52008PC0040

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.1.2008

KOM(2008) 40 v konečnom znení

2008/0028 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

(predložená Komisiou){SEK(2008) 92}{SEK(2008) 93}{SEK(2008) 94}{SEK(2008) 95}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

( Dôvody a ciele návrhu

V návrhu sa konsolidujú a aktualizujú dve oblasti právnych predpisov o označovaní, a to o všeobecnom označovaní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/13/ES, a o nutričnom označovaní potravín, na ktoré sa vzťahuje smernica 90/496/EHS. Smernica 2000/13/ES bola niekoľkokrát zmenená a doplnená a jej aktualizácia a modernizácia je nevyhnutná z hľadiska vývoja trhu s potravinami a očakávaní zákazníkov.

Smernicou 90/496/EHS sa od Komisie vyžaduje predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice. Medziinštitucionálne postupy sa zmenili a v určitých prípadoch musí Komisia predložiť hodnotenie vplyvu s návrhmi nových právnych predpisov. Revíziu právnych predpisov o nutričnom označovaní sprevádza hodnotenie vplyvu, ktoré poskytuje prehľad o uplatňovaní smernice 90/496/EHS. Preto nebola vypracovaná samostatná správa o vykonávaní smernice.

( Všeobecný kontext

Všeobecné označovanie – Hlavnou politickou vôľou, ktorá motivovala prvý „horizontálny“ legislatívny nástroj o označovaní potravín (smernicu 79/112/ES), bolo poskytnúť pravidlá pre označovanie potravín ako nástroj pre voľný obeh potravín v Spoločenstve. Po čase sa ako osobitný cieľ Európskeho spoločenstva objavila ochrana práv spotrebiteľov.

V roku 2003 GR SANCO v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami spustilo hodnotenie právnych predpisov o označovaní potravín, aby prehodnotilo ich účinnosť a právny základ a identifikovalo potreby a očakávania dnešných spotrebiteľov týkajúce sa informácií o potravinách s ohľadom na technické a logistické obmedzenia. Závery publikované v roku 2004 identifikovali zameranie budúceho návrhu.

Nutričné označovanie – Nedávna biela kniha o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe zdôraznila potrebu spotrebiteľov mať prístup k jasným, konzistentným a dokázaným informáciám. Nutričné označovanie je ustanovený spôsob poskytovania informácií spotrebiteľom, ktorý má podporovať zdravotne uvedomelý výber potravín. Existuje rozsiahly konsenzus, že účinnosť nutričného označovania možno posilniť ako prostriedok na podporu schopnosti spotrebiteľov vyberať si vyváženú stravu.

Zainteresované strany predložili niekoľko podnetov na podporu zaraďovania informácií o výživovej hodnote na prednej časti obalov. Používané systémy označovania sa rozchádzajú v tom, čo môže vytvárať prekážky pre obchodovanie.

( Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Návrh zlučuje a mení a dopĺňa tieto právne predpisy:

- smernicu 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín.

Touto smernicou sa stanovujú spoločné požiadavky na označovanie uplatniteľné na všetky potraviny dodávané konečnému spotrebiteľovi a na potraviny dodávané do zariadení hromadného stravovania. Ustanovujú sa ňou povinné informácie v označení.

Návrh zavádza určité všeobecné zásady týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách a rozvíja mechanizmus riadenia so zreteľom na vývoj, ktorý má spotrebiteľom umožniť rozhodovať sa o výbere potravín na základe informácií. Povinné požiadavky zostávajú približne rovnaké, ale Komisia má možnosť navrhovať nové požiadavky pre osobitné otázky.

- Smernicu Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín.

Návrh zavádza povinné označovanie kľúčových prvkov v hlavnom zornom poli.

Okrem zlúčenia smerníc 2000/13/ES a 90/496/EHS sú v texte prepracované tieto texty:

- smernica Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu v označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi;

- smernica Komisie 94/54/ES z 18. novembra 1994, ktorá sa týka povinného uvádzania podrobných údajov v označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Rady 79/112/EHS;

- smernica Komisie 1999/10/ES z 8. marca 1999 umožňujúca výnimky z ustanovení článku 7 smernice Rady 79/112/EHS, ktoré sa týkajú označovania potravín;

- smernica Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín a kofeín;

- nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi;

- smernica Komisie 2004/77/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/54/ES v súvislosti s označovaním určitých potravín obsahujúcich kyselinu glycyrhizinovú a jej amónnu soľ.

( Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Návrh je v súlade s politikou Komisie zlepšovať právnu úpravu, s lisabonskou stratégiou a stratégiou EÚ trvalo udržateľného rozvoja. Dôraz kladie na zjednodušenie regulačného procesu, čiže na zníženie administratívneho zaťaženia a zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho potravinárskeho odvetvia, pričom zaisťuje bezpečnosť potravín, zachováva vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a zohľadňuje globálne aspekty. Prebieha proces merania administratívnych nákladov z horizontálnych ustanovení o označovaní, výsledok ktorého by mohol poskytnúť relevantné informácie.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

( Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Urobili sa rozsiahle prieskumy u všetkých zainteresovaných strán, ktorými sa zisťovali ich názory na ustanovenia a uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a na potreby zmeny. Respondenti pochádzali spomedzi vládnych a mimovládnych organizácií, zástupcov odvetvia a jednotlivcov. Určité konzultácie boli zacielené na členské štáty, priemysel alebo spotrebiteľov.

Súhrn odpovedí a spôsob ich zohľadnenia

Spotrebitelia si na označeniach žiadajú viac a „lepších“ informácií a zaujímajú ich jasné, jednoduché, komplexné, normalizované a autoritatívne informácie. Odvetvie sa domnieva, že na označovanie existuje priveľa požiadaviek, ktoré zahŕňajú implementáciu podrobných technických pravidiel. Objem a rozptýlenie textov narúša jasnosť a súdržnosť pravidiel. Odvetvie sa obáva nákladov na zmeny. Členské štáty chcú vyvážiť potreby spotrebiteľov a odvetvia a zohľadniť všetky otázky špecifické pre ich krajinu.

Osobitné aspekty zdôraznené v konzultácii o všeobecnom označovaní:

- spotrebitelia považujú označenia za ťažko čitateľné a zrozumiteľné;

- na viacerých potravinách chýbajú informácie o alergénoch;

- problematickou oblasťou je označovanie pôvodu;

- v oblasti vymenúvania zložiek alkoholických nápojov je právne vákuum.

Pri nutričnom označovaní existuje presvedčenie, že dôležitým zdrojom informácií pre spotrebiteľa je zahrnutie údajov o výživovej hodnote. Zainteresované strany nie sú spokojné s právnymi predpismi, ale názory na ich zlepšenie sa rozchádzajú.

- Niektorí spotrebitelia si vyžadujú alebo uprednostňujú komplexný prehľad obsahu živín, pričom iní sa starajú len o zlomok z nich. Spotrebitelia a mimovládne organizácie v oblasti verejného zdravia si želajú povinné kompletné nutričné označenie, ktoré je ľahko zrozumiteľné.

- Priemyselné odvetvie sa obáva normatívneho charakteru právnych predpisov a dopadu na dizajn obalov. Želá si pružnejší dobrovoľný prístup.

- Členské štáty si uvedomujú, že treba zmenšiť prekážky vnútorného trhu, čo uľahčuje harmonizovaný prístup. Stále vyšší tlak je však na väčšiu pružnosť na vnútroštátnej úrovni, najmä tam, kde sa používajú inovačné systémy nutričného označovania.

Otvorená konzultácia sa viedla cez internet od 13.3.2006 do 16.6.2006. Komisia dostala 175 odpovedí. Výsledky sú k dispozícii na internetovej stránke http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/betterregulation/index_en.htm.

( Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

( Hodnotenie vplyvu

Zvažovali sa určité základné alternatívne prístupy:

Žiadna intervencia – Takto by sa zachovala súčasná situácia s roztrúsenými právnymi predpismi s týmito negatívnymi účinkami:

- fragmentárne a mätúce pravidlá narúšajúce efektívne vykonávanie;

- bezdôvodné zaťažovanie potravinárstva zastaranými, nadbytočnými alebo nejasnými požiadavkami;

- nedôsledné využívanie označení spotrebiteľmi;

- neefektívnosť označenia ako komunikačného nástroja;

- neprispôsobivosť právnych predpisov meniacim sa trhom a legitímnym požiadavkám spotrebiteľov.

O intervencii sa uvažovalo v kontexte deregulácie, vnútroštátnych právnych predpisov, zákonom neurčeného prístupu alebo aktualizácie právnych predpisov Spoločenstva.

Deregulácia – Znamenala by zrušenie základných nástrojov politiky o horizontálnych pravidlách označovania potravín s priamym dosahom na vertikálne pravidlá označovania.

Aj keby výrobcovia potravín ešte nejaký čas používali súčasné pravidlá, progresívne by odstraňovali informácie, ktoré považujú za zaťažujúce. Neharmonizované pravidlá by narušili vnútorný trh, viedli by k slabej informovanosti a znížili by úroveň ochrany spotrebiteľa. Existujúce pravidlá dokázali, že sú potrebné, lebo umožňujú voľný obeh tovaru a ochranu spotrebiteľov. Ich odstránenie by sa stretlo s odporom väčšiny členských štátov a spotrebiteľov, ktorí sú zvyknutí na súčasné požiadavky a akúkoľvek zmenu by považovali za odstúpenie od hodnotného „acquis“. Preto sa deregulácia nepovažuje za životaschopný prístup.

Vnútroštátne právne predpisy – Zrušenie harmonizovaných pravidiel by malo za následok vytvorenie vnútroštátnych pravidiel s týmito dôsledkami:

- rôzne vnútroštátne pravidlá by ohrozili vnútorný trh;

- narušenie primeranej hospodárskej súťaže;

- zvýšené administratívne zaťaženie odvetvia;

- nejednotný prístup k obsahu a dostupnosti informácií, ktorý spôsobí zmätok u spotrebiteľov;

- rôzna úroveň ochrany občanov EÚ.

Alternatívny prístup neurčený zákonom (samoregulácia, koregulácia, usmernenie) – Rôzne znaky spotrebiteľských informácií a súčasné trendy vývoja „novej legislatívnej kultúry“ si vyžadovali vyhodnotiť prístup, ktorý môže narušiť rovnováhu medzi pružnosťou a normatívnosťou a medzi činnosťou na vnútroštátnej úrovni a činnosťou na úrovni EÚ. Životaschopnou alternatívou by mohol byť viacúrovňový režim zdola nahor (miestny/vnútroštátny/na úrovni Spoločenstva) vychádzajúci zo zásady oddanosti formálnemu, merateľnému osvedčenému postupu.

Presun už zharmonizovaných podrobných požiadaviek k takémuto prístupu by nemal žiadnu pridanú hodnotu, keďže by bezdôvodne komplikoval súčasné porozumenie medzi zainteresovanými stranami a mohol by sa považovať za dereguláciu. Hoci pokiaľ ide o nové otázky politiky, zavedenie prepracovanejšieho a udržateľnejšieho prístupu k spotrebiteľským informáciám, ktorý vyplýva z osvedčených postupov a z neustáleho dialógu so zainteresovanými stranami, má potenciál dosiahnuť prospešné výsledky pre odvetvie aj pre spotrebiteľov.

V hodnotení vplyvu sa skúmal vplyv hlavných možností na revíziu ustanovení o všeobecnom a nutričnom označovaní skúmaných v súvislosti s neprijatím žiadneho opatrenia, s prijatím dobrovoľného opatrenia alebo normatívnych požiadaviek Spoločenstva.

Komisia vykonala hodnotenie vplyvu uvedené v pracovnom programe a jej správa je k dispozícii na internetovej stránke Komisie. Komisia doplnila správy o hodnotení vplyvu o možnostiach revízie smernice 2000/13/ES a smernice 90/496/EHS, ktoré sú prezentované paralelne s týmto návrhom ako pracovné dokumenty útvarov Komisie.

V hodnotení vplyvu sa ukázalo, že vplyv na výrobcov sa môže zmierniť poskytnutím prechodných období, ktoré umožnia, aby sa zmeny v označovaní urobili v bežnom cykle zmien nálepiek, ktoré sú v prevádzke v rámci podnikov.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

( Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Návrh modernizuje, zjednodušuje a objasňuje súčasný systém označovania. Najmä:

- prepracovanie rôznych horizontálnych ustanovení o označovaní. Zlúčenie týchto textov (smerníc) do jedného právneho predpisu (nariadenia) zmaximalizuje synergie a zvýši jasnosť a konzistentnosť pravidiel Spoločenstva. Toto je účinná metóda zjednodušenia, ktorá by mala hospodárskym subjektom a orgánom na presadzovanie právnych predpisov poskytnúť jasnejší a efektívnejší regulačný rámec;

- zabezpečenie koherencie medzi horizontálnymi a vertikálnymi pravidlami;

- racionalizáciu (aktualizáciu, vysvetlenie) povinných informácií požadovaných podľa článku 3 ods. 1 smernice 2000/13/ES;

- stanovenie pružného mechanizmu spolupráce zdola nahor (prostredníctvom vnútroštátnych systémov), ktorý by umožnil inovácie v odvetví a umožnil by prispôsobenie niektorých pravidiel týkajúcich sa označovania rôznym a neustále sa meniacim trhom a požiadavkám spotrebiteľov.

Okrem toho zavádza jasné zásady, ktoré majú vytvoriť jasnú hranicu medzi povinnými a dobrovoľnými informáciami. Hlavnými zmenami, pokiaľ ide o všeobecné otázky označovania sú:

- vyjasnenie zodpovedností rôznych prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v dodávateľskom reťazci, pokiaľ ide o označovanie potravín;

- zlepšenie čitateľnosti informácií uvádzaných na označení sa zavádza minimálna veľkosť tlače v prípade povinných informácií;

- zavedenie požiadavky, aby informácie o alergénnych zložkách boli dostupné v prípade nepredbalených potravín predávaných prostredníctvom maloobchodných a stravovacích zariadení;

- vzhľadom na špecifiká vína, liehovín a piva sa v návrhu stanovuje, aby Komisia podávala správy o uplatňovaní súčasných pravidiel o uvádzaní zložiek a o povinnom nutričnom označovaní na týchto produktoch s možnosťou prijať osobitné pravidlá;

- pokiaľ ide o označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny, zostávajú základné požiadavky právnych predpisov rovnaké. Takéto označovanie je preto dobrovoľné, ale ak by neposkytnutie takýchto informácií mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, označenie je povinné. Povinné ako aj dobrovoľné uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny ako marketingový ťah by nemalo klamať spotrebiteľa a malo by byť založené na harmonizovaných kritériách. Krajina pôvodu by sa mala určiť v súlade s ustanoveniami o nepreferenčnom pôvode podľa Colného kódexu Spoločenstva. Miesto pôvodu by odkazovalo na akékoľvek miesto, ktoré nie je krajinou pôvodu, ako sa určuje v Colnom kódexe Spoločenstva. Pravidlá na určenie miesta pôvodu sa prijmú komitologickým postupom. Okrem toho sa zavádzajú kritériá, pokiaľ ide o vyhlásenie o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu v prípade viaczložkových výrobkov a o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu v prípade mäsa iného ako hovädzie a teľacie mäso. Tieto kritériá by sa rovnako vzťahovali na označenia pôvodu „EC“, ktoré je dobrovoľné;

- návrh objasňuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty prijímať vnútroštátne pravidlá o označovaní pôvodu.

Pravidlá nutričného označovania sa prelievajú s horizontálnymi ustanoveniami o označovaní potravín. Návrh robí nutričné označovanie povinným v hlavnom zornom poli nálepky potravín. Umožňuje vyvíjať osvedčený postup v prezentácii údajov o výživovej hodnote vrátane alternatívnych foriem vyjadrovania nutričných informácií vo vzťahu k celkovým požiadavkám na dennú výživu alebo grafické formy prezentácie.

Hlavné nové aspekty návrhu, pokiaľ ide o nutričné označovanie sú:

- povinné vyhlásenie je v prípade energie, tukov, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov s osobitným odkazom na cukry a v prípade soli vyjadrované v množstvách na 100 g alebo na 100 ml alebo na jednu porciu v hlavnom zornom poli (predná časť obalu), zatiaľ čo živiny z určeného zoznamu sa môžu vyhlasovať dobrovoľne. Pri výbere povinných prvkov sa musí vziať do úvahy: prieskum uvádzajúci, že spotrebitelia sa môžu cítiť zaplavení nadmerným množstvom informácií; vedecké poradenstvo o najdôležitejších živinách vo vzťahu k riziku obezity a neprenosných ochorení a snaha vyhnúť sa neprimeranému zaťaženiu potravinárskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov;

- v prípade alkoholických nápojov sú výnimky stanovené pre víno, liehoviny a pivo a budú témou budúcej správy Komisie;

- povinné prvky sa musia vyhlasovať aj vo vzťahu k referenčným dávkam, zatiaľ čo iné formy prezentácie sa môžu vyvíjať prostredníctvom dobrovoľných vnútroštátnych systémov.

S cieľom riešiť problémy spôsobené fragmentárnymi právnymi predpismi sa novým návrhom zmenia a doplnia, prepracujú a nahradia ustanovenia platné podľa súčasných horizontálnych právnych predpisov o označovaní potravín a dôjde k zrušeniu týchto právnych predpisov:

Smernice 2000/13/ES, 90/496/EHS, 87/250/EHS, 94/54/ES, 1999/10/ES, 2002/67/ES, 2004/77/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004.

( Právny základ

Článok 95

( Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, lebo návrh nespadá do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Ciele návrhu nemôžu členské štáte dostatočne dosiahnuť z tohto (týchto) dôvodu(-ov):

Označovanie potravín chráni spotrebiteľov a informuje ich pri rozhodovaní. Predpokladá sa, že činnosť na úrovni EÚ prinesie lepšie výsledky ako séria jednotlivých činností členských štátov, lebo:

(i) harmonizovaný prístup môže zjednodušiť administratívne zaťaženie potravinárskych spoločností fungujúcich nadnárodne alebo v rámci celého Spoločenstva a

(ii) jednotné opatrenie zabezpečí v celom Spoločenstve minimálne normy, ktoré zmenšia nerovnosť občanov v rámci EÚ. Rôzne požiadavky na označovanie môžu narušiť súčasné možnosti jednotného trhu pre potravinový reťazec s hlavným vplyvom na obchod v dôsledku veľkého objemu obchodu v rámci Spoločenstva, ktorý v roku 2003 predstavoval viac ako 75 % celého obchodu s obchodnými tokmi okolo 120 miliárd EUR. Jeden prieskum potravinárskeho priemyslu naznačuje, že 65 % spoločností vyvážalo svoje výrobky do iných členských štátov, a v tomto prieskume viac ako 60 % respondentov uprednostnilo harmonizáciu všeobecného označovania potravín prostredníctvom európskych právnych predpisov.

Jadrom opatrenia Spoločenstva je stanoviť podmienky pre označovanie potravín v rámci EÚ, ktorými sa nemôžu primerane zaoberať samotné členské štáty, ak má spoločný vnútorný trh fungovať hladko. Pokiaľ ide o podrobnosti uplatniteľného nariadenia, modelový režim pre vývoj vnútroštátnych systémov ponúkne zúčastnenejší a flexibilnejší spôsob navrhovania a vynucovania.

Opatrenie Spoločenstva lepšie dosiahne ciele návrhu z týchto dôvodov:

Skúsenosti ukazujú, že členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť harmonizovaný spoločný trh, a že EÚ môže spotrebiteľom poskytovať lepšie a efektívnejšie informácie. Nový návrh poskytuje priestor aj pre jemnejší intervenčný mechanizmus na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Kompetencia Spoločenstva sa využíva s plným zohľadnením zásad subsidiarity a proporcionality, čo potvrdzuje, že vzhľadom na určité aspekty nie je úplná uniformnosť označovania v celej EÚ nevyhnutne jedinou a žiaducou cestou ako dosiahnuť plánované ciele. Naopak, tá by narušila potenciál rýchlej úpravy podľa meniacich sa potrieb a okolností uplatniteľných pravidiel.

Harmonizácia sa zaoberá predbalenými potravinami, ktoré potenciálne môžu byť súčasťou obchodu v rámci Spoločenstva. Členské štáty môžu zavádzať pravidlá, ak výrobky nepodliehajú obchodu v rámci Spoločenstva, ako napríklad nepredbalené potraviny a potraviny poskytované zariadeniami hromadného stravovania.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

( Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Návrh harmonizuje regulačný rámec pre horizontálne ustanovenia týkajúce sa označovania potravín, a tým prispieva k ochrane spotrebiteľov, lebo zabezpečuje, aby spotrebitelia dostávali primerané informácie, ktoré im umožnia informovaný, bezpečný, zdravý a trvalo udržateľný výber. Navrhované opatrenia sú dostatočné z hľadiska dosiahnutia cieľov zabezpečiť, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať o výbere na základe informácií, a dosiahnuť hladké fungovanie vnútorného trhu. Zároveň neukladajú nadmerné ani bezdôvodné zaťaženie.

Neprítomnosť harmonizácie môže vyústiť do rýchleho nárastu počtu vnútroštátnych pravidiel, z ktorých by vyplynulo zvýšené zaťaženie pre odvetvie a nedostatočná jasnosť pre spotrebiteľov. Finančné zaťaženie je minimálne, lebo väčšina ustanovení momentálne existuje, pričom pri akýchkoľvek nových požiadavkách sa ponecháva dostatok času na ich zaradenie pri pravidelnej úprave označení výrobcami.

( Výber nástrojov

Navrhované nástroje: regulácia, koregulácia.

Ostatné prostriedky by neboli adekvátne z týchto dôvodov:

Existujúce pravidlá sú vo všeobecnosti normatívne a členským štátom poskytujú malú pružnosť pri ich uplatňovaní. Smernica by viedla k nejednotnému prístupu v Spoločenstve, ktorý by vyvolal neistotu spotrebiteľov aj odvetvia. Nariadenie zabezpečuje jednotný prístup a znižuje administratívne zaťaženie odvetvia, lebo podniky sa nemusia oboznamovať s jednotlivými nariadeniami v členských štátoch. Usmernenia, samoregulácia alebo dobrovoľné prístupy by viedli k nejednotnosti a potenciálnemu znižovaniu počtu informácií poskytovaných spotrebiteľom, čo je neprijateľné. Toto sú však aspekty právnych predpisov, u ktorých sa zvažoval pružnejší prístup, a v návrhu je pre tieto aspekty vypracovaná alternatívna forma režimu vychádzajúca z miernych právnych predpisov a dobrovoľných záväzkov.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Žiadny.

5. DODATOčNÉ INFORMÁCIE

( Simulácia, pilotná fáza a prechodné obdobie

Pre návrh bude určené prechodné obdobie.

( Zjednodušenie

V návrh sa stanovuje zjednodušenie právnych predpisov.

Používanie nariadenia ako právneho nástroja podporuje cieľ zjednodušenia, lebo zaručuje, že všetci zainteresovaní budú naraz dodržiavať rovnaké pravidlá.

Skombinovanie smernice 2000/13/ES so smernicou 90/496/EHS o nutričnom označovaní do jedného nástroja zjednodušuje regulačný rámec. Okrem toho návrh zjednodušuje štruktúru právnych predpisov smernice 2000/13/ES prepracovaním a nahradením ustanovení, ktoré sú už zavedené podľa súčasných horizontálnych právnych predpisov o označovaní potravín. Tým, že sa návrh zaoberá určitými otázkami politiky, výrazne prispieva k ľahšiemu dodržiavaniu a väčšej jasnosti pre zainteresované strany.

Návrh je obsiahnutý v bežnom programe Komisie pre aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a v jej pracovnom a legislatívnom programe pod referenčným číslom 2006/SANCO/001.

( Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu povedie k zrušeniu existujúcich právnych predpisov.

( Prepracovanie

Návrh zahŕňa prepracovanie

( Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa zaoberá záležitosťami EHP, a preto by mal byť rozšírený o Európsky hospodársky priestor.

( Podrobné vysvetlenie návrhu

Nariadením sa poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v súvislosti s potravinami ustanovením všeobecných zásad a požiadaviek právnych predpisov o informáciách o potravinách (kapitoly II a III).

Kapitolou IV (povinné informácie) sa zjednodušujú existujúce právne predpisy, pričom zachováva základné údaje povinného označovania. Zahrnutím definícií a podrobných alebo osobitných pravidiel do príloh sa text ľahšie sleduje a mení a dopĺňa.

Pravidlá uvádzania údajov o mieste pôvodu sú vyjasnené.

V oddiele 3 kapitoly IV sa vymedzujú informácie o výživovej hodnote a informácie o energetickej hodnote a množstvách v prípade tuku, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov s osobitným odkazom na cukry a v prípade soli sa stali povinnými, a vyžaduje sa ich uvádzanie v hlavnom zornom poli nálepky.

Kapitolou VII sa vytvoril systém režimu informácií o potravinách pre vnútroštátne schémy s cieľom podporovať vytvorenie interaktívneho a trvalo udržateľného procesu výmeny informácií na úrovni členských štátov umožňujúceho vývoj vnútroštátnych nezáväzných systémov čerpajúcich z osvedčených postupov. Na úrovni Spoločenstva je to Komisia, kto podporuje a organizuje výmeny informácií medzi členskými štátmi a sebou samou, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s vývojom vnútroštátnych systémov.

2008/0028 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[3],

keďže:

(1) V článku 153 zmluvy sa stanovuje, že Spoločenstvo má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa opatreniami, ktoré prijíma podľa jej článku 95.

(2) Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je zásadným aspektom vnútorného trhu a výrazne prispieva k zdraviu a dobrým životným podmienkam občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom.

(3) Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a na zaručenie ich práva na informácie by sa malo zabezpečiť, aby boli spotrebitelia vhodne informovaní o potravinách, ktoré konzumujú. Výber zo strany spotrebiteľov môžu okrem iného ovplyvňovať zdravotné, ekonomické, environmentálne, sociálne a etické úvahy.

(4) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín[4], sa uvádza, že všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom podklady pre informovaný výber potravín, ktoré konzumujú, a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[5] sa zaoberá určitými aspektmi poskytovania informácií spotrebiteľom predovšetkým na zamedzenie klamlivých činností a opomenutí informácií. Všeobecné zásady o nekalých obchodných praktikách by mali dopĺňať osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom.

(6) Pravidlá Spoločenstva o označovaní potravín uplatniteľné na všetky potraviny sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín[6]. Väčšina ustanovení uvedených v tejto smernici pochádza z roku 1978, a preto by sa mali zaktualizovať.

(7) Smernicou Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín[7] sa ustanovujú pravidlá, pokiaľ ide o obsah a prezentáciu informácií o výživovej hodnote na predbalených potravinách. Zaraďovanie informácií o výživovej hodnote je dobrovoľné, pokiaľ nie je vznesená požiadavka na vyhlásenie o výživovej hodnote potraviny. Väčšina ustanovení uvedených v tejto smernici pochádza z roku 1990, a preto by mali byť zaktualizované.

(8) Všeobecné požiadavky na označovanie dopĺňa viacero ustanovení uplatniteľných za určitých okolností na všetky potraviny alebo na určité kategórie potravín. Okrem toho existuje viacero osobitných pravidiel, ktoré sú uplatniteľné na určité potraviny.

(9) Hoci sú pôvodné ciele a základné zložky súčasných právnych predpisov o označovaní stále platné, treba ich zjednodušiť s cieľom zabezpečiť ich ľahšie dodržiavanie a väčšiu jasnosť pre zainteresované strany a zmodernizovať ich so zreteľom na nový vývoj v oblasti informácií o potravinách.

(10) Verejnosť sa zaujíma o vzťah medzi stravovaním a zdravím a o výber vhodnej stravy tak, aby vyhovovala individuálnym potrebám. V Bielej knihe Komisie o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe[8] sa poznamenalo, že nutričné označovanie je dôležitým nástrojom na informovanie spotrebiteľov o zložení potravín a pomáha im informovane si vyberať. V stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ na roky EÚ 2007 – 2013 sa podčiarklo, že umožnenie spotrebiteľom rozhodovať sa o výbere na základe informácií je podstatné pre účinnú hospodársku súťaž, ako aj pre dobré podmienky spotrebiteľov. Poznanie základných zásad výživy a vhodné informácie o výživovej hodnote potravín by výrazne prispeli k tomu, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať sa na základe informácií.

(11) Na zvýšenie právnej istoty a zabezpečenie rozumnej a dôslednej implementácie je vhodné zrušiť smernice 90/496/EHS a 2000/13/ES a nahradiť ich jediným nariadením, ktoré spotrebiteľom aj odvetviu poskytne istotu a zníži administratívne zaťaženie.

(12) V záujme jasnosti je vhodné zrušiť a zahrnúť do tohto nariadenia ďalšie horizontálne akty, a to smernicu Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu v označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi[9], smernicu Komisie 94/54/ES z 18. novembra 1994, ktorá sa týka povinného uvádzania podrobných údajov v označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Rady 79/112/EHS[10], smernicu Komisie 1999/10/ES z 8. marca 1999 umožňujúcu výnimky z ustanovení článku 7 smernice Rady 79/112/EHS, ktoré sa týkajú označovania potravín[11], smernicu Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín a kofeín[12], nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi[13], a smernicu Komisie 2004/77/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/54/ES v súvislosti s označovaním určitých potravín obsahujúcich kyselinu glycyrhizinovú a jej amónnu soľ[14].

(13) Treba ustanoviť spoločné definície, zásady, požiadavky a postupy tak, aby sa sformoval jasný rámec a spoločný základ pre opatrenia Spoločenstva a vnútroštátne opatrenia, ktorými sa riadia informácie o potravinách.

(14) Na dodržanie komplexného a evolučného prístupu k informáciám poskytovaným spotrebiteľom o potravinách, ktoré konzumujú, by mala existovať široká definícia potravinového informačného práva zahŕňajúca pravidlá všeobecnej a osobitnej povahy, ako aj široká definícia informácií o potravinách zahŕňajúca informácie poskytované inými prostriedkami než označením.

(15) Pravidlá Spoločenstva by sa mali uplatňovať iba v prípade podnikov, koncept ktorých znamená určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie. Na činnosti ako je príležitostné spracovanie, podávanie a predaj potravín súkromnými osobami na udalostiach ako sú charitatívne akcie, miestne obecné trhy a stretnutia sa nevzťahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

(16) Právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách by mali poskytovať dostatočnú pružnosť, aby sa mohol držať krok s novými požiadavkami na informácie od spotrebiteľov a zabezpečovať rovnováhu medzi ochranou vnútorného trhu a rozdielmi vo vnímaní spotrebiteľov v členských štátoch.

(17) Prvotným činiteľom na vyžadovanie povinných informácií o potravinách by malo byť umožniť spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám.

(18) Na to, aby sa právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách dali upravovať podľa meniacich sa informačných potrieb spotrebiteľov, všetky úvahy o potrebe povinných informácií o potravinách by mali zohľadňovať široko prejavovaný záujem väčšiny spotrebiteľov o poskytovanie určitých informácií.

(19) Nové povinné požiadavky na informácie o potravinách by sa však mali stanoviť len vtedy, ak a keď je to potrebné v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a trvalej udržateľnosti.

(20) Pravidlá týkajúce sa informácií o potravinách by mali zakazovať používanie informácií, ktoré uvádzajú spotrebiteľa do omylu alebo pripisujú potravinám liečivé vlastnosti. Na to, aby bol tento zákaz účinný, mal by sa uplatňovať aj na reklamu a prezentáciu potravín.

(21) V snahe zabrániť dezintegrácii pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov za informácie o potravinách, je vhodné vyjasniť si zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v tejto oblasti.

(22) Treba vypracovať zoznam všetkých povinných informácií, ktoré by sa v podstate mali poskytovať o všetkých potravinách určených pre konečného spotrebiteľa a zariadenia hromadného stravovania. Tento zoznam by mal zachovať informácie, ktoré sa podľa existujúcich právnych predpisov už vyžadujú, keďže sa všeobecne považujú za cenné acquis pre informovanosť spotrebiteľov.

(23) V snahe zohľadniť zmeny a vývoj v oblasti informácií o potravinách treba vypracovať ustanovenia s cieľom splnomocniť Komisiu, aby zmenila a doplnila zoznam povinných informácií pridaním alebo odstránením údajov, a na sprístupnenie určitých údajov alternatívnymi prostriedkami. Konzultácia so zainteresovanými stranami by mala umožniť včasné a dobre cielené zmeny požiadaviek na informácie o potravinách.

(24) Určité zložky alebo iné látky sú príčinou alergií alebo neznášanlivosti spotrebiteľov, keď sa použijú pri výrobe potravín, ktoré ich stále obsahujú, a niektoré z týchto alergií alebo neznášanlivostí predstavujú pre týchto ľudí hrozbu. Je dôležité poskytovať informácie o prítomnosti potravinových prísad, konzervačných pomôcok a iných látok s alergickým účinkom, aby si mohli spotrebitelia trpiaci na alergiu alebo neznášanlivosť potravín informovane a bezpečne vyberať.

(25) Nálepky potravín by mali byť jasné a zrozumiteľné a pomáhať spotrebiteľom, ktorí sa chcú lepšie rozhodovať sa na základe informácií pri výbere potravín a stravy. Štúdie ukazujú, že dôležitým prvkom maximalizácie možností ovplyvňovania čitateľov informáciami v označení je čitateľnosť, a že drobné písmo je jednou z hlavných príčin nespokojnosti spotrebiteľov s nálepkami potravín.

(26) Na zabezpečenie poskytovania informácií o potravinách je nutné zvážiť všetky spôsoby dodávania potravín spotrebiteľom vrátane predaja potravín pomocou komunikácie na diaľku. Hoci je jasné, že akékoľvek potraviny dodávané prostredníctvom predaja na diaľku by mali spĺňať rovnaké požiadavky na informácie ako potraviny predávané v obchodoch, treba si vyjasniť, že aj v týchto prípadoch by mali byť príslušné povinné informácie o potravinách k dispozícii pred uzavretím kúpnej zmluvy.

(27) S cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o potravinách potrebné na rozhodovanie sa na základe informácií by sa mali aj v prípade alkoholických miešaných nápojov uvádzať informácie o ich zložkách.

(28) Je tiež dôležité poskytnúť spotrebiteľom informácie o ostatných alkoholických nápojoch. Osobitné pravidlá Spoločenstva už existujú v prípade označovania vína. V nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom[15] sa stanovuje kompletný súbor technických noriem, ktoré úplne pokrývajú všetky vinárske pracovné postupy, výrobné metódy a spôsoby prezentácie a označovania vín, čím sa zabezpečuje pokrytie všetkých etáp reťazca a ochrana a správna informovanosť spotrebiteľov. Tieto právne predpisy popisujú presným a komplexným spôsobom látky, ktoré môžu byť použité vo výrobnom procese spolu s podmienkami ich použitia prostredníctvom pozitívneho zoznamu vinárskych pracovných postupov a ošetrení, akýkoľvek postup, ktorý nie je zahrnutý do tohto zoznamu je zakázaný. Preto je v tejto etape vhodné vyňať víno z povinnosti uvádzať zoznam zložiek a vyhlásenie o výživovej hodnote. Pokiaľ ide o pivo a liehoviny vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. […] z […] o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89[16] a s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup a súlad s podmienkami ustanovenými v prípade vína by sa mal uplatňovať rovnaký typ výnimiek. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia vydá správu a v prípade potreby môže v kontexte tohto nariadenia navrhnúť osobitné požiadavky.

(29) Uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny by sa malo poskytnúť vždy, kedy by jeho absencia mohla uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu daného výrobku. V iných prípadoch je uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu ponechané na zváženie zo strany prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. V každom prípade, uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu by sa malo poskytnúť spôsobom, ktorý neklame spotrebiteľa, a na základe jasne definovaných kritérií, ktoré zaistia rovnaké podmienky pre priemyselné odvetvie a zlepšia zrozumiteľnosť informácií o krajine pôvodu alebo miest pôvodu potravín pre spotrebiteľov. Takéto kritériá by sa nemali uplatňovať na údaje súvisiace s názvom alebo adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.

(30) V niektorých prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov budú chcieť uviesť, že pôvod potraviny je v Európskom spoločenstve, aby upriamili pozornosť spotrebiteľov na kvality svojich výrobkov a na výrobné normy Európskej únie. Takéto označenia by tiež mali byť v súlade s harmonizovanými kritériami.

(31) Nepreferenčné pravidlá Európskeho spoločenstva týkajúce sa pôvodu sú ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[17], a jeho vykonávacích predpisoch v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[18]. Určenie krajiny pôvodu potravín sa bude zakladať na týchto pravidlách, ktoré sú dobre známe obchodným subjektom a správnym orgánom, a ktoré by mali uľahčiť jeho vykonávanie.

(32) Vyhlásenie o výživovej hodnote potraviny sa týka informácií o energetickej hodnote a prítomnosti určitých živín v potravinách. Povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote by malo napomáhať konaniu v oblasti nutričného vzdelávania verejnosti a podporovať informovaný výber potravín.

(33) V Bielej knihe Komisie o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe sa vyzdvihli určité živiny dôležité pre ľudské zdravie. Preto je vhodné, aby požiadavky na povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote zohľadňovali tieto prvky.

(34) Spotrebitelia si zvyčajne neuvedomujú potenciálny príspevok alkoholických nápojov k svojmu celkovému príjmu živín. Je preto vhodné zabezpečiť poskytovanie informácií o obsahu živín najmä v prípade miešaných alkoholických nápojov.

(35) V záujme dôslednosti a súdržnosti právnych predpisov Spoločenstva by malo byť dobrovoľné zaraďovanie výživových alebo zdravotných tvrdení na nálepky potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách[19].

(36) Aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu odvetvia, je vhodné oslobodiť určité kategórie potravín, ktoré sú nespracované alebo v prípade ktorých nie je informácia o výživovej hodnote určujúcim faktorom pre spotrebiteľský výber, od povinného zaradenia vyhlásenia o výživovej hodnote, pokiaľ povinnosť poskytovať takéto informácie nie je uvedená v iných právnych predpisoch Spoločenstva.

(37) Ak majú poskytované informácie apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú, a vzhľadom na bežnú úroveň znalostí o predmete výživy, mali by byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné. Prieskum naznačil, že spotrebitelia považujú informácie v hlavnom zornom poli alebo na „prednej časti balenia“ za užitočné pri rozhodovaní o kúpe. Na to, aby spotrebitelia mohli teda doslova vidieť základné informácie o výživovej hodnote pri nakupovaní potravín, tieto informácie by mali byť uvedené v hlavnom zornom poli nálepky.

(38) Nedávny vývoj týkajúci sa vyjadrovania vyhlásenia o výživovej hodnote iného ako na 100 g/100 ml/1 porciu, v niektorých členských štátoch a organizáciách v potravinárskom odvetví naznačuje, že spotrebitelia obľubujú tieto systémy, lebo im pomáhajú vyberať si informovane a rýchlo. V celom Spoločenstve však neexistuje žiadny dôkaz o tom, ako priemerný spotrebiteľ chápe a používa alternatívne vyjadrovanie informácií. Preto je vhodné povoliť, aby sa pokračovalo vo vývoji rôznych systémov, a umožniť prieskum chápania spotrebiteľov v rôznych členských štátoch, aby sa, ak to bude vhodné, mohli zaviesť harmonizované systémy.

(39) Vyhlásenie o množstvách živín a porovnateľných ukazovateľoch v hlavnom zornom poli v ľahko rozoznateľnej forme umožňujúcej hodnotenie nutričných vlastností potravín by sa ako celok malo považovať za súčasť vyhlásenia o výživovej hodnote, a nie za skupinu jednotlivých vyhlásení.

(40) Skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobrovoľné uvádzanie informácií o potravinách na škodu jasnosti povinných informácií o potravinách. Preto treba poskytnúť kritériá, ktoré pomôžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a orgánom na presadzovanie právnych predpisov dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním povinných a dobrovoľných informácií o potravinách.

(41) Členské štáty by si v závislosti od miestnych praktických podmienok a okolností mali zachovať právo stanovovať pravidlá v súvislosti s poskytovaním informácií o nepredbalených potravinách. Aj keď je v takýchto prípadoch dopyt spotrebiteľa po ďalších informáciách obmedzený, informácie o možných alergénoch sa považujú za veľmi dôležité. Dôkazy naznačujú, že väčšinu prípadov alergií na potraviny spôsobili nepredbalené potraviny. Preto by sa tieto informácie mali vždy poskytovať spotrebiteľovi.

(42) Členské štáty by nemali mať možnosť prijímať iné ustanovenia než tie, ktoré sú uvedené v tomto nariadení v oblasti, ktorú harmonizuje, pokiaľ to tu nie je osobitne uvedené.

(43) Pravidlá týkajúce sa informácií o potravinách by sa mali dať prispôsobovať rýchlo sa meniacemu sociálnemu, hospodárskemu a technologickému prostrediu.

(44) So zreteľom na určité aspekty informácií o potravinách, ktoré podnecujú vývoj inovačných a moderných obchodných postupov, treba povoliť dostatok experimentov a prieskum medzi zákazníkmi a poskytnúť solídne dôkazy o najlepších systémoch. Preto by sa v týchto prípadoch mali právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa informácií o potravinách obmedziť na ustanovenie povinných zásadných požiadaviek určujúcich úroveň ochrany a informovanosti spotrebiteľa a ponechať pružnosť na plnenie týchto požiadaviek spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami vnútorného trhu.

(45) Na zabezpečenie navrhovania a stanovovania podrobnejších požiadaviek na informácie o potravinách dialektickým spôsobom a tieto požiadavky pochádzajú z osvedčených postupov, by mali na úrovni Spoločenstva aj na vnútroštátnej úrovni existovať pružné mechanizmy založené na otvorenej a transparentnej konzultácii s verejnosťou a udržateľnej interakcii medzi celým radom reprezentatívnych zainteresovaných strán. Takéto mechanizmy môžu vyústiť do vývoja vnútroštátnych nezáväzných systémov na základe solídneho spotrebiteľského prieskumu a rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami. Spotrebitelia by mali mať k dispozícii také mechanizmy, aby vedeli identifikovať potraviny označené v súlade s vnútroštátnymi systémami napr. prostredníctvom identifikačného čísla alebo symbolu.

(46) Na zabezpečenie úrovne súdržnosti výsledkov dosiahnutých v rôznych členských štátoch treba podporovať neustálu výmenu a zdieľanie osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a s Komisiou a podporovať účasť zainteresovaných strán na takýchto výmenách.

(47) Členské štáty by mali vykonávať úradné kontroly na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(48) Odkazy na smernicu 90/496/EHS v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a a niektorých ďalších látok do potravín[20] by sa mali zaktualizovať tak, aby zohľadňovali toto nariadenie. Nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(49) Na to, aby mohli zainteresované strany, najmä malé a stredné podniky, poskytovať informácie o výživovej hodnote svojich výrobkoch, malo by sa postupne zavádzať uplatňovanie opatrení, ktoré urobia uvádzanie informácií o výživovej hodnote povinným v rámci predĺžených prechodných období s poskytnutím dodatočného prechodného obdobia pre mikropodniky.

(50) Keďže ciele prijímaných opatrení nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(51) S cieľom zjednodušiť a urýchliť postup treba Komisiu poveriť úlohou prijať vykonávacie opatrenia technického charakteru.

(52) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[21].

(53) Komisii by sa mali zveriť právomoci predovšetkým na menenie a dopĺňanie a aktualizovanie príloh k tomuto nariadeniu. Keďže tieto opatrenia sú všeobecného rozsahu a sú určené na menenie a dopĺňanie nepodstatných prvkov tohto nariadenia a na dopĺňanie tohto nariadenia pridávaním nových prvkov, ktoré nemajú zásadný význam, mali by sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(54) Z dôvodov naliehavosti je potrebné pri prijímaní zmien a doplnení príloh II a III k tomuto nariadeniu použiť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Predmet a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa poskytuje základ na zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách so zohľadnením rozdielov vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb pri zabezpečení hladkého fungovania vnútorného trhu.

2. Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktorými sa riadia informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy o poskytovaní informácií o potravinách, so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové informačné požiadavky.

3. Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky etapy potravinového reťazca, kde sa činnosti potravinárskych podnikov týkajú poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom.

Uplatňuje sa na všetky potraviny určené pre konečného spotrebiteľa vrátane potravín dodávaných zariadeniami hromadného stravovania a potravín určených na zásobovanie zariadení hromadného stravovania.

4. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie stanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na konkrétne potraviny.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto definície:

(a) definície „potravín“, „potravinového práva“, „potravinárskeho podniku“, „prevádzkovateľa potravinárskeho podniku“, „maloobchodu“, „umiestnenia na trhu“ a „konečného spotrebiteľa“ v článku 2 a v článku 3 ods. 1, 2, 3, 7, 8 a 18 nariadenia (ES) č. 178/2002;

(b) definície „spracovania“, „nespracovaných produktov“ a „spracovaných výrobkov“ v článku 2 ods. 1 písm. m), n) a o) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín[22];

(c) definície „potravinárskych prídavných látok“ a „pomocných látok“ v článku 1 ods. 2 a v poznámke pod čiarou 1 smernice Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu[23];

(d) definícia „dochucovadla“ v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 88/388/EHS z 22. júna 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dochucovadiel určených na používanie v potravinách a východzích materiálov na ich výrobu[24];

(e) definície „mäsa“ a „mechanicky separovaného mäsa“ v bodoch 1.1 a 1.14 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

(f) definície „tvrdenia“, „živiny“, „inej látky“, „výživového tvrdenia“ a „zdravotného tvrdenia“ v článku 2 ods. 2 bodoch 1 až 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

2. Uplatňujú sa aj tieto definície:

(a) „informácie o potravinách“ sú informácie o potravine sprístupnené konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom nálepky, ďalšieho sprievodného materiálu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami vrátane nástrojov modernej technológie alebo verbálnej komunikácie. Tieto prostriedky nezahŕňajú komerčnú komunikáciu vymedzenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode[25];

(b) „potravinové informačné právo“ znamená ustanovenia Spoločenstva, ktorými sa riadia informácie o potravinách, a najmä označovanie, vrátane pravidiel všeobecného charakteru uplatniteľných na všetky potraviny alebo na osobitné potraviny a pravidiel, ktoré sa uplatňujú len na určité potraviny;

(c) „povinné informácie o potravinách“ sú údaje, ktorých poskytovanie konečnému spotrebiteľovi vyžadujú právne predpisy Spoločenstva;

(d) „zariadenie hromadného stravovania“ je akékoľvek zariadenie (vrátane vozidla alebo stánku s pevným stanoviskom či pojazdného stánku) ako reštaurácie, závodné jedálne, školské jedálne a nemocnice, kde sa v pracovnom čase pripravuje jedlo pre konečného spotrebiteľa, ktoré je vhodné na konzumáciu bez ďalšej prípravy;

(e) „predbalená potravina“ znamená akúkoľvek jednotlivú položku určenú na prezentáciu ako takú pre konečného spotrebiteľa a pre zariadenia hromadného stravovania, ktorá pozostáva z potraviny a obalu, do ktorého bola vložená predtým, ako bola ponúknutá na predaj, obaľujúceho potravinu úplne alebo čiastočne, ale v každom prípade takým spôsobom, že obsah nemôže byť zamenený bez otvorenia alebo výmeny obalu;

(f) „zložka“ znamená akúkoľvek látku vrátane potravinových prídavných látok a potravinových enzýmov a akúkoľvek časť zložky pozostávajúcej z niekoľkých zložiek, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave; za zložky sa nepovažujú rezíduá;

(g) „miesto pôvodu“ je akékoľvek miesto, o ktorom sa uvádza, že z neho potravina pochádza, a nie je to „krajina pôvodu“, ako sa vymedzuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92;

(h) „zložka pozostávajúca z niekoľkých zložiek“ je zložka, ktorá je sama osebe produktom viac ako jednej zložky;

(i) „nálepka“ znamená akúkoľvek visačku, značku, známku, obrázkový alebo iný opisný materiál napísaný, vytlačený, šablónou natlačený, vyznačený, vyrazený alebo natlačený na obale potravín alebo pripojený k nemu;

(j) „označenie“ znamená akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodné názvy, obrázkové materiály alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, nálepke, kruhovej alebo prstencovej etikete, ktorá sprevádza alebo sa týka takejto potraviny;

(k) „zorné pole“ znamená všetky plochy obalu, ktoré sú čitateľné z jedného pohľadu, umožňujú rýchly a ľahký prístup k údajom v označení a spotrebiteľovi umožňujú prečítať si tieto informácie bez toho, aby musel obal obracať;

(l) „obchodný názov“ je názov potraviny stanovený v príslušných ustanoveniach Spoločenstva, alebo ak takéto ustanovenia Spoločenstva neexistujú, je to názov stanovený v zákonoch, právnych predpisoch a správnych predpisoch platných v členských štátoch, v ktorých sa výrobok predáva konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam hromadného stravovania;

(m) „obvyklý názov“ je názov, ktorý je bežný ako názov potraviny bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom sa predáva;

(n) „opisný názov“ je názov obsahujúci opis potraviny a ak je to potrebné z hľadiska jej použitia, aby bol pre kupujúceho dostatočne zrozumiteľný pre určenie skutočného charakteru potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť;

(o) „primárna(-e) zložka(-ky)“ sú významnými a/alebo charakteristickými zložkami potraviny;

(p) „významná(-é) zložka(-ky)“ je zložkou potraviny, ktorá predstavuje viac ako 50 % tejto potraviny;

(q) „charakteristická(-é) zložka(-ky)“ je ktorákoľvek zložka potraviny, ktorá sa zo strany spotrebiteľa zvyčajne spája s názvom potraviny a v prípade ktorej sa vo väčšine prípadov vyžaduje kvantitatívne označenie;

(r) „zásadné požiadavky“ sú požiadavky, ktoré určujú úroveň ochrany spotrebiteľa a informácií o potravinách so zreteľom na daný problém, a ktoré sú ustanovené v akte Spoločenstva umožňujúcom vývoj vnútroštátnych systémov uvedených v článku 44;

(s) „dátum minimálnej trvanlivosti potraviny“ je dátum, do ktorého si potravina za predpokladu, že je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti;

(t) „osvedčené postupy“ sú normy, systémy, iniciatívy alebo akékoľvek iné činnosti povolené príslušnými orgánmi, ktoré sa podľa skúseností a výskumu ukázali pre väčšinu spotrebiteľov ako najefektívnejšie, a ktoré sa považujú za vzory hodné nasledovania.

3. Na účely tohto nariadenia krajina pôvodu potraviny odkazuje na pôvod potraviny, ako sa vymedzuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92.

4. Používajú sa aj osobitné definície uvedené v prílohe I.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY INFORMÁCIÍ O POTRAVINÁCH

Článok 3 Všeobecné ciele

1. Poskytovanie informácií o potravinách sa usiluje o vysokú úroveň ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov, lebo konečným spotrebiteľom poskytuje podklady pre rozhodovanie o výbere na základe informácií a bezpečné používanie potravín, najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.

2. Cieľom potravinového informačného práva je dosiahnuť v Spoločenstve voľný pohyb legálne vyrábaných a predávaných potravín, v príslušných prípadoch so zreteľom na potrebu chrániť legitímne záujmy výrobcov a propagovať výrobu kvalitných výrobkov.

3. Keď sa potravinovým informačným právom ustanovia nové požiadavky, zváži sa potreba prechodného obdobia po vstupe nových požiadaviek do platnosti, počas ktorého potraviny s nálepkami, ktoré nevyhovujú novým požiadavkám, možno umiestňovať na trh, a potreba pokračovať v predaji týchto potravín, ktoré boli umiestnené na trh pred koncom prechodného obdobia, až do vyčerpania zásob.

Článok 4 Zásady, ktorými sa riadia povinné informácie o potravinách

1. Ak sa potravinovým informačným právom vyžadujú povinné informácie o potravinách, týka sa to informácií, ktoré patria najmä do jednej z týchto kategórií:

(a) informácie o totožnosti a zložení, vlastnostiach alebo iných charakteristikách potraviny;

(b) informácie o ochrane zdravia spotrebiteľov a bezpečnom používaní potraviny. To sa týka najmä informácií o:

(i) atribútoch zloženia, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie určitých skupín spotrebiteľov;

(ii) trvanlivosti, skladovaní a bezpečnom použití;

(iii) zdravotnom vplyve vrátane rizík a dôsledkov súvisiacich so škodlivou a rizikovou konzumáciou potraviny;

(c) informácií o výživových vlastnostiach, aby sa spotrebitelia vrátane osôb s osobitnými stravovacími požiadavkami mohli rozhodovať o výbere na základe informácií.

2. Pri zvažovaní potreby povinných informácií o potravinách sa berie do úvahy široko rozšírená potreba väčšiny spotrebiteľov dostávať určité informácie, ktorým prikladajú významnú hodnotu, alebo akýchkoľvek všeobecne prijatých výhod pre spotrebiteľov, aby sa mohli rozhodovať o výbere na základe informácií.

Článok 5 Konzultácia s úradom

Akékoľvek opatrenia potravinového informačného práva, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie, sa prijímajú po konzultácii s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH A ZODPOVEDNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV

Článok 6 Základná požiadavka

Akúkoľvek potravinu určenú na zásobovanie konečného spotrebiteľa alebo zariadení hromadného stravovania sprevádzajú informácie o potravine v súlade s týmto nariadením.

Článok 7 Primerané informačné postupy

1. Informácie o potravinách nesmú byť také, aby uvádzali kupujúceho do omylu o podstate látky, najmä:

(a) pokiaľ ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie;

(b) pripisovaním potravine takých účinkov alebo vlastností, aké nemá;

(c) poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny.

2. Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

3. Podľa výnimiek uvedených v právnych predpisoch Spoločenstva platných pre prírodné minerálne vody a potraviny určené na osobitné výživové účely nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine vlastnosť uvádzajúcu, že pomáha predchádzať určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.

4. Zákaz uvedený v odseku 3 sa uplatňuje aj na:

(a) reklamu;

(b) prezentáciu potravín, najmä ich tvar, vzhľad alebo obal, použité obalové materiály, spôsob, akým sú upravené, a prostredie, kde sú vystavené.

Článok 8 Zodpovednosti

1. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojich príslušných podnikov zabezpečia dodržiavanie požiadaviek potravinového informačného práva, ktoré sa týkajú ich činností, a overujú plnenie týchto požiadaviek.

2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojich príslušných podnikov nemenia informácie sprevádzajúce potravinu, ak by takáto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa najmä so zreteľom na zdravie.

3. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí po prvýkrát umiestňujú na trh potravinu určenú na zásobovanie konečného spotrebiteľa alebo zariadenia hromadného stravovania, zabezpečia prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s platným potravinovým informačným právom.

4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za maloobchodné alebo distribučné činnosti, ktoré neovplyvňujú informácie o potravinách, konajú s primeranou starostlivosťou, aby v rámci svojich príslušných činností poskytovali informácie o potravinách podľa platných požiadaviek, najmä aby nedodávali potraviny, o ktorých vedia alebo predpokladajú, že sú na základe informácií, ktoré ako odborníci majú, nevyhovujúce.

5. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojich príslušných podnikov zabezpečia, aby sa informácie o nepredbalených potravinách zasielali prevádzkovateľovi, ktorý potraviny dostáva, aby tento mohol v príslušných prípadoch poskytnúť konečnému spotrebiteľovi povinné informácie o potravinách vymedzené v článku 9 ods. 1 písm. a) až c) a f).

6. V nasledujúcich prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojich príslušných podnikov zabezpečia, aby sa povinné údaje vyžadované podľa článku 9 objavili na vonkajšom obale, v ktorom sú potraviny predložené na predaj, alebo v obchodných dokladoch k potravinám, ak možno zaručiť, že takéto doklady buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo boli zaslané vopred alebo zároveň s dodávkou:

(a) ak sú predbalené potraviny určené pre konečného spotrebiteľa, ale uvedené na trh v etape pred predajom konečnému spotrebiteľovi, a ak táto etapa nezahŕňa predaj zariadeniu hromadného stravovania;

(b) ak sú predbalené potraviny určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania na prípravu, spracovanie, delenie alebo porciovanie.

Bez ohľadu na pododsek 1 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby sa údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), f) a h) objavili aj na vonkajšom obale, v ktorom sú potraviny predložené na predaj.

KAPITOLA IV

POVINNÉ INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH

ODDIEL 1

OBSAH A PREZENTÁCIA

Článok 9 Zoznam povinných údajov

1. V súlade s článkami 10 až 34 a na základe výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzanie týchto údajov:

(a) názov potraviny;

(b) zoznam zložiek;

(c) akákoľvek zložka uvedená v prílohe II, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť, a akákoľvek látka z nej odvodená;

(d) množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek;

(e) netto množstvo potraviny;

(f) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby;

(g) všetky osobitné podmienky skladovania alebo podmienky použitia;

(h) názov alebo obchodný názov a adresa výrobcu alebo baliarne alebo predajcu, ktorý je etablovaný v rámci Spoločenstva;

(i) krajina pôvodu alebo miesto pôvodu v prípade, kedy by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu ohľadom podstaty látky, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak informácia sprevádzajúca potravinu alebo označenie ako také by inak znamenalo, že potravina má odlišnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, v takýchto prípadoch musí byť označenie v súlade s pravidlami uvedenými v článku 35 ods. 3 a 4 a pravidlami stanovenými v súlade s článkom 35 ods. 5;

(j) návod na použitie v prípade, keby nebolo možné použiť potravinu bez poskytnutia takéhoto návodu;

(k) v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 % objemu alkoholu, skutočný objemový obsah alkoholu;

(l) vyhlásenie o výživovej hodnote.

2. Údaje uvedené v odseku 1 sa uvedú slovami a číslami, pokiaľ spotrebitelia nie sú informovaní o jednom alebo viacerých údajoch v označení prostredníctvom iných foriem vyjadrenia stanovených vykonávacími opatreniami, ktoré prijala Komisia. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

3. Komisia môže zoznam povinných údajov ustanovených v odseku 1 zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 10 Dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín

1. Okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 sú v prílohe III ustanovené dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín.

2. Komisia môže prílohu III zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 4.

Článok 11 Výnimky z požiadavky na povinné údaje

Pre osobitné druhy alebo kategórie potravín môže Komisia vo výnimočných prípadoch umožniť výnimky z požiadaviek ustanovených v článku 9 ods. 1 písm. b) a f) za predpokladu, že takéto výnimky nespôsobia neadekvátnu informovanosť konečného spotrebiteľa a zariadení hromadného stravovania. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 12 Hmotnosť a rozmery

Článok 10 sa nedotýka presnejších ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa hmotnosti a rozmerov.

Článok13 Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách

1. Povinné informácie o potravinách sú v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a sú ľahko prístupné.

2. V prípade predbalených potravín sú povinné informácie o potravinách uvedené na obale alebo na pripojenej nálepke.

3. Dostupnosť určitých povinných údajov inými spôsobmi ako na obale alebo na nálepke môže byť ustanovená Komisiou za predpokladu splnenia všeobecných zásad a požiadaviek ustanovených v kapitole II tohto nariadenia. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

4. V prípade nepredbalených potravín sa uplatňujú ustanovenia článku 41.

Článok 14 Prezentácia povinných údajov

1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné právne predpisy Spoločenstva uplatniteľné na konkrétne potraviny, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a) až k), ak sú uvedené na obale alebo na nálepke prilepenej na obal, povinné údaje uvedené v článku 10 ods. 1 sú vytlačené na obale alebo nálepke písmom s veľkosťou najmenej 3 mm a sú prezentované tak, aby sa zabezpečil výrazný kontrast medzi tlačou a pozadím.

2. Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e) a k) sa objavujú v rovnakom zornom poli.

3. Komisia môže prijať podrobné pravidlá týkajúce sa prezentácie povinných údajov a rozširovania požiadaviek uvedených v odseku 2 o ďalšie povinné údaje pre osobitné kategórie alebo druhy potravín uvedené v článku 10 a 38. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

4. Minimálna veľkosť písma uvedená v ods. 1 sa neuplatňuje v prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 10 cm2.

5. Odsek 2 sa neuplatňuje v prípade potravín vymedzených v článku 17 ods. 1 a ods. 2.

6. Povinné informácie o potravinách sú vyznačené na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v príslušných prípadoch nezmazateľné. V žiadnom prípade nemôžu byť skryté, nezreteľné, zakryté alebo prerušené iným písomným alebo obrázkovým materiálom ani iným zásahom.

Článok 15 Predaj na diaľku

Bez toho, aby boli dotknuté informačné požiadavky ustanovené v článku 9, v prípade potravín ponúkaných na predaj prostredníctvom komunikácie na diaľku vymedzenej v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku[26]:

(a) povinné informácie o potravinách sú k dispozícii pred uzavretím kúpnej zmluvy a objavujú sa v materiáloch podporujúcich predaj na diaľku alebo sa poskytujú inými vhodnými prostriedkami;

(b) údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. d), f), g), h) a k) sú povinné až v čase dodania.

Článok 16 Jazykové požiadavky

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2, povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny uvádzajú na trh.

2. Na svojom území môžu členské štáty, kde sa potravina predáva, stanoviť, aby sa takéto údaje poskytovali v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré si môžu určiť spomedzi úradných jazykov Spoločenstva.

3. Odseky 1 a 2 nebránia tomu, aby sa údaje uvádzali v niekoľkých jazykoch.

Článok 17 Vynechanie určitých povinných údajov

1. V prípade sklených fliaš určených na opätovné použitie, ktoré sú nezmazateľne označené a z toho dôvodu nemajú žiadnu nálepku, kruhovú alebo prstencovú etiketu, sú povinné iba údaje vymenované v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e), f) a l).

2. V prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia plocha má veľkosť menšiu ako 10 cm2 sú na obale alebo nálepke povinné iba údaje vymenované v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f). Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b) sa uvádzajú inými spôsobmi, alebo sú spotrebiteľovi k dispozícii na požiadanie.

3. Bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy Spoločenstva vyžadujúce povinné vyhlásenie o výživovej hodnote, sa v prípade potravín uvedených v prílohe IV nevyžaduje uvádzať vyhlásenie uvedené v článku 9 ods. 1 písm. l).

ODDIEL 2

PODROBNÉ USTANOVENIA O POVINNÝCH ÚDAJOCH

Článok 18 Názov potraviny

1. Názov potraviny je jej legálny názov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej obvyklý názov, alebo ak neexistuje obvyklý názov alebo sa obvyklý názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.

2. Osobitné ustanovenia o používaní názvu potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe V.

Článok 19 Zoznam zložiek

1. Zoznam zložiek sa uvádza pod nadpisom alebo za vhodným nadpisom, ktorý tvorí alebo obsahuje slovo „zložky“. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí na základe hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

2. Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami stanovenými v článku 18 a v prílohe V.

3. Technické pravidlá pre používanie odsekov 1 a 2 sú ustanovené prílohe VI.

Článok 20 Vynechanie zoznamu zložiek

1. Zložky nie je nutné vymenovať v prípade týchto potravín:

(a) čerstvé ovocie a zelenina vrátane nešúpaných, nekrájaných alebo podobne spracovaných zemiakov;

(b) voda sýtená kysličníkom uhličitým, ktorej opis uvádza, že bola sýtená;

(c) kvasné octy získané výlučne z jediného základného výrobku za predpokladu, že sa nepridala žiadna iná zložka;

(d) syr, maslo, fermentované mlieko a smotana, do ktorých nebola pridaná žiadna iná zložka okrem mliečnych výrobkov, enzýmov a kultúr mikroorganizmov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe, alebo soli, ktorá je potrebná pri výrobe iného než čerstvého syra a taveného syra;

(e) víno, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999, pivo a liehoviny, ako sa vymedzujú v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. […] z […] o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 . Komisia po [ päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia ] vypracuje správu týkajúcu sa uplatňovania článku 19, pokiaľ ide o tieto produkty, a môže ju doplniť osobitnými opatreniami určujúcimi pravidlá na označovanie zložiek. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3;

(f) potraviny pozostávajúce z jedinej zložky, kde:

(i) názov potraviny je rovnaký ako názov zložky; alebo

(ii) názov potraviny umožňuje jasnú identifikáciu charakteru zložky.

Článok 21 Vynechanie zložiek potravín zo zoznamu zložiek

Zoznam zložiek nemusí obsahovať tieto zložky potraviny:

(a) časti zložky, ktoré sa počas výrobného procesu dočasne oddelili a neskôr znovu zaviedli, avšak neprekračujú ich pôvodné proporcie;

(b) potravinové prísady a enzýmy:

(i) ktoré sa nachádzajú v danej potravine iba na základe skutočnosti, že ich obsahovala jedna alebo viaceré zložky tejto potraviny za predpokladu, že v konečnom výrobku nemajú žiadnu technologickú funkciu; alebo

(ii) ktoré sa používajú ako pomocné látky pri spracovaní;

(c) látky, ktoré sa používajú v nevyhnutne potrebných množstvách ako rozpúšťadlá alebo prostredie pre živiny, potravinové prísady alebo príchute;

(d) látky, ktoré nie sú potravinovými prísadami, ale používajú sa rovnako a na rovnaký účel ako pomocné látky pri spracovaní a nachádzajú sa v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenej forme;

(e) voda:

(i) ak sa voda používa počas výrobného procesu výhradne s cieľom zriedenia zložky použitej v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme; alebo

(ii) v prípade kvapalného média, ktoré sa zvyčajne nekonzumuje.

Článok 22 Označovanie určitých látok spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť

1. Akákoľvek zložka uvedená v prílohe II alebo zložka pochádzajúca zo zložky uvedenej v tejto prílohe, ktorá podlieha výnimkám uvedeným v tejto prílohe, sa uvádza na nálepke presným odkazom na názov zložky.

To sa nevyžaduje v prípadoch, kde:

(a) názov potraviny jasne odkazuje na danú zložku; alebo

(b) zložka uvedená v prílohe II, z ktorej látka pochádza, je už uvedená v zozname zložiek.

2. Zoznam v prílohe II Komisia systematicky preskúmava a v prípade potreby aktualizuje na základe najnovších vedecko-technických poznatkov.

Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 4.

3. V prípade potreby možno vydať technické usmernenia na výklad zoznamu v prílohe II v súlade s postupom uvedeným v článku 49 ods. 2.

Článok 23 Uvádzanie množstva zložiek

1. Uvádzanie množstva zložky alebo kategórie zložiek použitých pri výrobe alebo príprave potraviny sa vyžaduje v prípade:

(a) keď sa daná zložka alebo kategória zložiek vyskytuje v názve potraviny alebo ju spotrebiteľ zvyčajne vníma v spojitosti s týmto názvom; alebo

(b) keď sa daná zložka alebo kategória zložiek na označení zdôrazní vo forme slov, obrázkov alebo graficky; alebo

(c) keď je daná zložka alebo kategória zložiek nevyhnutná pre charakteristiku potraviny a na jej odlíšenie od výrobkov, s ktorými by sa kvôli svojmu názvu alebo vzhľadu mohla zameniť.

2. Komisia môže odsek 1 zmeniť a doplniť pridaním ďalších prípadov. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

3. Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať množstvo určitých zložiek, sú ustanovené v prílohe VII.

Článok 24 Netto množstvo

1. Netto množstvo potraviny sa v príslušných prípadoch vyjadruje v litroch, centilitroch, mililitroch, kilogramoch alebo gramoch:

(a) v objemových jednotkách v prípade kvapalín;

(b) v hmotnostných jednotkách v prípade ostatných výrobkov.

2. Komisia môže ustanoviť vyjadrenie netto množstva určitých osobitých potravín iným spôsobom než je spôsob uvedený v odseku 1. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

3. Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať netto množstvo určitých zložiek, sú ustanovené v prílohe VIII.

Článok 25 Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby

1. V prípade potravín, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, sa dátum minimálnej trvanlivosti nahrádza dátumom spotreby.

2. Príslušný dátum sa uvádza v súlade s prílohou IX.

3. Spôsob uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý je uvedený v bode 1 písm. c) prílohy IX, možno vymedziť v súlade s postupom uvedeným v článku 49 ods. 2.

Článok 26 Návod na použitie

1. Návod na použitie potraviny je uvedený tak, aby umožňoval jej vhodné použitie.

2. Komisia môže v prípade určitých potravín ustanoviť pravidlá týkajúce sa spôsobu uvádzania tohto návodu. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 27 Obsah alkoholu

1. Pravidlá týkajúce sa uvádzania objemovej koncentrácie alkoholu sú v prípade výrobkov klasifikovaných v rámci položiek 22.04 a 22.05 Spoločného colného sadzobníka tie, ktoré sú stanovené v osobitných ustanoveniach Spoločenstva uplatniteľných na tieto výrobky.

2. Skutočná objemová koncentrácia alkoholu v označení nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu okrem tých, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, sa uvádza v súlade s prílohou X.

ODDIEL 3

VYHLÁSENIE O VÝŽIVOVEJ HODNOTE

Článok 28 Vzťah s inými právnymi predpismi

1. Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na potraviny v rozsahu pôsobnosti týchto právnych predpisov:

(a) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov[27];

(b) smernica Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd[28].

2. Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie[29], a osobitné smernice, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.

Článok 29 Obsah

1. Vyhlásenie o výživovej hodnote obsahuje toto (ďalej len „povinné vyhlásenie o výživovej hodnote“):

(a) energetickú hodnotu;

(b) množstvá tuku, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov s osobitným odkazom na cukry a množstvá soli.

Tento odsek sa neuplatňuje na víno, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999, pivo a liehoviny, ako sa vymedzujú v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. […] z […] o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 . Komisia po [ päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia ] vypracuje správu týkajúcu sa uplatňovania tohto odseku, pokiaľ ide o tieto produkty, a môže ju doplniť osobitnými opatreniami určujúcimi pravidlá na povinné nutričné označovanie týchto produktov. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

2. Vyhlásenie o výživovej hodnote môže obsahovať aj množstvá jednej alebo viacerých z týchto látok:

(a) trans mastné kyseliny;

(b) mononenasýtené mastné kyseliny;

(c) polynenasýtené mastné kyseliny;

(d) alkoholické cukry;

(e) škrob;

(f) vláknina;

(g) bielkoviny;

(h) ktorékoľvek z minerálov alebo vitamínov uvedených v bode 1 časť A prílohy XI a prítomné vo výrazných množstvách podľa definície v bode 2 časť A prílohy XI.

3. Vyhlásenie o množstve látok, ktoré patria do jednej z kategórií živín uvedených v odseku 2 alebo sú jej zložkami, sa vyžaduje tam, kde sa uvádza nutričné a/alebo zdravotné tvrdenie.

4. Zoznamy v odsekoch 1 a 2 môže Komisia meniť a dopĺňať. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 30 Výpočet

1. Množstvo energie sa vypočítava pomocou konverzných faktorov v prílohe XII.

2. Konverzné faktory pre vitamíny a minerály uvedené v bode 1 časť A prílohy XI na presnejší výpočet ich obsahu v potravinách môže ustanoviť a zahrnúť do prílohy XII Komisia. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

3. Energetická a výživová hodnota uvedená v článku 29 ods. 1 a ods. 2 sa rovná ich hodnote v potravinách pri predaji.

V príslušných prípadoch sa informácie môžu týkať potraviny po príprave, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu.

4. Deklarované hodnoty sú v jednotlivých prípadoch priemerné hodnoty zložiek založené na:

(a) analýze potraviny výrobcom; alebo

(b) výpočte známych alebo skutočných priemerných hodnôt použitých zložiek; alebo

(c) výpočte zo všeobecne ustanovených a prijatých údajov.

O pravidlách implementácie vyhlásenia o energetickej a výživovej hodnote so zreteľom na presnosť deklarovaných hodnôt, ako napríklad na rozdiely medzi uvádzanými hodnotami a hodnotami stanovenými v priebehu úradných kontrol, možno rozhodnúť v súlade s postupom ustanoveným v článku 49 ods. 2.

Článok 31 Formy vyjadrenia

1. Údaje o energetickej hodnote a obsahu živín alebo ich zložiek uvedených v článku 29 ods. 1 a 2 sú vyjadrené v merných jednotkách uvedených v časti A prílohy XIII.

2. Údaje o energetickej hodnote a obsahu živín uvedené v odseku 1 sú vyjadrené na 100 g alebo na 100 ml, alebo podľa článku 32 ods. 2 a ods. 3 na jednu porciu.

3. Povinné vyhlásenie o výživovej hodnote sa v príslušných prípadoch vyjadruje ako percento odporúčanej dennej dávky uvedenej v časti B prílohy XI vo vzťahu k 100 g alebo 100 ml alebo jednej porcii. Ak sa uvádza vyhlásenie o obsahu vitamínov a minerálov, aj to je vyjadrené ako percentuálny podiel odporúčanej dennej dávky uvedenej v bode 1 časť A prílohy XI.

4. Vyhlásenie o obsahu alkoholických cukrov a/alebo škrobov a vyhlásenie o type mastných kyselín, ktoré nie je povinným vyhlásením o obsahu nasýtených mastných kyselín uvedeným v článku 29 ods. 1 písm. b), sa podáva v súlade s prílohou XIII časťou B.

Článok 32 Vyjadrenie na jednu porciu

1. Okrem vyhlásenia o výživovej hodnote na 100 g alebo na 100 ml uvedeného v článku 31 ods. 2 možno údaje v označení vyjadriť na jednu porciu, ktorej množstvo je uvedené na nálepke, za predpokladu, že je uvedený počet porcií v balení.

2. Vyhlásenie o výživovej hodnote možno vyjadriť na jednu porciu len vtedy, ak je potravina predbalená po jednotlivých porciách.

3. Vyjadrenie výlučne na základe jednej porcie v prípade potravín predkladaných v baleniach obsahujúcich viac porcií potraviny, ktorá nebola predbalená po jednotlivých porciách, ustanovuje Komisia. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 33 Ďalšie formy vyjadrenia

1. Okrem foriem vyjadrenia uvedených v článku 31 ods. 2 a ods. 3 možno vyhlásenie o výživovej hodnote podať inými formami vyjadrenia za predpokladu splnenia týchto zásadných požiadaviek:

(a) cieľom formy vyjadrenia je uľahčiť spotrebiteľovi pochopenie prínosu alebo významu potraviny pre energetickú a výživovú hodnotu stravovania a

(b) vychádza buď z harmonizovaných odporúčaných denných dávok, alebo ak tieto neexistujú, zo všeobecne prijatého odporúčania denných dávok energie a živín a

(c) opiera sa o dôkaz pochopenia a použitia prezentácie informácií priemerným spotrebiteľom.

2. Takéto ďalšie formy vyjadrenia uvedené v odseku 1 sú identifikované podľa vnútroštátneho systému uvedeného v článku 44.

Článok 34 Prezentácia

1. Údaje uvedené v článku 31 ods. 2 v súvislosti s povinným vyhlásením o výživovej hodnote, sú obsiahnuté v hlavnom zornom poli. V príslušných prípadoch sú prezentované spolu v jasnom formáte v tomto poradí: energia, tuk, nasýtené mastné kyseliny, uhľohydráty s osobitným odkazom na cukry a soľ.

2. Vyhlásenie o výživovej hodnote týkajúce sa živín uvedených v článku 29 ods. 2 sa objavuje spolu na jednom mieste a prípadne v poradí prezentácie uvedenom v časti C prílohy XIII.

Ak sa toto vyhlásenie o výživovej hodnote neobjavuje v hlavnom zornom poli, prezentuje sa vo forme tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, vyhlásenie sa uvádza v riadkoch.

3. Ak sa povinné vyhlásenie o výživovej hodnote objavuje spolu s vyhlásením o živinách uvedených v článku 29 ods. 2, energetické a výživové hodnoty obsiahnuté vo vyhlásení sa uvádzajú, podľa vhodnosti, v poradí uvedenom v časti C prílohy XIII.

4. V prípadoch, kedy je množstvo energie alebo živiny(-ín) vo výrobku zanedbateľné, vyhlásenie o výživovej hodnote týchto prvkov možno nahradiť tvrdením ako „obsahuje zanedbateľné množstvá …“ v tesnej blízkosti vyhlásenia o výživovej hodnote, ak je k dispozícii.

5. Na prezentáciu vyhlásenia o výživových hodnotách podľa vnútroštátneho systému uvedeného v článku 44 možno použiť grafické formy alebo symboly za predpokladu splnenia týchto zásadných požiadaviek:

(a) takéto formy prezentácie neuvádzajú spotrebiteľa do omylu a

(b) existuje dôkaz o tom, že priemerný spotrebiteľ týmto formám prezentácie rozumie.

6. Pravidlá týkajúce sa ostatných aspektov prezentácie vyhlásenia o výživovej hodnote, ktoré nie sú uvedené v odseku 5, môže ustanoviť Komisia. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

KAPITOLA V

NEPOVINNÉ ÚDAJE O POTRAVINÁCH

Článok 35 Uplatniteľné požiadavky

1. Ak sa informácie o potravinách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, poskytujú na dobrovoľnom základe, tieto informácie musia spĺňať príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté označovanie v súlade s osobitnými právnymi predpismi Spoločenstva, uplatňujú sa odseky 3 a 4, ak je krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny uvedené na dobrovoľnom základe s cieľom informovať spotrebiteľov, že potravina má pôvod v Európskom spoločenstve alebo v danej krajine alebo na danom mieste alebo odtiaľ pochádza.

3. Ak krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny nie sú totožné s krajinou pôvodu alebo miestom pôvodu primárnej(-ych) zložky(-iek), uvedie sa tiež krajina pôvodu alebo miesto pôvodu tejto(týchto) zložky(-iek).

4. V prípade mäsa, okrem hovädzieho a teľacieho, sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu môžu uviesť ako jedno miesto, iba ak sa zvieratá narodili, chovali a zabili v rovnakej krajine alebo na rovnakom mieste. V ostatných prípadoch sa poskytnú informácie o každom z rôznych miest narodenia, chovu a zabitia.

5. Komisia môže ustanoviť vykonávacie pravidlá týkajúce sa uplatňovania odseku 3. Opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Komisia môže ustanoviť vykonávacie pravidlá týkajúce sa podmienok a kritérií použitia dobrovoľne poskytnutých údajov. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3

Článok 36 Prezentácia

Nepovinné údaje sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie.

KAPITOLA VI

VNÚTROŠTÁTNE USTANOVENIA

Článok 37 Princíp

Členské štáty môžu prijímať ustanovenia v oblasti informovania spotrebiteľa o potravinách len tam, kde je to uvedené v tomto nariadení.

Článok 38 Vnútroštátne ustanovenia o ďalších povinných údajoch

1. Okrem povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 a v článku 10 môžu členské štáty v súlade s postupom uvedeným v článku 42 v prípade osobitných druhov alebo kategórií potravín vyžadovať ďalšie povinné údaje, ktoré sú opodstatnené z týchto dôvodov:

(a) ochrana verejného zdravia;

(b) ochrana spotrebiteľov;

(c) predchádzanie podvodom;

(d) ochrana priemyselných alebo obchodných vlastníckych práv, označenia miesta pôvodu, registrované označenia pôvodu a zamedzenie nekalej súťaže.

2. Podľa ods. 1 môžu členské štáty zaviesť opatrenia týkajúce sa povinného uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín iba v prípade dokázaného prepojenia určitých kvalít potraviny a jej pôvodu alebo miesta pôvodu. Členské štáty pri oznamovaní takýchto opatrení Komisii poskytnú dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá významnú hodnotu poskytovaniu týchto informácií.

Článok 39 Mlieko a mliečne výrobky

Členské štáty môžu prijať opatrenia odchylné od článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 2 v prípade mlieka a mliečnych výrobkov dodávaných v sklených fľašiach určených na opakované použitie.

Bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto ustanovení.

Článok 40 Alkoholické nápoje

Členské štáty môžu, pokiaľ nebudú prijaté ustanovenia Spoločenstva uvedené v článku 20 písm. e), zachovať vnútroštátne pravidlá týkajúce vymenúvania zložiek v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu.

Článok 41 Vnútroštátne opatrenia pre nepredbalené potraviny

1. Ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam hromadného stravovania bez predbalenia, alebo ak sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo predbalené na priamy predaj, členské štáty môžu prijať podrobné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým sa majú uvádzať údaje uvedené v článkoch 9 a 10.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nepožadovať poskytnutie niektorých z údajov uvedených v ods. 1, okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c), za predpokladu že spotrebiteľ alebo zariadenie hromadného stravovania dostane dostatočné informácie.

3. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o znení ustanovení uvedených v článkoch 1 a 2.

Článok 42 Notifikačný postup

1. Ak sa členský štát, ktorý považuje za potrebné prijať nové právne predpisy v oblasti informácií o potravinách, odvoláva na tento článok, Komisiu a ostatné členské štáty vopred informuje o predpokladaných opatreniach a uvedie dôvody, ktoré ich opodstatňujú.

2. Komisia konzultuje so Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat zriadeným článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takúto konzultáciu považuje za užitočnú alebo ak o to požiada členský štát.

3. Príslušný členský štát môže prijať predpokladané opatrenia až po troch mesiacoch od oznámenia uvedeného v odseku 1 za predpokladu, že nedostal negatívne stanovisko zo strany Komisie.

4. Ak je stanovisko Komisie negatívne, začne konanie uvedené v článku 49 ods. 2 pred uplynutím trojmesačnej lehoty s cieľom zistiť, či sa predpokladané opatrenia môžu vykonávať. Komisia môže požadovať uskutočnenie určitých zmien a doplnení predpokladaných opatrení. Príslušný členský štát môže prijať navrhované opatrenia až po prijatí konečného rozhodnutia zo strany Komisie.

5. Na opatrenia spadajúce do rozsahu notifikačného postupu uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa neuplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov[30].

Článok 43 Podrobné pravidlá

Komisia môže prijať podrobné pravidlá pre uplatňovanie tejto kapitoly. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 2.

KAPITOLA VII

VÝVOJ VNÚTROŠTÁTNYCH SYSTÉMOV

Článok 44 Vnútroštátne systémy

1. Členské štáty môžu prijať, odporučiť alebo inak schváliť vnútroštátne systémy pozostávajúce výlučne z nezáväzných pravidiel ako sú odporúčania, usmernenie, normy alebo akékoľvek iné nezáväzné pravidlá (ďalej len „vnútroštátne systémy“) s cieľom zabezpečiť uplatňovanie nasledujúcich ustanovení a v súlade so zásadnými požiadavkami, ktoré sú v nich obsiahnuté:

(a) článok 33 ods. 2 týkajúci sa ďalších foriem vyjadrenia vyhlásenia o výživovej hodnote;

(b) článok 34 ods. 5 týkajúci sa prezentácie vyhlásenia o výživovej hodnote.

2. Komisia môže ustanoviť vykonávanie ostatných ustanovení potravinového informačného práva vnútroštátnymi systémami s výnimkou ustanovení uvedených v odseku 1 a príslušné zásadné požiadavky. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

3. Vnútroštátne systémy môžu členské štáty vyvíjať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán v súlade so všeobecnými zásadami a požiadavkami ustanovenými v kapitole II a III tohto nariadenia a:

(a) v dôsledku dôkladného spotrebiteľského prieskumu a

(b) po rozsiahlej konzultácii s celým radom zainteresovaných strán čerpajúc z osvedčených postupov.

4. Vnútroštátne systémy zahŕňajú vhodné mechanizmy s cieľom umožniť spotrebiteľom identifikovať potraviny, ktoré sú označené v súlade s vnútroštátnymi systémami, na monitorovanie úrovne súladu so systémom a na hodnotenie jeho vplyvu.

5. Členské štáty poskytnú Komisii údaje o vnútroštátnych systémoch uvedených v ods. 1 vrátane identifikátora pre potraviny, ktoré sú označované v súlade s uvedeným vnútroštátnym systémom. Komisia sprístupní tieto údaje verejnosti, najmä prostredníctvom tomu venovanej internetovej stránky.

6. Komisia podporuje a organizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a členskými štátmi a Komisiou o záležitostiach týkajúcich sa prijatia a vykonávania vnútroštátnych systémov. Podporuje účasť zainteresovaných strán na takejto výmene, najmä prostredníctvom poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín zriadenej rozhodnutím Komisie 2004/613/ES zo 6. augusta 2004, týkajúcim sa zriadenia poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín[31].

7. Komisia po konzultácii s členskými štátmi môže prijať usmernenia týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 45 Prezumpcia zhody

1. Akékoľvek informácie o potravinách poskytované v súlade s vnútroštátnym systémom sa považujú za vyhovujúce zásadným požiadavkám uvedeným v článku 44 ods. 1 a ods. 2.

2. Uplatňovanie vnútroštátnych systémov nesmie vytvárať prekážky voľného pohybu výrobkov.

Článok 46 Opatrenia Spoločenstva

1. Ak Komisia zastáva názor, že vnútroštátny systém nie je v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, môže po informovaní výboru uvedeného v článku 49 ods. 1 prijať rozhodnutie, ktorým od členského štátu požaduje, aby zrušil alebo zmenil a doplnil uvedený vnútroštátny systém.

2. Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia v súvislosti s ustanoveniami uvedenými v článku 44 ods. 1 a ods. 2. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 47 Vykonávacie pravidlá

Komisia môže prijať podrobné pravidlá pre vykonávanie tejto kapitoly. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 2.

KAPITOLA VIII

VYKONÁVANIE, ZMENA A DOPLNENIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48 Technické úpravy

Komisia môže podľa ustanovení o zmenách a doplneniach príloh II a III uvedených v článku 10 ods. 2 a článku 22 ods. 2 tieto prílohy meniť a dopĺňať. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 49 Výbor

1. Komisii asistuje Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat.

2. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5a ods. 1 až ods. 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

4. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 50 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1924/2006

V článku 7 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:

„Povinnosť a spôsoby poskytovania informácií podľa [kapitoly IV oddiel 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.. …]* sa vzťahujú mutatis mutandis aj na nutričné a/alebo zdravotné tvrdenie s výnimkou všeobecnej reklamy.

Okrem toho sa v rovnakom zornom poli ako vyhlásenie o výživovej hodnote uvedie množstvo(-vá) látky(-tok), na ktorú(-ré) sa výživové alebo zdravotné tvrdenie vzťahuje, a ktoré sa neuvádza na nutričnom označení, pričom sa toto množstvo uvedie v súlade s článkami 30 až 32 [nariadenia (ES) č. …].

* Ú. v. EÚ L …, dd.mm.rrrr, s. ... “.

Článok 51 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1925/2006

1. V článku 6 nariadenia (ES) 1925/2006 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Výsledkom pridania vitamínu alebo minerálnej látky do potraviny musí byť, že sa tento vitamín alebo minerálna látka v potravine bude nachádzať aspoň vo významnom množstve, ak je takéto množstvo vymedzené podľa [bodu 2 časť A prílohy XI k nariadeniu (ES) č. …]*. Odchylne od uvedených významných množstiev sa pre špecifické potraviny alebo kategórie potravín v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 prijmú minimálne množstvá vrátane všetkých nižších množstiev.

* Ú. v. EÚ L …, dd.mm.rrrr, s. ... “.

2. V článku 7 nariadenia (ES) 1925/2006 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Nutričné označovanie výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je povinné. Informácia, ktorá sa má poskytnúť, sa skladá z informácie uvedenej v článku 29 ods. 1 [nariadenia (ES) č. …] a z informácie o celkových množstvách vitamínov a minerálnych látok pridaných do potraviny“.

Článok 52 Zrušenie

1. Smernice 2000/13/ES, 87/250/ES, 94/54/ES, 1999/10/ES, 2002/67/ES, 2004/77/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 sa zrušujú s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Smernica 90/496/EHS sa zrušuje od [5 rokov po nadobudnutí účinnosti].

3. Odkazy na zrušené akty sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie.

Článok 53 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 14 ods. 1 sa uplatňuje od [ prvého dňa mesiaca 3 roky po nadobudnutí účinnosti ].

Články 29 až 34 sa uplatňujú od [ prvého dňa mesiaca 3 roky po nadobudnutí účinnosti ] okrem prípadu potravín označovaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ktoré majú v deň nadobudnutia účinnosti menej než 10 zamestnancov, a ktorých ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR, kde sa uplatňujú od [ prvého dňa mesiaca 5 rokov po nadobudnutí účinnosti ].

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

OSOBITNÉ VYMEDZENIE POJMOV uvedené v článku 2 ods. 4

1. „Vyhlásenie o výživovej hodnote“ alebo „nutričné označovanie“ znamená informácie pozostávajúce z:

a) energetickej hodnoty; alebo

b) energetickej hodnoty a jednej alebo viacerých z týchto živín:

- tuky,

- uhľohydráty,

- vláknina,

- bielkoviny,

- soľ,

- vitamíny a minerálny uvedené v prílohe XI časť A bod 1 a prítomné vo významných množstvách definovaných v prílohe XI časť A bod 2.

2. „tuky“ sú všetky lipidy vrátane fosfolipidov;

3. „nasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny bez dvojitej väzby;

4. „trans mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s najmenej jednou nekonjugovanou (menovite prerušenou aspoň jednou metylénovou skupinou) dvojitou väzbou uhlík-uhlík v trans konfigurácii;

5. „mononenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s jednou dvojitou cis-väzbou;

6. „polynenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s dvojitými väzbami prerušovanými cis, cis-metylénovou skupinou;

7. „uhľohydráty“ sú uhľohydráty, ktoré sú metabolizované v ľudskom organizme vrátane alkoholických cukrov;

8. „cukry“ sú všetky monosacharidy a disacharidy prítomné v potravinách okrem alkoholických cukrov;

9. „alkoholické cukry“ sú alkoholy obsahujúce viac než dve hydroxylové skupiny;

10. „bielkoviny“ znamenajú obsah bielkovín vypočítaný pomocou vzorca: bielkoviny = celkové množstvo dusíka podľa Kjeldahla × 6,25;

11. „soľ“ znamená obsah soli vypočítaný pomocou vzorca: soľ = sodík × 2,5;

12. „priemerná hodnota“ je hodnota, ktorá najlepšie vyjadruje množstvo určitej živiny obsiahnuté v danej potravine a odráža sezónne výkyvy, spotrebiteľské zvyky a ďalšie faktory, ktoré môžu spôsobiť kolísanie aktuálnych hodnôt;

13. „hlavné zorné pole“ je zorné pole, ktoré je najpravdepodobnejšie zobrazené alebo viditeľné za normálnych alebo bežných podmienok predaja alebo používania.

PRÍLOHA II

ZLOŽKY SPÔSOBUJÚCE ALERGIE ALEBO NEZNÁŠANLIVOSŤ

1. Obilniny obsahujúce glutén (hlavne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, špalda, cirok alebo ich hybridné odrody) a výrobky z nich okrem:

a) glukózových sirupov na báze pšenice vrátane dextrózy[32];

b) maltodextrínov na báze pšenice1;

c) glukózových sirupov na ražnej báze;

d) obilnín použitých pri výrobe destilátov alebo etylalkoholu poľhohospodárskeho pôvodu pre alkoholické a iné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu.

2. Kôrovce a výrobky z kôrovcov.

3. Vajcia a výrobky z vajec.

4. Ryby a výrobky z rýb okrem:

a) rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karoténových prípravkov;

b) rybacej želatíny alebo želatíny používanej ako číriace činidlo v pive a víne.

5. Arašidy a výrobky z arašidov.

6. Sójové bôby a výrobky zo sójových bôbov okrem:

a) plne rafinovaného sójového oleja a tuku 1;

b) zmesí prírodných tokoferolov (E306), prírodného D-alfa tokoferolu, prírodného acetátu D-alfa tokoferolu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu;

c) rastlinné oleje vyrobené z fytosterolov a fytosterolových esterov zo sójových bôbov;

d) rastlinný stanolester vyrobený z rastlinných olejových sterolov zo sójových bôbov.

7. Mlieko a mliečne výrobky (vrátane laktózy) okrem:

a) srvátky použitej na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu pre alkoholické a iné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu;

b) laktitolu.

8. Orechy, hlavne mandle ( Amygdalus communis L .), lieskové oriešky ( Corylus avellana ), vlašské orechy ( Juglans regia ), kešu oriešky ( Anacardium occidentale ), pekanové orechy ( Carya illinoinensis (Wangenh.) K. Koch ), brazílske orechy ( Bertholletia excelsa ), pistáciové oriešky ( Pistacia vera ), makadamské orechy a queenslandské orechy ( Macadamia ternifolia ) a výrobky z nich okrem:

a) orechov používaných na výrobu destilátov alebo etylalkoholu prírodného pôvodu pre alkoholické a iné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu.

9. Zeler a výrobky zo zeleru.

10. Horčica a výrobky z horčice.

11. Sezamové semiačka a výrobky zo sezamových semiačok.

12. Kysličník siričitý a sírany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l vyjadrené ako SO2.

13. Vlčí bôb a výrobky z vlčieho bôbu.

14. Mäkkýše a výrobky z mäkkýšov.

PRÍLOHA III

POTRAVINY, V PRÍPADE KTORÝCH MUSÍ OZNAČENIE OBSAHOVAŤ JEDEN ALEBO NIEKOĽKO ĎALŠÍCH ÚDAJOV

DRUH ALEBO KATEGÓRIA POTRAVÍN | ÚDAJE |

1. POTRAVINY BALENÉ ZA PRÍTOMNOSTI URčITÝCH PLYNOV |

1.1 Potraviny, ktorých trvanlivosť bola predĺžená pomocou baliarenských plynov povolených podľa smernice Rady 89/107/EHS[33] | „Balené v ochrannej atmosfére“ |

2. POTRAVINY OBSAHUJÚCE SLADIDLÁ |

2.1 Potraviny obsahujúce sladidlo alebo sladidlá povolené podľa smernice 89/107/EHS | Pri názve potraviny je uvedené tvrdenie „obsahuje sladidlo(sladidlá)“. |

2.2 Potraviny obsahujúce pridaný cukor alebo cukry a sladidlo alebo sladidlá povolené podľa smernice 89/107/EHS | Pri názve potraviny je uvedené tvrdenie „obsahuje cukor(cukry) a sladidlo(sladidlá)“. |

2.3 Potraviny obsahujúce aspartám povolený podľa smernice 89/107/EHS | „obsahuje zdroj fenylalanínu” |

2.4 Potraviny obsahujúce viac ako 10 % pridaných alkoholických cukrov povolených podľa smernice 89/107/EHS | „nadmerná spotreba môže mať laxatívne účinky“ |

3. POTRAVINY OBSAHUJÚCE KYSELINU GLYCYRHIZÍNOVÚ ALEBO JEJ AMÓNNU SOľ |

3.1 Cukrovinky alebo nápoje obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 100 mg/kg alebo 10 mg/l alebo vyššej. | Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „obsahuje sladké drievko“, pokiaľ pojem „sladké drievko“ už nie je uvedený v zozname zložiek alebo v názve potraviny. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny. |

3.2 Cukrovinky obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 4 g/kg alebo vyššej. | Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii“. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny. |

3.3 Nápoje obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 50 mg/l alebo vyššej, alebo v koncentrácii 300 mg/l alebo vyššej v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 % objemu alkoholu[34]. | Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii“. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny. |

4. NÁPOJE S VYSOKÝM OBSAHOM KOFEÍNU |

4.1 Nápoje s výnimkou nápojov na báze kávy, čaju alebo kávového či čajového extraktu, ktorých názov obsahuje termín „káva“ alebo „čaj“, ktoré: sú určené na konzumáciu bezo zmeny a obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v pomere viac ako 150 mg/l alebo sú v koncentrovanej alebo sušenej forme a po zriedení obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v pomere viac ako 150 mg/l | „vysoký obsah kofeínu“ v tom istom zornom poli ako názov nápoja, za ktorým nasleduje údaj o obsahu kofeínu v zátvorke vyjadrený v súlade s článkom 14 ods. 5 tohto nariadenia v mg/100 ml. |

5. POTRAVINY S PRIDANÝMI FYTOSTEROLMI, FYTOSTEROLOVÝMI ESTERMI, FYTOSTANOLMI ALEBO FYTOSTANOLOVÝMI ESTERMI |

5.1 Potraviny alebo zložky potravín s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi alebo fytostanolovými estermi | (1) „s pridanými rastlinnými sterolmi“ alebo „s pridanými rastlinnými stanolmi“ v rovnakom zornom poli ako názov potraviny; (2) množstvo pridaných fytosterolov, fytosterolových esterov, fytostanolov alebo fytostanolových esterov (vyjadrené v % alebo v g voľných rastlinných sterolov/rastlinných stanolov na 100 g alebo 100 ml potravín) sa uvedie na zozname zložiek; (3) tvrdenie, že potravina je určená výlučne pre ľudí, ktorí si chcú znížiť hladinu cholesterolu v krvi; (4) tvrdenie, že pacienti, ktorí užívajú lieky na zníženie cholesterolu, by mali výrobok konzumovať len pod dohľadom lekára; (5) ľahko viditeľné tvrdenie, že potravina nie je nutrične vhodná pre tehotné alebo dojčiace ženy a deti mladšie ako päť rokov; (6) rada, že potravina sa má používať ako súčasť vyváženej a pestrej stravy vrátane pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny, ktorá pomáha udržiavať hladinu karotenoidov; (7) v rovnakom zornom poli ako tvrdenie vyžadované podľa bodu 3) tvrdenie, že sa treba vyhýbať konzumácii viac ako 3 g pridaných rastlinných sterolov/ rastlinných stanolov denne; (8) definícia porcie danej potraviny alebo potravinovej zložky (podľa možnosti v g alebo ml) s údajom o množstve rastlinných sterolov/rastlinných stanolov, ktoré obsahuje každá porcia. |

PRÍLOHA IV

POTRAVINY VYŇATÉ Z POŽIADAVKY NA POVINNÉ VYHLÁSENIE O VÝŽIVOVEJ HODNOTE

- nespracované produkty, ktoré pozostávajú z jedinej zložky alebo kategórie zložiek;

- spracované produkty, ktoré boli spracované len údením alebo zrením, a ktoré pozostávajú z jednej zložky alebo kategórie zložiek;

- vody určené na ľudské spotrebu vrátane vôd, v ktorých sú jedinými prísadami kysličník uhličitý a/alebo príchute;

- bylinky, koreniny alebo ich zmesi;

- soľ a náhrady soli;

- výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových extraktoch a čakankových extraktoch[35], celé alebo mleté kávové zrná a celé alebo mleté kávové zrná bez kofeínu;

- bylinný odvar, čaj, čaj bez kofeínu, instantný alebo rozpustný čaj alebo čajový extrakt, instantný alebo rozpustný čaj alebo čajový extrakt bez kofeínu, ktorý neobsahuje pridané zložky;

- kvasné octy a octové náhrady vrátane tých, v ktorých sú jedinými pridanými zložkami príchute;

- príchute;

- potravinové prísady;

- pomocné látky pri spracovaní;

- potravinové enzýmy;

- želatína

- želírovacie zmesi;

- kvasnice;

- potraviny v baleniach alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 25 cm2;

- potraviny predávané súkromnými osobami v rámci príležitostných činností, a nie v rámci podnikania, ktoré by znamenalo určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie;

- potraviny, ktoré výrobca malých množstiev výrobkov priamo dodáva konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam priamo zásobujúcim konečného spotrebiteľa;

- potraviny vo vnútornom obale neurčené na predaj bez vonkajšieho obalu (nutričné informácie sú uvedené na vonkajšom obale, pokiaľ nepatria do kategórií, ktoré sú vyňaté podľa tejto prílohy).

PRÍLOHA V

NÁZOV POTRAVINY A OSOBITNÉ SPRIEVODNÉ INFORMÁCIE

ČASť A – NÁZOV POTRAVINY

1. V členskom štáte, v ktorom sa výrobok predáva, sa povoľuje používať názov potraviny, pod ktorým sa výrobok legálne vyrába a predáva v členskom štáte, kde sa potravina vyrába.

Avšak v prípade, keď uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä tých, ktoré sú stanovené v článku 10, by neumožnilo spotrebiteľom v členskom štáte, kde sa výrobok predáva, rozpoznať skutočný charakter potraviny a odlíšiť ju od potravín, s ktorými by si ju bolo možné zameniť, musí byť obchodný názov potraviny doplnený o ďalšie opisné údaje, ktoré uvádzajú v blízkosti názvu potraviny.

2. Vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny uvádzaný v členskom štáte, kde sa vyrába, nemôže používať v členskom štáte, kde sa predáva, ak je potravina, ktorú označuje, tak odlišná, čo sa týka zloženia alebo výroby, od potraviny známej pod týmto názvom, že ustanovenia uvedené v bode 1 nie sú v členskom štáte, kde sa potravina predáva, postačujúce na poskytnutie správnej informácie pre kupujúceho.

3. Názov potraviny nesmie byť nahradený žiadnym názvom chráneným ako duševné vlastníctvo, značkovým menom alebo vymysleným názvom.

ČASť B – POVINNÉ SPRIEVODNÉ ÚDAJE NÁZVU POTRAVINY

1. Názov potraviny obsahuje alebo je doplnený o sprievodné údaje týkajúce sa fyzikálneho stavu potraviny alebo jej špecifického spracovania (napríklad práškový, sušený mrazom, hlboko zmrazený, rýchlo zmrazený, koncentrovaný, údený) vo všetkých prípadoch, kedy by vynechanie takýchto informácií mohlo uviesť kupujúceho do omylu.

2. Potraviny spracované za použitia ionizujúceho žiarenia musia mať jedno z týchto označení:

„ožiarené“ alebo „spracované za použitia ionizujúceho žiarenia“.

ČASť C – OSOBITNÉ POžIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAčOVANIA „MLETÉHO MÄSA“

1. Kritériá zloženia kontrolované na základe denného priemeru:

Obsah tuku | Pomer medzi spojivovým tkanivom a mäsovými bielkovinami |

— chudé mleté mäso | ≤ 7 % | ≤ 12 |

— mleté hovädzie mäso | ≤ 20 % | ≤ 15 |

— mleté mäso s obsahom bravčového mäsa | ≤ 30 % | ≤ 18 |

— mleté mäso z ostatných druhov zvierat | ≤ 25 % | ≤ 15 |

2. Odchylne od požiadaviek ustanovených v kapitole IV oddielu V prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 sa v označení objavujú tieto slová:

- „percentuálny podiel tuku menej než…“,

- „pomer medzi spojivovým tkanivom a mäsovými bielkovinami menší než…“.

3. Členské štáty môžu povoliť umiestnenie mletého mäsa na svojom vnútroštátnom trhu, ktoré nevyhovuje kritériám ustanoveným v bode 1 tejto časti, pod vnútroštátnou značkou, ktorú si nemožno zameniť so značkami uvedeným v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 853/2004.

PRÍLOHA VI

UVÁDZANIE A OZNAČOVANIE ZLOŽIEK

ČASť A – OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA UVÁDZANIA ZLOžIEK V ZOSTUPNOM PORADÍ NA ZÁKLADE HMOTNOSTI

Kategória zložiek | Ustanovenie týkajúce sa uvádzania na základe hmotnosti |

1. Pridaná voda a prchavé výrobky | Vymenúvajú sa v poradí na základe ich hmotností v konečnom výrobku. Množstvo vody pridanej ako zložka do potraviny sa vypočíta odpočítaním celkového množstva ostatných použitých zložiek od celkového množstva konečného výrobku. Toto množstvo nie je nutné zohľadniť, ak nepresahuje 5 % hmotnosti konečného výrobku. |

2. Zložky používané v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme a rozriedené počas výroby | Môžu byť vymenované v poradí na základe hmotnosti, aká bola zaznamenaná pred koncentráciou alebo dehydratáciou. |

3. Zložky použité v koncentrovaných alebo dehydrovaných potravinách, ktoré sú určené na rozriedenie pridaním vody | Môžu byť vymenované v poradí na základe pomeru v rozriedenom výrobku za predpokladu, že zoznam zložiek je doplnený o výraz „zložky rozriedeného výrobku“ alebo „zložky výrobku pripraveného na použitie“. |

4. Ovocné, zeleninové alebo hubové zmesi, kde žiaden druh neprevláda z hľadiska hmotnosti, a všetky druhy sa používajú v rôznych pomeroch | Môžu byť uvedené spolu v zozname zložiek pod označením „ovocie“, „zelenina“ alebo „huby“ doplneným výrazom „v rôznych pomeroch“, ktorý nasleduje ihneď za zoznamom ovocia, zeleniny alebo húb. V týchto prípadoch sa zmes zaraďuje do zoznamu zložiek v súlade s článkom 19 ods. 1 na základe celkovej hmotnosti ovocia, zeleniny alebo húb. |

5. Zmesi korenia alebo byliniek, kde žiaden druh významne neprevláda, čo sa týka pomeru hmotností | Môžu byť vymenované v inom poradí za predpokladu, že takýto zoznam zložiek je doplnený výrazom „v rôznom pomere“. |

6. Zložky, ktoré tvoria menej než 2 % konečného výrobku | Môžu byť vymenované v rôznom poradí po ostatných zložkách. |

7. Zložky, ktoré sú podobné alebo navzájom zameniteľné a mohli sa použiť pri výrobe alebo príprave potraviny bez toho, aby sa zmenilo je zloženie, charakter alebo pociťovaná hodnota, pokiaľ tvoria menej než 2 % konečného výrobku | Môžu byť uvedené v zozname zložiek výrazom „obsahuje ... a/alebo ...“, ak je v konečnom výrobku prítomná aspoň jedna najviac z dvoch zložiek. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na potravinové prísady alebo zložky uvedené v časti C tejto prílohy. |

ČASť B – OZNAčOVANIE URčITÝCH ZLOžIEK NÁZVOM KATEGÓRIE NAMIESTO šPECIFICKÉHO NÁZVU

Zložky, ktoré patria do jednej z uvedených kategórií potravín a sú zložkami inej potraviny, sa uvádzajú len označením tejto kategórie.

Definícia kategórie potravín | Označenie |

1. Rafinované oleje iné ako olivový olej | „Olej“ spolu s buď s prídavným menom „rastlinný“, alebo „živočíšny“, ako je to vhodné, alebo označením špecifického rastlinného alebo živočíšneho pôvodu Prídavné meno „hydrogenizovaný“ musí sprevádzať označenie hydrogenizovaného oleja, pokiaľ množstvo nasýtených mastných kyselín a trans mastných kyselín nie je zahrnuté vo vyhlásení o výživovej hodnote. |

2. Rafinované tuky | „Tuk“ spolu s buď s prídavným menom „rastlinný“, alebo „živočíšny“, ako je to vhodné, alebo označením špecifického rastlinného alebo živočíšneho pôvodu Prídavné meno „hydrogenizovaný“ musí sprevádzať označenie hydrogenizovaného tuku, pokiaľ množstvo nasýtených mastných kyselín a trans mastných kyselín nie je zahrnuté vo vyhlásení o výživovej hodnote. |

3. Múčne zmesi získané z dvoch alebo viacerých druhov obilnín | „Múka“, za tým nasleduje zoznam obilnín, z ktorých sa získala, v zostupnom poradí podľa hmotnosti |

4. Škroby a škroby modifikované fyzikálnymi prostriedkami alebo enzýmami | „Škrob“ |

5. Všetky druhy rýb, kde ryby tvoria zložku inej potraviny, a za predpokladu, že názov a prezentácia tejto potraviny sa nevzťahuje na špecifický druh rýb | „Ryba“ |

6. Všetky druhy syra, kde syr alebo zmes syrov tvorí zložku inej potraviny, a za predpokladu, že názov a prezentácia tejto potraviny sa nevzťahuje na špecifický druh syra | „Syr“ |

7. Všetky korenia neprevyšujúce 2 % hmotnosti potraviny | „Korenie(-a)“ alebo „zmes korení“ |

8. Všetky bylinky alebo časti byliniek neprevyšujúce 2 % hmotnosti potraviny | „Bylinky“ alebo „zmes byliniek“ |

9. Všetky druhy gumových prípravkov, ktoré sa používajú vo výrobe gumového základu pre žuvačky | „Gumový základ“ |

10. Všetky druhy rozdrobených pečených obilných výrobkov | „Strúhanka“ alebo „sucháre“, ako je vhodné |

11. Všetky druhy sacharózy | „Cukor“ |

12. Bezvodná dextróza alebo monohydrát dextrózy | „Dextróza“ |

13. Glukózový sirup a bezvodný glukózový sirup | „Glukózový sirup“ |

14. Všetky druhy mliečnych proteínov (kazeíny, kazeináty a srvátka) a ich zmesi | „Mliečne proteíny“ |

15. Lisované, vytlačené alebo rafinované kakaové maslo | „Kakaové maslo“ |

16. Všetky druhy vína vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 | „Víno“ |

17. Kostrové svalstvo[36] cicavcov a vtáčích druhov uznaných za vhodné na ľudskú spotrebu s prirodzeným alebo vlastným tkanivom, ak celkový obsah tuku a spojivového tkaniva nepresahuje nižšie uvedené hodnoty, a ak mäso tvorí zložku inej potraviny. Táto definícia sa netýka výrobkov definovaných ako „mechanicky separované mäso“. Maximálny obsah tuku a spojivového tkaniva v zložkách označených pojmom „... mäso“ | „… mäso“ a názov (názvy)[37] druhov zvierat, z ktorých pochádza |

Druh | Tuk (%) | Spojivové tkanivo[38] (%) |

Cicavce (okrem králikov a ošípaných) a zmesi druhov s prevažujúcimi cicavcami | 25 | 25 |

Ošípané | 30 | 25 |

Vtáky a králiky | 15 | 10 |

Ak sú tieto maximálne limity prekročené, ale všetky ostatné kritériá definície „mäsa“ splnené, obsah „... mäsa“ sa príslušne upraví smerom nadol a v zozname zložiek musí byť okrem pojmu „... mäso“ uvedený aj obsah tuku a/alebo spojivového tkaniva. |

18. Všetky druhy výrobkov spadajúcich pod definíciu „mechanicky separované mäso“. | „mechanicky separované mäso“ a názov(názvy) (3) druhov zvierat, z ktorých pochádza |

ČASť C – OZNAčOVANIE URčITÝCH ZLOžIEK NÁZVOM ICH KATEGÓRIE, PO KTOROM NASLEDUJE ICH šPECIFICKÝ NÁZOV ALEBO ES čÍSLO

Prídavné látky a enzýmy okrem prídavných látok a enzýmov vymedzených v článku 21 písm. b), ktoré patria do jednej z kategórií uvedených v tejto časti, musia byť označené názvom tejto kategórie, za ktorým nasleduje ich špecifický názov, prípadne ES číslo. Ak zložka patrí do viac než jednej kategórie, uvádza sa kategória príslušná pre základnú funkciu danej potraviny. Označenie „modifikovaný škrob“ však musí byť vždy doplnené jeho osobitným rastlinným pôvodom, ak táto prísada môže obsahovať glutén.

Kyselina |

Regulátor kyslosti |

Protihrudkujúca látka |

Odpeňovacie činidlo |

Antioxidant |

Látka podporujúca kysnutie |

Farbivo |

Emulgátor |

Emulgačné soli[39] |

Stužovadlo |

Činidlo na zvýraznenie chute |

Činidlo na spracovanie múky |

Želírovacie činidlo |

Poleva |

Stabilizátor vlhkosti |

Modifikovaný škrob[40] |

Konzervačná látka |

Plniaci plyn |

Kypriaca látka |

Stabilizátor |

Sladidlo |

Zahusťovadlo |

ČASť D – OZNAčENIE AROMATICKÝCH PRÍSAD V ZOZNAME ZLOžIEK

1. Aromatické prísady sa označujú buď slovom „príchuť(príchute)“ alebo špecifickejším názvom alebo opisom aromatickej prísady.

2. Chinín a/alebo kofeín používaný ako aromatická prísada pri výrobe alebo príprave potraviny sa uvádza v zozname zložiek bezprostredne za pojmom „príchuť (príchute)“.

3. Slovo „prírodný“ alebo iné slovo s rovnakým významom sa môže použiť len na označenie aromatických prísad, ktorých prísadová zložka obsahuje výlučne aromatické substancie definované v článku 1 ods. 2 písm. b) bod i) smernice 88/388/EHS a/alebo aromatické prípravky definované v článku 1 ods. 2 písm. c) tejto smernice.

4. Ak názov aromatickej prísady obsahuje zmienku o rastlinnom alebo živočíšnom charaktere alebo pôvode obsiahnutých substancií, slovo „prírodný“ alebo akékoľvek iné slovo rovnakého významu môže byť použité len v prípade, ak komponent aromatickej prísady nebol izolovaný vhodnými fyzikálnymi procesmi, enzymatickými alebo mikrobiologickými procesmi, alebo len tradičnými procesmi prípravy potravín výlučne alebo takmer výlučne z potraviny alebo zo zdroja príslušnej aromatickej prísady.

ČASť E – OZNAčENIE ZLOžENÝCH ZLOžIEK

1. Zložená zložka môže byť zahrnutá v zozname zložiek pod svojím označením, pokiaľ je to zákonom ustanovené alebo zvyčajne zavedené z hľadiska celkovej hmotnosti, za ktorým hneď nasleduje zoznam jej zložiek.

2. Zoznam zložiek zložených zložiek nie je povinný:

a) ak je zloženie zloženej prísady definované v bežných právnych predpisoch Spoločenstva, a pokiaľ zložená prísada tvorí menej než 2 % konečného výrobku; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na potravinové prísady podliehajúce ustanoveniam článku 21 písm. a) až d); alebo

b) u zložených prísad pozostávajúcich zo zmesí korenia a/alebo byliniek, ktoré tvoria menej než 2 % hotového výrobku, s výnimkou potravinových prísad podliehajúcich ustanoveniam článku 21 písm. a) až d); alebo

c) ak je zložená prísada potravinou, pre ktorú sa podľa právnych predpisov Spoločenstva nevyžaduje uvádzať zoznam zložiek.

PRÍLOHA VII

UVÁDZANIE MNOŽSTVA ZLOŽIEK

1. Uvádzanie množstva sa nevyžaduje:

a) pri zložke alebo kategórii zložiek:

(i) ktorej netto hmotnosť v sušine je uvedená v súlade s bodom 5 prílohy VIII; alebo

(ii) ktorej množstvo je povinné uvádzať na označení už na základe ustanovení Spoločenstva; alebo

(iii) ktorá sa používa v malých množstvách s cieľom ochutenia; alebo

(iv) ktorá v prípade, keď je uvedená v názve potraviny, neovplyvňuje výber spotrebiteľa v krajine, kde sa predáva, pretože zmena množstva nie je významná pre charakteristiku potraviny alebo pre jej odlíšenie od podobných potravín; alebo

b) v prípade, keď osobitné ustanovenia Spoločenstva presne stanovujú množstvo zložky alebo kategórie zložiek bez potreby ich uvedenia v označení; alebo

c) v prípadoch uvedených v bodoch 4 a 5 časti A prílohy VI.

2. Článok 23 ods. 1) písm. a) a b) sa neuplatňuje v prípadoch:

a) akejkoľvek zložky alebo kategórie zložiek spadajúcich pod označenie „obsahuje sladidlo(-á)“ alebo „obsahuje cukor (cukry) a sladidlo(-á)“, ak je toto označenie súčasťou názvu potraviny podľa prílohy III; alebo

b) akéhokoľvek pridaného vitamínu a minerálu, ak sa na túto látku vzťahuje vyhlásenie o výživovej hodnote.

3. Množstvo zložky alebo kategórie zložiek sa:

a) vyjadruje ako percentuálny podiel zodpovedajúci množstvu zložky alebo zložiek v čase jej/ich použitia; a

b) objavuje sa buď v názve potraviny alebo ihneď za ním, alebo na zozname zložiek v spojení s danou zložkou alebo kategóriou zložiek.

4. Odchylne od bodu 3,

a) v prípade potravín, ktoré v dôsledku tepelnej úpravy alebo iného ošetrenia stratili vlhkosť, zodpovedá množstvo vyjadrené v percentách takému množstvu použitej zložky (zložiek), ktoré sa vzťahuje na konečný výrobok, pokiaľ množstvo alebo celkové množstvo všetkých zložiek uvedených v označení nepresahuje 100 %, kedy sa množstvo nahrádza hmotnosťou zložky (zložiek), ktorá je potrebná na prípravu 100 g konečného výrobku;

b) množstvo prchavých zložiek sa na základe ich hmotnostného zastúpenia v konečnom výrobku;

c) množstvo zložiek použitých v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme, ktoré sa počas výroby rekonštituujú, sa môže uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia stanoveného pred ich koncentráciou alebo dehydratáciou;

d) v prípade koncentrovaných alebo dehydrovaných potravín určených na rekonštituovanie pridaním vody sa môže množstvo zložiek uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia v rekonštituovanom výrobku.

PRÍLOHA VIII

VYHLÁSENIE O NETTO MNOŽSTVE

1. Netto množstvo nie je povinné uvádzať v prípade potravín:

a) ktoré podliehajú výrazným stratám objemu alebo hmoty a predávajú sa na kusy alebo sa vážia v prítomnosti kupujúceho; alebo

b) ktorých netto hmotnosť je menšia než 5 g alebo 5 ml; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na koreniny a bylinky.

2. V prípade, keď sa na základe ustanovení Spoločenstva vyžaduje uvádzať určitý typ množstva (ako napríklad nominálne množstvo, minimálne množstvo, priemerné množstvo), alebo v prípade, že takéto ustanovenia neexistujú, na základe vnútroštátnych ustanovení sa na účely tohto nariadenia za toto množstvo považuje netto množstvo.

3. V prípade, že predbalený predmet pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivo zabalených predmetov obsahujúcich rovnaké množstvo rovnakého výrobku, ako netto množstvo sa uvedie netto množstvo, ktoré obsahuje každý jednotlivý predmet a celkový počet takýchto balíkov. Uvádzanie týchto údajov však nie je povinné v prípade, keď sa dá celkový počet jednotlivých balíkov zvonku zreteľne zistiť a spočítať, a v prípade, keď aspoň jedno označenie netto množstva v každom jednotlivom balíku sa dá zreteľne zistiť zvonku.

4. V prípade, keď predbalený predmet pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivých balíkov, ktoré sa nepovažujú za predajné jednotky, ako netto množstvo sa uvádza celkové netto množstvo a celkový počet jednotlivých balíkov.

5. V prípade potraviny pevnej formy, ktorá je prítomná v kvapalnom médiu, sa uvádza aj netto hmotnosť v sušine potraviny bez kvapaliny.

Na účely tohto bodu znamená „kvapalné médium“ nasledujúce výrobky s možným výskytom vo forme zmesí, a tiež v prípade mrazených a rýchlo zmrazených výrobkov za predpokladu, že kvapalina je len prídavok k základným zložkám prípravku, a teda nie je rozhodujúcim činiteľom pre kupujúceho: voda, vodné roztoky solí, rôsol, vodné roztoky potravinárskych kyselín, ocot, vodné roztoky cukrov, vodné roztoky iných sladidiel, ovocné alebo zeleninové šťavy v prípade ovocia alebo zeleniny.

PRÍLOHA IX

DÁTUM MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI

1. Dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza takto:

a) Dátum sa uvádza za slovami:

- „Minimálna doba trvanlivosti do …“, v prípade, keď sa na označení uvádza deň,

- „Minimálna doba trvanlivosti do konca …“ v ostatných prípadoch.

b) Za textom uvedeným v písmene a) nasleduje:

- buď samotný dátum, alebo

- odkaz, kde je na označení uvedený dátum.

Ak je to potrebné, po týchto údajoch sa uvedie opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať, ak sa má výrobok uchovať do konca určeného obdobia.

c) Dátum pozostáva zo dňa, mesiaca a roku v nekódovanej chronologickej podobe.

Avšak v prípade potravín:

- ktoré sa neuchovávajú viac ako tri mesiace, postačuje uviesť deň a mesiac,

- ktoré sa uchovávajú viac ako tri, ale nie viac ako 18 mesiacov, stačí uvádzať mesiac a rok,

- ktoré sa uchovávajú dlhšie ako 18 mesiacov, stačí uviesť rok.

d) Podľa ustanovení Spoločenstva, ktoré nariaďujú iné typy uvádzania dátumu, sa uvedenie dátumu minimálnej trvanlivosti nevyžaduje pre:

- čerstvé ovocie a zeleninu vrátane zemiakov, ktoré neboli šúpané, krájané alebo podobne spracované; táto výnimka sa nevzťahuje na naklíčené semená a podobné výrobky, ako sú napríklad klíčky strukovín,

- vína, likérové vína, šumivé vína, aromatizované vína a podobné výrobky z iného ovocia ako hrozno a nápoje spadajúce pod kódy KN 22060091, 22060093 a 22060099 a vyrábané z hrozna alebo hroznových muštov,

- nápoje obsahujúce najmenej 10 objemových percent alkoholu,

- nealkoholické nápoje, ovocné džúsy, ovocné nektáre a alkoholické nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu v osobitných nádobách s obsahom viac ako 5 litrov, ktoré sú určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania,

- pekárenské alebo cukrárenské výrobky, ktoré sa na základe charakteru ich obsahu bežne spotrebujú do 24 hodín od výroby,

- vínny ocot,

- kuchynská soľ,

- tvrdý cukor,

- cukrovinky pozostávajúce takmer výlučne z ochutených a/alebo prifarbených cukrov,

- žuvačky a podobné výrobky určené na žuvanie,

- jednotlivé porcie zmrzliny.

2. Dátum „spotrebujte do“ sa uvádza takto:

a) Pred samotným dátumom je uvedené „spotrebujte do ...“:

b) Za slovami v písmene a) nasleduje:

- buď samotný dátum, alebo

- odkaz, kde na označení je uvedený dátum.

Za týmito údajmi nasleduje opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať.

c) Dátum pozostáva zo dňa, mesiaca a, podľa možnosti, roku v tomto poradí a v nekódovanej forme.

PRÍLOHA X

OBJEMOVÁ KONCENTRÁCIA ALKOHOLU

Skutočná objemová koncentrácia alkoholu v nápojoch obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu sa uvádza číselným údajom, ktorý neobsahuje viac ako 1 desatinné miesto. Za ním nasleduje symbol „% obj.“ a pred ním môže byť uvedené slovo „alkohol“ alebo skratka „alk.“.

Koncentrácia alkoholu sa určuje pri 20 °C.

Kladné a záporné odchýlky povolené pri uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu a vyjadrené v absolútnych hodnotách sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Uplatňujú sa bez toho, aby boli dotknuté tolerancie odvodené z metódy analýzy použitej na určenie koncentrácie alkoholu.

Opis nápoja | Kladná alebo záporná odchýlka |

1. Pivá s koncentráciou alkoholu najviac 5,5 % obj.; nápoje klasifikované v rámci podpoložky 22.07 B II Spoločného colného sadzobníka a vyrobené z hrozna | 0,5 % obj. |

2. Pivá s koncentráciou alkoholu viac ako 5,5 % obj.; nápoje klasifikované v rámci podpoložky 22.07 B I Spoločného colného sadzobníka a vyrobené z hrozna; kvasené jablčné mušty, kvasené hruškové mušty, ovocné vína a podobné nápoje vyrobené z ovocia okrem hrozna, či už poloperlivé alebo perlivé; nápoje na báze fermentovaného medu | 1 % obj. |

3. Nápoje obsahujúce macerované ovocie alebo časti rastlín | 1,5 % obj. |

4. Všetky ostatné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu | 0,3 % obj. |

PRÍLOHA XI

REFERENČNÉ PRÍJMY

ČASť A – REFERENčNÉ PRÍJMY VITAMÍNOV A MINERÁLOV (DOSPELÍ)

1. Vitamíny a minerály, ktoré môžu byť uvádzané, a ich odporúčané denné dávky (RDA)

Vitamín A (µg) Vitamín D (µg) Vitamín E (mg) Vitamín C (mg) Tiamín (mg) Riboflavín (mg) Niacín (mg) Vitamín B6 (mg) Folacín (µg) | 800 5 10 60 1,4 1,6 18 2 200 | Vitamín B12 (µg) Biotín (mg) Kys. pantotenová (mg) Vápnik (mg) Fosfor (mg) Železo (mg) Horčík (mg) Zinok (mg) Jód (µg) | 1 0,15 6 800 800 14 300 15 150 |

2. Významné množstvo vitamínov a minerálov

Pri rozhodovaní, čo predstavuje významné množstvo, sa spravidla berie do úvahy 15 % odporúčanej dávky uvedenej v bode 1, ktorú obsahuje 100 g alebo 100 ml alebo jedno balenie, ak toto balenie obsahuje len jednu porciu.

ČASť B – REFERENčNÉ PRÍJMY ENERGIE A VYBRANÝCH žIVÍN OKREM VITAMÍNOV A MINERÁLOV (DOSPELÍ)

Energia alebo živina | Referenčný príjem |

Energetická hodnota | 8 400 kJ (2 000 kcal) |

Celkový obsah tuku | 70 g |

Nasýtené mastné kyseliny | 20 g |

Uhľohydráty | 230 g |

Cukry | 90 g |

Soľ | 6 g |

PRÍLOHA XII

KONVERZNÉ FAKTORY

KONVERZNÉ FAKTORY NA VÝPOčET ENERGETICKEJ HODNOTY

Uvádzaná energetická hodnota sa vypočítava pomocou týchto konverzných faktorov:

— uhľohydráty (s výnimkou alkoholových cukrov) | 4 kcal/g —17 kJ/g |

— alkoholové cukry | 2,4 kcal/g —10 kJ/g |

— bielkoviny | 4 kcal/g —17 kJ/g |

— tuk | 9 kcal/g —37 kJ/g |

— salatrimy | 6 kcal/g — 25 kJ/g |

— alkohol (etanol) | 7 kcal/g —29 kJ/g |

— organické kyseliny | 3 kcal/g — 13 kJ/g |

PRÍLOHA XIII

VYJADRENIE A PREZENTÁCIA VYHLÁSENIA O VÝŽIVOVEJ HODNOTE

ČASť A – VYJADRENIE VYHLÁSENIA O VÝžIVOVEJ HODNOTE

Jednotky používané vo vyhlásení o výživovej hodnote sú:

— energetická hodnota | kJ a kcal |

— tuk | gramy (g) |

— uhľohydráty |

— vláknina |

— bielkoviny |

— soľ |

— vitamíny a minerály | jednotky uvedené v bode 1 časť A prílohy XI |

— ostatné látky | jednotky vhodné pre jednotlivé príslušné látky |

ČASť B – PORADIE PREZENTÁCIE UHľOHYDRÁTOVÝCH A TUKOVÝCH ZLOžIEK VO VYHLÁSENÍ O VÝžIVOVEJ HODNOTE

1. Alkoholové cukry a/alebo škrob sa v tomto vyhlásení uvádzajú v tomto poradí:

uhľohydráty | g |

z toho: |

— cukry | g |

— alkoholické cukry | g |

— škrob | g |

2. Množstvo a/alebo druh mastných kyselín sa v tomto vyhlásení uvádza v tomto poradí:

tuky | g |

z toho: |

— nasýtené mastné kyseliny | g |

— trans mastné kyseliny | g |

— mononenasýtené mastné kyseliny | g |

— polynenasýtené mastné kyseliny | g |

ČASť C – PORADIE PREZENTÁCIE ENERGETICKÝCH HODNÔT A žIVÍN VO VYHLÁSENÍ O VÝžIVOVEJ HODNOTE

Poradie prezentácie informácií o energetickej hodnote prípadne živinách je takéto:

energetická hodnota | kJ a kcal |

tuk | g |

z čoho |

— nasýtené mastné kyseliny | g |

— trans mastné kyseliny | g |

— mononenasýtené mastné kyseliny | g |

— polynenasýtené mastné kyseliny | g |

uhľohydráty | g |

z toho |

— cukry | g |

— alkoholické cukry | g |

— škrob | g |

vláknina | g |

bielkoviny | g |

soľ | g |

vitamíny a minerálny | jednotky uvedené v bode 1 časť A prílohy XI |

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

2. RÁMEC ABM / ABB

Príslušná(-é) oblasť(-ti) politiky a súvisiaca činnosť(-ti): zdravie a ochrana spotrebiteľa: bezpečnosť potravín, zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky B..A)) vrátane ich názvov:

Žiadne finančné povinnosti.

3.2. Trvanie činnosti a finančného vplyvu:

S otvoreným koncom

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[41] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[42] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[43] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky):

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[44] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)

Pred akciou [rok n-1] | Stav po akcii |

Počet ľudských zdrojov spolu |

5. CHARAKTERISTIKA A CIELE

Podrobnosti týkajúce sa kontextu návrhu sa vyžadujú v dôvodovej správe. V tomto oddiele legislatívneho finančného výkazu sa uvádzajú nasledujúce doplňujúce informácie:

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Navrhovaným nariadením o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa prepracúvajú a aktualizujú súčasné pravidlá týkajúce sa označovania potravín uplatniteľné na potraviny všeobecne. Stanovuje sa ním pružný mechanizmus spolupráce zdola nahor, ktorý by umožnil zainteresovaným stranám inovácie v oblasti označovania potravín a umožnil by prispôsobenie pravidiel týkajúcich sa označovania rôznym a neustále sa meniacim trhom a požiadavkám spotrebiteľov.

Pravidlá týkajúce sa nutričného označovania sú prepracované so všeobecnými ustanoveniami o označovaní potravín. Návrhom sa stáva nutričné označovanie povinným v hlavnom zornom poli nálepky potraviny a umožňuje sa ním vývoj osvedčených postupov v prezentácii nutričných informácií.

Na uplatňovanie nových pravidiel je prechodné obdobie 3 roky.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrh s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Hlavným cieľom právnych predpisov je:

- umožniť spotrebiteľom uskutočňovať informovaný, bezpečný, zdravý a trvalo udržateľný výber;

- poskytnúť spotrebiteľom relevantné, užitočné a legitímne očakávané informácie;

- zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu;

- podporovať prokonkurenčné prostredie trhu.

Pri zohľadnení týchto cieľov rozsiahla revízia odzrkadľuje tieto špecifické ciele:

- zabezpečiť konzistentnosť a jasnosť pri poskytovaní informácií;

- chrániť zdravie spotrebiteľov a zamerať sa na špecifické spotrebiteľské požiadavky na informácie;

- zabrániť označovaniu uvádzajúcemu do omylu;

- umožniť inováciu odvetvia tým, že sa označovanie umožní využívať na propagáciu svojich produktov.

Budú sa monitorovať tieto ukazovatele: oznámenie členských štátov týkajúce sa vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

Uveďte vybraný(-é) spôsob(-y)[46] implementácie akcie.

X centralizované hospodárenie

X priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( orgány zriadené Spoločenstvom podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte s ktorými)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Všeobecné monitorovanie právnych predpisov o označovaní je zahrnuté v nariadení 882/2004 o úradných kontrolách potravín a krmív. Toto nariadenie predpokladá, že členské štáty efektívne vykonávajú požiadavky potravinového práva. Komisia (Potravinový a veterinársky úrad) kontroluje správne vynucovanie členských štátov.

Monitorovanie by mala vykonávať Komisia a členské štáty napríklad prostredníctvom správ od členských štátov, mimovládnych organizácií a vlastného monitorovania činností odvetvia.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

6.2.3. Podmienky a frekvencia budúcich hodnotení

Komisia by mala vykonať hodnotenie nových právnych predpisov 5 až 7 rokov od plného uplatňovania právnych predpisov, aby zistila ich relevantnosť pre potreby zainteresovaných strán. Takéto hodnotenie by sa malo zameriavať najmä na chápanie a efektívnosť vnútroštátnych systémov s cieľom zistiť potrebu pravidiel Spoločenstva pre aspekty, v prípade ktorých boli prijaté vnútroštátne nezáväzné systémy.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrh z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[48] (XX 01 01) | A*/AD | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 |

B*, C*/AST | 1/0,2 | 1/0,2 | 1/0,2 | 1/0,2 | 1/0,2 | 1/0,2 |

Zamestnanci financovaní[49] podľa článku XX 01 02 |

Ostatní zamestnanci[50] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 4,7 | 4,7 | 4,7 | 4,7 | 4,7 | 4,7 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z činnosti

Implementácia nariadenia, t.j. prijatie usmernení a vykonávacích opatrení, riadenie oznamovania vnútroštátnych opatrení v konzultácii so Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. Komisia tiež uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou týkajúcich sa vnútroštátnych systémov a zverejňuje podrobnosti o vnútroštátnych systémoch a monitoruje ich vývoj a uplatňovanie.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

V prípade viacerých zdrojov uveďte počet pracovných miest z každého zdroja.

X Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n.

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR.

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroja a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

8.2.6. Ostatné administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie |

XX 01 02 11 03 – Výbory[52] |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2. Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu |

3. Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ C xxx, xx.xx.xxxx. s. xx.

[2] Ú. v. EÚ C xxx, xx.xx.xxxx. s. xx.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z …………….., spoločná pozícia Rady z …………..

[4] Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č, 575/2006 (Ú. v. EÚ L 100, 8.4.2006, s. 3).

[5] Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

6 Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/142/ES (Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 110).

[6] Ú. v. ES L 276, 6.10.1990, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/120/ES (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 51.)

[7] KOM(2007) 279.

[8] Ú. v. ES L 113, 30.4.1987, s. 57.

[9] Ú. v. ES L 300, 23.11.1994, s. 14. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/77/ES (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 76).

[10] Ú. v. ES L 69, 16.3.1999, s. 22.

[11] Ú. v. ES L 191, 19.7.2002, s. 20.

[12] Ú. v. EÚ L 97, 1.4.2004, s. 44.

[13] Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 76.

[14] Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1.

[15] Ú. v. EÚ L [ …], […], s.[…].

[16] Ú. v. ES L 302, 19.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

[17] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 883/2005 (Ú. v. EÚ L 148, 11.6.2005, s. 5).

[18] Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené …

[19] Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 26.

[20] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[21] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

[22] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27.

[23] Ú. v. ES L 184, 15.7.1988, s. 61.

[24] Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

[25] Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19.

[26] Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.

[27] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 1.

[28] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 27.

[29] Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

[30] Ú. v. EÚ L 275, 25.8.2004, s. 17.

[31] A výrobkov z nich, pokiaľ proces, ktorým prechádzajú, nezvyšuje úroveň alergenicity podľa hodnotenia úradu pre príslušný výrobok, z ktorého pochádzajú.

[32] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27.

[33] Táto hladina sa vzťahuje na výrobky pripravené na konzumáciu priamo alebo po zriedení podľa pokynov výrobcov.

[34] Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 26.

[35] Bránica a žuvacie svaly sú súčasťou kostrových svalov, pričom k nim nepatrí srdce, jazyk, svaly hlavy (okrem žuvacích), svaly zápästia, chodidla a chvosta .

[36] Pri označovaní v angličtine možno toto označenie nahradiť všeobecným názvom zložky pre daný druh zvierat.

[37] Obsah spojivového tkaniva sa vypočítava na základe pomeru medzi obsahom kolagénu a obsahom mäsových bielkovín. Obsah kolagénu znamená obsah hydroxyprolínu vynásobený faktorom 8.

[38] Len v prípade tavených syrov a výrobkov na báze tavených syrov.

[39] Špecifický názov alebo ES číslo nemusia byť určené.

[40] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[41] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[42] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článku xx 01 04 alebo xx 01 05.

[43] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[44] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[45] V prípade, že uvediete viac spôsobov, uveďte ďalšie podrobnosti v časti „relevantné poznámky“ tohto bodu.

[46] Ako sa uvádza v oddiele 5.3.

[47] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[48] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[49] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[50] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušnú(-é) výkonnú(-é) agentúru(-y).

[51] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.