkami uvedenými v odseku 1 sa preukazuje výlučne v súlade s testovacími normami a pomocou postupov posudzovania zhody uvedených v článku 15.

3.           Požiadavky a normy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykonávajú jednotne v súlade s článkom 35 ods. 2 a 3.

4.           Medzinárodné nástroje s výnimkou testovacích noriem sa uplatňujú v aktuálnej verzii bez toho, aby bol dotknutý článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002[12].

Článok 5 Uplatňovanie

1.           Keď členské štáty v súlade s medzinárodnými dohovormi vydávajú, schvaľujú alebo obnovujú osvedčenia lodí plávajúcich pod ich vlajkou, zabezpečia, aby vybavenie námorných lodí na palube týchto lodí spĺňalo požiadavky tejto smernice.

2.           Členské štáty prijmú potrebné opatrenie na zabezpečenie toho, aby vybavenie námorných lodí na palube lodí plávajúcich pod ich vlajkou spĺňalo požiadavky medzinárodných nástrojov, ktoré sa vzťahujú na vybavenie už umiestnené na palube. Tieto požiadavky a normy sa vykonávajú jednotne v súlade s článkom 35 ods. 4.

Článok 6 Fungovanie vnútorného trhu

Členské štáty nezakážu uvedenie vybavenia námorných lodí na trh alebo jeho umiestnenie na palubu lode EÚ, ktoré spĺňa požiadavky tejto smernice, ani neodmietnu vydať osvedčenia týkajúce sa tohto vybavenia pre lode plávajúce pod ich vlajkou, alebo obnoviť uvedené osvedčenia.

Článok 7 Prevod lode do registra členského štátu

1.           V prípade lode, ktorá bez ohľadu na svoju vlajku nie je registrovaná v členskom štáte, ale má byť prevedená do registra členského štátu, sa táto loď pri prevode podrobí inšpekcii, ktorú vykoná prijímajúci členský štát, aby overil, či skutočný stav vybavenia námornej lode zodpovedá jeho bezpečnostným osvedčeniam a či spĺňa podmienky tejto smernice a je označené značkou zhody alebo jej ekvivalentom tak, aby vyhovelo požiadavkám správneho orgánu daného členského štátu, kladeným na vybavenie námorných lodí certifikované v súlade s touto smernicou.

2.           Ak vybavenie buď nie je označené značkou zhody alebo ak správny orgán nepovažuje značku za ekvivalent, musí sa vymeniť.

3.           Pre vybavenie námorných lodí, ktoré sa považuje za ekvivalentné podľa tohto článku, vydá členský štát osvedčenie, ktoré musí byť vždy k dispozícii spolu s vybavením. Týmto osvedčením sa povoľuje vlajkovému členskému štátu umiestniť toto zariadenie na palube lode, a ukladajú sa ním akékoľvek obmedzenia alebo stanovujú akékoľvek opatrenia týkajúce sa používania tohto vybavenia.

Článok 8 Normy pre vybavenie námorných lodí

1.           Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES[13], Únia sleduje vývoj príslušných medzinárodných noriem v IMO vrátane podrobných technických špecifikácií a testovacích noriem pre vybavenie námorných lodí, ktorého používanie alebo inštalovanie na palube lodí sa považuje za nevyhnuté na zvýšenie námornej bezpečnosti a zabránenie znečisteniu mora. Komisia tento vývoj pravidelne monitoruje.

2.           Ak pre konkrétnu položku vybavenia námorných lodí neexistujú príslušné medzinárodné normy vypracované organizáciou IMO, Komisia je splnomocnená prijať delegovanými aktmi v súlade s článkom 37 harmonizované technické špecifikácie a testovacie normy pre túto konkrétnu položku vybavenia námorných lodí, ak je to potrebné na odstránenie neprijateľného ohrozenia bezpečnosti alebo životného prostredia. Tieto špecifikácie a normy sa uplatňujú dočasne a dovtedy, pokiaľ IMO neprijme príslušné normy.

Kapitola 2

Značka zhody

Článok 9 Značka zhody

1.           Vybavenie námorných lodí, ktorého súlad s požiadavkami stanovenými v tejto smernici bol preukázaný podľa príslušných postupov posudzovania zhody, sa označí značkou zhody.

2.           Značka zhody sa neumiestňuje na žiadny iný výrobok.

3.           Forma používanej značky zhody sa stanovuje v prílohe I.

4.           Na používanie značky zhody sa vzťahujú všeobecné zásady uvedené v článku 30 ods. 1 a ods. 3 až 6 nariadenia (ES) č. 765/2008, kde sa každý odkaz na označenie „CE“ považuje za odkaz na značku zhody.

Článok 10 Pravidlá a podmienky umiestňovania značky zhody

1.           Značka zhody sa na výrobok alebo na jeho štítok s údajmi umiestni viditeľne, čitateľne a nezmazateľne. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa umiestni na obale a v sprievodnej dokumentácii.

2.           Značka zhody sa pripevní na konci výrobnej fázy.

3.           Za značkou zhody nasleduje identifikačné číslo notifikovaného orgánu v prípade, ak je zapojený do fázy kontroly výroby a posledné dve čísla roku, v ktorom bola značka pripevnená.

4.           Identifikačné číslo notifikovaného orgánu umiestňuje na výrobok samotný orgán, alebo na základe jeho pokynov výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca.

5.           Členské štáty vychádzajú pri zabezpečení správneho uplatňovania systému, ktorým sa riadi označovanie značkou zhody, z existujúcich mechanizmov, a v prípade neoprávneného používania značky prijímajú vhodné opatrenia. V prípade porušenia predpisov členské štáty takisto ukladajú sankcie, ku ktorým môžu v prípade závažného porušenia patriť aj trestnoprávne sankcie. Tieto sankcie musia byť primerané závažnosti priestupku a účinne odrádzať od neoprávneného používania.

Článok 11 Elektronický štítok

1.           Značku zhody možno doplniť alebo nahradiť vhodnou a spoľahlivou formou elektronického štítka. V takomto prípade sa články 9 a 10 prípadne uplatňujú mutatis mutandi.

2.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom určiť konkrétne položky vybavenia námorných lodí, pri ktorých je možné využiť označenie elektronickým štítkom, a stanovuje príslušné technické kritériá týkajúce sa návrhu, výkonu, pripevnenia a používania elektronických štítkov.

Kapitola 3

Povinnosti hospodárskych subjektov

Článok 12 Povinnosti výrobcov

1.           Umiestnením značky zhody prijímajú výrobcovia zodpovednosť za zaručenie toho, že vybavenie námorných lodí označené touto značkou bolo navrhnuté a vyrobené v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 4 a preberajú záväzky stanovené v odsekoch 2 až 9 tohto článku.

2.           Výrobcovia pripravia požadovanú technickú dokumentáciu a vykonávajú uplatniteľné postupy posudzovania zhody.

3.           Ak sa súlad vybavenia námorných lodí s príslušnými požiadavkami preukazuje postupom posudzovania zhody, výrobcovia vypracujú vyhlásenie o zhode EÚ v súlade s článkom 16 a značku zhody pripevnia podľa článku 9.

4.           Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a vyhlásenie o zhode EÚ uvedené v článku 16 po dobu úmernú úrovni rizika a v žiadnom prípade nie kratšie ako je očakávaný životný cyklus vybavenia námorných lodí po označení posledného dielu značkou zhody.

5.           Výrobcovia zabezpečia, aby boli zavedené postupy na zachovanie zhody sériovej výroby. Náležite sa zohľadnia zmeny v konštrukčnom návrhu alebo charakteristikách vybavenia námorných lodí a zmeny požiadaviek v medzinárodných nástrojoch uvedených v článku 4, na základe ktorých sa poskytuje vyhlásenie o zhode vybavenia námorných lodí. V prípade potreby v súlade s prílohou II vykonajú nové posúdenie zhody.

6.           Výrobcovia zabezpečia, aby bolo na ich výrobkoch umiestnené typové alebo sériové číslo, príp. číslo šarže alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožní identifikáciu výrobku, alebo ak to rozmer či povaha výrobku neumožňujú, aby sa požadované informácie uviedli na obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku.

7.           Výrobcovia na výrobku, alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. V adrese musí byť uvedené jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať.

8.           Výrobcovia zabezpečia, aby k výrobku bol pripojený návod a všetky informácie potrebné pre bezpečnú inštaláciu na palube a bezpečné používanie výrobku vrátane obmedzení v používaní, ak to prichádza do úvahy, a to v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre konečných užívateľov, spolu s ostatnou dokumentáciou požadovanou medzinárodnými nástrojmi a testovacími normami.

9.           Výrobcovia, ktorí sa domnievajú, alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý uviedli na trh, alebo umiestnili na palubu lodí EÚ, nie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami medzinárodných nástrojov uvedených v článku 4, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad tohto výrobku s danými predpismi, alebo ho v prípade potreby stiahnuť z trhu, alebo prevziať späť. Okrem toho, ak výrobok predstavuje riziko, výrobcovia bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov a uvedú podrobnosti najmä o nesúlade a o všetkých prijatých nápravných opatreniach.

10.         Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu mu výrobcovia bezodkladne poskytnú všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody výrobku, a to v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu, a poskytnú mu prístup do svojich priestorov na účely dohľadu nad trhom v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 765/2008. Na žiadosť tohto orgánu s ním spolupracujú pri akomkoľvek prijatom opatrení na odstránenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý umiestnili na trh.

Článok 13 Splnomocnení zástupcovia

1.           Výrobca, ktorý sa nenachádza na území členského štátu, písomným splnomocnením vymenuje splnomocneného zástupcu.

2.           Povinnosti stanovené v článku 12 ods. 1 a vypracovanie technickej dokumentácie nie sú súčasťou splnomocnenia splnomocneného zástupcu.

3.           Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení od výrobcu. Splnomocnenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi prinajmenšom:

(a) uchovávať vyhlásenie o zhode EÚ a technickú dokumentáciu pre potreby vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom po dobu úmernú úrovni rizika a v žiadnom prípade nie kratšie, ako je očakávaný životný cyklus vybavenia námorných lodí po označení posledného dielu značkou zhody.

(b) na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku;

(c) spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na ich žiadosť pri akomkoľvek prijatom opatrení zameranom na odstránenie rizík, ktoré predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje ich splnomocnenie.

Článok 14 Iné hospodárske subjekty

1.           Dovozcovia na výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku, uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať.

2.           Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu dovozcovia a distribútori poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody výrobku v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu. Na žiadosť tohto orgánu s ním spolupracujú pri akomkoľvek prijatom opatrení na odstránenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý umiestnili na trh.

3.           Dovozca alebo distribútor sa považujú za výrobcu na účely tejto smernice a vzťahujú sa na nich povinnosti výrobcu podľa článku 12, ak uvádzajú vybavenie námorných lodí na trh, alebo ho umiestňujú na palubu lode EÚ pod svojím menom alebo ochrannou známkou, alebo upravujú vybavenie námorných lodí, ktoré už bolo uvedené na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s uplatniteľnými požiadavkami.

Kapitola 4

Posudzovanie zhody a notifikácia orgánov na posudzovanie zhody

Článok 15 Postupy posudzovania zhody

1.           Postupy posudzovania zhody sú stanovené v prílohe II.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca vykonávali posudzovanie zhody konkrétnej položky vybavenia námorných lodí použitím jednej z možností stanovených vykonávacími aktmi prijatými Komisiou, v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 3, a to jedným z týchto postupov:

(b) ak sa použije typové preskúmanie ES (modul B) pred uvedením na trh, celé vybavenie námorných lodí podlieha:

– záruke kvality výroby (modul D);

– záruke kvality výrobku (modul E) alebo

– overovaniu výrobku (modul F);

(c) ak sa sady vybavenia námorných lodí vyrábajú jednotlivo alebo v malých množstvách a nie v sériách alebo hromadne, postupom posudzovania zhody môže byť overenie jednotky ES (modul G).

3.           Komisia uchováva aktuálny zoznam schváleného vybavenia námorných lodí a odvolaných alebo zamietnutých žiadostí a sprístupní ho zainteresovaným stranám.

Článok 16 Vyhlásenie o zhode EÚ

1.           Vo vyhlásení o zhode EÚ sa uvádza preukázanie splnenia požiadaviek stanovených v súlade s článkom 4.

2.           Vyhlásenie o zhode EÚ dodržiava vzorovú štruktúru uvedenú v prílohe III k rozhodnutiu č. 768/2008/ES. Obsahuje prvky uvedené v príslušných moduloch stanovených v prílohe II k tejto smernici, ktoré sa trvale aktualizujú.

3.           Vypracovaním vyhlásenia o zhode EÚ výrobca preberá zodpovednosť a prijíma povinnosti uvedené v článku 12 ods. 1.

4.           Ak je vybavenie námorných lodí umiestnené na palube lode EÚ, kópia vyhlásenia o zhode EÚ vzťahujúceho sa na príslušné vybavenie musí byť k dispozícii na lodi a uchováva sa na palube, dokiaľ sa uvedené vybavenie z lode neodstráni. Musí sa preložiť do jazyka alebo do jazykov požadovaných vlajkovým štátom.

5.           Kópia vyhlásenia o zhode EÚ sa poskytne notifikovanému orgánu alebo orgánom, ktoré vykonávajú príslušné postupy posudzovania zhody.

Článok 17 Notifikácia

1.           Členské štáty oznamujú Komisii a ostatným členským štátom orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať úlohy posudzovania zhody tretími osobami podľa tejto smernice.

2.           Notifikované orgány musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III.

Článok 18 Notifikujúce orgány

1.           Členské štáty určia notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za stanovenie a vykonávanie nevyhnutných postupov na účely hodnotenia a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných orgánov vrátane súladu s ustanoveniami článku 20.

2.           Notifikované orgány sú monitorované najmenej každé dva roky. Komisia sa môže rozhodnúť, že sa na monitorovaní zúčastní ako pozorovateľ.

3.           Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že posudzovanie a monitorovanie uvedené v odseku 1 uskutoční vnútroštátny akreditačný orgán.

4.           Ak notifikujúci orgán deleguje na orgán, ktorý nie je orgánom štátnej správy, hodnotenie, notifikáciu alebo monitorovanie uvedené v odseku 1, alebo ho inak poverí týmito úlohami, musí byť tento orgán právnym subjektom a musí primerane spĺňať požiadavky stanovené v prílohe V. Okrem toho musí mať zabezpečené krytie záväzkov vyplývajúcich z jeho činností.

5.           Notifikujúci orgán nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané orgánom uvedeným v odseku 4.

6.           Notifikujúci orgán musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe V.

Článok 19 Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov

1.           Členské štáty informujú Komisiu o svojich postupoch posudzovania, notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania týchto orgánov a o všetkých súvisiacich zmenách.

2.           Komisia tieto informácie zverejňuje.

Článok 20 Dcérske spoločnosti a subdodávatelia notifikovaných orgánov

1.           Ak notifikovaný orgán uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné úlohy spojené s posudzovaním zhody, alebo využíva dcérsku spoločnosť, musí sa ubezpečiť, že subdodávateľ alebo dcérska spoločnosť spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe III a zodpovedajúcim spôsobom informuje notifikujúci orgán.

2.           Notifikované orgány nesú plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo dcérskymi spoločnosťami bez ohľadu na to, kde sú usadené.

3.           Na činnosti sa môžu uzatvárať subdodávateľské zmluvy, alebo ich môže vykonávať dcérska spoločnosť iba v prípade, že s tým klient súhlasí.

4.           Notifikované orgány uchovávajú pre potreby notifikujúceho orgánu príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo dcérskej spoločnosti a práce vykonanej subdodávateľom alebo dcérskou spoločnosťou podľa tejto smernice.

Článok 21 Zmeny v notifikáciách

1.           Ak notifikujúci orgán zistí, alebo je informovaný o tom, že notifikovaný orgán už nespĺňa požiadavky stanovené v prílohe III, alebo že si neplní svoje povinnosti, obmedzí, pozastaví alebo prípadne odníme notifikáciu v závislosti od závažnosti neplnenia týchto požiadaviek alebo povinností. Zodpovedajúcim spôsobom o tom bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2.           V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo odňatia notifikácie, alebo v prípade, že notifikovaný orgán ukončil svoju činnosť, notifikujúci členský štát prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby dokumentáciu daného orgánu spracoval iný notifikovaný orgán, alebo aby bola na vyžiadanie k dispozícii príslušným notifikujúcim orgánom a orgánom dohľadu nad trhom.

Článok 22 Spochybnenie spôsobilosti notifikovaných orgánov

1.           Komisia vyšetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti, alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť notifikovaného orgánu alebo nepretržité plnenie požiadaviek a povinností, ktoré sa naň vzťahujú.

2.           Notifikujúci členský štát poskytne Komisii na jej žiadosť všetky informácie v súvislosti s podkladmi pre notifikáciu alebo so zachovaním spôsobilosti dotknutého orgánu.

3.           Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas jej šetrení.

4.           Ak Komisia zistí, že notifikovaný orgán nespĺňa, alebo prestal spĺňať požiadavky na jeho notifikáciu, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje notifikujúci členský štát a požiada ho, aby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane zrušenia notifikácie, ak je to potrebné.

Článok 23 Povinnosti notifikovaných orgánov, pokiaľ ide o výkon ich činnosti

1.           Notifikované orgány vykonávajú posudzovanie zhody v súlade s postupmi stanovenými v článku 15.

2.           Ak notifikovaný orgán zistí, že výrobca nesplnil požiadavky stanovené podľa článku 4, požiada daného výrobcu, aby prijal príslušné nápravné opatrenia a nevydá osvedčenie o zhode.

3.           Ak po vydaní osvedčenia notifikovaný orgán v rámci monitorovania zhody zistí, že výrobok je nevyhovujúci, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia, a ak to je potrebné, pozastaví alebo odníme osvedčenie. Ak sa neprijmú nápravné opatrenia, alebo ak tieto opatrenia nemajú požadovaný účinok, notifikovaný orgán obmedzí, pozastaví alebo prípadne odníme všetky osvedčenia.

Článok 24 Informačná povinnosť notifikovaných orgánov

1.           Notifikované orgány informujú notifikujúci orgán:

(a) o každom zamietnutí, obmedzení, pozastavení alebo odňatí osvedčenia;

(b) o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah a podmienky notifikácie;

(c) o každej žiadosti o informácie o činnostiach posudzovania zhody, ktoré dostali od orgánov dohľadu nad trhom;

(d) na jeho žiadosť o činnostiach posudzovania zhody vykonaných v rámci rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv.

2.           Notifikované orgány poskytnú Komisii a členským štátom na ich žiadosť príslušné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a kladných výsledkov posúdenia zhody. Notifikované orgány poskytnú iným notifikovaným orgánom, ktoré vykonávajú činnosti posudzovania zhody vzťahujúce sa na rovnaké výrobky, informácie o negatívnych a na požiadanie o kladných výsledkoch posúdenia zhody.

Článok 25 Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečí výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie.

Článok 26 Koordinácia notifikovaných orgánov

1.           Komisia zabezpečuje zavedenie a riadne fungovanie primeranej koordinácie a spolupráce medzi notifikovanými orgánmi vo forme sektorovej skupiny notifikovaných subjektov.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby sa orgány, ktoré notifikovali, priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov zúčastňovali na práci sektorovej skupiny.

Kapitola 5

Dohľad nad trhom, kontrola výrobkov a ochranné ustanovenia Únie

Článok 27 Rámec dohľadu nad trhom EÚ

1.           Pokiaľ ide o vybavenie námorných lodí, členské štáty vykonávajú dohľad nad trhom v súlade s rámcom dohľadu nad trhom EÚ stanoveným v kapitole III nariadenia (ES) č. 765/2008, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 3 tohto článku.

2.           Infraštruktúry a programy vnútroštátneho dohľadu nad trhom zohľadňujú osobitné vlastnosti odvetvia vybavenia námorných lodí, najmä povinnosti, ktoré medzinárodné dohovory ukladajú správnym orgánom vlajkového štátu.

3.           Dohľad nad trhom môže zahŕňať kontroly dokumentácie, ako aj kontroly vybavenia námorných lodí označeného značkou zhody bez ohľadu na to, či bolo umiestnené na palubu lodí alebo nie. Kontroly vybavenia námorných lodí umiestneného na palubu sa obmedzujú na overenie, ktoré možno vykonať, pokiaľ predmetné vybavenie zostáva plne funkčné na palube. Kontroly vybavenia námorných lodí umiestneného na palubu lodí plávajúcich pod vlajkou členských štátov okrem lodí, ktoré vykonávajú kontroly, sa uskutočňujú v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES[14].

4.           Ak orgány členského štátu pre dohľad nad trhom hodlajú urobiť skúšky vzoriek, môžu výrobcu požiadať, aby im na svoje náklady sprístupnil vzorky na území daného členského štátu.

Článok 28 Postup zaobchádzania s vybavením námorných lodí, ktoré predstavuje riziko na vnútroštátnej úrovni

1.           Ak orgány členského štátu pre dohľad nad trhom prijali opatrenia podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 765/2008, alebo ak majú dostatočný dôvod domnievať sa, že vybavenie námorných lodí, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, predstavuje riziko pre námornú bezpečnosť alebo ochranu životného prostredia, vypracujú posúdenie príslušného vybavenia námorných lodí vo vzťahu k všetkým požiadavkám stanoveným v tejto smernici. Príslušné hospodárske subjekty podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom.

Ak v rámci tohto hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že vybavenie námorných lodí nespĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby v rámci primeranej lehoty úmernej charakteru rizika prijal všetky primerané nápravné opatrenia na uvedenie tohto vybavenia do súladu s uvedenými požiadavkami alebo aby stiahol toto vybavenie z trhu, alebo ho prevzal späť.

Orgány dohľadu nad trhom o tom informujú príslušný notifikovaný orgán.

Článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku.

2.           Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nesúlad sa nevzťahuje len na ich vnútroštátne územie alebo na lode plávajúce pod ich vlajkou, Komisiu a ostatné členské štáty informujú o výsledkoch hodnotenia a o opatreniach, o prijatie ktorých požiadali hospodársky subjekt.

3.           Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie všetkých nápravných opatrení týkajúcich sa všetkých dotknutých výrobkov, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii, alebo prípadne umiestnil či dodal na umiestnenie na palubu lodí EÚ.

4.           Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci lehoty uvedenej v druhom pododseku odseku 1 neprijme primerané nápravné opatrenia, alebo si inak nesplní povinnosti podľa tejto smernice, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie vybavenia námorných lodí na ich vnútroštátnom trhu, alebo umiestnenie na palube lodí plávajúcich pod ich vlajkou, alebo stiahnuť výrobok z daného trhu, alebo spätne ho prevziať.

Komisiu a ostatné členské štáty bezodkladne informujú o takýchto opatreniach.

5.           Informácie uvedené v odseku 4 zahŕňajú všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho vybavenia námorných lodí, pôvod výrobku, charakter údajného nesúladu a možné riziko, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:

(a) vybavenie námorných lodí nespĺňa príslušné požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť stanovené podľa článku 4;

(b) nesúlad s testovacími normami uvedenými v článku 4 počas postupu posudzovania zhody;

(c) nedostatky v uvedených testovacích normách.

6.           Členské štáty okrem členských štátov, ktoré postup začali, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného vybavenia námorných lodí, ktoré majú k dispozícii, a o ich námietkach v prípade nesúhlasu s notifikovaným vnútroštátnym opatrením.

7.           Ak žiadny členský štát alebo Komisia v rámci štyroch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 4 nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, uvedené opatrenie sa pokladá za opodstatnené.

8.           Členské štáty zabezpečia prijatie vhodných reštriktívnych opatrení vo vzťahu k príslušnému vybaveniu námorných lodí, ako je napríklad bezodkladné stiahnutie tohto výrobku z ich trhu.

Článok 29 Ochranný postup EÚ

1.           Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 28 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči opatreniu prijatému členským štátom, alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultácie s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom či subjektmi a zhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne o opodstatnenosti daného vnútroštátneho opatrenia.

2.           Na účely odseku 1, ak je Komisia presvedčená, že postup uplatnený pri prijímaní vnútroštátneho opatrenia je vhodný pre vyčerpávajúce a objektívne hodnotenie rizika a je v súlade s ustanoveniami stanovenými v článku 21 nariadenia (ES) č. 768/2008, môže sa obmedziť na overenie vhodnosti a primeranosti vnútroštátneho opatrenia týkajúceho sa uvedeného rizika.

3.           Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a okamžite ho oznámi týmto členským štátom, ako aj príslušnému hospodárskemu subjektu alebo subjektom.

4.           Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nevyhovujúce vybavenie námorných lodí stiahlo z ich trhov a v prípade potreby vezme späť. Zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

5.           Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie stiahne.

6.           Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad vybavenia námorných lodí sa pripisuje nedostatkom v testovacích normách uvedených v článku 4, Komisia môže potvrdiť, upraviť alebo zrušiť uvedené opatrenie pomocou vykonávacích aktov v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 38 ods. 2. Komisia je ďalej splnomocnená prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom podľa článku 37 dočasné harmonizované a testovacie normy pre konkrétnu položku vybavenia námorných lodí s cieľom odstrániť ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, až dokiaľ príslušná medzinárodná organizácia neupraví dotknutú testovaciu normu.

7.           Ak je dotknutá testovacia norma európskou normou, Komisia informuje príslušný európsky normalizačný orgán alebo orgány a predloží záležitosť výboru zriadenému podľa článku 5 smernice 98/34/ES. Uvedený výbor uskutoční konzultácie s príslušným európskym normalizačným orgánom alebo orgánmi a bezodkladne predloží svoje stanovisko.

Článok 30 Vyhovujúce výrobky, ktoré predstavujú riziko pre námornú bezpečnosť alebo ochranu životného prostredia

1.           Ak po vykonaní hodnotenia podľa článku 28 ods. 1 členský štát zistí, že hoci je vybavenie námorných lodí v súlade s touto smernicou, predstavuje riziko pre námornú bezpečnosť alebo životné prostredie, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušné vybavenie námorných lodí pri jeho uvedení na trh už nepredstavovalo toto riziko alebo aby toto vybavenie z trhu stiahol, alebo ho prevzal späť v primeranej lehote, úmernej charakteru rizika, akú určí.

2.           Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie nápravných opatrení týkajúcich sa všetkých príslušných výrobkov, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii, alebo ktoré umiestnil na palube lodí EÚ.

3.           Členský štát okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie zahŕňajú všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu príslušného vybavenia námorných lodí, pôvod a dodávateľský reťazec vybavenia námorných lodí, povahu možného rizika, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení.

4.           Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a zhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či je, alebo nie je opatrenie opodstatnené, a podľa potreby navrhne primerané opatrenia; na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 29 ods. 2.

5.           Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a okamžite ho oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu alebo subjektom.

Článok 31 Formálny nesúlad

1.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 28, ak členský štát dospeje k jednému z týchto zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:

(a) výrobok bol označený značkou zhody v rozpore s článkom 9 alebo článkom 10;

(b) značka zhody nebola umiestnená;

(c) vyhlásenie o zhode EÚ nebolo vypracované;

(d) vyhlásenie o zhode EÚ nebolo vypracované správne;

(e) technická dokumentácia buď nie je k dispozícii, alebo nie je úplná;

2.           Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, dotknutý členský štát prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zakázanie sprístupnenia vybavenia námorných lodí na trhu alebo zabezpečenie jeho spätného prevzatia, prípadne stiahnutia z trhu.

Článok 32 Výnimky na základe technických inovácií

1.           Za mimoriadnych okolností v prípade technickej inovácie môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, aby bolo vybavenie námorných lodí, ktoré nespĺňa požiadavky postupu posudzovania zhody, umiestnené na palube lode EÚ, ak sa k spokojnosti správneho orgánu vlajkového štátu skúškou alebo inak preukáže, že také vybavenie je aspoň rovnako účinné ako vybavenie námorných lodí, ktoré spĺňa požiadavky postupu posudzovania zhody.

2.           Takéto skúšobné postupy nesmú v žiadnom prípade robiť rozdiely medzi vybavením námorných lodí vyrábanom vo vlajkovom členskom štáte a vybavením námorných lodí vyrábaným v iných štátoch.

3.           Pre vybavenie námorných lodí, ktoré je upravené týmto článkom, vydá vlajkový členský štát osvedčenie, ktoré sa musí vždy nachádzať pri vybavení a ktoré povoľuje vlajkovému členskému štátu umiestniť vybavenie na palubu lode, a ukladá akékoľvek obmedzenia, alebo stanovuje akékoľvek opatrenia týkajúce sa používania vybavenia.

4.           Keď členský štát povolí, aby bolo vybavenie námorných lodí spadajúce pod tento článok umiestnené na palube lode EÚ, ihneď oznámi podrobnosti spolu so správami o všetkých príslušných skúškach, hodnoteniach a postupoch posudzovania zhody Komisii a ostatným členským štátom.

5.           Ak je Komisia toho názoru, že podmienky stanovené v odseku 1 nie sú splnené, môže do dvanástich mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 4 požiadať dotyčný členský štát, aby v určenej lehote stiahol poskytnuté povolenie. Komisia na tento účel koná pomocou vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 38 ods. 2.

6.           Keď sa loď s vybavením na palube, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, odovzdá inému členskému štátu, môže prijímajúci vlajkový členský štát podniknúť nevyhnutné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať testy a praktické ukážky, aby zabezpečil, že vybavenie je aspoň rovnako účinné ako vybavenie, ktoré spĺňa požiadavky postupu posudzovania zhody.

Článok 33 Výnimky pre skúšanie alebo hodnotenie

Správny orgán vlajkového štátu môže povoliť, aby bolo vybavenie námorných lodí, ktoré nespĺňa požiadavky postupu posudzovania zhody, alebo na ktoré sa nevzťahuje článok 32, umiestnené na palube lode EÚ z dôvodov testovania alebo posudzovania, len ak sú spolu splnené všetky tieto podmienky:

(a) pre vybavenie námorných lodí vydá vlajkový členský štát osvedčenie, ktoré sa musí vždy nachádzať pri vybavení, a v ktorom sa povoľuje uvedenému vlajkovému členskému štátu umiestniť vybavenie na palubu lode EÚ, ukladajú sa všetky potrebné obmedzenia a stanovujú akékoľvek iné vhodné opatrenia týkajúce sa používania predmetného vybavenia;

(b) povolenie musí byť obmedzené na krátke časové obdobie;

(c) takéto vybavenie námorných lodí nesmie byť využívané namiesto vybavenia, ktoré spĺňa požiadavky tejto smernice a nesmie nahrádzať takéto vybavenie, ktoré sa musí ponechať na palube lode EÚ v prevádzkyschopnom stave a byť pripravené na okamžité použitie.

Článok 34 Výnimky za mimoriadnych okolností

1.           Za mimoriadnych okolností, ktoré sa musia správnemu orgánu vlajkového štátu riadne zdôvodniť, ak sa vybavenie námorných lodí musí vymeniť v prístave mimo Únie, keď z hľadiska primeranej doby, oneskorenia a nákladov nie je možné umiestniť na palubu vybavenie označené značkou zhody, môže sa na palubu umiestniť iné vybavenie námorných lodí, na ktoré sa vzťahujú odseky 2 až 4 tohto článku.

2.           K vybaveniu námorných lodí umiestnenému na palubu sa musí pripojiť dokumentácia vydaná členským štátom IMO, ktorý je zmluvnou stranou príslušných dohovorov, osvedčujúca zhodu s príslušnými požiadavkami IMO.

3.           Správny orgán vlajkového štátu musí byť okamžite informovaný o povahe a charakteristikách takéhoto iného vybavenia námorných lodí.

4.           Správny orgán vlajkového členského štátu musí pri najbližšej príležitosti zabezpečiť, aby vybavenie námorných lodí uvedené v odseku 1 spolu s testovacou dokumentáciou spĺňalo príslušné požiadavky medzinárodných nástrojov a požiadavky tejto smernice.

5.           Ak bolo preukázané, že konkrétne vybavenie námorných lodí označené značkou zhody prestalo byť prístupné na trhu, vlajkový členský štát môže povoliť umiestnenie iného vybavenia námorných lodí na palubu v súlade s odsekmi 6 až 8 tohto článku.

6.           Povolené vybavenie námorných lodí musí v čo najväčšej miere spĺňať požiadavky a testovacie normy uvedené v článku 4.

7.           K vybaveniu námorných lodí umiestnenému na palube musí byť pripojené dočasné osvedčenie o schválení vydané vlajkovým členským štátom alebo iným členským štátom s uvedením týchto informácií:

(a) vybavenie označené značkou zhody, ktoré má byť nahradené osvedčeným vybavením;

(b) presné okolnosti, za ktorých bolo vydané osvedčenie o schválení, najmä nedostupnosť vybavenia označeného značkou zhody na trhu;

(c) presné požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť, podľa ktorých certifikujúci členský štát schválil vybavenie;

(d) použité testovacie normy, ak to prichádza do úvahy, v príslušných schvaľovacích postupoch.

8.           Členské štáty, ktoré vydávajú dočasné osvedčenie o schválení, o tom bezodkladne informujú Komisiu. Ak je Komisia toho názoru, že podmienky odsekov 6 a 7 neboli splnené, môže požiadať, aby členský štát zrušil uvedené osvedčenie, alebo prijať iné vhodné opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 38 ods. 2.

Kapitola 6

Záverečné ustanovenia

Článok 35 Vykonávacie opatrenia

1.           Členské štáty oznámia Komisii názov a kontaktné údaje orgánov poverených vykonávaním tejto smernice. Komisia vypracúva, pravidelne aktualizuje a uverejňuje zoznam týchto orgánov.

2.           Pri každej položke vybavenia námorných lodí, pri ktorej sa na základe medzinárodných dohovorov vyžaduje schválenie správneho orgánu vlajkového štátu, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovuje príslušné požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť a testovacie normy uvedené v medzinárodných nástrojoch.

3.           Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijímať spoločné kritériá a podrobné postupy uplatňovania požiadaviek a testovacích noriem uvedených v odseku 2.

4.           Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov identifikuje príslušné požiadavky na konštrukčný návrh, konštrukciu a výkonnosť, ktoré sú novo stanovené v medzinárodných nástrojoch a ktoré sa vzťahujú na vybavenie umiestnené na palubu, a to ešte pred ich prijatím s cieľom zabezpečiť, aby vybavenie umiestnené na palubu lodí EÚ bolo v súlade s medzinárodnými dohovormi.

5.           Komisia zriadi a spravuje databázu obsahujúcu prinajmenšom tieto informácie:

(a) zoznam a základné údaje o osvedčeniach zhody vydaných podľa tejto smernice;

(b) zoznam a základné údaje týkajúce sa vyhlásení o zhode vydaných podľa tejto smernice;

(c) aktualizovaný zoznam príslušných medzinárodných nástrojov, požiadaviek a testovacích noriem vrátane všetkých aktualizácií uplatniteľných podľa článku 4 ods. 3;

(d) zoznam a úplný text kritérií a postupov uvedených v odseku 3;

(e) požiadavky a podmienky označovania elektrickým štítkom uvedeným v článku 11;

(f) všetky ostatné užitočné informácie s cieľom zjednodušiť správne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi, notifikovanými orgánmi a hospodárskymi subjektmi.

Táto databáza sa sprístupní členským štátom. Úplne alebo čiastočne sa sprístupní aj verejnosti len na informačné účely.

6.           Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 3.

Článok 36 Zmeny a doplnenia

Komisia môže delegovanými aktmi zmeniť a doplniť túto smernicu s cieľom:

(a) zmeniť a doplniť zoznam medzinárodných dohovorov uvedených v článku 2 ods. 3, aby sa zahrnuli tie dohovory, ktoré požadujú, aby vlajkový štát schválil vybavenie, ktoré sa má umiestniť na palubu lodí plávajúcich pod ich vlajkou;

(b) aktualizovať odkazy na medzinárodné a európske normy uvedené v prílohe III, keď budú k dispozícii nové normy.

Tieto delegované akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 37.

Článok 37 Výkon delegovanej právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v tomto článku.

2.           Delegovanie právomocí uvedených v článkoch 8, 11, 29 a 36 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.           Delegovanie právomocí uvedených v článkoch 8, 11, 29 a 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.           Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 8, 11, 29 a 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.

Článok 38 Výbor

1.           Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002[15]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 39 Transpozícia

1.           Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [jeden rok od nadobudnutia účinnosti] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii text hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 40 Zrušenie

1.           Smernica Rady 96/98/ES sa zrušuje s účinnosťou od [dátum uplatnenia].

2.           Požiadavky a testovacie normy pre vybavenie námorných lodí uplatniteľné k [dátum uplatnenia] podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých členskými štátmi s cieľom zachovávať súlad so smernicou 96/98/ES sa uplatňujú naďalej až do nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 35 ods. 2.

3.           Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 41 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 42

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I Značka zhody

Značka zhody musí mať nasledujúci tvar:

Ak je značka zmenšená alebo zväčšená, musia sa rešpektovať proporcie dané na vyššie uvedenom náčrte.

Rôzne komponenty značky zhody musia mať v podstate rovnaké vertikálne rozmery, ktoré nesmú byť menšie než 5 mm.

Minimálny rozmer sa nemusí dodržať pri malých zariadeniach.

PRÍLOHA II Postupy posudzovania zhody

I. Modul B: Typová skúška ES

1.           Typová skúška ES je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou notifikovaný orgán skúma technický návrh vybavenia námorných lodí a overuje a potvrdzuje, že technický návrh vybavenia námorných lodí spĺňa požiadavky medzinárodných nástrojov.

2.           Typovú skúšku ES možno vykonať niektorým z týchto spôsobov:

– preskúmaním vzorky úplného výrobku, ktorá je reprezentatívna pre plánovanú výrobu (typ výroby);

– posúdením primeranosti technického návrhu vybavenia námorných lodí prostredníctvom preskúmania technickej dokumentácie a podpornej dokumentácie uvedených v bode 3, a preskúmaním vzoriek jednej alebo viacerých rozhodujúcich častí výrobku, ktoré sú reprezentatívne pre plánovanú výrobu (kombinácia typu výroby a typu návrhu);

3.           Žiadosť o typovú skúšku ES podáva výrobca jedinému notifikovanému orgánu podľa vlastného výberu.

Žiadosť musí obsahovať:

– overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, na základe ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať svoju ochrannú známku, a ktoré bez ohľadu na bod 16 prílohy III notifikovaný orgán uchováva pre potrebu príslušných súdov;

– meno/názov a adresu výrobcu a v prípade, že žiadosť podáva jeho splnomocnený zástupca, aj jeho meno/názov a adresu;

– písomné vyhlásenie, že rovnaká žiadosť nebola predložená inému notifikovanému orgánu;

– technickú dokumentáciu. Prostredníctvom technickej dokumentácie sa umožní posúdenie zhody vybavenia námorných lodí s príslušnými požiadavkami medzinárodného nástroja uvedeného v článku 4 a uvedie sa v nej primeraná analýza a hodnotenie rizika či rizík; v technickej dokumentácii sa uvedú uplatniteľné požiadavky a zahrnie sa do nej, ak je to relevantné z hľadiska posudzovania, návrh, výroba a používanie vybavenia námorných lodí. Technická dokumentácia obsahuje vždy, keď je to uplatniteľné, minimálne tieto prvky:

– všeobecný opis vybavenia námorných lodí,

– nákresy koncepčného riešenia, výrobné výkresy a náčrty súčiastok, podzostáv, okruhov atď.,

(a) opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie uvedených nákresov a náčrtov a používania vybavenia námorných lodí,

(b) zoznam požiadaviek a testovacích noriem, ktoré sa vzťahujú na príslušné vybavenie námorných lodí v súlade s touto smernicou, spolu s opisom riešení prijatých s cieľom splniť uvedené požiadavky,

(c) výsledky vykonaných projektových výpočtov, vykonaných skúšok atď. a

(d) protokoly o skúškach;

– reprezentatívne vzorky plánovanej výroby. Notifikovaný orgán môže vyžadovať ďalšie vzorky, ak sú potrebné na vykonanie skúšobného programu;

– podporné dôkazy o primeranosti riešenia technického návrhu. V týchto podporných dôkazoch sa uvedú všetky dokumenty, ktoré boli použité. Podporné dôkazy v prípade potreby zahŕňajú výsledky skúšok, ktoré vykonalo vhodné laboratórium výrobcu alebo iné skúšobné laboratórium v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

4.           Notifikovaný orgán musí:

pokiaľ ide o vybavenie námorných lodí:

4.1.        preskúmať technickú dokumentáciu a podporné dôkazy na posúdenie primeranosti technického návrhu vybavenia námorných lodí;

Pri skúške vzoriek:

4.2.        overiť, či vzorka alebo vzorky boli vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou, a určiť prvky navrhnuté v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami príslušných harmonizovaných noriem a/alebo technických špecifikácií, ako aj prvky, ktoré boli navrhnuté bez uplatnenia príslušných ustanovení týchto noriem;

4.3.        vykonávať príslušné preskúmania a skúšky v súlade s touto smernicou;

4.4.        s výrobcom dohodnúť miesto, kde sa vykonajú preskúmania a skúšky.

5.           Notifikovaný orgán vypracuje hodnotiacu správu, v ktorej zaznamená činnosti vykonané v súlade s bodom 4 a ich výsledky. Bez ohľadu na svoje povinnosti voči notifikujúcim orgánom notifikovaný orgán sprístupňuje obsah uvedenej správy v plnom rozsahu alebo čiastočne a iba so súhlasom výrobcu.

6.           Ak typ spĺňa požiadavky osobitných medzinárodných nástrojov, ktoré sa uplatňujú na príslušné vybavenie námorných lodí, notifikovaný orgán vydáva výrobcovi osvedčenie o typovej skúške ES. Toto osvedčenie obsahuje meno a adresu výrobcu, závery preskúmania, podmienky jeho platnosti (ak existujú) a potrebné údaje na určenie schváleného typu. K osvedčeniu možno pripojiť jednu alebo viacero príloh.

Osvedčenie a jeho prílohy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré umožňujú hodnotenie zhody vyrobených výrobkov so skúšaným typom a kontrolu za prevádzky.

Ak typ nespĺňa platné požiadavky medzinárodných nástrojov, notifikovaný orgán odmietne vydať osvedčenie o typovej skúške ES a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa, pričom uvedie podrobné dôvody svojho odmietnutia.

7.           Notifikovaný orgán sa informuje o všetkých zmenách v súvislosti so všeobecne uznávaným stavom, ktoré naznačujú, že schválený typ už nespĺňa uplatniteľné požiadavky medzinárodných nástrojov, a stanovuje, či si takéto zmeny vyžadujú ďalšie prešetrenie. Ak áno, notifikovaný orgán o tom informuje výrobcu.

Výrobca informuje notifikovaný orgán, ktorý má technickú dokumentáciu týkajúcu sa osvedčenia o typovej skúške ES, o všetkých zmenách schváleného typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu vybavenia námorných lodí s požiadavkami medzinárodných nástrojov alebo s podmienkami platnosti osvedčenia. Takéto zmeny si vyžadujú dodatočné odsúhlasenie vo forme dodatku k pôvodnému osvedčeniu o typovej skúške ES.

8.           Každý notifikovaný orgán informuje svoje notifikujúce orgány o osvedčeniach o typovej skúške ES a/alebo ich dodatkoch, ktoré vydal alebo zrušil, a pravidelne alebo na požiadanie poskytuje svojim notifikujúcim orgánom zoznam osvedčení a/alebo ich dodatkov, ktoré boli zamietnuté, pozastavené alebo inak obmedzené.

Každý notifikovaný orgán informuje ostatné notifikované orgány o všetkých osvedčeniach o typovej skúške ES a/alebo o ich dodatkoch, ktoré zamietol, zrušil, pozastavil alebo inak obmedzil, a na žiadosť informuje o osvedčeniach a/alebo ich dodatkoch, ktoré vydal.

Komisia, členské štáty a ostatné notifikované orgány môžu na žiadosť získať kópiu osvedčení o typovej skúške ES a/alebo ich dodatkov. Na požiadanie môžu Komisia a členské štáty získať kópiu technickej dokumentácie a výsledkov skúšok, ktoré vykonal notifikovaný orgán. Do skončenia platnosti osvedčenia uchováva notifikovaný orgán kópiu osvedčenia o typovej skúške ES, jeho príloh a dodatkov, ako aj technické podklady vrátane dokumentácie predloženej výrobcom.

9.           Výrobca uchováva kópiu osvedčenia o typovej skúške ES a jeho príloh a dodatkov spolu s technickou dokumentáciou pre potrebu vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku.

10.         Splnomocnený zástupca výrobcu môže podať žiadosť uvedenú v bode 3 a plniť povinnosti stanovené v bodoch 7 a 9, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

II. Modul D: Zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobného procesu

1.           Zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobného procesu je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2 a 5 a zaručuje a vyhlasuje na svoju zodpovednosť, že príslušné vybavenie námorných lodí je v zhode s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a spĺňa požiadavky medzinárodných nástrojov, ktoré sa naň uplatňujú.

2.           Výroba

Výrobca prevádzkuje schválený systém kvality pre výrobu, kontrolu a skúšku konečného výrobku, ako sa uvádza v bode 3, a vzťahuje sa naň dohľad, ako sa uvádza v bode 4.

3.           Systém kvality

3.1.        Výrobca podáva žiadosť o posúdenie svojho systému kvality pre príslušné vybavenie námorných lodí notifikovanému orgánu podľa vlastného výberu.

Žiadosť musí obsahovať:

– overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, na základe ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať svoju ochrannú známku, a ktoré bez ohľadu na bod 16 prílohy III notifikovaný orgán uchováva pre potrebu príslušných súdov;

– meno a adresu výrobcu a v prípade, že žiadosť podáva splnomocnený zástupca, aj jeho meno a adresu,

– písomné vyhlásenie o tom, že tá istá žiadosť nebola podaná inému notifikovanému orgánu,

– všetky príslušné informácie pre plánovanú kategóriu vybavenia námorných lodí,

– dokumentáciu o systéme kvality,

– technickú dokumentáciu schváleného typu a kópiu osvedčenia o typovej skúške ES.

3.2.        Systémom kvality sa zabezpečuje zhoda výrobkov s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a s požiadavkami medzinárodných nástrojov, ktoré sa na ne uplatňujú.

Všetky prvky, požiadavky a ustanovenia prijaté výrobcom sa zdokumentujú systematickým a usporiadaným spôsobom vo forme písomne vypracovaných zásad, postupov a pokynov. Dokumentácia systému kvality umožňuje jednotný výklad programov, plánov, manuálov a záznamov kvality.

Dokumentácia systému kvality musí obsahovať najmä náležitý opis:

– kvalitatívnych cieľov a organizačnej štruktúry, povinností a právomocí manažmentu vzhľadom na kvalitu výrobku,

– zodpovedajúcich spôsobov, postupov a systematických opatrení, ktoré sa použijú pri výrobe, kontrole kvality a jej zabezpečovaní,

– preskúmaní a skúšok, ktoré sa budú vykonávať pred výrobou, počas výroby a po nej; vrátane časových intervalov, v ktorých sa budú vykonávať,

– záznamov o kvalite, ako sú správy o kontrolách a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy o kvalifikácii príslušných zamestnancov atď.; a

– prostriedkov monitorovania dosahovania požadovanej kvality výrobku a účinného prevádzkovania systému kvality.

3.3.        Notifikovaný orgán posúdi systém kvality, aby rozhodol, či spĺňa požiadavky podľa bodu 3.2.

Okrem skúseností v oblasti systémov riadenia kvality pozostáva audítorský tím z najmenej jedného člena, ktorý má skúsenosti s hodnotením príslušnej oblasti vybavenia námorných lodí a technológií vybavenia námorných lodí, ako aj znalosti uplatniteľných požiadaviek medzinárodných nástrojov. Audit zahŕňa hodnotiacu návštevu priestorov výrobcu. Audítorský tím preskúmava technickú dokumentáciu uvedenú v bode 3.1 piatej zarážke s cieľom overiť schopnosť výrobcu určiť príslušné požiadavky medzinárodných nástrojov a vykonať potrebné preskúmania vzhľadom na zabezpečenie súladu výrobku s týmito požiadavkami.

Rozhodnutie sa oznámi výrobcovi. Oznámenie obsahuje závery z auditu a odôvodnené rozhodnutie o posúdení.

3.4.        Výrobca sa zaväzuje plniť povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality a udržiavať ho, aby zostal primeraný a efektívny.

3.5.        Výrobca informuje notifikovaný orgán, ktorý systém kvality schválil, o každej jeho plánovanej zmene.

Notifikovaný orgán zhodnotí navrhované zmeny a rozhodne, či pozmenený systém kvality bude naďalej spĺňať požiadavky uvedené v bode 3.2, alebo či je potrebné opätovné hodnotenie.

Svoje rozhodnutie oznámi výrobcovi. Oznámenie zahŕňa závery preskúmania a odôvodnené rozhodnutie o posúdení.

4.           Dohľad v zodpovednosti notifikovaného orgánu

4.1.        Účelom dohľadu je zabezpečiť, aby si výrobca náležite plnil povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality.

4.2.        Na účely posúdenia výrobca umožní notifikovanému orgánu vstup do výrobných a skladovacích priestorov a do priestorov kontroly a skúšania a poskytne mu všetky nevyhnutné informácie, najmä:

– dokumentáciu systému kvality;

– záznamy o kvalite, ako sú správy o kontrolách a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy o kvalifikácii príslušných zamestnancov atď.

4.3.        Notifikovaný orgán pravidelne vykonáva audity s cieľom zabezpečiť, aby výrobca udržiaval a uplatňoval systém kvality, a výrobcovi odovzdá správu o audite.

4.4.        Okrem toho môže notifikovaný orgán vykonávať u výrobcu neohlásené návštevy. Počas týchto návštev môže notifikovaný orgán v prípade potreby vykonať skúšky výrobkov, alebo ich nechať vykonať s cieľom overiť, či systém kvality funguje správne. Notifikovaný orgán poskytne o výsledku takejto návštevy výrobcovi správu, a ak boli vykonané nejaké skúšky, aj protokol o skúškach.

5.           Označenie zhody a vyhlásenie o zhode

5.1.        Výrobca umiestňuje požadovanú značku zhody stanovenú v článku 9 a na zodpovednosť notifikovaného orgánu uvedeného v bode 3.1 identifikačné číslo tohto orgánu na každý jednotlivý výrobok, ktorý je v zhode s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške EÚ a spĺňa uplatniteľné požiadavky medzinárodných nástrojov.

5.2.        Výrobca vypracuje pre každý model výrobku písomné vyhlásenie o zhode, ktoré uchováva pre potrebu vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku. Vo vyhlásení o zhode sa uvádza model vybavenia námorných lodí, pre ktorý bolo vypracované.

Kópia vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupní príslušným orgánom.

6.           Po dobu najmenej desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku uchováva výrobca pre potrebu vnútroštátnych orgánov:

– dokumentáciu podľa bodu 3.1,

– schválenú zmenu uvedenú v bode 3.5,

– rozhodnutia a správy notifikovaného orgánu uvedené v bodoch 3.5, 4.3 a 4.4.

7.           Každý notifikovaný orgán informuje svoje notifikujúce orgány o schváleniach systémov kvality, ktoré vydal, alebo zrušil, a pravidelne alebo na požiadanie poskytuje svojim notifikujúcim orgánom zoznam schválení systémov kvality, ktoré boli zamietnuté, pozastavené alebo inak obmedzené.

Každý notifikovaný orgán informuje ostatné notifikované orgány o schváleniach systémov kvality, ktoré zamietol, pozastavil, zrušil alebo inak obmedzil, a na požiadanie informuje o schváleniach systému kvality, ktoré vydal.

8.           Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bodoch 3.1, 3.5, 5 a 6 môže v mene výrobcu a na jeho zodpovednosť splniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

III. Modul E: Zhoda s typom založená na zabezpečovaní kvality výrobku

1.           Zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobku je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2 a 5 a zaručuje a vyhlasuje na vlastnú zodpovednosť, že príslušné vybavenie námorných lodí je v zhode s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a spĺňa požiadavky medzinárodných nástrojov, ktoré sa naň vzťahujú.

2.           Výroba

Výrobca prevádzkuje schválený systém kvality na kontrolu konečných výrobkov a skúšky príslušných výrobkov, ako sa uvádza v bode 3, a vzťahuje sa naň dohľad, ako sa uvádza v bode 4.

3.           Systém kvality

3.1.        Výrobca podáva žiadosť o posúdenie svojho systému kvality pre príslušné vybavenie námorných lodí notifikovanému orgánu podľa vlastného výberu.

Žiadosť musí obsahovať:

– overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, na základe ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať svoju ochrannú známku, a ktoré bez ohľadu na bod 16 prílohy III notifikovaný orgán uchováva pre potrebu príslušných súdov;

– meno/názov a adresu výrobcu a v prípade, že žiadosť podáva jeho splnomocnený zástupca, aj jeho meno/názov a adresu;

– písomné vyhlásenie o tom, že tá istá žiadosť nebola podaná inému notifikovanému orgánu,

– všetky príslušné informácie pre plánovanú kategóriu vybavenia námorných lodí,

– dokumentáciu týkajúcu sa systému kvality a

– technickú dokumentáciu schváleného typu a kópiu osvedčenia o typovej skúške ES.

3.2.        Systémom kvality sa zabezpečuje zhoda výrobkov s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a s uplatniteľnými požiadavkami medzinárodných nástrojov.

Všetky prvky, požiadavky a ustanovenia prijaté výrobcom sa zdokumentujú systematickým a usporiadaným spôsobom vo forme písomne vypracovaných zásad, postupov a pokynov. Dokumentácia systému kvality umožňuje jednotný výklad programov, plánov, manuálov a záznamov kvality.

Musí obsahovať najmä náležitý opis:

– cieľov kvality a organizačnej štruktúry, zodpovedností a právomocí manažmentu súvisiacich s kvalitou výrobku;

– kontrol a skúšok, ktoré budú vykonávané po výrobe;

– záznamov o kvalite, ako sú správy o kontrolách a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy o kvalifikácii príslušných zamestnancov atď.;

– prostriedkov monitorovania účinného fungovania systému kvality.

3.3.        Notifikovaný orgán posudzuje systém kvality s cieľom určiť, či spĺňa požiadavky uvedené v bode 3.2.

Okrem skúseností v oblasti systémov riadenia kvality pozostáva audítorský tím z najmenej jedného člena, ktorý má skúsenosti s hodnotením príslušnej oblasti vybavenia námorných lodí a príslušných technológií vybavenia námorných lodí, ako aj znalosti uplatniteľných požiadaviek medzinárodných nástrojov. Audit zahŕňa hodnotiacu návštevu priestorov výrobcu. Audítorský tím preskúma technickú dokumentáciu uvedenú v bode 3.1 piatej zarážke s cieľom overiť schopnosť výrobcu určiť príslušné požiadavky medzinárodných nástrojov a vykonať potrebné preskúmania vzhľadom na zabezpečenie súladu výrobku s týmito požiadavkami.

Rozhodnutie sa oznámi výrobcovi. Oznámenie obsahuje závery z auditu a zdôvodnené rozhodnutie o posúdení.

3.4.        Výrobca sa zaväzuje plniť povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality a udržiavať ho, aby zostal primeraný a efektívny.

3.5.        Výrobca informuje notifikovaný orgán, ktorý systém kvality schválil, o každej jeho plánovanej zmene.

Notifikovaný orgán zhodnotí navrhované zmeny a rozhodne, či pozmenený systém kvality bude naďalej spĺňať požiadavky uvedené v bode 3.2, alebo či je potrebné opätovné hodnotenie.

Svoje rozhodnutie oznámi výrobcovi. Oznámenie zahŕňa závery preskúmania a odôvodnené rozhodnutie o posúdení.

4.           Dohľad v zodpovednosti notifikovaného orgánu

4.1.        Účelom dohľadu je zabezpečiť, aby si výrobca náležite plnil povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality.

4.2.        Na účely posúdenia výrobca umožní notifikovanému orgánu vstup do výrobných a skladovacích priestorov a do priestorov kontroly a skúšania a poskytne mu všetky nevyhnutné informácie, najmä:

– dokumentáciu systému kvality;

– záznamy o kvalite, ako sú správy o kontrolách a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy o kvalifikácii príslušných zamestnancov atď.

4.3.        Notifikovaný orgán pravidelne vykonáva audity s cieľom zabezpečiť, aby výrobca udržiaval a uplatňoval systém kvality, a výrobcovi odovzdá správu o audite.

4.4.        Okrem toho môže notifikovaný orgán vykonávať u výrobcu neohlásené návštevy. Počas týchto návštev môže notifikovaný orgán v prípade potreby vykonať skúšky výrobkov, alebo ich nechať vykonať s cieľom overiť, či systém kvality funguje správne. Notifikovaný orgán poskytne o výsledku takejto návštevy výrobcovi správu, a ak boli vykonané nejaké skúšky, aj protokol o skúškach.

5.           Označenie zhody a vyhlásenie o zhode

5.1.        Výrobca umiestňuje požadované označenie zhody stanovené v článku 9 a na zodpovednosť notifikovaného orgánu uvedeného v bode 3.1 identifikačné číslo tohto orgánu na každý jednotlivý výrobok, ktorý je v zhode s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a spĺňa uplatniteľné požiadavky medzinárodných nástrojov.

5.2.        Výrobca vypracuje pre každý model výrobku písomné vyhlásenie o zhode, ktoré uchováva pre potrebu vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku. Vo vyhlásení o zhode sa uvádza model vybavenia námorných lodí, pre ktorý bolo vypracované.

Kópia vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupní príslušným orgánom.

6.           Po dobu najmenej desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku uchováva výrobca pre potrebu vnútroštátnych orgánov:

– dokumentáciu uvedenú v bode 3.1,

– zmenu uvedenú v bode 3.5, ako je schválená;

– rozhodnutia a správy notifikovaného orgánu uvedené v bodoch 3.5, 4.3 a 4.4.

7.           Každý notifikovaný orgán informuje svoje notifikujúce orgány o schváleniach systémov kvality, ktoré vydal, alebo zrušil, a pravidelne alebo na požiadanie poskytuje svojim notifikujúcim orgánom zoznam schválení systémov kvality, ktoré boli zamietnuté, pozastavené alebo inak obmedzené.

Každý notifikovaný orgán informuje ostatné notifikované orgány o schváleniach systémov kvality, ktoré zamietol, pozastavil, alebo zrušil, a na požiadanie informuje o schváleniach systémov kvality, ktoré vydal.

8.           Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bodoch 3.1, 3.5, 5 a 6 môže v mene výrobcu a na jeho zodpovednosť splniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

IV. Modul F: Zhoda s typom založená na overovaní výrobku

1.           Zhoda s typom založená na overovaní výrobku je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 5.1 a 6 a zaručuje a vyhlasuje na vlastnú zodpovednosť, že príslušné výrobky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia bodu 3, sú v zhode s typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a spĺňajú požiadavky medzinárodných nástrojov, ktoré sa na ne uplatňujú.

2.           Výroba

Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrobených výrobkov so schváleným typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a s požiadavkami medzinárodných nástrojov, ktoré sa na ne vzťahujú.

3.           Overovanie

Notifikovaný orgán podľa výberu výrobcu vykonáva príslušné preskúmania a skúšky s cieľom skontrolovať zhodu výrobkov so schváleným typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a s príslušnými požiadavkami medzinárodných nástrojov.

Výrobca poskytne notifikovanému orgánu overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, na základe ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať svoju ochrannú známku, a ktoré bez ohľadu na bod 16 prílohy III notifikovaný orgán uchováva pre potrebu príslušných súdov.

Preskúmania a skúšky na kontrolu zhody výrobkov s príslušnými požiadavkami sa na základe výberu výrobcu vykonajú buď preskúmaním a skúškou každého výrobku, ako sa uvádza v bode 4, alebo preskúmaním a skúškou výrobkov na štatistickom základe, ako sa uvádza v bode 5.

4.           Overovanie zhody preskúmaním a skúškou každého výrobku

4.1         Všetky výrobky sa jednotlivo preskúmajú a vyskúšajú v súlade s touto smernicou, aby sa overila zhoda so schváleným typom opísaným v osvedčení o typovej skúške ES a s príslušnými požiadavkami medzinárodných nástrojov.

4.2.        Notifikovaný orgán vydá osvedčenie o zhode vzhľadom na vykonané preskúmania a skúšky a umiestni svoje identifikačné číslo na každý schválený výrobok, alebo ho nechá umiestniť na vlastnú zodpovednosť.

Výrobca uchováva osvedčenia o zhode pre potreby kontroly zo strany vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od výroby posledného výrobku.

5.           Štatistické overovanie zhody

5.1.        Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila homogénnosť každej vyrobenej série, a vo forme homogénnych sérií predkladá svoje výrobky na overovanie.

5.2.        Z každej série sa odoberie náhodná vzorka. Všetky výrobky vo vzorke sa jednotlivo preskúmajú a vyskúšajú v súlade s touto smernicou, aby sa zabezpečila ich zhoda s príslušnými požiadavkami medzinárodných nástrojov a určilo, či je séria schválená alebo zamietnutá.

5.3.        Ak sa séria schváli, všetky výrobky série sa považujú za schválené s výnimkou tých výrobkov zo vzorky, o ktorých sa zistilo, že skúškam nevyhoveli.

Notifikovaný orgán vydá osvedčenie o zhode vzhľadom na vykonané preskúmania a skúšky a umiestni svoje identifikačné číslo na každý schválený výrobok, alebo ho nechá umiestniť na vlastnú zodpovednosť.

Výrobca uchováva osvedčenia o zhode pre potreby vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov po vyrobení posledného výrobku.

5.4.        Ak sa séria zamietne, notifikovaný orgán alebo príslušný orgán prijme primerané opatrenia, aby sa zabránilo uvedeniu tejto série na trh. V prípade častého zamietnutia sérií môže notifikovaný orgán pozastaviť štatistické overovanie a prijať primerané opatrenia.

6.           Označenie zhody a vyhlásenie o zhode

6.1.        Výrobca umiestňuje požadované označenia zhody stanovené v tejto smernici a na zodpovednosť notifikovaného orgánu uvedeného v bode 3 identifikačné číslo tohto orgánu na každý jednotlivý výrobok, ktorý je v zhode so schváleným typom opísaným v osvedčení o typovej skúške EÚ a ktorý spĺňa príslušné požiadavky medzinárodných nástrojov.

6.2.        Výrobca vypracuje pre každý model výrobku písomné vyhlásenie o zhode, ktoré uchováva pre potrebu vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku. Vo vyhlásení o zhode sa uvádza model vybavenia námorných lodí, pre ktorý bolo vypracované.

Kópia vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupní príslušným orgánom.

7.           V prípade, že notifikovaný orgán súhlasí, výrobca na zodpovednosť notifikovaného orgánu môže počas výrobného procesu umiestniť na výrobky identifikačné číslo tohto orgánu.

8.           Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu smie plniť v jeho zastúpení a na jeho zodpovednosť jeho splnomocnený zástupca, ak sú stanovené v plnej moci. Splnomocnený zástupca nesmie plniť záväzky výrobcu stanovené v bodoch 2 a 5.1.

V. Modul G: Zhoda založená na overovaní jednotky

1.           Zhoda s typom založená na overovaní jednotky je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 3 a 5 a zaručuje a vyhlasuje na vlastnú zodpovednosť, že príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia bodu 4, je v súlade s požiadavkami medzinárodných nástrojov, ktoré sa naň vzťahujú.

2.           Technická dokumentácia

Výrobca spracuje technickú dokumentáciu a sprístupní ju notifikovanému orgánu uvedenému v bode 4. Prostredníctvom dokumentácie sa umožní posúdenie zhody výrobku s príslušnými požiadavkami a uvedie sa v nej primeraná analýza a hodnotenie rizika či rizík. V technickej dokumentácii sa uvedú uplatniteľné požiadavky a zahrnie sa do nej, ak je to relevantné z hľadiska posudzovania, návrh, výroba a používanie výrobku. Technická dokumentácia obsahuje vždy, ak je to uplatniteľné, minimálne tieto prvky :

– overenú kópiu patentu, licencie alebo dokumentu, na základe ktorých má uchádzač údajne právo vybavenie námorných lodí vyrábať, používať, predávať, alebo ponúkať na predaj, alebo používať svoju ochrannú známku, a ktoré bez ohľadu na bod 16 prílohy III notifikovaný orgán uchováva pre potrebu príslušných súdov;

– všeobecný opis výrobku,

– nákresy koncepčného riešenia, výrobné výkresy a náčrty súčiastok, podzostáv, okruhov atď.,

– opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie uvedených nákresov a náčrtov a používania výrobku,

– zoznam požiadaviek a testovacích noriem, ktoré sa vzťahujú na príslušné vybavenie námorných lodí v súlade s touto smernicou, spolu s opisom riešení prijatých s cieľom splniť uvedené požiadavky,

– výsledky vykonaných konštrukčných výpočtov, vykonaných skúšok atď.; a

– protokoly o skúškach.

Výrobca uchováva technickú dokumentáciu pre potrebu príslušných vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku.

3.           Výroba

Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaného výrobku s uplatniteľnými požiadavkami medzinárodných nástrojov.

4.           Overovanie

Notifikovaný orgán podľa výberu výrobcu vykoná príslušné preskúmania a skúšky v súlade s touto smernicou s cieľom skontrolovať zhodu výrobku s príslušnými požiadavkami medzinárodných nástrojov.

Notifikovaný orgán vydá osvedčenie o zhode vzhľadom na vykonané preskúmania a skúšky a umiestni svoje identifikačné číslo na schválený výrobok, alebo ho nechá umiestniť na vlastnú zodpovednosť.

Výrobca uchováva osvedčenia o zhode pre potreby vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov po vyrobení posledného výrobku.

5.           Označenie zhody a vyhlásenie o zhode

5.1.        Výrobca umiestni požadované označenie zhody stanovené v článku 9 a na zodpovednosť notifikovaného orgánu uvedeného v bode 4 identifikačné číslo tohto orgánu na každý výrobok, ktorý spĺňa príslušné požiadavky medzinárodných nástrojov.

5.2.        Výrobca vypracuje písomné vyhlásenie o zhode, ktoré uchováva pre potrebu vnútroštátnych orgánov po dobu desiatich rokov od vyrobenia posledného výrobku. Vo vyhlásení o zhode sa uvádza výrobok, pre ktorý bolo vypracované.

Kópia vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupní príslušným orgánom.

6.           Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bodoch 2 a 5 môže v mene a na zodpovednosť výrobcu splniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

PRÍLOHA III Požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikované orgány

1.           Na účely notifikácie musí orgán na posudzovanie zhody spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 2 až 11.

2.           Orgán na posudzovanie zhody je zriadený podľa vnútroštátnych právnych predpisov a má právnu subjektivitu.

3.           Orgán na posudzovanie zhody je treťou osobou nezávislou od organizácie alebo vybavenia námorných lodí, ktoré posudzuje.

4.           Za takýto orgán možno pod podmienkou, že je preukázaná jeho nezávislosť a nedochádza ku konfliktu záujmov, považovať subjekt, ktorý patrí do obchodného alebo profesijného združenia, ktoré zastupujú podniky zapojené do navrhovania, výroby, obstarávania, montáže, používania alebo údržby vybavenia námorných lodí výrobkov, ktoré posudzuje.

5.           Orgán na posudzovanie zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť projektanti, výrobcovia, dodávatelia, subjekty vykonávajúce inštaláciu, nákupcovia, vlastníci, užívatelia alebo subjekty vykonávajúce údržbu vybavenia námorných lodí, ktoré posudzujú, ani splnomocnení zástupcovia žiadnej z týchto osôb. To nevylučuje možnosť použitia posudzovaných výrobkov, ktoré sú potrebné pre činnosť orgánu na posudzovanie zhody, alebo ich použitie na osobné účely.

6.           Orgán na posudzovanie zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť priamo zapojení do navrhovania, výroby alebo konštrukcie, uvádzania na trh, inštalácie, používania alebo údržby tohto vybavenia námorných lodí, ani zastupovať osoby zapojené do týchto činností. Nesmú vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by mohla ohroziť ich nezávislý úsudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, pre ktoré boli notifikované. Vzťahuje sa to najmä na poradenské služby.

7.           Orgány na posudzovanie zhody zabezpečujú, aby činnosti ich dcérskych spoločností alebo subdodávateľov neovplyvňovali zachovanie dôvernosti, objektivity alebo nestrannosti pri ich činnostiach posudzovania zhody.

8.           Orgány na posudzovanie zhody a ich pracovníci vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni profesionálnej bezúhonnosti a nevyhnutnej odbornej spôsobilosti v danej oblasti a nesmú byť vystavení žiadnym tlakom a stimulom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú záujem na výsledkoch týchto činností.

9.           Orgán na posudzovanie zhody musí byť schopný vykonávať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré mu boli pridelené na základe tejto smernice a v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom na posudzovanie zhody, alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

10.         Orgán na posudzovania zhody má vždy a pre každý postup posudzovania zhody a pre každý typ alebo kategóriu vybavenia námorných lodí, v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, k dispozícii:

(a) pracovníkov s odbornými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonávanie úloh posudzovania zhody;

(b) opisy postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody a ktoré zabezpečujú transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov. Má zavedené vhodné politiky a postupy na rozlíšenie úloh, ktoré vykonáva ako notifikovaný orgán, a iných činností;

(c) postupy na vykonávanie činností zohľadňujúce veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, jeho štruktúru, stupeň zložitosti príslušnej technológie vybavenia námorných lodí a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

11.         Orgán na posudzovanie zhody musí mať prostriedky potrebné na plnenie technických a administratívnych úloh spojených s činnosťami náležitého posudzovania zhody a mať prístup k všetkým potrebným zariadeniam alebo vybaveniu.

12.         Pracovníci zodpovední za činnosti posudzovania zhody musia mať:

(a) zodpovedajúce technické a odborné vzdelanie vzťahujúce sa na všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol subjekt posudzovania zhody notifikovaný;

(b) uspokojivé znalosti požiadaviek súvisiacich s posudzovaním, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať toto posudzovanie;

(c) primerané znalosti a pochopenie požiadaviek, uplatniteľných harmonizovaných noriem a príslušných ustanovení harmonizačných právnych predpisov EÚ a vykonávacích nariadení;

(d) schopnosť vypracovávať osvedčenia, protokoly a správy preukazujúce, že sa vykonalo posúdenie.

13.         Musí byť zaručená nestrannosť orgánov na posudzovanie zhody, ich vrcholového manažmentu a pracovníkov, ktorí vykonávajú posudzovanie.

14.         Odmeňovanie vrcholového manažmentu orgánu na posudzovanie zhody a jeho pracovníkov, ktorí vykonávajú posudzovanie, nesmie závisieť od počtu vykonaných posúdení, ani od výsledkov týchto posúdení.

15.         Orgány na posudzovanie zhody uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym právom, alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

16.         Pracovníci orgánu na posudzovanie zhody sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice alebo akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým sa táto smernica vykonáva, nie však vo vzťahu k príslušným orgánom členského štátu, v ktorom daný orgán vykonáva svoju činnosť. Vlastnícke práva sú chránené.

17.         Orgány na posudzovanie zhody sa zúčastňujú na príslušných normalizačných činnostiach a činnostiach koordinačnej skupiny notifikovaného orgánu zriadenej podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie, alebo zabezpečia, aby ich zamestnanci, ktorí vykonávajú posudzovanie, boli o nich informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňujú administratívne rozhodnutia a dokumenty vypracované ako výsledok práce tejto skupiny.

18.         Orgány na posudzovanie zhody musia spĺňať požiadavky normy EN 4011 (usmernenia ISO 65),

19.         Orgány na posudzovanie zhody zabezpečia, aby skúšobné laboratóriá používané na účely posudzovania zhody spĺňali požiadavky normy EN 17025.

PRÍLOHA IV Notifikačný postup

1.           Žiadosť o notifikáciu

1.1.        Orgán na posudzovanie zhody predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.

1.2.        Súčasťou žiadosti je opis činností posudzovania zhody, modulu alebo modulov posudzovania zhody a vybavenia námorných lodí, v súvislosti s ktorými orgán tvrdí, že je odborne spôsobilý, a osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktoré potvrdzuje, že orgán na posudzovanie zhody spĺňa požiadavky stanovené v prílohe B k tejto smernici.

1.3.        Ak príslušný orgán na posudzovanie zhody nemôže predložiť osvedčenie o akreditácii, poskytne notifikujúcemu orgánu všetku dokumentáciu potrebnú na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jeho súladu s požiadavkami stanovenými v prílohe III.

2.           Notifikačný postup

2.1.        Notifikujúce orgány môžu notifikovať iba orgány na posudzovanie zhody, ktoré splnili požiadavky stanovené v prílohe III.

2.2.        Notifikáciu Komisii a ostatným členským štátom uskutočnia prostredníctvom elektronického nástroja na notifikáciu vyvinutého a spravovaného Komisiou.

2.3.        V notifikácii sú zahrnuté všetky podrobnosti o činnostiach posudzovania zhody, modul alebo moduly posudzovania zhody, príslušné vybavenie námorných lodí a príslušné potvrdenie odbornej spôsobilosti.

2.4.        Ak sa notifikácia nezakladá na osvedčení o akreditácii uvedenom v oddiele 1, notifikujúci orgán poskytne Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu potvrdzujúcu odbornú spôsobilosť orgánu na posudzovanie zhody a zavedené opatrenia na zabezpečenie, že tento orgán bude pravidelne monitorovaný a bude aj naďalej spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III tejto smernice.

2.5.        Príslušný orgán môže vykonávať činnosti notifikovaného orgánu iba v prípade, že Komisia ani ostatné členské štáty proti tomu nevzniesli námietky, a to do dvoch týždňov od notifikácie, ak sa použije osvedčenie o akreditácii, alebo do dvoch mesiacov od notifikácie, ak sa akreditácia nepoužije.

2.6.        Iba takýto orgán sa považuje za notifikovaný orgán na účely tejto smernice.

2.7.        Komisii a ostatným členským štátom sa oznamujú všetky následné relevantné zmeny týkajúce sa notifikácie.

3.           Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných orgánov

3.1.        Komisia pridelí notifikovanému orgánu identifikačné číslo.

3.2.        Pridelí mu len jedno takéto číslo, aj keď je orgán uznaný ako notifikovaný podľa niekoľkých aktov EÚ.

3.3.        Komisia zverejňuje zoznam orgánov notifikovaných podľa tejto smernice vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

3.4.        Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

PRÍLOHA V Požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány

1.           Notifikujúci orgán sa zriaďuje takým spôsobom, aby nedochádzalo k žiadnym konfliktom záujmov s orgánmi na posudzovanie zhody.

2.           Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby bola zabezpečená objektivita a nestrannosť jeho činností.

3.           Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, aby každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie orgánu na posudzovanie zhody prijímali spôsobilé osoby iné ako osoby, ktoré vykonali posúdenie.

4.           Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú orgány na posudzovanie zhody, ani poradenské služby na komerčnom či konkurenčnom základe.

5.           Notifikujúci orgán zachováva dôvernosť získaných informácií.

6.           Notifikujúci orgán musí mať k dispozícii dostatočný počet spôsobilých pracovníkov na riadne plnenie svojich úloh.

[1]               Pozri KOM(1995) 269 v konečnom znení.

[2]               Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 25.

[3]               Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30

[4]               Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82

[5]               Treba pripomenúť, že tak ako je uvedené v odôvodnení č. 17, Európska námorná bezpečnostná agentúra pomáha Komisii vo vykonávaní smernice a plní úlohy, ktoré sú Komisii uložené.

[6]               Ú. v. ES C , , s. .

[7]               Ú. v. ES C , , s. .

[8]               Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 25.

[9]               Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

[10]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, p. 13.

[11]               Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

[12]               Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s.1.

[13]               Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

[14]               Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57.

[15]             Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1.