52011DC0308

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Boj proti korupcii v EÚ

OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 3

2........... Dôslednejšie monitorovanie protikorupčného úsilia.......................................................... 5

2.1........ Súčasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia............................................................ 5

2.2........ Správa EÚ o boji proti korupcii...................................................................................... 6

3........... Lepšie uplatňovanie súčasných protikorupčných nástrojov............................................... 9

3.1........ Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore............ 9

3.2........ Iné medzinárodné protikorupčné nástroje........................................................................ 9

3.3........ Spolupráca medzi EÚ a súčasnými medzinárodnými protikorupčnými nástrojmi.............. 10

4........... Väčší dôraz na korupciu vo vnútorných politikách EÚ.................................................... 11

4.1........ Presadzovanie práva, súdna a policajná spolupráca v rámci EÚ..................................... 11

4.1.1..... Súdna a policajná spolupráca........................................................................................ 11

4.1.2..... Vyšetrovanie finančnej trestnej činnosti a vyhľadávanie majetku..................................... 12

4.1.3..... Ochrana informátorov................................................................................................... 12

4.1.4..... Odborná príprava pracovníkov orgánov presadzovania práva........................................ 13

4.2........ Verejné obstarávanie.................................................................................................... 13

4.3........ Politika súdržnosti zameraná na podporu budovania administratívnych kapacít................ 13

4.4........ Účtovné štandardy a štatutárny audit pre podniky v EÚ................................................. 14

4.5........ Predchádzanie politickej korupcii a boj proti nej............................................................ 14

4.6........ Skvalitnenie štatistiky.................................................................................................... 15

4.7........ Bezúhonnosť v športe................................................................................................... 15

4.8........ Ochrana verejných prostriedkov EÚ pred korupciou..................................................... 15

5........... Väčší dôraz na korupciu vo vonkajších politikách EÚ.................................................... 16

5.1........ Kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny a susedné krajiny......................... 16

5.2........ Politika v oblasti spolupráce a rozvoja........................................................................... 17

5.3........ Obchodná politika........................................................................................................ 17

6........... Záver........................................................................................................................... 18

Boj proti korupcii v EÚ

1. Úvod

Štyria z piatich občanov EÚ považujú korupciu[1] za závažný problém vo svojom členskom štáte[2]. Aj keď Európska únia v predchádzajúcich desaťročiach významne prispela k otvoreniu Európy a väčšej transparentnosti, je zrejmé, že ostáva ešte veľa práce. Je neprijateľné, aby korupcia spôsobovala straty, ktoré sa odhadujú na 120 miliárd EUR ročne, resp. jedno percento HDP EÚ[3]. Pre EÚ to určite nie je nový problém a korupciu nebude možné z našich spoločnosti úplne odstrániť, z údajov však vyplýva, že priemerné výsledky EÚ-27 v indexe vnímania korupcie, ktorý zostavuje organizácia Transparency International, sa za posledných desať rokov zlepšili len minimálne[4].

Napriek tomu, že sa povaha a rozsah korupcie líši, táto situácia škodí všetkým členským štátom EÚ aj Únii ako celku. Súčasný stav spôsobuje v dôsledku znižovania úrovne investícií finančné ujmy a zároveň bráni spravodlivému fungovaniu vnútorného trhu a znižuje verejné financie. Spôsobuje tiež sociálne ujmy, keďže skupiny organizovanej trestnej činnosti využívajú korupciu k páchaniu ďalších závažných trestných činov, napr. k pašovaniu drog a obchodu s ľuďmi. Ak sa korupcia nebude riešiť, môže tiež podkopať dôveru voči demokratickým inštitúciám a oslabiť zodpovednosť politického vedenia.

Za posledných desať rokov sa na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ a na národnej úrovni objavili snahy obmedziť korupciu[5]. Na úrovni EÚ sa protikorupčný právny rámec rozvinul prijatím právnych predpisov o korupcii v súkromnom sektore[6] a pristúpením EÚ k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC)[7]. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa priznáva, že korupcia je druh závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a jednotlivé členské štáty nie sú dostatočne vybavené, aby ju dokázali samy vyriešiť[8]. Protikorupčné opatrenia boli do istej miery zapracované do celého radu politík EÚ[9].

Vykonávanie protikorupčného právneho rámca je však medzi členskými štátmi EÚ naďalej nerovnomerné a celkovo neuspokojivé. Právne predpisy EÚ zamerané na boj proti korupcii neprebrali všetky členské štáty[10]. Niektoré krajiny neratifikovali najvýznamnejšie medzinárodné protikorupčné nástroje. Okrem toho aj tam, kde sa zaviedli protikorupčné inštitúcie a právne predpisy, ich presadzovanie v praxi je často nedostatočné[11].

Táto situácia je zrkadlom nedostatku pevných politických záväzkov zo strany vodcov a predstaviteľov s rozhodovacími právomocami v oblasti boja proti korupcii vo všetkých formách – proti politickej korupcii, korupčným aktivitám, ktoré páchajú alebo na ktorých sa podieľajú skupiny organizovaného zločinu, korupčným praktikám medzi súkromnými subjektmi a takzvanej drobnej korupcii. Je teda zjavné, že je potrebné podporiť politickú vôľu bojovať proti korupcii a zlepšiť súdržnosť protikorupčných politík a opatrení v členských štátoch.

Z uvedeného dôvodu Komisia zavedie nový mechanizmus – správu EÚ o boji proti korupcii, ktorá bude monitorovať a hodnotiť protikorupčné snahy členských štátov a následne tiež podporí väčšiu politickú angažovanosť. Správu bude mať na starosti Komisia a k jej vypracovaniu prispeje odborná skupina a sieť dopisovateľov pre prieskum, pričom správa bude podporená potrebnými prostriedkami z rozpočtu EÚ a uverejní sa každé dva roky, počínajúc rokom 2013. Správa bude realistickým obrazom výsledkov, nedostatkov a angažovanosti všetkých členských štátov. Bude zisťovať trendy a nedostatky, ktoré je potrebné riešiť a bude tiež podporovať partnerskú výmenu skúseností a najlepších postupov. Okrem tohto mechanizmu by sa EÚ mala zapojiť do Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO)[12].

Európska únia by sa mala tiež viac zamerať na korupciu vo všetkých príslušných politikách EÚ – vnútorných aj vonkajších. Komisia preto v roku 2011 navrhne najmä modernizované pravidlá EÚ o konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, v roku 2012 stratégiu na zlepšenie vyšetrovania v oblasti finančnej trestnej činnosti v členských štátoch a v roku 2011 prijme akčný plán zameraný na zlepšenie štatistík trestnej činnosti. Komisia bude spolupracovať aj s agentúrami EÚ ako Europol, Eurojust a CEPOL, ako aj s úradom OLAF s cieľom zintenzívniť súdnu a policajnú spoluprácu a zlepšiť odbornú prípravu pracovníkov orgánov presadzovania práva. Bude pokračovať v práci na príprave modernizovaných pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania, účtovných štandardov a štatutárneho auditu pre podniky v EÚ. V roku 2011 Komisia zároveň prijme stratégiu pre boj proti podvodom, ktoré ohrozujú finančné záujmy EÚ. Komisia sa zároveň väčšmi zameria na boj proti korupcii v rámci procesu rozširovania EÚ a spolu s vysokou predstaviteľkou – v rámci susedskej politiky – aj na širšie využívanie podmienenosti v politikách spolupráce a rozvoja. Mali by sa ďalej rozvíjať aj iniciatívy v odvetví podnikania a dialóg na úrovni EÚ medzi súkromnými a verejnými subjektmi o spôsoboch, ako predchádzať korupcii.

Toto oznámenie predstavuje ciele správy EÚ o boji proti korupcii a spôsob, akým sa bude uplatňovať v praxi. Zároveň vysvetľuje, ako by mala EÚ klásť väčší dôraz na boj proti korupcii vo vnútornej a vonkajšej politike. Správu bude dopĺňať protikorupčná stratégia Komisie. Zatiaľ čo správa sa zameriava na presadzovanie protikorupčných politík členskými štátmi, stratégia bude pokrývať najmä opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ, ktoré má na starosti Komisia.

2. Dôslednejšie monitorovanie protikorupčného úsilia 2.1. Súčasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia

V súčasnosti sa neuplatňuje žiadny mechanizmus na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého by sa konzistentne a vo všetkých oblastiach politiky monitorovala existencia protikorupčných politík a hodnotila ich účinnosť na úrovni EÚ a členských štátov[13]. Na medzinárodnej úrovni sú najdôležitejšími súčasnými mechanizmami monitorovania a hodnotenia Skupina štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO), Pracovná skupina OECD pre boj proti podplácaniu a hodnotiaci mechanizmus Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC). Tieto mechanizmy podnecujú zapojené štáty, aby vykonávali a presadzovali protikorupčné normy. Každý však má niekoľko vlastností, ktoré obmedzujú jeho potenciál účinne riešiť problémy spojené s korupciou na úrovni EU.

Najinkluzívnejším súčasným nástrojom, dôležitým pre EÚ, je GRECO, keďže sa na ňom zúčastňujú všetky členské štáty. Prostredníctvom skupiny GRECO prispieva Rada Európy k zabezpečeniu minimálnych noriem v celoeurópskej právnej oblasti. V dôsledku obmedzenej viditeľnosti medzivládneho hodnotiaceho procesu v rámci GRECO a mechanizmu, ktorý naň nadväzuje, však skupina GRECO v členských štátoch dosiaľ nepodnietila dostatočnú politickú vôľu účinne riešiť korupciu. Mechanizmus GRECO okrem toho monitoruje spektrum protikorupčných noriem zavedených Radou Európy[14] a v menšej miere sa zameriava na osobitné oblasti legislatívy EÚ, ako je napríklad verejné obstarávanie. Okrem toho, systém GRECO neumožňuje vykonávať porovnávacie analýzy, a tak identifikovať trendy v boji proti korupcii v EÚ, ani sa aktívne nezameriava na výmenu najlepších postupov a partnerskú výmenu skúseností.

Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných úradníkov v medzinárodných obchodných transakciách (Dohovor o boji proti podplácaniu)[15] sa zameriava na veľmi osobitnú oblasť, ktorou je podplácanie zahraničných štátnych úradníkov v medzinárodných obchodných transakciách, a nemôže sa rozšíriť na ďalšie oblasti dôležité pre boj proti korupcii v EÚ. Siedma výročná správa o pokroku, ktorú vypracovala organizácia Transparency International[16], naznačila, že presadzovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu bolo nerovnomerné, dohovor sa aktívne presadzuje len v štyroch členských štátoch EÚ a v malej miere alebo vôbec sa nepresadzuje v 12 členských štátoch. Napriek dôkladnému hodnotiacemu systému v podobe pracovnej skupiny OECD pre boj proti podplácaniu je politická angažovanosť v záujme účinného vykonávania dohovoru OECD naďalej nedostatočná.

Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC) nadobudol platnosť v decembri 2005 a EÚ k nemu pristúpila v septembri 2008[17]. Konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými strami dohovoru UNCAC prijala podmienky hodnotiaceho mechanizmu vykonávania UNCAC v novembri 2009. EÚ podporuje zapojenie občianskej spoločnosti a presadzovanie transparentnosti vo výsledkoch hodnotení podľa mechanizmov prieskumu. Niekoré znaky však pravdepodobne obmedzia potenciál hodnotiaceho mechanizmu UNCAC na riešenie problémov súvisiacich s korupciou na úrovni EÚ: ide o medzivládny nástroj, systém vzájomného hodnotenia pravdepodobne vynechá oblasti politiky, ktoré sú dôležité pre Úniu, zahŕňa zmluvné strany, ktoré môžu mať slabšie protikorupčné normy ako EÚ, cykly hodnotenia budú relatívne dlhé a odporúčaniami zmluvným štátom, ktoré sa nevykonajú, sa bude ďalej zaoberať len v obmedzenom počte prípadov.

2.2. Správa EÚ o boji proti korupcii

Vzhľadom na uvedené skutočnosti obmedzenia súčasných medzinárodných mechanizmov monitorovania a hodnotenia by sa mal zaviesť osobitný mechanizmus monitorovania a hodnotenia na úrovni EÚ, správa EÚ o boji proti korupcii, aby sa tak posilnila politická vôľa členských štátov a presadzovanie súčasných právnych a inštitucionálnych nástrojov. Tento mechanizmus by sa mal kombinovať so zapojením EÚ do skupiny GRECO[18]. Správu EÚ o boji proti korupcii bude vydávať Komisia každé dva roky počínajúc rokom 2013.

Zavedenie správy EÚ o boji proti korupcii je reakciou Komisie na výzvu členských štátov v Štokholmskom programe[19], aby „na základe existujúcich systémov a spoločných kritérií vyvinula ukazovatele merania úsilia, ktoré sa v Únii vynakladá na boj proti korupcii“, a na výzvu Európskeho parlamentu pravidelne monitorovať protikorupčné úsilie v členských štátoch[20].

Zavedenie správy EÚ o boji proti korupcii vychádza zo zásady, že aj keď v boji proti korupcii neexistuje jedno univerzálne riešenie pre všetkých, korupcia sa týka všetkých členských štátov. Prostredníctvom pravidelného hodnotenia a uverejňovania objektívnych správ založených na faktoch bude správa ďalej podnecovať členské štáty k efektívnemu riešeniu problému korupcie, najmä vykonávaním a presadzovaním medzinárodne dohodnutých protikorupčných noriem. Mechanizmus, ktorý sa bude rovnako uplatňovať na všetky členské štáty, poskytne základ pre dôkladnú prípravu budúcich politických opatrení EÚ. Bude tiež pôsobiť ako „varovanie pred krízou“ s cieľom zmierniť potenciálne riziká hlboko zakorenených problémov, ktoré by sa mohli rozvinúť do krízy.

Pri príprave správy EÚ o boji proti korupcii bude Komisia spolupracovať so súčasnými mechanizmami monitorovania a hodnotenia, aby tak predišla ďalšej administratívnej záťaži a duplicitnému úsiliu. Mechanizmus bude vychádzať z minimálnych noriem boja proti korupcii ustanovených súčasnými medzinárodnými nástrojmi ako sú Trestnoprávny dohovor o korupcii[21], Občianskoprávny dohovor o korupcii[22] a Dvadsať usmerňujúcich zásad pre boj proti korupcii[23], platné v rámci Rady Európy, Dohovor OSN proti korupcii[24] a Dohovor OECD o boji proti podplácaniu[25].

Vzhľadom na to, že takmer všetky formy korupcie môžu mať cezhraničný rozmer, správa sa nebude obmedzovať len na vyčerpávajúci zoznam prioritných oblastí. Každá správa EÚ o boji proti korupcii sa však bude zameriavať na niekoľko prierezových problémov, ktoré majú na úrovni EÚ mimoriadnu dôležitosť, ako aj na vybrané témy príznačné pre jednotlivé členské štáty. Problémy sa budú posudzovať pomocou niekoľkých ukazovateľov založených na už platných normách v príslušných oblastiach, ako aj na niektorých nových normách vyvinutých počas prípravy správy. Nové ukazovatele sa zavedú v oblastiach, kde pre súčasný nástroj dosiaľ nie sú ustanovené príslušné normy, alebo kde sa na úrovni EÚ požadujú vyššie štandardy. Pri výbere už zavedených ukazovateľov a vyvíjaní nových ukazovateľov bude Komisia konzultovať s príslušnými protikorupčnými orgánmi v členských štátoch. Ukazovatele sa môžu týkať: vnímania korupcie; správania respondentov v súvislosti s korupčnými aktivitami; štatistiky trestného súdnictva, vrátane zabavení a konfiškácií zisku z trestnej činnosti súvisiacej s korupciou. Správa EÚ o boji proti korupcii bude zahŕňať kvantitatívne hodnotenie týchto ukazovateľov a kvalitatívnu analýzu trendov a výsledkov súvisiacich s korupciou.

Správa o boji proti korupcii bude obsahovať:

· tematickú časť, ktorá upozorní na osobitné stránky boja proti korupcii v EÚ na základe výskumu a v ktorej budú zahrnuté tematické prípadové štúdie, príklady najlepších postupov a odporúčania,

· analýzy krajín vrátane odporúčaní prispôsobených potrebám a určených jednotlivým členským štátom, ktoré sú založené na výsledkoch súčasných mechanizmov monitorovania a na preskúmaniach dostupných dôkazov z príslušných zdrojov. Túto časť možno doplniť o odporúčania, pokiaľ ide o príslušné opatrenie na úrovni EÚ,

· trendy na úrovni EÚ vrátane výsledkov prieskumu Eurobarometra o korupcii, ktorý sa uskutočňuje každé dva roky a hodnotí sa v ňom vnímanie korupcie medzi občanmi EÚ v rôznych oblastiach a iné relevantné zdroje informácií o skúsenostiach s korupciou na úrovni EÚ.

Pri zostavovaní správy sa bude Komisia opierať o rôzne zdroje informácií vrátane iných organizácií, ktoré zaviedli mechanizmy monitorovania (GRECO, OECD, UNCAC), nezávislých odborníkov, výsledkov výskumu, útvarov Komisie a Európskeho údadu pre boj proti podvodom (OLAF), členských štátov, agentúr EÚ ako sú Europol a Eurojust, Európskej protikorupčnej siee, prieskumov Eurobarometer a občianskej spoločnosti[26].

Správu EÚ o boji proti korupcii bude mať na starosti Komisia, ktorej budú pomáhať:

· Skupina expertov, ktorá bude poskytovať poradenstvo, pokiaľ ide o: 1) stanovovanie ukazovateľov, 2) posúdenie výkonnosti členských štátov, 3) určovanie osvedčených postupov, 4) určovanie trendov EÚ, 5) vydávanie odporúčaní a 6) v prípade potreby navrhovanie nových opatrení na úrovni EÚ. Túto skupinu zriadi Komisia na základe verejného výberového konania. Vybraní odborníci môžu pochádzať zo širokého spektra prostredí (presadzovanie práva, predchádzanie korupcii, občianska spoločnosť, výskum atď.), musia mať nespochybniteľné odborné znalosti z oblasti boja proti korupcii, veľmi dobrú povesť v súvislosti s ich bezúhonnosťou a zaviažu sa, že budú konať podľa svojich najlepších osobnostných a odborných schopností.

· Sieť miestnych dopisovateľov pre prieskum, ktorú zriadi Komisia a bude zložená zo zástupcov občianskej spoločnosti a akademickej obce, ktorí budú zhromažďovať relevanté informácie v jednotlivých členských štátoch a dopĺňať prácu skupiny odborníkov.

So správou EÚ o boji proti korupcii priamo súvisia možné úvahy o vyvinutí programu na výmenu skúseností, s cieľom pomáhať členským štátom, miestnym mimovládnym organizáciám alebo iným zúčastneným stranám určovať nedostatky protikorupčných politík a osvedčených postupov, zvyšovať informovanosť alebo poskytovať odbornú prípravu.

Komisia bude znášať všetky náklady spojené so správou EÚ o boji proti korupcii, a to vrátane nákladov, ktoré vzniknú nezávislej skupine odborníkov, sieti dopisovateľov pre prieskum a v rámci programu na výmenu skúseností, v prípade, že by sa zaviedol.

Účasť EÚ v skupine GRECO, aj keď úplne nezodpovedá potrebám EÚ, pokiaľ ide o zavedenie pravidelného podávania správ o protikorupčných úsiliach v celej Únii, by viedla k vytvoreniu súčinnosti medzi obidvomi mechanizmami[27]. Mechanizmus GRECO by konkrétne mohol poskytnúť vstupné údaje pre monitorovací mechanizmus EÚ v podobe porovnávacích analýz súčasných hodnotiacich správ GRECO a správ o dodržiavaní súladu, pokiaľ ide o členské štáty EÚ, a upozorniť na kľúčové odporúčania, ktoré si dodatočne vyžadujú následné kroky.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami Komisia ustanoví protikorupčný mechanizmus EÚ na pravidelné predkladanie správ s cieľom pravidelne hodnotiť úsilie členských štátov v boji s korupciou a vyžiada si súhlas Rady, aby mohla rokovať s Radou Európy o účasti EÚ v skupine GRECO. Na základe zistení budúcej správy EÚ o boji proti korupcii Komisia v strednodobom a dlhodobom horizonte posúdi potrebu ďalších politických iniciatív EÚ vrátane aproximácie trestného práva v oblasti korupcie.

3. Lepšie uplatňovanie súčasných protikorupčných nástrojov

Niekoľko protikorupčných právnych nástrojov sa už uplatňuje na úrovni EÚ, na európskej aj medzinárodnej úrovni. Patrí k nim aj Dohovor EÚ o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov EÚ, ktorý nadobudol platnosť 28. septembra 2005[28]. S výnimkou tohto dohovoru však tieto nástroje dosiaľ neboli ratifikované a premietnuté do právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ. V záujme účinného riešenia korupcie by členské štáty mali prinajmenšom podniknúť kroky na dokončenie procesu ratifikácie a transpozície.

3.1. Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore[29], ktoré bolo prijaté v júli 2003, sa zameriava na kriminalizáciu aktívneho aj pasívneho podplácania, pričom sa v ňom ustanovujú podrobnejšie pravidlá o zodpovednosti právnických osôb a odrádzajúce sankcie. Z prvej správy o vykonávaní[30], ktorá bola vydaná v roku 2007, vyplynulo, že mnohé členské štáty podnikli len málo krokov, pokiaľ ide o uplatňovanie rozhodnutia. Zistili sa nedostatky v kriminalizácii všetkých prvkov aktívneho a pasívneho podplácania, ako aj v ustanoveniach o zodpovednosti právnických osôb. Z druhej správy o vykonávaní (sprevádzajúcej toto oznámenie) vyplýva, že niekoľko členských štátov ešte vždy netransponovalo najpodrobnejšie ustanovenia o kriminalizácii všetkých prvkov aktívneho a pasívneho podplácania[31]. Okrem toho zodpovednosť právnických osôb je na vnútroštátnej úrovni aj naďalej nerovnomerne upravovaná.

Komisia nalieha na členské štáty, aby bezodkladne a v plnom rozsahu transponovali všetky ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/568/SVV a aby zabezpečili jeho účinné vykonávanie. V závislosti od dosiahnutého pokroku Komisia zváži navrhnutie smernice, ktorá by nahradila rámcové rozhodnutie.

V tejto súvislosti Komisia víta, že niektoré členské štáty prijali prísnejšie pravidlá na predchádzanie korupcie v súkromnom sektore a zvýšili zodpovednosť právnických osôb za trestné činy korupcie. Komisia zamýšľa podporovať dialóg medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj výmenu osvedčených postupov. Vyzýva súkromné podniky, aby vo svojich príslušných odvetviach vypracovali a uplatňovali jednoznačné spoločné pravidlá účtovníctva, interný audit, kódex správania a ochranu informátorov.

3.2. Iné medzinárodné protikorupčné nástroje

Niekoľko členských štátov EÚ ratifikovalo všetky alebo väčšinu súčasných medzinárodných protikorupčných nástrojov. Tri členské štáty EÚ[32] však dosiaľ neratifikovali Trestnoprávny dohovor rady Európy o korupcii[33], dvanásť ich neratifikovalo dodatočný protokol k tomuto dohovoru[34] a sedem členských štátov neratifikovalo[35] Občianskoprávny dohovor o korupcii[36]. Tri členské štáty ešte neratifikovali Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC)[37]. Päť členských štátov EÚ[38] neratifikovalo Dohovor OECD o boji proti podplácaniu.

Komisia nalieha na tie členské štáty, ktoré neratifikovali uvedené nástroje, aby tak bezodkladne urobili a aby pritom v prípade potreby zohľadnili výlučné vonkajšie právomoci Únie a vykonávali ich v plnom rozsahu. Komisa žiada, aby jej členské štáty bezodkladne oznámili kroky, ktoré podnikli na ratifikáciu týchto nástrojov, a potenciálne dôvody, pre ktoré ich neratifikovali. V tejto súvislosti je ratifikovanie a účinné presadzovanie Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu všetkými členskými štátmi EÚ mimoriadne dôležité. Komisia bude analyzovať možné ťažkosti, s ktorými sa môžu počas ratifikácie stretnúť členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi OECD a bude sa zaoberať aj nedostatkami vo vykonávaní a presadzovaní.

3.3. Spolupráca medzi EÚ a súčasnými medzinárodnými protikorupčnými nástrojmi

Štokholmský program vyzýva k lepšej koordinácii medzi členskými štátmi v rámci činnosti UNCAC, GRECO a OECD. S týmto cieľom bude Komisia konať najmä v oblastiach uvedených ďalej.

Pokiaľ ide o UNCAC, v dohovore sa ustanovuje zákonná povinnosť skutočňovať vlastné hodnotenia. V prípade EÚ je tento proces zložitejší, pretože zahŕňa spoluprácu medzi všetkými inštitúciami EÚ, ako aj spoluprácu s členskými štátmi v záležitostiach, ktoré patria pod spoločnú zodpovednosť. Komisia však už proces iniciovala[39] a analyzuje vplyv zmien, ktoré do rozsahu povinností EÚ v rámci UNCAC priniesla Lisabonská zmluva. Keď bude táto analýza ukončená, stanovia sa spôsoby účasti v hodnotiacom mechanizme vrátane vymenovania odborníkov.

Komisia prehĺbi spoluprácu s OECD, a to možno uzatvorením memoranda o porozumení. Zistenia Pracovnej skupiny OECD pre problematiku podplácania sa použijú ako vstupné údaje pre správu EÚ o boji proti korupcii.

Komisia analyzovala možné spôsoby, pokiaľ ide o účasť EÚ v skupine GRECO a v medziach pôsobnosti EÚ bude iniciovať potrebné postupy v tejto súvislosti[40]. Členské štáty by mali podporiť žiadosť EÚ o účasť v skupine GRECO v rámci Výboru ministrov Rady Európy.

Komisia takisto podporuje protikorupčné úsilie vyvíjané v rámci skupiny G20 a je odhodlaná prispieť k vykonávaniu akčného plánu G20 proti korupcii, schváleného na samite v Soule v novembri 2010[41].

4. Väčší dôraz na korupciu vo vnútorných politikách EÚ

Okrem lepšieho monitorovania a uplatňovania súčasných právnych nástrojov by mali byť úvahy proti korupcii, ako súčasť komplexného prístupu začlenené do všetkých relevantných politík EÚ, tak vnútorných, ako aj vonkajších. Väčší dôraz by sa mal klásť najmä na korupciu v oblastiach politiky uvedených ďalej.

4.1. Presadzovanie práva, súdna a policajná spolupráca v rámci EÚ

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného odhaľovania a trestného stíhania prípadov korupcie, ako aj stabilného uplatňovania odrádzajúcich sankcií a zbavovania protizákonne nadobudnutého majetku. V tejto súvislosti má mimoriadny význam súdna a policajná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ, finančné vyšetrovanie, odborná príprava pracovníkov, ktorí zodpovedajú za presadzovanie práva, ako aj ochrana informátorov.

4.1.1. Súdna a policajná spolupráca

Europol má v rámci svojej stratégie na obdobie rokov 2010 – 2014 poskytovať zvýšenú podporu pre operácie spojené s presadzovaním práva a má fungovať ako informačný uzol EÚ pre oblasť trestnej činnosti a ako centrum odborných znalostí EÚ v oblasti presadzovania práva. Komisia vyzýva Europol, aby zintenzívnil svoje úsilie v boji proti korupcii, ktorá je sprostredkovateľom organizovanej trestnej činnosti. Príslušné aktivity by mali zahŕňať aj predkladanie pravidelného posúdenia hrozieb.

Od roku 2004 Eurojust zaznamenal len mierne sa zvyšujúci trend zapojenia sa do riešenia prípadov korupcie. Hoci v roku 2010 tieto prípady predstavovali len 2 % celkovej pracovnej záťaže Eurojustu, zvyšujúci sa počet zúčastnených členských štátov svedčí o narastajúcej potrebe súdnej spolupráce v prípadoch korupcie s cezhraničným rozmerom. Komisia vyzýva Eurojust, aby zvýšil svoje úsilie s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov o prípadoch korupcie s cezhraničným rozmerom.

Od roku 2008 funguje aj sieť kontaktných osôb EÚ pre boj proti korupcii (EACN)[42], ktorá spája protikorupčné orgány členských štátov, Komisiu, OLAF, Europol a Eurojust. Sieť EACN je riadená sieťou Európski partneri proti korupcii (EPAC) pod vedením Rakúska. Komisia bude spolupracovať s EACN so zameraním sa na konkrétnejšie výsledky a operačné záležitosti, ktoré sú dôležité pre vyšetrovateľov korupcie a aby sa jasnejšie vymedzila úloha EPAC a EACN. Komisia uvažuje o vypracovaní návrhu na zmenu a doplnenie alebo zrušenie rozhodnutia Rady o zriadení EACN.

4.1.2. Vyšetrovanie finančnej trestnej činnosti a vyhľadávanie majetku

Štyri správy o vykonávaní, ktoré vydala Komisia[43], poukázali na skutočnosť, že mnoho členských štátov odkladá prijatie opatrení na konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. V roku 2011 Komisia navrhne revidovaný právny rámec EÚ týkajúci sa konfiškácie a vyhľadávania majetku s cieľom zabezpečiť, aby mohli súdy v členských štátoch účinne zabavovať majetok úplne alebo čiastočne pochádzajúci z trestnej činnosti a v plnom rozsahu vymáhať príslušné hodnoty, vrátane prípadov spojených s korupciou.

V tretej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí[44] sa korupcia uvádza ako jeden z predikatívnych trestných činov pre pranie špinavých peňazí. Z hodnotení, ktoré uskutočnila Pracovná skupina OECD pre podplácanie, vyplýva, že vnútroštátne systémy pre boj proti praniu špinavých peňazí odhalia len veľmi nízky počet prípadov podplácania v zahraničí. Komisia zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce medzi spravodajskými jednotkami finančnej polície[45], špecializovanými protikorupčnými agentúrami a orgánmi presadzovania práva v členských štátoch. Členské štáty by mali zabezpečiť účinné a konzistentné vyšetrovanie finančnej trestnej činnosti v prípadoch korupcie, pričom sa vždy musí brať do úvahy potenciálne prepojenie s organizovaným zločinom a praním špinavých peňazí. Komisia prijme v roku 2012 stratégiu na zvýšenie kvality vyšetrovania finančnej trestnej činnosti v členských štátoch a umožnenie spoločného využívania fínančného spravodajstva medzi orgánmi v členských štatoch, medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ na medzinárodnej úrovni.

4.1.3. Ochrana informátorov

Účinná ochrana informátorov pred odvetou tvorí kľúčový prvok protikorupčných politík. Skutočnosť, že príslušný právny rámec v EÚ je nerovnomerný, vedie k problémom pri riešení prípadov cezhraničného rozmeru. Ako základ pre ďalšie kroky na úrovni EÚ Komisia vykoná hodnotenie ochrany osôb oznamujúcich finančnú trestnú činnosť, do ktorého bude spadať aj ochrana informátorov.

4.1.4. Odborná príprava pracovníkov orgánov presadzovania práva

Prostredníctvom Európskej policajnej akadémie (Collège européen de police – CEPOL) bude Komisia podporovať rozvoj cielených školiacich programov zameraných na problematiku korupcie, ktoré budú určené orgánom presadzovania práva. Tieto programy by mali pokrývať osobitné aspekty riešenia prípadov korupcie s cezhraničnými dôsledkami, napríklad zhromažďovanie a výmenu dôkazných prostriedkov, prepojenie s vyšetrovaním finančnej trestnej činnosti a vyšetrovaním organizovaných trestných činov.

4.2. Verejné obstarávanie

Verejné výdavky na práce, tovary a služby predstavujú približne 19 % HDP EÚ (2009). Takmer pätinu z toho tvoria výdavky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smerníc EÚ o verejnom obstarávaní (teda približne 420 miliárd EUR, resp. 3,6 % HDP EÚ).

V súčasnom právnom rámci EÚ v oblasti verejného obstarávania[46] nie sú zahrnuté osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o prevenciu a uplatňovanie postihov v prípade konfliktov záujmov, a je v ňom zahrnutých len niekoľko osobitných pravidiel o uplatňovaní postihov za klientelizmus a korupciu.

V januári 2011 Komisia začala konzultácie[47] o modernizácii politiky verejného obstarávanie v EÚ. Otvorila diskusiu o tom, či je na úrovni EÚ potrebné spoločné vymedzenie pojmu konflikt záujmu a či sú potrebné prípadné ochranné opatrenia proti takýmto situáciám, vrátane uverejňovania uzatvorených zmlúv s cieľom zvýšiť transparentnosť, rozšírenia dôvodov vylúčenia a „samočistiacich“ opatrení. Pri príprave modernizovaných právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania Komisia dôsledne zváži tieto aspekty. V tejto súvislosti Komisia tiež zváži návrh právnych predpisov o koncesiách, aby tak vytvorila lepšie podmienky pre spravodlivé a konkurenčné prideľovanie zákaziek a znížila riziko korupcie.

4.3. Politika súdržnosti zameraná na podporu budovania administratívnych kapacít

Politika súdržnosti EÚ podporuje posilňovanie inštitucionálnej kapacity v členských štátoch s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných služieb a správ. Administratívne kapacity a kvalitné riadenie sú zahrnuté do priorít Strategických usmernení kohéznej politiky Spoločenstva na obdobie rokov 2007 – 2013. V rámci týchto usmernení bola pridelená suma vo výške 3,5 miliardy EUR na posilnenie inštitucionálnych kapacít na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, z čoho 2 miliardy EUR pochádza z Európskeho sociálneho fondu. Nariadením o Európskom sociálnom fonde pre roky 2007 – 2013 sa zaviedla osobitná priorita posilňovaniu administratívnych kapacít v menej rozvinutých regiónoch a členských štátoch.. Takáto podpora inštitucionálnych kapacít bude mať kladný vplyv na prevenciu korupcie prostredníctvom zabezpečenia vyššej efektívnosti a transparentnosti verejných služieb a verejnej správy. Niektoré členské štáty zaradili do svojich operačných programov aj opatrenia na boj proti korupcii. Komisia má v úmysle aj naďalej podporovať posilňovanie inštitucionálnych kapacít a sprístupniť túto podporu všetkým členským štátom a regiónom[48].

4.4. Účtovné štandardy a štatutárny audit pre podniky v EÚ

Používanie medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo sa stalo v roku 2005 povinným pre konsolidované finančné výkazy podnikov kótovaných na burzách cenných papierov v EÚ[49]. Harmonizovali sa postupy v oblasti štatutárneho auditu[50], pričom sa zaviedla požiadavka externého zabezpečovania kvality, ustanovenia o verejnom dohľade, povinnosti a nezávislosť štatutárnych audítorov a uplatňovanie medzinárodných noriem. Týmito opatreniami sa zvýšila hodnovernosť, kvalita a transparentnosť finančného výkazníctva a obmedzili sa riziká korupcie.

Komisia uskutočnila v roku 2010 verejné konzultácie o poučeniach audítorskej politiky z finančnej krízy[51]. Výsledky konzultácie pomôžu Komisii pri rozhodovaní o budúcich opatreniach zameraných na zabezpečenie konsolidovaných kontrol a systémov kontroly v podnikoch v EÚ s cieľom znížiť riziko, pokiaľ ide o korupčné postupy. Opatrenia môžu byť zamerané na: objasnenie úlohy audítorov, spôsob riadenia a nezávislosť audítorských firiem, dohľad nad audítormi, vytvorenie jednotného trhu pre poskytovanie audítorských služieb a zjednodušenie pravidiel pre malé a stredné podniky.

4.5. Predchádzanie politickej korupcii a boj proti nej

Ako opakovane vyplynulo z politických škandálov, medzi politickými aktérmi, súkromnými podnikmi, médiami a/alebo odborovými združeniami a nadáciami sa niekedy vytvárajú zložité spojenia[52]. Tieto spojenia sa riadia vzájomnými výhodami pri ovplyvňovaní kľúčových politických a hospodárskych rozhodnutí, v dôsledku čoho sú ohrozené demokratické inštitúcie a procesy a odhaľovanie korupčných praktík sa stáva ťažším. Na podnet monitorovacieho procesu GRECO bol zaznamenaný určitý pokrok v právnom a inštitucionálnom prostredí pre financovanie politických strán v niekoľkých členských štátoch. Žiaľ, presadzovanie pravidiel transparentnosti a dohľadu je v niektorých členských štátoch ešte vždy neuspokojivé. Komisia vyzýva členské štáty, národné parlamenty a Európsky parlament, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť a umožnili účinný dohľad nad financovaním politických strán a iných záujmových skupín. Komisia je takisto odhodlaná plniť svoje úlohy týkajúce sa ochrany všeobecných záujmov Únie v súlade s povinnosťami zakotvenými v zmluvách, vo svojom etickom kódexe a ďalších relevantných pravidlách.

Médiá zohrávajú kľúčovú úlohu vo zvyšovaní transparentnosti a zodpovednosti politických osobností a často sú veľmi pohotovým nástrojom boja proti politickej korupcii. Komisia nalieha na členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania súčasného právneho rámca, ktorý zaručuje nezávislosť a slobodu médií vrátane spôsobov financovania médií. Komisia bude prostredníctom svojich súčasných programov podporovať odbornú prípravu zameranú na zdokonaľovanie znalostí v osobitných oblastiach dôležitých pre odhaľovanie korupcie (napríklad pranie špinavých peňazí, financovanie politických strán, bankovníctvo, trhy cenných papierov). Komisia podporí aj ďalšie opatrenia na obmedzovania politickej korupcie, a to aj prostredníctvom financovania iniciatív občianskej spoločnosti[53].

4.6. Skvalitnenie štatistiky

V súčasnosti v EÚ neexistuje jednotný štatistický systém na hodnotenie povahy a rozsahu korupcie či účinnosti protikorupčných opatrení. Ako následný krok k Akčnému plánu EÚ na rozvoj komplexnej a konzistentnej stratégii EÚ na hodnotenie trestných činov a trestného súdnictva[54] sa pripravuje nový akčný plán (2011 – 2015). Ako prvý krok v práci na jednotnom systému štatistických údajov EÚ o korupcii Komisia ustanoví podskupinu štatistických odborníkov.

4.7. Bezúhonnosť v športe

Korupcia v športe predstavuje čoraz viditeľnejší problém s cezhraničným rozmerom a súvisí najmä s neprehľadnosťou hráčskych presunov a ovplyvňovaním výsledkov zápasov. Komisia bude analyzovať možné alternatívy na účinnejšie riešenie problému ovplyvňovania výsledkov zápasov[55] najprv vypracovaním štúdia, ako je korupcia v športe upravená národnými legislatívami. Toto by mohlo poskytnúť základy pre ďalšie politické opatrenia na tomto poli, napríklad stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa trestných činov v tejto oblasti.

4.8. Ochrana verejných prostriedkov EÚ pred korupciou

Pred viac ako desiatimi rokmi viedli obvinenia z korupcie k demisii celej Komisie a k zriadeniu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Jednou zo základných úloh úradu OLAF je viesť administratívne vyšetrovania na účely boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným aktivitám, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ[56].

V roku 2011 bude podniknutých viacero iniciatív na zintenzívnenie boja proti podvodom a korupcii, ktoré ohrozujú verejné finančné prostriedky EÚ. Oznámenie o ochrane finančných záujmov EÚ pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami[57] informuje o spôsobe, akým Komisia zamýšľa chrániť peniaze daňových poplatníkov na úrovni EÚ proti nezákonným činnostiam, vrátane hrozieb, ktoré predstavuje korupcia v rámci inštitúcií EÚ aj mimo nich. V oznámení sa poukazuje na možnosti posilnenia rámca trestného práva, procesných nástrojov pre vyšetrovateľov a prokurátorov, ako aj na možný rozvoj v rámci inštitúcií ako napr. vytvorenie Európskej prokuratúry.

Komisia má v úmysle prijať aj novú stratégiu proti podvodom, ktorej cieľom bude posilniť finančnú politiku Únie a zlepšiť tak ochranu finančných záujmov EÚ. Stratégia určí priority a konkrétne oblasti činnosti na účely posilnenia súčasného protikorupčného rámca Komisie a bude sa zameriavať na prevenciu.

Tieto iniciatívy doplní návrh Komisie na zmenu a doplnenie právneho rámca OLAF[58], ktorého cieľom bude zvýšiť účinnosť a rýchlosť vyšetrovaní OLAF, posilniť procesné záruky, prehĺbiť spoluprácu OLAF s členskými štátmi a zlepšiť jeho správu.

5. Väčší dôraz na korupciu vo vonkajších politikách EÚ 5.1. Kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny a susedné krajiny

Proces rozširovania bol hlavným nositeľom dôležitých protikorupčných reforiem v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách. Posledné pristúpenia mali značný vplyv na skutočnú váhu protikorupčných politík v rámci EÚ. Ukázali tiež, že v čase pristúpenia bolo ešte vždy veľmi ťažké preukázať výsledky vykonávania a nezvratnosť protikorupčných reforiem. Okrem toho úsilie bojovať proti korupcii bolo potrebné sledovať aj po pristúpení.

Rámcom prístupových rokovaní s Chorvátskom a Tureckom z roku 2005 sa zaviedla osobitná kapitola[59], ktorá sa týka škály otázok spojených s problematikou právneho štátu vrátane reformy súdnictva a boja proti korupcii. Obnovený konsenzus v otázke rozširovania[60] ďalej posilnil dôraz na právny štát.

Komisia si je vedomá skutočnosti, že samotné investovanie prostriedkov EÚ do inštitucionálneho rozvoja bez silnej politickej vôle nemôže zaručiť úspech protikorupčných politík a preto v roku 2010 prehĺbila dialóg o právnom štáte s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. Prehĺbený dialóg stavia na skúsenostiach získaných počas liberalizácie vízového režimu. Ukázalo sa, že orientačné plány s referenčnými hodnotami, ktoré musia krajiny spĺňať, aby získali liberalizáciu vízovej povinnosti, sú účinným nástrojom, ktorý motivuje reformu a stavia ju do popredia. Cieľom dialógu o právnom štáte je posilniť takéto porovnávanie referenčných hodnôt v počiatočných fázach predvstupového procesu. V stanoviskách Komisie k žiadostiam Albánska a Čiernej Hory o pristúpenie do EÚ sa už navrhli odporúčania, ktoré by mali byť splnené pred začatím rokovaní. Súčasťou dialógu budú každoročné expertné misie, na ktorých sa zúčastnia odborníci z členských štátov EÚ, ktoré sa takýmto spôsobom do procesu väčšmi zapoja.

Na základe týchto nástrojov bude Komisia aj naďalej venovať veľkú pozornosť monitorovaniu protikorupčných politík a bude presadzovať dôkladné skúmanie od počiatočných etáp príprav na pristúpenie s cieľom zabezpečiť záruky udržateľnosti reforiem. Komisia bude tiež presadzovať úzku koordináciu medzinárodných darcov s cieľom predchádzať akémukoľvek prekrývaniu a lepšie usmerňovať investované zdroje.

Pod záštitou európskej susedskej politiky bude vysoká predstaviteľka a Komisia podporovať posilňovanie kapacity na boj s korupciou v susedných krajinách ako kľúčový aspekt poskytnutej podpory[61]. Je to zvlášť dôležité vzhľadom na nedávne udalosti v severnej Afrike, kde príčinou povstaní proti režimom bola okrem iného aj naliehavá potreba odstrániť hlboko zakorenenú korupciu vo svojej krajine.

5.2. Politika v oblasti spolupráce a rozvoja

Podpora určená na posilnenie dobrej správy vecí verejných a demokratizácie, ktorú poskytuje EÚ ako súčasť spolupráce a rozvojovej politky, zahŕňa aj protikorupčné ppolitiky[62]. Komisia v tomto zmysle uplatňuje prístup založený na partnerstve v podobe dialógu medzi vládami a občianskou spoločnosťou partnerských krajín, členskými štátmi EÚ a inými darcami. Komisia na jednej strane uznáva, že pomoc zvonku sotva prinesie výsledky bez politickej vôle v danej krajine, no zároveň predpokladá, že motivačné prístupy môžu byť prínosom[63]. Komisia plánuje prehĺbiť dialóg o otázkach súvisiacich s bojom proti podvodom a korupcii a podporovať budovanie kapacít, čo povedie k prijatiu vnútroštátnych stratégií na boj proti všetkým formám korupcie. Počas programovacieho obdobia a v priebehu celého procesu vykonávania sa bude klásť mimoriadny dôraz na tieto stratégie a ich účinné uplatňovanie.

Spolu s týmto cieľom bude Komisia podporovať širšie uplatňovanie zásady podmienenosti v oblasti rozvoja, aby tak podporila dodržiavanie minimálnych medzinárodných protikorupčných noriem, ktoré sú ustanovené v UNCAC a iných medzinárodných či regionálnych dohovoroch, ktorých sú tieto krajiny stranami. Z rovnakých dôvodov bude Komisia podporovať dôslednejšie uplatňovanie ustanovení súvisiacich s bojom proti korupcii, ktoré už existujú v právnych základoch spolupráce s partnerskými krajinami, a to vedením osobitných konzultácií v nadväznosti na závažné prípady korupcie a uplatňovaním sankcií v prípade, že sa príslušné opatrenia nezavedú.

Napokon Komisia tiež ustanovila a bude ďalej podporovať globálne rámce, ktorých cieľom je nastaviť transparentné systémy pre ťažbu a obchod so surovinami a prírodnými zdrojmi ako napr. vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve[64] a iniciatíva transparentnosti v oblasti ťažobného priemyslu.

5.3. Obchodná politika

Obchodná politika EÚ podporuje krajiny tretieho sveta, aby dodržiavali okrem iného ľudské práva a dobrú správu vecí verejných prostredníctvom dvojstranných obchodných vzťahov a nástrojov ako všeobecný systém preferencií. Komisia nedávno navrhla, aby sa všeobecný systém preferencií pozmenil[65] a zameral na posilnenie stimulov na dodržiavanie noriem dobrej správy vecí verejných pristúpením ku kľúčovým medzinárodným dohovorom ako UNCAC a ich uplatňovaním.

Komisia bude naďalej podporovať, aby sa do dohôd o voľnom obchode zapracovali zvláštne ustanovenia o transparentnosti v medzinárodnom vládnom obstarávaní a aby sa v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) rozšírila Dohoda o vládnom obstarávaní, ktorá obmedzuje riziko korupcie prostredníctvom ustanovení o zvýšenej transparentnosti v medzinárodnom obstarávaní, na ďalšie zmluvné strany WTO.

6. Záver

Korupcia aj naďalej predstavuje problém v EÚ, ako aj na celom svete. Aj keď sa povaha a rozmer korupcie líši, korupcia je prítomná vo všetkých členských štátoch a spôsobuje závažné škody týkajúce sa hospodárstva, spoločnosti a demokracie.

Medzinárodné nástroje a právne predpisy EÚ na boj proti korupcii sa už síce zaviedli, ich uplatňovanie je však nedostatočné. Komisia preto vyzýva členské štáty EÚ, aby do svojich právnych predpisov plne transponovali všetky príslušné právne nástroje a najmä aby ich účinne presadzovali a vyvodzovali dôsledky prostredníctvom odhaľovania a trestného stíhania prípadov korupcie, opierajúc sa o ustanovenia trestného práva a systematickým uvaľovaním odrádzajúcich sankcií a vymáhaním majetku.

K dosiahnutiu tohto cieľa je potrebná väčšia politická vôľa všetkých činiteľov s rozhodovacou právomocou v EÚ. Súčasné medzinárodné mechanizmy na monitorovanie a hodnotenie dosiaľ nenabrali potrebný spád. Situácia si preto vyžaduje prijatie krokov na úrovni EÚ, ktoré by viedli k posilneniu politickej vôle k ráznemu riešeniu korupcie vo všetkých členských štátoch.

S týmto cieľom Komisia zavedie správu EÚ o boji proti korupcii, ktorá bude od roku 2013 pravidelne vyhodnocovať úsilie, ktoré vynakladajú členské štáty. Zároveň by mala EÚ rokovať o svojej účasti v Skupine štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO).

EÚ by tiež mala v rámci svojho komplexného prístupu pokračovať v snahách o riešenie korupcie prostredníctvom všetkých príslušných politík EÚ – vnútorných aj vonkajších. Na problematiku korupcie by sa mal klásť väčší dôraz v oblasti súdnej a policajnej spolupráce, modernizovanými pravidlami EÚ o zabavovaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, revidovanými právnymi predpismi o verejnom obstarávaní, lepšími štatistikami EÚ o trestnej činnosti, posilnením politiky pre boj proti podvodom, ktorá by chránila finančné záujmy EÚ, v procese rozširovania EÚ a širším využívaním podmienenosti v politikách pre spoluprácu a rozvoj. Zároveň by sa mal za podpory Komisie ďalej rozvíjať dialóg na úrovni EÚ medzi súkromnými a verejnými subjektmi o spôsoboch, ako predchádzať korupcii.

Tieto iniciatívy pravdepodobne korupciu nevyhubia ani v rámci EÚ, ani mimo nej. Celkovo však pomôžu tento problém obmedziť a poslúžia v prospech všetkých.

[1]               V tomto oznámení sa používa všeobecná definícia pojmu korupcia, ktorú vymedzuje Organizácia Spojených národov vo svojom Globálnom programe proti korupcii: „zneužitie moci na súkromný prospech“ a ktorá sa rovnako vzťahuje na korupciu vo verejnom aj v súkromnom sektore.

[2]               Podľa prieskumu Eurobarometer zameraného na korupciu z roku 2009 je to 78 %. Takýto prieskum sa uskutočňuje každé dva roky. Podľa výskumu organizácie Transparency International dáva úplatok 5 % občanov EÚ ročne – pozri http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/gcb. Z jednej štúdie vyplýva, že korupcia môže predražiť celkové náklady zmlúv o verejnom obstarávaní až o 20 až 25 %, http://www.nispa.org/files/conferences/2008/papers/200804200047500.Medina_exclusion.pdf.

[3]               Nie je ľahké vypočítať celkové hospodárske náklady na korupciu. Uvedený údaj vychádza z odhadov špecializovaných inštitúcií a orgánov, akými sú napríklad Medzinárodná obchodná komora, organizácia Transparency International, iniciatíva OSN s názvom Global Compact, Svetové ekonomické fórum, brožúra Clean Business is Good Business z roku 2009, podľa ktorých korupcia dosahuje na svetovej úrovni 5 % HDP.

[4]               Zo 6,23 bodov z roku 2000 na 6,30 bodov v roku 2010, pričom maximálny počet bodov je 10. V indexe za rok 2010 sa síce deväť členských štátov umiestnilo medzi 20 krajinami s najnižšou mierou korupcie na svete, avšak iných osem členských štátov dosiahlo menej než 5 bodov. Hlavné zistenia a tendencie vyplývajúce z indexu pre EÚ potvrdili aj celosvetové ukazovatele riadenia, s ktorými pracuje Svetová banka, t. j. zreteľné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, keďže deväť členských štátov sa umiestnilo medzi krajinami s najmenšou mierou korupcie a iných desať členských štátov zasa medzi krajinami s najvyššou mierou korupcie. Pozri aj                http://info.worldbank.org/governance/wgi/worldmap.asp

[5]               Komisia vyzvala k takejto snahe v roku 2003, KOM (2003) 317 v konečnom znení.

[6]               Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54)

[7]               Rozhodnutie Rady 2008/801/EC (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2008, s. 1).

[8]               Ustanovenie článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaraďuje korupciu medzi trestné činy, pre ktoré možno prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií, keďže dôsledky korupcie často presahujú vnútorné hranice EÚ. Úplatkárstvo presahujúce hranice štátov a ďalšie formy korupcie, ako korupcia v oblasti súdnictva, môžu ovplyvniť hospodársku súťaž a investičné toky.

[9]               Pozri oddiely 4 a 5.

[10]             Komisia nemá právomoc začať súdne konanie voči členským štátom za netransponovanie opatrení prijatých v rámci tretieho piliera zmluvy, pokiaľ sa tak stalo pred nadobudnutím platnosti ZFEÚ. Takéto konanie bude možné v zmysle článku 10 Protokolu č. 36 Lisabonskej zmluvy o prechodných ustanoveniach až od 1. decembra 2014.

[11]             Pozri oddiel 3.

[12]             Pozri oddiel 2.2 a správu Komisie Rade o spôsoboch účasti EÚ v GRECO. KOM(2011) 307.

[13]             Osobitný monitorovací mechanizmus platný pre dva členské štáty – mechanizmus spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko – existuje od roku 2006 (rozhodnutia Komisie 2006/928/ES a 2006/929/ES z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 56, resp. 58). Mechanizmus spolupráce a overovania vznikol ako ad hoc riešenie pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré sa zistili v predvečer pristúpenia k EÚ. V tejto súvislosti Komisia vykonáva overovania na základe niekoľkých vopred určených referenčných kritérií v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii a v prípade Bulharska aj v oblasti boja proti organizovanému zločinu.

[14]             Trestnoprávny dohovor o korupcii (STE 173, prijatý 27. januára 1999) a dodatočný protokol k tomuto dohovoru (ETS 191, prijatý 15. mája 2003); Občianskoprávny dohovor o korupcii (STE 174, prijatý 4. novembra 1999) a Dvadsať hlavných zásad boja proti korupcii [uznesenie Výboru ministrov Rady Európy (97) 24].

[15]             http://www.oecd.org/document/12/0,3343,en_2649_34859_35692940_1_1_1_1,00.html.

[16]             http://www.transparency.org/global_priorities/international_conventions

[17]             Rozhodnutie Rady 2008/801/ES (Ú. v. EÚ L 287, 25.9.2008, s. 1).

[18]             Pozri správu Komisie Rade o spôsoboch účasti EÚ v GRECO, KOM(2011) 307.

[19]             Dokument Rady 17024/09, prijatý Európskou radou 10. a 11. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 115, s. 1). Pozri aj uznesenie Rady 6902/05 prijaté 14. 4. 2005, v ktorom bola Komisia vyzvaná, aby zvážila aj vytvorenie mechanizmu vzájomného hodnotenia a monitorovania.

[20]             Písomné vyhlásenie č. 2/2010 o úsilí Únie v boji proti korupcii, ktoré Európsky parlament prijal 18. mája 2010.

[21]             SET 173 z 27. 1. 1999.

[22]             SET 174 zo 4. 11. 1999.

[23]             Uznesenie Výboru ministrov Rady Európy (97) 24.

[24]             Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 58/4 z 31. októbra 2003.

[25]             Prijatý rokovacou konferenciou 21. novembra 1997.

[26]             Zvažujú sa odborné posudky príslušných organizácií občianskej spoločnosti. K nim môže patriť priebežná štúdia Transparency International o národných systémoch overovania bezúhonnosti v EÚ.

[27]             Pozri správu Komisie Rade o spôsoboch účasti EU v GRECO, KOM(2011) 307.

[28]             Ú. v. ES C 195, 25.6.1997, s. 2 – 11. Mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: kapitola 19, zväzok 08, s. 136.

[29]             Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54.

[30]             KOM(2007) 328 v konečnom znení.

[31]             KOM (2011) 309 v konečnom znení. V správe sa uvádza, že všetky prvky trestného činu podľa ustanovenia článku 2 rámcového rozhodnutia správne transponovalo len 9 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Írsko, Cyprus, Portugalsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo).

[32]             Rakúsko, Nemecko, Taliansko.

[33]             SET 173, 27. 1. 1999.

[34]             Rakúsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Španielsko.

[35]             Dánsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo.

[36]             SET 174, 4. 11. 1999.

[37]             Česká republika, Nemecko, Írsko.

[38]             Cyprus, Lotyšsko, Litva, Malta, Rumunsko. Tieto členské štáty nie sú členmi OECD. Bulharsko je jediný nečlenský štát OECD, ktorý prijal tento dohovor.

[39]             OLAF začal systematickú analýzu prípadov korupcie s cieľom odhaliť hrozby a slabé miesta, ktorým je rozpočet EÚ vystavený.

[40]             Pozri správu Komisie Rade o spôsoboch účasti EÚ v GRECO; KOM(2011) 307.

[41]             Príloha III vyhlásenia zo samitu G20 v Soule, 11. až 12. novembra 2010.

[42]             Rozhodnutie Rady 2008/852/SVV (Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38).

[43]             Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade na základe článku 8 rozhodnutia Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou [KOM(2011) 176 v konečnom znení]; správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade na základe článku 22 rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu [KOM(2010) 428]; Správa Komisie na základe článku 6 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti [KOM(2007) 805 v konečnom znení]; správa Komisie na základe článku 14 rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii [KOM(2008) 885 v konečnom znení].

[44]             Smernica 2005/60/ES (Ú. v. EÚ L 309/15, 25.11.2005, s. 15).

[45]             Podľa článku 21 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, „FIU sa zriadi ako centrálny národný útvar. Bude zodpovedať za prijímanie informácií, ktoré sa týkajú možného prania špinavých peňazí, možného financovania terorizmu alebo ktoré požadujú vnútroštátne právne predpisy či pravidlá, a za analyzovanie a poskytovanie (a do povolenej miery aj za vyžiadanie) takýchto informácií príslušným orgánom. Poskytnú sa jej primerané zdroje na plnenie jej úloh.“

[46]             Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114) a smernica 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

[47]             Zelená kniha o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ. Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania – KOM(2011) 15 v konečnom znení.

[48]             Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti, KOM(2010) 642 v konečnom znení.

[49]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

[50]             Smernica 2006/43/ES zo 16. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

[51]             Zelená kniha o audítorskej politike: Poučenie z krízy, KOM(2010) 561 v konečnom znení.

[52]             Za posledné roky sa opakovane objavili podozrenia o väzbách politikov a vplyvných podnikateľov či vlastníkov médií, a to najmä v súvislosti s financovaním volebných kampaní.

[53]             Táto podpora je zabezpečená prostredníctvom osobitného programu „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“.

[54]             KOM(2006) 437 v konečnom znení.

[55]             KOM(2011) 12 v konečnom znení.

[56]             OLAF podáva každoročne správu o svojej činnosti, pozri           http://ec.europa.eu/anti_fraud/reports/olaf_en.html.

[57]             Oznámenie o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami: Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov, KOM(2011) 293 v konečnom znení.

[58]             KOM(2011) 135 v konečnom znení.

[59]             Kapitola 23.

[60]             Obnovený konsenzus v otázke rozširovania prijatý 14. a 15. decembra 2006.

[61]             Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová odpoveď na zmenené podmienky susedstva, KOM(2011) 303.

[62]             Oznámenie o správe a rozvoji, KOM(2003) 615 v konečnom znení, a oznámenie Správa v európskom konsenze o rozvojovej politike K harmonizovanému prístupu v Európskej únii, KOM(2006) 421 v konečnom znení.

[63]             Napríklad iniciatíva v oblasti správy verejných vecí pre africké, karibské a tichomorské krajiny, ktorá mala podobu stimulačnej tranže vo výške 2,7 mld. EUR s cieľom prebudiť politickú vôľu k reforme.

[64]             Oznámenie o akčnom pláne pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve, KOM(2003) 251 v konečnom znení.

[65]             KOM(2011) 241 v konečnom znení.