52010DC0285

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 2.6.2010

KOM(2010) 285 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/385/ES zo strany členských štátov EÚ (odporúčanie z roku 2009 týkajúce sa odmeňovania riadiacich pracovníkov), ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností

{KOM(2010) 284 v konečnom znení}{KOM(2010) 286 v konečnom znení}{SEK(2010) 670}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/385/ES zo strany členských štátov EÚ (odporúčanie z roku 2009 týkajúce sa odmeňovania riadiacich pracovníkov), ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (Text s významom pre EHP)

1. CIEĽ SPRÁVY

Finančná kríza odhalila vážne nedostatky v regulácii finančných trhov a v spôsobe, akým sa nad nimi vykonával dohľad. Všetci sa zhodujú na tom, že systémy odmeňovania založené na krátkodobých ziskoch bez primeraného zváženia príslušných rizík prispeli k podnetom, ktoré viedli k tomu, že sa finančné inštitúcie zapájali do príliš rizikových obchodných praktík. Nedávne podstatné zvyšovanie odmien riadiacich pracovníkov, čoraz vyšší podiel pohyblivej zložky platu v rámci odmeňovania riadiacich pracovníkov a s tým súvisiace krátkodobé zameranie politiky odmeňovania vo všetkých odvetviach hospodárstva takisto vzbudzuje vážne obavy.

V odporúčaniach Komisie o odmeňovaní riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (2004/913/ES) a o úlohe riadiacich pracovníkov s nevýkonnými/dozornými oprávneniami a o výbore vrcholového dozorného orgánu (2005/162/ES) sa neriešia všetky problémy, ktoré odhalila finančná kríza. V týchto odporúčaniach sa predovšetkým nevyžaduje zosúladenie odmeňovania riadiacich pracovníkov s dlhodobým záujmom spoločností. V tejto súvislosti bola Komisia v záveroch Rady ECOFIN z 2. decembra 2008 vyzvaná, aby „ aktualizovala svoje odporúčanie s cieľom presadzovať účinnejšiu kontrolu zo strany akcionárov a podporovať výraznejšiu súvislosť medzi platom a výkonom vrátane odstupného (tzv. „zlaté padáky“) “. Komisia preto prijala v apríli 2009 nové odporúčanie (2009/385/ES) týkajúce sa štruktúry odmeňovania riadiacich pracovníkov a procesu tvorby a výkonu politiky odmeňovania riadiacich pracovníkov v kótovaných spoločnostiach. V tomto odporúčaní sa vytyčuje celý rad nových princípov, ktorými sa dopĺňajú predchádzajúce odporúčania.

Vhodnou politikou odmeňovania by sa malo zabezpečiť, aby boli riadiaci pracovníci platení za výkon, a zároveň by ich mala táto politika motivovať k tomu, aby svoju prácu vykonávali s cieľom zabezpečiť strednodobú a dlhodobú udržateľnosť svojich spoločností. Odporúčanie Komisie z roku 2009 poskytuje ďalšie usmernenia, ako postupovať pri dosahovaní tohto cieľa. Tie sú založené na osvedčených postupoch tvorby vhodnej politiky odmeňovania. Zameriavajú sa na určité aspekty štruktúry odmeňovania riadiacich pracovníkov a riadenia odmeňovania riadiacich pracovníkov vrátane dohľadu zo strany akcionárov.

Cieľom tejto správy je zhodnotiť, či členské štáty konali s cieľom uplatňovať hlavné zásady, ktoré sú uvedené v odporúčaní z roku 2009 týkajúcom sa odmeňovania riadiacich pracovníkov. Komisia zároveň vydáva správu, v ktorej analyzuje schválenie odporúčania (2009/384/ES) týkajúceho sa politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb. Táto správa takisto skúma, aké opatrenia uskutočnili členské štáty s cieľom uplatňovať niektoré hlavné zásady z odporúčania o odmeňovaní riadiacich pracovníkov z roku 2004, predovšetkým zásady týkajúce sa zverejnenia politiky odmeňovania a jednotlivého odmeňovania riadiacich pracovníkov, ako aj hlasovania akcionárov o zásadách odmeňovania, s cieľom analyzovať, či sa v tejto oblasti v nadväznosti na finančnú krízu podnikli ďalšie kroky.

Členské štáty boli vyzvané, aby do 31. decembra 2009 podnikli nevyhnutné opatrenia na podporu uplatňovania odporúčania z roku 2009, napríklad prostredníctvom právnych predpisov alebo prijatím pravidiel v oblasti osvedčených postupov založených na zásade „dodržiavaj alebo vysvetli“.

Zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“ poskytuje spoločnostiam flexibilitu. Niektoré spoločnosti môžu považovať určité odporúčanie za nevhodné vzhľadom na ich špecifickú situáciu a/alebo môžu považovať dodržiavanie danej normy za príliš zložité alebo za príliš zaťažujúce. Od týchto spoločností sa nevyžaduje, aby túto normu dodržiavali, pokiaľ takéto odchýlky zverejnia a poskytnú trhu vysvetlenie.

Táto správa je založená na odpovediach členských štátov na dotazník útvarov Komisie, ako aj na preskúmaní vnútroštátnych kódexov správy a riadenia spoločnosti a zákonov členských štátov. Táto správa je doplnená pracovným dokumentom útvarov Komisie, ktorý je priložený k tejto správe a obsahuje tabuľky uvádzajúce, do akej miery členské štáty dodržali požiadavky odporúčania.

2. HLAVNÉ ZISTENIA HODNOTENIA

Menšina členských štátov[1] zaviedla pri najmenšom polovicu odporúčaní. V súčasnosti, niekoľko členských štátov[2] stále pracuje na zavedení (niektorých) odporúčaní do svojej legislatívy alebo kódexu správy a riadenia spoločnosti. Mnoho členských štátov[3] vyžaduje alebo odporúča, aby sa pohyblivá zložka odmeňovania prepojila s výkonom a podporovala tak dlhodobú udržateľnosť spoločnosti . Menšina členských štátov vyžaduje alebo odporúča odklad vyplatenia pohyblivej zložky odmeňovania[4] a vrátenie vyplatených odmien[5], zatiaľ čo väčšina odporúča alebo vyžaduje obmedzenie odstupného[6] . Odmeňovanie na základe akcií by sa malo prepojiť s kritériami výkonu v mnohých členských štátoch. Avšak len menšina členských štátov[7] vyžaduje alebo odporúča, aby obdobie, počas ktorého nemožno uplatniť nároky na akcie, podliehalo kritériám výkonu . Menšina členských štátov[8] prijala opatrenia na podporu hlasovania akcionárov v súvislosti s otázkami odmeňovania. . Menšina členských štátov[9] schválila odporúčania týkajúce sa výborov pre odmeňovanie .

Ustanovenia týkajúce sa zverejnenia informácií a hlasovania akcionárov, ktoré sú uvedené v odporúčaní z roku 2004, sa v posledných rokoch uplatňujú/schvaľujú čoraz viac. Členské štáty majú aj tendenciu záväzne tieto otázky regulovať .

3. POSÚDENIE UPLATŇOVANIA ODPORÚČANIA

Schválenie odporúčaní sa posudzuje podľa oblasti. Členské štáty, ktoré zaviedli (niektoré) odporúčania, ich väčšinou začlenili do kódexu správy a riadenia spoločnosti . Niekoľko členských štátov[10] stále pracuje na legislatívnych návrhoch a/alebo revíziách kódexu správy a riadenia spoločnosti s cieľom zahrnúť (niektoré) odporúčania. . Informácie poskytnuté členskými štátmi ďalej naznačujú, že niektoré členské štáty nepovažovali za potrebné zaviesť (všetky) odporúčania do legislatívy alebo do kódexu správy a riadenia spoločnosti vzhľadom na to, že vo svojej krajine nezaznamenali problémy s odmeňovaním[11]. .

3.1. Štruktúra politiky odmeňovania

Väčšina členských štátov buď odporúča, alebo vyžaduje, aby sa pohyblivá zložka odmeňovania prepojila s kritériami výkonu . Avšak nie všetky vnútroštátne odporúčania a/alebo zákony výslovne stanovujú, že kritériá výkonu by mali byť vopred určené a merateľné[12] . Okrem toho väčšina štátov odporúča a vyžaduje presadzovanie dlhodobej udržateľnosti spoločnosti prostredníctvom vybraných kritérií výkonu, ale len menšina členských štátov odporúča a vyžaduje, aby sa na určenie pohyblivej zložky odmeňovania použili kritériá výkonu nefinančnej povahy .

Približne polovica členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby si spoločnosti stanovili obmedzenie na pohyblivú zložku odmeňovania. Avšak len niekoľko málo členských štátov výslovne nabáda spoločnosti, aby neposkytli odmeňovanie v prípade nedostatočného pracovného výkonu .

Menšina členských štátov odporúča alebo vyžaduje odklad väčšej časti pohyblivej zložky odmeny, a to v tom zmysle, aby sa väčšia časť pohyblivej odmeny udelila na základe kritérií viacročného výkonu, alebo aby sa konečné udelenie väčšej časti pohyblivej zložky odmeny odložilo o niekoľko rokov po splnení kritérií výkonu za toto obdobie. Informácie poskytnuté členskými štátmi poukazujú na to, že jedným z dôvodov nízkej miery uplatňovania je skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú oboznámené s koncepciou odkladu[13] a mohli ju pochopiť odlišným spôsobom. .

Menšina členských štátov schválila odporúčanie týkajúce sa opatrení na spätné získavanie vyplatených odmien, za ktoré sa považujú zmluvné opatrenia s riadiacimi pracovníkmi, na základe ktorých si spoločnosti môžu nárokovať vrátenie pohyblivej zložky odmeny, ktorá sa vyplatila na základe údajov, ktoré sa ukázali ako nesprávne, alebo ustanovenia v zákone, ktoré umožňujú spoločnostiam, aby konali takýmto spôsobom. Táto otázka sa reguluje zákonom častejšie ako iné otázky, na ktoré sa vzťahuje odporúčanie . Niekoľko členských štátov uverejnilo legislatívne návrhy s cieľom zmeniť a doplniť zákony v tejto súvislosti[14]. Spolu s plánovanými revíziami kódexov správy a riadenia spoločnosti by to malo viesť k schváleniu odporúčania zo strany väčšiny členských štátov .

Pokiaľ ide o odstupné, menšina členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby sa jeho vyplatenie obmedzilo na pevnú zložku odmeny za 2 roky . Avšak niektoré členské štáty povoľujú, aby bolo odstupné takisto založené na (priemernej) pohyblivej zložke odmeny[15] . Iné členské štáty sú prísnejšie, pretože odporúčajú obmedzenie na fixnú zložku odmeny za jeden rok[16] . Väčšina členských štátov, ktoré odporúčajú alebo požadujú obmedzenie odstupného taktiež odporúčajú alebo vyžadujú, aby riadiaci pracovníci neboli vyplatení v prípade, že ukončenie pracovného pomeru je výsledkom ich neprimeraného výkonu[17]

3.2. Odmeňovanie na základe akcií

Mnoho členských štátov vníma odmeňovanie na základe akcií ako formu pohyblivej zložky odmeňovania. Udeľovanie akcií alebo opcií na akcie je preto často prepojené s kritériami výkonu. Avšak len niekoľko členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby sa nárok na akcie neuplatňoval aspoň tri roky po ich udelení a aby opcie na akcie neboli uplatniteľné za podobne dlhé obdobie. Niektoré členské štáty odporúčajú alebo vyžadujú, aby sa rozhodné obdobie vzťahovalo len na akcie[18] Iné odporúčajú alebo vyžadujú, aby sa obmedzenie vzťahovalo len na uplatnenie práva na opcie[19].

Komisia takisto odporučila, aby nárok na uplatnenie akcií a právo na uplatnenie opcie podliehalo vopred určeným a merateľným kritériám výkonu. To znamená, že po tom, ako sa udelia akcie a opcie (či na základe výkonu alebo nie), nárok na akcie alebo právo na uplatnenie opcií sa získa len v prípade, že sa splnia kritériá výkonu. Toto odporúčanie zaviedla menšina členských štátov. Informácie poskytnuté členskými štátmi poukazujú na to, že niektoré štáty pochopili odporúčanie iným spôsobom, a to v tom zmysle, že kritériám výkonu by malo podliehať samotné udeľovanie odmeny na základe akcií namiesto uznania nároku na akcie a práva uplatniť ich po prvotnom udelení. Táto skutočnosť by mohla byť dôvodom nízkej miery schválenia tohto odporúčania.

3.3. Zverejnenie politiky odmeňovania a hlasovanie akcionárov

Mnoho členských štátov odporúča alebo vyžaduje minimálne normy vzťahujúce sa na zverejnenie informácií . Vo väčšine prípadov majú podobu zoznamu bodov, ktoré by mali byť začlenené do zverejnenej politiky odmeňovania . V odporúčaní z roku 2004 Komisia takisto odporučila minimálne normy na zverejnenie informácií . Mnoho členských štátov zobralo tieto normy do úvahy . V odporúčaní z roku 2009 Komisia odporučila dodatočné body, ktoré by mali byť zverejnené v rámci politiky odmeňovania, a taktiež všeobecnejšie odporučila, že politika odmeňovania by mala byť jasná a ľahko zrozumiteľná . Menšina členských štátov výslovne odporúča alebo vyžaduje, aby bola uverejnená politika odmeňovania jasná a ľahko zrozumiteľná . Niektoré členské štáty uplatnili odlišný prístup na dosiahnutie tohto cieľa a vydali normatívnu šablónu na zverejňovanie informácií. . Menšina členských štátov taktiež odporúča alebo vyžaduje začlenenie všetkých bodov odporučených Komisiou v odporúčaní z roku 2009 do zverejnenej politiky odmeňovania. . Navyše, členské štáty majú tendenciu zavádzať nové odporúčania alebo požiadavky, pokiaľ ide o zverejnenie bodov týkajúcich sa pohyblivej zložky odmeňovania vrátane dlhodobých kritérií výkonu a merania výkonnosti a podmienok odmeňovania na základe akcií. .

V menšine členských štátov existuje odporúčanie alebo legislatívne ustanovenie, ktorým sa presadzuje hlasovanie akcionárov o politike odmeňovania. . Tieto odporúčania a ustanovenia majú rôzne formy. Niektorými sa spoločnostiam odporúča, alebo sa od spoločností vyžaduje, aby uľahčili hlasovanie akcionárov. Iné členské štáty akcionárom alebo inštitucionálnym investorom odporúčajú (niekedy na základe povinnosti „dodržiavaj alebo vysvetli“), aby využívali svoje práva uvážene. Ďalej by sa malo poznamenať, že z pohľadu Komisie neznamená holý fakt, že akcionári majú právo hlasovať o politike odmeňovania, podporu hlasovania akcionárov o tejto politike.

3.4. Výbor pre odmeňovanie

Pokiaľ ide o expertízu a integritu výboru pre odmeňovanie, menšina členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby bol jeden člen výboru odborníkom v oblasti politiky odmeňovania[20] . Niekoľko členských štátov namiesto toho odporúča alebo vyžaduje, aby každý člen rady, či už člen rady s dozornými alebo nevýkonnými oprávneniami alebo člen výboru pre odmeňovanie, mal vo všeobecnosti dostatočnú kvalifikáciu, vedomosti a/alebo skúsenosti s ohľadom na svoju funkciu . Jeden členský štát[21] odporúča, aby výbor pre odmeňovanie mal prístup k potrebným znalostiam na plnenie svojej úlohy . Dôsledkom toho by však mohla vzniknúť potreba vyhľadať externú pomoc . Pokiaľ ide o externých konzultantov, menšina členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby výbor pre odmeňovanie zabezpečil, že akýkoľvek prijatý konzultant nebude zároveň pôsobiť ako poradca spoločnosti . Dva členské štáty[22] namiesto toho odporúčajú alebo požadujú zverejnenie ostatných služieb, ktoré poskytuje konzultant pre spoločnosť . Jeden členský štát[23] odporúča, aby výbor pre odmeňovanie pri najímaní konzultanta zabezpečil, že jeho najatím nevznikne konflikt záujmov v súvislosti s inými úlohami, ktorými by mohol byť konzultant prípadne poverený . Pokiaľ ide o nezávislý úsudok členov výboru pre odmeňovanie, len málo členských štátov vyslovene odporučilo alebo vyžadovalo, aby výbor pre odmeňovanie pri vykonávaní svojich funkcií využíval nezávislý úsudok a postupoval poctivo . Väčšina členských štátov podľa všetkého zastáva názor, že toto automaticky vyplýva z odporúčania alebo požiadavky nezávislosti väčšiny (alebo všetkých) členov výboru pre odmeňovanie . Odporúčanie Komisie však malo za cieľ posilniť nezávislé myslenie členov výboru pre odmeňovanie, hneď ako/akonáhle boli vybraní v súlade s platnými kritériami (ako je napr. kritérium nezávislosti).

Pokiaľ ide o úlohu výboru pre odmeňovanie, len niekoľko štátov odporúča alebo vyžaduje, aby výbor pravidelne skúmal politiku odmeňovania riadiacich pracovníkov s výkonným oprávnením, zatiaľ čo jeden členský štát[24] pripisuje túto úlohu dozornej rade. Zdá sa, že niekoľko členských štátov zastáva názor, že táto úloha je už zaradená medzi úlohy výboru pre odmeňovanie týkajúce sa navrhovania politiky odmeňovania. Ak vnútroštátny legislatívny rámec odporúča alebo vyžaduje, aby výbor pre odmeňovanie pripravil politiku odmeňovania každoročne, tak je prirodzené, že výbor využije príležitosť a preskúma predchádzajúcu politiku odmeňovania pred tým, ako navrhne (možno rovnakú) politiku odmeňovania na nasledujúci rok. Cieľom odporúčania Komisie však bolo posilniť existujúce fungovanie výboru pre odmeňovanie tým, že sa podporí aktívne monitorovanie a skúmanie politiky odmeňovania s cieľom navrhnúť zmeny v systéme, v ktorom by sa politika odmeňovania mala navrhovať každoročne, ako aj v systéme, kde toto neplatí.

Menšina členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby výbor pre odmeňovanie pri odmeňovaní zabezpečil proporcionalitu medzi jednotlivými riadiacimi pracovníkmi a medzi riadiacimi pracovníkmi a inými zamestnancami spoločnosti. Niektoré členské štáty však odporúčajú alebo vyžadujú proporcionalitu pri odmeňovaní medzi spoločnosťami v rámci skupiny, čo nie je presne to isté. Malý počet členských štátov odporúča alebo vyžaduje, aby výbor pre odmeňovanie podával správy a zúčastňoval sa na výročnom valnom zhromaždení. Niektoré členské štáty však vyžadujú prítomnosť jedného alebo viacerých členov výboru pre odmeňovanie.

4. VÝVOJ S OHĽADOM NA UPLATŇOVANIE ODPORÚČANÍ Z ROKOV 2004 A 2005

Od predloženia správy útvarov Komisie z roku 2007 o uplatňovaní odporúčania z roku 2004 asi polovica členských štátov[25] vyvinula legislatívnu iniciatívu[26] týkajúcu sa odmeňovania riadiacich pracovníkov . Niektoré z týchto iniciatív reagovali len na jeden špecifický aspekt tohto odporúčania, ako je napr. odstupné. Väčšina z nich sa však týkala zverejňovania informácií vzťahujúcich sa na politiku odmeňovania, individuálneho odmeňovania a/alebo hlasovania akcionárov o odmeňovaní riadiacich pracovníkov . Väčšina týchto členských štátov už mala ustanovenia týkajúce sa týchto otázok vo svojich kódexoch správy a riadenia spoločnosti a rozhodla sa posilniť tieto ustanovenia tým, že ich ustanovila právne záväznými, zatiaľ čo niektoré členské štáty zaviedli tieto ustanovenia do svojich právnych rámcov prostredníctvom nových zákonov . V niektorých členských štátoch stále prebieha legislatívny proces[27] . Okrem legislatívnych iniciatív niekoľko členských štátov, ktoré v roku 2007, keď útvary Komisie zverejnili svoju správu o uplatňovaní odporúčania z roku 2004, nemali vo svojich kódexoch správy a riadenia spoločnosti odporúčania vzťahujúce sa na zverejnenie informácií týkajúcich sa politiky odmeňovania, individuálneho odmeňovania riadiacich pracovníkov a/alebo hlasovania akcionárov, už medzitým takéto odporúčania zaviedli . Avšak stále existuje niekoľko štátov, ktoré to neodporúčajú alebo nevyžadujú . Ďalej by sa malo poznamenať, že pokiaľ ide o zverejnenie informácií o politike odmeňovania alebo správy, existujú medzi členskými štátmi ohľadne odporúčaného alebo vyžadovaného obsahu rozdiely . Navyše, účinok poradného hlasovania akcionára sa môže medzi členskými štátmi líšiť .

Pokiaľ ide o odporúčanie z roku 2005 týkajúce sa nezávislých riadiacich pracovníkov, ktoré obsahuje odporúčania týkajúce sa vytvorenia a úlohy výboru pre odmeňovanie, existuje niekoľko členských štátov, ktoré neodporúčajú alebo nevyžadujú založenie takéhoto výboru. Medzi členskými štátmi, v ktorých sa takýto výbor odporúča alebo vyžaduje, existujú rozdiely v odporúčaných a vyžadovaných úlohách a fungovaní výboru pre odmeňovanie .

5. ZÁVER

Niekoľko členských štátov zobralo do úvahy odporúčanie z roku 2009. Desať členských štátov schválilo minimálne polovicu odporúčaní[28]. Avšak len menšina členských štátov zaviedla väčšinu odporúčaní. V súčasnosti v niektorých členských štátoch[29] stále prebieha zavádzanie (niektorých) odporúčaní do zákonov alebo do kódexov správy a riadenia spoločnosti. Pokiaľ ide o obsah, odporúčania týkajúce sa pohyblivej zložky odmeňovania sa vo všeobecnosti zaviedli vo väčšej miere ako odporúčania týkajúce sa výboru pre odmeňovanie.

Ustanovenia týkajúce sa zverejnenia informácií a hlasovania akcionárov, ktoré sú uvedené v odporúčaní z roku 2004, sa v posledných rokoch schvaľujú oveľa viac. Členské štáty majú aj tendenciu záväzne tieto otázky regulovať. Napriek tomu medzi členskými štátmi stále existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o zverejnenie informácií o zásadách odmeňovania alebo politike odmeňovania, obsah zásad odmeňovania a úroveň podrobností a zverejnenie informácií o individuálnom odmeňovaní . Pokiaľ ide o hlasovanie akcionárov, existujú rozdiely týkajúce sa predmetu hlasovania a otázky, či je hlasovanie záväzné alebo nie, pričom sa zdá, že existujú aj rozdiely týkajúce sa opatrení prijímaných v nadväznosti na nesúhlasné poradné hlasovanie .

Komisia má preto v pláne zvážiť, či sú na účely zlepšenia súdržnosti a účinnosti opatrení EÚ v tejto oblasti potrebné ďalšie opatrenia . S týmto cieľom bolo do zelenej knihy Komisie o správe a riadení vo finančných inštitúciách zaradených mnoho týchto otázok .

[1] AT, BE, DE, DK, LT, IT, NL, PT, SI a UK

[2] CY, CZ, EE, ES, FI, IT, PL a UK

[3] AT, BE, BU, DE, DK, FR, HU, IT, LV, LT, LU, NL, PT, SE, SI, SK a UK.

[4] AT, BE, DE, DK, LT, IT, PT, SE a SI.

[5] AT, BE, DE, DK, LT, IT, PT, SE a SI. Avšak CY, CZ, EE, ES, IT a UK plánujú v tejto oblasti odporúčania/legislatívu.

[6] AT, BE, DE, DK, EE, FR, IE, IT, LT, LU, NL, PT, SE, SI a UK. Avšak AT, BE, DE a FR obmedzujú odstupné v prípade výpovede na najvyšší počet celkového ročného odmeňovania, namiesto fixného odmeňovania, ako sa odporúča.

[7] BE, DK, IE, IT, LT, PT a UK.

[8] BE, DE, DK, IE, LT, NL, SI, SK a UK.

[9] AT, BE, DE, DK, IT, LT, NL, PT a SI schválilo niekoľko týchto odporúčaní.

[10] CY, CZ, EE, ES, FI, IT, PL a UK

[11] Medzi inými EE a SK

[12] Niektoré členské štáty však tvrdia, že to implicitne odporučili.

[13] Odklad pohyblivej zložky odmeny znamená, že sa udeľuje na základe kritérií viacročného výkonu alebo jej konečné udelenie sa odkladá o niekoľko rokov po splnení kritérií výkonu za toto obdobie, pričom tento odklad by sa mal uplatniť minimálne na pohyblivú zložku odmeny vyplácanej v hotovosti. (V prípade pohyblivej zložky odmeny vo forme akcií sa uplatňujú odporúčania týkajúce sa odmeňovania na základe akcií.)

[14] Niektoré členské štáty pripravujú takisto revíziu svojich kódexov správy a riadenia spoločnosti, v ktorej sa bude odporúčať možnosť vrátenia pohyblivej zložky odmeny.

[15] AT, BE, DE a FR.

[16] IE, NL, SI a UK

[17] Avšak DK a SE to neodporúčajú vzhľadom na to, že to považujú za nekompatibilné s funkciou odstupného ako záchrannej siete v prípade okamžitého ukončenia zmluvy.

[18] FR, LU a SE

[19] CY, DK, NL a PT

[20] Niektoré členské štáty naznačili, že považujú za ťažké vymedziť slovo „expertíza“.

[21] LU

[22] IE a UK. UK naznačila, že zavedenie právne záväzných ustanovení s cieľom zabrániť konfliktu záujmov konzultantov v oblasti odmeňovania by bolo nekonzistentné s požiadavkami na iných poskytovateľov služieb.

[23] SE

[24] EE

[25] AT, BE, CZ, DE, DK, EE, ES, FR, HU, IE, IT, LV, PT, SI, SK

[26] Alebo iné záväzné opatrenia, ako sú napr. pravidlá kótovania.

[27] CZ, EE, ES a IT

[28] AT, BE, DE, DK, LT, IT, NL, PT, SI a UK

[29] CY, CZ, EE, ES, FI, IT, PL a UK