EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52008DC0465
Communication from the Commission to the European Parliament, the Council and the European Economic and Social Committee - An Industrial Property Rights Strategy for Europe
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe
/* KOM/2008/0465 v konečnom znení */
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe /* KOM/2008/0465 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 16.7.2008 KOM(2008) 465 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe 1. ÚVOD Právom priemyselného vlastníctva sa zriaďuje ochrana nad nehmotným majetkom. Napríklad, keď sa predá vyrobený výrobok, samotný výrobok potom vlastní kupujúci. Práva duševného vlastníctva však umožňujú, aby súvisiace nehmotné prvky zostali vo vlastníctve tvorcu alebo pôvodcu produktu. Tieto nehmotné prvky zahŕňajú myšlienku alebo vynález, ktorý stojí za produktom, alebo názov či znak na rozlíšenie od ostatných. Duševné vlastníctvo sa tradične rozdeľuje do dvoch hlavných kategórií: priemyselné vlastníctvo a autorské právo. V tomto oznámení sa pozornosť venuje právam priemyselného vlastníctva [1] . Najznámejšími právami priemyselného vlastníctva sú patenty a ochranné známky. Patenty sú výhradné práva udelené pôvodcovi na obmedzené obdobie ako náhrada za poskytnutie technických informácií súvisiacich s vynálezom. Naopak, práva spojené s ochrannými známkami, ktorými sú označenia označujúce pôvod tovarov a služieb, nemajú obmedzené trvanie za predpokladu, že sa naďalej používajú v obchodnom styku. Účinnosť obidvoch týchto práv sa však zachováva prostredníctvom platieb poplatkov za údržbu. Práva priemyselného vlastníctva sú rôzneho druhu a zahŕňajú menej známe práva, ako sú dizajny, zemepisné označenia a práva k odrodám rastlín. Všetky tieto práva však majú spoločné to, že umožňujú ich majiteľom zabrániť neoprávnenému používaniu nehmotného aktíva s potenciálnou komerčnou hodnotou, či ide o myšlienku nachádzajúcu sa za inovatívnym výrobkom alebo procesom, alebo o upozornenie spotrebiteľa na pôvod. Európa potrebuje silné práva priemyselného vlastníctva, aby mohla chrániť svoje inovácie a udržať si svoju konkurencieschopnosť v celosvetovej znalostnej ekonomike. Pokiaľ ide o EÚ, väčšina zapísaných práv priemyselného vlastníctva je chránená na úrovni Spoločenstva. Vzhľadom na neexistenciu dohody o patente Spoločenstva však podniky túto možnosť v oblasti patentov nemajú. Na vyplnenie tejto medzery Komisia uverejnila v apríli 2007 oznámenie[2] s cieľom oživiť debatu o patentovom systéme v Európe a vytýčiť cestu smerom k patentu Spoločenstva a skvalitnenej patentovej jurisdikcii pre EÚ. Komisia sa domnieva, že pokrok v tejto záležitosti je absolútne nevyhnutný a preto zdôrazňuje svoju snahu o dohodu, ktorá predstavuje prioritu v týchto návrhoch. Minuloročné oznámenie dalo impulz k pokroku v oblasti chýbajúcich právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa patentov. Potom, čo sa stanovil podnet k riešeniu situácie v oblasti patentov, toto oznámenie smeruje k vytvoreniu horizontálnej a integrovanej stratégie v rámci celého spektra práv priemyselného vlastníctva. Účelom tohto oznámenia nie je diskutovať o relatívnom význame formálnych práv priemyselného vlastníctva a alternatívnych obchodných modeloch ako softvér s dostupným zdrojovým kódom alebo obchodné tajomstvá, ale pozornosť sa venuje samotným právam priemyselného vlastníctva. V oznámení sa analyzujú súčasné iniciatívy s cieľom navrhnúť opatrenia, aby tento systém fungoval optimálnym spôsobom a zvládol výzvy, ktorým Európa bude čeliť v nasledujúcom období. 2. VÝZVY V strategickej správe o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť Komisia určila investovanie do vzdelania a inovácií za jednu zo štyroch prioritných oblastí, na ktoré je potrebné zamerať opatrenia v cykle počas rokov 2008 až 2010[3]. Ochrana duševného vlastníctva predstavuje kľúčovú rámcovú podmienku pre inovácie, stimuláciu investícií do výskumu a vývoja a prenos znalostí z laboratórií do trhového prostredia. Jasný režim v oblasti práv duševného vlastníctva je základnou podmienkou jednotného trhu a realizovania tzv. piatej slobody, t. j. voľného pohybu znalostí. To môže ako súčasť širšej politiky prispieť aj k tomu, aby sa nachádzali riešenia, ktorými by bolo možné reagovať na témy rastúceho významu ako zmena klímy, starnutie obyvateľstva vo svete a možná energetická kríza. 2.1. Hospodárske a spoločenské prínosy práv priemyselného vlastníctva Majetok, či už hmotný alebo nehmotný, je kľúčovým prvkom fungovania trhového hospodárstva. Práva priemyselného vlastníctva ako patenty, dizajny a práva k odrodám rastlín poskytujú podnety na produkciu nových vynálezov a iných inovácií tým, že sa nimi udeľuje výhradné právo na obmedzené obdobie. Takýmito právami priemyselného vlastníctva sa uľahčuje vstup nových hráčov na trh tým, že im pomáha pritiahnuť rizikový kapitál a umožňuje udeľovať etablovaným subjektom na trhu výrobné licencie. Práva ochrannej známky sú absolútne nevyhnutné na to, aby fungoval systém nenarušenej konkurencie, ktorý umožňuje zákazníkovi rozlišovať medzi výrobkami a službami podnikov. Ochranné známky poskytujú vysoko účinné prostriedky komunikácie. Na jednej strane slúžia na prenos informácií a propagáciu a na druhej strane predstavujú symbol na vytvorenie a reprezentovanie podnikateľských schopností a podnikového imidžu. Výrobcovia, ktorí nemusia bojovať proti napodobneninám, môžu zvyšovať svoj trhový podiel, mieru zisku a budovať lojalitu svojich zákazníkov. Patentové práva neprinášajú iba výhody pre majiteľov týchto práv, ale slúžia aj na rozširovanie znalostí. Konkurenčné spoločnosti síce môžu stratiť podiel na trhu kvôli patentom konkurencie, profitujú však z nových technologických príležitostí vyplývajúcich z publikovaných vynálezov a znižuje sa ich potreba aplikovať metódu reverzného inžinierstva. To môže viesť k pozitívnej špirále inovácií, ktorou sa z dlhodobého hľadiska kompenzuje počiatočný efekt vysokých cien počas obdobia výhradného práva na trhu. Priemyselné vlastníctvo tak môže mať pozitívny vplyv na konkurenciu, keď sa súčasne prísne uplatňujú pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť zneužívaniu práv. Príkladom vplyvu priemyselného vlastníctva, ktorým sa podporuje konkurencia, je vytvorenie tzv. technologických združení[4] pre patenty, čím sa znižujú transakčné náklady a stanovuje sa limit na licenčné poplatky. Vytvorenie združenia umožňuje licencovanie technológií zahrnutých v združení na jednom mieste. V prípadoch, keď nadobúdatelia licencie dostávajú stále služby týkajúce sa uplatňovania licencovanej technológie, môže viesť spoločné licencovanie a servis k ďalšiemu zníženiu nákladov. Napriek týmto výhodám nie sú práva priemyselného vlastníctva samoúčelné. Pri tvorbe politiky v tejto oblasti je potrebné nájsť kompromis medzi udeľovaním výhradných práv a rozširovaním nových výrobkov a procesov, aby práva priemyselného vlastníctva aj v budúcnosti prinášali hospodárske a sociálne výhody. 2.2. Zmena prostredia pre inovácie V globálnej znalostnej ekonomike narastá význam inovácií ako hnacej sily konkurenčnej výhody. Aby si podniky v rámci EÚ zachovali svoju konkurencieschopnosť, nemôžu sa už spoliehať na ceny. V takomto prostredí zohrávajú malé a stredné podniky (MSP), ako aj verejné výskumné organizácie (VVO) vrátane univerzít stále významnejšiu úlohu v čase, keď licencovanie práv priemyselného vlastníctva nadobúda čoraz väčšiu dôležitosť. V rámci lisabonského cyklu na obdobie rokov 2008 až 2010 Komisia kladie ešte väčší dôraz na MSP tým, že navrhla nové opatrenia v rámci iniciatívy „Small Business Act“ (Zákon o malých podnikoch pre Európu)[5]. Okrem toho, význam prenosu znalostí medzi verejnými výskumnými organizáciami a súkromným sektorom pre zvyšovanie konkurencieschopnosti Európy sa nedávno opäť zdôraznil v odporúčaní Komisie členským štátom. Toto odporúčanie zahŕňa Kódex postupu pre verejné výskumné organizácie pri riadení v oblasti duševného vlastníctva[6] a opiera sa o výzvu na vytvorenie rámca pre prenos znalostí v Európe[7]. Odporúčanie pomôže vytvoriť spravodlivejšie východiskové podmienky a uľahčí cezhraničný prenos znalostí. V tejto súvislosti by pomohlo aj zosúladené vymedzenie a uplatňovanie výnimky z porušenia patentu na výskumné účely[8]. Okrem toho, keďže veľa verejných výskumných organizácií sa začína správať podnikateľsky, napr. prostredníctvom licenčných činností alebo tvorby vedľajších produktov, ich potreby sa čoraz viac približujú potrebám malých a stredných podnikov. Preto môže byť veľa opatrení uvedených v tomto oznámení pre malé a stredné podniky užitočných aj pre výskumné inštitúcie. Keďže práva priemyselného vlastníctva tvoria nevyhnutnú súčasť riadenia v oblasti duševného vlastníctva, ich úloha v celkovej obchodnej stratégii podnikov neustále rastie. V nedávnej minulosti sme zaznamenali dramatický rast dopytu po patentoch, ochranných známkach a ostatných registrovaných právach. Iné spôsoby ochrany informácií ako obchodné tajomstvá sú však takisto naďalej dôležité, ako aj časový náskok pred konkurentmi. Okrem toho, v IKT sektore momentálne existujú obchodné modely ako softvér s dostupným zdrojovým kódom súčasne s modelmi založenými na vlastníckych právach. V rámci minuloročného prieskumu sa 53 % výkonných riaditeľov európskych spoločností vyjadrilo, že práva duševného vlastníctva budú v nasledujúcich dvoch rokoch pre ich obchodný model veľmi dôležité alebo rozhodujúce a 35 % opýtaných sa domnievalo, že to tak je už v čase realizácie prieskumu[9]. Rastúci význam duševného kapitálu pri tvorbe hodnôt je však v kontraste s nedostatočnou štandardizáciou pri vykazovaní tohto kapitálu v rámci podnikov, čo môže brániť prístupu podnikov k financiám. Budúce medzinárodné trendy v oblasti vykazovania nehmotných hodnôt by však mohli zlepšiť túto situáciu. 2.3. Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe Dohodnuté zásady ochrany priemyselného vlastníctva na medzinárodnej úrovni vznikli už v 19. storočí[10]. Ku koncu 20. storočia sa minimálne požiadavky zakotvili do dohody TRIPs[11]. V 21. storočí musí Európa na základe stratégie v oblasti práv priemyselného vlastníctva reagovať na výzvy globálnej znalostnej ekonomiky. Systém duševného vlastníctva by mal naďalej fungovať ako katalyzátor inovácií a prispievať k dosiahnutiu celkovej lisabonskej stratégie. Na dosiahnutie takého systému Komisia stanovila tieto kritériá: vysoká kvalita a prísne skúšobné normy; dostupnosť a vyvážený pomer medzi nákladmi na jednej strane a kvalitou a právnou istotou na druhej strane; konzistentnosť a spoločný výklad predpisov a jednotný postup pri súdnych konaniach; a vyváženosť medzi odmeňovaním hodnotnej duševnej tvorby a zabezpečením jednoduchého obehu myšlienok a inovácií[12]. Kým v oblasti práv priemyselného vlastníctva existuje na úrovni EÚ regulačný rámec, v prípade patentov je situácia veľmi odlišná. Je jasné, že dostupnosť, dôslednosť a rovnováha medzi odmenami pre pôvodcov a voľným obehom myšlienok by sa veľmi zlepšila prijatím patentu Spoločenstva a patentovou jurisdikciou na úrovni celej EÚ. V tomto oznámení sa navrhujú opatrenia pre vysoko kvalitný systém práv priemyselného vlastníctva, ktorý by umožnil Európe ťažiť zo svojho potenciálu a zvládať výzvy hospodárskej globalizácie. Stratégia predstavuje doplnenie oznámenia v súvislosti s patentovým systémom v Európe[13], má však širšiu pôsobnosť a zaoberá sa právami priemyselného vlastníctvo z horizontálneho hľadiska. Kvalitné práva sú nevyhnutnou požiadavkou pre všetky aspekty systému, t. j. pomoc podnikom vrátane malých a stredných podnikov, uľahčenie prenosu znalostí a účinné presadzovanie práv v boji proti falšovaniu a pirátstvu. Len s pomocou kvalitného systému môže Európa využívať nové príležitosti v globálnej ekonomike a realizovať svoje zodpovednosti. Prvky tejto integrovanej stratégie sú vzájomne závislé a vzájomne sa podporujú, nie sú však vyčerpávajúce. Spoločenstvo má v tejto oblasti zodpovednosť za dôležité aspekty politiky a preto má Komisia osobitnú zodpovednosť pomáhať pri hľadaní cesty vpred. Úspech však závisí od všetkých zúčastnených. V kontexte lisabonskej agendy sa preto od členských štátov očakáva, aby zohľadnili túto stratégiu pri formulovaní svojich vlastných stratégií, a aby sa medzi iným zaoberali možnosťami zjednodušenia v súlade s lepšou reguláciou. Ostatné zainteresované subjekty ako pôvodcovia, univerzity, podniky a koneční používatelia zohrávajú podstatnú úlohu a pri zaobchádzaní s právami priemyselného vlastníctva musia robiť informované rozhodnutia. 3. KVALITA PRÁV PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA Kvalitným systémom práv priemyselného vlastníctva by sa mali dosiahnuť vyhlásené ciele podpory inovácií a rozširovania nových technológií a znalostí. Tým by sa mala prekročiť hranica technického a právneho skúmania jednotlivých práv a zohľadniť by sa mal aj ekonomický aspekt. Kvalitné práva, ktoré odmieňajú iba tie vynálezy, ktoré spĺňajú právne požiadavky, sú absolútne nevyhnutné pre dobre fungujúci systém, ako aj užívateľsky príjemný prístup podnikov a spoločnosti k informáciám o týchto právach. 3.1. Patenty Kvalita patentov v Európe sa vo všeobecnosti považuje za vysokú. Zainteresované subjekty sú však znepokojené, pokiaľ ide o zachovanie a skvalitnenie kvality patentov v Európe a vyhýbanie sa nedostatkom zo strany niekoľkých ďalších patentových úradov[14]. Tieto obavy panujú aj v Európskom parlamente[15]. Napríklad, veľké množstvo vzájomne sa prekrývajúcich patentových práv môže vytvoriť ešte viac prekážok komerčnému využitiu nových technológií, ktoré už existujú v tzv. „patentovej húštine“[16]. Slabá kvalita práv môže tiež prispieť k problémom s „patentovými škriatkami“[17], ktoré sa objavili v súdnom systéme Spojených štátov. Európa nepredstavuje žiadnu výnimku z celosvetového trendu nepretržite rastúceho počtu patentových prihlášok. V roku 2006 po prvýkrát presiahol počet patentových prihlášok podaných na Európskom patentovom úrade počet 200 000 a zaznamenal rast o 5,6 %[18]. Pokiaľ ide o rozsah prihlášok, aj ten sa zvyšuje, pričom počet patentových nárokov ako aj strán tvoriacich patentové prihlášky na Európskom patentovom úrade sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil[19]. Nárast počtu a zložitosti patentových prihlášok viedol k zvýšenému počtu nevybavených patentových prihlášok[20] a rastúcej neistote na trhu spôsobenej ďalšími faktormi ako napríklad nevyužívané patenty. Okrem toho sa väčšia časť „známeho stavu techniky“[21] uverejňuje v neeurópskych jazykoch ako čínština a kórejčina. Popri prihláškach v nových oblastiach techniky tieto trendy predstavujú pre patentové úrady mimoriadne výzvy. Spoločnosti aj zlepšovatelia potrebujú lepší prístup k patentovým informáciám. Je nesmierne dôležité, aby sa patenty udeľovali iba vtedy, keď ide o skutočný tvorivý príspevok. Udeľovanie málo kvalitných patentových práv má negatívny vplyv a prispieva k ekonomickej a právnej neistote. S cieľom zvládnuť pracovnú záťaž v budúcnosti je stratégiou Európskeho patentového úradu zvyšovanie požiadaviek. Patentové úrady v Európe by mali spolupracovať, čiže vzájomným využívaním práce zachovávať vysoko kvalitné práva a vyhýbať sa udeľovaniu patentov v oblastiach, ktoré nie sú patentovateľné, napríklad softvér a metódy podnikania. Pracovníci vykonávajúci prieskum prihlášok musia držať krok s najnovším vývojom v ich oblasti prostredníctvom nepretržitého odborného rozvoja. K úlohám patentových úradov patrí navyše aj odmietanie prihlášok, čo by sa malo náležite zohľadňovať pri posudzovaní ich výkonnosti. Okrem toho, zainteresované strany hrajú významnú úlohu pri tom, aby sa na patentové úrady nedostávali prihlášky, v ktorých neexistuje žiadna inovatívna činnosť. Iniciatívy ako partnerské preskúmanie patentov a dobrovoľné kódexy najlepších postupov s cieľom zlepšiť úroveň prichádzajúcich prihlášok sú povzbudivými príkladmi toho, ako zlepšovať kvalitu patentov v čase narastajúceho dopytu. Úžitkové vzory v niektorých členských štátoch EÚ sú podobné patentom v tom, že poskytujú majiteľovi výhradné právo na technický vynález, ale majú kratšiu životnosť ako patenty. Vynález chránený úžitkovým vzorom musí byť nový, ale vo všeobecnosti je požadovaná úroveň novosti nižšia ako v prípade patentov. Úžitkové vzory a vnútroštátne patenty udeľované v členských štátoch, ktoré nepodliehajú prísnemu hodnoteniu tvorivej činnosti, predstavujú rýchlejšiu cestu k získaniu ochrany. V porovnaní s preskúmanými patentmi sa však môžu považovať za menej kvalitné práva a tak zvyšovať právnu neistotu. Komisia – iniciuje komplexnú štúdiu o kvalite patentov s cieľom analyzovať riziká patentov nízkej kvality a preskúmať spôsoby, ako sa im v Európe vyhnúť; – preskúma rozsah možných problémov v súvislosti s nevyužívanými patentmi vrátane vyhodnotenia príčin a navrhnutia nápravných opatrení. Členské štáty, v ktorých existujú úžitkové vzory a patenty, u ktorých sa nepreskúmava tvorivá činnosť, sú vyzvané posúdiť, aký príspevok prinášajú tieto práva k inovácii. 3.2. Ochranné známky Európa je odkázaná na silné značky[22]. To si vyžaduje silnú ochranu prostredníctvom ochranných známok, ktorá je účinná proti nesprávnemu poskytovaniu licencií, nevyužívaniu alebo nenáležitému využívaniu licencie alebo porušeniam. Proces registrácie vrátane preskúmania ochranných známok musí spĺňať vysoké kvalitatívne štandardy, a to najmä zabezpečiť, aby u zapísaných známok bolo možné vychádzať z domnienky platnosti, a aby takto spĺňali očakávania zákazníkov. Tieto postupy musia byť transparentné, spoľahlivé, dôsledné a dostupné pre podniky. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) realizuje na úrovni EÚ prieskumy spokojnosti používateľov. Výsledky z roku 2007 ukazujú nárast celkovej spokojnosti zástupcov a vlastníkov, pričom bolo zaznamenaných menej sťažností a vyššia účinnosť ich riešenia. Stále však existuje priestor na zlepšenie v oblasti rozhodnutí o odvolaní, predovšetkým pokiaľ ide o trvanie konania. Napriek väčšiemu používaniu nástrojov elektronického podnikania by sa mohla zvýšiť rýchlosť a spoľahlivosť. OHIM vytvoril systém riadenia kvality, zaviedol Chartu služieb, v ktorej definoval svoje ciele na základe toho, čo môžu používatelia očakávať, a má ambíciu stať sa skutočnou „elektronickou organizáciou“[23]. Registrácia ochranných známok na úrovni Spoločenstva je v členských štátoch harmonizovaná už viac ako 15 rokov, pričom vnútroštátne práva ochranných známok a práva ochranných známok Spoločenstva paralelne existujú už viac ako 10 rokov. Hoci systém ochranných známok vykazuje jasné úspechy, prišiel čas na komplexné posúdenie. Komisia posúdi celkové fungovanie systémov ochranných známok na úrovni Spoločenstva a vnútroštátnych systémov. V štúdii sa bude analyzovať vplyv systémov ochranných značiek v EÚ na zainteresované subjekty a tak by sa mohol vytvoriť základ pre budúce preskúmanie systému ochranných známok na úrovni Spoločenstva a zlepšenú spoluprácu medzi OHIM a vnútroštátnymi úradmi. 3.3. Ďalšie práva priemyselného vlastníctva Popri ochranných známkach existujú na úrovni Spoločenstva aj ďalšie systémy v oblasti práv priemyselného vlastníctva. Systém dizajnov Spoločenstva[24] sa začal uplatňovať v roku 2003 a po pristúpení ES k Ženevskému aktu Haagskeho dohovoru o medzinárodnej registrácii dizajnov v roku 2008 teraz poskytuje ochranu aj v tretích krajinách. Hoci sa právne predpisy o dizajne v členských štátoch do veľkej miery harmonizovali prostredníctvom smernice o dizajne[25], prijatím návrhu na liberalizáciu sekundárneho trhu s náhradnými súčiastkami[26] by vznikol v oblasti jednotného trhu konzistentnejší systém. Vzhľadom na tento neustály vývoj a relatívne nový systém dizajnu Spoločenstva Komisia v súčasnosti nemá v úmysle hodnotiť systém dizajnu. K dlhšie zavedeným ochranným systémom v rámci Spoločenstva patria zemepisné označenia (ZO) a práva k odrodám rastlín Spoločenstva. ES poskytuje systémy registrácie zemepisných označení pre vína a poľnohospodárske výrobky a potraviny prostredníctvom chráneného označenia pôvodu (CHOP) a pre chránené zemepisné označenie (CHZO), ktoré sa vzťahuje aj na liehoviny[27]. Na základe týchto systémov majú zákazníci istotu, že kupujú jedinečný výrobok, ktorý za svoju identitu a dobré meno vďačí regiónu pôvodu. Systémy ochrany ZO majú iné funkcie a ciele ako ochrana prostredníctvom ochranných známok. Oba systémy však prispievajú k ochrane názvov výrobkov pred zneužitím a napodobňovaním. Komisia v súčasnosti realizuje ex-post hodnotenie komplexného uplatňovania systému na poľnohospodárske výrobky od roku 1992. V rámci tejto štúdie sa skúma aj vzťah k ochranným známkam. Komisia v roku 2008 takisto uverejní Zelenú knihu o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov, ktorej cieľom je diskusia so zainteresovanými subjektmi o produktových normách, požiadavkách na výrobu a o režimoch kvality vrátane budúceho vývoja systémov zemepisného označenia. Ďalšou témou, ktorou sa Komisia zaoberá, je spôsob, ako uľahčiť ochranu zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky, aby to prinieslo výhody pre európskych výrobcov, ako aj pre výrobcov z tretích krajín. Pokiaľ ide o systém práv k odrodám rastlín Spoločenstva, Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín, ktorý udeľuje ochranu práv k odrodám rastlín Spoločenstva, zadáva hodnotenie svojej úlohy a činností. Po aktuálnom vyhodnotení acquis v oblasti obchodovania s materiálom určeným na rozmnožovanie semien a rastlín, v rámci ktorého sa zohľadňuje aj vzťah k systému práv k odrodám rastlín Spoločenstva, by sa mohlo zvážiť aj celkové posúdenie právnych predpisov, ktorými sa upravujú práva k odrodám rastlín Spoločenstva. Komisia – uverejní v roku 2008 Zelenú knihu o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov, ktorá sa bude týkať aj zemepisných označení; – zrealizuje posúdenie uskutočniteľnosti ochrany zemepisných označení v oblasti nepoľnohospodárskych výrobkov vrátane verejnej diskusie. 3.4. Práva priemyselného vlastníctva a hospodárska súťaž Podpora inovácie a hospodárskeho rastu sú spoločnými cieľmi právnych predpisov v oblasti priemyselných práv a hospodárskej súťaže. Silná ochrana práv priemyselného vlastníctva by mala ísť ruka v ruke s dôsledným uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže. Existencia a uplatňovanie práv priemyselného vlastníctva ako také nie je nezlučiteľné s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži. Iba vo výnimočných prípadoch môže „uplatňovanie“ práva predstavovať porušenie pravidiel ES v oblasti hospodárskej súťaže, najmä ak má spoločnosť dominantné postavenie a jej správanie bude pravdepodobne viesť k odstráneniu konkurencie na príslušnom trhu. Súd prvého stupňa potvrdil, za akých okolností môže byť napríklad odmietnutie poskytnúť licenciu škodlivé: je to predovšetkým v prípade, že zadržané informácie sú nevyhnutné pre súťaž na sekundárnom trhu, keď je pravdepodobné, že konkurencia na tomto sekundárnom trhu bude odstránená a keď sa bráni uvedeniu na trh novým výrobkom, po ktorých existuje spotrebiteľský dopyt[28]. Oblasťou rastúceho významu na rozhraní medzi priemyselným vlastníctvom a právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže je určovanie noriem. Vo všeobecnosti je určovanie noriem pozitívnym prínosom pre inováciu a hospodársky rozvoj. S cieľom vyhnúť sa potenciálnemu narušeniu hospodárskej súťaže by sa normy mali určovať otvoreným a transparentným spôsobom[29]. Príkladom takého narušenia môže byť „patentová pasca“, kedy majiteľ chránenej technológie, ktorá je nevyhnutne potrebná na splnenie normy, následne (t. j. po určení normy) získa umelo zvýšenú hodnotu jeho patentovanej technológie tým, že svoj patent počas procesu určovania noriem úmyselne zamlčí. Pravidlami v rámci organizácií na určovanie noriem sa môže konkretizovať ex ante povinnosť (t. j. pred určením normy) uverejniť najpodstatnejšie patentové prihlášky a/alebo vydané patenty alebo povinnosť ponúknuť záväzky poskytnutia licencie pre najpodstatnejšie patenty za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (FRAND)[30]. Niektoré orgány takisto prijali pravidlá, na základe ktorých majitelia potenciálne potrebných technológií na určenie normy uvedú maximálne licenčné poplatky, ktoré by účtovali v prípade, že ich technológia by sa stala súčasťou normy. Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, aby tieto koncepty uviedli do praxe. Pravidlá, ktoré vyžadujú ex ante uverejnenie maximálnych licenčných poplatkov, by sa nemali používať na maskovanie neoprávnených vyjednávaní o cene. Tieto pravidlá však sami o sebe nie sú proti hospodárskej súťaži. V skutočnosti, za primeraných podmienok by tieto pravidlá mohli mať silne prokonkurenčný účinok, tým, že by umožnili ex ante hospodársku súťaž založenú na technickej kvalite a cene technológie. Z takejto situácie by nakoniec profitoval zákazník, keďže ex ante konkurencia by zabránila účtovaniu umelo zvýšených cien stanovených ex post. Napriek tomu nie je úlohou právnych predpisov o hospodárskej súťaži predpovedať, aká bude špecifická politika normotvorného orgánu v oblasti priemyselného vlastníctva, ale skôr poskytnúť usmernenia o tom, ktoré prvky môžu byť v rozpore s hospodárskou súťažou. Je vecou priemyslu rozhodnúť, ktorý režim najviac vyhovuje jeho potrebám v rámci týchto parametrov[31]. Komisia – zrealizuje vyšetrovaciu štúdiu s cieľom analyzovať vzájomné pôsobenie práv priemyselného vlastníctva a noriem pri podpore inovácií[32] ; – prijme v prvom štvrťroku roku 2009 konzultačný dokument o normalizácii v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorého obsahom bude otázka vzťahu noriem k právam priemyselného vlastníctva v tomto odvetví. 4. PODPORA INOVÁCIÍ PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY Malé a stredné podniky (MSP)[33] tvoria 99 % všetkých podnikov a poskytujú 85 miliónov pracovných miest v Európe. Úspešným využívaním práv priemyselného vlastníctva je možné podstatným spôsobom ovplyvniť prosperitu MSP. MSP však často nevyužívajú v plnej miere výhody plynúce z príležitostí využívať práva priemyselného vlastníctva[34]. Na základe výskumu sa ukazuje, že formálne práva priemyselného vlastníctva využívajú v malom rozsahu a namiesto toho sa spoliehajú na iné spôsoby ochrany ako obchodné tajomstvo alebo marketingové výhody. Pokiaľ je príčinou tejto situácie neinformovanosť alebo nedostatok podpory, nie je to žiaduce a zároveň je to dôvodom na rýchle opatrenia. 4.1. Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k právam priemyselného vlastníctva MSP často uvádzajú vysoké náklady ako dôvod, že nedisponujú formálnymi právami priemyselného vlastníctva. Na rozdiel od ochranných známok a dizajnov MSP v prípade patentov nemajú možnosť vybrať si medzi vnútroštátnym systémom a systémom Spoločenstva. Nadobudnutie účinnosti Londýnskej dohody[35] 1. mája 2008 pomôže MSP využívať výhody jednotného trhu tým, že sa znížia náklady na preklad európskych patentov[36]. Existuje však obrovský potenciál zlepšenia, a to prostredníctvom nákladovo efektívneho a dostupného patentu Spoločenstva[37], ktorý malé a stredné podniky opäť požadovali v rámci konzultácií o zákone o malých podnikoch[38]. Ako jedna z hlavných zásad stanovených v zákone o malých podnikoch je, že EÚ a členské štáty by mali vyzývať malé a stredné podniky, aby viac využívali príležitosti, ktoré im ponúka jednotný trh, okrem iného vrátane ich prístupu k patentom a ochranným značkám. Ďalšími navrhovanými riešeniami sú stimuly pre malé a stredné podniky ako vyhľadávanie známeho stavu techniky a dotácie pre prvých desať patentových prihlášok[39], ktoré by mohli zvýšiť využívanie ochrany v oblasti práv priemyselného vlastníctva. Bolo by potrebné preskúmať[40], či je účinnejšie znížiť náklady pre všetky malé a stredné podniky (napr. znížením poplatkov za spracovanie[41]), ponúkať cielené dotácie[42], alebo stimuly na zníženie zdanenia príjmov vyplývajúcich z poskytovania licencií z práv priemyselného vlastníctva[43]. Komisia – bude naďalej rozvíjať účinný a nákladovo efektívny, vysoko kvalitný a z právneho hľadiska bezpečný patentový systém na európskej úrovni vrátane patentu Spoločenstva a patentovej jurisdikcie na úrovni EÚ; – preskúma, ako by mohla vyzerať štruktúra poplatkov za budúci patent Spoločenstva s cieľom uľahčiť vstup malým a stredným podnikom. Až do prijatia patentu Spoločenstva sú členské štáty vyzvané poskytovať štátnu pomoc na výskum, rozvoj a inovácie[44] – uplatňovať ustanovenia o podpore práv priemyselného vlastníctva; – preskúmať spôsoby, ako v tejto súvislosti môžu MSP lepšie využiť tieto práva, ako napríklad zníženie patentových poplatkov alebo daňové stimuly na podporu licenčných aktivít. 4.2. Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k postupom urovnania sporu MSP majú často obmedzené zdroje na podanie žaloby, najmä pokiaľ ide o patentové spory. Dostupná, efektívna a spoľahlivá integrovaná patentová jurisdikcia na úrovni EÚ by bola jasným a vysoko účinným opatrením. Ďalším navrhovaným riešením je poistenie v prípade patentových sporov. V najaktuálnejšej štúdii o tejto téme Komisia[45] vyhodnotila uskutočniteľnosť obmedzeného počtu systémov. Záverom tejto štúdie je, že iba povinný systém by bol ekonomicky životaschopný. Tento výsledok však spochybnili aktuálne práce na vytvorení dobrovoľných systémov. Komisia preto bude sledovať ďalší vývoj v tejto oblasti. Mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, predovšetkým mediácia, môžu byť doplnkom súdneho systému a predstavovať životaschopnú alternatívu pre malé a stredné podniky ako aj pre väčšie spoločnosti, ak sú tieto mechanizmy rýchle, spoľahlivé a nákladovo efektívne. V smernici 2008/52/ES[46] sa ustanovuje rámec pre mediáciu v prípade cezhraničných sporov. Smernica uľahčuje prístup k urovnaniu sporu tým, že sa zaoberá kľúčovými aspektmi vzťahu medzi mediáciou a občianskoprávnymi konaniami a poskytuje užitočné nástroje na podporu mediácie. Komisia takisto vyzýva k uplatňovaniu vysokých štandardov mediácie v domácich sporoch a podporuje používanie Európskeho kódexu správania pre mediátorov[47] s cieľom zlepšiť kvalitu a konzistenciu mediačných služieb. Vzhľadom na prácu na patente Spoločenstva a integrovanom systéme patentovej jurisdikcie sa možnosť vytvorenia centra pre arbitráž a mediáciu v oblasti patentov na úrovni Spoločenstva skúma s cieľom riešiť prípady, v ktorých nejde o platnosť patentov. Ako doplnenie alternatívneho urovnávania sporov v prípade patentov mimo rámca Spoločenstva by toto centrum pre malé a stredné podniky zabezpečilo priestorovú blízkosť s lepšiu dostupnosť urovnávania patentových sporov. Toto centrum by zriadilo zoznam mediátorov a arbitrov, ktorí by stranám pomáhali pri riešení ich sporov. Hoci by alternatívne riešenie sporov nebolo povinné, sudca v rámci integrovanej patentovej jurisdikcie by skúmal spoločne so stranami možnosti urovnania sporu prostredníctvom arbitrážneho a mediačného centra. Komisia – preskúma, ako je možné ďalej podporovať a uľahčovať mediáciu a arbitráž v kontexte prebiehajúcej práce na systéme prejednávania patentových sporov na úrovni EÚ. Členské štáty – sa vyzývajú, aby v rámci kontextu lisabonskej stratégie poskytovali dostatočnú podporu malým a stredným podnikom pri vymáhaní ich práv priemyselného vlastníctva. 4.3. Kvalitná podpora malých a stredných podnikov pri riadení v oblasti práv priemyselného vlastníctva Napriek veľkému množstvu verejne financovaných služieb v Európe, ktorými sa podporujú malé a stredné podniky, len veľmi málo z nich má vysokú výkonnosť, hoci existuje pár dobre nastavených programov[48]. V rámci svojej životnosti by mali byť práva priemyselného vlastníctva neoddeliteľnou súčasťou obchodných plánov spoločností. Kvalitná podpora malých a stredných podnikov v súvislosti s riadením v oblasti práv priemyselného vlastníctva by sa mala prispôsobiť ich individuálnym potrebám. To si vyžaduje zriedkavé spojenie technických, právnych a obchodných znalostí. Prostredníctvom iniciatívy „train-the-trainer“[49] v rámci projektu ip4inno sa pripravujú školitelia so špecializáciou na práva duševného vlastníctva s cieľom odovzdávať znalosti v kruhoch zaoberajúcich sa podnikateľským poradenstvom. Podporné služby pre malé a stredné podniky môžu takisto lepšie využiť svoje vlastné odborné znalosti. Vnútroštátne patentové úrady ako aj technologické a rozvojové agentúry, ktoré spolupracujú, môžu vytvoriť synergie kombináciou svojich technických, právnych a obchodných znalostí. Cieľom projektu IP-Base je podporovať tvorbu nových opatrení na zvýšenie informovanosti a podporných služieb. Projekt je založený na spolupráci medzi vnútroštátnymi patentovými úradmi a miestnymi inovačnými štruktúrami vrátane siete Enterprise Europe Network. Aby európske malé a stredné podniky prežili a prosperovali, musia zvýšiť svoju aktivitu na trhoch mimo EÚ. Aby malé a stredné podniky naplno využívali nové obchodné príležitosti, je životne dôležitá silná ochrana v súvislosti s právami duševného vlastníctva. Komisia zintenzívni pomoc pre spoločnosti v tretích krajinách. Napríklad, v Číne sa zriadilo centrum pomoci v oblasti práv duševného vlastníctva („IPR Helpdesk“), ktoré poskytuje podnikateľsky orientované poradenstvo v oblasti vymáhania práv duševného vlastníctva. Toto pilotné opatrenie sa posúdi z hľadiska toho, či by sa malo v takejto podpore pokračovať na dlhodobom základe, prípadne ju rozšíriť alebo prispôsobiť budúcim potrebám malých a stredných podnikov. Komisia – posúdi činnosť IPR Helpdesku v Číne s cieľom poskytovať optimalizované podporné služby v oblasti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách a zhodnotiť potenciál v prípade pokračovania a rozšírenia tejto pomoci. Členské štáty sa vyzývajú, aby: – zvýšili informovanosť všetkých podnikov a výskumných spoločností vrátane malých a stredných podnikov o riadení duševných aktív. 5. UPLATňOVANIE PRÁV DUšEVNÉHO VLASTNÍCTVA – BOJ S FALšOVANÍM A PIRÁTSTVOM Ochrana nových inovácií právami duševného vlastníctva musí byť spojená s účinnými mechanizmami jej presadenia. Falšovanie a pirátstvo dosahuje znepokojivú úroveň s významným vplyvom na inovácie, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v EÚ a predstavuje ohrozenie zdravia a bezpečnosti európskych občanov. Celosvetový obchod s falšovanými a pirátskymi výrobkami v roku 2005 dosiahol podľa odhadov 200 miliárd dolárov[50]. Falšovanie a pirátstvo predstavuje obrovský fenomén, o ktorom sa predpokladá, že bude rásť jednak v absolútnych hodnotách ako aj v pomere k celosvetovému HDP v súlade s trendmi v medzinárodnom obchode. Preto existuje akútna potreba silnejších opatrení zo strany EÚ ako aj tretích krajín s cieľom chrániť európske spoločnosti a ich investície do inovácií. 5.1. Účinné uplatňovanie práv prostredníctvom právnych predpisov Spoločenstva V rámci jednotného trhu je základným kameňom boja EÚ proti falšovaniu a pirátstvu smernica o vymožiteľnosti[51]. Na splnenie cieľov stanovených v smernici je nevyhnutne potrebná správna transpozícia a uplatňovanie v praxi. Komisia pomáha koordinovať správy o implementácii, ktoré sa od členských štátov vyžadujú do 29. apríla 2009. V prípade potreby predstavujú aj opatrenia v oblasti trestného práva prostriedok na vymáhanie práv duševného vlastníctva. Rozdiely pri realizácii trestných konaní a sankcií vytvárajú nezrovnalosti v úrovni ochrany pre majiteľov práv. Komisia sa naďalej domnieva, že členské štáty by mali zaviesť do praxe účinné opatrenia v oblasti trestného práva. V prípade, že súd rozhodol o porušení práv duševného vlastníctva, pre majiteľa práv by nemalo byť náročné vymôcť tento rozsudok alebo súdny príkaz. Komisia zvažuje spôsoby zjednodušenia cezhraničného vymáhania práv v rámci revízie nariadenia „Brusel I“[52]. Jedným zo zvažovaných prvkov je zrušenie požiadavky na doložku vykonateľnosti[53] ako nevyhnutnej podmienky na presadenie rozsudku z iného členského štátu. Komisia – zabezpečí úplnú transpozíciu a účinné uplatňovanie smernice o vymožiteľnosti 2004/48/ES; – v rámci svojej revízie nariadenia „Brusel I“ posúdi spôsoby skvalitnenia cezhraničného uplatňovania rozsudkov. 5.2. Iniciatívy v oblasti ochrany hraníc Na hraniciach Spoločenstva je možné na základe právnych predpisov Spoločenstva zabaviť tovary, v prípade ktorých je podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva[54]. Aby toto opatrenie bolo účinné, majitelia práv duševného vlastníctva musia plne spolupracovať s colnými úradmi a poskytovať údaje, ktoré umožnia colným úradom úspešne sa zamerať na podozrivé zásielky. Takáto spolupráca predstavuje jeden z pilierov akčného plánu, ktorým colné úrady reagujú a bojujú proti falšovaniu a pirátstvu, prijatým Komisiou v októbri 2005[55] a podporeným Radou. Komisia čoskoro predstaví výsledky realizácie tohto plánu a následne má v úmysle spustiť nový akčný plán v oblasti colníctva, ktorý bude nadväzovať na ten prvý. Nedávne zmeny a doplnenia Colného kódexu s cieľom zlepšiť kontroly na účely bezpečnosti poskytujú nové prostriedky rýchleho rozširovania informácií o transakciách s vysokým rizikom. Tieto nástroje by sa mali využívať v plnej miere. Počet prípadov falšovania a pirátskych výrobkov, ktoré riešili colné úrady, vzrástol v roku 2007 o viac ako 15 % na 43 000[56]. Presadzovanie colných predpisov prinieslo významné výsledky, ale je jasné, že ide iba o časť riešenia. Je nevyhnutné, aby toto riešenie sprevádzali aj opatrenia zabraňujúce distribúcii a hlavne výrobe tovarov porušujúcich práva duševného vlastníctva. Okrem toho sa za nevyhnutné považuje pokračovanie spolupráce s colnými úradmi v producentských krajinách. Na tieto účely sa v spolupráci s úradmi v Číne vypracováva spoločný colný akčný plán na boj proti falšovaniu a pirátstvu. Tento plán by mal byť dokončený v roku 2008. Rovnako aj jednotný patentový titul v rámci Spoločenstva, ktorým by sa poskytovala úplná geografická ochrana bez akýchkoľvek medzier, by napomohol účinnejší boj proti falšovaniu a kopírovaniu výrobkov patentovaných európskymi spoločnosťami. To by pomohlo zabrániť vstupu falšovaných výrobkov na územie jednotného európskeho trhu a uľahčilo ich zabavenie colnými úradmi na všetkých vonkajších hraniciach EÚ a ich odstránenie z trhu, keď sa dostanú do distribučných kanálov. Komisia – sa bude snažiť zabezpečiť, aby majitelia práv a colné úrady v plnej miere využívali nástroje na vzájomnú výmenu informácií s cieľom zamerať sa na vysoko rizikové transakcie falšovaných tovarov; – vytvorí nový akčný plán s opatreniami colných úradov proti falšovaniu a pirátstvu; – vytvorí počas roku 2008 spoločný akčný plán proti falšovaniu a pirátstvu v spolupráci s čínskymi colnými úradmi. 5.3. Doplnkové opatrenia nelegislatívneho charakteru Podmienkou účinného presadenia práv je zlepšenie sietí medzi Komisiou a členskými štátmi, medzi rôznymi vnútroštátnymi úradmi v členských štátoch a medzi verejným a súkromným sektorom. Takisto je potrebné zvýšiť povedomie o škodlivosti falšovania a pirátstva. Spotrebitelia si niekedy spájajú falšované výrobky s lacným šatstvom a luxusnými výrobkami, ale nie sú si vedomí zdravotných a bezpečnostných rizík falšovaných liekov, výrobkov osobnej starostlivosti, komponentov pre elektroniku a motorové vozidlá. Okrem toho sa len málo vie o vzťahu falšovaného tovaru a daňového úniku, prania špinavých peňazí, drogových kartelov, polovojenských skupín, organizovaných zločineckých skupín a detskej práce. Myšlienka vzdelávania a zvyšovania povedomia o význame autorského práva pre dostupnosť obsahu je široko podporovaná ako nástroj v boji proti pirátstvu[57]. Verejný prístup k porušovaniu práv duševného vlastníctva, označovaný ako „nulová tolerancia“, by pomohol zlepšiť vymožiteľnosť zo strany majiteľov práv vrátane malých a stredných podnikov[58]. Na zlepšenie informačných sietí Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a skúmať možnosti zefektívnenia získavania a dokumentácie informácií o nezákonnej činnosti. V rámci členského štátu je možné zlepšiť koordináciu medzi kľúčovými aktérmi vrátane colných úradov, polície, úradov dozerajúcich na dodržiavanie obchodných noriem, prokuratúry, úradov zodpovedných za duševné vlastníctvo a súdov prostredníctvom výmeny najlepších postupov. Medzi členskými štátmi by sa mohla vytvoriť účinná sieť administratívnej cezhraničnej spolupráce s cieľom uľahčiť rýchlu výmenu informácií. Táto sieť by sa mohla opierať o existujúce systémy ako informačný systém vnútorného trhu[59], ktorý by sa mohol použiť na šírenie informácií o falšovaných tovaroch. Presadzovanie práv je možné zlepšiť aj intenzívnejšou spoluprácou medzi verejným a súkromným sektorom. Komisia preskúma, v akom rozsahu je na úrovni EÚ možné sprostredkovať dohodou medzi jednotlivými priemyselnými odvetviami s cieľom prísne zakročiť proti rozsiahlemu nezákonnému sťahovaniu materiálov chránených autorskými právami a súčasne zachovať rovnováhu medzi potrebou chrániť osobné údaje a dosahom, aký majú webové stránky so vzájomnou výmenou súborov na kreatívny priemysel. Na úrovni EÚ by sa mohla dosiahnuť aj dohoda zainteresovaných strán, ktorá by predstavovala krok smerom k odstráneniu predaja falšovaných výrobkov na internete. Komisia – posúdi potenciálny prínos, ktorý ďalšie činnosti v oblasti zvyšovania informovanosti môžu mať na zmenu vnímania falšovaných a pirátskych tovarov zo strany verejnosti na európskej úrovni ako aj na úrovni členských štátov; – preskúma spôsoby skvalitnenia zberu informácií tak, aby bolo možné vypracovať dokumentáciu ako základ pre cielenejšie opatrenia v oblasti presadzovania práv; – sa bude snažiť zlepšiť spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými aktérmi v boji proti falšovaniu a pirátstvu v rámci jednotlivých členských štátov s cieľom zvýšiť účinnosť na vnútroštátnej úrovni; – preskúma riešenia s cieľom zriadiť efektívnu sieť spolupráce úradov medzi členskými štátmi, aby bolo možné prijímať opatrenia s dosahom na celú Európu; – sa bude snažiť napomôcť dohody medzi verejným a súkromným sektorom na boj proti porušeniu práv duševného vlastníctva; – sa pokúsi sprostredkovať na úrovni EÚ dohodu medzi jednotlivými priemyselnými odvetviami s cieľom znížiť prevádzku na internete súvisiacu s pirátstvom a predajom falšovaných tovarov. Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci pôsobnosti lisabonskej stratégie zabezpečili pre úrady zaoberajúce sa presadzovaním práv dostatočné informácie a zdroje, aby mohli konštruktívne spolupracovať s majiteľmi práv v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. 6. MEDZINÁRODNÝ DOSAH 6.1. Reforma právnych predpisov o ochranných známkach Singapurská zmluva WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva) o právnych predpisoch v oblasti ochranných známok[60] z roku 2006 sa opiera o zmluvu o ochranných známkach z roku 1994 a jej cieľom je vytvoriť moderný a dynamický medzinárodný rámec pre harmonizáciu administratívnych postupov pri registrácii ochranných známok. V zmluve sa ustanovujú nové trendy v komunikačných technológiách, nápravné opatrenia vo vzťahu k lehotám a výslovne sa uznávajú netradičné viditeľné ochranné známky a neviditeľné známky ako zvuk a chuť. V zmluve sa nachádzajú aj osobitné úpravy s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám technickú podporu a pomôcť im v plnej miere využívať výhody ustanovení zmluvy. Európsky priemysel môže profitovať z úspešného uzavretia zmluvy iba vtedy, keď ju ratifikujú členské štáty EÚ a ES alebo k nej pristúpia. Komisia pripraví pôdu na pristúpenie ES k singapurskej zmluve o právnych predpisoch v oblasti ochranných známok a vyzýva členské štáty, aby túto zmluvu ratifikovali. 6.2. Agenda reformy patentového práva Harmonizáciou patentového práva by sa uľahčilo európskym spoločnostiam patentovať svoje vynálezy mimo územia EÚ. Od roku 1970 je na základe Zmluvy o patentovej spolupráci (PCT)[61] možná celosvetová patentová ochrana v rámci jedinej medzinárodnej prihlášky. Zmluvou o patentovom práve[62] z roku 2000 sa vo veľkom rozsahu harmonizovali právne predpisy v oblasti patentových formalít, ale iba malý pokrok sa dosiahol pri dohode o zmluve o hmotnom patentovom práve (SPLT). Rozvojové krajiny vyslovili pochybnosti a želanie, aby patentový systém adekvátne zohľadňoval ich záujmy. Kľúčové rozdiely v patentovom systéme však pretrvávajú aj medzi priemyselnými krajinami. V Spojených štátoch sa vlastníctvo patentu udeľuje prvej osobe, ktorá uskutoční vynález, a naopak v Európe sa vlastníctvo udeľuje prvej osobe, ktorá podá patentovú prihlášku. Ďalšie rozdiely predstavuje ochranné obdobie pred podaním prihlášky v Spojených štátoch, počas ktorého je možné uverejňovať bez toho, aby boli dotknuté neskoršie patentové prihlášky, a neexistencia povinnosti uverejňovať všetky nevybavené prihlášky v Spojených štátoch po uplynutí 18 mesiacov od podania prihlášok alebo dátumu práva prednosti. V rámci Transatlantickej hospodárskej rady bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi EÚ, aby sa tak pripravila cesta k medzinárodnej harmonizácii patentového práva. Harmonizáciou hmotného patentového práva by sa uľahčilo spracovanie patentov, zlepšila by sa spolupráca medzi patentovými úradmi a nakoniec by harmonizácia viedla k vzájomnému uznávaniu uznaných patentov zo strany úradov. Zodpovednosťou Európy je zabezpečiť, aby sa kvalitné normy o patentovateľnosti stali takisto súčasťou multilaterálnych dohôd. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na harmonizácii medzinárodného patentového práva v rámci vyjednávaní o zmluve o hmotnom patentovom práve a v Transatlantickej hospodárskej rade. 6.3. Presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách Podniky v EÚ majú čoraz väčšie obavy z narastajúceho zneužívania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, ktoré pre tieto podniky predstavuje kľúčové konkurenčné aktívum. V súlade so stratégiou presadzovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách z roku 2004[63] Komisia vyzdvihla potrebu zvýšiť aktivitu v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva a posilniť spoluprácu s niekoľkými prioritnými krajinami[64], definovanými na základe osobitného prieskumu[65], ktorý sa bude pravidelne aktualizovať. Opatrenia s prioritnými krajinami zahŕňajú posilnenú spoluprácu s rovnako zmýšľajúcimi krajinami, zavedenie dialógu o právach duševného vlastníctva, presun zdrojov technickej pomoci smerom k presadzovaniu práv a zvyšovanie informovanosti o záležitostiach práv duševného vlastníctva v podnikoch EÚ, ktoré pôsobia v týchto krajinách. Pokiaľ ide o dvojstranné dohody, všetky obchodné dohody, o ktorých sa vedie diskusia, obsahujú konkrétne kapitoly týkajúce sa práv duševného vlastníctva. Konvergenciou právnych predpisov by mali tieto dohody dosiahnuť účinnú ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva a ďalej objasňovať medzinárodné záväzky. Pokiaľ ide o viacstrannú spoluprácu, vznikli nové iniciatívy na presadzovanie práv v rámci rôznych fór ako Rada WTO pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva (TRIPS), G8 (Heiligendammský proces), OECD a WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva). Nedávnym návrhom na posilnenie medzinárodného rámca práv duševného vlastníctva je obchodná dohoda zameraná proti falšovaniu (ACTA). Účelom tejto spoločnej iniciatívy USA a Japonska je dosiahnuť medzinárodnú dohodu v súvislosti s bojom proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. V rámci tejto iniciatívy sa stanovili kľúčové oblasti dohody: medzinárodná spolupráca, v zásade medzi colnými úradmi a ostatnými agentúrami na presadzovanie práv, skvalitnenie rámca pre presadzovanie práv zvyšovaním odbornosti a právny rámec. Berúc do úvahy potenciál, ktorý vyplýva z koordinovanej činnosti, Komisia na základe rokovacieho mandátu pracuje na dosiahnutí formálnej dohody. Komisia – bude pravidelne realizovať prieskumy týkajúce sa presadzovania práv duševného vlastníctva mimo územia EÚ; – sa bude snažiť o účinnú ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v dvojstranných obchodných dohodách; – zintenzívni činnosť a spoluprácu v oblasti presadzovania práv v tretích krajinách prostredníctvom dialógu o právnych predpisoch, najmä v krajinách s vysokou úrovňou falšovania a pirátstva; – sa bude snažiť o viacstrannú obchodnú dohodu na boj proti falšovaniu. 6.4. Otázky vývoja V posledných rokoch sa pozornosť v rámci medzinárodných diskusií zameriavala na priemyselné vlastníctvo v rozvojových krajinách a to, ako môže priemyselné vlastníctvo fungovať ako nástroj sociálneho, environmentálneho, hospodárskeho a kultúrneho vývoja. Stály výbor pre rozvoj a duševné vlastníctvo vytvorený v roku 2007 v rámci WIPO by mohol predstavovať významnú platformu pokroku v tejto diskusii. Ďalším príkladom je ad hoc medzivládna pracovná skupina pre verejné zdravie, inováciu a duševné vlastníctvo (IGWG), v rámci ktorej bola nedávno skompletizovaná globálna stratégia[66] s cieľom zlepšiť prístup k liekom a reagovať na narastajúci problém zanedbávaných ochorení, najmä v rozvojových krajinách. EÚ naďalej zohráva kľúčovú úlohu v rámci iniciatív týkajúcich sa priemyselného vlastníctva v prospech ľudí žijúcich v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách. V rámci rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy sa na základe plánu schváleného na Bali v roku 2007[67] ustanovil vzťah medzi stratégiami v oblasti práv duševného vlastníctva a rámcovými podmienkami, ktoré umožňujú transfer technológií. EÚ je pripravená zapojiť sa do diskusií v prípade, že prípadné nežiaduce účinky by mohli brániť rozvojovým krajinám v pokroku v riešení zmeny klímy. V rámci medzivládneho výboru WIPO pre duševné vlastníctvo, genetické zdroje, tradičné vedomosti a folklór (IGC) Európska komisia predložila v roku 2004 návrh na ustanovenie povinnej požiadavky na prihlasovateľa patentov, aby uverejnil zdroj/pôvod všetkých genetických zdrojov a súvisiacich tradičných vedomostí použitých vo svojich patentových prihláškach[68]. Táto požiadavka by mohla pomôcť pôvodným spoločenstvám, z ktorých pochádzajú tieto genetické zdroje a tradičné vedomosti, umožniť overenie súladu s pravidlami o vzájomnom prístupe a využívaní výhod (ABS), aby bolo možné spoločne využívať výhody z komerčného využitia patentov a takisto spolupracovať s patentovými úradmi pri skúmaní novosti týchto vynálezov. Komisia preto pokračuje v podpore úsilia o prijatie návrhu a konštatuje, že v právnych predpisoch o patentoch v niektorých členských štátoch sa nachádzajú ustanovenia o uverejnení zemepisného pôvodu biologického materiálu v patentových prihláškach. V súlade s vyhlásením z Dohy prijatým WTO v roku 2001[69] a následnými rozhodnutiami[70] o zmene a doplnení dohody TRIPS prijala EÚ v máji 2006 nariadenie o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia[71]. Ratifikácia protokolu z roku 2005 zo strany EÚ, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda TRIPS, predstavuje významný signál angažovanosti štátov EÚ v tejto otázke. Komisia bude aktívne prispievať do medzinárodných diskusií s cieľom pomôcť rozvíjajúcim krajinám uskutočniť potenciál ich práv priemyselného vlastníctva. 7. ZÁVERY Aby sa napravili nedostatky v súčasnom systéme práv priemyselného vlastníctva s cieľom čo najviac využiť inovačný potenciál a konkurencieschopnosť Európy, je potrebná integrovaná činnosť. V oblasti patentov by samotný patent Spoločenstva významným spôsobom prispel k odstráneniu ťažkostí s ochranou vynálezov ako náklady a zložitosť, ktorým čelia vynálezcovia a podniky v Európe. Integrovaný jurisdikčný systém pre celú EÚ by mohol výrazne zlepšiť prístup majiteľov práv ako aj tretích strán k urovnaniu sporov a právnej istote. Z tohto dôvodu je absolútne dôležité, aby sa tieto ciele dosiahli čo najskôr. Po prijatí predložených legislatívnych návrhov sa na úrovni Spoločenstva do praxe zavedú ochranné systémy pre všetky hlavné práva priemyselného vlastníctva. Fungovanie určitých aspektov týchto systémov však bude po čase potrebné vyhodnotiť s cieľom zabezpečiť ich optimálnu účinnosť. Okrem toho je potrebné prijať dôležité doplnkové opatrenia, ktorými sa podporí právny rámec, aby poskytoval silné vymáhateľné práva pre európske podniky všetkých veľkostí vo všetkých sektoroch, ako aj pre vynálezcov a výskumné organizácie s cieľom využiť v plnej miere príležitosti, ktoré poskytuje celosvetová znalostná ekonomika. V tomto oznámení sa predkladajú opatrenia predovšetkým na úrovni Spoločenstva. Účelom tohto oznámenia je však aj inšpirovať k ďalšiemu dialógu a opatreniam zo strany členských štátov a zainteresovaných aktérov v spoločnosti. Členské štáty pritom hrajú úlohu pri formulovaní stratégií vo svojich oblastiach pôsobnosti. Okrem toho je však potrebné, aby vynálezcovia, výskumné organizácie a malé a stredné podniky mali väčšie povedomie o potenciáli práv priemyselného vlastníctva, aby mohli robiť informované rozhodnutia. Ak podniky využívajú formálne práva priemyselného vlastníctva, mali by sa stať súčasťou ich celkovej obchodnej stratégie. Preto majú všetci zodpovednosť za realizáciu plného potenciálu, ktorý môžu práva priemyselného vlastníctva priniesť ekonomike v Európe. [1] V súvislosti s autorským právom Komisia vydala Zelenú knihu „Autorské práva v znalostnej ekonomike“ KOM(2008) 466 v konečnom znení. [2] „Zlepšenie patentového systému v Európe“ KOM(2007) 165 v konečnom znení. [3] „Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010) - Kráčame s duchom zmien“ KOM(2007) 803 v konečnom znení, ČASŤ 1. [4] Oznámenie Komisie „Usmernenia pre uplatňovanie článku 81 Zmluvy o ES na dohody o transfere technológií, Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s.2. [5] „Myslieť najprv na malých – tzv. zákon o malých podnikoch pre Európu“ KOM(2007) 394 v konečnom znení. [6] „Odporúčanie Komisie o riadení v oblasti duševného vlastníctva pri činnostiach prenosu znalostí a kódex postupu pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie“ K(2008) 1329. [7] „Zdokonaľovanie prenosu poznatkov medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom v Európe: smerom k otvorenej inovácii“ KOM(2007) 182 v konečnom znení. [8] Výnimka z porušenia patentu na výskumné účely umožňuje, aby výskumní pracovníci mohli technický postup chránený patentom využívať na experimentálne alebo súkromné ako aj nekomerčné účely. Uplatňovanie tejto výnimky v členských štátoch EÚ sa momentálne vyhodnocuje v širokospektrálnej štúdii, pozri http://www.eutechnologytransfer.eu/deliverables/experimental_use_exemption.pdf. [9] „Hodnota znalostí: Európske firmy a výzvy v súvislosti s duševným vlastníctvom“, Biela kniha, ktorú uverejnil v roku 2007 útvar Economist Intelligence Unit skupiny Economist. [10] Parížsky dohovor o ochrane priemyselného vlastníctva (podpísaný v Paríži v roku 1883, naposledy zmenený v Štokholme v roku 1967). [11] Obchodné aspekty práv duševného vlastníctva – pozri stránkuhttp://www.wto.int/english/docs_e/legal_e/27-trips_01_e.htm. [12] „Moderná, inováciám prístupná Európa“ KOM(2006) 589 v konečnom znení. [13] „Zlepšenie patentového systému v Európe“ KOM(2007) 165 v konečnom znení. [14] Konzultácia a verejné vypočutie o budúcej politike v oblasti patentov v Európe v roku 2006 http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/docs/patent/hearing/preliminary_findings_en.pdf [15] „Možnosti zlepšenia európskeho patentového systému“ – štúdia, ktorej vypracovanie si vyžiadala skupina STOA (Hodnotenie vedeckých a technických možností) v Európskom parlamente, pozri http://www.europarl.europa.eu/stoa/publications/studies/stoa16_en.pdf [16] Pojem „patentová húština“ sa vzťahuje na potenciálny problém, že z dôvodu veľkého počtu patentov súvisiacich s konkrétnym produktom alebo technológiou, sa inovácia v sektore spomaľuje kvôli obavám zo zablokovania vo vývoji a súdneho sporu z dôvodu porušenia patentu. [17] „Patentoví škriatkovia“ sú majitelia patentov, ktorých hlavná činnosť spočíva v tom, že používajú patentové práva na to, aby ohrozovali spoločnosti so žalobami o porušenie patentov a získali tak predbežný príkaz a vymáhali licenčné poplatky od tretích osôb. [18] Výročná správa Európskeho patentového úradu z roku 2006 na internetovej adrese http://www.epo.org/about-us/office/annual-reports/2006.htm [19] „Keď je malé krásne: meranie vývoja a dôsledkov spojených s rozsiahlosťou patentových prihlášok na Európskom patentovom úrade“, Eugenio Archontopoulos a kol., Information Economics and Policy, 19. vydanie, č. 2 (jún 2007). [20] Na svete existuje až 10 miliónov nepreskúmaných patentov a v Európskom patentovom úrade dosiahol počet nevybavených preskúmavacích konaní v roku 2006 počet 304 100, pričom v roku 2005 to bolo 285 400. [21] Pojmom „známy stav techniky“ sa označujú informácie sprístupnené verejnosti pred určitým dátumom, ktorý má význam pre stanovenie pôvodu patentovej prihlášky a teda aj rozsahu udeľovaných patentových práv. [22] Štúdia Eurobrand2007 na internetovej adrese http://study.eurobrand.cc/valueranking2007/. [23] Podrobnejšie informácie nájdete na internetovej adrese OHIM: http://oami.europa.eu/en/userscorner/default.htm [24] Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 21. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1). [25] Smernica 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov, Ú. v. ES L 289, 28.10.1998, s. 2. [26] „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov“ [KOM(2004) 582 v konečnom znení]. [27] Ochrana je zabezpečená prostredníctvom troch nariadení, ktoré sa vzťahujú na vína (nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1), liehoviny (nariadenie Rady (ES) č. 110/2008, Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16) a na poľnohospodárske výrobky a potraviny (nariadenie Rady (ES) č. 510/2006, Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12). [28] Rozsudok Súdu prvého stupňa (veľká komora) zo 17. septembra 2007, Microsoft vs. Komisia, prípad T-201/04 [29] Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatniteľnosti článku 81 na dohody o horizontálnej spolupráci, Ú. v. ES C 3, 6.1.2003, s. 2. [30] Všeobecné usmernenia týkajúce sa spolupráce medzi CEN, Cenelec a ETSI, ako aj Európskou komisiou a Európskym združením voľného obchodu, podpísané 28. marca 2003, Ú. v. EÚ C 91, 16.4.2003, s. 7. [31] Napríklad, za niektorých okolností môžu licencie bez licenčných poplatkov účinne podporiť rozšírenie noriem do oblastí, v ktorých existujú silné sieťové efekty. [32] „Smerom k zvýšeniu prínosu normalizácie pre inovácie v Európe“ KOM(2008) 133 v konečnom znení. [33] Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov, Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36. [34] Oznámenie Komisie „Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva – Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť“ - KOM(2005) 551 v konečnom znení. [35] Dohoda zo 17. októbra 2000 o uplatňovaní článku 65 RPD (2001), Ú. v. EPO 549. [36] Pozri http://www.epo.org/patents/law/legislative-initiatives/epc2000.html. [37] „Zlepšenie patentového systému v Európe“ KOM(2007) 165 v konečnom znení – pozri prílohu II a v nej uvedené odkazy na kalkulácie ušetrených nákladov v rámci Londýnskeho dohovoru a patentu Spoločenstva. [38] http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/sba_en.htm#aa. [39] http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/docs/patent/hearing/preliminary_findings_en.pdf. [40] Memorandum o odstraňovaní prekážok v záujme lepšieho využitia systému práv duševného vlastníctva zo strany malých a stredných podnikov: správa pre generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel, jún 2007, internetová adresa http://www.proinno-europe.eu/NWEV/uploaded_documents/IPR_Expert_group_report_final_23_07_07.pdf. [41] V súlade s patentovým právom v USA môžu malé podniky získať 50 %-né zníženie dane, pozri http://www.uspto.gov/web/offices/pac/mpep/mpep_e8r6_appxl.pdf. [42] Napríklad, dotovanie patentových prihlášok podaných po prvý krát (napr. „1er brevet service“ agentúry OSEO Innovation vo Francúzsku alebo patentové opatrenie INSTI SME v Nemecku), alebo umožnenie ďalších dotácií (napr. „IPAS service“ v Írsku). [43] V niektorých krajinách existuje možnosť zníženia dane z licenčných príjmov z patentov. [44] Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1. [45] „Možnosť zavedenia poistenia nákladov za súdne procesy v prípade patentov“ vypracovaná CJA Consultants Ltd, internetová adresa http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/docs/patent/studies/pli_report_en.pdf, následná štúdia. [46] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. EÚ L 136, 25.5.2008, s. 3. [47] Pozri http://ec.europa.eu/civiljustice/adr/adr_ec_code_conduct_en.htm. [48] „Porovnanie vnútroštátnych a regionálnych podporných služieb pre MSP v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva“ na internetovej adrese http://www.proinno-europe.eu/admin/uploaded_documents/Benchmarking-Report-SME.pdf. [49] Pozri internetovú adresu http://www.proinno-europe.eu/index.cfm?fuseaction=page.display&topicID=63&parentID=54 [50] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Vplyv falšovania a pirátstva na ekonomiku 4/6/07 DSTI/IND (2007)9/PART4/REV1. [51] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 16. [52] Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. [53] V prípade, že existuje požiadavka na doložku vykonateľnosti, rozsudok vyhlásený v členskom štáte, ktorý je uplatniteľný v tomto členskom štáte, je uplatniteľný v inom členskom štáte vtedy, keď bol v tomto členskom štáte vyhlásený za uplatniteľný. [54] Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, Ú. v. EÚ L 328, 30.10.2004, s. 16. [55] „Reakcia colných úradov na najnovší vývoj vo falšovaní a pirátstve“ KOM(2005) 479 v konečnom znení. [56] Pozri internetovú adresu http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/customs/customs_controls/counterfeit_piracy/statistics2007.pdf. [57] „Kreatívny obsah online na jednotnom trhu“ KOM(2007) 836 v konečnom znení. [58] „Vplyv falšovania na MSP v rámci EÚ a revízia rôznych verejných a súkromných iniciatív a zdrojov na účely presadzovania práv duševného vlastníctva“ na internetovej adrese http://www.ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/industry/doc/Counterfeiting_Main%20Report_Final.pdf . [59] Pozri http://ec.europa.eu/idabc/en/document/5378/5637. [60] Pozri http://www.wipo.int/treaties/en/ip/singapore/ [61] Pozri http://www.wipo.int/treaties/en/registration/pct/ [62] Pozri http://www.wipo.int/treaties/en/ip/plt/index.html [63] Ú. v. EÚ C 129, 26.5.2005, s. 3. [64] „Globálna Európa: svetová konkurencia - Príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ” (KOM(2006) 567 v konečnom znení). [65] http://ec.europa.eu/trade/issues/sectoral/intell_property/survey2006_en.htm [66] http://www.who.int/phi/documents/POAWhitePaper.pdf [67] Pozri http://unfccc.int/meetings/cop_13/items/4049.php [68] Pozri http://www.wipo.int/tk/en/genetic/proposals/european_community.pdf [69] Pozri http://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_trips_e.htm [70] Pozri http://www.wto.org/english/tratop_e/trips_e/implem_para6_e.htm a http://www.wto.org/english/tratop_e/trips_e/wtl641_e.htm [71] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 816/2006 zo 17. mája 2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia, Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 1.