EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52008DC0383
Green paper - Future relations between the EU and the overseas countries and territories {SEC(2008) 2067}
Zelená kniha - Budúce vzťahy medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami {SEK(2008) 2067}
Zelená kniha - Budúce vzťahy medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami {SEK(2008) 2067}
/* KOM/2008/0383 v konečnom znení */
Zelená kniha - Budúce vzťahy medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami {SEK(2008) 2067} /* KOM/2008/0383 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 25.6.2008 KOM(2008) 383 v konečnom znení ZELENÁ KNIHA Budúce vzťahy medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami {SEK(2008) 2067} ZELENÁ KNIHA Budúce vzťahy medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami 1. Úvod Zámorské krajiny a územia (ďalej len „ZKÚ“) sú na základe štvrtej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“) úzko pridružené k Európskemu spoločenstvu (ďalej len „pridruženie ZKÚ-ES“). Z historického hľadiska zahŕňal zoznam ZKÚ najmä krajiny a územia, ktoré sa medzičasom stali nezávislými zvrchovanými štátmi, mnohé z nich sú krajinami AKT. Táto skutočnosť vysvetľuje, prečo je spôsob spolupráce medzi EÚ a ZKÚ do veľkej miery rovnaký ako spôsob spolupráce medzi EÚ a krajinami AKT napriek tomu, že na ZKÚ sa vzťahuje iný právny základ v Zmluve o ES. Takáto paralela však nezodpovedá realite, špecifickým sociálnym, ekonomickým a environmentálnym problémom, ktorým v súčasnosti ZKÚ čelia, ani úzkym historickým, inštitucionálnym a politickým väzbám medzi ZKÚ a EÚ. Okrem toho táto situácia nezohľadňuje potenciál ZKÚ ako strategicky dôležitých stanovíšť rozmiestnených po celom svete podporujúcich hodnoty EÚ. Navyše tu v dôsledku globalizácie, prebiehajúcej liberalizácie medzinárodného obchodu a väčšej regionálnej integrácie krajín AKT vznikol širší medzinárodný kontext. Všetky tieto faktory sú príčinou potreby dôkladnej revízie partnerstva medzi ZKÚ a EÚ. V tejto súvislosti požadovali ZKÚ a štyri členské štáty, s ktorými sú tieto ZKÚ spojené (Dánsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo), neustále od roku 2003 väčšie uznanie špecifickej situácie, v ktorej sa ZKÚ nachádzajú. V tom istom čase vyjadrila Komisia a rastúci počet členských štátov výhrady k spojeniu pridruženia ZKÚ-ES s politikou Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorá je zameraná na boj proti chudobe a plnenie rozvojových cieľov tisícročia. Komisia už od roku 2005 navrhovala, aby sa vytvoril nový vzťah opierajúci sa skôr o príslušnosť ZKÚ a EÚ k tej istej skupine štátov, než o samotnú potrebu rozvoja ZKÚ. Komisia teda chce vykonať celkovú revíziu vzťahov medzi EÚ a ZKÚ a zvážiť zásadnú revíziu pridruženia ZKÚ-ES. Zámerom je preskúmať, ako opustiť klasický koncept rozvojovej spolupráce a súčasne zlepšiť konkurencieschopnosť ZKÚ a ich postupnú integráciu do regionálnej a svetovej ekonomiky pri súčasnom zohľadnení nielen problémov, ktorým čelia, ale aj ich potenciálu. Aby Komisia vytvorila priestor pre takúto modernizáciu, prijala túto zelenú knihu, ktorá by mala umožniť globálnu a transparentnú diskusiu o budúcich vzťahoch medzi EÚ a ZKÚ, najmä pokiaľ ide o celkovú filozofiu, o ktorú by sa tieto vzťahy mali z dlhodobého hľadiska opierať. Cieľom tejto zelenej knihy teda nie je zavedenie novej politiky ani nových finančných nástrojov či podrobných postupov, ale skúmať súbory problémov a príležitostí a získať ešte pred definovaním nového partnerstva medzi EÚ a ZKÚ podnety od zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o skončenie účinnosti rozhodnutia o pridružení zámorských krajín a území na konci roku 2013. 2. Predbežné informácie o ZKÚ 2.1. 21 zámorských krajín a území: pridruženie k Spoločenstvu, diverzita a spoločné črty Podľa Zmluvy o ES patria medzi ZKÚ tie neeurópske krajiny a územia, ktoré majú špecifické vzťahy s Dánskom, Francúzskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom. Sú pridružené k Európskemu spoločenstvu s cieľom podporiť ich hospodársky a sociálny rozvoj a vybudovať úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a Spoločenstvom ako celkom. V Zmluve o ES sa uvádza, že pridruženie ZKÚ k Spoločenstvu „slúži predovšetkým na podporu záujmov a blahobytu obyvateľov týchto krajín a území a na to, aby dospeli k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, o ktorý sa usilujú“. Úplný zoznam dotknutých krajín a území je uvedený v prílohe II k Zmluve o ES. Spolu je tu uvedených 21 zámorských krajín a území: Grónsko, Nová Kaledónia a provincie, Francúzska Polynézia, Francúzske južné a antarktické územia, ostrovy Wallis a Futuna, Mayotte, Saint Pierre a Miquelon, Aruba, Holandské Antily (t. j. Bonaire, Curaçao, Saba, Sint Eustatius, Sint Maarten), Anguilla, Kajmanské ostrovy, Falklandy, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Montserrat, Pitcairnove ostrovy, Sv. Helena a provincie, Britské antarktické teritórium, Britské indickooceánske územie, Ostrovy Turks a Caicos, Britské Panenské ostrovy a Bermudy. Úprava pridruženia však na žiadosť bermudskej vlády nikdy nebola uplatnená na Bermudy. ZKÚ sú ústavne spojené s príslušnými členskými štátmi, nie sú však súčasťou Spoločenstva ako takého. Na základe článku 299 ods. 3 Zmluvy o ES sa ustanovenia zmluvy v zásade neuplatňujú na ZKÚ, okrem štvrtej časti zmluvy, ktorá je venovaná výhradne pridruženiu ZKÚ-ES. Medzi ZKÚ a mimoriadne odľahlými oblasťami uvedenými v článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES existuje zásadný rozdiel. Na rozdiel od ZKÚ sú mimoriadne odľahlé oblasti nielen ústavne spojené s príslušným členským štátom, ale tvoria aj nedeliteľnú súčasť Spoločenstva a sú v zásade viazané acquis Spoločenstva v celom jeho rozsahu. Preto nie je vhodné vykonávať akékoľvek kvantitatívne alebo kvalitatívne porovnanie ZKÚ s mimoriadne odľahlými oblasťami, pokiaľ ide o výhody poskytované zo strany EÚ a záväzky voči EÚ. Medzi samotnými ZKÚ existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o stupeň autonómie voči príslušnému členskému štátu, s ktorým sú spojené, ale aj v hospodárskej a sociálnej oblasti a vzhľadom na ich geografické danosti a klímu. Hoci medzi jednotlivými ZKÚ sú veľké rozdiely, majú tieto spoločné črty: žiadna zámorská krajina ani územie nie je zvrchovaným štátom, sú to všetko parlamentné demokracie, ostrovy, majú malé populácie a ich ekologické bohatstvo je v porovnaní s kontinentálnou Európou výnimočné. Všetky tieto krajiny a územia sú relatívne citlivé na zásahy zvonka a sú vo všeobecnosti závislé na obmedzenej hospodárskej báze, ktorou sú najčastejšie služby. Sú takisto silno závislé na dovoze tovaru a energie. Vývoz tovaru zo ZKÚ do EÚ alebo v rámci ich príslušných geografických regiónov zostáva vo všeobecnosti obmedzený. Podrobnejší prehľad o rozdielnosti jednotlivých ZKÚ a ich spoločných črtách je priložený k pracovnému dokumentu útvarov Komisie v prílohe I k tejto zelenej knihe. Prehľad o jednotlivých ZKÚ spolu so štatistickými údajmi je priložený k pracovnému dokumentu útvarov Komisie v prílohe II. 2.2. Súčasné pridruženie ZKÚ-ES: rozhodnutie o pridružení ZKÚ z 27. novembra 2001 Zatiaľ čo vo štvrtej časti Zmluvy o ES (články 182 a 188) sú uvedené základné ustanovenia o pridružení ZKÚ k Spoločenstvu, podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa pridruženia ZKÚ-ES stanovuje na základe článku 187 Zmluvy o ES Rada prostredníctvom „rozhodnutí o pridružení zámoria“ prijímaných od roku 1964[1]. Tieto podrobné ustanovenia najmä tie, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o pridružení zámoria z 27. novembra 2001[2], možno rozdeliť do dvoch kategórií: ustanovenia o rozvojovej finančnej spolupráci a ustanovenia o hospodárskej a obchodnej spolupráci. Súhrn týchto ustanovení je v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý bol pripojený v prílohe III k tejto zelenej knihe. Ustanovenia o rozvojovej finančnej spolupráci uvedené v platnom rozhodnutí o pridružení zámoria slúžia na podporu trvalo udržateľného rozvoja ZKÚ so zameraním na zníženie, prevenciu a konečné odstránenie chudoby. Na základe toho bola rozvojová finančná spolupráca so ZKÚ doteraz financovaná z ERF, ktorý je finančným nástrojom používaným aj na rozvojovú finančnú spoluprácu s krajinami AKT. Hoci súčasné rozhodnutie o pridružení zámoria bolo pôvodne uplatniteľné do 31. decembra 2011, jeho účinnosť sa na základe technických zmien a doplnení v roku 2007 predĺžila do 31. decembra 2013, aby zodpovedala trvaniu 10. európskeho rozvojového fondu (ERF) na obdobie rokov 2008 – 2013 a viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013. Týmito technickými zmenami a doplneniami nie je dotknutá neskoršia revízia rozhodnutia pred skončením jeho účinnosti v roku 2013, najmä pokiaľ ide o ďalšie uplatňovanie zásad stanovených v štvrtej časti Zmluvy o ES v súvislosti s pridružením ZKÚ-ES[3]. 3. Budúca perspektíva vzťahov ZKÚ a EÚ Keďže je prepojenie medzi ZKÚ a Spoločenstvom prostredníctvom príslušných členských štátov úzke, obchodný režim, ktorý sa uplatňuje na ZKÚ, ako je zhrnuté v prílohe III k tejto zelenej knihe, je jedným z najvýhodnejších režimov, ktorý Spoločenstvo doteraz poskytlo. Toto úzke prepojenie takisto vysvetľuje, prečo výška finančnej pomoci Spoločenstva na jedného obyvateľa poskytovaná ZKÚ, je podstatne vyššia než priemerná pomoc poskytovaná krajinám AKT[4]. S týmto špecifickým vzťahom vychádzajúcim zo solidarity medzi Európou a ZKÚ, ako je stanovené v preambule Zmluvy o ES, takisto priamo súvisia trocha špecifické postupy rozvojovej finančnej spolupráce – v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými na spoluprácu s krajinami AKT – a oprávnenosť ZKÚ zúčastňovať sa na programoch Spoločenstva[5]. Podľa preambuly Zmluvy o ES, na ktorú sa odkazuje v článku 182 Zmluvy o ES v súvislosti s pridružením ZKÚ k Spoločenstvu, vysoké zmluvné strany, ktoré sa rozhodli založiť Európske spoločenstvo, zamýšľali „potvrdiť solidaritu, ktorá spája Európu a zámorské krajiny“ a „zabezpečiť rozvoj ich prosperity v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov“. Solidarita, o ktorú sa opiera pridruženie ZKÚ-ES, a najmä pripravenosť Spoločenstva podporovať trvalo udržateľný rozvoj ZKÚ poskytovaním značnej finančnej pomoci, bola však neustále spochybňovaná. V tejto súvislosti sa poukazuje najmä na skutočnosť, že situácia sa teraz do značnej miery zmenila, pretože koncept solidarity medzi Spoločenstvom a ZKÚ sa zavádzal v dobe, keď sa vzťahoval na väčšinu afrických kolónií členských štátov a na Európsku colnú úniu, ktorá nahradila predošlé dvojstranné obchodné dohody s týmito bývalými kolóniami. Podpísaním Amsterdamskej zmluvy 2. októbra 1997 zástupcovia vlád vtedy 15 členských štátov uznali, že pôvodné dohody o pridružení ZKÚ k Spoločenstvu už viac neumožňujú účinne riešiť otázky týkajúce sa rozvoja ZKÚ. Takisto slávnostne opäť vyhlásili, že účelom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj ZKÚ a nadviazať bližšie hospodárske vzťahy medzi nimi a Spoločenstvom ako celkom[6]. Hoci dohody o pridružení ZKÚ-ES boli následne upravované a rozhodnutím z roku 2001 bolo zavedených mnoho inovácií, najmä pokiaľ ide o finančný nástroj, celkový prístup k ZKÚ zostal silno ovplyvnený dohodou o partnerstve medzi AKT a ES a klasickým konceptom rozvojovej spolupráce, ktorý vychádza z boja proti chudobe, a to napriek tomu, že takýto koncept nezodpovedá súčasnej situácii v ZKÚ. Na pozadí týchto skutočností spochybňujú rôzne zainteresované strany súčasný stav, počnúc Komisiou cez ZKÚ a členské štáty, ktoré sú so ZKÚ spojené, až po členské štáty, ktoré s nimi v žiadnom spojení nie sú. Na jednej strane existuje potreba celkovo preskúmať, ako možno pridruženie ZKÚ-ES prispôsobiť špecifickej situácii v ZKÚ, konkrétnym problémom, ktorým čelia, ich skutočnej alebo potencionálnej dôležitosti pre EÚ ako celok a realite dnešného globalizovaného sveta. Na strane druhej sa objavujú otázky – najmä od rozšírenia EÚ 1. mája 2004 – či je vôbec záujem, aby Spoločenstvo podporovalo trvalo udržateľný rozvoj v ZKÚ, najmä v prípadoch, v ktorých sa HDP na jedného obyvateľa v ZKÚ blíži priemeru v Spoločenstve, alebo ak príslušný členský štát už viac neposkytuje priamu dvojstrannú rozvojovú pomoc niektorým svojim ZKÚ. Preto by Komisia chcela prostredníctvom tejto zelenej knihy iniciovať globálnu a transparentnú diskusiu o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a ZKÚ, najmä pokiaľ ide o celkovú filozofiu, o ktorú by sa tieto vzťahy mali z dlhodobého hľadiska opierať. Otázky vznesené v tejto knihe sa týkajú dôvodov, cieľov a povahy solidarity medzi EÚ a ZKÚ. Špecifickejšie otázky týkajúce sa obchodného režimu uplatniteľného na ZKÚ a špecifické črty ZKÚ sú predmetom pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je pripojený v prílohách IV a V k tejto zelenej knihe. Otázky uvedené nižšie sa netýkajú kvantity ani zdrojov budúcej finančnej pomoci Spoločenstva určenej pre ZKÚ, a preto sa nedotýkajú výsledku budúcich rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2013 – 2020 a o rozpočte pre ERF. Netýkajú sa ani spôsobu, akým bude v budúcnosti Komisia administratívne riadiť finančnú pomoc Spoločenstva, čo je otázka súvisiaca s internou organizáciou Komisie. 3.1. Partnerstvo medzi Spoločenstvom a ZKÚ 3.1.1. Vplyv špecifického vzťahu medzi ZKÚ a príslušnými členskými štátmi EÚ Hoci v článku 182 Zmluvy o ES sú ZKÚ označené za mimoeurópske krajiny a územia a acquis Spoločenstva sa na nich neuplatňuje, pokladať tieto ZKÚ jednoducho za tretie strany by nezodpovedalo skutočnosti. Zatiaľ čo ZKÚ nie sú integrálnou súčasťou EÚ, sú časťou alebo aspoň úzko spojené s príslušnými členskými štátmi EÚ, čo znamená, že nemôžu byť oddelené od EÚ a v určitom zmysle sú „súčasťou jej najvzdialenejších hraníc“. Celá časť samotnej Zmluvy o ES je venovaná pridruženiu ZKÚ k Spoločenstvu a stanovuje základ, podľa ktorého sa k ZKÚ nepristupuje ako k tretím krajinám. Podľa štruktúry Zmluvy o ES pridruženie ZKÚ-ES nie je súčasťou rozvojovej spolupráce Spoločenstva ani vonkajšej akcie Spoločenstva vo všeobecnosti. V dôsledku ich historického vývoja a ich špecifických vzťahov s členskými štátmi EÚ tvoria ZKÚ navyše integrálnu súčasť spoločnosti, ktorá uznáva hodnoty, o ktoré sa opiera EÚ, a zásady plynúce zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, ako je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavanie základných práv. Hodnoty a zásady, ktoré EÚ takisto podporuje vo vzťahu k tretím krajinám, sú v ZKÚ uznávané a aplikované. Okrem toho sú na rozdiel od tretích krajín všetci štátni príslušníci ZKÚ v zásade európskymi občanmi v zmysle článku 17 Zmluvy o ES, v ktorom sa uvádza, že osoba, ktorá má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, je občanom Únie. Presnejšie povedané všetci štátni príslušníci Grónska a francúzskych a holandských ZKÚ majú takisto automaticky štátnu príslušnosť týchto členských štátov. Od 21. mája 2002 sa občania britských ZKÚ stali takisto britskými občanmi, no môžu sa tohto občianstva vzdať a zostať občanmi len britských zámorských území a nie sú povinní mať pas, v ktorom by boli označení za britských občanov. Ako európski občania majú štátni príslušníci ZKÚ takisto nárok na práva plynúce z občianstva Únie (ako sa stanovuje v článkoch 18 a 22 Zmluvy o ES), ako je právo na voľný pohyb a pobyt (nie však prácu) na území členských štátov. Štátni občania ZKÚ môžu mať okrem toho právo voliť alebo kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, ak sú splnené podmienky stanovené príslušnými členskými štátmi v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Takto je to napríklad v prípade štátnych príslušníkov francúzskych ZKÚ. V prípade ostrovov Saint-Pierre, Miquelon a Mayotte sa ich špecifické spojenie s EÚ odráža aj v používaní eura v týchto ZKÚ, hoci ich menový režim nie je v Zmluve o ES špecifikovaný, keďže nie sú súčasťou Spoločenstva[7]. V žiadnych iných ZKÚ sa euro nepoužíva, avšak francúzske ZKÚ v oblasti Tichomoria skúmajú možnosť nahradenia svojej meny eurom[8]. Možno tiež uviesť, že hoci sa všeobecné ustanovenia Zmluvy o ES neuplatňujú na ZKÚ, pokiaľ na ne nie je osobitný odkaz, zahŕňa jurisdikcia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev konania o prejudiciálnej otázke, o ktoré v súlade so Zmluvou o ES požiada súd, ktorého jurisdikcia zahŕňa ZKÚ, ako aj žaloby podané za podmienok stanovených v Zmluve o ES žalobcami zo ZKÚ, ktoré sú namierené proti právnym aktom prijatým Spoločenstvom. Niektoré ZKÚ sa usilujú o užšiu integráciu s ich príslušnými členskými štátmi, ktoré zvažujú možnosť požiadať Radu o úpravu zmlúv s cieľom integrovať tieto územia do Spoločenstva ako mimoriadne odľahlé oblasti. Spoločenstvo však zostáva neutrálne, pokiaľ ide o možný posun vnútorných vzťahov medzi ZKÚ a s nimi spojenými členskými štátmi a pokiaľ ide o rozdiely medzi ZKÚ v súvislosti s ústavnými vzťahmi s tými členskými štátmi, ktoré sú so ZKÚ spojené, najmä však pokiaľ ide o tendenciu väčšiny ZKÚ dosiahnuť väčšiu autonómiu a nezávislosť. Takéto otázky patria do výhradnej kompetencie dotknutých členských štátov a ich ZKÚ. Iba ak by sa niektoré zo ZKÚ stali plne nezávislými, prestali by v zásade ich štátni príslušníci byť európskymi občanmi a ich úzke spojenie s EÚ prostredníctvom dotknutého členského štátu by zaniklo. Bez toho, aby bol dotknutý možný budúci vývoj situácie, aspekty zdôraznené vyššie naznačujú, že postavenie ZKÚ voči Spoločenstvu sa líši od postavenia ktorejkoľvek tretej krajiny vrátane tretích krajín pridružených k Spoločenstvu osobitnými dohodami, ako sú krajiny AKT alebo krajiny zahrnuté do susedskej politiky Spoločenstva. ZKÚ však netvoria súčasť Spoločenstva bez ohľadu na otázku, či alebo do akej miery sa zákony príslušného členského štátu uplatňujú v konkrétnom ZKÚ. Otázkou preto je, kam zaradiť ZKÚ, pokiaľ ide o ich vzťahy so Spoločenstvom, ak súčasne uvážime, že na jednej strane vzťahy medzi Spoločenstvom a jeho členmi (vrátane mimoriadne odľahlých oblastí) nie je možné uplatňovať na ZKÚ a na druhej strane sa pridruženie ZKÚ k Spoločenstvu nesmie dotknúť ústavných vzťahov medzi ZKÚ a členskými štátmi, s ktorými sú spojené. Otázka 1: Ako by sa mala solidarita medzi Spoločenstvom a ZKÚ premietnuť do politiky pri zohľadnení špecifického vzťahu medzi ZKÚ a Spoločenstvom? 3.1.2. Súčasná interpretácia účelu pridruženia ZKÚ-ES Podľa článku 182 Zmluvy o ES je účelom pridruženia ZKÚ-ES podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a ustanoviť bližšie hospodárske vzťahy medzi nimi a Spoločenstvom ako celkom. V článku 1 platného rozhodnutia o pridružení zámoria sa uvádza, že ciele pridruženia ZKÚ-ES sa dosahujú zameriavaním sa na zníženie, predchádzanie a konečné odstránenie chudoby a na udržateľný rozvoj a postupnú integráciu do regionálnej a svetovej ekonomiky. Pozornosť venovaná boju proti chudobe a uplatňovaniu spôsobu rozvojovej spolupráce na finančnú spoluprácu Spoločenstva so ZKÚ často vedie k stotožňovaniu ZKÚ s krajinami AKT, a to najmä preto, že sa v ich prípade využíva ten istý finančný nástroj, t. j. ERF. Súčasné zameranie sa na boj proti chudobe však ZKÚ a členské štáty, s ktorými sú spojené, stále častejšie vnímajú ako prekážku v úsilí ZKÚ účinne sa zbaviť citlivosti mikroostrovných ekonomík ZKÚ. Dôvodom je hlavne skutočnosť, že rozvojová finančná spolupráca Spoločenstva so ZKÚ sa v súčasnosti opiera o súbor noriem podobných normám uplatňovaným na rozvojovú spoluprácu s krajinami AKT, ktoré plne neodrážajú špecifické postavenie ZKÚ, pokiaľ ide o ich veľmi malú rozlohu, inštitucionálnu a ústavnú situáciu, geografickú a klimatickú rozmanitosť, ich rozdielne úrovne rozvoja a dôležitosť, aká sa kladie na inováciu, podnikanie a konkurencieschopnosť. Integrácia ZKÚ v rámci rozvojovej spolupráce Spoločenstva je takisto predmetom silnejúcej kritiky zo strany členských štátov, ktoré nemajú ZKÚ, a zo strany krajín AKT, ako sa ukázalo napríklad počas rokovaní o internej dohode o 10. ERF. Hlavným dôvodom tejto kritiky je skutočnosť, že ZKÚ ťažia z rozvojovej pomoci financovanej z ERF, hoci niektoré ZKÚ možno len ťažko pokladať za „rozvojové krajiny“, žiadne zo ZKÚ nie je označované za územie s nízkym príjmom[9], ZKÚ nie sú stranou dohody o partnerstve medzi AKT a ES a nevzťahujú sa na nich ustanovenia Zmluvy o ES o rozvojovej spolupráci. Okrem toho výška pomoci na jedného obyvateľa poskytovanej ZKÚ a financovanej z ERF je podstatne vyššia než priemerná výška pomoci poskytovaná krajinám AKT[10], pričom táto pomoc nesúvisí s potrebami ZKÚ a je dôsledkom skutočnosti, že ZKÚ sú s EÚ spojené užšie než krajiny AKT. Na jednej strane sa zdá skutočne rozumné, aby rozvojová spolupráca slúžila predovšetkým tým krajinám, ktoré ju najviac potrebujú. Na strane druhej nie je spravodlivé riadiť sa výhradne podľa príjmu na jedného obyvateľa, ako ukazovateľa potrieb ZKÚ, pretože takéto zameranie by nezohľadňovalo ich citlivosť ako mikroostrovných ekonomík a najmä skutočnosť, že ich malá rozloha a ich závislosť na veľmi obmedzenej hospodárskej báze, vážne vplýva na ich inštitucionálne kapacity a ich rozvojový potenciál. Je treba mať na pamäti, že niektoré ZKÚ sú silno závislé na finančných prevodoch prichádzajúcich z členských štátov, ktoré sú s nimi spojené, čo zabezpečuje relatívne vysokú úroveň sociálnych služieb a služieb poskytovaných vo verejnom záujme, ale môže mať za následok napríklad aj existenciu veľmi silného a dominantného verejného sektora a nedostatočne vyvinutého súkromného sektora. Napriek tomu si však otázky týkajúce sa citlivosti ZKÚ ako mikroostrovných ekonomík nutne nevyžadujú uplatňovanie klasického konceptu rozvojovej spolupráce. Naopak, zdá sa, že najlepším spôsobom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja ZKÚ v dnešnom globalizovanom svete je zvýšenie ich konkurencieschopnosti a ich postupná integrácia do regionálnych a svetových trhov pri súčasnom zohľadnení nielen problémov, ktorým čelia, ako sú vysoké výrobné a prepravné náklady, neexistencia úspor z rozsahu a relatívne nedostatočná inštitucionálna kapacita, ale aj ich potenciálu, ako sú napríklad ich odborné poznatky z určitých oblastí, relatívne vysoký stupeň vzdelanosti populácie v porovnaní so susednými krajinami alebo dostupnosť určitých prírodných zdrojov. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať obavám v súvislosti so životným prostredím, a to vzhľadom na citlivosť ZKÚ, pokiaľ ide o klimatické zmeny, a ich potenciál, pokiaľ ide o ich biodiverzitu. V snahe zohľadniť citlivosť ZKÚ by však obmedzenie sa na prijímanie výnimiek z platných pravidiel a postupov namiesto definovania skutočnej stratégie pre ZKÚ nebolo trvalým riešením, pretože poskytovanie výnimiek v rámci rozvojovej politiky Spoločenstva by narušilo koherenciu tejto politiky, ako bola stanovená v európskom konsenze o rozvoji[11]. Navyše by to bolo v diametrálnom rozpore s pozíciami vyjadrenými viacerými členskými štátmi, ktoré nemajú ZKÚ. Je preto dôležité diskutovať v prvom rade o politikách, nie o postupoch. Otázka 2: Súhlasíte s tým, že by sme mali prijať nový koncept vo vzťahu k ZKÚ, ktorý by bol odlišný od klasického konceptu rozvojovej spolupráce (vychádzajúcej z boja proti chudobe)? Ak áno, aké druhy opatrení by ste navrhovali na zlepšenie podpory trvalo udržateľného rozvoja ZKÚ a posilnenie ich konkurencieschopnosti a pružnosti? 3.1.3. Vzájomné záujmy ZKÚ sa nachádzajú vo viac či menej odľahlých geografických oblastiach po celom svete. Napriek ich polohe mimo vonkajších hraníc EÚ poukazujú ZKÚ a členské štáty, s ktorými sú spojené, často na strategickú dôležitosť ZKÚ ako „najvzdialenejších hraníc Európy“ alebo ako „stanovíšť EÚ“, a to preto, že sú súčasťou alebo aspoň úzko spojené s niektorým z členských štátov EÚ. Táto skutočnosť vyvoláva dve otázky: Aký je skutočný strategický význam ZKÚ pre EÚ ako celok? Aké povinnosti by na seba mali prevziať ZKÚ, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mohli zohrávať v rámci svojich regiónov? V regiónoch Karibiku, Tichomoria a Indického oceánu susedia ZKÚ s krajinami AKT. Ako francúzske najodľahlejšie oblasti v Karibiku a v Indickom oceáne majú niektoré z týchto ZKÚ k dispozícii taký druh know-how, ktorý nie je vždy dostupný ich susedným krajinám a o ktorý by sa s týmito krajinami mohli užitočne podeliť. Podobne by ZKÚ mohli vo svojich príslušných regiónoch na čo najširšej možnej geografickej báze takisto aktívne prispievať k propagácii „európskych“ hodnôt, ktoré zdieľajú. Bolo navrhnuté pomôcť vytvoriť v ZKÚ „centrá skúseností a odborných poznatkov“, ktoré by uľahčili úlohu ZKÚ ako premostenia medzi EÚ a ich príslušnými regiónmi. Zahrnutá by sem mohla byť napríklad implementácia a podpora prísnych noriem v oblasti životného prostredia, právneho štátu, správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv vrátane práv menšín, podpora dobrých susedských vzťahov alebo zásad trhovej ekonomiky, inovácie a trvalo udržateľného rozvoja. Svoj význam má aj ekologické bohatstvo a rozdielne klimatické podmienky v ZKÚ. To všetko môže ponúknuť veľký potenciál na výskum. Takýto výskum sa už v niekoľkých ZKÚ realizuje. Napríklad vo Francúzskej Polynézii, kde sa realizujú vedecké projekty týkajúce sa biodiverzity, na ktorých sa podieľajú vedecké ústavy z Francúzska a USA. Nové príležitosti by v prípade Grónska mohla priniesť ťažba uhľovodíkov a iných minerálov a možnosť vytýčenia nových námorných trás okolo Severného pólu. Súčasné partnerstvo medzi Spoločenstvom a ZKÚ možno len ťažko pokladať za partnerstvo založené na obojstranných záujmoch. Skutočné povinnosti, ktoré v súčasnosti musia plniť ZKÚ, sa obmedzujú na povinnosti partnerov pomoci a povinnosti, ktoré plnia subjekty zvýhodnené jednostranným preferenčným obchodným režimom. Partnerstvo medzi Európskym spoločenstvom a Grónskom[12] by v určitom zmysle mohlo byť pokladané za výnimku, hoci súčasné povinnosti Grónska v oblastiach iných ako rybolov zostávajú minimálne (bez toho, aby bol dotknutý politický dialóg týkajúci sa programu na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja Grónska). Súčasné povinnosti ZKÚ v rámci súčasného partnerstva zostávajú skutočne veľmi obmedzené. V rozhodnutí o pridružení zámoria sa napríklad uvádza, že ciele pridruženia ZKÚ-ES sa dosahujú zameraním sa okrem iného na postupnú integráciu ZKÚ do regionálnej a svetovej ekonomiky. V tejto súvislosti sa v rozhodnutí takisto podporuje regionálna spolupráca medzi jednotlivými ZKÚ a medzi ZKÚ a krajinami AKT, ako aj solidarita, integrácia a vytvorenie vyváženejšej ekonomiky a sociálnych vzťahov medzi ZKÚ, krajinami AKT, členskými štátmi a inými časťami sveta. ZKÚ zároveň pri mnohých príležitostiach poukázali na úlohu, ktorú by mohli zohrávať ako konkurencieschopné premostenie medzi EÚ a ich príslušnými regiónmi a ktorú Komisia uvítala. Táto úloha však zahŕňa väčšiu spoluprácu v rámci ich príslušných regiónov a s EÚ, efektívnu výmenu know-how a implementáciu prísnych noriem. Hoci rozhodnutie obsahuje ustanovenia, ktoré dovoľujú a trvajú na regionálnej spolupráci medzi ZKÚ a ich susedmi (či už najodľahlejšími oblasťami Spoločenstva, krajinami AKT alebo inými tretími krajinami), nie je v ňom stanovený skutočný zámer alebo povinnosť takto konať, a preto výsledky zostávajú skôr obmedzené napriek prostriedkom, ktoré boli poskytnuté rozličným dotknutým partnerom. Ďalší príklad obmedzených povinností v rámci súčasného pridruženia ZKÚ-ES sa týka environmentálneho dedičstva ZKÚ. Okrem významu udržateľnosti životného prostredia ZKÚ pre ich vlastné blaho je zachovanie biodiverzity v ZKÚ veľmi dôležité aj pre Spoločenstvo a všeobecne pre svet vzhľadom na medzinárodný rozmer tejto oblasti, pokiaľ ide o výskum, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a boj proti klimatickým zmenám. Platné rozhodnutie o pridružení zámoria neukladá ZKÚ žiadne povinnosti v súvislosti s efektívnou ochranou a zachovaním životného prostredia v súlade s normami Spoločenstva, ani v súvislosti s monitorovaním zákonnosti rybolovných činností, opatreniami na účinnú kontrolu znečistenia a v súvislosti s primeranými kapacitami pre reakcie na núdzové situácie, ktoré sa vyskytli v oblastiach, v ktorých je možné využiť nové obchodné príležitosti, alebo v súvislosti so spoluprácou v oblasti vedy s európskymi výskumnými ústavmi a tímami z členských štátov iných, ako sú tie, s ktorými sú ZKÚ spojené. Niektoré ZKÚ skutočne dodržiavajú príkladné environmentálne normy, ktoré zodpovedajú normám Spoločenstva, ale nemožno to označiť za všeobecnú zvyklosť vo všetkých ZKÚ, ktoré často vykazujú známky neudržateľného využívania ekosystému. Všetky ZKÚ sa vyznačujú biodiverzitou, ktorá je bohatšia než v celej kontinentálnej Európe. Tieto ostrovné a izolované krajiny a územia poskytujú vhodné životné podmienky pre rozvoj endemických druhov, či už živočíšnych alebo rastlinných a suchozemských alebo morských: napríklad v Novej Kaledónii žije viac ako 2 000 endemických rastlín a viac ako 1 600 druhov rýb. Na ostrove Mayotte bolo zaregistrovaných 200 druhov koralov. ZKÚ sú takisto dôležitými miestami pre migrujúce druhy: veľká časť albatrosov čiernobrvých sa rozmnožuje na Falklandských ostrovoch, v Južnej Georgii a na súostroviach Crozet a Kerguelen (ktoré sú súčasťou Francúzskych južných a antarktických území), v Grónsku žije 25 druhov morských cicavcov a do Francúzskej Polynézie migrujú vráskavce dlhoplutvé, aby sa tu rozmnožovali. ZKÚ majú preto pre svetovú biodiverzitu veľký význam. Pre trvalo udržateľné využívanie a ochranu tejto biodiverzity by mohla byť prínosná lepšia vedecká dokumentácia a prístup k výsledkom výskumu. Komisia zastáva názor, že by biodiverzita a iné prírodné bohatstvo ZKÚ mohli byť základom pre tesnejšiu spoluprácu v oblasti výskumu a ochrany životného prostredia. Potenciál, ktorý má ZKÚ v biodiverzite, už bol uznaný na medzinárodnej úrovni vďaka rozvoju vedeckých projektov zameraných na získanie lepších poznatkov o ekosystémoch, o tom, ako sa vzájomne ovplyvňujú a o ich význame pre svetovú environmentálnu rovnováhu. Cieľom týchto vedeckých projektov je takisto hľadať riešenia na zabezpečenie tohto potenciálu vážne ohrozeného napríklad zavádzaním neendemických druhov, ktoré ničia existujúci životný priestor alebo vytesňujú endemickú vegetáciu (ako v prípade kôz na ostrovoch Bonaire a Curaçao, mikónie vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii atď.), alebo vplyvom klimatických zmien na koraly. Medzinárodné spoločenstvo sa stále viac obáva, že dôjde k poklesu biodiverzity. Európska komisia vo svojom oznámení z 22. mája 2006 „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v nasledujúcich rokoch – Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva“ zdôrazňuje, že „účinná akcia v zámorských krajinách a územiach členských štátov bohatých na biodiverzitu je mimoriadne dôležitá pre vierohodnosť EÚ na tejto medzinárodnej scéne“. Komisia takisto usiluje o rozvoj aktívnejšieho partnerstva so ZKÚ, pokiaľ ide o spoluprácu v iných oblastiach, ako je hospodárska politika, podnikanie, zamestnanosť a sociálna politika, obchod a investície, infraštruktúra (aj vo vzťahu k systému Galileo, keďže ZKÚ sú potencionálnymi alebo skutočnými kandidátmi na rozvoj pozemnej infraštruktúry), výskum, námorné veci a správa morí, dodávky energie, energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie, právny štát (aj v oblasti daní, finančníctva a súdnictva), rozvoj občianskej spoločnosti, kultúrne výmeny, médiá, výchova a vzdelávanie, migrácia, boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus, pranie špinavých peňazí, daňové podvody, daňové úniky, drogy a nezákonný, nehlásený a neregulovaný rybolov, ako aj administratívna, policajná a súdna spolupráca. Spolupráca v oblasti námornej a leteckej dopravy vrátane oblasti spoločného vzdušného priestoru môže významným spôsobom prispieť k integrácii ZKÚ v rámci ich regiónu a k nadviazaniu užšieho vzťahu medzi ZKÚ a Spoločenstvom. Možnosti realizovať činnosti, ktoré sú v záujme príslušných ZKÚ a EÚ (a susedných rozvojových krajín) závisia v každom prípade na potenciáli a vôli ZKÚ rozvíjať a zdieľať určité zdroje, na atraktivite týchto zdrojov pre EÚ, susedné krajiny alebo iných potencionálnych partnerov, ako aj na pripravenosti EÚ aktívnejšie spolupracovať v danej oblasti s príslušnou zámorskou krajinou či územím. V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť veľkú diverzitu ZKÚ a najmä situáciu ZKÚ, ktoré sú značne izolované z geografických, politických alebo iných dôvodov. Dôležitá výzva sa spája aj s úlohou a vplyvom určitých krajín v rôznych regiónoch, v ktorých sa nachádzajú ZKÚ – ako USA, Brazílie a Venezuely v Karibiku, USA, Japonska, Číny, Austrálie a Nového Zélandu v Tichomorí. V roku 2003 ZKÚ a členské štáty, s ktorými sú spojené, naznačili, že cesta ku skutočnému partnerstvu by mala byť namiesto prijímania rozhodnutia Radou sprevádzaná uzatvorením dohody (ktorá by v prípade potreby mala byť doplnená samostatnými protokolmi). Táto zelená kniha však neskúma takéto názory, pretože článok 187 Zmluvy o ES explicitne stanovuje, že podrobné pravidlá a postupy pridruženia ZKÚ-ES stanovuje Rada. Otázka 3: Ako by sa partnerstvo medzi ZKÚ a EÚ mohlo stať aktívnejším a vzájomnejším a odrážať spoločné záujmy oboch partnerov? Ktoré skutočné povinnosti by takéto partnerstvo malo uložiť ZKÚ alebo členským štátom, s ktorými sú spojené (v rámci ich ústavných kompetencií)? Otázka 4: Aké sú podľa Vášho názoru najdôležitejšie oblasti spoločného záujmu o spoluprácu medzi ZKÚ a EÚ? Otázka 5: Aké výhody by ZKÚ mohlo priniesť posilnenie regionálnej spolupráce a integrácie? Ako by sa dala podnietiť výmena poznatkov a know-how medzi ZKÚ a ich susednými krajinami? Otázka 6: Aký je Váš názor na možné posilnenie politického dialógu medzi EÚ, určitou zámorskou krajinou alebo územím a členským štátom, s ktorým je táto zámorská krajina alebo územie spojené, najmä v situáciách v ktorých by sa záujmy EÚ a dotknutej zámorskej krajiny alebo územia líšili? 3.2. Obchodné dohovory medzi Spoločenstvom a ZKÚ Nie je možné vykonať revíziu platných obchodných dohovorov medzi Spoločenstvom a ZKÚ bez zohľadnenia zmien vo svete, ktoré sa dotýkajú Spoločenstva a samotných ZKÚ, ako aj hlavných obchodných partnerov ZKÚ a najmä krajín AKT, ktoré susedia so ZKÚ. Spoločenstvo počas mnohých rokov neustále podporovalo regionálnu hospodársku integráciu ako prioritu pre krajiny AKT, pretože integrácia do regiónu a v rámci mnohostranných obchodných systémov ponúka týmto krajinám nové možnosti obchodovania, ktoré môžu priniesť hospodársky rast a znamenať cestu von z chudoby. Taký je základný princíp rozvojovej spolupráce v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa rokovalo s krajinami AKT. Je však takisto skutočnosťou, že sa teoretické výhody, ktoré obchodný režim medzi ZKÚ a EÚ ponúka ZKÚ vo forme preferenčného prístupu na trh Spoločenstva, sa zmenšujú v dôsledku postupujúcej liberalizácie obchodu v globálnom a regionálnom merítku. Tento proces je neodvratný a ZKÚ sa naň musia pripraviť, a to najmä preto, že ZKÚ už využívajú najvýhodnejší colný režim, aký doteraz Spoločenstvo poskytlo, ktorý neponecháva žiadny priestor pre zlepšovanie ich preferenčného prístupu na trh EÚ. V tejto súvislosti vyzývala Komisia od roku 2003 ZKÚ nachádzajúce sa v regióne krajín AKT a členské štáty, s ktorými sú spojené, aby preskúmali svoj postoj voči regionálnej hospodárskej integrácii týchto ZKÚ s krajinami AKT, s ktorými susedia, a výhody a nevýhody účasti v takejto regionálnej hospodárskej integrácii. To je veľmi dôležité aj pokiaľ ide o pravidlá pôvodu a najmä kumuláciu pôvodu medzi ZKÚ a krajinami AKT. Modernizácia pravidiel pôvodu (predovšetkým pri produktoch rybolovu), ktorá by zohľadnila špecifickú situáciu ZKÚ, alebo posilnenie schopnosti ZKÚ splniť povinnosti súvisiace s dovozom tovaru do Spoločenstva, napríklad v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti (ktorá takisto predstavuje hlavný prvok dohôd o hospodárskom partnerstve), by mohli pomôcť maximalizovať výhody, ktoré ZKÚ poskytuje obchodný režim medzi ZKÚ a ES napriek klesajúcej teoretickej hodnote ich colných preferencií. V tom istom duchu by sa mal kriticky prehodnotiť aj postup prekládky. S odkazom na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tejto zelenej knihe v prílohe IV by Komisia rada poznala Vaše názory na tieto otázky: Otázka 7.1: Aké sú podľa Vášho názoru výhody väčšej regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá by mohla predstavovať prínos pre určité ZKÚ pri ich prispôsobovaní sa globalizácii a poklesu ich obchodných preferencií vo vzťahu ku Spoločenstvu? Otázka 7.2: Ako by sa ZKÚ mohli zapojiť do širšieho regionálneho obchodu a ako by ich Spoločenstvo mohlo v tejto súvislosti podporiť? Otázka 8.1: Aký je Váš názor na prínos kumulácie pôvodu ZKÚ-AKT pre ZKÚ? Otázka 8.2: Ktoré ZKÚ a ako často využívajú kumuláciu ZKÚ-AKT? Zahŕňa táto kumulácia dovoz surovín z krajín AKT a ich spracovávanie na mieste v ZKÚ. Otázka 8.3: Ako je možné realizovať modernizáciu pravidiel pôvodu tak, aby zodpovedala špecifickej situácii v rôznych ZKÚ? Otázka 9.1: Aký je podľa Vášho názoru prínos spolupráce so ZKÚ v oblastiach súvisiacich s obchodovaním pri prispôsobovaní sa ZKÚ globalizácii a poklesu ich obchodných preferencií vo vzťahu k Spoločenstvu? Otázka 9.2: Ako môže v tejto súvislosti pridruženie ZKÚ-ES aktívnejšie prispieť k zlepšeniu situácie v ZKÚ? Otázka 10.1: Aký je Váš názor na skutočný prínos existujúceho postupu prekládky uvedeného v platnom rozhodnutí o pridružení zámoria? Otázka 10.2: Ako je možné prispôsobiť pridruženie ZKÚ-ES, aby viac podporovalo rozvoj dopravnej (leteckej, cestnej a prístavnej) infraštruktúry? Otázka 10.3: Máte nejaké návrhy týkajúce sa iných spôsobov, ako by bolo možné pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť dobre rozvinutej ale nedostatočne využitej prístavnej infraštruktúry ZKÚ? 3.3. Špecifické črty ZKÚ Konferencia zástupcov vlád členských štátov, na ktorej bola prijatá Amsterdamská zmluva, vydala 2. októbra 1997 vyhlásenie o ZKÚ, v ktorom žiadala revíziu úpravy pridruženia ZKÚ-AKT s cieľom, okrem iného, lepšie zohľadniť diverzitu a osobitné črty jednotlivých ZKÚ[13]. Následne bolo v tejto súvislosti rozhodnutím o pridružení zámoria z roku 2001 zavedených niekoľko inovácií. Zatiaľ čo do 8. ERF sa programovateľná pomoc delila medzi francúzske, holandské a britské ZKÚ ako skupinu, pričom prideliť tieto zdroje svojim ZKÚ bolo úlohou dotknutých členských štátov, rozhodnutím o pridružení zámoria z roku 2001 sa zaviedlo prideľovanie finančnej pomoci Spoločenstva priamo jednotlivým ZKÚ, ako aj väčšia subsidiarita, pokiaľ ide o riadenie finančného nástroja. Rozhodnutie zahŕňalo aj ustanovenia o potrebách najizolovanejších a najmenej rozvinutých ZKÚ. Na základe skúseností získaných za tento čas je však potrebné kriticky posúdiť ďalšie výzvy týkajúce sa citlivosti a diverzity ZKÚ, a to bez toho, aby boli dotknuté vyššie uvedené otázky. S odkazom na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tejto zelenej knihe v prílohe V by Komisia rada poznala Vaše názory na tieto otázky: Otázka 11: Ako by mala podpora trvalo udržateľného rozvoja ZKÚ zo strany Spoločenstva zohľadňovať skutočnú citlivosť ZKÚ ako mikroostrovných ekonomík? Otázka 12: Aký je Váš názor na vytvorenie indexu na meranie relatívnej citlivosti ZKÚ, ktorý by umožňoval porovnanie nielen medzi jednotlivými ZKÚ ale aj s inými krajinami a územiami? Ak sa má vytvoriť takýto index, aké kritériá by mal používať? Otázka 13: Ako by sa do budúcich vzťahov medzi ZKÚ a EÚ malo zahrnúť znižovanie rizika výskytu katastrof vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ZKÚ musia čeliť prírodným katastrofám? Otázka 14: Ako by bolo možné adaptovať pridruženie ZKÚ-ES, aby bez zvýšenia administratívneho zaťaženia pre ZKÚ a Komisiu viac zohľadňovalo diverzitu ZKÚ? 4. Závery V Zmluve o ES sa uvádza, že cieľom pridruženia ZKÚ k Európskemu spoločenstvu je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a Spoločenstvom ako celkom. Okrem toho sa v nej stanovujú ciele súvisiace s obchodom a základné zásady tohto pridruženia. V rámci Zmluvy o ES však zostáva veľmi široký priestor pre modernizáciu vzťahov medzi EÚ a ZKÚ s cieľom prispôsobiť ich skutočnej situácii v tejto oblasti, špecifickej situácii ZKÚ ako mikroostrovných ekonomík roztrúsených po celom svete a potenciálu, ktorý ponúkajú, ako aj širšiemu medzinárodnému kontextu a pomerom v regiónoch pri súčasnom plnom zohľadnení jedinečného postavenia ZKÚ vo vzťahu k Spoločenstvu. Aby sa vytvoril priestor pre načrtnutie budúcej podoby týchto vzťahov, je úlohou tejto zelenej knihy podnietiť verejnú diskusiu o viacerých významných otázkach týkajúcich sa akéhokoľvek druhu zásadnej modernizácie pridruženia ZKÚ-ES. Táto diskusia môže Komisii pomôcť určiť na fundovanom základe vhodnú politickú reakciu s cieľom definovať novú dlhodobú stratégiu pre pridruženie ZKÚ k Spoločenstvu, ktorá by v plnej miere alebo čiastočne nahradila súčasnú stratégiu až sa 31. decembra 2013 skončí účinnosť rozhodnutia o pridružení zámoria. Týmto však nie je dotknutá možná revízia rozhodnutia ešte pred koncom roka 2011 v súlade s jeho článkom 62. Verejná konzultácia sa začína 1. júla 2008 a končí sa 17. októbra 2008. Európska komisia Vás vyzýva, aby ste predložili svoj príspevok formou vyplnenia elektronického formulára, ktorý nájdete na tejto internetovej stránke Európskej komisie: http://europa.eu/yourvoice/consultations/index_en.htm Doručené príspevky podrobí Komisia podrobnej analýze s cieľom vytvoriť predpoklady pre definovanie novej politiky vo vzťahu k ZKÚ. Pri tejto analýze príspevkov ide v prvom rade o to, aby sa zistilo či a do akej miery možno vyjadrené názory zohľadniť pri vypracovávaní budúcich návrhov týkajúcich sa politiky vo vzťahu k ZKÚ. Doručené návrhy budú uverejnené na internete spolu s údajmi o totožnosti ich autorov, pokiaľ sa príslušný autor neohradí voči zverejneniu jeho osobných údajov s odôvodnením, že by takéto zverejnenie poškodilo jeho legitímne záujmy. V takom prípade je možné príspevok uverejniť anonymne. Inak príspevok nebude uverejnený a jeho obsah v zásade nebude zohľadnený. Organizácie musia uviesť svoje identifikačné údaje. Komisia potvrdí doručenie príspevkov, nebude sa však formou samostatnej odpovede vyjadrovať k ich obsahu. Aby sa prispievajúcim stranám a širokej verejnosti poskytla adekvátna spätná väzba, budú dôvodové správy právnych návrhov alebo oznámení Komisie o vzťahoch medzi EÚ a ZKÚ obsahovať výsledky tejto konzultácie a vysvetlenie ako boli tieto výsledky zohľadnené. Použite príslušný elektronický formulár, čo zjednoduší spracovanie Vášho názoru v rámci konzultácie. Zasielať môžete aj písomné príspevky, a to na túto adresu: Zelená kniha o budúcich vzťahoch medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami European Commission Directorate-General Development and Relations with African, Caribbean and Pacific States DG DEV/D/1 SC-15 07/130 B-1049 Brussels Otázky môžete zasielať aj emailom na adresu: DEV-DIR-D@ec.europa.eu [1] Vo vykonávacom dohovore pripojenom k Rímskej zmluve z 25. marca 1957 sa stanovili podrobnosti a postup na pridruženie ZKÚ k Spoločenstvu na prvých päť rokov po nadobudnutí platnosti zmluvy, t. j. do 31. decembra 1962. Následne boli podrobné pravidlá a postup pridruženia ZKÚ k ES stanovené v rozhodnutiach s účinnosťou päť rokov, ktoré Rada prijala 25. februára 1964, 29. septembra 1970, 29. júna 1976, 16. decembra 1980 a 30. júna 1986. Rada prijala 25. júla 1991 a 27. novembra 2001 ďalšie rozhodnutia o pridružení zámoria k Spoločenstvu, každé s účinnosťou desať rokov. Účinnosť rozhodnutia o pridružení zámoria z 27. novembra 2001 však bola v roku 2007 predĺžená do 31. decembra 2013, aby zodpovedala trvaniu 10. európskeho rozvojového fondu a viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013. [2] Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1.). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2007/249/ES (Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 33). [3] Pozri článok 62 revidovaného rozhodnutia o pridružení zámoria, ako aj odôvodnenie 14 rozhodnutia Rady 2007/249/ES. [4] V rámci 10. ERF (2008 – 2013) je priemerná výška finančnej pomoci Spoločenstva na jedného obyvateľa, ktorá je určená pre ZKÚ, približne šesťkrát vyššia než primeraná výška finančnej pomoci Spoločenstva na jedného obyvateľa, ktorá je poskytovaná krajinám AKT. [5] Podľa článku 58 rozhodnutia o pridružení zámoria. Pozri aj prílohu III k tejto zelenej knihe. [6] Vyhlásenie č. 36 o zámorských krajinách a územiach priložené k záverečnému aktu konferencie zástupcov členských štátov, na ktorej bola prijatá Amsterdamská zmluva (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997.). [7] Pozri rozhodnutie Rady 1999/95/ES z 31. decembra 1998 týkajúce sa menových úprav vo francúzskych teritoriálnych spoločenstvách Saint-Pierre a Miquelon a Mayotte (Ú. v. ES L 30, 4.2.1999, s. 29.). [8] Francúzsko oznámilo v roku 2003, že európskym inštitúciám bude predložená žiadosť o zavedenie eura vo francúzskych ZKÚ v oblasti Tichomoria len vtedy, ak všetky tri ZKÚ budú súhlasiť so zavedením eura. V tejto súvislosti vyhlásili ostrovy Wallis a Futuna, že sa pripoja k rozhodnutiu Francúzskej Polynézie a Novej Kaledónie. V roku 2006 prijal parlament Francúzskej Polynézie uznesenie, v ktorom sa vyjadril za zavedenie eura, zatiaľ čo Nová Kaledónia doteraz žiadne rozhodnutie neprijala. [9] Podľa Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC). Podrobnejšie údaje sú uvedené v prílohách I a II pripojených k tejto zelenej knihe. [10] Pozri poznámku pod čiarou č. 4. [11] Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.). [12] Pozri rozhodnutie Rady 2006/526/ES zo 17. júla 2006 o vzťahoch medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L 208, 29.7.2006, s. 28.) [13] Vyhlásenie č. 36 o zámorských krajinách a územiach priložené k záverečnému aktu konferencie zástupcov vlád členských štátov, na ktorej bola prijatá Amsterdamská zmluva (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997.).