52008DC0011

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.1.2008

KOM(2008) 11 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O PRVOM POSÚDENÍ NÁRODNÝCH AKČNÝCH PLÁNOV ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI VYPRACOVANÝCH NA ZÁKLADE SMERNICE Č. 2006/32/ES O ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI KONEČNÉHO VYUŽITIA ENERGIE A ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH SPOLOČNÝ POKROK V OBLASTI ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI

OBSAH

1. ENERGETICKÁ ÚČINNOSŤ A SMERNICA O ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH V RÁMCI INTEGROVANEJ POLITIKY EÚ V OBLASTI KLÍMY A ENERGETIKY 3

2. AKTUÁLNY STAV IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH 5

3. PRVÉ POSÚDENIE NÁRODNÝCH AKČNÝCH PLÁNOV ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI 5

4. SPOLOČNÝ POKROK - PLÁN 12

5. ZÁVERY 13

ANNEX 1: Calculation of CO2 benefits from the achievement of the saving targets set by Energy Services Directive 14

ANNEX 2: New Commission initiatives 15

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O PRVOM POSÚDENÍ NÁRODNÝCH AKČNÝCH PLÁNOV ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI VYPRACOVANÝCH NA ZÁKLADE SMERNICE Č. 2006/32/ES O ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI KONEČNÉHO VYUŽITIA ENERGIE A ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH SPOLOČNÝ POKROK V OBLASTI ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI

1. ENERGETICKÁ ÚČINNOSŤ A SMERNICA O ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH V RÁMCI INTEGROVANEJ POLITIKY EÚ V OBLASTI KLÍMY A ENERGETIKY

Vo svojich záveroch z marca 2007[1] Európska rada označila energetickú účinnosť za základnú súčasť komplexnej stratégie v oblasti zmeny klímy a energetiky, pričom zdôraznila potrebu dosiahnuť 20 % zníženie spotreby energie v EÚ[2] do roku 2020. Európska rada ďalej uviedla, že na tento účel by sa mali dôkladne využívať národné akčné plány energetickej účinnosti[3]. Túto skutočnosť zdôraznil už v roku 2005 aj Európsky parlament[4].

Zlepšenia v oblasti zachovania energie a energetickej účinnosti zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v rámci prístupu k udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok energie a snáh o zníženie emisií skleníkových plynov. Národné akčné plány energetickej účinnosti (NAPEÚ) sú praktickým príkladom odhodlania členských štátov. Význam týchto plánov spočíva v tom, že sú prostriedkom na zdieľanie najlepších postupov medzi mnohými aktérmi v oblasti energetickej účinnosti na každom stupni a na rozvíjanie efektívneho spolupôsobenia stratégií a prijatých opatrení.

Zlepšenia dosiahnuté v oblasti energetickej účinnosti prispeli k zníženiu energetickej náročnosti[5] hospodárstva EÚ. Napriek tomu však celková spotreba energie v Európe stále stúpa, čo má za následok zvyšovanie emisií CO2 a závislosť na dovoze fosílnych palív.

Touto správou Komisia reaguje na svoju povinnosť vyplývajúcu zo smernice o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách[6], ktorá spočíva v posúdení a predložení správy o NAPEÚ. V tomto štádiu môže byť toto oznámenie iba čiastočnou reakciou, pretože nie všetky členské štáty predložili svoje NAPEÚ[7] a len málo z nich ich predložilo včas na dostatočné posúdenie. Komplexnejšia správa o každom NAPEÚ bude preto zostavená po jeho oznámení Komisii.

V tejto správe, založenej na 17 NAPEÚ, ktoré boli predložené do 1. decembra 2007[8], Komisia po prvýkrát posudzuje stratégie prijaté členskými štátmi, pričom sa zameriava na opatrenia, ktoré sa zdajú byť príkladmi správneho postupu, s osobitným dôrazom na exemplárnu úlohu verejného sektora a poskytovanie informácií, ktoré mali členské štáty podľa smernice poskytnúť vo svojom prvom NAPEÚ. Je potrebné zvýšiť intenzitu týchto stratégií a iniciatív. Pokiaľ ide o činnosť Komisie, táto bude uľahčovať vzájomnú podporu pri ich implementácii a bude zavádzať množstvo nových iniciatív, ktoré posilnia rámec EÚ týkajúci sa energetickej účinnosti v jednotlivých odvetviach konečného využitia energie.

Význam stratégií účinných z hľadiska zvyšovania energetickej účinnosti pre integrovanú politiku EÚ v oblasti klímy a energetiky nemožno preceňovať. Technické a hospodárske možnosti úsporných zlepšení v oblasti energetickej účinnosti sú dostatočne preskúmané a všeobecne uznávané, rovnako ako prekážky, ktoré je potrebné prekonať[9]. S pomocou účinnej implementácie politík zameranej na prekonávanie týchto prekážok môžu byť zlepšenia v oblasti energetickej účinnosti veľmi významným prínosom k dosiahnutiu cieľov EÚ. Ak by sa napríklad podarilo dosiahnuť zníženie spotreby energie medzi konečnými užívateľmi, ktoré stanovila za cieľ smernica o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, zníženie emisií CO2 v roku 2020 by v porovnaní s vývojom bez zmien predstavovalo 393 Mt (ďalšie podrobnosti sú uvedené v prílohe 1). Tento údaj zodpovedá takmer desiatim percentám emisií v EÚ v roku 1990[10]. V dôsledku podstatne nižšieho dopytu po energii by sa zároveň znížil objem potrebného dovozu fosílnych palív, náklady na dovoz energie by sa znížili v zodpovedajúcej miere, vďaka čomu by sa mali znížiť aj výdavky spotrebiteľov.

Podpora trvalého strategického zamerania sa na energetickú účinnosť sa zdá byť jednoznačná. Záväzky EÚ do roku 2020 v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti by mali podporovať politickú stabilitu na každej úrovni a mali by motivovať investorov, spotrebiteľov a iných aktérov v jednotlivých odvetviach dodávok a využitia energie. Vnútorný trh s energiou by mal umožniť lepší prístup na trh a výber pre spotrebiteľa, pričom by v nasledujúcich rokoch mali vlastne vzniknúť nové trhy[11]. Spolu s rastom svetového obchodu a investícií a vypracovaním celosvetovej zmluvy o zmene klímy sa budú rozvíjať rámcové štruktúry pre svetové trhy s energeticky účinnými výrobkami a službami a pre spoluprácu v oblasti technológií.

V súčasnosti je potrebné sústrediť sa na účinnú implementáciu stratégií a opatrení vrátane rozvoja najlepších postupov a vzájomného spolupôsobenia.

2. AKTUÁLNY STAV IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O ENERGETICKÝCH SLUŽBÁCH

Podľa smernice sú členské štáty povinné prijať predbežnú cieľovú hodnotu úspory konečného využitia energie v roku 2016 vo výške 9 %[12] a zaviesť inštitucionálny a právny rámec a opatrenia potrebné na odstránenie prekážok účinného konečného využitia energie. Táto cieľová hodnota má byť impulzom na prípravu obnovených a ambicióznejších iniciatív v oblasti energetickej účinnosti na všetkých úrovniach európskej spoločnosti – na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva. Na jej základe by sa mali vytvoriť potrebné podmienky na rozvoj a podporu trhu s energetickými službami a poskytovanie energetickej účinnosti pre konečných užívateľov.

Každý členský štát bol povinný pripraviť NAPEÚ a oznámiť ho Komisii do 30. júna 2007. V NAPEÚ by mali byť uvedené národné stratégie naznačujúce ďalšie smerovanie a nemali by sa považovať za byrokratické dokumenty. Následná implementácia, monitorovanie a hodnotenie vymedzenej stratégie a opatrení spoločne s porovnávaním a procesom „vzájomného hodnotenia“ na európskej úrovni by mali pomôcť členským štátom, aby sa poučili z úspechov a chýb iných, a mali by uľahčiť rozširovanie najlepších postupov v rámci celej EÚ.

Na účely prvého NAPEÚ mal každý členský štát prijať celkovú národnú predbežnú cieľovú hodnotu úspor vo výške 9 % alebo viac, ktorá sa má dosiahnuť do konca roka 2016, a strednodobú národnú predbežnú cieľovú hodnotu na rok 2010[13]. Členské štáty by takisto mali vo svojich prvých NAPEÚ preukázať, akým spôsobom plánujú dosiahnuť tieto cieľové hodnoty úspor energie, a opísať stratégiu a opatrenia, ktoré zavádzajú na ich dosiahnutie. Mali by najmä preukázať, akým spôsobom plánujú dodržiavať súlad s ustanoveniami o exemplárnej úlohe verejného sektora a s ustanovením o poskytovaní informácií a poradenstva v oblasti energetickej účinnosti konečným spotrebiteľom[14].

Oznámenie prvých NAPEÚ zo strany členských štátov

Pred uplynutím lehoty na podanie oznámenia boli Komisii doručené NAPEÚ len od dvoch členských štátov – Fínska a Veľkej Británie. Odvtedy oznámilo svoje plány ďalších pätnásť členských štátov – Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Holandsko, Írsko, Litva, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko,. Dňa 17. októbra bolo proti zvyšným členským štátom začaté konanie o porušení pre nesplnenie povinnosti oznámiť prvý NAPEÚ Komisii. Belgicko a Slovenská republika predložili svoje NAPEÚ na konci decembra 2007, čo bolo príliš neskoro na ich začlenenie do posudzovania.

3. PRVÉ POSÚDENIE NÁRODNÝCH AKČNÝCH PLÁNOV ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI

Toto prvé posúdenie nie je v žiadnom prípade kompletné a nie je založené na vedeckej metodológii hodnotenia. Poskytuje prvý prehľad rôznych stratégií a opatrení predložených členskými štátmi a prvé vymedzenie príkladov najlepších postupov, ktoré si zasluhujú bližšie skúmanie. Komisia sa sústredila na preskúmanie tej časti stratégií, ktorá sa týka exemplárnej úlohy verejného sektora a poskytovania informácií. Vhodnosť každého konkrétneho opatrenia alebo navrhovanie každého konkrétneho mechanizmu závisí okrem iného od súvislostí, v ktorých sa implementujú, od povahy existujúceho právneho a regulačného rámca a od politických, organizačných a sociálno-kultúrnych otázok.

Miera ambicióznosti

Z prvého preskúmania sedemnástich NAPEÚ, ktoré predložili vyššie uvedené členské štáty[15], vyplýva, že päť členských štátov prijalo cieľovú hodnotu úspor, ktorá prevyšuje predbežnú minimálnu cieľovú hodnotu vo výške 9 % – Cyprus (10 %), Litva (11 %), Taliansko (9,6 %), Rumunsko (13,5 %) a Španielsko (11 % do roku 2012).

Niektoré členské štáty, konkrétne Írsko, Holandsko a Veľká Británia, uvádzajú, že plánujú dosiahnuť vyššie cieľové hodnoty úspor. Komisia s potešením berie na vedomie ich ambície. Existuje však riziko, že trhoví aktéri môžu v dôsledku absencie jednoznačných formálnych záväzkov mylne vnímať jasný signál v prospech energetickej účinnosti. Očakávali by, že vláda podporí svoje politické záväzky poskytnutím ambicióznych iniciatív na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia s dlhodobejšie predvídateľnými investičnými podmienkami pre širšiu akceptáciu energetickej účinnosti.

V niekoľkých NAPEÚ sa predpokladá, že podstatná časť celkových úspor počas deväťročného obdobia bude pochádzať z takzvaných existujúcich alebo „skorých opatrení“[16].

Šesť NAPEÚ[17] sa nevzťahuje na celé deväťročné obdobie uvedené v smernici[18]. Táto skutočnosť sťažuje každé posúdenie toho, do akej miery je pravdepodobné, že tieto stratégie dosiahnu svoju cieľovú hodnotu úspor pre rok 2016, keďže nie sú známe predpoklady týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú v budúcnosti prijať.

Exemplárna úloha verejného sektora

Podľa smernice má verejný sektor zohrávať exemplárnu úlohu a motivovať ostatných aktérov, aby prijímali opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach hospodárstva. Niektoré členské štáty stanovili v tejto oblasti komplexné akčné plány, čím preukázali, že prijali túto výzvu a idú ostatným príkladom.

V porovnaní s vývojom bez zmien napríklad Írsko prijalo ambicióznu cieľovú hodnotu úspor vo verejnom sektore vo výške 33 % do roku 2020 a Nemecko sa zaviazalo dosiahnuť cieľovú hodnotu zníženia emisií CO2 vo verejnom sektore vo výške 30 % do roku 2012 v porovnaní s hodnotami za rok 1990, čo sa má dosiahnuť hlavne prostredníctvom opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Veľká Británia si stanovila cieľ, aby boli budovy ústredných orgánov štátnej správy do roku 2012 neutrálne z hľadiska emisií oxidu uhličitého.

Na dosiahnutie vytýčeného cieľa Írsko zavádza komplexný program opatrení a svoju exemplárnu úlohu bude realizovať prostredníctvom národnej kampane Power of One[19]. Budú zavedené mechanizmy na podporu výmeny najlepších postupov a opätovného využívania dobrých nápadov medzi orgánmi verejného sektora na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.

Nemecko zavádza významný program modernizácie federálnych budov, na ktorý vyčlenilo 120 miliónov EUR ročne na štvorročné obdobie rokov 2008 až 2012. Takisto riadi zmluvný projekt energetickej výkonnosti s cieľom rozšíriť jeho využitie vo verejnom sektore.

Popri mnohých opatreniach vo verejnom sektore bude Dánsko požadovať vykonávanie auditov v oblasti energetiky. Všetky z nich vyplývajúce odporúčania[20] s päťročnou alebo kratšou dobou návratnosti sa budú musieť zrealizovať. Podobne Malta zabezpečuje vedúcu úlohu verejného sektora, pričom jedným z inovačných aspektov jej stratégie je vymenovanie ekologických lídrov na každom ministerstve. Ekologickí lídri budú presadzovať iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, čo pravdepodobne podstatne posilní pokrok a dosahované výsledky.

Veľká Británia sa takisto snaží preukázať vedúcu úlohu verejného sektora a zabezpečiť, aby zohrával exemplárnu úlohu. Napríklad na všetky bytové a domové projekty sa bude vzťahovať zákon o udržateľných bytoch a domoch, podľa ktorého všetky nové byty a domy, ktoré budú postavené so štátnym príspevkom, musia spĺňať úroveň 3 podľa tohto zákona – zlepšenie energetického výkonu o 25 % v porovnaní so stavebným zákonom z roku 2006. Rakúsko plánuje, aby jeho budovy orgánov verejného sektora boli jasným príkladom, keďže energetický výkon by mal v ich prípade spĺňať prísnejšie kritériá, ako sú zákonné požiadavky.

Fínsko plánuje rozšíriť svoje dobrovoľné zmluvy a opatrenia týkajúce sa informačnej a oznamovacej povinnosti, ktoré v súčasnosti platia v budovách orgánov miestnej správy, na všetky budovy a činnosti orgánov verejného sektora.

Španielsko zavedie programy na modernizáciu zastaraných systémov verejného pouličného osvetlenia pomocou moderných a účinnejších zariadení a takisto uvádza zvýšenie energetickej účinnosti pri úprave pitnej vody a zásobovaní pitnou vodou.

Prostredníctvom svojho programu hospodárneho riadenia v oblasti energetiky Poľsko ukladá orgánom verejného sektora povinnosť realizovať potrebné opatrenia na dosiahnutie úspor energie najmenej na úrovni národnej cieľovej hodnoty.

Holandsko má ambíciu stať sa európskou jednotkou v oblasti udržateľného verejného obstarávania. Do roku 2010 bude zahŕňať kritériá udržateľného rozvoja 100 % vnútroštátnych zákaziek v rámci verejného obstarávania a 50 % zákaziek pre miestne a regionálne orgány verejnej správy. Holandsko tiež plánuje využiť svoju kúpnu silu na podporu rozvoja inovačných koncepcií, výrobkov a služieb v sektore bývania a dopravy.

Z NAPEÚ možno vyvodiť, že niektoré členské štáty sa zdráhajú dôsledne využívať príležitosť verejného sektora pri zohrávaní exemplárnej úlohy. Niektoré členské štáty uvádzajú, že budú dodržiavať súlad s ustanoveniami smernice, ale neopisujú jasne spôsob, akým chcú tento cieľ dosiahnuť. Je zrejmé, že poskytovanie jasných informácií má veľký význam, pretože predstavuje odhodlanie vlády zvyšovať energetickú účinnosť. Tak by sa zabezpečila cenná motivácia pre podnikateľské subjekty, aby investovali v oblasti energetickej účinnosti a rozvíjali budúce trhy s energeticky účinnými výrobkami a energetickými službami.

Podpora energetickej účinnosti: zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a odborná príprava

Členské štáty môžu podporovať úspory energie vo všetkých odvetviach zvyšovaním informovanosti o potrebe prijímať opatrenia a o praktických možnostiach, ktoré sú k dispozícii. Podľa smernice sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby boli informácie týkajúce sa mechanizmov energetickej účinnosti a finančného a právneho rámca transparentné a široko dostupné pre príslušných trhových aktérov, ako aj podporovať energetickú účinnosť konečného využitia energie. Mali by zabezpečiť, aby boli informácie týkajúce sa najlepších postupov v oblasti úspor energie všeobecne dostupné. Tieto informačné opatrenia spolu s jasnými cenovými signálmi, tarifami motivujúcimi k energetickej účinnosti a lepšia spätná väzba vo vzťahu k skutočnej spotrebe prostredníctvom lepšej fakturácie a inteligentných meracích prístrojov by mali motivovať konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o používaní energie a o využívaní stimulov týkajúcich sa energetickej účinnosti na základe väčšieho množstva informácií.

Z NAPEÚ možno vyvodiť, že väčšina členských štátov bude podporovať energetickú účinnosť prostredníctvom všeobecných informačných kampaní a/alebo cielených snáh spojených so systémami stimulov. Írska kampaň s názvom Power of One je príkladom veľmi komplexnej multimediálnej kampane, ktorá zahŕňa rôzne druhy a zdroje energie; vplyv neúčinného využívania energie z hľadiska nákladov pre spotrebiteľa, hospodárstva a životného prostredia; najlepšie postupy v domácnosti a na pracovisku; ako aj širokú škálu komunikačných kanálov – reklama v tlači, internetová stránka, putovná prezentácia, priame poštové zásielky, oznamy v účtoch zasielaných odberateľom, školské programy, semináre a sponzorstvo, televízne programy a kvalifikačné, akreditačné a certifikačné programy.

Spätná väzba zo strany spotrebiteľa sa rozvíja pomocou inteligentných meracích prístrojov, vylepšených účtov za spotrebu energie alebo rôznych nástrojov na výpočet. Vo Veľkej Británii si môže spotrebiteľ vďaka nástroju na výpočet uhlíkovej stopy vytvoriť lepšiu predstavu o tom, ako spôsob, akým využíva energiu, vplýva na životné prostredie, a môže získať aj návrhy možností zníženia spotreby energie. Estónsko plánuje zdokonaliť účtovné informácie uvedením porovnávacích údajov vyjadrujúcich spotrebu rôznych skupín spotrebiteľov, pokiaľ ide o najvýznamnejších dodávateľov palív a energií. Týmto opatrením sa môže zvýšiť informovanosť, ako aj motivácia na prijímanie opatrení.

Podpora energetickej účinnosti: zabezpečovanie stimulov a mechanizmov

Finančné a daňové stimuly

Finančné a daňové stimuly sú dôležité pri znižovaní transakčných nákladov a vnímaných rizík súvisiacich so zavedením nových technológií a postupov. V NAPEÚ je uvedené množstvo programov stimulov[21]. Mnohé z nich majú horizontálnu povahu, keďže sa týkajú viacerých odvetví. Nemecko napríklad rozšíri svoj Program modernizácie budov na zníženie emisií CO2 s cieľom zdvojnásobiť do roku 2016 mieru tepelnej modernizácie budov z 1,3 na 2,6 % ročne. V súkromnom sektore, ako aj na úrovni spolkových, regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy, sa podporuje značná expanzia pasívnych budov alebo budov s nízkou spotrebou energie. Keďže budovy predstavujú 40 % z celkového konečného využitia energie, účinná propagácia budov s pasívnym štandardom by mohla umožniť značné úspory energie v tomto odvetví s najväčšou konečnou spotrebou.

Rakúsko má podobný program pre budovy, ktorý sa zameriava rovnako na verejný aj súkromný sektor. Tento program by mal prispieť k dosiahnutiu rakúskeho cieľa spočívajúceho v znížení jeho energetickej náročnosti v porovnaní s vývojom bez zmien o 5 % do roku 2010 a o 20 % do roku 2020.

Litva navrhuje, aby sa na dodávateľov služieb týkajúcich sa výstavby, renovácie a izolácie bytových domov financovaných zo štátnych a samosprávnych rozpočtových zdrojov, ako aj prostredníctvom zvýhodnených úverov poskytovaných štátom a z osobitných štátnych fondov pre stavebníctvo, vzťahovala znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 9 % , pričom štandardná sadzba je 18 %. Holandsko zavedie odpočet na investície v oblasti energetiky, systém daňových úľav pre súkromné spoločnosti, ktorý možno použiť pri nákupe alebo výrobe energeticky účinných zariadení a udržateľnej energie. Taliansko v roku 2007 zaviedlo systém, ktorý umožňuje hrubý daňový odpočet až do výšky 55 % zo súm, ktoré majú uhradiť daňoví poplatníci, pre širokú škálu zariadení, ako sú kondenzačné kotly, chladničky, elektrické motory a osvetľovacie zariadenia triedy A+, a renováciu budov s cieľom zvyšovať energetickú účinnosť.

Dobrovoľné zmluvy

Vo Fínsku sú dobrovoľné zmluvy medzi vládou a aktérmi verejného a súkromného sektora bežné. V súčasnosti upravujú približne 60 % konečnej spotreby energie v ôsmich odvetviach, na ktoré sa vzťahujú. Cieľom je, aby sa do roku 2016 takéto zmluvy vzťahovali na 90 % spotreby. Audity v oblasti energetiky subvencované vládou slúžia na určenie potenciálu a na stanovenie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Monitorovaním a hodnotením sa zabezpečuje spätná väzba „zdola nahor“ týkajúca sa dosiahnutých úspor energie. Holandsko takisto využíva tieto dobrovoľné zmluvy[22] na zvýšenie energetickej účinnosti v sektore priemyslu, v terciárnom sektore a v sektore poľnohospodárstva. Dánsky „A-club“, v rámci ktorého sa verejné a súkromné organizácie zaväzujú uskutočňovať energeticky účinné obstarávanie, je príkladom menej zložitej dobrovoľnej zmluvy.

Španielsko a Poľsko takisto plánujú zaviesť dobrovoľné zmluvy ako kľúčový nástroj na dosahovanie úspor energie v sektore priemyslu. Rumunsko v roku 2008 plánuje podpísať dobrovoľné zmluvy s prevádzkovateľmi v oblasti priemyslu. Veľká Británia bude pokračovať s plnením zmlúv o zmene klímy. V Írsku z týchto zmlúv vyplýva dôrazná povinnosť zaviesť riadenie v oblasti energetiky.

Trhové nástroje

Množstvo členských štátov uvádza, že podstatnú časť ich záväzku spočívajúceho v dosahovaní úspor energie splnia pomocou ďalšieho uplatňovania alebo rozširovania trhových nástrojov na podporu energetickej účinnosti.

Vo Veľkej Británii sa platnosť záväzkov v oblasti energetickej účinnosti (ZEE), z ktorých vyplýva pre dodávateľov energie povinnosť realizovať energetickú účinnosť v bytovom sektore, predĺži do roku 2020. Tento nástroj bol premenovaný na cieľ v oblasti znižovania emisií oxidu uhličitého a jeho cieľová hodnota úspor na obdobie rokov 2008 až 2011 sa v porovnaní s jeho predchodcom, ZEE, takmer zdvojnásobí. Navyše sa zavedie dobrovoľný systém obchodovania s emisiami „strop a obchod“ (cap-and-trade), záväzok týkajúci sa znižovania emisií oxidu uhličitého, ktorý sa bude vzťahovať na veľké, energeticky nenáročné odvetvia a na súkromný a verejný sektor.

V Taliansku sa až do roku 2014 bude uplatňovať tamojší systém bielych certifikátov[23]. Tento taliansky systém viedol k expanzii miestneho priemyslu poskytujúceho energetické služby. Poľsko takisto navrhuje zavedenie systému bielych certifikátov na podporu úspor energie spojeného s povinnosťou uloženou dodávateľom elektrickej energie, tepla alebo plynných palív konečným spotrebiteľom.

Dánsko ukladá distribučným spoločnostiam povinnosť každoročne dosahovať určený objem úspor energie.

Spoločnosti poskytujúce energetické služby (SPES)

Mnohé členské štáty (Írsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko) poukazujú na význam podpory SPES a na využívanie zmlúv o energetickom výkone z hľadiska expanzie trhu v súvislosti s energetickou účinnosťou a energetickými službami. Poskytovanie komerčných energetických služieb a trh s energetickou účinnosťou sú dôležitými cieľmi smernice.

Finančné prostriedky a mechanizmy financovania

Bulharsko vytvorilo úverové inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na komerčný a bytový sektor.

Rumunsko začalo uplatňovať národný program tepelnej renovácie viacpodlažných obytných budov, pričom 34 % finančných prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu, 33 % pochádza od miestnych orgánov a 33 % z fondov údržby spoločenstiev vlastníkov bytov. Rumunsko takisto zavedie bonusové systémy podpory pre vysoko účinnú spoločnú produkciu elektriny a tepla.

Veľká Británia prostredníctvom spoločnosti Carbon Trust vytvorila množstvo finančných mechanizmov alebo obežných fondov. Spoločnosť Carbon Trust poskytuje úvery organizáciám, ktoré zabezpečujú zodpovedajúce financovanie a vytvárajú „ohradený“ fond energetickej účinnosti. Úspory dosiahnuté recykláciou energie sa delia medzi obežný fond a kontaktné služby. Tieto fondy sa zameriavajú na malé a stredné podniky a na priemysel. Pre verejný sektor existuje osobitný obežný úverový fond (Salix).

Podpora energetickej účinnosti: vytváranie inštitucionálnej infraštruktúry na jej dosiahnutie

Poskytovanie informácií, vzdelávanie a odborná príprava si vyžadujú určitú inštitucionálnu štruktúru a kapacitu, ktorá často zahŕňa siete organizácií verejného a súkromného sektora, ktoré spolupracujú pri dosahovaní energetickej účinnosti.

Vo väčšine členských štátov pôsobia agentúry pre energetiku. Zohrávajú významnú úlohu pri implementácii politík a programov energetickej účinnosti. Právomoci a pôsobnosť týchto orgánov sú rôzne. Napríklad dánsky Fond na úsporu elektrickej energie sa zameriava na bytový a verejný sektor, pričom najväčšiu pozornosť venuje elektrickým spotrebičom a správaniu spotrebiteľa prostredníctvom kampaní a úľav. V súčasnosti sa zakladá nové stredisko, ktoré sa bude osobitne zameriavať na úsporu energie v budovách. Miestne výbory na zachovanie energie budú koordinovať všetky miestne iniciatívy vrátane iniciatív distribučných spoločností. V Taliansku konajú regionálne a miestne agentúry pre energetiku v mene talianskej vlády v oblasti poskytovania informácií a komunikácie. V tomto prípade ide o decentralizovaný prístup, ktorý umožňuje blízky kontakt s cieľovými skupinami. Keďže v EÚ pôsobí viac ako 350 miestnych a regionálnych orgánov, tento prístup by mohli zaviesť aj iné členské štáty s cieľom lepšie využiť zdroje, ktoré tieto orgány poskytujú.

Doprava a územné plánovanie

Väčšina členských štátov čelí značným ťažkostiam v odvetví dopravy a mnohé z nich, ktoré zaznamenali rýchly rast a značný nárast počtu súkromných automobilov, priznávajú, že v súčasnosti sa na zvrátenie tohto trendu vyžadujú radikálne opatrenia. Írsko aj Rakúsko predkladajú opatrenia týkajúce sa územného plánovania, ktoré sú okrem iného zamerané na zníženie spotreby energie a emisií a zvýšenie kvality a rozsahu dopravnej infraštruktúry. V rámci svojej iniciatívy „Transport 21“ Írsko propaguje prechod na verejnú dopravu prostredníctvom značných investícií do služieb a infraštruktúry verejnej dopravy. Jeho cieľom je posilniť vzťah medzi využívaním pôdy a dopravou na zvýšenie energetickej účinnosti a udržateľného rozvoja tohto odvetvia. Takisto zavádza stratégiu riadenia dopytu po energii vrátane poskytovania osobitného poradenstva o využití energie a energetickej účinnosti manažérom vozového parku a nástrojov na pomoc záujemcom o kúpu automobilu pri výbere automobilu s účinnejším využitím paliva.

Prostredníctvom iniciatív týkajúcich sa ekologického šoférovania sa členské štáty snažia zlepšovať palivovú účinnosť vozidiel, a tým znižovať emisie skleníkových plynov, zvyšovať bezpečnosť na cestách a znižovať počet nehôd. Írsko, Holandsko aj Veľká Británia podporujú zmeny správania spotrebiteľa prostredníctvom iniciatív týkajúcich sa ekologického šoférovania.

Ponaučenia:

Niektoré z NAPEÚ, ktoré skúmala Komisia, predstavujú komplexné stratégie a plány, ktoré pravdepodobne budú viesť k úsporám vyšším ako požadovaných 9 %. V niektorých z nich, v ktorých sa zavádza pokrokový a progresívny prístup, sa pripúšťa, že zatiaľ ešte nie je známe, aké budú všetky tieto nové opatrenia a akú budú mať podobu. Zdá sa však, že väčšina z nich prezentuje vývoj bez zmien, a nie vymedzenie stratégií orientovaných do budúcnosti. Z prvého posúdenia NAPEÚ teda vyplývajú určité povzbudivé závery, ale zdá sa, že sa v ňom odhalil značný rozdiel v niektorých členských štátoch medzi politickým záväzkom týkajúcim sa energetickej účinnosti na jednej strane a prijatými alebo plánovanými opatreniami uvedenými v NAPEÚ a zdrojmi vyčlenenými na jej prípravu na strane druhej.

4. SPOLOČNÝ POKROK - PLÁN

Implementácia, vzájomná podpora a účasť zainteresovaných strán

Monitorovanie transpozície

V nadchádzajúcich mesiacoch budú NAPEÚ, ktoré boli doručené Komisii, predmetom analýz, ktorých cieľom je zistiť, či sa javia ako realistické vzhľadom na dosahovanie cieľových hodnôt úspor uvedených v plánoch. Komisia bude pred zverejnením posúdenia konzultovať s členskými štátmi o preskúmaní NAPEÚ. Medzitým bude pokračovať konanie o porušení proti členským štátom, ktoré ešte neoznámili svoje NAPEÚ, a Komisia bude pozorne sledovať ďalšiu transpozíciu smernice.

Uľahčenie implementácie

Implementácia smernice o energetických službách je pre členské štáty náročnou úlohou, ale môže byť veľmi prínosná. Komisia preto navrhla, aby členské štáty zaviedli zosúladený postup týkajúci sa smernice na základe pracovného programu „Inteligentná energia – Európa“ na rok 2008. Cieľom tohto zosúladeného postupu je uľahčiť výmenu skúseností medzi členskými štátmi a zabezpečiť rýchlejšie zavádzanie najlepších postupov v celom Spoločenstve. Sústredí sa na vytváranie kapacity a prenos poznatkov v týchto oblastiach s cieľom využiť skúsenosti získané inými členskými štátmi a vytvoriť základ pre zostavenie druhého NAPEÚ.

Účasť zainteresovaných strán

Komisia predstaví internetovú platformu pre zainteresované strany na zhromažďovanie a prezentáciu informácií poskytnutých zainteresovanými stranami. Priemyselným subjektom a ich zastrešujúcim organizáciám, miestnym a regionálnym aktérom, ako aj mimovládnym organizáciám, ktoré zastupujú spotrebiteľov a environmentálne záujmy, patrí dôležitá úloha pri implementácii smernice. NAPEÚ sa budú posudzovať aj v rámci projektu monitorovania energetickej účinnosti (Energy Efficiency Watch)[24], ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov programu „Inteligentná energia – Európa“ a ktorý podporujú členovia Európskeho parlamentu. Ich zistenia môžu byť pre členské štáty rovnako prínosné. Poskytovaním informácií založených na poznatkoch môžu zainteresované strany vo významnej miere prispieť k príprave a výberu opatrení členských štátov, čím sa zabezpečí, aby sa neprehliadli dôležité príležitosti na realizáciu opatrení energetickej účinnosti. Tieto činnosti by mali spoločne prispieť k plynulejšej transpozícii smernice a uľahčeniu implementácie NAPEÚ členských štátov. Napokon, mali by takisto vytvoriť základ úsilia pri príprave druhých NAPEÚ, ktoré sa majú predložiť Komisii do 30. júna 2011.

Prehľad ostatných iniciatív Komisie súvisiacich s energetickou účinnosťou je uvedený v prílohe 2.

5. ZÁVERY

NAPEÚ poskytujú možnosť sústrediť sa na energetickú účinnosť, ktorá je otázkou strategického významu na dosahovanie cieľov EÚ. Z prvého posúdenia plánov vyplývajú určité povzbudivé výsledky. Zdá sa však, že odhaľujú aj značný rozdiel v niektorých členských štátoch medzi politickým záväzkom týkajúcim sa energetickej účinnosti a prijatými alebo plánovanými opatreniami uvedenými v NAPEÚ a zdrojmi vyčlenenými na jej prípravu.

V niekoľkých zo sedemnástich NAPEÚ, ktoré skúmala Komisia, sa predstavujú komplexné stratégie a plány, ktoré pravdepodobne budú viesť k dosiahnutiu úspor prevyšujúcich požadovaných 9 %. Zdá sa však, že v mnohých z nich sa uvádza vývoj bez zmien. Komisia uvíta ďalšie plány a výmenu skúseností a najlepších postupov. Svojou činnosťou pomôže členským štátom pri implementácii týchto plánov.

Tento dôraz kladený na energetickú účinnosť v rámci energetickej politiky EÚ je opodstatnený. Vzhľadom na celosvetové problémy týkajúce sa zmeny klímy, bezpečnosti dodávky energií a rozvoja musia rozsiahle zlepšenia v oblasti energetickej účinnosti zohrávať kľúčovú úlohu.

Svetové trhy s energeticky účinnými výrobkami a službami budú veľmi veľké a aktéri na vedúcich trhoch, ktoré EÚ a jej členské štáty vytvárajú prostredníctvom svojich jednotlivých politických opatrení, budú mať na týchto trhoch silnú pozíciu. Spolupráca v oblasti energetickej účinnosti môže byť rovnako pozitívnym impulzom v medzinárodných vzťahoch. Cieľom iniciatívy Komisie týkajúcej sa medzinárodnej platformy o energetickej účinnosti je napomáhať rozvoju noriem, obchodu a prenosu technológií.

Pokrok pri dosahovaní strategických cieľov schválených v marci 2007 bude predmetom posudzovania v rámci druhého strategického energetického hodnotenia. Toto hodnotenie by malo napomáhať pri formulácii odporúčaní pre ďalší vývoj politiky a pri vynakladaní ďalšieho úsilia v oblasti energetickej politiky EÚ pre Európu. Jeho súčasťou bude bezpochyby aj energetická účinnosť

ANNEX 1: Calculation of CO 2 benefits from the achievement of the saving targets set by Energy Services Directive

This annex provides an estimate of the CO2 benefits from the achievement of the saving targets set by the Directive with a perspective towards the 2020 objectives. The calculation assumes that all Member States use 9% less of the current final energy consumption in 2016 compared with what they would do under business-as-usual. The reference development used is the PRIMES[25] baseline of 2007. It includes energy and climate policies implemented in the Member States up to the end of 2006. As the fuel mix of the actual savings in 2016 cannot be known in advance, a saving of 9% is assumed for each fuel, i.e. the structure of final energy demand does not change. It is assumed that the transformation sectors develop as in the baseline.

The calculations exclude energy intensive sectors, as the Energy Services Directive does not cover the undertakings in the European Emission Trading Scheme (ETS). Statistics on energy intensive industries also include energy consumption from small installations in energy intensive sectors that do not fall under the ETS. This effect is (partly) compensated for by not deducting the energy consumption from armed forces (which are also excluded from the ESD).

With these assumptions, the CO2 benefits of achieving the 9% savings target in 2016 can be estimated at 275 Mt CO2 for EU-27. Assuming that energy efficiency policies along the lines of ESD will not cease in 2016 but continue for a few more years with roughly one additional percentage point saving per year gives cumulative savings of 13% for 2020. This would lead to CO2 savings of 393 Mt CO2 in 2020. The following table gives an overview of effects.

Effects of end-use energy efficiency improvements through ESD

2016 | 2020 |

Reduction below baseline: Final energy demand (Mtoe) CO2 emissions (Mt CO2) CO2 reduction as % of 1990 emissions * | 86 275 6.8% | 124 393 9.7% |

CO2 reduction below 1990 | 3.6% | 4.6% |

* This number also includes the avoided CO2 emissions increase inherent in the baseline up to 2020 (e.g. 5.1% from 1990 level in 2020).

It is important to note that the CO2 reduction below the 1990 level is a maximum estimate given that a lot of previous action can count towards the savings target in the Directive; for this calculation this point is relevant for the period up to the end of 2006 (the cut-off point for including policies in the baseline). Moreover, the baseline has rising energy prices and the effects of market forces bringing about some energy efficiency improvements. This CO2 reduction is also brought about by the effects of renewables policies in place, which together with market forces are expected to increase the penetration of renewables achieved so far.

ANNEX 2: New Commission initiatives

The implementation of the Energy Efficiency Action Plan adopted in October 2006[26] will continue in 2008. Notable actions already adopted in 2007 were the amended Energy Star Regulation[27], introducing for the first time an obligation to use energy efficiency criteria at least as demanding as the Energy Star efficiency levels in public procurement of office equipment; and a Green Paper on urban mobility[28], including a proposal on financing for market introduction of efficient vehicles. The 3rd internal energy market package reinforces the requirements placed on energy regulators concerning energy efficiency. The Strategic Energy Technology Plan aims at accelerating the development of promising energy technologies and creating the conditions to bring such technologies to market. On 19 December 2007, the Commission adopted a proposal for a Regulation on emission performance standards for new passenger cars[29].

In 2008 and 2009 the Commission intends adopting a number of initiatives of importance to energy efficiency.

A Communication on Sustainable Production and Consumption and Sustainable Industrial Policy will present an integrated strategy to help the EU economy become more environmentally sustainable and competitive. In 2008, the Commission intends to adopt energy performance requirements and/or labelling measures for the following product groups: public street lighting and office lighting equipment, stand-by and off-mode electricity losses, external power supplies, simple set top boxes for digital reception. In 2009, it also intends submitting for vote in the regulatory committee televisions, domestic refrigeration and freezers, washing machines, dishwashers, boilers and water heaters, personal computers, imagining equipment, commercial refrigeration, electric motors, pumps and fans. A measure on domestic lighting (incandescent bulbs) is scheduled for adoption in early 2009.

The Commission Communication entitled "Addressing the challenge of Energy Efficiency through Information and Communication Technologies" showing how ICT can be an enabler in improving energy efficiency in a number of sectors will be issued in early 2008.

Measures addressing vehicles will include a revision of the Directive on car labelling[30], legislative initiatives regarding minimum efficiency requirements for mobile air-conditioning systems, the compulsory fitting of tyre pressure monitoring systems, setting maximum rolling resistance limits for tyres, and the use of gear shift indicators.

A proposal for a recast of the Directive on the Energy Performance of Buildings[31] will aim at strengthening and specifying some of its requirements (e.g. performance certificates and minimum energy performance requirements for new and existing buildings which undergo major renovation) while taking account of feasibility of implementation by the Member States.

A Commission Decision on detailed guidelines for Directive 2004/08/EC on the promotion of cogeneration and a Communication on the implementation of Directive 2004/08/EC on the promotion of cogeneration will be issued.

The Commission will review the Energy Taxation Directive to facilitate more targeted and coherent use of energy taxation by integrating notably energy efficiency considerations and environmental aspects. It will also consider costs and benefits of tax credits as incentives for enterprises to produce more energy-efficient appliances and for consumers to promote the purchase of such appliances and equipment.

To improve energy efficiency in industrial installations , a Reference document on Best Available Techniques regarding Energy Efficiency will be adopted in 2008 under the IPPC Directive[32]. The Commission will also revise its Community eco-management and audit scheme (EMAS). This voluntarily management tool requires reporting on and continuous improvement of environmental performance, including energy consumption in public and private organisations.

The Commission foresees the adoption of a Communication on green public procurement setting targets and the establishment of a process for identifying environmental specifications to be used in tender documents. It will include energy efficiency related criteria.

The Covenant of Mayors will bring together mayors of pioneering EU cities with the aim of exchanging and applying good practices improving energy efficiency significantly in the urban environment, where local action is essential. Many more initiatives promoting energy efficiency and sustainable transport, including changing energy behaviour will be supported by the Intelligent Energy-Europe programme as part of the CIP.

In contrast to action at the local level, the launch of the International Platform on Energy Efficiency will focus and contribute to strengthening energy efficiency world-wide, by facilitating closer co-operation between both developed and developing countries on energy efficiency measurement, standards and evaluation, labelling and certification, energy audits, stand-by losses, codes of conduct, and more.

The new initiatives for 2008-2009 are included in the list below.

Commission energy efficiency related actions for 2008 - 2009[33] |

Proposal for a recast of the Directive on the Energy Performance of Buildings[34] Proposal for a revision of the framework Energy Labelling Directive[35]: Eco-design[36] implementing measures (Commission Regulations) setting minimum energy performance requirements for 6 product groups, including a horizontal measure on the standby and off-mode consumption of electrical appliances. Working Plan setting out for the following 3 years the list of product groups which will be considered as priorities for Eco-design implementing measures Review of the Energy Taxation Directive to facilitate more targeted and coherent use of energy taxation by integrating notably energy efficiency considerations and environmental aspects. An examination, in the framework of the debate launched on VAT reduced rates, of the effectiveness of VAT reduced rates in some circumstances. Launch of the International Platform on Energy Efficiency. Launch of the Covenant of Mayors. Commission Decision on detailed guidelines for Directive 2004/08/EC on the promotion of cogeneration Commission Communication on the implementation of Directive 2004/08/EC on the promotion of cogeneration Proposal aiming at the reduction of CO2 emission from light-duty vehicles. Revision of the Directive on car labelling[37] Proposal for a Regulation regarding minimum efficiency requirements for mobile air-conditioning systems, the compulsory fitting of tyre pressure monitoring systems, setting maximum rolling resistance limits for tyres, and the use of gear shift indicators. Commission Communication on Sustainable Production and Consumption and Sustainable Industrial Policy (SCP-SIP) Commission Communication "Addressing the challenge of Energy Efficiency through Information and Communication Technologies Commission Decision establishing the 2008 Intelligent Energy-Europe Work Programme Reference Document on Best Available Techniques regarding energy efficiency for industrial installations under the IPPC Directive[38] Commission Communication on green public procurement Revision of the EMAS Regulation[39] 2nd Strategic Energy Review |

[1] Dokument Rady 7224/07 REV1.

[2] Zníženie o 20 % v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie do roku 2020; pozri Akčný plán pre energetickú účinnosť, KOM(2006) 545.

[3] Smernica č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, článok 14.

[4] Vidal-Quadrasova správa, INI 2005/2010.

[5] Energetická náročnosť predstavuje celkovú primárnu spotrebu energie na jednotku HDP.

[6] Smernica č. 2006/32/ES, článok 14 ods. 5.

[7] Konania pre porušenie Zmluvy sa vedú proti desiatim členským štátom (údaj z decembra 2007).

[8] http://ec.europa.eu/energy/demand/legislation/end_use_en.htm#efficiency.

[9] Pozri posúdenie vplyvu pre akčný plán energetickej účinnosti, napríklad SEK(2006) 1174.

[10] Ako je vysvetlené v prílohe 1, tento údaj je najvyššou odhadovanou hodnotou možných účinkov; predstavuje takmer 10 % emisií CO2 v EÚ v roku 1990, ale neznamená zníženie hladiny emisií za rok 1990 o 10 % vzhľadom na to, že je najprv potrebné zamedziť zvyšovaniu hladiny emisií CO2, ktoré by nastalo v rámci vývoja bez zmien.

[11] Pozri tretí balík opatrení pre vnútorný trh s energiou, september 2007 [KOM(2007) 528; KOM(2007) 529; KOM(2007) 530; KOM(2007) 531; KOM(2007) 532].

[12] Sektor obchodovania s emisiami nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/32/ES..

[13] Podľa článku 4 odseku 2 smernice sa budú národné úspory energie merať od 1. januára 2008.

[14] Článok 14 ods. 2 smernice.

[15] Preskúmanie sa týka všetkých NAPEÚ, ktoré boli oznámené Komisii do 1. decembra 2007.

[16] Pozri bod 3 prílohy IV k smernici 2006/32/ES.

[17] Bulharsko 2008-2010; Dánsko 2005-2012; Estónsko 2008-2013; Litva 2007-2010; Rumunsko 2007-2010; a Španielsko 2004-2012.

[18] Článok 4 ods. 2.

[19] http://www.powerofone.ie/

[20] Bod e) uvedený v prílohe VI k smernici, musia sa použiť aspoň dve z uvedených opatrení.

[21] Daňové stimuly sú dôležitým, ale nie jediným nástrojom, ktorý možno použiť na podporu energetickej účinnosti, ako je uvedené v oznámení o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu [KOM(2006) 545], cenové signály, v ktorých sa odrážajú náklady, sú takisto dôležité z hľadiska zvyšovania energetickej účinnosti a celkovej hospodárskej účinnosti.

[22] V Holandsku a Rumunsku sa označujú ako „dlhodobé zmluvy“.

[23] Posledná ročná cieľová hodnota je stanovená na rok 2009, ale vo svojom NAPEÚ talianska vláda oznámila, že plánuje rozšíriť tento systém o novú fázu po roku 2009.

[24] http://www.energy-efficiency-watch.org/

[25] European Energy and Transport – Trends to 2030: update 2007 (forthcoming); will be available on Europa at: http://ec.europa.eu/energy/index_en.html

[26] Action Plan for Energy Efficiency: Realising the Potential COM(2006)545 Final

[27] Regulation No 2422/2001 on a Community energy efficiency labelling programme for office equipment

[28] COM (2007) 551

[29] COM (2007) 856

[30] Directive 1999/94/EC

[31] Directive 2002/91/EC of the EP and Council on the Energy Performance of Buildings, OJ L 1, 4.1.2003, p.65

[32] Council Directive 96/61/EC on Integrated Pollution Prevention and Control

[33] The order of the actions does not reflect priority.

[34] Directive 2002/91/EC of the EP and Council on the Energy Performance of Buildings, OJ L 1, 4.1.2003, p.65

[35] Council Directive 92/75/EEC on the indication by labelling and standard product information of the consumption of energy and other resources by household appliances, OJ L 297, 13.10.1992, p.16

[36] Directive 2005/32/EC of the EP and Council establishing a framework for the setting of eco-design requirements for Energy-using products, OJ L191, 22.7.2005, p.29

[37] Directive 1999/94/EC

[38] Council Directive 96/61/EC on Integrated Pollution Prevention and Control

[39] Regulation EC No761/2001 allowing voluntary participation by organisations in a Community eco-management and audit scheme (EMAS)