52010DC0043

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 9.2.2010

KOM(2010)43 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

DRUHÁ SPRÁVA O POKROKU V UPLATŇOVANÍ SMERNICE 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

DRUHÁ SPRÁVA O POKROKU V UPLATŇOVANÍ SMERNICE 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody

ÚVOD

Smernica R&TTE 1999/5/ES (ďalej len „smernica“)[1] stanovuje regulačný rámec na uvedenie na trh, voľný pohyb a uvedenie do prevádzky rádiového zariadenia a koncových telekomunikačných zariadení v Európskej únii. Vzťahuje sa na veľkú časť trhu v hodnote 90 mld. EUR s telekomunikačnými a rádiovými zariadeniami, zahŕňajúceho okrem iného mobilné telefóny, vysielače mobilnej siete, pevné telefóny a modemy vysielačov dát. Nerádiová telekomunikačná infraštruktúra, ako napríklad spínacie systémy, je vyňatá z jej rozsahu. Smernica sa uplatňuje v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a takisto v Turecku pri uplatňovaní Dohody o colnej únii EÚ - Turecko. Švajčiarsko dobrovoľne zosúladilo svoje národné právne predpisy s ustanoveniami smernice.

Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, sú takisto silno ovplyvnené ďalšími európskymi právnymi predpismi, ako napríklad regulačným rámcom pre elektronickú komunikáciu[2], a najmä rozhodnutím o rádiovom frekvenčnom spektre[3] a jeho vykonávacími opatreniami na postupnú harmonizáciu frekvenčného spektra.

Táto druhá správa o pokroku sa vydáva v súlade s článkom 17 smernice, ktorý požaduje, aby Komisia pravidelne informovala o uplatňovaní smernice a zameriava sa okrem iného na pokrok vo vypracovávaní príslušných noriem, ako aj na problémy, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní smernice.

Správa je založená na:

- verejnej konzultácii uskutočnenej v roku 2007, kde 60 respondentov odpovedalo na približne 120 otázok o uplatňovaní smernice[4],

- konaní v stálom výbore (TCAM[5]),

- spätnej väzbe od vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom a od ostatných zainteresovaných strán.

Táto správa upozorňuje na niektoré ťažkosti v uplatňovaní smernice s cieľom dosiahnuť jej požadovaný účinok. Možným nápravným opatreniam sa bude venovať pozornosť v komplexnom posúdení vplyvov v kontexte budúcej revízie smernice, návrh ktorej má Komisia predložiť koncom roku 2010.

UPLATňOVANIE SMERNICE

Rozsah pôsobnosti smernice

Právny pojem „koncového zariadenia“, definovaný v článku 2, je základným prvkom v rozsahu pôsobnosti smernice. Rozdiel medzi „koncovým zariadením“ a „telekomunikačnou sieťou“ bol do právneho poriadku EÚ zavedený v deväťdesiatych rokoch s cieľom zabrániť spoločnej dominancii monopolných operátorov siete a pridružených výrobcov užívateľských zariadení. Tento rozdiel a záväzok operátorov oznámiť technickú špecifikáciu ich sieťových rozhraní tak, ako je požadované v článku 4 ods. 2 smernice, majú za cieľ otvoriť trh s užívateľskými zariadeniami pre všetkých výrobcov, a tak podporovať hospodársku súťaž a inovácie. Po vývoji v oblasti technológie a trhových podmienok si význam tohto rozdielu s ohľadom na podporu hospodárskej súťaže vyžaduje opätovné preskúmanie. Naviac, prepojené otázky hospodárskej súťaže teraz takisto zahŕňajú aspekty prístupu k obsahu, ktorý často môže byť nezávislý od poskytovateľov užívateľských koncových zariadení, alebo aspekty predplatenia telekomunikačných služieb.

Je potrebné preskúmať rozsah pôsobnosti smernice. Napríklad, rádiové a TV prijímače, ktoré nie sú schopné rádiového alebo káblového vysielania, nepatria do pôsobnosti smernice, zatiaľ čo tie, ktoré sú schopné vysielať signál, áno.

Niektoré pomerne špecifické časti rádiových zariadení sú neoddeliteľnou súčasťou systémov, ktoré takisto zahŕňajú iné právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany alebo medzinárodné zmluvy. To je osobitne prípad námorných, pozemných a leteckých bezpečnostných systémov . Tieto položky nie sú celkom v súlade s R&TTE postupmi a štandardizačnými procesmi.

Definícia základných požiadaviek

Smernica obsahuje v článku 3 niekoľko základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti, na zaistenie elektromagnetickej kompatibility a na zabránenie rádiovému rušeniu. Spôsob, akým sú tieto základné požiadavky definované v smernici, je zainteresovanými stranami všeobecne považovaný za vhodný. Ukazuje sa však, že pojem „určeného použitia“ zariadenia vyvoláva nejasnosti medzi základnými požiadavkami smernice a inými verejnými záujmami, ako napríklad verejná bezpečnosť alebo sloboda komunikácie, ktoré sú mimo rozsahu jej pôsobnosti.

Článok 3 ods. 3 písm. e), ktorý umožňuje EÚ uložiť doplňujúce požiadavky na prístup k záchranným službám, sa účinne uplatňoval v mnohých prípadoch v súvislosti s osobitným námorným a pozemným bezpečnostným zariadením.

Harmonizované normy na podporu smernice

Smernica je založená na zásade „nového prístupu“: súlad s harmonizovanými normami je predpokladom zhody so základnými požiadavkami smernice, čo je možnosť, ktorú spravidla využívajú výrobcovia zariadení R&TTE. Alternatívne spôsoby súladu so základnými požiadavkami zostávajú výnimkou. Úplný súbor harmonizovaných noriem sa pravidelne uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorý v súčasnosti obsahuje viac ako 200 noriem[6]. Normy takto majú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o uplatňovanie smernice.

Zistilo sa len veľmi málo problémov spojených s normami, ktoré neriešili základné požiadavky smernice, v dôsledku čoho nemusela Komisia často vydávať usmernenie pre normalizačné orgány. Napríklad v roku 2007 niektoré systémy 5 GHz WiFi RLAN[7] rušili meteorologické radary pracujúce v tom istom pásme a v súlade s harmonizovanou normou. Komisia a TCAM zasiahli vydaním usmernenia na preskúmanie príslušných harmonizovaných noriem a po porade so zainteresovanými stranami sa zhodli na spôsobe úpravy výrobkov WiFi RLAN pred ich masovým uvedením na trh. Po celosvetovom rozdeľovaní 5 GHz pásma na mobilné použitie (t. j. Wifi RLAN použitie) v roku 2003 nebol pri európskej normalizácií popri meteorologických službách zohľadnený celý rad meteorologických aplikácií. Tento prípad zdôrazňuje potrebu účasti všetkých zainteresovaných strán na normalizácii.

Objavili sa takisto prípady, ktoré naznačujú, že harmonizované normy môžu byť niekedy príliš prísne. Kampane v súvislosti s dohľadom nad trhom ukázali, že časť nelicencovaných zariadení s nízkym výkonom pravdepodobne nie je v súlade s harmonizovanými normami (pozri ods. 2.5). Avšak nezdá sa, že zaznamenaná úroveň rádiového rušenia je touto skutočnosťou ovplyvnená.

Konzultácia potvrdila existenciu prekážok, ktoré bránia malým a stredným podnikom a spotrebiteľom, aby sa plne zúčastňovali na normalizačnom procese v telekomunikačnej oblasti, ako bolo všeobecne uvedené v dvoch posledných oznámeniach Komisie[8],[9]. Konzultácia takisto odhalila, že by mala byť zlepšená transparentnosť normalizačného procesu. Odvetvie rádiových zariadení ďalej čiastočne poukazuje na ťažkosti EÚ pri vedení celosvetovej normalizácie, ako bolo spomenuté v poslednej bielej knihe Komisie o normalizácii v oblasti informačných a komunikačných technológií[10]. Proces prideľovania frekvenčných pásiem a následného využívania je medzi kontinentmi odlišný a normy nie sú vždy zameniteľné.

Konzultácia takisto zdôraznila, že by sa mohlo zlepšiť načasovanie normalizačných prác a súvisiacich procesov, ktoré vedú k regulačným rozhodnutiam o využívaní frekvenčného spektra, aby mohla technická činnosť vychádzať zo stabilného regulačného rámca. To by si vyžadovalo väčšiu angažovanosť správnych orgánov v ETSI na rôznych úrovniach.

Napokon konzultácia zdôraznila potrebu prechodu na pružnejšie a všeobecne použiteľnejšie harmonizované normy, ktoré sú menej špecifické, čo sa týka technológie alebo uplatňovania.

Notifikované orgány (NO)

Pokiaľ nie sú harmonizované normy k dispozícii alebo výrobca ich ešte nedodržuje, smernica prideľuje notifikovaným orgánom úlohu pomocných výrobcov počas procesu posudzovania zhody, predovšetkým pri vydávaní stanovísk o technickej dokumentácii výrobkov. V skutočnosti sa väčšina stanovísk NO týkala výrobkov, ktoré používajú harmonizované normy k zaisteniu zhody so základnými požiadavkami smernice, ale pre ktoré výrobcovia, často z dôvodu veľkej technickej zložitosti posudzovania zhody, uprednostňujú potvrdenie od skúseného a kvalifikovaného orgánu.

Členské štáty oznámili Komisii veľký počet NO[11]. NO majú sídlo v EHP a taktiež v krajinách, s ktorými Európska únia uzavrela dohody o vzájomnom uznávaní. NO sa dobrovoľne organizujú v rámci Asociácie R&TTE pre zhodu [12]. Osobitné problémy týkajúce sa spolupráce medzi výrobcami a NO neboli hlásené.

Orgány dohľadu nad trhom (ODT), presadzovanie smernice a zhody

Príslušné ODT každý rok oznámia Komisii približne 50 prípadov zariadení, ktoré nie sú v súlade s normami a ktoré boli zakázané na ich vnútroštátnych trhoch na základe ochrannej doložky uvedenej v článku 9.

ODT aktívne spolupracujú na úrovni EÚ a pravidelne sa stretávajú v skupine R&TTE pre administratívnu spoluprácu (ADCO) . Skupina ADCO koordinuje spoločné kampane pre dohľad a odteraz by mala využívať ustanovenia zavedené novým právnym rámcom (NPR)[13], aby sa spolupráca v rámci nej posunula na novú úroveň. Minulé kampane už naznačili obavy v súvislosti s úrovňou zhody u určitých skupinách výrobkov. Predovšetkým u rádiových zariadení s nízkym výkonom a v menšej miere v iných oblastiach bola pozorovaná veľmi nízka úroveň zhody s ustanoveniami smernice . Niekoľko dovozcov a výrobcov týchto zariadení nepozná smernicu alebo ju zámerne ignoruje. Mnoho zainteresovaných strán poznamenalo, že táto skutočnosť neviedla k zrejmým rizikám pre bezpečnosť spotrebiteľov a pre integritu telekomunikačných sietí alebo k zvýšeniu rádiového rušenia. Spoločnosti, ktoré dodržiavajú smernicu považujú výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami, za príčinu nekalého narušovania hospodárskej súťaže.

Sledovateľnosť vadných výrobkov je otázkou, ktorá vzbudzuje obavy: orgány dohľadu nad trhom nemôžu často identifikovať výrobcu alebo osobu zodpovednú za uvedenie výrobku na trh, najmä malých účastníkov trhu. Veľké, často nákladné úsilie sa vynakladá na nájdenie výrobcov alebo dovozcov, čo zamedzuje efektívnejšiemu rozdeleniu obmedzených zdrojov ODT. Na zlepšenie sledovateľnosti bola v konzultácii navrhnutá povinná on-line registrácia buď výrobcov alebo ich výrobkov a/alebo prispôsobenie smernice novému právnemu rámcu (NPR).

Smernica obsahuje ochranné opatrenie (článok 9), ako napr. „zákaz predaja“. Súčasný postup umožňuje zavedenie vnútroštátnych opatrení iba po ich oznámení Komisii. Tento postup je považovaný za príliš zdĺhavý, pretože zvyčajne nemôže byť ukončený pred koncom životného cyklu výrobku, ktorý nie je v súlade s normami. Vo svojom stanovisku k „zjednodušeniu regulačného prostredia na využívanie frekvenčného spektra“ skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG)[14] odporučila prešetriť možnosť rozšírenia vnútroštátnej ochrannej doložky na celý trh EÚ v prípadoch, keď to bude potrebné[15].

Nevyužité alebo menej využité ustanovenia

V mnohých prípadoch bolo zvažované uplatnenie článku 3 ods. 3 písm. a) až d) a článku 3 ods. 3 písm. f), ktoré umožňuje uložiť dodatočné požiadavky verejného záujmu, ako napríklad boj proti podvodom alebo zaistenie interoperability alebo súkromia, ale nakoniec sa od toho upustilo.

Oznámenia o odpojení koncových zariadení podľa článku 7 ods. 4 a oznámenia o zákaze vyhovujúceho zariadenia podľa článku 9 ods. 5 neboli doručené.

Keď budú na základe technických vykonávacích opatrení podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre[16] harmonizované národné rádiové rozhrania, bude zbytočné posudzovať ich ekvivalenciu podľa článku 4 ods. 1 smernice s ohľadom na triedu zariadenia.

Smernica obsahuje osemnásť správnych ustanovení a význam niektorých z nich bol spochybňovaný. Predovšetkým ide o rôzne druhy veľmi malých zariadení, ako napríklad štítky RFID alebo kochleárne implantáty, ktoré vysielajú rádiové signály, ktoré sú nepravdepodobným zdrojom rádiového rušenia. Uplatňovanie všetkých správnych ustanovení smernice na uvedené celkom neškodné zariadenia nemusí byť opodstatnené, najmä vzhľadom na vzniknutú administratívnu záťaž. Neškodné zariadenia vyžadujú na svoju prevádzku frekvenčné spektrum, preto je nevyhnutné vziať pri regulačných rozhodnutiach do úvahy frekvenčné spektrum pre tieto zariadenia.

Súdržnosť s inými ustanoveniami právnych predpisov EÚ

Rastúci počet výrobkov masového trhu, ako napríklad hračky, obsahuje teraz rádiové zariadenie. To spôsobuje zložité situácie, niekoľkonásobné postupy posudzovania zhody a neharmonizované výklady a postupy medzi členskými štátmi.

Hoci sa smernica vo veľkej miere doplňuje s rozhodnutím o rádiovom frekvenčnom spektre[17], existujú niektoré otázky vymedzenia hraníc a zlučiteľnosti medzi oboma právnymi nástrojmi, pri uplatňovaní ktorých dochádza k určitým neistotám. Takisto výsledok preskúmania regulačného rámca na elektronickú komunikáciu[18] a smerníc, ako napríklad SoNL[19] alebo OEEZ[20], ako aj vykonávacích opatrení podľa smernice o ekodizajne 2005/32/ES, má dôležitý vplyv na zariadenia R&TTE. Smernica R&TTE nie je úplne jednotná s týmito právnymi textami a to opäť vedie k problémom pri jej uplatňovaní a výklade.

TCAM a jednotné uplatňovanie smernice

Výbor pre smernicu usporadúva približne tri dvojdňové stretnutia za rok, na ktorých sa zúčastňujú prakticky všetky členské štáty. Kým v prvých rokoch smernice výbor diskutoval najmä o otázkach spoločného uplatňovania, teraz sa viac zaoberá regulačnými otázkami a otázkami spojenými s normalizáciou, s ťažkosťami pri presadzovaní alebo s prípadným uplatňovaním článku 3 ods. 3, ktorý umožňuje stanoviť dodatočné požiadavky.

Členské štáty sa v rámci TCAM dohodli na harmonizovanom prístupe k osobitným otázkam. Avšak nie vždy bola dohoda o spoločnom prístupe možná, najmä v súvislosti s inovačnými technológiami. To mohlo nabádať niektoré spoločnosti a investorov na uvedenie inovačných výrobkov mimo Európu.

Neexistuje žiadne spoločné kritérium na oznámenia podľa článku 6 ods. 4 o zariadení používajúcom frekvenčné pásma, ktoré neboli harmonizované. Od januára 2008 centrálny systém oznamovania (on-line) zmiernil dôsledky existujúcich vnútroštátnych rozdielov bez toho, aby ich úplne vyriešil.

Počas konzultácie, niektoré zainteresované strany vyjadrili záujem, aby závery TCAM ohľadom niektorých podrobností uplatňovania smernice boli záväzné pre všetky členské štáty.

Technologické výzvy

Smernica umožnila riešiť väčšinu technologických vývojov. Veľmi podnetným je však prípad zariadenia, ktoré je v priebehu prevádzky prekonfigurované používateľmi a/alebo subjektom iným ako prvotný výrobca, ako napríklad „softvérové rádio“ (SDR), alebo rekonfigurovateľné kognitívne rádio . Súčasná smernica, ktorá predpokladá, že jeden právny subjekt raz a navždy navrhne zariadenie a zabezpečí jeho zhodu, nie je dobre prispôsobená na riešenie tejto flexibility.

Smernica R&TTE a všeobecný rámec pre konkurencieschopnosť a inovácie v tejto oblasti

Od svojho vstupu do platnosti bola smernica nástrojom na konsolidáciu vnútorného trhu pre výrobky v rámci jej pôsobnosti. Rámec dobre funguje pri uvádzaní na trh zariadení so zavedenými technológiami a takisto uľahčuje ich vývoj, najmä prostredníctvom včasnej revízie harmonizovaných noriem.

Smernica sa zdá byť menej vhodná pri uvádzaní na trh výrobkov založených na úplne nových rádiových technológiách , na ktoré sa ešte nevzťahujú harmonizované normy. Pokiaľ neexistujú harmonizované normy, výrobca musí prerokovať uvedenie výrobku na trh s NO. Vo svojom stanovisku k „zjednodušeniu regulačného prostredia pri využívaní frekvenčného spektra“ [21] RSPG uviedla, „že sa zdá, že zainteresované strany (notifikačné orgány, výrobcovia...) nemôžu s istotou zaistiť zhodu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami smernice R&TTE v prípadoch, kde nie sú uplatňované alebo neexistujú harmonizované normy.“ Regulačné orgány majú takisto tendenciu stanovovať pre inovatívne rádiové výrobky konzervatívne obmedzenia používania v rámci povolených pásiem.

Okrem toho mimo oblasť pôsobnosti smernice, ale v úzkom spojení so zavádzaním inovačných rádiových technológií, pretrváva problém spočívajúci v tom, že inovácie nemusia dostatočne zapadať do existujúcich rozdelení frekvenčného spektra a nemožno ich preto zo zákonných dôvodov používať. Členské štáty ponúkajú možnosť experimentálnych práv na používanie, ktoré podporujú vývoj inovačných technológií na vnútroštátnej úrovni.

Pri prechode z fázy výskumu a vývoja ku komerčnému nasadeniu môže pre nedostatok harmonizovaných noriem umožňujúcich zavedenie inovatívnych výrobkov na trh v súlade so zákonnými požiadavkami a pre nedostatok dostupných vhodných frekvencií a s tým súvisiace podmienky, vzniknúť právna neistota, ktorá môže odradiť potenciálnych investorov do technológií. Riešenie tejto problematiky môže ponúknuť preskúmanie regulačného rámca elektronickej komunikácie z roku 2009, ktoré prináša zvýšenú flexibilitu využitia frekvenčného spektra.

Vzhľadom na tieto problémy v súvislosti so zložitosťou a určitou neflexibilitou regulačného prostredia sa môžu spoločnosti rozhodnúť presunúť svoje pilotné testy, predkomerčné a prvotné komerčné nasadenie do iných oblastí obchodovania, ako napríklad Spojených štátov amerických. To bráni inováciám v rádiových technológiách v Európe, aby dosiahli svoj plný potenciál.

ZÁVERY

Smernica je nástrojom pri dotváraní vnútorného trhu rádiových zariadení, kde nahradzuje tisíce národných typových schvaľovacích procesov a zavádza ľahko dostupný regulačný režim uľahčujúci inovácie a hospodársku súťaž. Celkovo regulačný rámec stanovený smernicou umožnil dosiahnuť jej zamýšľané ciele , t. j. vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pre užívateľov, elektromagnetickú kompatibilitu (EMK) pre telekomunikačné koncové a rádiové zariadenia ako aj zabránenie rádiovému rušeniu.

Čo sa týka využitia frekvenčného spektra, napriek obmedzenej technickej zhode, ktorá bola pozorovaná pri niektorých typoch výrobkov, neexistuje žiadny dôkaz o zvýšení úrovne rádiového rušenia. Z toho môže vyplývať, že normy môžu byť príliš prísne, a že preskúmanie technického prístupu v tejto oblasti môže umožniť intenzívnejšie a účinnejšie využívanie frekvenčného spektra.

Existujú dve hlavné oblasti, ktoré si zaslúžia dôkladnejšie prešetrenie: vstup inovačných rádiových technológií na trh vzhľadom na existujúci proces zavádzania nevyhnutných regulačných rozhodnutí týkajúcich sa využitia frekvenčného spektra a harmonizovaných noriem a sledovateľnosť výrobcu alebo osoby zodpovednej za uvedenie výrobku na trh.

[1] Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10-28.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

[3] Rozhodnutie o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (676/2002/ES).

[4] Zhrnutie odpovedí je na http://ec.europa.eu/enterprise/rtte/index_en.htm.

[5] Výbor pre posudzovanie zhody a pre dohľad nad trhom v oblasti telekomunikácií.

[6] http://ec.europa.eu/enterprise/rtte/harstand.htm.

[7] Rádiové miestne prístupové siete.

[8] KOM/2008/133 v konečnom znení: Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Smerom k zvýšeniu prínosu normalizácie pre inovácie v Európe.

[9] KOM/2008/394 v konečnom znení: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu.

[10] KOM(2009) 324 v konečnom znení: BIELA KNIHA - Modernizácia normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ - cesta vpred.

[11] http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando/index.cfm?fuseaction=directive.notifiedbod y&dir_id=22&type_dir=NO%20CPD&pro_id=99999&prc_id=99999&ann_id=99999&prc_anx=99999

[12] http://www.uefa.com/

[13] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS,

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93,nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES.

[14] Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG) je poradnou skupinou Európskej komisie, ktorá je zložená zo zástupcov členských štátov zodpovedných za politiky frekvenčného spektra (pozri: http://rspg.ec.europa.eu/).

[15] Odporúčanie 5.19 v dokumente RSPG08-246 (http://rspg.ec.europa.eu/rspg_opinions/index_en.htm).

[16] pozri s. 2.

[17] pozri s. 2.

[18] pozri s. 2.

[19] Smernica o obmedzení nebezpečných látok (2002/95/ES).

[20] Smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení (2002/96/ES).

[21] RSPG08-246 (http://rspg.ec.europa.eu/rspg_opinions/index_en.htm)