52009DC0104

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.2.2009

KOM(2009) 104 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

„Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle“

OZNÁMENIE KOMISIE

„Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle“

Úvod

Automobilový priemysel je jedným z kľúčových európskych priemyselných odvetví. Je hlavnou hybnou silou rastu, vývozu, inovácií a pracovných miest. Jeho vplyv sa prejavuje v širokom spektre ďalších odvetví. Ďalej má osobitne dôležitý cezhraničný dosah a vďaka dodávateľom, výrobcom, predajcom a ďalším službám sa vytvára sieť spoločných záujmov, ktorá sa týka každého štátu EÚ.

Komisia usudzuje, že EÚ potrebuje dynamické a konkurencieschopné automobilové odvetvie. Hospodárskou krízou sa automobilové odvetvie dostalo pod osobitný tlak. Na pomoc odvetviu a jeho pracovnej sile v čase krízy a na riešenie štrukturálnych problémov je potrebná primerane zacielená podpora tým, že sa zvýši konkurencieschopnosť daného odvetvia a vo väčšej miere sa zosúladí s potrebami budúcnosti.

Európsky automobilový priemysel má veľkú budúcnosť. Výkonnosť vývozu poukazuje na jeho schopnosť zásobovať globálny trh, ktorý bude ďalej rásť, vhodnými výrobkami. Pracovná sila má zručnosti potrebné na udržanie špičkovej technologickej úrovne odvetvia. A v súčasnosti sa už podieľa na výrobe novej generácie motorových vozidiel potrebných v epoche nízkych emisií uhlíka.

V tomto oznámení sa predkladá, ako EÚ môže zapojiť politické nástroje do podpory automobilového odvetvia. Je európskym rámcom pre opatrenia, v ktorom sa uvádza, ako možno tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov prijať potrebné rozhodné opatrenia. Na uspokojenie potrieb výrobcov, dodávateľov, predajcov a pracovníkov jednotlivé členské štáty využijú rôzne súbory opatrení. Vďaka dôvere zaručenej spoločným rámcom EÚ budú môcť všetci pracovať čo najefektívnejšie.

Vnútorný trh bol hlavným predpokladom životaschopnosti európskeho automobilového priemyslu, konkurencieschopnosti jeho výrobcov a objemu predaja. Vo fáze oživenia bude zohrávať rozhodujúcu úlohu. Je preto nevyhnutné, aby štátna pomoc a iné opatrenia boli vhodne zamerané a skôr než by sa nimi zavádzali krátkodobé narušenia na ujmu dlhodobej konkurencieschopnosti, mali by prispievať k budúcej sile odvetvia. Predpokladom toho je spolupráca a činnosti, ktoré predchádzajú prijímaniu vnútroštátnych rozhodnutí, čím sa zabezpečí ich náležitý súlad s celkovými zámermi EÚ.

EÚ môže súčasne ponúknuť celú škálu ďalších krokov na budovanie platformy na stabilizáciu odvetvia a pomoc pri jeho oživení. Patria k nim opatrenia na investovanie do strategických technológií. Zahrnuté sú opatrenia na pomoc pracovníkom na ohrozených pracovných miestach, aby sa rekvalifikovali a našli novú prácu, ako aj na zachovanie a rozvinutie kľúčových zručností určitých najviac cenených technikov v Európe. Nechýba rozhodné a sústredné úsilie na boj proti odklonu k protekcionizmu na svetových trhoch. A samozrejme, odvetvie bude mať priamy úžitok z hlavných opatrení v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy na opätovný rozbeh, ako aj z osobitných opatrení, akým je napríklad európska iniciatíva pre ekologické automobily.

Tento európsky rámec pre automobilové odvetvie ukazuje, že rozumné uplatňovanie opatrení na úrovni EÚ a členských štátov môže zmierniť silný tlak na automobilový priemysel, ale tiež stať sa odrazovým mostíkom pre budúcnosť. Spoločným cieľom je dynamické, konkurencieschopné a udržateľné automobilové odvetvie v EÚ v nadchádzajúcich desaťročiach.

1. Osobitná situácia automobilového odvetvia

Automobilový priemysel je pre prosperitu Európy kľúčovým . S ročnou produkciou viac než 18 miliónov vozidiel a takmer tretiny osobných vozidiel je EÚ najväčším svetovým výrobcom osobných automobilov. Je veľkým zamestnávateľom kvalifikovanej pracovnej sily, v ktorom sú priamo zamestnané 2 milióny ľudí a vytvára ďalších približne 12 miliónov pracovných miest. Je hlavnou hybnou silou poznatkov a inovácií, do výskumu a vývoja investuje ročne viac než 20 miliárd EUR, čím je najväčším súkromným investorom do výskumu a vývoja v Európe. S ročným obratom vo výške 780 miliárd EUR a s pridanou hodnotou vo výške 140 miliárd EUR veľkou mierou prispieva k HDP EÚ. Vývoz presahuje dovoz, pri celkovom vývoze v objeme 125 miliárd EUR prebytok presiahol 60 miliárd EUR. Okrem toho odvetvie zohráva hlavnú úlohu pri zvládaní mnohých kľúčových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, pred ktorými stojí súčasná Európa, akými sú udržateľná mobilita a bezpečnosť.

Automobilová výroba je úzko prepojená s mnohými ďalšími odvetviami . Kľúčovými dodávateľmi sú odvetvia ako elektronika, strojné a elektrotechnické inžinierstvo, informačné technológie, odvetvie ocele, chémie, plastov, kovov a gumy. Pri výrobe automobilov sa spotrebúva 20 % ocele a 36 % hliníka vyrobených v EÚ. V Európe a vo svete má takisto výraznú cezhraničnú dimenziu. V rámci EÚ je v 16 členských štátoch rozmiestnených 250 výrobných liniek, pričom do dodávateľského reťazca pre výrobcov a následného predajného reťazca je zapojený každý členský štát. Vo všeobecnosti si výroba automobilov vyžaduje okolo 50 dodávateľov dielov, ktorí sú rozmiestnení po celej Európe a ktorí sa na priadnej hodnote vytvorenej novým automobilom podieľajú 75 %. V dôsledku toho je hodnota obchodu s automobilovými výrobkami vo vnútri Spoločenstva veľmi veľká a v roku 2008 dosiahla približne 360 miliárd EUR. Každý pokles v automobilovom odvetví má preto silný vplyv na ďalšie odvetvia a všetky členské štáty EÚ.

Súčasná hospodárska kríza je poznačená náhlym poklesom výroby. V poslednom štvrťroku 2008 priemyselná výroba v EÚ klesla o 8,4 % a všetko nasvedčuje tomu, že tento pokles sa zrýchľuje s ubúdajúcimi objednávkami. Keďže 60 – 80 % nových automobilov sa v Európe kupuje pomocou úveru, finančná kríza, ktorá je príčinou poklesu, zasiahla automobilový priemysel mimoriadne silno - s 20 % bezprecedentným poklesom. Obdobný vývoj možno pozorovať v odvetviach úzko prepojených s automobilovým priemyslom, ako napríklad v oceliarstve, kde sa očakáva 30 % pokles spotreby v prvom štvrťroku tohto roku a 16 % v druhom štvrťroku. Zložitá situácia v európskom automobilovom priemysle má tri hlavné príčiny:

Po prvé, došlo k prudkému a všeobecnému poklesu dopytu po osobných a úžitkových vozidlách tak v EÚ, ako aj vo svete. Nepriaznivé podmienky na získanie úveru, klesajúca cena akcií a aktív a neistota plynúca z celosvetového hospodárskeho prostredia sa odrážajú vo veľmi nízkej dôvere spotrebiteľov a klesajúcej kúpnej sile. V poslednom štvrťroku 2008 registrácia nových vozidiel klesla v Európe v priemere o 20 %. Predaj nových osobných vozidiel klesol v roku 2008 o 1,2 milióna. Na európskom trhu s osobnými vozidlami bol v januári 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenaný pokles o 27 %. Výrobcovia úžitkových vozidiel boli postihnutí ešte viac, keďže objednávky na ťažké vozidlá klesli z 38 000 v januári 2008 na 600 v novembri 2008, čo sú dve tretiny dennej výrobnej kapacity bežného výrobcu ťažkých vozidiel. Situácia sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši, ale pokles už zasiahol všetky trhy v EÚ a vážne zasiahol všetkých hlavných výrobcov na európskom trhu.

Po druhé, určité segmenty automobilového priemyslu hlásia problémy s prístupom k financovaniu z úverov a obávajú sa nedostatočnej likvidity . Niektoré spoločnosti nie sú schopné získať pôžičky za prijateľných podmienok vzhľadom na zhoršené úverové ratingy v súvislosti s vyhliadkami na trhu. Odhaduje sa, že päť najväčších kaptívnych finančných spoločností automobilových výrobcov v EÚ bude musieť v roku 2009 zvýšiť strednodobé a dlhodobé zadlženie o 10 miliárd EUR. Okrem toho dodávatelia vyjadrujú znepokojnie nad tým, že peniaze neplynú smerom do dodávateľského reťazca. Situácia je osobitné ťažká v prípade malých dodávateľov s menším kapitálom a nižšou mierou diverzifikácie v porovnaní s väčšími spoločnosťami.

Po tretie, v odvetví sa prejavujú určité dlhodobejšie štrukturálne problémy ešte z čias pred krízou. Automobilové spoločnosti sa už predtým pohybovali vo veľmi konkurenčnom obchodnom prostredí. Vysoké fixné náklady, štrukturálne nadmerné kapacity a silná cenová súťaž sa prejavili v tom, že viaceré automobilové spoločnosti sa už predtým zameriavali na znižovanie nákladov a zvyšovanie internej efektivity. K výraznej konsolidácii došlo aj medzi dodávateľmi. Nedávnym znížením dopytu a výroby sa situácia ešte zhoršila a priemerná nadmernosť kapacít v Európe sa odhaduje na najmenej 20 %. V súčasnosti dosahuje výrobná kapacita celkovo približne 94 miliónov vozidiel za rok, zatiaľ čo dopyt v roku 2009 sa odhaduje na približne 55 miliónov vozidiel.

Situácia je sťažená rastúcim rizikom protekcionizmu, ktorý ohrozuje prístup európskych výrobcov na trhy tretích krajín, ktorým sa na vývoznom trhu darilo. Prvé prípady sa už prejavili v podobe nových požiadaviek na dovozné osvedčenia, ako napr. v Argentíne alebo Brazílii, alebo vyšším dovozným clom, ako napr. v Rusku.

Súčasné prognózy na rok 2009 nie sú povzbudivé . V dostupných prognózach sa uvádza ďalší pokles na trhu osobných vozidiel v rozsahu od 12 do 18 % (okolo 1,5 až 2,5 milióna vozidiel). V odvetví sa očakáva, že dopyt po úžitkových vozidlách poklesne o 30 %. Je predpoklad, že to vyvolá ďalší tlak na automobilový hodnotový reťazec, najmä pokiaľ ide o objem výroby, využívanie kapacity, zamestnanosť a investície do výskumu. Je predpoklad, že znížený dopyt bude viesť k ďalšiemu poklesu výroby, ktorý sa len na prvé dva štvrťroky 2009 odhaduje na 25 %.

Znižovanie objemu výroby a následné znižovanie nákladov automobilových firiem už viedlo k zníženiu zamestnanosti . Doteraz boli najviac postihnutí dočasní zamestnanci. Podľa správ z odvetvia môžu zhoršujúce sa podmienky na trhu ohroziť 15 až 20 % pracovnej sily, pričom až každý tretí dodávateľ je z dôvodu krízy zraniteľný. Negatívne účinky na zamestnanosť sa môžu umocniť regionálnymi vplyvmi, keďže automobilový priemysel sa vyznačuje klastrami a územnou koncentráciou. Ďalší tlak pochádza z možných vedľajších účinkov reštrukturalizácie spoločností GM a Chrysler. Napríklad GM oznámila, že zo 47 000 pracovných miest, ktoré sa majú v nasledujúcich rokoch zrušiť, je 26 000 mimo USA.

Avšak dlhodobé celkové vyhliadky automobilového priemyslu sú sľubné. V nasledujúcich 20 rokoch sa predpokladá, že svetový dopyt po vozidlách sa v dôsledku motorizácie na vznikajúcich trhoch zdvoj-, či dokonca strojnásobí. Potreba „zelenšieho“ vozového parku prinesie nové príležitosti pre inovatívne technológie. A keďže súčasným poklesom dopytu na vyspelých trhoch, akými sú Európa alebo USA, sa predlžuje obdobie, ktoré je potrebné na celkovú obnovu vozového parku, priestor na oživenie trhu bude ešte väčší. Je teda mimoriadne dôležité, aby automobilový priemysel EÚ zvládol pokles a bol pripravený ujať sa príležitostí, keď sa obnoví dopyt.

2. POLITICKÁ ODPOVEď

Opierajúc sa o obnovené lisabonské partnerstvo pre rast a zamestnanosť z roku 2005, v ktorom sa automobilové odvetvie označilo za európsku prednosť, sa v pláne hospodárskej obnovy Európy [1] v súvislosti s automobilovým odvetím vyžaduje zreteľná politická odpoveď. Kľúčovou prioritou do budúcnosti je zabezpečiť schopnosť európskeho priemyslu zareagovať na súčasnú krízu a vyjsť z nej posilnený, aby obstál v celosvetovom meradle, keď sa podmienky na trhu zlepšia. Bude tomu tak najmä vtedy, keď automobilový priemysel zvládne trojitú výzvu, a to byť technologickým predvojom a dosahovať svetovú úroveň v oblasti životného prostredia a bezpečnosti.

V pláne obnovy sa kladie dôraz nielen na to, aby sa riešili príčiny súčasných problémov v automobilovom odvetví, ale aby sa pri tom postupovalo spôsobom, ktorým sa zabezpečí a ešte posilní dlhodobá konkurencieschopnosť odvetvia. To zahŕňa predovšetkým reakciu na meniaci sa dopyt zákazníkov tak v Európe, ako aj na svete tým, že sa prostredníctvom veľkých investícií do výskumu, vývoja a inovácií urýchli vývoj a výroba „zelených“ automobilov. Takýmto prístupom sa na druhej strane významne prispeje k dosiahnutiu súladu odvetvia s požiadavkami hospodárstva s nízkymi emisiami uhlíka, a tým k dosiahnutiu zámerov EÚ znížiť emisie CO2 a zvýšiť energetickú bezpečnosť.

Hlavnú zodpovednosť za riešenie krízy nesie odvetvie , jednotlivé spoločnosti a ich vedenia. Odvetvie ako také sa vyzýva k riešeniu štrukturálnych problémov týkajúcich sa efektivity výroby a využívania kapacity takým spôsobom, ktorým sa zlepší dlhodobá konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Okrem toho EÚ a jej členské štáty môžu v rámci celkového prístupu k priemyselnej politike prispieť k vytvoreniu rámcových podmienok , za ktorých môže priemysel prosperovať. Takisto môžu podporovať spravodlivú hospodársku súťaž na otvorených globálnych trhoch. Cielená a dočasná podpora verejného sektora na úrovni EÚ a členských štátov môže prispieť k úsiliu odvetvia o prekonanie krízy a zmierniť negatívne vplyvy pravdepodobnej reštrukturalizácie na zamestnanosť. Takáto verejná podpora by sa mala pokryť z horizontálnych politických nástrojov uplatniteľných na priemysel ako celok a mala by sa uskutočňovať prepojením európskej úrovne s úrovňou členských štátov. Členské štáty vyjadrili tieto názory na neformálnom stretnutí s ministrami 16. januára, na ktorom sa zhodli na niekoľkých kľúčových zásadách riadenia reakcie na súčasnú situáciu, akými sú potreba otvoreného globálneho trhu, spravodlivá hospodárska súťaž, dodržiavanie lepšej regulácie, ako aj spolupráca a transparentnosť.

Bude dôležité zabezpečiť, aby opatrenia prijímané na úrovni členských štátov boli koherentné, účinné a koordinované . Keďže význam európskeho automobilového odvetvia vyplýva vo veľkej miere z jeho pôsobenia na širšie hospodárstvo EÚ, je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečilo správne fungovanie vnútorného trhu, udržala sa neutralita hospodárskej súťaže a rovnocenné podmienky, a tým aj solidarita medzi členskými štátmi.

V pláne hospodárskej obnovy Európy Komisia stanovila kľúčové prvky verejnej podpory pre automobilové odvetvie. Niektoré z týchto opatrení sú všeobecné, zatiaľ čo iné sa osobitne zameriavajú na automobilový priemysel. Hlavné ciele navrhovaného prístupu sú: 1) podporovať dopyt v záujme zmiernenia vplyvov úverovej krízy, 2) uľahčovať prispôsobenie najmä zmiernením nákladov spojených s reštrukturalizáciou, a to najmä v prípade pracovníkov, a podporovať ich odbornú prípravu, 3) podnecovať modernizáciu závodov s cieľom zabezpečiť udržateľnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia na svetovej úrovni a 4) pomáhať odvetviu so zavádzaním radikálnej technologickej zmeny, ktorú vyvolala výzva spojená so zmenou klímy. Hoci už bol dosiahnutý určitý pokrok, je dôležité zabezpečiť, aby sa ciele napĺňali v plnej miere, a to účinným a koherentným spôsobom.

a) Rámcové podmienky a CARS 21

Prostredníctvom procesu CARS 21 Komisia vypracovala stredno- až dlhodobý, koordinovaný a predvídateľný politický rámec pre automobilový priemysel založený na priebežnom dialógu a konzultáciách so všetkými zúčastnenými stranami. Zreteľná orientácia na dlhodobú konkurencieschopnosť založenú na inováciách, bezpečnosti a výkonnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť a životné prostredie, je v súčasnej hospodárskej situácii ešte dôležitejšia. Z tohto dôvodu Komisia potvrdzuje svoj záväzok v plnej miere zohľadňovať odporúčania v rámci procesu CARS 21 (pozri prílohu 1) za plného dodržiavania zásad lepšej regulácie. Komisia zabezpečí, aby sa prostredníctvom následných opatrení v rámci CARS 21 prijal koherentný a koordinovaný, na budúcnosť zameraný prístup k cestnej doprave a požiadavkám udržateľnej mobility. Vzhľadom na vplyv súčasnej hospodárskej krízy Komisia bude zvažovať náklady a prínosy spojené s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou a usilovať sa predchádzať vytváraniu novej hospodárskej záťaže.

b) Prístup k financiám a stále investície do inovácií a výskumu

Rozhodujúcou úlohou je obnoviť dostupnosť financovania za prijateľných podmienok a obnoviť likviditu , aby životaschopné spoločnosti nemuseli ukončovať činnosť a spotrebitelia mali prístup k úverom potrebným na nákup nových automobilov. Hlavnou prioritou pri nasmerovaní hospodárstva k oživeniu je zabezpečiť, aby finančný systém začal správne fungovať. Osobitne to je dôležité v automobilovom odvetví, ktoré je charakterizované kapitálovou náročnosťou a súkromným dopytom financovaným z úverov. Automobilový priemysel bude musieť financovať výskum a vývoj najmä v záujme navrhnutia nových motorov, ktoré zodpovedajú ambicióznym európskym právnym predpisom o znížení emisií CO2, ktoré budú účinné od roku 2012. Nové vozidlá budú takisto musieť zodpovedať prísnejším limitom emisií znečisťujúcich látok a prísnejším požiadavkám na bezpečnosť. Je preto nevyhnutné pomáhať spoločnostiam pri získavaní prístupu k financiám.

Problematika financovania sa netýka len budúcnosti európskeho automobilového priemyslu, ale aj hospodárstva ako celku. Predovšetkým by sa mali prijímať opatrenia na podporu finančného sektora tak na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov. Komisia už v tejto súvislosti prijala významné iniciatívy, a to oznámenie Komisie týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci v bankovom sektore[2] a oznámenie o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze[3]. Osobitne v súvislosti s automobilovým odvetvím by sa malo poznamenať, že finančné pobočky výrobcov automobilov sa môžu takisto uchádzať o pomoc v rámci režimov, ktoré Komisia prijala v prospech bankového sektora. Okrem toho Komisia si je vedomá potenciálne škodlivých problémov s likviditou najmä u dodávateľov a bude spoločne s Európskou investičnou bankou (EIB) hľadať spôsoby na zlepšenie toku úverov v prospech malých a stredných podnikov vrátane automobilových dodávateľov.

Z pohľadu štátnej pomoci bol nový dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci , ktorý bol prijatý v decembri 2008[4] a mierne upravený 25. februára 2009, navrhnutý tak, aby členským štátom umožnil poskytovať pomoc spoločnostiam, ktoré čelia problémom s prístupom k likvidite. Typickým nástrojom, ktorý je povolený v uvedenom rámci, sú dotované pôžičky, dotované záruky a dotované pôžičky na výrobu „zelených“ výrobkov vrátane automobilov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pomoc udelená na základe uvedených rámcov je v plnej miere v súlade s pravidlami vnútorného trhu, aby sa predchádzalo jeho narušeniu a fragmentácii. Tento rámec sa vzťahuje výlučne na spoločnosti, ktorých problémy nepochádzajú z čias pred krízou. V prípade spoločností, ktorých ťažkosti vyplývajú skôr zo štrukturálnych problémov než zo súčasnej krízy, je nutné, aby každá štátna pomoc bola sprevádzaná plánom reštrukturalizácie, ktorým sa zabezpečí dlhodobá životaschopnosť v súlade s cieľmi podpory konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

Široká škála „tradičných“ nástrojov štátnej pomoci (pozri zoznam v prílohe 2), ktoré sú členským štátom k dispozícii na podporu priemyselných odvetví, môže byť takisto dôležitým nástrojom na podporu výskumu a inovácií, environmentálneho rozvoja a reštrukturalizácie, pokiaľ sa v automobilovom priemysle ukážu ako potrebné, pričom sa na vnútornom trhu zachovávajú rovnocenné podmienky.

Komisia spoločne s Európskou investičnou bankou a členskými štátmi bude počas hospodárskeho poklesu podporovať odvetvie v úsilí o udržanie investícií do budúcich technológií (najmä „zelených“ technológií, akými sú palivová úspornosť a alternatívny pohon). Podpora sa bude poskytovať hlavne prostredníctvom Európskej investičnej banky , ako aj 7. rámcového programu v oblasti výskumu .

EIB už zvýšila objem pôžičiek plánovaných pre automobilové odvetvie najmä v rámci programu európskej ekologickej dopravy na 4 miliardy EUR v rokoch 2009 a 2010. Pôžičky pre automobilový priemysel môžu takisto pochádzať z horizontálnych programov zameraných hlavne na MSP, konvergenciu alebo bezpečnosť. V tejto súvislosti sa už značne pokročilo a očakáva sa, že v marci EIB schváli projekty v automobilovom odvetví v hodnote 3,8 miliardy EUR a spolu s ďalšími pripravovanými projektmi ich celková hodnota dosiahne 6,8 miliardy EUR. Komisia a EIB budú naďalej úzko spolupracovať, aby sa zabezpečila čo možno najvyššia efektívnosť poskytnutého financovania. Možnosť ďalšieho preskupenia pôžičiek naplánovaných na roky 2009 a 2010 sa neustále prehodnocuje. Zrýchlili sa postupy udeľovania podpory, čím sa v čo najkratšom čase umožňuje vykonávanie rozhodnutí prijatých na základe žiadosti o podporu, pričom sa zachovávajú prísne postupy posudzovania žiadostí s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť investícií.

Toto úsilie sa bude opierať o výskumné partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom v prospech mobility budúcnosti, ktorého celková hodnota sa odhaduje na 1 miliardu EUR. V súlade s prípravnými činnosťami v rámci 7. rámcového programu v oblasti výskumu a relevantných európskych technologických platforiem sa hlavný dôraz tohto partnerstva bude klásť na rozvoj „zelených“ vozidiel zahŕňajúcich osobné automobily, autobusy, mestské a nákladné vozidlá, ale aj na riešenie súvisiacich otázok, ako napr. infraštruktúra a logistika. Okrem toho by sa mali posúdiť možnosti ďalšieho administratívneho zjednodušenia verejných programov v oblasti výskumu a rozvoja a verejno-súkromných partnerstiev v uvedenej oblasti. Komisia vyzýva členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj v environmentálnej oblasti a zintenzívnili investície do infraštruktúry spojenej so „zelenou“ dopravou, ako napr. elektrické automobily a vozidlá s vodíkovým pohonom, a aby pri tom postupovali koordinovaným spôsobom s cieľom predchádzať nákladnej duplicite a maximalizovať vplyv.

A napokon Komisia pracuje na ustanovení potrebnej štandardizácie na zabezpečenie právnej istoty budúcich technologických riešení a ich uplatňovanie na celom vnútornom trhu.

c) Zvyšovanie dopytu po nových vozidlách a urýchľovanie obnovy vozového parku

Členské štáty prijali opatrenia týkajúce sa dopytu, keďže sú najúčinnejším prostriedkom na riešenie krátkodobého poklesu dopytu a zvýšenie dôvery spotrebiteľov . Keďže deväť členských štátov už prijalo režimy na recykláciu a zber vozidiel („šrotovacie režimy“) a ďalšie túto možnosť zvažujú, Komisia s cieľom zabezpečiť transparentnosť a umožniť výmenu najlepšej praxe zvolala po pravý raz 16. februára 2009 expertov členských štátov. Komisia diskutovala s členskými štátmi o spoločných zásadách, ktorými sa umožní bezproblémové prijatie takýchto šrotovacích režimov (pozri prílohu 3). Okrem toho sa Komisia zaviazala, že urýchli schvaľovací proces podľa smernice 98/34/ES.

Komisia vyzýva členské štáty, aby naplno využili verejné obstarávanie na zvýšenie dopytu po čistejších a z hľadiska palív úpornejších vozidlách v krátkodobom horizonte a urýchlili investície do infraštruktúry a obnovy vozového parku verejnej dopravy vrátane ťažkých vozidiel.

d) Udržanie zručností a zamestnanosti a minimalizácia sociálnych nákladov

Vyhliadky zamestnanosti v automobilovom priemysle vyvolávajú vážne znepokojenie a zasluhujú si plnú politickú pozornosť. Členské štáty budú musieť čeliť zásadným výzvam a viacero regiónov môže byť vážne postihnutých.

V tejto súvislosti európski sociálni partneri a priemyselné organizácie v danom odvetví začali v októbri 2007 iniciatívu „ európske partnerstvo pre anticipáciu zmeny v automobilovom odvetví“. Komplexný dvojročný pracovný program je v štádiu uskutočňovania s cieľom anticipovať a zmierniť sociálny dosah reštrukturalizácie.

Na prispenie na sociálne náklady prispôsobenia a zabezpečenie toho, aby si odvetvie udržalo úroveň zručností potrebnú pre budúcu konkurencieschopnosť, sa môžu zmobilizovať rôzne fondy EÚ a politické nástroje. Malo by sa postupovať tak, aby sa podporoval postupný prechod k novým formám výroby a nevylučovala sa nevyhnutná reštrukturalizácia. Takéto opatrenia sa vzťahujú na všetky odvetvia, osobitný význam majú v automobilovom odvetví a jeho dodávateľskom reťazci, kde bude potrebné zamerať sa na veľký prebytok kapacít.

Komisia takisto navrhla zvýšenie predbežných platieb z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a zjednodušenie kritérií. Môžu sa použiť na podporu vykonávacích opatrení na udržanie pracovných miest a na boj proti nezamestnanosti v automobilovom priemysle, ako napríklad: i) podpora krátkodobých pracovníkov prostredníctvom financovania odbornej prípravy a časti mzdových a nemzdových nákladov, ii) podpora reštrukturalizácie spoločností a odvetvia, iii) financovanie rekvalifikácie, iv) anticipovanie požiadaviek vyplývajúcich zo zmeny a prispôsobovanie zručností. Už existujú príklady úspešnej podpory reštrukturalizácie v automobilovom priemysle z ESF v minulosti, ktorými sa možno inšpirovať.

Takisto by sa mali v plnej miere preskúmať možnosti využiť intervencie financované z Európskeho fondu na prispôsobenia sa globalizácii (EGF) . Prostredníctvom EGF sa už intervenovalo v štyroch prípadoch v automobilovom odvetví a piaty prípad sa posudzuje. Po tom, ako Európsky parlament a Rada prijmú nedávny návrh Komisie, dostupnosť takejto podpory sa ešte zvýši. Týmto sa umožní, aby sa prostredníctvom fondu intervenovalo rýchlejšie a počas obmedzeného obdobia sa umožní zdôvodnenie intervencií súčasnou hospodárskou krízou bez akejkoľvek súvislosti s globalizáciou.

e) Otvorené trhy a spravodlivá hospodárska súťaž na celom svete

V období hospodárskej neistoty sa zvyšuje pravdepodobnosť, že štáty sa budú usilovať o ochranu svojho priemyslu prostredníctvom vytvárania prekážok obchodu. Spravodlivá hospodárska súťaž na otvorených trhoch môže pomôcť v boji proti súčasnej kríze, kým protekcionistické opatrenia ju môžu prehĺbiť. EÚ sa zaviazala, že sa vyhne vytváraniu nových obmedzení obchodu vo vzťahu k tretím krajinám. Rovnaký postoj očakáva aj od svojich obchodných partnerov a obnovu protekcionizmu nebude tolerovať.

Komisia bude dôsledne sledovať medzinárodný vývoj a podnecovať medzinárodný dialóg , a to najmä so svojimi hlavnými obchodnými partnermi, ku ktorým patria USA, Japonsko, Kórea a Čína. Spoločne s nimi bude pracovať na udržaní otvorených svetových trhov a zabezpečovaní spravodlivej hospodárskej súťaže.

3. POSILNENIE PARTNERSTVA

Komisia sa zaviazala, že v záujme zabezpečenia koherentného a koordinovaného prístupu k podpore európskeho automobilového priemyslu zjednotí členské štáty a ďalšie zúčastnené strany. Dosiahnutý pokrok bude sústredene sledovať. Komisia navrhuje zintenzívnenie procesu CARS 21 a zorganizovanie okrúhleho stola s účasťou členských štátov, automobilového priemyslu (výrobcovia a dodávatelia) a odborov. Jeho hlavným cieľom by malo byť poskytnutie platformy na vzájomné informovanie, dialóg a najlepšiu prax. Malo by sa ním podporiť úsilie odvetvia o reštrukturalizáciu, aby mohlo konkurovať na svetových trhoch, s dôrazom na udržanie zručností v rámci odvetvia, odbornú prípravu pracovníkov na budúce úlohy a na nové pracovné miesta v tomto odvetví a inde.

V rámci okrúhleho stola by sa takisto mal monitorovať vývoj v týchto oblastiach:

- Oživenie súkromného dopytu a dynamizácia verejného dopytu

- Finančná podpora pre výskum

- Aktívna podpora pri znižovaní nadbytočnej kapacity za súčasného udržania kvalifikovanej pracovnej sily prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

- Dôsledné dodržiavanie odporúčaní v rámci CARS 21 , a to najmä v súvislosti s lepšou reguláciou a potrebou porovnávania prínosov každej novej legislatívnej iniciatívy a nákladov na ňu s cieľom v čo najväčšej miere predchádzať vytváraniu novej hospodárskej záťaže

Komisia je pripravená na plné využívanie možností v rámci Transatlantickej hospodárskej rady v záujme zintenzívnenia dialógu s USA v súvislosti so situáciou v automobilovom priemysle USA a jej dôsledkami pre EÚ.

Príloha 1: Závery priebežného preskúmania CARS 21

Príloha 2: Inventár nástrojov štátnej pomoci

Príloha 3: Usmernenia pre šrotovacie režimy

[1] Oznámenie Komisie Európskej Rade z 26.11.2008, Plán hospodárskej obnovy Európy, KOM(2008) 800.

[2] Oznámenie o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou, december 2008 (Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s.1), revidované 25.2.2009 - K(2009) 1270.

[3] Oznámenie Komisie o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2).

[4] Dočasný rámec opatrení štátnej pomoci na podporu prístupu k financiám v súčasnej finančnej a hospodárskej kríze (Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1).