7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/65

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na Štokholmský program (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (3), a so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (4),

—

so zreteľom na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049 a KOM(2008)0010),

—

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 nazvané Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

—

so zreteľom na smernicu 89/552/EHS o televízii bez hraníc,

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov – 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na Pekinskú akčnú platformu OSN,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý Európska rada prijala 23. a 24. marca 2006,

—

so zreteľom na stanovisko Poradného výboru Európskej komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré bolo prijaté 22. marca 2007,

—

so zreteľom na tematický dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach a rodovej identite (2009),

—

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (2010),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (15),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0029/2011),

A.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jedna zo základných zásad EÚ, ktorá je uznaná Zmluvou o Európskej únii a Chartou základných práv; keďže medzi ženami a mužmi pretrvávajú mnohé nerovnosti,

B.

keďže Európska únia nezostala ušetrená od hospodárskej a finančnej krízy, ktorá mala ničivý vplyv na zamestnanosť žien rovnako ako mužov, najmä na hospodárske postavenie žien, a z dlhodobého hľadiska by sa mohla vážnejšie dotknúť žien,

C.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a pomáha zvyšovať účasť žien na trhu práce, čo má opäť množstvo sociálnych a hospodárskych výhod,

D.

keďže štatistické údaje diferencované podľa pohlaví sú nevyhnutné na porovnanie vplyvu krízy na ženy a na mužov; keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť má v tejto oblasti významné kapacity a keďže sú potrebné údaje na účely posúdenia vplyvu chudoby na zdravie žien, najmä tých starších, pretože je dôležité zaručiť ochranu zdravia žien,

E.

keďže miera nezamestnanosti žien je často podhodnotená, pretože sa do nej nezapočítava miera neaktívnych žien (dve tretiny zo 63 miliónov neaktívnych osôb vo veku od 25 do 64 rokov) ani miera nezamestnanosti pri čiastočnom úväzku, pričom obe tieto miery sú vysoké,

F.

keďže miera zamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach; keďže okrem toho mnoho žien nie je zahrnutých do oficiálneho trhu práce, a tieto ženy preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté v štatistikách o nezamestnanosti, čo spôsobuje osobitné finančné a právne problémy, pokiaľ ide o materské práva a zdravotnú dovolenku, získavanie dôchodkových práv a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené v dôsledku nedostatku kvalitných pracovných miest,

G.

keďže ženy sú na trhu práce znevýhodnené, pretože v ich prípade je pravdepodobnejšie, že budú zamestnané na čiastočný pracovný úväzok alebo na nedobrovoľné krátkodobé zmluvy, a predovšetkým za nižší plat v porovnaní s mužmi; keďže tieto rozdiely sa odrážajú v dôchodkoch, a ženy sú tak ohrozené chudobou viac ako muži,

H.

keďže mzdové rozdiely žien a mužov stále dosahujú v Európskej únii priemerne výšku 18 %, pričom v niektorých krajinách presahujú 25 % a v jednom členskom štáte dokonca 30 %, a keďže tieto rozdiely sa napriek úsiliu a dosiahnutému pokroku zmenšujú veľmi pomaly,

I.

keďže materstvo by nemalo byť prekážkou v profesionálnom raste žien a keďže štatistiky jasne poukazujú na to, že ženy s deťmi venujú práci menej času ako bezdetné ženy, na rozdiel od otcov rodín, ktorí pracujú viac ako bezdetní muži,

J.

keďže Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo v marci 2002 v Barcelone, vyzvala členské štáty, aby do roku 2010 zriadili zariadenia starostlivosti o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov, ale počet týchto zariadení financovaných z verejných prostriedkov je v mnohých krajinách stále nepostačujúci, čo má obzvlášť negatívny vplyv na znevýhodnené rodiny,

K.

keďže existuje súvis medzi mierou zamestnanosti žien a ich rodinnými povinnosťami; keďže viac ako 20 miliónov Európanov (z nich dve tretiny tvoria ženy) sa stará o dospelé závislé osoby, čo im znemožňuje vykonávať prácu na plný úväzok; keďže hrozí, že tento jav sa so starnutím obyvateľstva ešte zhorší,

L.

keďže prístup k službám starostlivosti o deti a pomoci pre staršie osoby a iné závislé osoby je kľúčový na to, aby sa zabezpečil rovnaký podiel žien a mužov na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave,

M.

keďže záťaž zodpovednosti za domáce práce je pre ženy oveľa vyššia ako pre mužov a nie je ocenená ani finančne, ani z hľadiska uznania jej hodnoty, a keďže práca doma pri opatrovaní detí, chorých alebo starších ľudí je ťažkou a neplatenou prácou,

N.

keďže je nevyhnutné odstrániť rodové stereotypy pri vzdelávaní, v dôsledku ktorých sú deti často vedené k školským a univerzitným odborom, ktoré sa tradične považujú za ženské alebo mužské; keďže je dôležité zabezpečiť diverzifikáciu výberu školy a povolania,

O.

keďže počet žien a dievčat, ktoré sa rozhodnú pre vedecké špecializácie, najmä oblasť matematiky a IT, je stále veľmi malý, čo vedie k výraznej rodovej segregácii podľa odvetví,

P.

keďže kríza môže zhoršiť odvetvovú a profesijnú segregáciu žien a mužov, ktorá sa v niektorých krajinách nielenže nezmenšuje, ale stále rastie,

Q.

keďže v stratégii EÚ - 2020 sa zdôrazňuje ekologická transformácia, sektory obnoviteľných zdrojov a zelené pracovné miesta v oblastiach s intenzívnym využívaním vedy a technológií s významom pre nové udržateľné hospodárstvo; keďže aktívne a opätovné začlenenie žien do trhu práce je kľúčovým predpokladom na dosiahnutie cieľa zamestnanosti 75 % pre ženy i mužov,

R.

keďže vo všeobecnosti je počet absolventiek vysokých škôl vyšší ako počet absolventov (58,9 % vysokoškolských diplomov je udelených ženám), ale keďže platy žien sú stále v priemere o 18 % nižšie ako platy mužov a ženy sú v zodpovedných funkciách v podnikoch, vo verejnej správe a v politických orgánoch zastúpené menej,

S.

keďže sieť žien, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní v politike a ekonomike, vytvorená v júni 2008 môže prispieť k zlepšeniu rodovej vyváženosti v zodpovedných funkciách,

T.

keďže na dosiahnutie úspechu v oblasti rovnosti žien a mužov v našich spoločnostiach je potrebné lepšie zastúpenie žien v politike tak na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; keďže v niektorých členských štátoch je podiel žien v národnom parlamente nižší ako 15 %,

U.

keďže pozitívne opatrenia prijaté v prospech žien sa ukázali byť rozhodujúce pri zaručovaní ich plného začlenenia do trhu práce a do spoločnosti vo všeobecnosti,

V.

keďže ženy sú chudobou ohrozené viac ako muži v dôsledku prerušenia profesionálnej činnosti, nižších platov a dôchodkov; keďže v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa dostatočne nezaoberáme základnými príčinami chudoby žien,

W.

keďže rok 2011 bude venovaný dobrovoľníckej práci a keďže treba zdôrazniť pozitívnu úlohu, ktorú by mohlo zohrávať presadzovanie zásady rovnosti žien a mužov v programoch dobrovoľníckej práce,

X.

keďže príslušníčky menšín, predovšetkým rómske ženy, sa pravidelne stávajú obeťami viacnásobnej a prierezovej diskriminácie a sú znevýhodňované nielen v porovnaní so ženami patriacimi k väčšinovej spoločnosti, ale aj v porovnaní s mužmi patriacimi k etnickým menšinám a riziko vylúčenia je v ich prípade obzvlášť vysoké,

Y.

keďže násilie na ženách je porušením ich základných práv, nepozná zemepisné, hospodárske, kultúrne ani sociálne hranice a je základnou prekážkou rovnosti; keďže sa odhaduje, že 20 až 25 % európskych žien je v priebehu svojho života vystavených fyzickému násiliu; keďže psychické násilie môže mať rovnako zničujúce následky ako fyzické násilie,

Z.

keďže Európsky parlament pri viacerých príležitostiach požadoval vyhlásenie Európskeho roka boja proti násiliu páchanom na ženách,

AA.

keďže ženy sú terčom viacerých foriem diskriminácie a sú zraniteľnejšie voči sociálnemu vylúčeniu, chudobe a extrémnym porušovaniam ľudských práv, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, najmä ak nepatria k väčšinovej spoločnosti,

1.

pripomína, že kríza najprv zasiahla odvetvia, ktoré boli vo väčšine zastúpené mužmi, napr. stavebníctvo a priemysel, pričom sa však rozšírila na ďalšie odvetvia, v ktorých je zastúpenie žien a mužov rovnomernejšie, čím sa miera nezamestnanosti žien zvýšila; zdôrazňuje, že plat sa najviac znižoval v sektoroch služieb, v ktorých dominujú ženy, a v sektoroch, ktoré sú financované zo štátnych rozpočtov, kde väčšinu zamestnancov tvoria ženy, a tak ženy dostávajú nižšie dôchodky, čoho dôsledkom je vyššia miera chudoby medzi staršími ženami;

2.

poukazuje na to, že v krajinách, kde sa podarilo dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie so ženami aj mužmi na trhu práce, sa preukázal jeho pozitívny vplyv na hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, a preto by sa nemalo prestať s politikami rovnosti v čase krízy, a že napriek deklarovanému zámeru členských štátov a Komisie sa ešte stále nedosiahli dôsledne rovnaké podmienky; upozorňuje na to, že recesia prehĺbila nepretržitú tendenciu zaznamenanú v poslednom desaťročí, keď ženy omnoho častejšie než muži upadajú do chudoby, prichádzajú o pracovné miesta alebo majú neisté zamestnanie, čím sa zvýrazňuje feminizácia chudoby v EÚ;

3.

zdôrazňuje, že cieľom lisabonskej stratégie je začleniť do trhu práce 60 % práceschopných žien, zatiaľ čo úsilie v demografickej oblasti by malo byť zamerané na podporu zlepšenia miery pôrodnosti s cieľom čeliť výzvam budúcnosti;

4.

zdôrazňuje, že prítomnosť žien na trhu práce je pozitívnym prvkom v zmysle hospodárskeho rastu, podľa údajov OBSE totiž ženská zložka trhu práce prispela štvrtinou k ročnému rastu od roku 1995 do roku 2008;

5.

zdôrazňuje, že v prípade straty zamestnania, je riziko, že osoba nebude opäť prijatá do práce, vyššie u žien;

6.

žiada, aby sa stanovili ciele pre zapojenie žien do činností alebo sektorov, alebo na úrovniach, z ktorých boli predtým vylúčené a na ktorých majú stále podpriemerné zastúpenie, prostredníctvom opatrení zameraných na informovanie a motivovanie zamestnávateľov, aby prijímali a podporovali ženy, najmä v uvedených sektoroch a kategóriách;

7.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti primeranosti dôchodkov žien, pretože pracujúce ženy prerušujú svoju kariéru častejšie ako muži, aby sa starali o deti a chorých a starších členov rodiny, a v dôsledku svojich rodinných záväzkov majú väčší sklon pracovať na čiastočný pracovný úväzok alebo prijímať neisté zamestnanie;

8.

žiada, aby sa kvantifikoval vplyv krízy na ženy, a to vypracovaním presných štatistík, ktorých ukazovatele diferencované podľa pohlaví budú pravidelne aktualizované a prehodnocované; dodáva, že tieto štatistiky by mali umožniť cielenejšiu reakciu na cyklické a štrukturálne problémy týkajúce sa zamestnávania s cieľom prekonať krízu a podporiť šírenie osvedčených postupov;

9.

kritizuje skutočnosť, že plány hospodárskej obnovy sú zamerané na sektory práce, ktorým dominujú muži; zdôrazňuje, že preferenčná podpora pracovnej budúcnosti mužov nad rámec podpory žien skôr zvyšuje ako znižuje rodovú nerovnosť; zdôrazňuje potrebu integrácie politík rodovej rovnosti do národných, európskych a medzinárodných plánov hospodárskej obnovy zameraných na riešenie krízy;

10.

zdôrazňuje, že v prípade mužov aj žien je miera zamestnanosti nižšia vo vidieckych oblastiach a že z tohto dôvodu sú ľudia žijúci na vidieku znevýhodnení kvôli nedostatku príležitostí na získanie kvalitných pracovných miest; mnohé ženy navyše nepracujú na oficiálnom trhu práce, a preto nie sú vedené ako nezamestnané, čo im spôsobuje finančné a právne problémy, pokiaľ ide o právo na materskú dovolenku, nemocenské dávky a získanie práva na dôchodok;

11.

zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza priniesla negatívny vplyv na zamestnancov, a hoci úroveň vzdelania žien v posledných rokoch výrazne vzrástla a počet žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je vyšší ako počet mužov v rovnakej kategórii, ženy sú ešte stále nútené zastávať druhoradé a horšie platené miesta;

12.

zdôrazňuje, že ženy majú nadmerné zastúpenie na neistých pracovných miestach, v nedobrovoľnej práci na čiastočný úväzok a medzi chudobnými ľuďmi, a preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby boli politiky na dosiahnutie cieľa stratégie EÚ - 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začlenenia zamerané na ženy v závislosti od toho, aký podiel na počte ľudí žijúcich v chudobe predstavujú;

13.

pripomína, že nerovnosti medzi ženami a mužmi pretrvávajú aj napriek rastúcej účasti žien na trhu práce; zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza sa musí vnímať ako príležitosť navrhnúť nové a inovačné riešenia v oblasti miery zamestnanosti, výšky odmeňovania, pracovného času a obsadzovania zodpovedných funkcií;

14.

zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má rovnosť žien a mužov na hospodársky rast; poukazuje na to, že niektoré štúdie vyčíslili, že v prípade, ak by boli zamestnanosť, zamestnanosť na čiastočný úväzok a produktivita žien podobné ako u mužov, zvýšil by sa HDP o 30 %;

15.

pripomína, že pri vypracúvaní politík zamestnanosti treba vziať do úvahy nové odvetvia, ktoré majú vysoký potenciál tvorby pracovných miest, ako sú ekológia, životné prostredie a nové technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že významnú úlohu v týchto odvetviach zohrávajú zohrávať ženy; vyzýva členské štáty, aby podporovali dievčatá, aby neopomínali tieto druhy odvetví; nabáda Európsku komisiu, aby zabezpečila trvalú komunikáciu o týchto nových perspektívach;

16.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na posun k udržateľnému hospodárstvu v spolupráci s Komisiou vytvárali formou posilnenia existujúcich opatrení podmienky na zvýšenie účasti žien na odbornej príprave v rámci celoživotného vzdelávania so zameraním na malé a stredné podniky a posilňovali týmto spôsobom zamestnateľnosť pracujúcich žien;

17.

požaduje podporu prístupu žien k širším príležitostiam pri vzdelávaní, odbornej príprave a zamestnaní v netradičných sektoroch a s vyššou mierou zodpovednosti;

18.

vyzýva Komisiu, aby podporovala dialóg so sociálnymi partnermi zameraný na otázky, ako sú transparentnosť miezd, podmienky zmlúv na čiastočný pracovný úväzok a na dobu určitú pre ženy, a podporila účasť žien v ekologických a inovačných odvetviach;

19.

pripomína, že pri oživení hospodárstva môžu ústrednú úlohu zohrávať organizácie aktívne v oblasti sociálneho hospodárstva (nadácie, vzájomné spolky a družstvá) a že ich zamestnancami sú vo väčšine prípadov ženy; vyzýva členské štáty, aby tento druh činnosti náležite zohľadnili pri vypracúvaní politík na oživenie hospodárstva;

20.

zdôrazňuje význam rozvoja právnej koncepcie spoločného vlastníctva pre zaručenie plného uznania práv žien v poľnohospodárskom odvetví, primeranej ochrany, čo sa týka sociálneho zabezpečenia a uznania ich práce, a tiež potreby zmeny a doplnenia nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, aby sa podobne, ako pri Európskom sociálnom fonde, mohli prijať pozitívne kroky pre ženy v budúcom programovom období 2014 – 2020, čo bolo možné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom období, pretože tieto opatrenia budú veľmi výhodné, pokiaľ ide o zamestnanosť žien vo vidieckom prostredí;

21.

zdôrazňuje, že odstránenie mzdových rozdielov je prioritou, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyvinula dostatočné úsilie o obnovenie diskusie na európskej úrovni, najmä prostredníctvom revízie súčasných právnych predpisov o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov, ako to Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 18. novembra 2009;

22.

vyzýva členské štáty, aby sa intenzívnejšie usilovali zabrániť rodovej segregácii trhov práce a pôsobiť proti trendu, keď mnohé ženy pracujú v horšie platených zamestnaniach, prebudením záujmu u chlapcov i dievčat už počas školskej dochádzky o celú škálu možných povolaní a rozšírením príležitostí na vzdelávanie pre ženy s cieľom umožniť im prispôsobiť sa zmenám na trhu práce počas ich kariéry; vyjadruje vážne znepokojenie nad nespravodlivou situáciou, ktorá trvá viac ako polstoročie po zapracovaní zásady rovnakej odmeny mužov a žien do zmlúv Spoločenstva, keď občianka EÚ, musí pracovať v priemere 418 kalendárnych dní, aby si zarobila rovnako ako muž za jeden kalendárny rok;

23.

trvá na nevyhnutnosti naliehavých opatrení v boji proti mzdovej diskriminácii, buď zmenou existujúcej smernice, či vypracovaním postupných plánov v tejto oblasti, s presnými cieľmi, ako je napríklad zníženie mzdových rozdielov do roku 2020 na 0,5 %, so zámerom ukončiť priamu a nepriamu diskrimináciu buď nabádaním na uzavretie kolektívnych zmlúv, školením poradcov pre rovnosť, riešením problémov nerovnosti medzi ženami a mužmi v neplatenej práci a vypracovaním plánov pre rovnosť v podnikoch a na iných pracoviskách; domnieva sa, že transparentnosť v skladbe miezd musí byť bežnou praxou, aby sa posilnilo rokovacie postavenie pracujúcich žien;

24.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na vyriešenie súčasného paradoxu, podľa ktorého ženy, napriek tomu, že sú lepšie vzdelané, sú stále horšie platené ako muži; zdôrazňuje, že na dosiahnutie optimálneho hospodárskeho rastu a skutočne udržateľného rozvoja treba plne využiť potenciál žien;

25.

zdôrazňuje, že oddelený príjem žien a ich kvalitné, platené zamestnanie sú kľúčom k hospodárskej nezávislosti žien a k väčšej rovnosti žien a mužov v rámci celej spoločnosti;

26.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu rodovej rovnosti vo vnútroštátnych systémoch dôchodkového zabezpečenia, čo sa týka veku i mzdy;

27.

vyzýva členské štáty EÚ, aby riadne zaviedli právne predpisy o rovnakom plate za rovnakú prácu a vyzýva Komisiu na uplatnenie sankcií voči členským štátom, ktoré tieto predpisy nedodržiavajú;

28.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť nie je len otázkou sociálnych rozdielov a spravodlivosti, ale vytvára aj jeden z predpokladov dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti podľa predpokladov stratégie Európa - 2020; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila rodový rozmer vo všetkých oblastiach stratégie EÚ - 2020 vrátane účinného uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a osobitných opatrení a cieľov pre zrovnoprávnenie mužov a žien pri všetkých opatreniach na zlepšenie európskej stratégie zamestnanosti;

29.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v oblasti rodovej rovnosti uprednostňovali záväzné návrhy pred nezáväznými stratégiami a politickými dokumentmi;

30.

nazdáva sa, že Komisia a členské štáty, by mali vyvíjať vzdelávacie a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zúčastneným stranám zohľadniť hľadisko rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v príslušných oblastiach svojej zodpovednosti, a to vrátane vyhodnotenia konkrétneho vplyvu politík na ženy a mužov;

31.

zdôrazňuje význam vypracúvania kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a štatistík podľa pohlavia, ktoré sú spoľahlivé, porovnateľné a v prípade potreby prístupné, a ktoré sa musia používať na monitorovanie zavádzania rodového hľadiska do všetkých politík;

32.

domnieva sa, že jednou z priorít by mal byť boj za odstránenie chudoby, a to prehodnotením makroekonomických, peňažných a sociálnych politík, ako aj politiky práce, ktoré stoja pri koreňoch chudoby, aby sa ženám zaručila hospodárska a sociálna spravodlivosť; nazdáva sa, že metódy používané na určenie miery chudoby by sa mali prehodnotiť, aby sa podporilo spravodlivé rozdeľovanie príjmu, zaručili minimálny príjem, plat a slušné dôchodky, vytvoril väčší počet kvalitných pracovných miest s právami žien, zaručil prístup ku kvalitným verejným službám pre všetky ženy a mladé dievčatá a zlepšilo sociálne zabezpečenie a príslušné miestne služby, najmä detské jasle, materské školy, centrá celodennej starostlivosti, komunálne centrá a centrá voľného času, ako aj služby na podporu rodiny;

33.

víta kampaň zameranú na pomoc pri riešení rozdielov v odmeňovaní práce mužov a žien, ktorú spustila Komisia v celej EÚ; konštatuje však, že rozdiely v odmeňovaní práce mužov a žien pretrvávajú, a preto žiada, aby sa na európskej úrovni otvorila diskusia zameraná na boj proti stereotypom spojeným s úlohou mužov a žien; zdôrazňuje preto význam organizovania kampaní na zvyšovanie informovanosti na školách, pracoviskách a v médiách s cieľom boja proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a najmä proti znevažujúcim obrazom; poukazuje na to, že tieto kampane by mali zdôrazňovať úlohu muža pri zabezpečovaní spravodlivého rozdelenia rodinných povinností a rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom;

34.

domnieva sa, že z dôvodu demografických zmien je nutné využiť potenciál žien a zvýšiť ich zamestnanosť s cieľom dosiahnuť cieľovú 75-percentnú mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov v súlade so znením stratégie EÚ - 2020; zároveň sa domnieva, že ľudia by sa mali slobodne rozhodnúť, či budú mať deti a že správna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je kľúčovou podmienkou pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce;

35.

žiada, aby sa vypracovali konkrétne návrhy v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, najmä v oblasti pomoci pri starostlivosti o závislé osoby a deti;

36.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Európska komisia i členské štáty oceňovali, podporovali a posilňovali úlohu žien v sociálnom hospodárstve vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien v tomto odvetví, a tiež význam služieb, ktoré sú poskytované na zladenie pracovného a súkromného života;

37.

žiada Komisiu, aby prostredníctvom prispôsobenia pracovných podmienok medzi mužmi a ženami dohliadala na správnu transpozíciu jednotlivých európskych právnych predpisov týkajúcich sa zladenia pracovného a súkromného života v členských štátoch;

38.

konštatuje, že zamestnanie na čiastočný úväzok môže mať negatívny vplyv na príslušnú osobu, napríklad tým, že kladie prekážky v kariére a vedie k chudobe v starobe, alebo tiež môže vzhľadom na nižšie príjmy vyžadovať doplnkovú štátnu pomoc k životnému minimu či v prípade choroby alebo nezamestnanosti;

39.

zdôrazňuje význam komunikačných kampaní pre zabezpečenie rodovej neutrality tradične mužských alebo ženských povolaní alebo činností; v rovnakej súvislosti vyzýva členské štáty, aby začali diskusiu o úlohe jazyka pri pretrvávaní stereotypov, najmä vzhľadom na feminizáciu alebo maskulinizáciu niektorých názvov povolaní;

40.

vyzýva verejné a súkromné ustanovizne, aby do svojich vnútorných predpisov a smerníc zaviedli plány rovnosti spolu s prísnymi krátkodobými, strednodobými a dlhodobými cieľmi a aby dosiahnutie týchto cieľov každoročne vyhodnocovali;

41.

žiada, aby sa vypracovali konkrétne návrhy v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným, rodinným a súkromným životom prostredníctvom podporovania väčšej deľby pracovných, rodinných a sociálnych povinností medzi mužmi a ženami, najmä v oblasti pomoci pri starostlivosti o závislé osoby a deti;

42.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zamestnanosť znevýhodnených skupín, ako sú tehotné ženy alebo slobodné matky, a zabezpečili im tak slušnú a stabilnú prácu, ktorá im umožní zladiť rodinný a pracovný život;

43.

nazdáva sa, že v záujme lepšieho zladenia práce a starostlivosti je nevyhnutné zlepšiť podmienky dovolenky na starostlivosť o deti; vyzýva preto Radu, aby urýchlene prijala spoločnú pozíciu k pozícii Parlamentu z 20. októbra 2010 (16) o revízii smernice Rady 92/85/EHS;

44.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zriaďovanie alebo zdokonaľovanie zariadení starostlivosti o deti, ako sú jasle a materské školy, a zariadení pre staršie a iné závislé osoby s cieľom poskytovať kvalitné a cenovo dostupné služby v časoch zlučiteľných s pracovným časom na plný úväzok, ktoré budú prístupné pre čo najväčší počet ľudí; domnieva sa, že tieto zariadenia sú pre rodičov nesmiernou podporou a uľahčili by im prístup na trh práce;

45.

zdôrazňuje, že rodina je základom našej spoločnosti a je neodmysliteľne spätá s postupovaním hodnôt a solidárnym spolužitím; zdôrazňuje, že zavedenie flexibilného pracovného času a poskytovanie možností práce na diaľku, ako aj rozširovanie starostlivosti o deti a profesionalizácia domácej starostlivosti o starších ľudí sú dôležitým krokom k umožneniu súladu pracovného a rodinného života a k podpore rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce a na vzdelávaní a odbornej príprave; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedostatok primeraných systémov dovoleniek, systémov rodičovských dovoleniek a flexibilných foriem práce pre oboch rodičov často bráni ženám aktívne sa zúčastňovať na trhu práce alebo pracovať na plný úväzok; patrí sem aj zmena podnikovej kultúry, pokiaľ ide o prijímanie a zamestnávanie žien; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabránili znižovaniu dávok alebo obmedzovaniu sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o deti, starostlivosti o staršie osoby a zraniteľných ľudí v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy;

46.

pripomína Komisii a členským štátom, že je nevyhnutné prijať pozitívne opatrenia v prospech žien a mužov, najmä na uľahčenie ich návratu do práce po období venovanom rodine (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého alebo invalidného člena rodiny), a podporovať politiky na (re)integráciu do trhu práce, a teda opätovné získanie finančnej nezávislosti;

47.

zdôrazňuje, že vzdelávanie hrá kľúčovú úlohu pri vštepovaní dôležitosti rodovej rovnosti deťom od najútlejšieho veku a pri akceptácii rôznych kultúr a chápaní vplyvu diskriminácie a predsudkov; vyzýva členské štáty, aby zavádzali programy vzdelávania, ako aj informačné programy a programy na zvyšovanie povedomia o hodnotách Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článku 23, počas celej školskej dochádzky detí;

48.

zdôrazňuje potrebu ponechať mladým ľuďom slobodu výberu povolania; pripomína v tejto súvislosti význam toho, aby učitelia neviedli svojich žiakov automaticky k výberu povolania podľa rodových stereotypov a aby sa zdôrazňovala celá paleta pracovných príležitostí;

49.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia v rámci sektora vzdelávania zabezpečili, že dievčatá nebudú automaticky vedené k odvetviam a povolaniam tradične považovaným za ženské;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie na európskej úrovni s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v politickej sfére; nabáda v tejto súvislosti na účasť žien vo všetkých európskych inštitúciách, najmä na zodpovedných funkciách; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni sa musí vyvíjať ďalšie úsilie; vyzýva na stanovenie záväzných cieľov na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov; v tejto súvislosti berie na vedomie pozitívny vplyv využívania kvót na zastúpenie žien; preto v tejto súvislosti poukazuje na to, že využívanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien;

51.

poukazuje na to, že len v prípade 3 % veľkých podnikov stojí na čele ich hlavného rozhodovacieho orgánu žena; zdôrazňuje preto príklad Nórska, ktoré od roku 2003 úspešne uplatňuje politiku kvót, aby sa zaručila rovnoprávnosť v správnych radách spoločností, a z ktorého si v súčasnosti berú príklad Španielsko a Francúzsko; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia, ako napríklad kvóty, ktoré zabezpečia lepšie zastúpenie žien vo veľkých spoločnostiach kótovaných na burze a v správnych radách podnikov všeobecne, najmä tých s verejnou účasťou;

52.

zdôrazňuje, že z dôvodu rodovej nerovnosti v oblasti zamestnania by sa v členských štátoch mali zaviesť prevádzkové a odvetvové – zákonom stanovené – plány na zabezpečenie rovnosti, ktoré by mali zavádzať a kontrolovať sociálni partneri;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali kroky na stanovenie záväzných cieľov na zaručenie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami na pracovných miestach so zodpovednosťou v spoločnostiach, vo verejnej správe a v politických orgánoch;

54.

vyzýva členské štáty, aby identifikovali podniky, ktoré podporujú rodovú rovnosť a dobrú rovnováhu medzi pracovným, rodinným a súkromným životom, a aby v širokom rozsahu šírili najlepšie postupy, najmä prostredníctvom obchodných a priemyselných komôr;

55.

víta všeobecnú rozpravu o zvýšení podielu žien na vedúcich pozíciách v oblasti hospodárstva a žiada, aby sa v podnikoch na tento účel stanovila dobrovoľná kvóta zameraná na rodové zastúpenie zamestnancov;

56.

vyzýva na prijatie krokov na vnútroštátnej a európskej úrovni zameraných na podporu podnikania medzi ženami vytvorením štruktúr na odborné vzdelávanie, profesijných štruktúr a štruktúr právneho poradenstva a uľahčovaním prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom;

57.

nabáda na pravidelnú výmenu informácií a skúseností medzi zúčastnenými stranami, ktorá by podporovala rodovú rovnosť, s cieľom uplatňovať osvedčené postupy v rámci celej spoločnosti, na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a rovnako v súkromnom, ako aj verejnom sektore;

58.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, prisťahovalkyne, lesbické, bisexuálne a transrodové ženy, príslušníčky menšín a ženy s obmedzenou odbornou prípravou alebo bez nej, ktoré sú zodpovedné za závislé osoby, pretože ide o osobitné skupiny, v prípade ktorých je potrebné uplatňovať opatrenia prispôsobené ich podmienkam; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu tak, aby európsky rok 2011 venovaný dobrovoľníckej práci podporoval aj presadzovanie rovnosti žien a mužov;

59.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí zvyšovať prostredníctvom prístupu znevýhodnených žien, ako napríklad prisťahovalkýň, žien z etnických menšín, žien so zdravotným postihnutím a slobodných matiek, k vzdelávaniu a odbornej príprave ich pracovné vyhliadky, a tým šance na hospodársky nezávislý život; poukazuje na viacnásobnú diskrimináciu na základe pohlavia, etnickej či rasovej príslušnosti a často i veku, ktorá postihuje prisťahovalkyne;

60.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za rovnosť, aby prijali integrované prístupy na zlepšovanie svojej reakcie na viacnásobnú diskrimináciu a riešenie prípadov jej výskytu; rovnako zdôrazňuje, že tieto orgány by mali ponúkať odbornú prípravu sudcov, porôt a zamestnancov vo všeobecnosti, aby mohli identifikovať, predvídať a riešiť situácie viacnásobnej diskriminácie;

61.

pripomína, že zdravotne postihnuté ženy sú často diskriminované v oblastiach sociálneho, kultúrneho, politického a profesionálneho života; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili konkrétne návrhy na zlepšenie ich situácie;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby mimoriadnu pozornosť pri realizácii európskej stratégie pre začleňovanie Rómov venovali rómskym ženám;

63.

konštatuje, že transrodové osoby sú aj naďalej veľmi odsúvanou a prenasledovanou skupinou, ktorá je terčom značnej stigmatizácie, vylúčenia a násilia, o čom svedčia správy Agentúry pre základné práva; rozhodne nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami agentúry týkajúcimi sa dôraznejšej a jednoznačnejšej ochrany voči diskriminácii na základe rodovej identity;

64.

zasadzuje sa za prístup žien a mužov k adekvátnym informáciám a podpore v súvislosti s reprodukčným zdravím a zdôrazňuje, že ženy by mali mať rovnaké práca a príležitosti ako muži na využívanie služieb v tejto oblasti; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia mužov o ich zodpovednosti v otázkach sexuality a reprodukcie;

65.

pripomína, že násilie voči ženám je závažnou prekážkou presadzovania rovnosti žien a mužov; vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou návrhu komplexnej smernice o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a boji proti nemu, či už ide o fyzické, sexuálne alebo psychické násilie, vrátane obchodovania so ženami;

66.

víta úsilie vynaložené na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti násiliu voči ženám, ale zdôrazňuje, že tento jav zostáva vážnym, stále nevyriešeným problémom, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k službám podpory zameraným na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti a na ochranu žien pred takýmto násilím bez ohľadu na ich právne postavenie, rasu, vek, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod alebo náboženské vyznanie; víta obnovenie diskusie o tomto druhu násilia, najmä prostredníctvom vytvorenia európskeho ochranného príkazu a smernice o obchodovaní s ľuďmi; vyzýva nasledujúce predsedníctva Únie, aby pokračovali touto cestou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada a Komisia prijali dohodu o európskom ochrannom príkaze dosiahnutú v Európskom parlamente, aby smernica mohla nadobudnúť účinnosť čo najskôr;

67.

opätovne vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcich štyroch rokov vyhlásila Európsky rok boja proti násiliu páchanom na ženách; v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa tým zvýši povedomie medzi európskymi občanmi a podnietia vlády, aby bojovali proti násiliu páchanom na ženách;

68.

zdôrazňuje potrebu uskutočniť široký prieskum vo všetkých krajinách EÚ použitím spoločnej metodiky na stanovenie skutočného rozsahu problému; poukazuje na dôležitú prácu, ktorú musí v tejto oblasti vykonať Európske stredisko pre rodové násilie, ktoré bude poskytovať kvalitné štatistiky na podporu politických opatrení na boj proti tomuto sociálnemu moru;

69.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu odbornú prípravu a vzájomnú spoluprácu pracovníkov v odvetví zdravotníctva, sociálnych služieb, polície a súdnictva a aby vytvorili štruktúry, v rámci ktorých bude možné riešiť všetky formy násilia voči ženám vrátane zriedkavých foriem závažného fyzického a psychického násilia, ako sú útoky kyselinou;

70.

zdôrazňuje význam konania regionálnych a miestnych orgánov a členských štátov v oblasti napomáhania reintegrácie žien do trhu práce, ktoré sa stali obeťami rodového násilia, použitím nástrojov, ako sú napríklad ESF alebo program PROGRESS;

71.

poukazuje na to, že treba zlepšiť programy pomoci organizáciám žien a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti zamerané na spoluprácu v procesoch začleňovania rodového hľadiska;

72.

zdôrazňuje potrebu začleniť rodové hľadisko a boj proti rodovému násiliu do vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce Európskej únie;

73.

vyzýva Európsku komisiu, aby nabádala členské štáty, aby v médiách vo všeobecnosti a osobitne v reklamách a propagačnom materiáli presadzovali zastúpenie obrazu žien, ktorý rešpektuje dôstojnosť, odlišnosť úloh a identitu žien;

74.

vyzýva Komisiu a rozpočtový orgán, aby pri príprave rozpočtov a nového viacročného finančného rámca EÚ zohľadňovali kritériá rodového rozpočtovania; nabáda členské štáty, aby nasledovali tento príklad pri zostavovaní vnútroštátnych verejných rozpočtov;

75.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam členských štátov.