52011PC0276

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Tento návrh je súčasťou legislatívneho súboru, ktorého cieľom je posilniť práva obetí v EÚ a ktorý tiež zahŕňa: oznámenie o posilnení práv obetí v EÚ a smernicu, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Cieľom tohto návrhu, ktorý sa zaoberá ochrannými príkazmi v občianskych veciach, je doplniť iniciatívu členských štátov zo septembra 2009 na účely prijatia smernice o európskom ochrannom príkaze[1], ktorou sa zaistí vzájomné uznávanie ochranných opatrení prijatých v trestných veciach.

Európska únia si za cieľ stanovila udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorého základným kameňom je princíp vzájomného uznávania rozsudkov a ostatných súdnych rozhodnutí v rámci Únie.

V Štokholmskom programe na roky 2010 až 2014[2] a v akčnom pláne Komisie na jeho vykonávanie sa uznáva potreba podniknúť ďalšie kroky, aby sa potreby obetí trestných činov dostali do centra súdnych systémov krajín Únie. Tieto dokumenty určujú obete za dôležitú prioritu v agende EÚ a pevne stanovujú potrebu a úmysel vytvoriť integrovaný a koordinovaný prístup k obetiam v súlade so závermi Rady SVV z októbra 2009[3].

Európska únia už konala v súvislosti s právami obetí v trestnom konaní prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní. Aj keď bol v tejto oblasti dosiahnutý určitý pokrok, ciele stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady neboli v plnej miere uskutočnené.

Európsky parlament tiež vyzval Radu, aby prijala komplexný právny rámec, ktorý by obetiam trestných činov poskytoval najširšiu možnú ochranu[4]. V uznesení z 26. novembra 2009[5] o odstránení násilia páchaného na ženách vyzval Parlament členské štáty, aby zlepšili vnútroštátne právne normy a politiky na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a konali s cieľom odstrániť príčiny násilia páchaného na ženách, prinajmenšom prostredníctvom použitia preventívnych opatrení, a vyzval Úniu, aby garantovala právo na pomoc, ochranu a podporu všetkým obetiam násilia.

V spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti obete (napríklad domáceho) násilia, alebo osoby, ktorých telesná a/alebo duševná integrita alebo sloboda je ohrozená, a ktoré sú chránené ochrannými opatreniami prijatými v jednom členskom štáte, by mali byť na rovnakej úrovni chránené v ostatných členských štátoch, pokiaľ sa presťahujú alebo keď cestujú bez toho, aby museli podstúpiť časovo a finančne nákladné procedúry. Tieto opatrenia sú tiež reakciu na výzvu Komisie na odstránení prekážok vykonávania práv občanov EÚ, ktorá bol uvedená v Správe o občianstve z 27. októbra 2010[6].

V septembri 2009 predložilo 12 členských štátov návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze[7]. Počas rokovaní sa ukázalo, že mechanizmy použité v tomto nástroji, založenom na článku 82 ZFEÚ týkajúcom sa vzájomného uznávania v trestných veciach, nie sú zlučiteľné s ambicióznou úrovňou vzájomného uznávania, ktorá bola dosiahnutá v občianskych veciach, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ZFEÚ. Cieľom predkladaného návrhu je preto skompletizovať právny nástroj pre vzájomné uznávanie ochranných opatrení prijatých v trestných veciach, aby sa zaistilo, že sa na všetky ochranné opatrenia prijaté v niektorom členskom štáte bude vzťahovať účinný mechanizmus, ktorý zaistí ich voľný pohyb v celej EÚ.

2. KONZULTÁCIE A HODNOTENIE VPLYVU

Potreba tohto návrhu, ktorý by sa vzťahoval výlučne na ochranné príkazy prijaté v občianskych konaniach, vyvstala počas rokovania o iniciatíve členských štátov na účely prijatia smernice o európskom ochrannom príkaze, ktorá bola sprevádzaná posúdením vplyvu. Komisia začala ďalšie konzultácie s členskými štátmi, ostatnými inštitúciami a expertmi z rôznych oblastí, s cieľom konkrétnejšie konzultovať o potrebe a podrobnostiach tohto návrhu.

Prvé stretnutie expertov Komisia zorganizovala 25. mája 2010. Na stretnutí sa potvrdilo, že mnohé členské štáty zaviedli občianskoprávne ochranné opatrenia, ktorých vzájomné uznávanie by sa namiesto zložitých postupov, ktoré sú bežné v trestných veciach, malo riadiť spoločnými normami pre občianske veci.

Európska komisia tiež zadala externú štúdiu, ktorá by mala pomôcť pri hodnotení vplyvu. Cieľom štúdie je objasnenie potrieb obetí trestných činov, opatrení, ktoré by mohli byť zavedené na splnenie týchto potrieb a preskúmanie dôsledkov všetkých dostupných možností[8]. Komisia v rámci prípravy hodnotenia vplyvu uskutočnila verejnú konzultáciu, ktorá prebiehala od 15. júla 2010 do 30. septembra 2010, prístupnú všetkým občanom, ako aj mimovládnym organizáciám a štátnym orgánom. Cieľom bolo získať odpovede na otázku, ktoré opatrenia by EÚ mala prijať na zlepšenie situácie obetí trestných činov vrátane oblasti ochranných príkazov.

Ďalšia štúdia bola zadaná s cieľom preskúmať možnosti v súvislosti s konkrétnym cieľom zaistiť, aby ochrana na základe ochranného príkazu nebola stratená v prípade, že chránená osoby vycestuje alebo sa presťahuje do iného členského štátu[9].

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ

Tento návrh sa zakladá na článku 81 ods. 2 písm. a), e) a f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa článku 81 Únia rozvíja justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Takáto spolupráca môže zahŕňať prijatie opatrení na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Na tieto účely Európsky parlament a Rada na základe riadneho legislatívneho postupu prijmú opatrenia, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré okrem iného majú zaistiť vzájomné uznávanie a výkon súdnych a mimosúdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi.

3.2. Zhrnutie navrhovaného nariadenia

Na ochranu obetí násilia, predovšetkým domáceho násilia, prenasledovania alebo násilia na deťoch vnútroštátne právne normy členských štátov poskytujú možnosť prijať dočasné preventívne opatrenia s cieľom ochrániť osobu, pokiaľ je ohrozená telesná a/alebo duševná integrita alebo pokiaľ je ohrozená jej sloboda. Ochranné opatrenia vydáva súdny alebo iný orgán na základe žiadosti osoby, ktorá je vystavená riziku. Najmä v naliehavých prípadoch sú mnohé prijaté bez toho, aby osoba predstavujúca riziko bola predvolaná (postupy „ex parte“). Ochranné opatrenia pozostávajú napríklad z povinnosti nepribližovať sa chránenej osobe na menšiu ako predpísanú vzdialenosť, alebo zákaz vstupovať do určitých lokalít, ktoré chránená osoba navštevuje, alebo v nich má pobyt. Zvláštnosťou mnohých ochranných opatrení je, že štátne orgány aktívne nezasahujú, aby zaistili ich výkon. V prípade porušenia povinnosti zo strany osoby predstavujúcej riziko je táto osoba priamo predmetom sankcie, často trestnej sankcie.

V dôsledku voľného pohybu zvýšený počet osôb cestuje alebo sa sťahuje do zahraničia. V dôsledku toho je mimoriadne dôležité zaistiť, aby táto dočasná ochrana poskytnutá v jednom členskom štáte bola zachovaná, pokiaľ osoba cestuje alebo sa presťahuje do iného členského štátu bez toho, aby musela podstupovať časovo náročné postupy. Justičná spolupráca v občianskych veciach sa vyvinula v kontexte vytvárania vnútorného trhu v Európe, založenom na predpoklade vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Toto vzájomné uznávanie sa postupne zlepšovalo znižovaním kontrol týkajúcich sa cudzích rozhodnutí v rámci Únie. Tento návrh ustanovuje rýchly a účinný mechanizmus na zaistenie, aby členský štát uznal osobe, ktorá je vystavená riziku, ochranné opatrenie, prijaté v prvom členskom štáte bez ďalších formalít. Ako v prípade ostatných nástrojov vzájomného uznávania v občianskych veciach tento návrh zavádza vzorové osvedčenie, ktoré obsahuje všetky informácie potrebné pre uznanie a prípadné vymáhanie. Príslušný orgán v prvom členskom štáte preto vydá osvedčenie, buď ex – officio alebo na žiadosť chránenej osoby, ktorá následne kontaktuje príslušné orgány v druhom členskom štáte a predloží im osvedčenie. Príslušné orgány v druhom členskom štáte oznámia osobe predstavujúcej riziko rozšírenie územnej platnosti zahraničného ochranného opatrenia, sankcie uplatniteľné v prípade porušenia, a v prípade potreby tiež zaistia jeho vymáhanie.

V záujme rýchleho, lacného a účinného mechanizmu pohybu ochranných opatrení v Európskej únii bol využitý princíp nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 („Brusel IIa“)[10] a najmä jeho články 41 a 42. Ako príklad tiež poslúžil návrh Komisie na prepracovanie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 („Brusel I“)[11]. V návrhu sa ustanovuje zrušenie prechodných postupov a neboli navrhnuté žiadne dôvody odmietnutia s výnimkou existencie nezlučiteľného rozhodnutia prijatého v uznávajúcom členskom štáte.

Automatické uznávanie sa uplatňuje aj v prípade, keď uznávajúci a/alebo vykonávajúci členský štát nemá ochranné opatrenia v občianskych veciach. To je skutočne zásadný princíp vzájomného uznávania v občianskych veciach. Skutočnosť, že členský štát, kde sa usiluje o uznanie alebo vykonanie, nepredpokladá opatrenie vo vnútroštátnych právnych predpisoch, nesmie ovplyvniť jeho povinnosť uznať a prípadne vykonať opatrenie prijaté iným členským štátom. Povaha orgánu, ktorý ochranné opatrenia prijal (občiansky súd, starosta, trestný súd) v tomto ohľade nerozhoduje.

Zrušenie prechodných postupov budú sprevádzať záruky na ochranu základných práv:

– orgán prvého členského štátu, ktorý bude požiadaný o prijatie osvedčenia, bude musieť overiť, že bolo rešpektované právo na spravodlivý súdny proces, najmä právo na obhajobu, osoby predstavujúcej riziko. Pokiaľ tieto práva neboli zaručené, osvedčenie nie je možné vydať;

– v prípade pozastavenia alebo zrušenia ochranného opatrenia prvým členským štátom príslušný orgán druhého členského štátu na žiadosť osoby predstavujúcej riziko pozastaví alebo zruší uznanie a prípadne výkon práv ochranného opatrenia;

– príslušné orgány obidvoch členských štátov musia osobe predstavujúcej riziko a chránenej osobe oznámiť akékoľvek informácie v súvislosti s vydávaním, uznávaním, možným výkonom a sankciami, pozastavením alebo zrušením ochranného opatrenia;

Všetky tieto záruky zaisťujú dodržiavanie základné práva a princípov uznaných najmä v Charte základných práv Európskej únie. Zároveň sa ušetrí čas a náklady na konanie o vyhlásenie vykonateľnosti.

Návrh nerieši trestné sankcie zavedené členskými štátmi v prípade porušenia ochranného opatrenia. Táto otázka bude naďalej upravená vnútroštátnym právom každého členského štátu.

3.3. Analýza najdôležitejších článkov

Tento návrh je nástrojom vzájomného uznávania v občianskych veciach a ako taký pokračuje v duchu existujúcich nástrojov EÚ v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, z ktorých v značnej miere čerpá inšpiráciu. Mnohé články sú podobné alebo rovnocenné zodpovedajúcim článkom v uvedených právnych predpisoch.

Článok 1 – Rozsah pôsobnosti

Niektoré ochranné opatrenia už upravujú nariadenia Brusel I[12] a Brusel IIa, preto je dôležité objasniť súvis tohto návrhu s uvedenými nariadeniami.

Predkladané nariadenie ustanovuje zvláštne pravidlá v súvislosti s ochrannými opatreniami. Podľa všeobecného právnej zásady preto nahradí všeobecné pravidlá stanovené nariadením Brusel I.

Situácia v súvislosti s nariadením Brusel IIa je odlišná, keďže jeho cieľom je centralizovať všetky konania, ktoré sa týkajú daného rozvodu alebo rozluky. Tento návrh nesmie ohroziť pravidlá upravujúce právomoc a uznávanie rozsudkov obsiahnutých v danom špecifickom nástroji tým, že by priniesol možnosť obrátiť sa na súd iného členského štátu v súvislosti s ochrannými opatreniami prijatými v kontexte prebiehajúceho konania. Z tohto dôvodu všetky ochranné opatrenia, ktoré zasahujú do pôsobnosti nariadenia Brusel IIa, budú aj naďalej upravené týmto nástrojom. Tento návrh sa však bude vzťahovať na ochranné opatrenia, ktoré nepatria do pôsobnosti nariadenia Brusel IIa, ako napríklad ochranné opatrenia týkajúce sa nezosobášeného páru, partnerov rovnakého pohlavia alebo susedov.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

Ochranné opatrenia – Vymedzenie pojmu „ochranné opatrenie“ zdôrazňuje preventívnu a dočasnú povahu týchto opatrení, ktoré sú prijaté v členskom štáte s cieľom chrániť osobu, pokiaľ existujú závažné dôvody domnievať sa, že telesná a/alebo duševná integrita alebo sloboda osoby je ohrozená. „Ochranné opatrenie“ môže byť prijaté buď v konaní ex parte (bez predvolania osoby predstavujúcej riziko) alebo v konaní za prítomnosti obidvoch strán.

Orgán – Definícia pojmu „orgán“ je široká, aby zahŕňala akýkoľvek orgán menovaný členským štátom ako orgán, ktorý má právomoc vo veciach patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia. Tento pojem preto nezahŕňa len súdne orgány, ale aj administratívne a iné orgány, ktoré podľa vnútroštátnych právnych noriem členského štátu majú právomoc vo veciach patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 3 – Právomoc

Pravidlá o právomoci by mali byť v najväčšej možnej miere predvídateľné. Preto sú založené na princípe, že právomoc majú orgány toho členského štátu, v ktorom je ohrozená telesná a/alebo duševná integrita osoby a je potrebné ju chrániť. Aj keď sa toto miesto obvykle zhoduje s obvyklým pobytom osoby, ktorá potrebuje ochranu, nemusí to tak byť v prípade, že sa táto osoba presťahuje do zahraničia napríklad na relatívne krátke časové obdobie z dôvodu štúdia.

Článok 4 – Uznávanie

Tento článok vychádza z iných nástrojov vzájomného uznávania v občianskych veciach, predovšetkým návrhu na prepracovanie nariadení Brusel I a Brusel IIa, konkrétne v súvislosti s právom na styk s dieťaťom alebo vrátenie dieťaťa. Nie sú vyžadované žiadne prechodné postupy, uznanie je automatické.

Článok 5 – Osvedčenie

Osvedčenie je potrebné pre osobu, ktorá je vystavená riziku, aby mohla uplatniť ochranné opatrenia v inom členskom štáte. Bol zachovaný princíp článkov 41 a 42 nariadenia Brusel IIa, ktoré upravujú rozhodnutia o práve prístupu k dieťaťu alebo jeho vrátenie.

Osvedčenie bude vydané ex officio alebo na žiadosť chránenej osoby príslušnými orgánmi členského štátu pôvodu na základe vzorového formulára priloženého k tomuto nariadeniu. Následne je úlohou strany, ktorá si želá uplatniť opatrenie v inom členskom štáte, aby predložila príslušným orgánom toho členského štátu vydané osvedčenie. Osvedčenie obsahuje všetky informácie, ktoré súvisia s uznaním alebo vykonaním zahraničného ochranného opatrenia, najmä opis ochranného opatrenia formulovaný spôsobom umožňujúcim príslušným orgánom druhého členského štátu jeho uznanie a v prípade potreby vykonanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Preto sa v osvedčení neuvádzajú konkrétne odkazy na vnútroštátne predpisy, t. j. čl. X predpisu Y, ale vysvetlenie opatrenia. Tiež sa nestanovuje miesto, napr. konkrétna adresa, ale je uvedený všeobecný odkaz na pracovisko alebo bydlisko.

Príslušné orgány druhého členského štátu môžu požiadať o prepis alebo preklad obsahu osvedčenia a najmä opis uvedeného opatrenia.

Článok 8 – Prispôsobenie

Tento článok sa vzťahuje na prípad, keď zahraničné ochranné opatrenie nie je známe v rámci právnych predpisov druhého členského štátu. Príslušný orgán v tomto členskom štáte bude preto v možnej miere musieť ochranné opatrenie prispôsobiť opatreniu známemu v jeho právnom poriadku, ktoré má podobné účinky a sleduje podobné ciele a záujmy. Prispôsobenie je v oblasti nástrojov vzájomného uznávania v občianskych veciach pravidlom.

Článok 9 – Výkon niektorých ochranných opatrení

Podľa vnútroštátnych právnych noriem len malý počet ochranných opatrení vyžaduje aktívny zásah príslušných orgánov na to, aby sa zaistil ich účinok.

V týchto prípadoch príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu použije pravidlá vnútroštátnych predpisov pre podobné ochranné opatrenia bez toho, aby bol potrebné osobitné konanie.

Článok 10 – Záruky základných práv

Ochrana základných práv občana sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stala ešte dôležitejšou prioritou EÚ. Charta základných práv EÚ sa pre Úniu stala právne záväznou. EÚ tiež čoskoro pristúpi k Dohovoru o ochrane ľudských práv. S obeťami súvisí viacero základných práv: ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, vlastnícke právo, sloboda pohybu a pobytu, rovnosť pred zákonom, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným postihnutím, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu.

Ako je podrobne uvedené v posúdení vplyvu pripojenom k tomuto návrhu a v súlade so Stratégiou účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou, všetky prvky nariadenia rešpektujú práva stanovené v Charte základných práv[13], najmä právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces zaručené v jej článku 47.

Zrušenie akýchkoľvek predbežných postupov potrebných na uznanie ochranného opatrenia prijatého v prvom členskom štáte, a pokiaľ je to potrebné, vykonanie v druhom členskom štáte musí byť sprevádzané zárukami základných práv. Tento článok ustanovuje pevnú záruku, keďže osvedčenie nemôže byť vydané, pokiaľ nebolo osobe predstavujúcej riziko zaručené právo na spravodlivý proces.

Článok 12 – Odmietnutie, pozastavenie alebo zrušenie uznania alebo výkonu

Uznávanie a prípadný výkon ochranných opatrení prijatých v členskom štáte sa má zakladať na zásade vzájomnej dôvery a dôvody neuznania by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum. V súlade s touto zásadou sa navrhuje len jeden dôvod na odmietnutie. V záujme harmonického výkonu spravodlivosti je potrebné minimalizovať možnosť nezlučiteľných rozhodnutí. Príslušný orgán v uznávajúcom členskom štáte môže na základe žiadosti osoby predstavujúcej riziko odmietnuť uznať ochranné opatrenie prijaté súdom v štáte pôvodu, pokiaľ je v rozpore s rozhodnutím prijatým v uznávajúcom štáte.

Je dôležité zaistiť, aby v prípade pozastavenia alebo zrušenia ochranného opatrenia v členskom štáte pôvodu príslušný orgán v uznávajúcom členskom štáte pozastavil alebo zrušil uznanie a prípadne pozastavil výkon ochranného opatrenia. Je úlohou osoby predstavujúcej riziko o to požiadať. Na tento účel je k návrhu priložená vzorová žiadosť.

Článok 13 – Oznamovanie

V Podobne ako v prípade s ostatných nástrojov vzájomného uznávania v občianskych veciach tento článok ustanovuje základnú harmonizáciu minimálnych noriem v súvislosti s potrebou oznámiť osobe predstavujúcej riziko a chránenej osobe akékoľvek informácie súvisiace s prijatím, uznaním, možným výkonom a sankciami, pozastavením alebo zrušením ochranného opatrenia v prvom členskom štáte. V druhom odseku sa tiež zavádza rovnaká povinnosť pre druhý členský štát. Tým sa zaistí dodržiavanie základných ľudských práv ustanovených v Charte základných práv Európskej únie.

4. Subsidiarita a proporcionalita

Vzhľadom na nadnárodné aspekty problematiky sa cieľ návrhu nedá uspokojivo dosiahnuť iba na úrovni členských štátov. Je dôležité zaistiť, aby občania nestratili pridelenú ochranu, pokiaľ cestujú alebo sa presťahujú do zahraničia. Mechanizmus ustanovený v tomto nariadení, ktorý spočíva v odstránení akýchkoľvek predbežných formalít prostredníctvom použitia vzorového viacjazyčného osvedčenia, nie je možné uskutočniť na úrovni jednotlivých členských štátov. Rovnaké podmienky v tejto oblasti možno zabezpečiť len prostredníctvom právnych predpisov na európskej úrovni. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

Návrh je tiež v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje minimum nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa na európskej úrovni, ani rámec nevyhnutný na tento účel.

2011/0130 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2 písm. a), e) a f),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[15],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Európska únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a uľahčiť tak prístup k spravodlivosti, a to predovšetkým prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach. Na účely postupného vytvorenia tohto priestoru by Únia mala medzi iným prijať opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2) Táto oblasť spadá do rámca justičnej spolupráce v občianskych veciach v zmysle článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3) Rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami, ktoré upravujú ochranné opatrenia, bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Ustanovenia na zaistenie rýchleho a jednoduchého uznania, a v náležitých prípadoch vykonania ochranných opatrení členskými štátmi, ktoré sú viazané týmto nariadením, sú nevyhnutné na zachovanie poskytnutej ochrany, ak občan cestuje alebo sa presťahuje do iného členského štátu.

(4) Na dosiahnutie cieľa voľného pohybu ochranných opatrení je potrebné a vhodné, aby pravidlá upravujúce právomoc, uznávanie a v náležitých prípadoch výkon ochranných opatrení boli upravené právnym aktom Únie, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný.

(5) Toto nariadenie sa vzťahuje na ochranné opatrenia prijaté v občianskych veciach bez ohľadu na povahu orgánu, ktorým môže byť súd, tribunál, správny alebo akýkoľvek iný orgán.

(6) Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky ochranné opatrenia, ktoré sú v ňom vymedzené. Nevzťahuje sa však na ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. V súvislosti s opatreniami, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti, toto nariadenie nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

(7) Pravidlá o právomoci by mali byť v najväčšej možnej miere predvídateľné a založené na princípe, že právomoc majú orgány toho členského štátu, v ktorom je ohrozená telesná a/alebo duševná integrita osoby. Právomoc by vždy mala byť určená na tomto základe.

(8) Harmonické fungovanie spravodlivosti vyžaduje, aby sa predchádzalo vynášaniu nezlučiteľných rozhodnutí v dvoch členských štátoch. Nariadenie by z tohto dôvodu malo ustanoviť dôvody pre odmietnutie uznania alebo vykonania na žiadosť osoby predstavujúcej riziko v prípade nezlučiteľných rozhodnutí.

(9) Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v Únii a snaha zaistiť rýchlejšiu a menej nákladný pohyb ochranných opatrení v rámci Európskej únie odôvodňujú postupy na uznanie alebo vykonanie takýchto opatrení bez predbežných formalít. Na účely uznania a prípadne vykonania by sa v dôsledku toho s ochranným opatrením prijatým v členskom štáte malo nakladať tak, ako keby bolo prijaté v tom členskom štáte, v ktorom sa o uznanie alebo výkon žiada.

(10) V prípade, ak je podľa právnych predpisov druhého členského štátu potrebný zásah príslušných orgánov tohto členského štátu na to, aby ochranné opatrenie bolo účinné, mal by byť postup na vykonanie ochranného opatrenia upravený právnymi predpismi tohto členského štátu.

(11) Toto nariadenie neupravuje trestné sankcie zavedené členskými štátmi v prípade porušenia ochranného opatrenia, ktoré aj naďalej upravujú vnútroštátne právne predpisy každého členského štátu.

(12) Na účely uľahčenia voľného pohybu ochranných opatrení v Európskej únii by sa týmto nariadením malo zaviesť jednotné osvedčenie a určiť orgán príslušný na jeho vydávanie. S cieľom dodržať zásadu subsidiarity by toto osvedčenie nemalo nahrádzať vnútorné postupy členských štátov.

(13) Proti osvedčeniu by nemalo byť možné sa odvolať. V prípade pozastavenia alebo zrušenia ochranného opatrenia prvým členským štátom príslušný orgán druhého členského štátu na žiadosť osoby predstavujúcej riziko pozastaví alebo zruší uznanie a/alebo výkon ochranného opatrenia.

(14)             S cieľom zaistiť pružné a účinné fungovanie tohto nariadenia by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s ohľadom na zmeny a doplnenia formulárov uvedených v prílohe. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravy vykonala patričné konzultácie vrátane konzultácií s expertmi. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(15) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Predovšetkým je jeho snahou zaistiť právo na obhajobu a na spravodlivý proces, ako je ustanovené v článku 47 Charty. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(16) Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(17) [V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] ALEBO [Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto nariadenia a nebudú ním viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].

(18) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Rozsah, vymedzenie pojmov a právomoc

Článok 1 – Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na ochranné opatrenia prijaté v občianskych veciach bez ohľadu na povahu orgánu. Nevzťahuje sa na ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2201/2003.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)      „ochranné opatrenie“ znamená akékoľvek rozhodnutie preventívnej a dočasnej povahy, bez ohľadu na názov, prijaté orgánom v členskom štáte v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom chrániť osobu, pokiaľ existujú závažné dôvody domnievať sa, že jej telesná a/alebo duševná integrita alebo sloboda je ohrozená. Bude zahŕňať opatrenia nariadené bez toho, aby bola predvolaná osoba, ktorá predstavuje riziko.

Medzi ochranné opatrenia patria predovšetkým:

i)        povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde chránená osoba má pobyt, kde pracuje alebo ktoré navštevuje; alebo

ii)       povinnosť nekontaktovať chránenú osobu žiadnym spôsobom vrátane telefónu, emailu, pošty, faxu alebo iných prostriedkov; alebo

iii)      povinnosť nepribližovať sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť; alebo

iv)      rozhodnutie o výlučnom využívaní spoločného obydlia dvoch osôb chránenou osobou.

b)      „orgán“ zahŕňa všetky orgány, ktorým členský štát priznáva právomoc vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

c)      „členský štát pôvodu“ znamená členský štát, v ktorom bolo ochranné opatrenie prijaté;

d)      „uznávajúci členský štát“ znamená členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie prípadne výkon ochranného opatrenia.

Článok 3 – Právomoc

Právomoc majú orgány členského štátu, v ktorom je ohrozená telesná a/alebo duševná integrita alebo sloboda občana.

KAPITOLA II

Uznávanie a výkon ochranných opatrení

Článok 4 – Uznávanie

Ochranné opatrenie prijaté v členskom štáte sa v druhom členskom štáte uzná bez vyžadovania osobitného postupu a bez možnosti namietať proti uznaniu ak bolo rozhodnutie osvedčené v členskom štáte pôvodu v súlade s článkom 5.

Článok 5 – Osvedčenie

1.           Strana, ktorá má v úmysle dovolávať sa ochranného príkazu v inom členskom štáte v súlade s týmto článkom poskytne príslušným orgánom uznávajúceho členského štátu osvedčenie vydané v súlade s týmto článkom.

2.           Príslušné orgány členského štátu pôvodu vydajú osvedčenie na základe vzorového formulára uvedeného v prílohe, ktorý okrem iného obsahuje opis opatrenia, formulovaný spôsobom uľahčujúcim uznanie a v náležitých prípadoch výkon v druhom členskom štáte.

3.           Osvedčenie sa vydáva:

i)       ex – officio, ak v čase prijatia ochranného opatrenia ide o cezhraničnú situáciu. Na účely tohto nariadenia má vec cezhraničné dôsledky okrem prípadov, keď je telesná a/alebo duševná integrita alebo sloboda ohrozená výlučne v členskom štáte pôvodu;

ii)       na žiadosť chránenej osoby v akomkoľvek inom prípade. Pri prijímaní ochranného opatrenia príslušný orgán členského štátu pôvodu informuje chránenú osobu o možnosti požiadať o osvedčenie ustanovené týmto nariadením.

4.           Príslušné orgány uznávajúceho členského štátu môžu v prípade potreby požiadať o prepis alebo preklad obsahu osvedčenia v súlade s článkom 15.

Článok 6 – Účinky osvedčenia

Osvedčenie nadobúda účinnosť len v medziach vykonateľnosti rozhodnutia.

Článok 7 – Oprava osvedčenia

1.           Oprava osvedčenia sa riadi právnym poriadkom členského štátu pôvodu.

2.           Proti vydaniu osvedčenia sa nie je možné odvolať.

Článok 8 – Prispôsobenie zahraničného ochranného opatrenia

Ak ochranné opatrenie nie je známe v členskom štáte výkonu, príslušný orgán tohto členského štátu prispôsobí toto opatrenie v najväčšej možnej miere opatreniu, ktoré je v jeho právnom systéme upravené a ktoré ma rovnocenné účinky s ním spojené a sleduje podobné ciele a záujmy.

Článok 9 – Výkon niektorých ochranných opatrení

1. V prípade, že si ochranné opatrenie prijaté v jednom členskom štáte podľa právnych predpisov druhého členského štátu vyžaduje zásah príslušných orgánov tohto členského štátu na to, aby ochranné opatrenie bolo účinné, bude sa v druhom členskom štáte vykonávať bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti.

2. Postup na vykonanie ochranných opatrení prijatých v inom členskom štáte je upravený právnymi predpismi uznávajúceho členského štátu vrátane odvolania proti prispôsobeniu ochranného opatrenia v súlade s článkom 8.

Článok 10 – Záruky základných práv

1.           Orgány členského štátu pôvodu vydajú osvedčenie uvedené v článku 5, len ak boli dodržané základné práva v súlade s týmto článkom.

2.           Osoba predstavujúca riziko, ktorá sa nezúčastnila konania v členskom štáte pôvodu, má právo podať návrh na preskúmanie ochranného opatrenia príslušným orgánom daného členského štátu, ak:

a)      jej písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť nebola doručená v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu; alebo

b)      jej vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jej strane zabránili vzniesť námietku proti ochrannému opatreniu;

okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol ochranné opatrenie, keď tak mohol urobiť.

2.           Ak je ochranné opatrenie prijaté bez toho, aby bola osoba predstavujúca riziko predvolaná, a má sa uznať a/alebo vykonať bez predchádzajúceho doručenia tejto osobe, má táto osoba právo následne toto opatrenie napadnúť podľa vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu pôvodu.

Článok 11 – Vylúčenie preskúmania vo veci samej

Za žiadnych okolností sa nesmie ochranné opatrenie prijaté v členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie alebo vykonanie.

Článok 12 – Odmietnutie, pozastavenie alebo zrušenie uznania alebo výkonu

1.           Príslušný orgán v uznávajúcom členskom štáte môže na základe žiadosti osoby predstavujúcej riziko odmietnuť uznať ochranné opatrenie prijaté súdom v štáte pôvodu, pokiaľ je v rozpore s rozhodnutím prijatým v uznávajúcom štáte.

2.           V prípade pozastavenia alebo zrušenia ochranného opatrenia v členskom štáte pôvodu príslušný orgán uznávajúceho členského štátu na žiadosť osoby predstavujúcej riziko pozastaví alebo zruší uznanie a prípadne aj výkon ochranného opatrenia. Návrh na preskúmanie sa podáva prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe II.

4.           Uznanie ochranného opatrenia nemôže byť odmietnuté z dôvodu, že právne predpisy uznávajúceho členského štátu neumožňujú takéto opatrenie prijať za rovnakých podmienok.

Článok 13 – Oznamovanie

1.           Príslušné orgány členského štátu pôvodu bezodkladne a v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu oznámia osobe predstavujúcej riziko a chránenej osobe:

i)        prijatie ochranného opatrenia;

ii)       prípadné zodpovedajúce vykonávacie opatrenia;

iii)      prípadné sankcie v prípade porušenia ochranného opatrenia;

iv)      akékoľvek pozastavenie alebo zrušenie ochranného opatrenia.

2.           Po prijatí osvedčenia podľa článku 5 chránenou osobou príslušné orgány uznávajúceho členského štátu bez omeškania, a pokiaľ je to potrebné, v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 1393/2007[16] oznámia osobe predstavujúcej riziko a chránenej osobe:

i)        uznanie ochranného opatrenia;

ii)       prípadné zodpovedajúce vykonávacie opatrenia;

iii)      prípadné sankcie v prípade porušenia ochranného opatrenia;

iv)      akékoľvek pozastavenie alebo zrušenie ochranného opatrenia.

KAPITOLA III

Ostatné ustanovenia

Článok 14 – Legalizácia a ďalšie podobné formality

V kontexte tohto nariadenia sa nevyžaduje legalizácia, ani splnenie inej podobnej formality.

Článok 15 – Prepis alebo preklad

Pokiaľ sa podľa tohto nariadenia vyžaduje prepis alebo preklad, bude vyhotovený v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov uznávajúceho štátu alebo akomkoľvek inom jazyku, ktorý uznávajúci členský štát určil za prijateľný. Preklad uskutočnený podľa tohto nariadenia vypracuje osoba oprávnená na preklady v niektorom z členských štátov.

Článok 16 – Právo na právnu pomoc

Žiadateľ, ktorému bola v členskom štáte pôvodu poskytnutá úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia trov alebo výdavkov, má v akomkoľvek konaní o vyhlásenie vykonateľnosti nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

KAPITOLA IV

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 17 – Prechodné ustanovenia

Toto nariadenie sa uplatňuje na ochranné opatrenia prijaté odo dňa začatia jeho uplatňovania, aj keď bola žiadosť o ochranné opatrenia podaná pred týmto dátumom.

Článok 18 – Zmeny a doplnenia formulárov

Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 pokiaľ ide o zmeny a doplnenia formulárov stanovených v prílohe.

Článok 19 – Výkon delegovanej právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomocí uvedené v článku 18 sa poskytuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.           Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v článku 18 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutie o odvolaní ukončuje delegovanie právomocí uvedené v tomto rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu uvedenom v ňom. Nemá vplyv na účinnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4.           Komisia ihneď po prijatí delegovaného aktu o tom súčasne informuje Európsky parlament a Radu.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote 2 mesiacov po oznámení tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred koncom tohto obdobia Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [2 mesiace].

Článok 20 – Ustanovenie o preskúmaní

Komisia najneskôr [päť rokov od dátumu uplatňovania uvedeného v článku 23] predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi na úpravu.

Článok 21 – Zverejňovanie informácií

V rámci Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci ustanovenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES[17] členské štáty na účely zverejnenia predložia opis vnútroštátnych pravidiel a postupov v súvislosti s ochrannými opatreniami vrátane orgánov príslušných na uznanie a vykonanie.

Členské štáty tieto informácie pravidelne aktualizujú.

Článok 22 –Oznámenia zo strany členských štátov

Do [jedného roka pred nadobudnutím účinnosti nariadenia], členské štáty oznámia Komisii

a)      príslušné orgány v záležitostiach, ktoré patria do rozsahu tohto nariadenia;

b)      jazyky prijateľné pre preklady osvedčenia podľa článku 15.

Komisia zverejní tieto informácie ľubovoľnými vhodnými spôsobmi, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach zriadenej rozhodnutím 2001/470.

Článok 23 – Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V […] […]

PRÍLOHA I

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 5

1.           ČLENSKÝ ŠTÁT PÔVODU

AT □ BE □ BG □ CY □ CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU □ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL □ PL □ PT □ RO □ SE □ SI □ SK □ UK □

2.           PRÍSLUŠNÝ ORGÁN VYDÁVAJÚCI OSVEDČENIE

2.1         Názov:

2.2         Adresa:

2.3         Telefón/fax/e-mail:

3.           CHRÁNENÁ OSOBA

3.1         Celé meno (priezvisko, meno)

3.2         Adresa používaná na účely oznamovania podľa článku 13

3.3         Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.           OSOBA PREDSTAVUJÚCA RIZIKO

4.1         Celé meno (priezvisko, meno)

4.2         Adresa používaná na účely oznamovania podľa článku 13

4.3         Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.           OCHRANNÉ OPATRENIE

5.1         Dátum a spisová značka:

6.           OPIS OCHRANNÉHO OPATRENIA[18]

Ja, dolupodpísaný(á), týmto potvrdzujem, že proti osobe, ktorá predstavuje riziko, uvedenej v bode 4 bolo prijaté ochranné opatrenie v členskom štáte a že boli rešpektované základné práva podľa článku 10.

V prípade pripojenia ďalších listov uveďte počet strán: …

V …

Podpis a/alebo odtlačok pečiatky príslušného úradu členského štátu pôvodu:

PRÍLOHA II

ŽIADOSŤ O POZASTAVENIE ALEBO ZRUŠENIE UZNANIA ALEBO VYKONÁVANIA PODĽA ČLÁNKU 12

1.           ŽIADATEĽ (OSOBA PREDSTAVUJÚCA RIZIKO)

1.1         Celé meno (priezvisko, meno)

1.2         Adresa používaná na účely oznamovania podľa článku 13

1.3         Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

2.           PRÍSLUŠNÝ ORGÁN V ČLENSKOM ŠTÁTE PÔVODU

2.1         Názov

2.2         Adresa

2.3         Členský štát

AT □ BE □ BG □CY □ CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU □ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL □ PL □ PT □ RO □SE □ SI □ SK □ UK □

2.3. Telefón/fax/e-mail

3.           ROZHODNUTIE O POZASTAVENÍ ALEBO ZRUŠENÍ OCHRANNÉHO OPATRENIA

3.1         Dátum a spisová značka

3.2         Zhrnutie rozhodnutia o pozastavení alebo zrušení ochranného opatrenia

4.           CHRÁNENÁ OSOBA

4.1         Celé meno (priezvisko, meno)

4.2         Adresa používaná na účely oznamovania podľa článku 13

4.3         Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

V prípade pripojenia ďalších listov uveďte počet strán: …

V …

Podpis:

[1]               Ú. v. EÚ C 69, 18.3.2010, s. 5–18, 13577/09 COPEN 176 z 23.9.2009.

[2]               Viacročný program, ktorý stanovuje priority Európskej únie pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na obdobie rokov 2010 – 2014: „Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni“, Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

[3]               2969. zasadnutie Rady SVV, 23.10.2009, 14936/09 (Presse 306).

[4]               Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii [P6_TA(2009)0386].

[5]               Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách. [P7_TA(2009)0098].

[6]               Správa o občianstve EÚ za rok 2010: „Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“, KOM(2010) 603 v konečnom znení.

[7]               13577/09 COPEN 176, 23.9.2009.

[8]               Matrix Insight/Andersson Elfers Felix, „A Study for an Impact Assessment on Ways of Improving the Support, Protection and Rights of Victims across Europe“ (Posúdenie vplyvu spôsobov zlepšenia podpory, ochrany a práv obetí v Európe), záverečná správa, 3.11.2010.

[9]               Burkhard Hess: „Feasibility Study: The European Protection Order and the European Law of Civil Procedure“(Štúdia uskutočniteľnosti: Európsky ochranný príkaz a európske právne predpisy o občianskom súdnom konaní), čoskoro dostupné na: http://ec.europa.eu/justice/index_en.htm. .

[10]             Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000,Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

[11]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), KOM(2010) 748 v konečnom znení, 14.12.2010.

[12]             Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[13]             Oznámenie Komisie „Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou“ KOM(2010) 0573 v konečnom znení, 19.10.2010.

[14]             Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[15]             Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[16]             Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

[17]             Ú. v. EÚ L 174, 27.6.2001, s. 25.

[18]             Opis ochranného opatrenia musí byť formulovaný spôsobom umožňujúcim príslušným orgánom druhého členského štátu jeho uznanie a v prípade potreby vykonanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Preto sa v osvedčení neuvádzajú konkrétne odkazy na vnútroštátne predpisy, t. j. čl. X predpisu Y, ale vysvetlenie opatrenia. Tiež sa nestanovuje miesto, napr. konkrétna adresa, ale je uvedený všeobecný odkaz na pracovisko alebo bydlisko. Preto musí byť poskytnutý všeobecný opis opatrenia, t. j. povinnosť nevstupovať na pracovisko chránenej osoby, namiesto povinnosti nepribližovať sa k ulici X alebo ochranné opatrenie prijaté podľa čl. X predpisu Y. Ak ochranné opatrenie nie je v druhom členskom štáte známe alebo je upravené mierne odlišným spôsobom, orgán tohto členského štátu prispôsobí dané opatrenie v najväčšej možnej miere opatreniu, ktoré jeho právny systém pozná a ktoré má podobné účinky a sleduje rovnaké ciele.