52009DC0158

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.4.2009

KOM(2009) 158 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi UNIVERZITAMI A PODNIKMI {SEC(2009) 423SEC(2009) 424SEC(2009) 425}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi UNIVERZITAMI A PODNIKMI(Text s významom pre EHP)

1. Čoraz dôležitejšia téma

Univerzity[1] so svojou trojnásobnou úlohou poskytovateľa najvyššej úrovne vzdelania, sofistikovaného výskumu a objavných inovácií sú v srdci európskeho vedomostného trojuholníka. Majú potenciál pôsobiť ako hybná sila ambície Európy byť lídrom znalostnej ekonomiky a spoločnosti vo svetovom meradle. Tento fakt je v tvorbe politiky na úrovni EÚ známy od summitu v Hampton Court v októbri 2005; ak sa však má využiť ich potenciál, potreba zmeny je jednoznačná. V oznámení Komisie „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum, inovácie“ z mája 2006[2] sa vytýčilo deväť oblastí činnosti. Odvtedy je program modernizácie predmetom extenzívnej politickej výmeny, pričom Rada ministrov pravidelne monitoruje dosiahnutý pokrok[3]. Komisia ďalej navrhla modernizáciu univerzít ako jednu z hlavných tém v novom rámci pre politickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v rámci lisabonskej stratégie[4].

Kľúčovým prvkom v rámci programu stanoveného v roku 2006 bolo, že univerzity by mali vytvoriť štruktúrované partnerstvá s podnikmi, aby sa mohli „stávať dôležitými aktérmi v hospodárstve, schopnými lepšie a rýchlejšie reagovať na požiadavky trhu a budovať partnerstvá, ktoré využívajú vedeckotechnické poznatky“. V oznámení sa navrhlo, že podniky by mohli univerzitám pomôcť pretvoriť študijné programy, riadiace štruktúry a prispieť na financovanie.

Na tomto základe zriadila Komisia fórum „Univerzity-podniky“ ako európsku platformu pre dialóg medzi týmito dvoma prostrediami. Po prvom stretnutí fóra vo februári 2008 nasledovali v priebehu roka tri tematické workshopy[5]. Na druhom plenárnom fóre vo februári 2009 sa zišlo približne 400 účastníkov a okrem workshopov na rozličné témy sa venoval priestor aj bilancii získaných skúseností a diskusii o budúcom smerovaní práce fóra.

Vysoká účasť na podujatí vo februári 2009 je dôkazom významu, ktorý zainteresované strany fóru prisudzujú. Účastníci sa často odvolávali na kontext ekonomickej recesie, počas ktorej sa podujatie uskutočnilo a argumentovali tým, že je opäť veľmi naliehavé vybudovať lepšie prepojenie medzi univerzitami a podnikmi ako prostriedku na posilnenie európskeho vedomostného trojuholníka. Toto oznámenie by malo reagovať na uvedené potreby.

2. Bilancia a pokrok: účel oznámenia

Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi zahŕňa dve spoločenstvá so značnými rozdielmi, pokiaľ ide o kultúru, hodnoty a poslanie. Príklady úspešnej spolupráce medzi týmito dvoma stranami nájdeme v celej Európe a programy EÚ sa snažia vytvoriť partnerstvá medzi týmito dvoma prostrediami, pričom sa sústreďujú hlavne na partnerstvá v špecifických oblastiach, ako je výskum alebo študentská mobilita[6]. Úroveň spolupráce však zostáva v jednotlivých krajinách, univerzitách a akademických disciplínach veľmi nerovnomerná. Okrem toho je miera, do akej takáto spolupráca ovplyvnila riadenie a kultúru organizácie v týchto dvoch sektoroch, obmedzená. Málo univerzít má stratégiu spolupráce s podnikmi na úrovni inštitúcie; tie, ktoré ju majú, sa koncentrujú v obmedzenom počte členských štátov. V mnohých krajinách právne a finančné rámce nepodporujú či dokonca brzdia úsilie univerzít spolupracovať s podnikmi.

Účelom tohto oznámenia je:

- urobiť bilanciu skúseností z prvého roka fungovania fóra a ďalších relevantných aktivít na európskej úrovni týkajúcich sa výziev a prekážok spolupráce medzi univerzitami a podnikmi, problémov, ktoré treba riešiť, a osvedčených postupov a prístupov, ktoré by sa mohli všeobecne využívať. V pracovnom dokumente útvarov Komisie (PDÚK) sa tento aspekt práce rozvíja podrobnejšie.

- navrhnúť ďalšie kroky práce fóra.

- vytýčiť konkrétne následné aktivity na posilnenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

3. Otázky a výzvy

Doterajšia reflexia fóra môže byť zhrnutá v rámci šiestich hlavných tém. Súčasťou každej časti je uvedenie príkladu osvedčených postupov v rámiku.

3.1. Nové študijné programy pre zamestnateľnosť

Konkurencieschopnosť ekonomík je čoraz viac závislá od dostupnosti kvalifikovaných a podnikavých pracovných síl. Iniciatíva Nové zručnosti pre nové pracovné miesta [7] potvrdila, že potreba vysokokvalifikovaných a podnikavých absolventov v EÚ bude v nasledujúcich rokoch narastať. Podniky zapojené do fóra zároveň uvádzajú nepomer medzi kompetenciami absolventov prichádzajúcich z univerzít a kvalifikáciami, o ktoré majú záujem ako zamestnávatelia.

Problém zamestnateľnosti bol bezpochyby hlavnou otázkou adresovanou na fóre, ktorá neustále vystupovala do popredia.

Vládla zhoda, pokiaľ ide o potrebu komplexnej zmeny študijných programov a učebných metód a:

- zahrnutia transverzálnych a prenosných zručností a základných poznatkov ekonomiky a technológie do študijných programov na všetkých úrovniach kvalifikácie. Študijné programy by mali byť „v tvare T“: ukotvené v konkrétnej akademickej disciplíne a zároveň v kontakte a spolupráci s partnermi z iných disciplín a sektorov;

- lepších metód kontroly cielenejšie zameraných na hodnotenie vzdelávania a kompetencií;

- väčšej diverzifikácie vstupných profilov a prístupov k vzdelávaniu s cieľom pritiahnuť talenty z netradičných prostredí vrátane dospelých, ktorí opäť začali študovať;

- väčšej interdisciplinarity a transdisciplinarity vzdelávacej a výskumnej agendy. V tejto súvislosti účastníci fóra často poukazovali na spôsob, akým bude EIT v budúcnosti tieto prístupy vo svojej činnosti realizovať – videli v tom príklad širšieho zapojenia takýchto prístupov vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Zmena študijných programov v požadovanom rozsahu a tempe je možná iba za predpokladu, že vnútorná štruktúra univerzít zabezpečí stimulujúce prostredie, ktoré odmeňuje vynaložené úsilie. Interné zabezpečenie kvality (ZK) a externé akreditačné systémy by mali venovať viac pozornosti spoločenskej a ekonomickej relevantnosti vzdelávacích programov. Akreditačné agentúry by mali angažovať predstaviteľov študentov, ako aj podnikov a celej spoločnosti.

Viaceré akreditačné agentúry do svojho rozhodujúceho orgánu zapájajú predstaviteľov podnikov, napríklad ACQUIN v Nemecku, HETAC v Írsku alebo CTI vo Francúzsku. CTI je zodpovedná za inžinierske študijné programy a zahŕňa rovnaký počet členov akademickej obce a priemyslu; transverzálne zručnosti a interakcia študentov s priemyslom sú základnými požiadavkami na akreditáciu. (PDÚK, časť 5.2.4)

3.2. Podpora podnikavosti

Schopnosť Európy podporovať rast a pracovné miesta je ohrozená pomerne nízkou úrovňou podnikavosti v EÚ [8]. Pre vysokoškolské vzdelávanie je výzvou zabezpečiť vzdelávacie prostredie, ktoré stimuluje nezávislosť, kreativitu a podnikavý prístup k využívaniu vedomostí. Pravidelný pohyb študentov a členov fakulty z univerzity do podnikov a stála prítomnosť ľudí z podnikateľského prostredia v priestoroch univerzity by pomohli vytvoriť požadovanú zmenu v kultúre. V tejto súvislosti sú dobrým príkladom postgraduálne študijné programy financované v rámci siete zaškoľovania Marie Curie, ktoré sa zameriavajú na podnikateľské zručnosti.

Mali by sa rozšíriť existujúce formy spolupráce s podnikmi, ako sú konferencie, stáže a práca na projektoch (individuálna alebo v multidisciplinárnych skupinách). Ako hodnotné sa uvádzali príležitosti nad rámec študijných programov, napríklad študentské konzultačné spoločnosti alebo inkubátory ponúkajúce prispôsobenú podporu univerzitným študentom a pracovníkom, ktorí prezentujú konkrétne nové podnikateľské zámery (začínajúce a osamostatnené spoločnosti). Všetky tieto činnosti by mali zasahovať študentov od začiatku ich štúdia a mali by byť pevnejšie integrované do študijných programov.

Považovalo sa za osobitne dôležité, aby vzdelávanie budúcich pedagógov a školiteľov budovalo pozitívne postoje a otvorenosť k podnikaniu ako zdroju pokroku, pracovných miest a blahobytu.

Hlavné závery sú:

- rozvoj podnikateľskej kultúry na univerzitách vyžaduje hĺbkové zmeny riadenia univerzít a leadershipu;

- vzdelávanie v oblasti podnikania musí byť komplexné a otvorené všetkým študentom, ktorí oň majú záujem, vo všetkých akademických disciplínach a s náležitým ohľadom na rodové hľadisko;

- univerzity by mali zapojiť podnikateľov a ľudí pôsobiacich v oblasti podnikania do vyučovania podnikania, napríklad prostredníctvom zavedenia pobytov pre špičkových podnikateľov;

- profesori a učitelia by mali zároveň mať prístup k odbornej príprave v oblasti vyučovania podnikania a otvorenia sa svetu podnikania.

Sieť Medzinárodnej dánskej akadémie podnikania (MDAP) podporuje v podnikateľských iniciatívach študentov z inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ďalšieho vzdelávania prostredníctvom finančnej podpory, mentoringu, kurzov a príležitostí vytvárať siete. MDAP je financovaná z grantov štátu, regionálnych a miestnych orgánov a súkromných zdrojov. (PDÚK, oddiel 5.2.4)

3.3. Prenos znalostí využívanie vedomostí

V generovaní poznatkov je Európa produktívna. Výzvou však zostáva zlepšenie použitia a využívania výskumu a vývoja financovaného z verejných zdrojov. Hoci existuje viacero programov, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi kapacitami na generovanie poznatkov v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a výskumu a podnikmi pri uvádzaní inovácií na trh, miera trvalej strategickej spolupráce medzi týmito dvoma sektormi zostáva príliš nízka.

Univerzity potrebujú vytvoriť politiky profesionálneho manažmentu duševného vlastníctva. Toto im pomôže naplniť niekoľko aspektov ich poslania, napríklad vytvárať socio-ekonomický prínos pre spoločnosť a prilákať najlepších študentov a výskumníkov. Na podporu univerzít a s cieľom zabezpečiť koherentnejší rámec pre aktivity v oblasti prenosu znalostí prijala Komisia Odporúčanie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a kódex postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie[9]. Iniciatíva „zodpovedné partnerstvá“ tiež poskytuje návod[10] na lepšie postupy pre spoločný výskum a prenos vedomostí medzi univerzitami a priemyslom.

Zhrnutie:

- transfer vedomostí medzi univerzitami a podnikmi bude fungovať najlepšie, ak bude existovať všeobecný rámec pre spoluprácu a vzájomné porozumenie vrátane partnerstiev, spoločných projektov a výmeny ľudí;

- univerzity by mali zabezpečiť interdisciplinaritu; monodisciplinárne riešenia sú zriedkavo odpoveďou na skutočné svetové problémy;

- univerzity a organizácie verejného výskumu by mali mať jasnú dlhodobú stratégiu pre manažment práv duševného vlastníctva (PDV);

- je potrebné zaoberať sa špecifickými výzvami, ktorým čelia MSP, ak majú vstúpiť do partnerstiev s univerzitami. Univerzity sa musia otvoriť MSP. Vlastná kancelária pre transfer znalostí alebo prístup k nej uľahčí spoluprácu univerzít so SME, keďže bude portálom a rozhraním medzi univerzitami a súkromným sektorom.

Univerzita v Twente (NL) má vedomostný park a stimulátory podnikania, ktoré spájajú vedomosti generované na univerzite s regionálnou podnikateľskou obcou. Tí, ktorí majú záujem založiť si spoločnosť, dostanú cielenú podporu prostredníctvom univerzitného programu TOP (Temporary Entrepreneurial Positions). Univerzita ponúka aj rastový program zameraný na majiteľov spoločností. Oba zahŕňajú aj moduly školení a aktivity vytvárania sietí. (PDÚK, časť 5.6.1)

3.4. Mobilita: za hranicami a medzi podnikmi a akademickou obcou

Napriek viacerým úspechom pri umiestňovaní študentov, programami mobility medzi priemyslom a akademickým prostredím v rámci siedmeho rámcového programu (RP7) a spolupráce na projektoch medzi univerzitami a priemyslom, celková úroveň kontaktu, interakcie a mobility medzi danými dvoma sektormi zostáva príliš nízka. Stáže, programy mobility v oblasti výskumu a spolupráca na projektoch, ktoré umožňujú študentom pracovať so spoločnosťou alebo v nej, jednotlivo alebo v interdisciplinárnych skupinách, by sa mali stať intergálnou súčasťou študijných programov vo všetkých disciplínach a mali by byť napojené na európsky systém prenosu kreditov (ECTS).

Mobilita by mala byť dostupná aj akademickým pracovníkom a manažmentu univerzity, čím sa univerzitám umožní vytvoriť siete, z ktorých môžu vzniknúť budúce stáže, pracovné miesta a projekty pre študentov. Priame vystavenie pracovníkov podnikateľskej realite pomôže pochopiť a anticipovať meniace sa potreby priemyslu, pokiaľ ide o odbornú prípravu a inovácie. Stále však existujú značné právne a administratívne prekážky mobility zamestnancov univerzít do obchodných spoločností, napríklad v súvislosti so systémami sociálneho a dôchodkového zabezpečenia[11].

Na druhej strane, väčšie zapojenie podnikov do vedeckých rád, výskumných programov, prijímacích komisií, prípravy študijných programov a systémov zabezpečenia kvality môže značne zlepšiť vyučovanie, výskum a inovácie na univerzitách. V mnohých krajinách však ostáva z právnych alebo kultúrnych dôvodov obmedzené.

S cieľom dosiahnuť pokrok je dôležité, aby:

- bola propagovaná a uznaná hodnota potrieb mobility zo strany univerzít a podnikov vo všetkých podobách a na všetkých úrovniach; najmä MSP by mali viac participovať na stážach;

- sa prijali právne rámce na podporu a uľahčenie mobility medzi univerzitami a podnikmi;

- sa uznala a akreditovala mobilita akademických pracovníkov, výskumníkov alebo študentov do podnikov.

ADEIT[12] je organizáciou vo Valencii s osobitným cieľom napojenia univerzity na jej sociálne prostredie. Zameriava sa na umiestňovanie vysokoškolských študentov do organizácií alebo podnikov. V rámci ADEIT sa umiestňuje do spoločností 1500 študentov za rok a zaškoľujú sa tútori na oboch stranách. Organizujú aj stáže vyučujúcich, kde pedagógovia pracujú v spoločnostiach v rozsahu najviac 100 hodín. (PDÚK, časť 5.4.4)

3.5. Otvorenie univerzít celoživotnému vzdelávaniu

Zlepšenie zamestnateľnosti sa nevzťahuje len na tých, ktorí vstupujú na pracovný trh: zdokonalenie kompetencií pre tých, ktorí už pôsobia na trhu práce, je rovnako dôležitou výzvou [13], ktorá sa ešte zintenzívňuje s nárastom nezamestnanosti v súčasnej recesii. Revízia pokroku v pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010 ukazuje, že miera účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní[14] rastie príliš pomaly a len v niektorých členských štátoch.

V čase, keď sa počty študentov môžu začať z demografických dôvodov znižovať, je ďalšie vzdelávanie pravdepodobne veľmi dôležitou potenciálnou príležitosťou pre univerzity. Univerzity sa napriek tomu otvárajú iba veľmi malému podielu na trhu pre ďalšie vzdelávanie. Požaduje sa komplexná reorientácia na poskytovanie celoživotného vzdelávania.

Na fóre bola prezentovaná a diskutovalo sa o Charte európskych univerzít o celoživotnom vzdelávaní[15] prijatej Európskou asociáciou univerzít (EAU). Tento dokument stanovuje 10 záväzkov pre univerzity spočívajúcich v širšom prístupe k vzdelávaniu, diverzifikácii študentov a zvyšovaní atraktívnosti štúdia, kvalitnom celoživotnom vzdelávaní a silnejšej miestnej, regionálnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni.

Ďalšie vzdelávanie vyžaduje úzky kontakt medzi univerzitami a podnikmi, ktorý im umožní identifikovať a potom riešiť dopyt po nových/aktualizovaných zručnostiach na miestnej a regionálnej úrovni. Je mimoriadne dôležité, aby:

- bolo celoživotné vzdelávanie (CŽV) plne integrované do poslania a stratégií univerzít;

- zamestnávatelia a pracovný trh oceňovali a uznávali aktualizáciu/zlepšovanie zručností;

- bolo CŽV vytvárané v spolupráci s podnikmi – univerzity ho nemôžu navrhovať a poskytovať vzdelávanie samy.

V západnom Švédsku vyvinuli tri univerzity kurzy dištančného vzdelávania šité na mieru pre zamestnancov MSP ako prostriedok na podporu konkurencieschopnosti týchto podnikov a celého regiónu. Tieto kurzy sa zaoberajú otázkami dôležitými pre MSP ako sú lepšie výrobné technológie, ekonomika, logistika, návrh výrobkov a celkové riadenie výroby. Väčšina zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na týchto kurzoch, je štyridsiatnikov a nemá vysokoškolské vzdelanie. (PDÚK, časť 5.3.2)

3.6. Lepšie riadenie univerzít

Fórum sa zameralo na riadenie na celoštátnej, regionálnej a inštitucionálnej úrovni ako predpokladu na efektívnu spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi.

Na vnútroštátnej úrovni sa predpokladajú zmeny právnych predpisov, financovania a motivačných štruktúr, ktoré sa javili ako nepodporujúce spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi alebo dokonca k nej nepriateľské. Takáto spolupráca by mala byť súčasťou celkovej stratégie univerzít a zahrnutá do plánovania rozvoja a stanovovania cieľov. Spolupráca s priemyslom by sa mala uznať ako rovnako dôležitá pre kariérny postup a kompenzáciu ako akademické úlohy, napr. publikovanie.

Sprostredkovateľské organizácie alebo podnikateľské asociácie sú dôležitými hráčmi, keďže môžu byť dobrým spojením medzi univerzitami a spoločnosťami, najmä pre MSP. Navyše existuje viacero európskych, národných a regionálnych orgánov a agentúr, ktoré zároveň podporujú spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi. Môžu byť efektívnymi štruktúrami, ktoré zabezpečia pokrok v tejto oblasti.

V Spojenom kráľovstve sa Rada pre vysokoškolské vzdelávanie a priemysel (RVVP) zaoberá otázkami vzdelávania, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť a sociálnu kohéziu krajiny a snaží sa podporovať úzku spoluprácu a porozumenie medzi podnikmi a vysokoškolským vzdelávaním. V Nemecku pôsobí Stifterverband für die Deutsche Wissenschaft ako spoločná iniciatíva na podporu výskumu a vysokoškolského vzdelávania. Vytvára spojenia medzi univerzitami a neakademickými výskumnými inštitúciami, spája vedu a priemysel a podporuje tvorbu jednotného európskeho priestoru pre vzdelávanie a výskum. V Španielsku sa nadácia Conocimiento y Desarrollo (CYD) zameriava na zlepšenie riadenia, zodpovednosti a manažmentu univerzít; podporovanie vzťahov medzi univerzitným produktívnym systémom a spoločnosťou; propagovanie podnikateľskej a inovačnej kultúry medzi univerzitnými pedagógmi a študentmi. (PDÚK, časť 5.1.1)

Efektívna spolupráca medzi univerzitami a podnikmi sa vníma ako osobitne dôležitá pre regionálny rozvoj[16]. Úspech mnohých inovatívnych regiónov v USA a Európe je založený na triangulárnom partnerstve pre politickú orientáciu a financovanie zapájajúcom univerzity, podniky a vlády.

Vo Fínsku program e-Tampere spája víziu mesta Tampere na rok 2012 s viacerými MSP a väčšími spoločnosťami a dvoma univerzitami. Naštartovalo sa takmer 400 miestnych, regionálnych, celoštátnych a medzinárodných projektov nadväzujúcich na širokú spoluprácu medzi univerzitným výskumom, podnikmi a vládou z pohľadu technológie, ekonomiky a spoločnosti. (PDÚK, časť 6.1)

Hlavné závery sú:

- celoštátne a regionálne rámcové podmienky poskytujú podporné prostredie pre univerzity, aby sa mohli zapojiť do spolupráce s podnikmi;

- spolupráca medzi univerzitami a podnikmi musí byť inkorporovaná do inštitucionálnych stratégií; leadership a efektívny manažment ľudských zdrojov je pre implementáciu kľúčový;

- riadenie musí zabezpečiť, aby sa zaviedli relevantné stimuly a systémy hodnotenia, ktoré sú v súlade s poslaním, úlohou a stratégiou univerzít.

4. Ďalšie kroky

Už za jeden rok práca fóra priniesla dôležité výsledky. Komisia víta bohatstvo myšlienok a kvalitu vytvorenej reflexie. Nadviaže na túto prácu, keďže ďalej propaguje modernizáciu európskych univerzít, prostredníctvom spolupráce v oblasti politiky a aktivít v rámci svojich programov.

Komisia navrhuje dve podoby následnej činnosti. Po prvé, ako reakcia na želanie vyjadrené účastníkmi fóra pokračovať a prehlbovať prácu sa naplánoval budúci program práce. Po druhé, fórum identifikovalo niekoľko problémov a potenciálnych možností činnosti, ktoré si zasluhujú čo najskôr pozornosť, najmä v kontexte ekonomickej recesie s cieľom zlepšiť partnerstvo medzi univerzitami a podnikmi v oblasti zamestnanosti. Navrhuje sa niekoľko konkrétnych činností.

Pokračovanie dialógu

- Fórum bude pokračovať so štruktúrou plenárnych stretnutí a tematických seminárov. Okrem toho sa vytvorí webový priestor pre spoločné využívanie a šírenie skúseností a na rozvoj komunikácie.

- Fórum bolo doteraz efektívne pri mobilizácii predstaviteľov dvoch svetov, univerzít a podnikov, vrátane sprostredkovateľských organizácií a podnikových asociácií. Partnerstvo potrebuje tiež aktívne zapojenie národných vlád a regionálnych orgánov. V ďalšej fáze by preto malo existovať silnejšie zapojenie relevantných verejných predstaviteľov.

- V nadväznosti na doterajší dialóg a na prácu pokračujúcu v iných oblastiach by sa malo diskutovať o týchto problémoch:

- zabezpečenie efektívnej reakcie univerzít na agendu „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ a na výzvy spôsobené ekonomickou recesiou;

- partnerstvá pre regionálny rozvoj;

- partnerstvá s MSP;

- diverzifikácia prístupov k vzdelávaniu a budovanie mostov medzi rôznymi typmi vysokoškolského vzdelávania;

- zabezpečenie kvality a akreditácia ako nástroje na podporu spolupráce medzi univerzitami a podnikmi;

- O prácu bol značný záujem z krajín mimo EÚ. Fórum by malo byť explicitnejšie otvorené subjektom pôsobiacim mimo EÚ (v skutočnosti už participovalo mnoho medzinárodných podnikov) a malo by zahŕňať jasné budúce zameranie na skúsenosti, ktoré možno získať od partnerských krajín. Komisia bude vo svojich kontaktoch s príslušnými verejnými orgánmi v partnerských krajinách publikovať prácu fóra a vyzve ich na spoluprácu.

Rozvoj nových partnerstiev

- Fórum argumentovalo v prospech vytvorenia nových foriem štruktúrovaného partnerstva medzi podnikmi a univerzitami na rozvoj a poskytovanie vzdelávacích kurzov. Takéto partnerstvá by odrážali štruktúry vyvinuté v rámci technologických platforiem, partnerstiev a spojení medzi priemyslom a akademickým prostredím v rámci akcií Maria Curie v rámci siedmeho rámcového programu a znalostných a inovačných spoločenstiev v rámci ETI. Komisia navrhuje okamžite preskúmať, ako by sa takéto partnerstvá mohli podporovať prostredníctvom relevantných programov EÚ s cieľom zverejniť výzvy na predkladanie návrhov na prieskumné aktivity v rámci programu celoživotného vzdelávania (PCV) v roku 2010.

- Problém rozšírenia pôsobnosti platformy pre dialóg na iné oblasti vzdelávania a odbornej prípravy – konkrétne stredné školy a inštitúcie OVP – bol v rámci fóra často predložený zo strany podnikov. Napríklad potenciál podnikov prispievať k vyučovaniu podnikania je jednoznačne vysoký[17]. Komisia preskúma, ako môžu byť využité existujúce programy - napríklad programy Leonardo da Vinci a Comenius - a iniciatívy ako Európska školská sieť na vytvorenie vzdelávacích partnerstiev medzi podnikmi a školami a ako sa môže propagovať spolupráca prostredníctvom európskeho koordinačného subjektu. Zámerom Komisie je pozvať zainteresované strany s cieľom preskúmať budúce možnosti spolupráce medzi podnikmi a školami a inštitúciami OVP na konferencii alebo seminári na jeseň.

- Rozvoj dialógu medzi univerzitami a podnikmi na úrovni EÚ by mal stimulovať podobný dialóg na celoštátnej a regionálnej úrovni. Komisia bude v kontexte politickej spolupráce s členskými štátmi o vzdelávaní a odbornej príprave podporovať vnútroštátne orgány s cieľom zriadiť podobné štruktúry pre dialóg na celoštátnej úrovni. Preskúma, ako by v tomto ohľade mohli byť použité štrukturálne fondy na podporu regionálnych aktivít.

- Komisia bude realizovať štúdiu na stanovenie zoznamu existujúcich osvedčených postupov v oblasti spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

Teraz je pravý čas na nový posun vpred, pokiaľ ide o spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi. V časoch ekonomickej recesie, keď majú absolventi väčšie ťažkosti pri hľadaní práce a podniky sú vystavené vyššiemu konkurenčnému tlaku, by ekonomická a spoločenská pridaná hodnota spolupráce medzi univerzitami a podnikmi mala mať ešte vyššiu dôležitosť.

[1] V tomto dokumente „univerzity” znamenajú všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, bez ohľadu na názov a postavenie v členských štátoch.

[2] KOM(2006) 208 v konečnom znení.

[3] Zhrnutie problémov a prijatých opatrení možno nájsť v KOM(2008) 680 z 30. októbra 2008 Správa Komisie Rade o uznesení Rady z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike.

[4] KOM(2008) 865 zo 16. decembra 2008: Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

[5] Ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie (Brusel 30. jún 2008); Tvorba študijných programov a podnikavosť (Tenerife, 30. - 31. október 2008); Transfer vedomostí (Brusel 7. november 2008)

[6] Opis programov EÚ, ktoré podporujú partnerstvá medzi vysokoškolským vzdelávaním a podnikmi nájdete v pracovnom dokumente útvarov Komisie, časť 3.

[7] KOM(2008) 868.

[8] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, časť 2.3: podľa globálneho monitora súkromného podnikania 2007 je miera podnikavosti v Číne 2 až 5-násobne vyššia ako v krajinách EÚ.

[9] KOM(2008) 1329.

[10] http://www.responsible-partnering.org/; vytvorený vedúcimi asociáciami z akademického prostredia a priemyslu (EUA, EARTO, EIRMA a ProTon Europe)

[11] KOM(2008) 317 Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov.

[12] http://www.adeit.uv.es

[13] KOM(2008)868 v konečnom znení; Nové zručnosti pre nové pracovné miesta.

[14] Pokrok smerom k lisabonským cieľom vo vzdelávaní a odbornej príprave – indikátory a referenčné hodnoty 2008, pracovný dokument útvarov Európskej komisie, SEK(2008) 2293.

[15] Charta európskych univerzít o celoživotnom vzdelávaní 2008; ISBN: 9789078997009, EUA; www.eua.be

[16] Vysokoškolské vzdelávanie a regióny: globálne konkurencieschopní, lokálne zapojení; OECD 2007

[17] Komisia v súčasnosti zriaďuje európsky panel reflexie na vysokej úrovni o vzdelávaní v oblasti podnikania, ktorý zapája predstaviteľov zo všetkých členských štátov a krajín EHP na podporu rozvoja koherentnejších prístupov.