52010DC0549

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 7.10.2010

KOM(2010) 549 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zdaňovanie finančného sektora

{SEK(2010) 1166 v konečnom znení}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zdaňovanie finančného sektora

SÚVISLOSTI

Nedávna finančná kríza zvýraznila potrebu konsolidácie finančného systému, najmä vzhľadom na náklady reálnej ekonomiky na finančnú nestabilitu. Okrem toho v oblastiach rozvoja, efektívnosti zdrojov a zmeny klímy sme konfrontovaní s viacerými kľúčovými výzvami, ktoré majú značný vplyv na rozpočet. Mohli by byť na základe týchto skutočností nové dane vo finančnom sektore možným riešením, ktoré by generovalo príjmy?

Pred nadchádzajúcim samitom G-20 v Toronte prijala Európska rada 17. júna 2010 závery, že „EÚ by mala stáť na čele úsilia o globálny prístup k otázke zavedenia režimov odvodov a daní pre finančné inštitúcie s cieľom zachovať rovnaké podmienky na celom svete a bude zároveň dôrazne brániť túto pozíciu na rokovaniach so svojimi partnermi v skupine G-20. V tomto kontexte by sa malo preskúmať a podrobnejšie rozpracovať zavedenie globálnej dane z finančných transakcií.“

Aj Európsky parlament prediskutoval otázky týkajúce sa finančného sektora a jeho zdaňovania. Konkrétne sa v rezolúcii Parlamentu z 10. marca 2010 od Komisie a Rady žiada, aby preskúmali spôsoby využitia dane z finančných transakcií na financovanie rozvojovej spolupráce, na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a ako príspevok do rozpočtu EÚ. Niektoré členské štáty už prijali opatrenia týkajúce sa zdaňovania bánk.

Takéto diskusie sa neobmedzujú len na Európsku úniu. Ide naozaj o otázky, ktoré svedčia o globálnom a systémovom charaktere finančnej krízy a jej dôsledkov. V skupine G-20 sa diskutovalo o nových formách zdaňovania. V otázke dodatočných daňových nástrojov sa však stále nedosiahol celosvetový konsenzus[1]. Najnovšie bola otázka zdaňovania finančných transakcií predmetom popredných diskusií počas plenárneho zasadnutia OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia. Okrem toho Poradná skupina na vysokej úrovni o financovaní boja proti zmene klímy, ktorú zriadil generálny tajomník OSN, sa takisto zaoberala schopnosťou kľúčových sektorov aktívnych na celosvetovej úrovni vrátane finančného sektora, ale aj sektora medzinárodnej leteckej a námornej dopravy, generovať ďalšie príjmy.

Toto oznámenie prispieva k prebiehajúcej diskusii tým, že sa venuje dvom nástrojom: dani z finančných transakcií (FTT) a dani z finančných aktivít (FAT).

CIELE A ZDÔVODNENIE NOVÝCH DANÍ VO FINANčNOM SEKTORE

Otázka znie, či bez ohľadu na uvažovaný daňový nástroj existujú dôvody na prispôsobenie daňového systému tak, aby finančný sektor spravodlivo a zásadne prispieval do rozpočtov verejných financií. Komisia sa pri tomto tvrdení opiera o tri argumenty.

Po prvé, ako doplnenie prebiehajúcich extenzívnych reforiem finančného sektora by dane mohli prispieť k posilneniu efektívnosti a stability finančných trhov a zníženiu ich volatility, ako aj škodlivých účinkov nadmerného riskovania. Finančný sektor by konkrétne mohol prijať príliš veľké riziko z celého radu dôvodov, od skutočnej či očakávanej štátnej podpory (následkom je morálne riziko) a informačných asymetrií až po štruktúry odmeňovania, ktoré spolu s makroekonomickým vývojom prispeli k súčasnej kríze. Správanie finančného sektora preto vytvára pre zvyšok ekonomiky negatívne vonkajšie účinky. Existuje preto dôvod pre regulačnú daň na internalizovanie takýchto vonkajších účinkov, za predpokladu, že práve to je jej deklarovaným cieľom.

Finančná a ekonomická kríza upozornila na niekoľko nesúrodých stimulov vo finančnom sektore, ako aj na slabé miesta v regulačnom rámci a rámci pre dohľad nad finančným systémom. V dôsledku toho sa prijali alebo sa pripravujú významné regulačné reformy[2]. Existuje široký konsenzus v tom, že reformy týkajúce sa regulácie a dohľadu sú podstatné na posilnenie odolnosti a stability finančného systému.

Komisia navrhla nové opatrenia krízového riadenia zamerané na zlepšenie kapacity verejných orgánov riadiť zlyhania v bankovom sektore[3]. Išlo by najmä o zavedenie siete vnútroštátnych fondov na riešenie krízovej situácie bánk, pričom tieto fondy by boli financované bankovým odvodom. Komisia predložila svoje stanovisko k tejto otázke v nedávnom oznámení [KOM(2010) 254 v konečnom znení] a ďalšie podrobnosti o svojich návrhoch poskytne v blízkej budúcnosti.

Nové dane by spolu s regulačnými opatreniami mohli nepriamo prispieť k cieľu, ktorým je zlepšenie stability finančného sektora tým, že budú odrádzať subjekty od uskutočňovania určitých riskantných aktivít a zároveň budú zdrojom príjmov.

Po druhé, na finančný sektor sa nazerá tak, že nesie veľkú zodpovednosť za vznik a rozsah krízy a za jej negatívne vplyvy na výšku dlhov verejných financií na celom svete. Zavedenie nových daní by sa dalo odôvodniť aj skutočnosťou, že niektoré vlády poskytli tomuto sektoru počas krízy značnú podporu, a preto by mal teraz prispieť spravodlivým príspevkom. Nové dane vo finančnom sektore by svojím príspevkom k finančnej konsolidácii a dodatočným zdrojom, ako aj k ekonomickej efektívnosti mohli pomôcť vytvoriť podmienky pre udržateľnejší rast, ako sa predpokladá v stratégii Európa 2020.

Po tretie, väčšina finančných služieb je vyňatá zo zdaňovania pridanej hodnoty v EÚ. Dôvodom je skutočnosť, že väčšina príjmov z finančných služieb je založená na marži, a preto sú v zmysle súčasných predpisov o DPH ťažko zdaniteľné.

Podľa niektorých argumentov by finančný sektor mohol prispievať k verejným financiám spravodlivejším a zásadnejším spôsobom. Táto diskusia sa uskutočňuje vo všeobecnom kontexte fiškálnej konsolidácie v EÚ aj inde a v čase, keď svet čelí prinajmenšom dvom naliehavým globálnym politickým výzvam so značným vplyvom na rozpočet. EÚ prijala dôležité záväzky týkajúce sa ochrany klímy a rozvoja[4]. Na splnenie týchto záväzkov je potrebné hlbšie preskúmať nové zdroje príjmov[5].

Členské štáty EÚ začínajú v reakcii na tieto výzvy zavádzať vnútroštátne daňové nástroje. Je dôležité, aby sa takýto vývoj odohrával koordinovane. V opačnom prípade by rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami založenými na rôznych daňových základoch mohli motivovať na daňovú arbitráž a výsledkom by bolo narušenie rozdelenia medzi finančnými trhmi v EÚ. Nekoordinované vnútroštátne riešenia by tiež mohli viesť k prípadom dvojitého zdanenia a rozdrobeniu finančného sektora, čo by bolo prekážkou riadneho fungovania jednotného trhu.

Na možné daňové opatrenia sa treba pozerať v širšom kontexte súčasného úsilia o regulačnú reformu finančného sektora, najmä s ohľadom na pravdepodobne vyššie kapitálové požiadavky a na diskusie o prípadnom zavedení bankových odvodov. Treba mať na pamäti kumulatívny účinok takýchto opatrení (najmä ak sa dôsledne nekoordinujú a nezavádzajú sa postupne), aby sa neohrozila existencia životaschopného finančného sektora, ktorý je schopný riadne a efektívne financovať ekonomiku v širšom slova zmysle.

DAň Z FINANčNÝCH TRANSAKCIÍ (FTT)

FTT je určená na zdanenie hodnoty každej transakcie. Aby mala široké pokrytie, mala by sa uplatňovať na celý rad finančných nástrojov (t. j. akcie, dlhopisy, devízy a deriváty), aj keď niektoré súčasné návrhy predpokladajú obmedzenie rozsahu pôsobnosti na podmnožinu (napr. odvod z menových transakcií)[6].

Príjmové aspekty

Príjmový potenciál a intenzita hospodárskeho vplyvu FTT sa značne líšia, pokiaľ ide o produktový rozsah a pokrytie (celosvetové, EÚ, vnútroštátne) a rozsah obchodovania v danej jurisdikcii. Keďže neexistuje medzinárodný konsenzus v uplatňovaní takejto dane, príjem by závisel od premiestnenia mobilných obchodných aktivít. Ovplyvňuje ho aj možnosť obchádzania daňovej povinnosti pretvorením finančných produktov a zvolenej daňovej sadzby.

V globále by sa odhadované daňové príjmy za rok 2006 pohybovali okolo 60 miliárd EUR v prípade transakcií s cennými papiermi a dlhopismi, pri ktorých sa predpokladá daňová sadzba 0,1 %. Podľa niektorých štúdií je táto suma desaťnásobne vyššia, ak sa do nej zahrnú aj deriváty. V prípade derivátov však existujú technické problémy, ako napríklad stanovenie daňových základov[7], ako aj pochybnosti o presnosti odhadov príjmov Doterajšie skúsenosti ukázali významný rozdiel medzi očakávanými a skutočnými príjmami. Zostávajú aj isté otvorené otázky o menových transakciách, ak sa daň odvádza len na vnútroštátnej úrovni[8]. Ak sa do daňového základu zahrnú len akcie obchodované na burze a dlhopisy, v EÚ-27 by to znamenalo 20 miliárd EUR[9]. Ak sa sem zahrnú aj deriváty, odhady príjmov by boli oveľa vyššie, podľa niektorých výpočtov až do 150 miliárd EUR. V prípade úzko stanoveného odvodu z menových transakcií by daňová sadzba 0,005 % zo svetovo najviac obchodovaných mien mohla na základe údajov z roku 2007 ročne priniesť 24 miliárd EUR.

Generovaný príjem by sa vyberal v obmedzenom počte krajín, kde sa sústreďujú obchodné aktivity. Toto nerovnomerné rozloženie by bolo dokonca väčšie, keby sem patrili aj deriváty. Na jednej strane by to mohlo sťažiť dosiahnutie dohody o dani, keďže túto daň by museli implementovať všetky krajiny, no príjem z nej by mali len niektoré z nich. Na druhej strane možno namietať, že investori z celého sveta využívajú centrálne trhy. Preto všetci užívatelia prispievajú k daňovému príjmu, ktorý nadobúda celosvetovú dimenziu. Z tohto dôvodu je FTT potenciálne dobrým zdrojom získavania príjmov na celosvetovej úrovni.

Dôležité je však zvážiť ekonomické bremeno tejto dane. Vo všeobecnosti môžu mať dane z finančného sektora za následok určité prerozdelenie príjmov od akcionárov bánk, manažérov alebo účastníkov trhu k širokej verejnosti. Daňové zaťaženie sa môže čiastočne preniesť na klientov a bežných zákazníkov, no závisí to od schopnosti daňových poplatníkov vyhnúť sa dani. Daň by tiež nepriamo zvýšila kapitálové náklady pre verejnú správu a spoločnosti. K dispozícii však nie sú žiadne empirické dôkazy o skutočných dôsledkoch.

Vplyv na efektívnosť trhu a ekonomickú stabilitu

V prospech FTT hovorí argument, že by sa mohla zaviesť zásada „znečisťovateľ platí“, čím by sa tiež pomohlo internalizovať možné negatívne vonkajšie vplyvy činnosti finančného sektora. Podľa tohto tvrdenia by FTT so širokým základom mohla pomôcť stabilizovať finančné trhy, a to obmedzením krátkodobého špekulatívneho obchodovania, ktoré by dosiahla penalizáciou neželateľných transakcií na finančných trhoch, najmä vysokofrekvenčného obchodovania.

Do úvahy sa musia zobrať viaceré aspekty. Po prvé, zvýšenie efektívnosti je neisté, keďže daň môže zvýšiť cenovú volatilitu znížením likvidity, napr. na trhoch, ktoré sa používajú na zabezpečovanie proti riziku. Po druhé, zatiaľ čo hodnota vysokorýchlostného obchodovania je pre ekonomiku otázna, rozsah, v akom bola táto aktivita hlavnou príčinou negatívnych vonkajších vplyvov v kríze, sa ešte musí preskúmať. Po tretie, prostredníctvom FTT sa zdaňuje hrubá hodnota transakcií. Keďže FTT sa odvádza z transakcií a nie z pridanej hodnoty, je kumulatívna. Častejšie obchodované produkty budú podliehať vyššiemu daňovému zaťaženiu.

V ideálnom prípade by sa na zlepšenie efektívnosti mala FTT odvádzať zo „škodlivých“ alebo vysoko špekulatívnych transakcií. V praxi nie je možné odlíšiť ich od „normálnych“ transakcií. FTT by sa preto mala odvádzať z čo najširšieho základu, aby sa dosiahol cieľ jej efektívnosti. FTT s úzko stanoveným základom by mohla zmenšiť riziko územného premiestnenia, ak sa správne navrhne[10]. Ak sa však zdania len niektoré transakcie, táto daň by narušila finančné sprostredkovateľstvo, pretože by zvýhodňovala niektoré aktivity, ktoré by FTT nepodliehali. Okrem toho by sa v závislosti od koncepcie FTT vytvárali možnosti na vyhýbanie sa daňovej povinnosti pomocou pretvárania a substitúcie finančných produktov.

Táto daň by sa mala uplatňovať vo všetkých finančných centrách, aby sa účinne zredukovali činnosti s možným negatívnym vonkajším účinkom na celosvetovej úrovni a zabránilo sa premiestneniu obchodovania. Tieto globálne centrá sú vzájomne široko prepojené a spoločnosti pri presune obchodovania medzi sebou pracujú s nízkymi nákladmi. Mnohé finančné spoločnosti okrem toho prevádzkujú svoje pobočky po celom svete. Preto skutočnosť, že FTT si na dosiahnutie svojich cieľov týkajúcich sa efektívnosti a príjmov vyžaduje široký základ, tiež znamená, že si bude vyžadovať aj značnú celosvetovú koordináciu na zníženie rizika vyplývajúceho z územného premiestňovania a vyhýbania sa plateniu daní.

Posúdenie

V globále by FTT mohla byť vhodnou možnosťou na získanie príjmov najmä na financovanie globálnych politických cieľov. Na jej účinné a spravodlivé fungovanie je potrebné, aby sa zúčastnené krajiny pokúsili dospieť k dohode o globálnych finančných nástrojoch, ktoré môžu byť prijateľné pre všetkých. Komisia je na účely dosiahnutia takejto dohody odhodlaná pokračovať v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä v rámci skupiny G-20.

Daň z finančných transakcií by sa mohla zvažovať len na úrovni EÚ. Treba mať však na zreteli skutočnosť, že finančný priemysel je celosvetovým a vzájomne prepojeným odvetvím. Finančné aktivity sa sústreďujú v malom počte finančných centier v rámci EÚ aj mimo nej, ktoré si na svetovej scéne konkurujú. Finančníctvo je tiež komplexná a rozvíjajúca sa oblasť a hlavní aktéri majú rozvinutú schopnosť hľadať nové a inovačné spôsoby podnikania a štruktúrovania finančných transakcií.

DAň Z FINANčNÝCH AKTIVÍT

Ďalším možným nástrojom na zlepšenie zdaňovania finančného sektora a zníženie prípadných negatívnych vonkajších vplyvov je daň z finančných aktivít (FAT), ako ju navrhuje Medzinárodný menový fond (MMF). FAT sa vo svojej najextenzívnejšej forme (súčtová metóda výpočtu FAT) vzťahuje na všetky zisky a mzdy. Môže sa však navrhnúť aj tak, aby sa konkrétne zamerala na hospodárske zisky a/alebo riziko[11]. Na rozdiel od FTT, v prípade ktorej sa každý účastník na finančnom trhu zdaňuje v závislosti od svojich transakcií, prostredníctvom FAT sa zdaňujú obchodné spoločnosti. V tomto oznámení sa pozornosť venuje súčtovej metóde výpočtu FAT.

Príjmové aspekty

V prípade 22 vyspelých ekonomík, ktorými sa zaoberá správa MMF určená pre skupinu G-20, by sadzba 5 % v súčtovej metóde výpočtu FAT vytvorila príjem zodpovedajúci priemeru 0,28 % HDP[12]. Ak sa na výpočet absolútnych číselných hodnôt použijú odhady podielu na HDP na úrovni jednotlivých krajín, celkový príjem by potom pre 22 krajín predstavoval zhruba 75 miliárd EUR v prípade súčtovej metódy výpočtu FAT. V prípade EÚ-27 by sa súčtovou metódou výpočtu FAT mohlo získať až 25 miliárd EUR.

Územné rozloženie príjmov by vcelku odzrkadľovalo skutočné rozloženie finančného sektora v EÚ. Príjem však nie je taký koncentrovaný, ako v prípade FTT. Dôvodom je, že základom nie je obchodná aktivita, ktorá sa uskutočňuje najmä v niekoľkých finančných centrách, ale skôr odmeňovanie a zisk, ktorých rozloženie je rovnomernejšie. V tomto zmysle by FAT bola vhodnejšia na získanie príjmov na konsolidáciu na vnútroštátnej úrovni, čo je naliehavou úlohou v mnohých členských štátoch.

Pokiaľ ide o ekonomické zaťaženie, účinky závisia od konkrétneho návrhu dane. V praxi však nie sú k dispozícii žiadne empirické dôkazy o skutočných vplyvoch FAT. Ak by sa táto daň mala presunúť na zákazníka, a vzhľadom na to, že obchodní zákazníci nemôžu využiť odpočet, daňové zaťaženie by mohlo čiastočne zasiahnuť aj užívateľov finančných služieb.

Vplyv na efektívnosť trhu a ekonomickú stabilitu

Účinky finančných aktivít závisia od koncepcie dane. Súčtovou metódou výpočtu FAT by sa priamo nezmenili štruktúry trhov, na ktorých sú finančné inštitúcie aktívne, keďže sa ňou zdaňuje príjem nezávisle od toho, ako sa vytvoril. V tomto zmysle nerobí táto daň rozdiel medzi rozličnými produktmi a nezávisí ani od úrovne obratu. Pre úroveň EÚ je to zaujímavé poňatie, pretože má príjmový potenciál a rieši niektoré zatiaľ nevyriešené otázky týkajúce sa zdaňovania finančných služieb.

Prostredníctvom FAT sa zdaňujú všetky zisky z obchodnej činnosti finančných inštitúcií. V tomto zmysle sa daň odvádza zo všetkých aktivít, nielen z obchodovania. Nemení ceny finančných nástrojov a neovplyvňuje trhovú štruktúru ako takú. Znamená to tiež, že priamo neovplyvňuje existenciu vysokorýchlostného obchodovania.

FAT by sa mohla pridať k existujúcim stimulom na presun ziskov pomocou premiestnenia príjmov alebo odmien mimo EÚ. Vzhľadom na charakter daňového základu a potrebu finančných spoločností prevádzkovať vo všeobecnosti svoje základné aktivity tam, kde sídlia spotrebitelia, sa však stimuly na presun môžu oslabiť. Treba to vyvážiť skutočnosťou, že technický vývoj môže zvýšiť mobilitu finančného sektora. Individuálne zavedenie FAT v niektorých členských štátoch by napokon mohlo spôsobiť narušenia vnútorného trhu, ktoré by boli nezlučiteľné s potrebou zabezpečiť členským štátom rovnaké podmienky.

Posúdenie

FAT vypočítanú súčtovou metódou možno interpretovať ako substitučnú daň za celkovú pridanú hodnotu vytvorenú spoločnosťou finančného sektora[13]. Ak sa však navrhne ako doplnok k súčasnej DPH, musí sa vyriešiť celý rad technických problémov, aby sa obe dane mohli zosúladiť. Komisia verí, že stojí za to zaoberať sa možnosťou zavedenia FAT v kontexte EÚ. Zároveň by sa mali posúdiť jej prípadné dôsledky pre hospodársku súťaž a či sa dajú kompenzovať možnými opatreniami na odradenie spoločností od premiestňovania svojich aktivít.

CELKOVÉ ZÁVERY A ďALšIE KROKY

Svet čelí veľkým výzvam v čase, keď sú vládne rozpočty v celej EÚ pod rastúcim tlakom. Výziev je veľa a sú rôzne. Patrí medzi ne potreba zlepšiť stabilitu a fungovanie finančného sektora s cieľom obmedziť negatívne vonkajšie vplyvy na zvyšok ekonomiky, potreba konsolidovať verejné financie, ktoré postihla finančná kríza, a pritom dodržiavať záväzky voči rozvojovým krajinám a v boji proti zmene klímy a celosvetovému nedostatku zdrojov.

Uvedené výzvy sa podľa niektorých tvrdení dajú riešiť opätovným preskúmaním možnosti zdaniť aktivity finančného sektora. Tento sektor by mal spravodlivým a zásadným spôsobom prispievať do rozpočtov verejných financií a tu treba povedať, že tento príspevok by mal byť vyšší, ako je v súčasnosti. Dôvodom je osobitné postavenie, ktoré tento sektor zaujíma v hospodárstve, čo sa jasne preukázalo počas finančnej krízy, ako aj skutočnosť, že niektoré z jeho služieb sú oslobodené od DPH.

Komisia vo svojich budúcich opatreniach týkajúcich sa zdanenia finančného sektora zohľadní potrebu vytvoriť prostredie pre spravodlivé a vyvážené zdanenie finančného sektora, čím prispeje k vytvoreniu spravodlivejších podmienok pre finančný sektor na vnútornom trhu vo vzťahu k nefinančným odvetviam, ako aj interne, s cieľom prispieť k minimalizácii súčasných narušení, ktoré vznikli v dôsledku oslobodenia finančných služieb od DPH, a obmedziť možné cezhraničné dvojité zdanenie. Bude tiež podporovať zásady lepšej právnej regulácie a prispievať k zefektívneniu a zjednodušeniu daňového prostredia pre finančné služby na základe komplexnej analýzy existujúcich a pripravovaných vnútroštátnych rámcov a ich dôsledkov na fungovanie vnútorného trhu. Komisia okrem toho zohľadní kumulatívny vplyv celkovej regulačnej reformy tohto sektora.

Inovačné mechanizmy financovania vo všeobecnosti a predovšetkým nové dane vo finančnom sektore by mohli byť dôležitým prvkom v reakcii na súčasné globálne a európske výzvy. Ako sa konštatuje v predchádzajúcom texte, FTT je nástrojom, ktorý je na získavanie príjmov na globálnej úrovni najvhodnejší. Úloha, pred ktorou stojíme, je navrhnúť globálnu daň z finančných transakcií, ktorá by vytvorila dostatočné príjmy a zároveň by jej nepriaznivé ekonomické účinky boli minimálne. Komisia podporí hlbšie preskúmanie a vypracovanie FTT a jej variantov na úrovni G-20 a bude sa snažiť presadzovať dohodu s najvýznamnejšími medzinárodnými partnermi. Vzhľadom na dosiaľ vykonanú analýzu sa FTT zdá byť menej vhodná na jednostranné zavedenie na úrovni EÚ, pretože riziká premiestnenia finančných aktivít sú vysoké a ohrozila by sa schopnosť vytvárať príjmy.

Komisia sa v tejto etape nazdáva, že na úrovni EÚ má väčší potenciál daň z finančných aktivít. Táto možnosť by mohla riešiť súčasné oslobodenie finančného sektora od DPH a získať podstatné príjmy. Vzhľadom na inovačný charakter tejto dane sú potrebné ďalšie technické opatrenia týkajúce sa možného spôsobu jej implementácie.

Komisia na základe uvedených záverov začne bezodkladne pracovať na komplexnom posúdení vplyvu, v ktorom sa hlbšie preskúma každá z týchto možností, aby mohla predložiť príslušné návrhy politických opatrení do leta roku 2011.

[1] V záveroch G-20 zo samitu v Toronte sa uvádza: „Dohodli sme sa, že finančný sektor by mal spravodlivo a zásadne prispieť k uhradeniu akéhokoľvek zaťaženia, ktoré je spojené s prípadnými vládnymi intervenciami, na nápravu finančného systému alebo fondu na riešenie krízovej situácie bánk, a znížiť riziká vyplývajúce z finančného systému. Uznali sme, že na tento účel existuje celý rad politických prístupov. Niektoré krajiny uplatňujú finančné odvody. Iné krajiny uplatňujú odlišné prístupy.“

[2] Komisia predkladá iniciatívy vo svojom oznámení KOM(2010) 301 v konečnom znení.

[3] KOM(2009) 561 v konečnom znení.

[4] Vyspelé krajiny odsúhlasili v Kodanskej dohode aj cieľ spoločne do roku 2020 každý rok zmobilizovať 100 miliárd USD na riešenie potrieb rozvojových krajín v boji proti zmene klímy. EÚ sa na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia zaviazala zvýšiť do roku 2015 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku, čo by mohlo znamenať zdvojnásobenie oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ zo súčasných takmer 50 miliárd EUR v roku 2008 na odhadovaných 100 miliárd EUR v roku 2015.

[5] Komisia vydala Pracovný dokument útvarov Komisie „Inovačné financovanie na globálnej úrovni“ [SEK(2010) 409 v konečnom znení], v ktorom sa posudzuje potenciál inovačného financovania na globálnej úrovni na získavanie príjmov s cieľom riešiť uvedené výzvy.

[6] Otázkou odvodu z menových transakcií sa stručne zaoberá aj pracovný dokument útvarov Komisie. Na účely tohto oznámenia sa FTT so širokým základom vzťahuje na burzové transakcie s dlhopismi a derivátmi, ako aj na nástroje obchodované na mimoburzových trhoch (OTC), kam patria derivátové transakcie, ako aj devízové spotové transakcie.

[7] V prípade všeobecnej FTT by výber dane mal byť relatívne ľahký, pokiaľ ide o produkty obchodované na burze. V prípade produktov, s ktorými sa obchoduje na mimoburzových trhoch, by bola správa dane zložitejšia, avšak bola by uskutočniteľná vzhľadom na trendy smerujúce k sprísneniu registračných povinností a na návrh Komisie na nariadenie o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov KOM (2010) 484/5.

[8] Experti v pracovnej skupine pre medzinárodné finančné transakcie a rozvoj, ktorú zriadila pilotná skupina, z rôznych dôvodov odporučili, aby sa globálne uplatňoval odvod z menových transakcií. http://www.leadinggroup.org/article668.html.

[9] Predpokladá sa zníženie objemov obchodovania o 30 % v prípade dlhopisov a o 20 % v prípade akcií.

[10] Návrh bude závisieť od presného základu. Príkladmi by mohli byť menové transakcie, alebo akcie a dlhopisy.

[11] O týchto dvoch posledných verziách sa podrobne hovorí v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

[12] MMF (2010) Zdaňovanie finančného sektora — správa MMF pre G-20 a podkladový materiál.

[13] Keďže sa vzťahuje na mzdy a odmeny, ako substitúcia za pridanú hodnotu by mohla byť potenciálnym riešením oslobodenia finančného sektora od DPH. Treba však vyriešiť niekoľko námietok, aby bola zlučiteľná s existujúcim systémom DPH.