52008DC0395

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.6.2008

KOM(2008) 395 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami

OBSAH

1. Úvod 3

2. Tendencie vedúce k tvorbe integrovanej námornej politiky 4

3. Potreba a hnacie faktory integrovaného prístupu k riadeniu námorných záležitostí 6

4. Usmernenia pre integrované riadiace rámce európskych morí a oceánov 9

4.1. Vývoj strategického prístupu k námornej politike na vnútroštátnej úrovni 9

4.2. Riadiace rámce rozhodovania verejných orgánov na vnútroštátnej úrovni 10

4.3. Úloha pobrežných oblastí a iných miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou 11

4.4. Účasť zainteresovaných strán na integrovanej námornej politike rozhodovania 11

4.5. Efektívnejšie väzby na regionálnej úrovni pomoria 12

5. Závery 12

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike:smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami

1. Úvod

Oceány a moria predstavujú veľmi zložitý systém a sú ovplyvňované mnohými činnosťami, záujmami a politikami. Preto neprekvapuje, že odborné znalosti a tiež právomoci na riešenie množstva problémov v oblasti námorných záležitostí sú rozdelené medzi viacero verejných a súkromných subjektov na všetkých úrovniach riadenia, od Organizácie Spojených národov až po malé pobrežné spoločenstvá.

Svetové oceány a moria sú však prepojené a opatrenia v jednom mori alebo v jednej oblasti námornej politiky ovplyvňujúce more môžu mať kladný alebo záporný, zamýšľaný alebo nezamýšľaný vplyv na iné moria a iné oblasti námornej politiky. Okrem toho v dôsledku čoraz intenzívnejšieho využívania morí a oceánov v odvetviach ako je námorná doprava, energetika, cestovný ruch alebo rybné hospodárstvo v kombinácií so zmenou klímy vzrástol tlak na morské prostredie. Vzhľadom na túto úzku vzájomnú závislosť je ucelený prístup najlepším spôsobom ako pristupovať k námorným záležitostiam. Čoraz väčší počet vlád v Európe ako aj inde vo svete začína používať nový, prierezový, integrovaný prístup v súvislosti s riadením námorných záležitostí.

Tento prístup je jadrom integrovanej námornej politiky Európskej únie (ďalej „modrá kniha“), ktorú v októbri 2007[1] navrhla Komisia a ktorú už schválila Európska rada a Európsky parlament[2].

Je taktiež založený na uvedomení, že prakticky každá dôležitá úloha, pred ktorou Európa v súčasnosti stojí, má námorný rozmer, a to vrátane úloh v oblasti energetiky, zmeny klímy, ochrany a zachovania životného prostredia, výskumu a inovácií, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest, medzinárodného obchodu, dopravy a logistiky. Integrovaný prístup na každej úrovni, ktorý umožňuje systematické určenie synergii a nedostatkov, je preto základným nástrojom tvorby a vykonávania politík naprieč odvetviami, rôznymi úrovňami riadenia a pri cezhraničnej spolupráci. Toto zaisťuje nielen účinnejší spôsob plnenia súbežných politických cieľov, ale tiež vytvára priestor na vývoj spoločných, prierezových nástrojov a spoločného súboru znalostí, ktoré zaistia účinné a nákladovo efektívne riešenia.

Komisia založila v roku 2005 riadiacu skupinu komisárov pre námorné záležitosti spolu s medzirezortnou skupinou pre námorné záležitosti, ktorá združuje generálne riaditeľstvá Komisie, ktoré sa venujú otázkam súvisiacim s moriami a oceánmi s cieľom posunu smerom k integrovanejšiemu prístupu. Nedávno sa tiež zmenila štruktúra premenovaného generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo (GR MARE)[3], ktoré je teraz so svojím koordinačným oddelením, tromi oddeleniami zodpovednými za rôzne európske pomoria a jedným oddelením zaoberajúcim sa vonkajším rozmerom námorných záležitostí vybavené na trvalú internú koordináciu námorných záležitostí.

Celkový potenciál optimalizovanej tvorby politík sa však využije iba ak sa integrovaný prístup zavedie na každej úrovni verejnej správy, ak budú zahrnuté všetky subjekty, výskum, politické poradenstvo a takisto všetky aktivity zainteresovaných strán. Toto závisí od spolupráce medzi tvorcami politík a koordináciou prijatých opatrení na rôznych úrovniach verejnej správy. V EÚ prebieha viacero iniciatív, ktorých cieľom je užšia integrácia. Tieto iniciatívy by mali byť podporované, ďalej rozvíjané a uplatňované vo všeobecnosti. Komisia bude preto pri vykonávaní akčného plánu pre integrovanú námornú politiku podporovať vykonávanie práva EÚ a integrovaný prístup k námorným záležitostiam v celej EÚ, pričom bude plne dodržiavať zásadu subsidiarity a existujúce rozdelenie právomocí.

V súlade s oddielom 3.1 modrej knihy navrhuje toto oznámenie súbor usmernení, ktorých cieľom je motivovať členské štáty a ďalšie subjekty k tomu, aby sa v rámci svojich riadiacich rámcov usilovali o zavedenie integrovaného prístupu v súvislosti so záležitosťami spojenými s morom.

2. Tendencie vedúce k tvorbe integrovanej námornej politiky

Komisia sa rozhodla začleniť do svojich strategických cieľov na obdobie 2005 až 2009 „ špecifickú potrebu komplexnej námornej politiky “, v súlade s medzinárodnou tendenciou tvorby integrovanejších politík v oblasti námorných záležitostí.

V preambule k dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982 sa uvádza, že „ problémy oceánskeho priestoru spolu vzájomne úzko súvisia a treba ich posudzovať ako celok“ . Johannesburský plán vykonávania Svetového summitu o udržateľnom rozvoji v roku 2002 dospel k záveru, že „ zaistenie udržateľného rozvoja oceánov vyžaduje efektívnu koordináciu a spoluprácu “. V roku 2003 bola založená sieť „UN Oceans“[4] na zaistenie užšej koordinácie činností OSN, organizácií a agentúr súvisiacich s oceánmi a pobrežím na účel vymedzenia spoločných akcií a podporu integrovaného riadenia.

Niekoľko krajín[5] začalo s tvorbou nových rámcov politík udržateľného využitia oceánov a morí, ktoré zahŕňajú každý aspekt námorných záležitostí a stanovujú jasné, vopred určené ciele a vychádzajú z medzirezortného a prierezového prístupu.

- V Spojených štátoch amerických bol vo výkonnej kancelárii prezidenta vytvorený výbor pre politiku oceánov, ktorého úlohou je vykonávanie akčného plánu pre oceány a ktorý sa okrem iného zameriava na užšiu koordináciu politík[6].

- V Austrálii má hlavnú zodpovednosť za koordináciu politiky oceánov minister životného prostredia a kultúrneho dedičstva kým národný úrad pre oceány koordinuje úsilie o plnenie cieľov iniciatív v rámci politiky oceánov[7].

- Kanadský zákon o oceánoch, stratégia a akčný plán týkajúci sa oceánov poskytujú rámec pre programy a politiky súvisiace s oceánmi. Túto činnosť vedie minister pre rybné hospodárstvo a oceány a aktívne sa do nej zapájajú orgány verejnej správy, nevládne organizácie a občania[8].

- Japonský „základný zákon o politike oceánov“ z roku 2007 zaisťuje integrovaný prístup k námorným záležitostiam. Tento zákon ustanovil „ústredie námornej politiky“, na ktoré sa vzťahuje zodpovednosť predsedu vlády. Zástupcami vedúceho tohto ústredia budú hlavný sekretár kabinetu a novovymenovaný minister pre politiku oceánov. Bol tiež prijatý akčný plán pre oceány.[9]

- Nórsko predstavilo námornú stratégiu v októbri 2007. Prácu koordinujú štátni tajomníci na čele so štátnou tajomníčkou pre dopravu[10].

Princípy, ciele a formy všetkých týchto námorných politík sú v podstate podobné. Všetky tieto krajiny uznávajú, že aktivity súvisiace s morom vo veľkej miere prispievajú k ich ekonomike. Všetky uznávajú, že intenzívny rozvoj týchto aktivít predstavuje hrozbu pre udržateľný rozvoj a využívanie ich morských zdrojov. A všetky tieto krajiny sa rozhodli vyvinúť všeobecnú politiku, ktorá umožní komplexný, koordinovaný prístup a zaistí udržateľný rozvoj rôznych morských zdrojov a činností.

Posúdenie vplyvu[11] vypracované pred modrou knihou o integrovanej námornej politike pre Európsku úniu prinieslo niektoré základné poučenia z tohto vývoja, napríklad, že vo všeobecnosti sa uprednostňuje koordinácia pred centralizáciou. Napriek tomu je však na zaistenie účasti všetkých relevantných subjektov v tomto procese potrebný aktívny katalyzátor na podporu ďalšej koordinácie a uceleného prístupu. Taktiež je nutné zjednotiť výskum a zdroje údajov, aby mala námorná politika kvalitné východiska pre strategické rozhodovanie, založené na predpoklade budúceho vývoja.

Hlavné problémy, ktoré spomaľujú zavádzanie integrovaného prístupu, sú okrem finančných obmedzení nedostatočná spolupráca a chýbajúce organizačné štruktúry medzi zapojenými subjektmi ako aj dlhá lehota, ktorú štátne správy i zainteresované strany potrebujú na zavedenie plne integrovaného prístupu. Jasná komunikácia o politike a dialóg sú preto nevyhnutné.

Viaceré členské štáty EÚ uplatňujú alebo smerujú k uplatňovaniu integrovaného prístupu k politike, najmä Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Holandsko a Slovinsko[12]. Niektoré štáty zverili problematiku námorných záležitostí do právomocí zvláštneho ministerstva, ako napríklad Grécko a nedávno tiež Španielsko, alebo postupne v čoraz väčšom rozsahu používajú ucelený prístup v podobe tematických stratégií, ako napríklad Spojené kráľovstvo a Švédsko (v otázkach udržateľnosti a ochrany životného prostredia) alebo Írsko (stratégia oceánografie).

Napriek absencií formálnych štruktúr zosumarizovali inštitúcie EÚ svoje reakcie na konzultácie k zelenej knihe o námornej politike pre EÚ v ucelenej forme.[13] Fínske predsedníctvo zorganizovalo v rámci skupiny „priateľov predsedníctva“ konzultáciu, ktorá zasahovala viacero rôznych zložení Rady. Nemecké predsedníctvo zorganizovalo konferenciu na vysokej úrovni, ktorá sa venovala celému spektru tém súvisiacich s problematikou námorných záležitostí, a počas portugalského predsedníctva bolo usporiadané prvé neformálne zasadnutie ministrov zaoberajúcich sa námornou politikou v najširšom slova zmysle. Počas portugalského predsedníctva bol tiež v Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy prerokovaný návrh Komisie o integrovanej námornej politike, vzhľadom na jej horizontálne zameranie a širšie kompetencie.

Európsky parlament prijal stanovisko k zelenej knihe o námornej politike, ktoré bolo výsledkom „rozšírenej spolupráce“ medzi piatimi výbormi. Stanovisko Výboru regiónov zostavil Výbor pre udržateľný rozvoj, ktorý má široký mandát, ktorý nie je obmedzený na jednotlivé sektory.

3. Potreba a hnacie faktory integrovaného prístupu k riadeniu námorných záležitostí

Námorné záležitosti v Európe tradične podliehali viacerým rozdielnym sektorovým politikám. Takáto fragmentárnosť riadenia námorných záležitostí aj naďalej pretrváva na rôznych úrovniach správy na medzinárodnej, európskej, národnej, regionálnej i miestnej úrovni.

Aktivity smerujúce k integrovanejšiemu prístupu riadenia námorných záležitostí v EÚ sa však nevyvíjajú iba preto, že ide o celosvetovú tendenciu alebo preto, že ide o prirodzený vývoj riadiaceho rámca v momentálne prevládajúcom kontexte udržateľného rozvoja.

Ide skôr o jednoznačnú odozvu, cieľom ktorej je dosiahnuť väčší súlad medzi rôznymi oblasťami politík a rôznymi prístupmi, pričom sa zohľadňuje predovšetkým:

- nutnosť zabrániť duplicite regulačných právomocí rôznych celoštátnych a regionálnych orgánov v členských štátoch a nahradiť prekrývanie a dvojité rozhodovanie systémom využívajúcim prístup jednotného kontaktného miesto v každom členskom štáte,

- nutnosť koordinovaného plánovania navzájom si konkurujúcich námorných činností a tiež nutnosť strategického riadenia námorných oblastí (územné plánovanie námorného priestoru),

- nutnosť lepšej koordinácie na úrovni EÚ medzi rôznymi sektorovými výbormi pre sociálny dialóg, ktoré sa venujú námornej problematike,

- prijatie a vykonávanie ekosystémového prístupu a rámcovej smernice o námornej stratégii,

- nutnosť rozvinúť styčné body medzi vedou a politickými opatreniami, aby sa zaistilo, že námorná veda je schopná poskytovať informácie námornej politike,

- nutnosť spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov na účel informovania tvorcov námornej politiky na všetkých úrovniach,

- a v neposlednom rade, nutnosť umožniť užšiu koordináciu námorného dohľadu medzi a v rámci členských štátov.

- Pre všetky strany zainteresované do oblasti námorných záležitostí je nevyhnutná predvídateľnosť rozhodovacieho procesu. Výlučne sektorové riadenie námorných záležitostí, pri ktorej môžu rôzne rozhodovacie orgány prijímať rôzne prístupy napríklad voči námornému priemyslu (vrátane prístavov a námornej dopravy), nenapomáha vytvárať podnikateľsky priaznivé prostredie, ktoré sa EÚ pomocou lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť snaží vytvoriť. V tomto zmysle znamená spoločné riadenie námorných záležitostí tiež rozvoj systému jednotného kontaktného miesta pre námorné činnosti na úrovni členských štátov.

- Bol zaznamenaný rýchly nárast v oblasti námorných činností – nielen v oblasti rybného hospodárstva a námornej dopravy, ale tiež okrem iného vo výrobe energie na mori vrátane získavania energie z obnoviteľných zdrojov, v námornom cestovnom ruchu (rekreačné a výletné plavby) a v morskej akvakultúre. V chránených morských oblastiach môžu byť tieto činnosti vzhľadom na ciele ochrany prírody regulované alebo zakázané. Takáto súťaž o priestor v čoraz intenzívnejšie využívaných pobrežných vodách Európy vytvára potenciál pre konflikt medzi rôznymi využitiami. Rozvoj a využívanie špecifických morských nástrojov plánovania na primeraných úrovniach sa preto vo všeobecnosti uznáva za nevyhnutné na účel harmonizácie, stanovovania priorít a riadenia využívania morí, oceánov a pobrežných oblastí. Tieto nástroje plánovania však môžu vychádzať iba z integrovaného prístupu k riadeniu námorných záležitostí.

- Európske sektorové výbory pre sociálny dialóg obvykle zastávajú prístup zameraný výhradne na problémy ovplyvňujúce ich sektor. S cieľom rozšíriť ich zameranie a motivovať ich na využívanie ucelenejšieho prístupu je nutné zaviesť mechanizmy, ktoré podporia diskusie medzi sektormi v oblasti námorných záležitostí, ako napríklad špeciálne zasadnutia v rámci styčného fóra pre sociálny dialóg (Social Dialogue Liaison Forum).

- Ekosystémový prístup, zakotvený v nedávno prijatej rámcové smernici o námornej stratégii so sebou prináša špecifické výzvy. Rozhodovanie už nie je možné koncipovať výhradne podľa tradičných sektorových politík, musí totiž zohľadňovať rozľahlé cezhraničné morské ekosystémy, ktoré sa musia zachovať, aby sa nevyčerpala základňa prírodných zdrojov pre všetky námorné činnosti. V tomto kontexte ochrany morského životného prostredia je preto tiež nutné zohľadňovať jednotlivé pomoria, morské regióny a menšie regionálne celky ustanovené v uvedenej smernici.

- Vízia Komisie čo sa týka európskych oceánov a morí je založená na kvalitnom vedeckom výskume, technológiách a inováciách. Túto víziu zdieľajú a podporujú všetky ostatné inštitúcie EÚ a tiež európske morské a námorné vedecké a technologické spoločenstvá čím podporujú európsku stratégiu morského a námorného výskumu. Jedným z hlavných cieľov tejto novej stratégie je podporiť integrovanú námornú politiku vytvorením podmienok na zlepšenie prepojenia vedy a politiky. Toto prepojenie splní dvojitý cieľ: umožní vede poskytovať lepšie informácie pre politické opatrenia a politika bude môcť lepšie orientovať vedu smerom k hlavným úlohám a potrebám spoločnosti v Európe. Dialóg medzi vedeckou komunitou a tvorcami politík je preto hnacím faktorom integrovaného, interdisciplinárneho a informovaného prístupu k riadeniu námorných záležitostí, ako aj reakciou na tento prístup.

- Eurostat začal medzisektorový pracovný program o sociálno-ekonomickej štatistike, ktorý zahŕňa tiež námorné sektory a pobrežné regióny; členské štáty majú záujem na spolupráci s Eurostatom na zabezpečenie porovnateľných a spoľahlivých štatistických údajov;

- V konečnom dôsledku má námorný dohľad zásadný význam pre bezpečné využívanie európskych námorných oblastí. Lepšia spolupráca, koordinácia a niekedy aj zladenie činností agentúr, ktoré vykonávajú námorný dohľad a prepojenie ich monitorovacích systémov na európskej úrovni takisto vyžaduje integrovanejší prístup k riadeniu námorných záležitostí na primeraných úrovniach. Bez integrovaného prístupu nebude možné koordinovať rôzne sektorové činnosti blízko pobrežia (v oblasti rybného hospodárstva, trestnej činnosti, bezpečnosti prístavov, znečistenia, záchranných operácií a bezpečnosti, hraničnej kontroly, atď.) ani využívať synergie medzi nimi. Podobne na európskej úrovni bude európska sieť námorného dozoru, na vznik ktorej vyzýva modrá kniha, vyžadovať nové, integrovanejšie mechanizmy riadenia.

Všetky uvedené argumenty sú predpokladom efektívneho a udržateľného riadenia európskych námorných aktív a plnia úlohu hnacieho faktora na účel vzniku súdržného a integrovanejšieho rámca riadenia námorných záležitostí.

4. Usmernenia pre integrované riadiace rámce európskych morí a oceánov

4.1. Vývoj strategického prístupu k námornej politike na vnútroštátnej úrovni

Členské štáty by mali vyvinúť svoje vlastné vnútroštátne integrované námorné politiky.

Ako bolo uvedené v návrhu Komisie o integrovanej námornej politike EÚ, nie je možné používať vo všetkých prípadoch jediný postup: existujú rôzne, rovnako vhodné spôsoby na zaistenie fungovania integrovaného prístupu k problematike námorných záležitostí. Viacero členských štátov rozvíja svoje vlastné prístupy v súlade so svojimi vlastnými právnymi rámcami a so svojím hospodárskym, sociálnym, politickým, kultúrnym a životným prostredím. Tieto rozdielne prístupy sú totiž nevyhnutné, aby bolo možné reagovať na špecifické výzvy v jednotlivých pomoriach a aby sa zaistil súlad s usporiadaním a tradíciami jednotlivých členských štátov.

Zámerom usmernení uvedených nižšie preto v žiadnom prípade nie je vyzývať členské štáty na prijatie jednotného systému riadenia námorných záležitostí. Ich účelom je podporiť členské štáty pri tvorbe ich vlastných vnútroštátnych integrovaných námorných politík v úzkej spolupráci so zainteresovanými námornými stranami v daných krajinách a posilniť a uľahčiť spoluprácu na všetkých úrovniach riadenia námorných záležitostí, vrátane na celoeurópskej úrovni.

Každá vláda bude mať svoje vlastné konkrétne priority pre svoju vlastnú námornú politiku. Na dosiahnutí spoločných cieľov by však mali pracovať rôzne vládne subjekty. S týmto cieľom by mal strategický plán ustanoviť zastrešujúcu víziu politiky, ciele a plán vykonávania a usmerňovať všetky zapojené verejné orgány. Takýto plán by mal vysvetľovať výhody a výsledky vyplývajúce z uplatňovania tohto integrovaného prístupu.

Tieto vnútroštátne integrované námorné politiky budú navzájom odlišné v závislosti od rozdielnych ústavných, geofyzických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych a životných prostredí, mali by však zohľadňovať Európsku víziu pre oceány a moria, ktorú v decembri 2007 schválila Európska rada.

Vnútroštátne integrované námorné politiky by preto mali vychádzať z uznania, že všetky záležitosti spojené s morom sú prepojené a že k nim treba pristupovať ako k jednému celku.

Takisto ako integrovaná námorná politika EÚ by aj integrované vnútroštátne politiky mali vychádzať zo zásad subsidiarity, konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja, z ekosystémového prístupu a zo zásady účasti zainteresovaných strán.

4.2. Riadiace rámce rozhodovania verejných orgánov na vnútroštátnej úrovni

Členské štáty by mali zvážiť vytvorenie vnútorných koordinačných štruktúr pre námorné záležitosti v rámci svojich riadiacich rámcov.

Tieto štruktúry by mali zahŕňať mechanizmus politického usmerňovania na najvyššej úrovni. Niektoré členské štáty založili medzirezortné výbory ako vedúcu štruktúru koordinácie námorných záležitostí.

Zodpovednosť konať ako politický vodca a ako katalyzátor integrovaného prístupu na politickej úrovni by mala byť jasne určená. Táto funkcia musí poskytovať dostatočné právomoci na to, aby mohla určovať štruktúru dialógu medzi sektorovými záujmovými skupinami.

Okrem toho, vzhľadom na kľúčovú úlohu parlamentov pokiaľ ide o definíciu verejného záujmu je nevyhnutná ich podpora uceleného, zastrešujúceho prístupu k námorným záležitostiam.[14].

Verejná správa by tiež mala zohľadňovať integrovaný prístup ustanovený na politickej úrovni a každý členský štát by mal zaistiť organizačné usporiadanie, ktoré bude zodpovedať jeho administratívnym tradíciám. Súčasná prax v niektorých členských štátoch je taká, že medzirezortné výbory obvykle podporuje koordinačný úrad alebo agentúra, ktorú riadi vysokopostavený úradník a ktorých úlohou je zaistiť, že rozhodnutia prijaté medzirezortným výborom sú vykonávané. Z tohto vyplýva, že riaditeľ koordinačného oddelenia alebo agentúry musí mať značnú autoritu. Integrovaný prístup by mal tiež posilniť koordináciu a podávanie správ, ktoré sú nevyhnutné v kontexte vykonávania práva Spoločenstva v členských štátoch, čím by sa znížil počet konaní vo veci porušenia práva Spoločenstva vo vzťahu k námorným záležitostiam.

4.3. Úloha pobrežných oblastí a iných miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou

Rozhodovanie na nižšej ako celoštátnej úrovni – na regionálnej alebo miestnej úrovni – má významnú úlohu.

Pobrežné oblasti majú prospech z integrovaného prístupu k námornej politike, ale v prípade absencie súdržných politík spojených s morom sú vystavené najväčším rizikám. Na základe úzkeho vzťahu s morom rozvíja niekoľko pobrežných oblastí svoje vlastné integrované stratégie, vytvárané na mieru podľa ich konkrétnych potrieb. V rámci členských štátov môžu byť často zodpovedné za integrovaný manažment správu pobrežnej zóny alebo za reguláciu územného rozmiestnenia hospodárskych činností. Keďže majú jedinečné znalosti a povedomie a predstavujú jednu z hlavných záujmových skupín čo sa týka námorných záležitostí, zohrávajú úlohu pri rozvoji integrovanej tvorby politík v súlade s konkrétnou zodpovednosťou, ktorú tieto oblasti v každom členskom štáte majú v oblasti námorných záležitostí.

Vo vhodných prípadoch a v závislosti od ústavných právomocí orgánov na týchto úrovniach rozhodovania by takisto bol prínosom rozvoj regionálnych integrovaných námorných politík zodpovedajúcich príslušným vnútroštátnym politikám a politikám na úrovni EÚ.

4.4. Účasť zainteresovaných strán na integrovanej námornej politike rozhodovania

Aktívna účasť zainteresovaných námorných strán v integrovanej vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej námornej politike sa výrazne odporúča.

Európska vízia pre oceány a moria, ktorá bola podpísaná v modrej knihe o integrovanej námornej politike, sa netýka iba vlád jednotlivých štátov, ale je určená tiež všetkým zainteresovaným stranám, a najmä tým, ktorí sa zaujímajú o námorné záležitosti. Tieto zainteresované strany boli hnacím faktorom ročnej konzultácie o budúcnosti námornej politiky EÚ, ktorú Komisia zorganizovala po zverejnení zelenej knihy. Patria medzi nich okrem iných aj zástupcovia sektorov a služieb, ktorých hospodárska činnosť je spojená a závisí od mora, sociálni partneri, environmentálne a iné mimovládne organizácie, akademické a výskumné inštitúcie a organizácie zaoberajúce sa ochranou námorného dedičstva.

Komisia nedávno, pri príležitosti prvých osláv novozavedeného Európskeho námorného dňa stanoveného na 20. mája vyhlásila, že účasť zainteresovaných strán na vykonávaní integrovanej námornej politiky Európskej únie je zásadnou prioritou.

Hospodárske subjekty by mali zaviesť integrovaný prístup tým, že vytvoria „námorné zoskupenia“, ktoré budú ďalej spolupracovať s inými zainteresovanými stranami a vytvoria fóra občianskej spoločnosti a siete zainteresovaných námorných strán.

Členským štátom, ktoré vyvíjajú svoje vlastné vnútroštátne integrované námorné politiky sa odporúča, aby podporovali a umožňovali vznik vhodných štruktúr zainteresovaných strán, tak aby bola možná široká účasť zainteresovaných strán v riadení námorných záležitostí, aby boli prijaté opatrenia, ktoré podporujú význam sociálnych partnerov a aby bola zaistená transparentnosť procesu rozhodovania.

4.5. Efektívnejšie väzby na regionálnej úrovni pomoria

Počas konzultačného obdobia sa ukázalo, že mnohé aspekty integrovanej námornej politiky je možné najlepšie riešiť na regionálnej úrovni jednotlivých pomorí. Takisto nadobudnutie účinnosti rámcovej smernice o námornej stratégii vyžaduje, aby členské štáty a Komisia viac spolupracovali na tejto úrovni a vo vhodných prípadoch čo najlepšie využívali pridanú hodnotu, ktorú prinášajú mnohostranné regionálne morské dohovory, ako napr. HELCOM[15], OSPAR[16] alebo barcelonský[17] a bukureštský dohovor[18].

V reakcií na požiadavku Európskej rady zo 14. decembra 2007 pripravuje Európska komisia stratégiu EÚ pre región Baltského mora, ktorá bude obsahovať opatrenia na vykonávanie integrovanej námornej politiky pre pobaltský región a rozsah ktorej však bude širší než iba námorná politika. Komisia takisto zahájila prácu na stratégií vykonávania uceleného prístupu k námornej politike v Stredomorí a predpokladá zverejnenie politického dokumentu k tejto problematike na jeseň 2008. Hlavnou výzvou v oblasti riadenia je optimalizácia efektivity spolupráce v regionálnych pomoriach a zaistenie prínosu pre prebiehajúcu prácu na úrovni EÚ, v členských štátoch i v krajinách susediacich s EÚ.

Aby mohlo integrované riadenie námorných záležitostí v Európe plne fungovať, je nevyhnutné dosiahnuť určitú úroveň cezhraničnej koordinácie činností, ktorá umožní zdieľanie osvedčených postupov a užšiu spoluprácu medzi štátmi v hlavných oblastiach, napríklad v oblastiach ochrany morského prostredia a bezpečnosti, zabezpečením a dohľadom nad rozľahlými európskymi námornými oblasťami, a v morskom a námornom výskume.

5. Závery

Komisia bude v rámci svojho úsilia o podporu tvorby integrovanej námornej politiky na rôznych úrovniach riadenia poskytovať informácie o činnosti v tejto oblasti na globálnej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni na účel uľahčenia tohto procesu a usmernenia zainteresovaných strán, ktoré majú záujem o osvedčené postupy.

Komisia vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty na zdieľanie informácií o opatreniach, ktoré prijímajú v oblasti integrovanej správy námorných záležitostí.

Ako bolo požadované v modrej knihe o integrovanej námornej politike EÚ, Komisia podá správu o pokroku v zabezpečení integrovaného prístupu k námorným záležitostiam koncom roka 2009.

Príloha - Formát na zdieľanie informácií o integrovanom prístupe prostredníctvom internetu

Štruktúra | Dialóg | Stratégia | Manažment a vykonávanie |

| Politické vedenie | Administratívna organizácia | Prepojenia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy | Transparentný a otvorený dialóg | Vízia | Poznatky a vedecké poradenstvo | Funkcie vlády pri riadení morských oblastí | Námorné zoskupenia | Námorné priestorové plánovanie | | Členský štát |Zodpovedný minister |Koordinačný útvar

|Opis delegovaného riadenia a úloha regiónov |Štruktúrovaný dialóg

Komunikačné nástroje

Pravidelné podujatia |Dokument

Výročné správy, vrátane správ o rozpočte |Poradné výbory

Vedecké siete |Organizácie pobrežnej hliadky/národné námorné agentúry

Dozorné systémy |Organizácia námorných zoskupení |Opis systému plánovania

Licencie | | | Člen záujmovej skupiny na vysokej úrovni | | | | | | | | | Táto tabuľka poskytne ucelený prehľad základných údajov o integrovanom riadení námorných záležitostí a o konzultáciách so zainteresovanými stranami, vrátane informácií o internetových stránkach a kontaktných údajov.

[1] KOM(2007) 575.

[2] www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/97669.pdf; www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2008-0213&language=EN&ring=A6-2008-0163.

[3] ec.europa.eu/dgs/fisheries/organi/oganig_en.pdf.

[4] www.oceansatlas.org/www.un-oceans.org.

[5] http://ioc3.unesco.org/abelos/index.php?option=com_content&task=view&id=55&Itemid=62

[6] ocean.ceq.gov/.

[7] www.environment.gov.au/coasts/oceans-policy/index.html.

[8] www.dfo-mpo.gc.ca/oceans-habitat/oceans/ri-rs/cos-soc/index_e.asp.

[9] www.kantei.go.jp/jp/singi/kaiyou/konkyo5.pdf

[10] www.regjeringen.no/en/dep/nhd/Press-Centre/Press-releases/2007/--Norwegian-maritime-industry-is-to-be-t-2.html?id=482329.

[11] SEK(2007) 1280.

[12] Informácie predložené v skupine zaoberajúcej sa na vysokej úrovni hlavnými bodmi (High-Level Focal Points Group), 22.4.2008, http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/focal-points-meeting_en.html.

[13] ec.europa.eu/maritimeaffairs/post_green_en.html (Stanovisko EP: č. 484; Stanovisko Výboru regiónov: č. 93; Stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru: č. 147).

[14] Reakcie parlamentov na zelenú knihu: dolná a horná komora nemeckého parlamentu: č. 309 a 129; švédsky parlament: č. 254, ec.europa.eu/maritimeaffairs/post_green_en.html.

[15] www.helcom.fi/.

[16] www.ospar.org/.

[17] www.unep.ch/regionalseas/regions/med/t_barcel.htm.

[18] www.blacksea-commission.org/OfficialDocuments/Convention_iframe.htm.