52010DC0214

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 6.5.2010

KOM(2010)214 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prvá výročná správa o prisťahovalectve a azyle (2009)

{SEK(2010) 535}

1. ÚVOD

V Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol prijatý v októbri 2008[1], Európska rada prijala päť základných záväzkov týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva a integrácie, nelegálneho prisťahovalectva, kontrol hraníc, azylu a partnerstva s krajinami pôvodu a tranzitu (globálny prístup).

Toto je prvá výročná správa Komisie o vykonávaní tohto paktu. Prispeje k príprave každoročnej diskusie Európskej rady o prisťahovaleckej a azylovej politike.

V oddiele 2 sa sumarizuje a hodnotí vývoj na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni[2] a uvádzajú sa odporúčania, pričom sa skúma každá z piatich oblastí paktu. Vzhľadom na to, že pôjde o každoročnú činnosť, v odporúčaniach sa zdôrazňujú body, v prípade ktorých je Komisia toho názoru, že si v budúcom roku budú vyžadovať osobitnú pozornosť. Záväzky v pakte sa budú rozvíjať aj v rámci Štokholmského programu[3] a jeho akčného plánu.

Vykazovaným obdobím je obdobie od októbra 2008 do konca roka 2009. Hospodárska kríza bola významným faktorom, preto sa v oddiele 3 skúmajú jej účinky na prisťahovalectvo. Oddiel 4 sa týka metodiky tejto správy, po ktorom nasledujú odporúčania. V prílohe sú uvedené kľúčové štatistiky.

2. POKROK DOSIAHNUTÝ V PIATICH OBLASTIACH PAKTU

2.1 Legálne prisťahovalectvo — Integrácia

Hlavný záväzok : Organizovať legálne prisťahovalectvo so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania prisťahovalcov stanovené jednotlivými členskými štátmi a podporovať integráciu

Legálne prisťahovalectvo. Úroveň EÚ : Prijatie smernice EÚ o modrej karte poskytne postup EÚ v oblasti prijímania prisťahovalcov v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov. Pokračovala diskusia o navrhnutej rámcovej smernici o jednotnom povolení a právach pre migrujúcich pracovníkov. V iniciatíve „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“[4] sa zvažovalo, ako možno spojiť zručnosti migrujúcich pracovníkov s potrebami EÚ na trhu práce. V správe Komisie sa stanovili možné problémy pri transponovaní smernice o zlúčení rodín. Vytvoril sa spôsob vzájomného informovania, najmä prostredníctvom Európskej migračnej siete. Hodnotenie mechanizmu vzájomného informovania však ukázalo, že nespĺňa očakávania.

Vnútroštátna úroveň : Migrácia za prácou sa naďalej riadila potrebami trhu práce a uprednostňovaním obyvateľov EÚ. Hospodárska kríza viedla k zníženiu prílevu prisťahovalcov, nie však vo všetkých členských štátoch. Niektoré členské štáty preto sprísnili kritériá na vstup alebo kvóty, iné sa však spoliehali na flexibilitu systémov stimulovaných dopytom. Medzi zlepšenia riadenia legálnej migrácie patrili nové politické koncepty, nové orgány a zjednodušené postupy. Zmeny v politikách zlúčenia rodín zahŕňali prísnejšie podmienky a zintenzívnené opatrenia proti formálnym manželstvám.

Hodnotenie : V súlade s paktom sa migrácia za prácou vo všeobecnosti riadi potrebami trhu práce a preferenciou EÚ. Vítaným bol trend zjednodušiť postupy. Existuje však priestor na lepšie uspokojenie potrieb trhu práce EÚ kvalifikovanými pracovníkmi z tretích krajín.

Odporúčania : Členské štáty a Komisia by v spolupráci s tretími krajinami mali naďalej zlepšovať umiestňovanie pracovných síl a uznávanie kvalifikácií v súlade s opatrením na podporu komplexnej politiky migrácie za prácou v rámci hlavnej iniciatívy „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ stratégie Európa 2020. Tieto opatrenia pomôžu splniť aj demografické výzvy.

Mal by sa realizovať plán politiky legálnej migrácie:

- členské štáty by sa mali snažiť o včasnú a ambicióznu transpozíciu modrej karty EÚ,

- Rada a Parlament by mali využiť novú hnaciu silu Lisabonskej zmluvy na dosiahnutie dohody o rámcovej smernici o jednotnom povolení a základných sociálno-hospodárskych právach pre migrujúcich pracovníkov.

Vzájomná výmena informácií je naďalej dôležitá: Členské štáty a Komisia by mali zlepšiť predkladanie správ o dôležitých prvkoch vnútroštátneho vývoja prostredníctvom budúcich výročných správ o prisťahovalectve a azyle .

Integrácia. Úroveň EÚ : Zaviedli sa dva nové nástroje: Európske integračné fórum a európska internetová stránka venovaná integrácii. Začala sa práca v prioritných oblastiach stanovených v záveroch Rady z novembra 2008: podpora európskych hodnôt, úsilie o zlepšenie vnímania prisťahovalcov a legálneho prisťahovalectva verejnosťou, vytvorenie európskych modulov a stanovenie ukazovateľov na hodnotenie výsledkov. Vypracovala sa tretia Príručka o integrácii. Podrobnosti sú uvedené v správe určenej pre ministerskú konferenciu o integrácii v roku 2010[5]. Rada prijala rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii a pokračovali diskusie o navrhnutej rámcovej smernici, ktorou sa zakazuje diskriminácia mimo zamestnania. V marci 2010 Európska rada súhlasila s tým, že lepšia integrácia migrantov by pomohla dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % miera zamestnanosti osôb vo veku 20 –64 rokov.

Vnútroštátna úroveň : Členské štáty informovali o prijatí alebo príprave vnútroštátnych právnych predpisov, plánov alebo stratégií. Niekoľko členských štátov sa odvolalo na mechanizmy konzultácií a dialógu. Kľúčovými témami politík boli naučenie jazyka, prístup k zamestnaniu a opatrenia proti diskriminácii. Niektoré členské štáty zameriavajú svoje politiky na utečencov. Niekoľko z nich formálne stanovuje práva a povinnosti v „zmluve o integrácii“. Niektoré informovali o politikách na zlepšenie postavenia prisťahovalcov formou dlhodobého pobytu alebo občianstva. Rastúci počet členských štátov uvádza monitorovanie a snahy o vypracovanie ukazovateľov.

Hodnotenie : Rámec EÚ sa skonsolidoval. Integračná politika sa naďalej rozvíja na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni v súlade so spoločnými základnými zásadami EÚ pre integráciu a spoločným programom pre integráciu z roku 2005. Pozornosť sa venuje právam (zamestnanie, antidiskriminácia) aj povinnostiam (naučenie sa jazyka). Vítaným trendom je nepretržitý rozvoj štruktúr EÚ a vnútroštátnych štruktúr pre politiky ako celok, výmenu informácií a dialóg.

Odporúčania : Prioritou by mali byť stále ukazovatele na monitorovanie výsledkov integračných politík.

Mala by sa začať práca na novom programe EÚ pre integráciu prisťahovalcov, ktorá sa má prijať v roku 2011, v súlade s výzvou uvedenou v stratégii Európa 2020 a pri zohľadnení Štokholmského programu a jednoznačného právneho základu (článok 79 ods. 4 ZFEÚ) zavedeného Lisabonskou zmluvou.

2.2 Nelegálne prisťahovalectvo

Hlavný záväzok : Bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a to najmä zabezpečením návratu nelegálnych prisťahovalcov do ich krajiny pôvodu alebo tranzitu.

Úroveň EÚ : Prijali sa dva kľúčové nástroje: smernica o návrate a smernica o sankciách voči zamestnávateľom. Komisia navrhla nástroj na posilnenie prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a ochrany obetí. Agentúra FRONTEX zintenzívnila svoju činnosť v oblasti návratu. Vyvinulo sa úsilie o uzatvorenie dohôd o readmisii: podpísala sa dohoda s Pakistanom; pokročili rokovania s Marokom a obnovili sa rokovania s Tureckom (pozri oddiel 2.5); prijali sa smernice na rokovania s Gruzínskom a Kapverdmi. Pokračovali rokovania o niekoľkých dohodách o partnerstve a spolupráci. Účinnosť dohôd o readmisii sa pravidelne monitoruje v spoločných readmisných výboroch. Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu bol kľúčovou zložkou partnerstiev oblasti mobility (pozri oddiel 2.5).

Vnútroštátna úroveň : Začala sa práca na transponovaní smernice o návrate. V niekoľkých členských štátoch sa prijali opatrenia na podporu dobrovoľného odchodu. Prísnejšie politiky týkajúce sa núteného návratu a vyššej miery presadzovania práva sa občas považovali za politiky, ktoré vedú aj k zníženiu nelegálneho prisťahovalectva. Určité členské štáty poukázali na veľký počet migrantov s nelegálnym pobytom, ktorých zatiaľ nemožno vrátiť, a uviedli, že by sa mali prijať opatrenia na nájdenie riešení. Značnú podporu získali spoločné letecké návraty. Niekoľko členských štátov uviedlo, že prijali opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Mnoho členských štátov informovalo o snahách uzatvoriť dvojstranné dohody o readmisii a zdôraznili význam spolupráce s tretími krajinami na úrovni EÚ pod podmienkou riadnej konzultácie. Jednotlivé členské štáty informovali o legalizačných opatreniach, ktoré prijali; niektoré ďalšie sa snažili predísť takýmto opatreniam alebo ich prispôsobiť politike návratu. Niekoľko členských štátov informovalo o mechanizmoch na predchádzanie zneužívaniu systémov legálnej migrácie a voľného pohybu, napríklad prostredníctvom zlepšenia koordinácie medzi rôznymi časťami vnútroštátnej správy.

Hodnotenie : Hlavná pozornosť sa venovala dohodám o politike návratu a o readmisii. Zdá sa, že dobrovoľný návrat sa stal preferovanou možnosťou návratu, v súlade so smernicou o návrate. Na druhej strane niekoľko členských štátov prijíma aj prísnejšiu politiku o nútenom návrate, pričom poukazujú na odradzujúci účinok. Mnohé členské štáty informovali o pozitívnych skúsenostiach so spoločnými leteckými návratmi koordinovanými agentúrou FRONTEX. Pre politiky v oblasti nelegálneho prisťahovalectva je nevyhnutná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu. Ďalšiu pozornosť si zasluhuje existencia veľkého počtu migrantov nelegálne sa zdržiavajúcich na území členských štátov, ktorých zatiaľ nemožno vrátiť. Pokiaľ ide o legalizačné opatrenia, zdá sa, že medzi členskými štátmi neexistuje jednotný názor na ich využívanie ako nástroja na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Odporúčania : Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť úplnej a včasnej transpozícii smernice o návrate a smernice o sankciách voči zamestnávateľom.

Členské štáty by mali zvýšiť počet a účinnosť kontrol na pracoviskách v sektoroch, v ktorých existuje osobitné riziko vykorisťovania pracovníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území členských štátov.

Členské štáty by mali využiť príležitosť, ktorú im poskytuje smernica o návrate, na podporu dobrovoľného odchodu, a využiť Európsky fond pre návrat.

Malo by sa ďalej podporiť využívanie spoločných leteckých návratov prostredníctvom plného využitia fondu pre návrat a koordinácie agentúrou FRONTEX.

Po zohľadnení rôznych prístupov by sa mala podporiť výmena informácií a monitorovanie vnútroštátnych legalizačných opatrení v súlade s odporúčaniami paktu.

Ďalšie úsilie by sa malo vyvinúť v oblasti rokovania a uzatvorenia dohôd o readmisii s kľúčovými tretími krajinami.

Vzhľadom na veľký počet migrantov nelegálne sa zdržiavajúcich na území členských štátov, ktorých zatiaľ nemožno vrátiť, Komisia vykoná štúdiu o zaobchádzaní s nimi, pričom bude aj naďalej sledovať hlavný cieľ, ktorým je čo najrýchlejší návrat týchto osôb (ukončenie nelegálneho pobytu).

EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť, aby opatrenia zamerané na lepšiu kontrolu migrácie v plnej miere zohľadňovali základné práva a práva detí v súlade s Chartou základných práv EÚ a Dohovorom OSN o právach dieťaťa.

2.3 Kontrola hraníc

Hlavný záväzok : Posilniť účinnosť kontrol hraníc

Úroveň EÚ : Začali sa prípravné práce na nedávnom (február 2010) návrhu na posilnenie agentúry FRONTEX a na návrhu na vstupný/výstupný systém EÚ a program EÚ registrovaných cestujúcich. Technické problémy, ktoré spôsobili odloženie vízového informačného systému (VIS), sa vyriešili. Uskutočnili sa diskusie o zlepšenom Schengenskom hodnotiacom mechanizme, ktorý navrhla Komisia. Zmenili a doplnili sa Spoločné konzulárne pokyny (CCI – Common Consular Instructions), ktoré poskytujú právny rámec na posilnenú spoluprácu medzi konzulátmi členských štátov, a vypracovali sa vykonávacie opatrenia. Na účely spoločného riadenia zmiešaných migračných tokov sa posilnila medzinárodná spolupráca, najmä s Tureckom a Líbyou (pozri oddiel 2.5).

Vnútroštátna úroveň : Všetky členské štáty informovali o snahách zaviesť alebo zachovať mechanizmy posilnenej kontroly hraníc — v prípade potreby s podporou z Fondu pre vonkajšie hranice. Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na podporu lepšej spolupráce medzi migračnými orgánmi, orgánmi hraničnej kontroly a policajnými orgánmi. Členské štáty informovali o svojom aktívnom zapojení do činností agentúry FRONTEX; mnohé z nich vyjadrili podporu posilneniu úlohy FRONTEX. Niekoľko členských štátov informovalo o zintenzívnenej spolupráci s tretími krajinami v oblasti riadenia hraníc. Začali sa prípravy na VIS; niekoľko členských štátov zdôraznilo potrebu čo najskôr odstrániť zostávajúce prekážky. Niektoré členské štáty si dali za cieľ podporiť úlohu imigračných styčných dôstojníkov vo vízových službách a výrazne sa podporila spolupráca medzi konzulátmi na miestnej úrovni. Niekoľko členských štátov realizovalo projekty zamerané na programy registrovaných cestujúcich a vstupné/výstupné systémy.

Hodnotenie : Všetky členské štáty vzali vážne záväzok zabezpečiť účinnejšiu kontrolu vonkajších hraníc. Vynaložilo sa značné úsilie, vrátane zavedenia modernej technológie. Často sa uvádzala užitočnosť financovania z Fondu pre vonkajšie hranice. Činnosti agentúry FRONTEX sa tešia širokej podpore a miera zapojenia do nich je vysoká. Niekoľko členských štátov reagovalo na výzvu posilniť konzulárnu spoluprácu. Niekoľko členských štátov — najmä na východnej a južnej hranici EÚ — zintenzívnilo spoluprácu s tretími krajinami v oblasti riadenia hraníc. Niekoľko členských štátov vyjadrilo ľútosť nad technickými problémami a následným oneskorením fungovania VIS a niektoré z nich vyjadrili pochybnosť o ďalšom rozvoji rozsiahlych IT systémov (akým je vstupný/výstupný systém EÚ) v tomto čase. Záväzok zlepšiť Schengenský hodnotiaci proces sa ešte nemohol splniť.

Odporúčania : Členské štáty a Komisia by mali čo najlepšie využiť kľúčové právne nástroje a zabezpečiť ich správne uplatňovanie [Kódex schengenských hraníc, vízový kódex (ktorým sa ruší CCI), nariadenie o agentúre Frontex, VIS, Fond pre vonkajšie hranice] a prijať potrebné vykonávacie opatrenia.

V prípade širokej podpory ďalšej harmonizácie (napríklad, posilnenie úlohy agentúry FRONTEX, ktoré navrhla Komisia, alebo zmena a doplnenie určitých ustanovení existujúcich právnych predpisov) by sa malo vynaložiť úsilie v legislatívnych diskusiách, aby sa dodržali záväzky vyjadrené v pakte mobilizovať všetky dostupné zdroje na zabezpečenie účinnejšej kontroly na hraniciach a poskytnutie zdrojov agentúre Frontex na splnenie jej misie.

Schengenská spolupráca je príkladom mimoriadneho úspechu a Schengenský hodnotiaci proces je jedinečným hodnotiacim mechanizmom, ktorý by sa mal zachovať a posilniť v súlade s ustanoveniami zmluvy . Tento mechanizmus sa musí budovať na dôvere medzi všetkými zainteresovanými subjektmi a jasnom rozdelení právomocí. Teraz, keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, Komisia predloží v krátkom čase nový návrh. Aby sa dosiahol výsledok, bude sa vyžadovať flexibilita všetkých inštitúcií EÚ a uznávanie právnej reality.

2.4 Azyl

Hlavný záväzok : Vytvoriť európsky azylový systém

Úroveň EÚ : Komisia predstavila všetky legislatívne iniciatívy požadované v pakte a ďalšie iniciatívy, ktoré boli oznámené v Pláne politiky v oblasti azylu z júna 2008. Zmeny a doplnenia smernice o azylovom konaní a kvalifikačnej smernice sú odpoveďou najmä na výzvu paktu na jednotný postup a jednotný štatút a očakáva sa, že zlepšia previazanosť medzi nástrojmi EÚ v oblasti azylu. Mali by zjednodušiť, zefektívniť a konsolidovať vecné a procesné normy ochrany v celej EÚ a viesť v prvom rade k dôkladnejšiemu rozhodovaniu v prvom stupni, čím sa zabráni zneužitiu a zlepší účinnosť azylového procesu.

Navrhli sa aj zmeny a doplnenia dublinského nariadenia a nariadenia o systéme Eurodac a smernice o podmienkach prijímania a predložili sa aj návrhy na spoločný program EÚ pre presídľovanie a Európsky podporný úrad pre azyl (EASO – European Asylum Support Office) s cieľom podporiť, koordinovať a posilniť praktickú spoluprácu. Rada a Parlament dospeli k politickej dohode o EASO v novembri 2009.

Prijalo sa aj nelegislatívne opatrenie. Pri externom hodnotení regionálnych programov ochrany sa dospelo k záveru, že sú prvým a úspešným mechanizmom, ktorý poskytuje viac ochrany utečencom blízko regiónov pôvodu, ale že ich vplyv bol obmedzený v dôsledku obmedzenej flexibility, financovania, zviditeľnenia a koordinácie s inými humanitárnymi a rozvojovými politikami EÚ a nedostatočného zapojenia tretích krajín. Prijalo sa rozhodnutie o ich zlepšení a rozšírení, najmä v Africkom rohu (Keňa, Džibuti, Jemen) a severnej Afrike (Líbya, Egypt, Tunisko).

Od júla 2009 sa pracuje na pilotnom projekte zameranom na dobrovoľné presídlenie osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty do iných členských štátov s finančnou podporou z Európskeho fondu pre utečencov, ktorý v roku 2009 podporil aj presídlenie 95 osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty do Francúzska. S presídlením osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty súhlasilo celkove desať členských štátov (DE, FR, LU, HU, PL, PT, RO, SI, SK, UK).

Vnútroštátna úroveň : Do začiatku vykazovaného obdobia väčšina členských štátov už transponovala nástroje prvej fázy acquis communautaire v oblasti azylu, hoci niektoré z nich oznámili opatrenia na transpozíciu v roku 2009 so značným oneskorením. Hlavnými oznámenými činnosťami boli činnosti týkajúce sa presídlenia a praktickej spolupráce. Presídlenie ponúkli niektoré členské štáty, ktoré nie sú tradičnými krajinami na presídlenie (BE, PT), pričom minimálne dva členské štáty (RO, SK) dočasne prijali utečencov, ktorí mali byť presídlení niekde inde.

Niektoré členské štáty (NL, UK) podporili Maltu a Grécko prostredníctvom praktickej spolupráce, napríklad, odbornej prípravy a vyslania úradníkov. Niekoľko členských štátov (BE, CZ, DE, FR, NL, AT, SE, UK) pokračovalo vo svojom úsilí vytvoriť európsky vzdelávací program v oblasti azylu.

Hodnotenie : Pokračujú snahy o uskutočnenie všetkých záväzkov paktu súvisiacich s azylom. Hoci bol pokrok v zriadení EASO, ktorý začne fungovať v roku 2010, a v oblasti presídlenia výrazný, pričom záujem prejavuje stále väčší počet členských štátov, diskusie o zmene a doplnení nástrojov prvej fázy sú ťažké a napredujú pomaly. Väčšina členských štátov neprejavila veľký záujem o opatrenia solidarity vo forme presídlenia osôb pod medzinárodnou ochranou v rámci EÚ.

Odporúčania : Rada a Parlament by mali vyvinúť ďalšie úsilie v prebiehajúcich legislatívnych diskusiách s cieľom potvrdiť svoj záväzok daný spoločnému európskemu azylovému systému poskytnúť vyšší stupeň ochrany a noriem .

Všetky zainteresované strany by mali v plnej miere podporiť rýchle začatie činností EASO .

Viac členských štátov by malo zintenzívniť úsilie, pokiaľ ide o podporu členských štátov, ktoré sú najviac postihnuté azylovými tlakmi , prostredníctvom uznania presídlenia osôb pod medzinárodnou ochranou alebo inými spôsobmi, napríklad poskytnutím technickej pomoci, v súlade so zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti (článok 80 ZFEÚ) zavedenou Lisabonskou zmluvou.

2.5 Globálny prístup k migrácii

Hlavný záväzok : Vytvoriť komplexné partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme posilnenia súčinnosti medzi migráciou a rozvojom.

Úroveň EÚ : Na základe oznámenia Komisie „Posilňovanie globálneho prístupu k migrácii“ z roku 2008, v ktorom bolo navrhnuté zlepšenie koordinácie, súdržnosti a synergií, sa ďalej rozvíjali nástroje globálneho prístupu. Okrem existujúcich partnerstiev v oblasti mobility (MP – Mobility Partnerships) s Moldavskou republikou (15 zúčastnených členských štátov) a Kapverdmi (5 členských štátov) EÚ podpísala v novembri 2009 MP s Gruzínskom (16 členských štátov). V pracovnom dokumente útvarov Komisie zo septembra 2009 sa hodnotili pilotné MP. Hlavné prvky hodnotenia sa odzrkadlili v záveroch Rady z decembra 2009. Zaviedli sa ďalšie nástroje, napríklad, migračné misie do Gruzínska, Tanzánie, Bieloruska a Kene. V 10 krajinách Západnej Afriky a 17 krajinách východnej a juhovýchodnej Európy sa dokončili migračné profily, ako aj profily pripojené k národným strategickým dokumentom AKT krajín. V Etiópii sa zriadila platforma spolupráce.

Úspešne sa plnili závery Európskej rady z júna a októbra 2009 o Stredozemí. Pokiaľ ide o Turecko, obnovili sa pozastavené rokovania o dohode o readmisii, a agentúra FRONTEX dosiahla pokrok v rokovaniach o pracovných podmienkach. Pokiaľ ide o Líbyu, Komisia pokračovala v rokovaniach o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou, vrátane článku o migrácii, a rozvinula dialóg a spoluprácu.

Pokiaľ ide o Afriku, Komisia podporila činnosti v rámci Partnerstva EÚ a Afriky pre migráciu, mobilitu a zamestnanosť a na regionálnej úrovni v rámci Rabatského/Parížskeho programu spolupráce. Vo východnej Európe Komisia podporila ministerskú konferenciu, ktorá sa konala v apríli 2009 v Prahe, a následný projekt budovania partnerstiev v oblasti migrácie. V ďalších regiónoch EÚ začala štruktúrovaný dialóg o migrácii s latinskoamerickými a karibskými krajinami a zorganizovala stretnutia s ASEM a Indiou. Z tematického programu sa financovali projekty zamerané na únik mozgov, kyvadlovú migráciu, legálnu a nelegálnu migráciu, zapojenie diaspóry do rozvoja a do poukazovania finančných prostriedkov. Pre činnosti súvisiace s migráciou sa naplánovalo financovanie v rámci geografických nástrojov.

V oznámení Komisie zo septembra 2009 sa zdôraznila potreba previazanosti migračnej politiky s rozvojovou politikou, rovnako ako v záveroch Rady z novembra 2009.

Vnútroštátna úroveň : Členské štáty informovali o veľkom záujme o lepšiu synergiu (t. j. prepojenie) medzi migračnými politikami a vonkajšími vzťahmi, najmä s krajinami na migračných trasách do Európy. Členské štáty uvádzajú, že výrazne prispeli ku globálnemu prístupu tým, že sa zúčastnili na partnerstvách v oblasti mobility, migračných misiách, začali budovať migračné partnerstvá a dosiahli pokrok s platformou spolupráce v Etiópii. Jednotlivé členské štáty prerokovali dvojstranné dohody o migračných otázkach s Marokom, Ruskom, Gruzínskom, Ukrajinou, Kongom, Burundi, Malawi, Líbyou, Albánskom a Kapverdmi. Niektoré členské štáty prijali strednodobú stratégiu spolupráce v oblasti rozvoja, ktorá zahŕňa rozvoj spojený s migráciou. Pokiaľ ide o osobitné otázky, existujú programy zamerané na transparentnosť v sektore prevodov finančných prostriedkov migrantov a na boj proti „úniku mozgov“ prostredníctvom etického prijímania zdravotníckych pracovníkov z rozvojových krajín.

Hodnotenie : Dialóg s tretími krajinami o migrácii dosiahol výrazný pokrok. Rôzne procesy dialógu si však vyžadujú zracionalizovanie, pričom je potrebné posilniť synergie medzi migráciou a rozvojom. Spolupráca v rámci tematického programu sa musí posilniť prostredníctvom využitia geografických nástrojov EÚ a príspevkov členských štátov; spolupráca v oblasti migrácie a rozvoja by teraz mala presiahnuť hranice pilotných prípadov. Úspešne bolo podporované využívanie migračných profilov, ktoré sú kľúčovým nástrojom migračnej politiky založenej na faktických údajoch. Nástroje globálneho prístupu sa musia systematizovať a konsolidovať s aktívnym zapojením všetkých subjektov, s cieľom zabezpečiť ich lepšiu koordináciu, súdržnosť a synergiu.

Odporúčania : EÚ by s nepretržitou podporou členských štátov mala ďalej rozvíjať a konsolidovať globálny prístup k migrácii na základe Štokholmského programu, prostredníctvom strategického, na dôkazoch založeného a systematického využívania všetkých jeho nástrojov, racionalizácie procesov dialógu a posilnenia operačnej spolupráce. Mala by sa posilniť rovnováha medzi troma oblasťami (legálna migrácia, nelegálna migrácia, migrácia a rozvoj).

Malo by sa zachovať zameranie na spoluprácu s významnejšími krajinami pôvodu a tranzitu v Afrike a východnej a juhovýchodnej Európe . Mal by sa ďalej podporovať dialóg a spolupráca s krajinami v Ázii, napríklad, s Indiou a Čínou, a v Latinskej Amerike a Karibiku.

3. VPLYVY HOSPODÁRSKEJ KRÍZY

Prisťahovalectvo z tretích krajín prispelo k rastu v mnohých členských krajinách. Hospodársky pokles predstavuje nové výzvy, hoci jeho vplyvy na migračné toky je ťažké posúdiť. Dve tretiny členských štátov zaznamenali vplyv hospodárskej krízy na migračné toky, ktoré sa prejavili najmä v zníženom dopyte po zahraničných pracovníkoch.

Migranti patria medzi skupiny, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. Tento vplyv sa však značne líši, najmä medzi jednotlivými sektormi (medzi najviac zasiahnuté patrí stavebníctvo, výroba, cestovný ruch a finančné služby), vzdelanostnými úrovňami a odbornými kvalifikáciami. Miera nezamestnanosti obyvateľov mimo EÚ sa vyšplhala z 13,6 % v treťom štvrťroku 2008 na 18,9 % v treťom štvrťroku 2009 — je to väčšie zvýšenie ako v prípade štátnych príslušníkov (zo 6,4 % na 8,4 %), ale podobné, ako v prípade pracovníkov z iných členských štátov (z 8,6 % na 12 %).

Toky prevodov finančných prostriedkov migrantov do rozvojových krajín sa znížili — z 338 miliárd USD v roku 2008, podľa Svetovej banky; odhad na rok 2009 je 317 miliárd USD. Podpora EÚ sa zamerala na rozvojové krajiny, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou.

EÚ rázne reagovala na vplyvy krízy. Z mnohých celkových opatrení, medzi ktoré patria balíky zamerané na hospodársky stimul a zásahy na trhu práce prostredníctvom vytvárania pracovných miest, mali prospech obyvatelia EÚ a migranti.

Hospodárstvo sa už zotavuje. Hoci z krátkodobého hľadiska kríza zmierni nedostatok pracovných síl a kvalifikovaných pracovníkov na trhu, dobre zorganizovaná politika legálneho prisťahovalectva bude z dlhodobého hľadiska naďalej zohrávať významnú úlohu v odstraňovaní nedostatku pracovných síl a plnení demografických výziev (počet aktívneho obyvateľstva EÚ sa od roku 2013/2014 začne zmenšovať). Nadmerne obmedzujúca politika by v skutočnosti mohla zhoršiť vplyvy krízy tým, že by zvýšila nedostatok pracovných síl. V tomto kontexte by sa mala venovať náležitá pozornosť potrebe dodržiavania zásady uprednostňovania pracovníkov z Únie a príslušných prechodných opatrení stanovených v aktoch o pristúpení prijatých v poslednom období.

Odporúčania : EÚ a členské štáty by mali maximalizovať výhody migrácie za prácou ako dôležitý nástroj na riešenie nedostatku pracovných síl na trhu práce ako súčasť stratégie Európa 2020 .

EÚ by mala riešiť hospodársku krízu s tretími krajinami, ktoré sú osobitne zasiahnuté jej dlhodobými účinkami.

4. METODIKA

Pomocou „metódy monitorovania“, ktorá je opísaná v oznámení Komisie z júna 2009[6], Komisia zostavila túto správu z príspevkov členských štátov a ďalších informácií, najmä správ od národných kontaktných miest (NCP – National Contact Points) Európskej migračnej siete (EMN – European Migration Network). Druhá výročná správa, ktorá sa má predložiť v roku 2011, sa bude zaoberať aj Štokholmským programom a akčným plánom, pokiaľ ide o prisťahovalectvo a azyl.

Odporúčanie : Na účely budúcej správy by členské štáty mali Komisii naďalej poskytovať politické správy, príslušné presné informácie by sa však mali poskytovať v správach národných kontaktných miest EMN .

5. ZÁVERY

V oblasti vypracovania prisťahovaleckej a azylovej politiky sa v súlade s paktom dosiahol pokrok na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ. V súčasnosti je už zavedená prvá generácia nástrojov komplexnej migračnej politiky EÚ: právne predpisy, štyri fondy, agentúry a siete, dohody s tretími krajinami. Tieto nástroje by sa mali v plnej miere realizovať, čo najlepšie využiť a vyhodnotiť[7]. Je potrebné ďalej rozvíjať niektoré politické rámce, napríklad plán politiky legálnej migrácie a globálny prístup.

V niektorých oblastiach Komisia predložila návrhy na zlepšenie nástrojov prvej generácie prostredníctvom vytvorenia spoločného európskeho azylového systému a zlepšenia činnosti agentúry FRONTEX. Komisia vyzýva Európsky Parlament a Radu, aby schválili ambiciózne právne predpisy.

Je však potrebný ďalší rozvoj migračnej politiky EÚ, ako sa uznalo v Štokholmskom programe. Stratégia Európa 2020 vyžaduje komplexnú politiku migrácie za prácou a lepšiu integráciu migrantov, vrátane integrácie na pracovisku. V odporúčaniach uvedených v tejto správe sú stanovené priority pre budúci rok. Ďalší stimul bude pochádzať aj zo zmien na základe Lisabonskej zmluvy, najmä posilnenej úlohy Európskeho Parlamentu, a z akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu[8].

Príloha: Štatistické zhrnutie

Demografické vyhliadky EÚ[9]

- Predpokladá sa, že počet obyvateľov v EÚ-27 sa zvýši zo 495,4 milióna v roku 2008 na 520,7 milióna v roku 2035 a potom sa v roku 2060 zníži na 505,7 milióna. Kým v roku 2008 pripadali na jednu osobu vo veku 65 rokov a viac 4 osoby v aktívnom veku (15 – 64) ,očakáva sa, že v roku 2060 bude tento pomer 2 k 1.

Migrácia a integrácia

- K 1. 1. 2003 bol počet štátnych príslušníkov tretích krajín (TCN – Third Country Nationals) v EÚ-25 16,2 milióna, t. j. 3,6 % celkového počtu obyvateľov. O päť rokov neskôr bol počet TCN k 1. 1. 2008 v EÚ-27 19 miliónov, t. j. 3,9 % celkového počtu obyvateľov v EÚ-27 ( 4,15 % celkového počtu obyvateľov v EÚ-25).

- Najväčšími skupinami TCN boli v roku 2008 Turci, Maročania a Albánci.

- V roku 2008 bolo v EÚ vydaných 1,62 milióna prvých povolení na pobyt[10]. 35 % z nich bolo vydaných v súvislosti s migráciou rodín, 33 % v súvislosti s plateným zamestnaním, 14 % v súvislosti so štúdiom; ostatné v súvislosti s rôznymi dôvodmi (pobyt spojený s ochranou, pobyt bez práva na prácu, atď.).

- Ako ukazuje tabuľka, nezamestnanosť štátnych príslušníkov, ktorí chcú pracovať vo svojom vlastnom členskom štáte, bola nižšia ako v prípade TCN. Hoci súčasná hospodárska kríza zasiahla obe skupiny pracovníkov, TCN utrpeli viac: nezamestnanosť medzi tretím štvrťrokom 2008 a tretím štvrťrokom 2009 sa zvýšila o 31 % v prípade štátnych príslušníkov EÚ a o 39 % v prípade TCN.

3. štvrťrok 2007 | 3. štvrťrok 2008 | 3. štvrťrok 2009 |

Obyvatelia EÚ | Štátni príslušníci | 6,6 % | 6,4 % | 8,4 % |

Iní občania EÚ | 7,7 % | 8,6 % | 12 % |

Štátni príslušníci tretích krajín (TCN) | 13,4 % | 13,6 % | 18,9 % |

Nelegálne prisťahovalectvo a návrat

- V roku 2008 bol počet TCN nelegálne sa zdržiavajúcich na území členských štátov zadržaných v EÚ-27 približne 609 000 (425 000 v roku 2003 v EÚ-25). Členské štáty vydali približne 608 000 rozhodnutí o návrate. Počet uskutočnených návratov bol oveľa nižší, približne 241 000 (245 000 v roku 2003 v EÚ-25).

- V projekte Clandestino[11] sa počet osôb nelegálne sa zdržiavajúcich na území členských štátov v roku 2008 odhadoval na medzi 1,8 a 3,3 milióna v prípade EÚ-15 (zníženie z 3,1 –5,3 milióna v roku 2002).

Azyl

- V roku 2008 členské štáty zaznamenali niečo vyše 240 000 žiadostí o azyl, čo je zvýšenie o 6 % v porovnaní s rokom 2007. Predbežné údaje poukazujú na to, že počet žiadostí o azyl zostal v roku 2009 na rovnakej úrovni ako v roku 2008; za touto zdanlivou stabilitou sa však skrývajú značné rozdiely na vnútroštátnej úrovni: stredozemské členské štáty (EL, ES, IT, CY, MT) zaznamenali zníženie, ale k výraznému zvýšeniu došlo v DK (59 %), HU (50 %), PL a FI (47 %), BE (40 %), DE (25 %), AT (23 %) a FR (19 %). Okrem toho tieto údaje o celkovom počte žiadostí o azyl zakrývajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, keď je tento počet vyjadrený v pomere k počtu obyvateľov.

- V roku 2009 boli najdôležitejšími krajinami žiadateľov o azyl, ktorí sa snažili získať občianstvo v EÚ, krajiny v tomto poradí: Afganistan, Somálsko, Rusko, Irak a Srbsko (vrátane Kosova). Počet žiadateľov sa v porovnaní s rokom 2008 znížil o 36 % v prípade Iračanov, ale tento počet bol v prípade Afgancov a Srbov vyšší o viac ako 30 %.

- V roku 2008 dostalo viac ako 65 000 žiadateľov o azyl štatút medzinárodnej ochrany v EÚ. Tento štatút bol udelený takmer v 24 % rozhodnutí prijatých v prvostupňových konaniach. Okrem toho takmer 11 000 osobám bolo udelené povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

- Do EÚ bolo z tretích krajín presídlených 4 886 utečencov.

-

[1] 14368/08 (závery predsedníctva) a 13440/08 (pakt).

[2] Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie poskytuje podrobnejšie informácie.

[3] EUCO 6/09 (závery predsedníctva) a 17024/09 (program).

[4] KOM(2008) 868.

[5] SEK(2010) 357.

[6] KOM(2009) 266.

[7] V roku 2010 Komisia predloží oznámenie o hodnotení politík v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

[8] „Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov“, KOM(2010) 171.

[9] Eurostat Statistics in focus 72/2008.

[10] Okrem LU, UK.

[11] Výskumný projekt financovaný zo 6. rámcového programu.