EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007DC0773

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)

/* KOM/2007/0773 v konečnom znení */

52007DC0773




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.12.2007

KOM(2007) 773 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)

VšEOBECNÝ POLITICKÝ KONTEXT

Meniace sa požiadavky starnúcej spoločnosti a neustále sa vyvíjajúci trh práce si v Európe bez vnútorných hraníc, ktorá súťaží v globálnej ekonomike, vyžadujú oveľa vyššie úrovne mobility. Mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom pre efektívne fungovanie jednotného trhu a nevyhnutným predpokladom pre splnenie hlavného cieľa lisabonskej stratégie[1] – umožniť väčšiemu počtu ľudí nájsť si lepšie zamestnanie. Vďaka rozšíreniu EÚ v rokoch 2004 a 2007 majú pracovníci viac príležitostí zamestnať sa a zamestnávatelia lepšiu možnosť nájsť pracovníkov. Väčšina členských štátov EÚ-15 zrušila alebo zmiernila obmedzenia uplatňované na občanov z ôsmich nových členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, čím sa vytvoril veľký potenciál pracovnej sily umožňujúci vyrovnať sa s výzvami starnutia a globalizácie.

Pracovníci musia byť pripravenejší zmeniť pracovné miesto, pracovať v inom regióne či členskom štáte. Na to, aby mohli častejšie meniť zamestnanie a postupovať vo svojej kariére, sa im musí poskytnúť správna kvalifikácia a príležitosti. Práve toto je kľúčovým cieľom spoločne dohodnutých zásad flexiistoty[2], koncepcie, ktorá môže v časoch čoraz rýchlejších hospodárskych zmien pomôcť ľuďom pri úspešnejšom zvládaní zmien zamestnania.

Mobilita pracovníkov však naďalej pomerne obmedzená viacerými prekážkami. Okrem neistoty vo vzťahu k výhodám mobility musia ľudia na ceste k mobilite prekonať viacero úskalí od právnych a administratívnych prekážok, nákladov na bývanie a dostupnosti bývania, cez zamestnanie pre manželov a partnerov, prenosnosť dôchodkov, jazykové bariéry, až po problémy s uznávaním kvalifikácií v iných členských štátoch.

SKÚSENOSTI Z AKčNÉHO PLÁNU NA ROK 2002 A Z EURÓPSKEHO ROKA MOBILITY PRACOVNÍKOV 2006

Toto oznámenie je ďalším dôležitým krokom v dlhom rade iniciatív zameraných na podporu mobility. Na základe procesu, ktorý vo februári 2001 začal oznámením Komisie o nových trhoch práce[3], záverov prijatých na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo v Štokholme v marci 2001, a na základe práce Pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zručnosti a mobilitu, Komisia vo februári 2002 prijala Akčný plán pre zručnosti a mobilitu[4]. V záverečnej správe k uvedenému akčnému plánu schválenej 25. januára 2007[5] sa uvádzali skúsenosti získané na základe tohto plánu a stanovovali sa tri hlavné oblasti, ktorými sa treba ďalej zaoberať:

- zabezpečiť, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy väčšmi reagovali na potreby trhu práce a pripravovali ľudí na mobilitu prostredníctvom jazykového vzdelávania,

- odstrániť právne a administratívne prekážky a podporovať cezhraničné uznávanie kvalifikácií,

- a vytvoriť jednotný informačný portál o mobilite založený na systéme EURES, prostredníctvom ktorého sa ponúkajú voľné pracovné miesta.

V akčnom pláne na rok 2002 sa tiež navrhovalo, aby bol rok 2006 vyhlásený za Európsky rok mobility pracovníkov. Z diskusie, ktorá sa počas tohto roka rozvinula a bola podporená hospodárskymi prieskumami[6], jednoznačne vyplynulo, aké rôznorodé sú zostávajúce prekážky mobility a aký majú vplyv na mobilitu v rámci EÚ. V rámci diskusie boli predložené aj silné argumenty v súvislosti s potrebou vytvoriť priaznivé prostredie pre mobilitu tak, aby sa mohla stať bežnou súčasťou profesijného rozvoja každého človeka.

Na základe skúseností a silného prepojenia medzi mobilitou pracovníkov a viacerými prebiehajúcimi diskusiami o politikách týkajúcich sa napríklad flexiistoty, celoživotného vzdelávania, mnohojazyčnosti a demografických zmien, Komisia týmto oznámením prekladá Akčný plán pracovnej mobility na roky 2007 – 2010 . Ciele tohto akčného plánu sú:

- zlepšiť súčasné právne predpisy a administratívne postupy v súvislosti s mobilitou pracovníkov;

- zabezpečiť politickú podporu mobility zo strany orgánov na všetkých úrovniach;

- posilniť EURES ako jednotný nástroj na uľahčenie mobility pracovníkov a ich rodín;

- zlepšiť informovanosť širšej verejnosti o možnostiach a výhodách mobility.

ZVYšOVANIE PRIPRAVENOSTI ľUDÍ ZAPOJIť SA DO MOBILITY

Mobilita pracovníkov v rámci EÚ zostáva na relatívne nízkej úrovni , aj keď štatistiku o tokoch alebo základných motívoch mobility je potrebné zlepšiť. Približne 2 % občanov 27 členských štátov EÚ, ktorí sú v produktívnom veku, v súčasnosti žijú a pracujú v inom členskom štáte. Na porovnanie, príslušný podiel občanov tretích krajín s trvalým pobytom v EÚ je takmer dvojnásobne vyšší. Zdá sa však, že v ostatných rokoch dochádza k postupnému nárastu mobility . V rámci členských štátov EÚ-15 sa počet mobilných pracovníkov zvýšil z približne 470 000 v roku 2000 na približne 610 000 v roku 2005 (Európske zisťovanie pracovných síl)[7]. Aj počet sezónnych a cezhraničných pracovníkov (vrátane mladých ľudí na letných brigádach) môže byť dôležitý, hoci sa v údajoch za jednotlivé členské štáty často neuvádza, a môže ďalej zvýšiť celkové percento migrujúcich pracovníkov z EÚ[8].

Aj z nedávneho prieskumu názorov Európanov o mobilite vyplýva, že ľudia si uvedomujú dôležitosť mobility pracovníkov. Podľa prieskumu Eurobarometer, ktorý prebehol v roku 2006, 57 % respondentov uviedlo, že mobilita medzi regiónmi alebo štátmi je v prospech európskej integrácie; 46 % respondentov uviedlo, že mobilita je priaznivá pre trhy práce a pre jednotlivcov; a 40 % uviedlo, že je priaznivá pre hospodárstvo. Ďalej 5,5 % občanov členských štátov EÚ-10 uviedlo, že v nasledujúcich piatich rokoch sa pravdepodobne presťahujú do iného členského štátu. Počet ľudí, ktorí zamýšľajú v budúcnosti využiť možnosť mobility v rámci Európy, sa v rôznej miere zvýšil vo všetkých členských štátoch[9].

Zo štatistiky vyplývajú aj nové trendy v modeloch mobility . Čoraz viac mladých a vysokokvalifikovaných pracovníkov využíva možnosť tzv. viacnásobnej mobility – ide o krátke obdobia, počas ktorých odchádzajú pracovať na iné miesto, do iného regiónu či štátu, v závislosti od špecifických potrieb svojej profesijnej kariéry – a táto tendencia naznačuje, že mobilita sa čoraz väčšmi stáva podmienkou kariérneho postupu a je spojená s celoživotným vzdelávaním. Z prieskumu Eurobarometer vyplýva, že prevažná väčšina mladých pracovníkov – viac ako 70 % – si v súčasnosti uvedomuje, že ich kariéra si bude vyžadovať nejakú formu mobility.

Napriek nízkej miere mobility pracovníkov existuje čoraz viac náznakov o tom, že občania sú pripravenejší využiť možnosť mobility než v minulosti. Preto sa zdá, že sa vytvorili priaznivé podmienky na využitie získaných skúseností a na zvýšenie úsilia zameraného na prekonanie prekážok mobility. Zo získaných skúseností jednoznačne vyplýva, že prekážky územnej mobility majú nepriaznivý vplyv na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Okrem právnych a administratívnych prekážok, napríklad v oblasti sociálneho zabezpečenia, od mobility odrádzajú aj praktické prekážky súvisiace s bývaním, jazykovými znalosťami a zamestnaním pre manželov a partnerov. Medzi ďalšie nepriaznivé stránky mobility pre jednotlivcov patrí napríklad neuznanie skúseností spojených s mobilitou v rámci profesijného rozvoja, k čomu dochádza najmä v malých a stredných podnikoch. Tieto prekážky sa týkajú problémov, ktoré treba riešiť na rôznych úrovniach – miestnej, regionálnej, národnej a na úrovni EÚ. V tomto akčnom pláne sa stanovujú konkrétne opatrenia, ktoré majú pomôcť odstrániť prekážky na európskej úrovni a priviesť príslušné orgány k tomu, aby sa prekážkami zaoberali na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.

ČELIť VÝZVAM: EURÓPSKY AKčNÝ PLÁN PRACOVNEJ MOBILITY NA ROKY 2007 – 2010

V lisabonskej stratégii a európskej stratégii zamestnanosti zaujíma väčšia územná a profesijná mobilita dôležité postavenie pri tvorbe zamestnanosti a zvyšovaní zamestnateľnosti a prispôsobivosti pracovnej sily EÚ v podmienkach rýchlo sa meniacich trhov práce. V tomto oznámení sa predstavuje akčný plán rozdelený do štyroch oblastí, ktorý má zabezpečiť, aby Komisia stavala na doterajších skúsenostiach v tejto oblasti. Plánované opatrenia sú doplnkom ďalších dôležitých právnych predpisov a iniciatív na úrovni Spoločenstva[10].

Zlepšovanie existujúcich právnych predpisov a administratívnych postupov

Dôležitým nástrojom na podporu mobility pracovníkov v rámci EÚ sú právne predpisy Spoločenstva o koordinácii programov sociálneho zabezpečenia, ktorá je v súčasnosti upravená nariadením (EHS) č. 1408/71[11] a jeho vykonávacím nariadením (EHS) č. 574/72[12]. Tieto pravidlá majú zabezpečiť, aby migrujúci pracovníci z EÚ, ktorí využijú svoje právo Spoločenstva na voľný pohyb, nestratili ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Preukázalo sa, že uvedené nariadenia sú úspešným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Pri nových formách mobility (kratšie doby, rôzne postavenie, tzv. viacnásobná mobilita) však môžu vzniknúť problémy s ich uplatňovaním. Mobilný pracovník, ktorý často pracuje na základe krátkodobých zmlúv v rôznych členských štátoch, sa môže napríklad stretnúť s viacerými odlišnými programami sociálneho zabezpečenia[13]. Preto je načase zaoberať sa otázkou, či je potrebné vyvinúť nové nástroje, ktoré budú lepšie spĺňať potreby mobilných pracovníkov a spoločností, ktoré ich zamestnávajú. Tieto nástroje je potrebné vnímať aj ako významnú súčasť novo vznikajúcej agendy pre príležitosti, prístup a solidaritu[14].

Komisia zváži, či je potrebné upraviť právne predpisy Spoločenstva o koordinácii sociálneho zabezpečenia a administratívne postupy vytvorené na ich základe. Po súpise problémov, ktoré môžu vzniknúť na základe súčasných právnych predpisov[15], budú na začiatku roku 2008 nasledovať konzultácie so zainteresovanými stranami[16] a systematický prieskum rozsahu a charakteristických vlastností nových modelov mobility. V druhej polovici roka 2009 Komisia na základe výsledkov konzultačného procesu prijme rozhodnutie o tom, či je potrebné upraviť administratívne postupy alebo samotné pravidlá, ktoré bude sprevádzané podrobným posúdením vplyvu.

Tento prieskum sa uskutoční v rámci TRESS (sieť odborného vzdelávania a podávania správ v oblasti sociálneho zabezpečenia), siete národných expertov pôsobiacich v oblasti sociálneho zabezpečenia, financovanej Komisiou. Komisia zamýšľa posilniť postavenie a analytickú kapacitu siete TRESS tak, že navrhne zahrnutie osobitného ustanovenia do nariadenia (ES) č. 883/2004. Aktivity siete by sa potom zameriavali na tri hlavné úlohy:

zvýšiť úroveň znalostí osobitných skupín zainteresovaných strán o právnych predpisoch Spoločenstva (štátni zamestnanci, právnici, sudcovia, odbory);

- zverejňovať pravidelné správy o uplatňovaní právnych predpisov o sociálnom zabezpečení v členských štátoch;

- a poskytovať odborné poradenstvo v súvislosti s vývojom existujúcich právnych predpisov a postupov s cieľom uspokojiť meniace sa potreby migrujúcich pracovníkov z EÚ.

Aj ochrana práv na doplnkové dôchodky môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie pracovníkov presťahovať sa za prácou. V roku 2005 predložila Komisia návrh smernice zameranej na zníženie prekážok mobility zlepšením prenosnosti doplnkových dôchodkov[17]. Po diskusiách o obsahu a rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice v Rade a v Európskom parlamente Komisia predložila zmenený a doplnený návrh, ktorý sa zameriava na minimálne požiadavky na rozšírenie mobility pracovníkov prostredníctvom zlepšenia nadobúdania a zachovávania práv na doplnkový dôchodok, a v ktorom sa stanovuje záväzok pravidelne kontrolovať pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri zlepšovaní prenosnosti doplnkových dôchodkov[18].

Komisia okrem toho zintenzívni svoje úsilie o zjednodušenie administratívnych postupov a administratívnej spolupráce medzi národnými inštitúciami a orgánmi. Od roku 2009, keď by sa malo začať uplatňovať nové nariadenie (ES) č. 883/2004[19], by celá administratívna výmena informácií medzi národnými inštitúciami zodpovednými za koordináciu v otázkach sociálneho zabezpečenia mala prebiehať elektronicky[20]. To umožní online konzultácie a online výmenu informácií a aj zavedenie elektronickej verzie európskeho zdravotného preukazu[21] , čo podstatne skráti čas potrebný na spracovanie nárokov migrujúcich pracovníkov EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Opatrenia Komisia: 1. preskúma, či je potrebné upraviť nariadenie (ES) č. 883/2004, jeho vykonávajúce nariadenie a súvisiace administratívne postupy tak, aby zohľadňovali meniace sa modely mobility pracovníkov; 2. navrhne zahrnutie nového ustanovenia do nariadenia (ES) č. 883/2004, ktoré zabezpečí formálne uznanie postavenia a analytickej kapacity siete nezávislých odborníkov TRESS, s cieľom rozšíriť existujúce odborné znalosti v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia na európskej úrovni; 3. zintenzívni proces zjednodušovania národných administratívnych postupov a administratívnej spolupráce, najmä prostredníctvom elektronických konzultácií a elektronickej výmeny informácií, a zavedenia elektronickej verzie európskeho zdravotného preukazu; 4. bude sa ďalej zaoberať svojím návrhom z roku 2005 a zmeneným a doplneným návrhom smernice o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv z roku 2007. |

Zabezpečenie politickej podpory mobility zo strany orgánov na všetkých úrovniach

Dôležitú úlohu pri predstavovaní výhod územnej a profesijnej mobility pre jednotlivca a hospodárstvo ako celok hrajú členské štáty. Takáto mobilita je kľúčovým nástrojom úspešnej realizácie lisabonskej stratégie, na čo je potrebné najmä vyvinúť prístup k riešeniu výziev moderného trhu práce založený na princípe flexiistoty.

Mobilita by sa mala podporovať prostredníctvom národných stratégií zamestnanosti a programov celoživotného vzdelávania, ktoré okrem iného rozvíjajú odborné, jazykové a interkulturálne zručnosti. Členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby zaviedli do praxe európsky kvalifikačný rámec a rozvíjali Europass[22], čím sa kvalifikácie stanú zrozumiteľnejšími pre zamestnávateľov a zjednoduší sa pracovná mobilita. Praktické prekážky mobility by sa mali riešiť sústredeným úsilím v spolupráci so sociálnymi partnermi, orgánmi miestnej a regionálnej samosprávy, strediskami vzdelávania a odbornej prípravy a občianskou spoločnosťou. Pritom je potrebné zabezpečiť koncepciu tzv. mobility za spravodlivých podmienok, najmä boj proti nelegálnej práci a sociálnemu dumpingu, ktorá má zaistiť neustále plné dodržiavanie pracovných noriem a právnych požiadaviek. Na tento účel zostaví Komisia – na základe úspechu iniciatív uvedených do praxe v súvislosti s Európskym rokom 2006 – súbor existujúcich programov mobility na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Bude nabádať členské štáty k tomu, aby takéto programy zahrnuli do svojich plánov rozpracúvajúcich kohéznu politiku, aby tak stimulovala cezhraničnú spoluprácu v oblasti pracovných príležitostí a spoločnej infraštruktúry. Preskúma aj možnosť rozvoja primeraných mechanizmov na podporu mobility pracovníkov na základe pozitívnych skúseností z existujúcich európskych programov, ako sú napríklad Leonardo da Vinci a Marie Curie.

Opatrenia Komisia: 5. bude nabádať členské štáty, aby územnú a profesijnú mobilitu zaradili na popredné miesto vo svojich národných stratégiách zamestnanosti a celoživotného vzdelávania; 6. bude nabádať orgány na regionálnej a miestnej úrovni a ďalšie relevantné zainteresované strany k tomu, aby odstránili zostávajúce praktické prekážky mobility a podporovali koncepciu tzv. mobility za spravodlivých podmienok, najmä prostredníctvom boja proti nelegálnej práci a sociálnemu dumpingu; 7. bude nabádať členské štáty k tomu, aby prostredníctvom programov vzájomného vzdelávania, ktoré sú financované v rámci kohéznej politiky EÚ, najmä prostredníctvom programov, ktoré umožňuje Európsky sociálny fond, učili z osvedčených postupov a tieto skúsenosti využili pre aktivity v oblasti mobility; zostaví súbor existujúcich programov finančnej podpory a preskúma možnosť rozvoja európskych programov mobility; 8. podporí implementáciu Európskeho kvalifikačného rámca, bude rozvíjať Europass a venovať primeranú pozornosť nadchádzajúcim iniciatívam v oblasti prenosu kreditov z odborného vzdelávania a prípravy (ECVET). |

Posilnenie EURES-u

EURES (Európske služby zamestnanosti), ktorý bol vytvorený v roku 1993 s cieľom uľahčiť voľný pohyb pracovníkov, je dôležitým nástrojom na posilnenie infraštruktúry trhu práce na národnej úrovni a úrovni EÚ[23]. EURES, navrhnutý ako jednotný nástroj na uľahčenie mobility pracovníkov a ich rodín, je jedinečnou službou Spoločenstva, ktorá spája sieť 750 vysoko kvalifikovaných poradcov s významným internetovým portálom umožňujúcim prístup k ponuke viac ako jedného milióna voľných pracovných miest. Od roku 2006 sú všetky voľné pracovné miesta ponúkané národnými verejnými službami zamestnanosti v rámci EÚ a EHP prístupné na portáli EURES v 25 európskych jazykoch. Sieť poradcov EURES poskytuje migrujúcim pracovníkom z EÚ a ich rodinám osobné poradenstvo vo všetkých otázkach týkajúcich sa ich mobility. EURES pracuje v spolupráci s ďalšími službami Spoločenstva vrátane všeobecných a osobitných informačných služieb a služieb riešenia problémov pre občanov a podnikateľov, ako sú napríklad EUlisses v oblasti sociálneho zabezpečenia, portál PLOTEUS o možnostiach vzdelávania, Eurodesk, ERYICA, Europe Direct, Your Europe, Citizens' Signpost Service, Europass, národné kontaktné miesta pre uznávanie profesijných kvalifikácií, portál ERA-MORE, Európsky portál mobility výskumných pracovníkov a SOLVIT atď.

Cieľom tretej časti Akčného plánu pracovnej mobility na roky 2007 – 2010 je výrazne posilniť služby, ktoré ponúka EURES , sledujúc tri nové ciele[24]:

- rozšíriť strategický rozmer EURES-u posilnením jeho analytického potenciálu, pokiaľ ide o toky mobility a zmeny na trhu práce;

- rozšíriť rozsah pôsobnosti a kvalitu jeho služieb prostredníctvom poskytovania pomoci mobilným pracovníkom z EÚ a ich rodinám vo všetkých otázkach týkajúcich sa ich mobility;

- rozšíriť záber EURES-u posilnením jeho vzťahov s ďalšími, najmä súkromnými, poskytovateľmi podobných služieb a, v súlade s plánom politiky legálnej migrácie, postupne otvárať jeho aktivity pre pracovníkov z iných častí sveta, najmä z kandidátskych krajín[25].

Opatrenia EURES: 9. prostredníctvom svojho portálu a služieb poradcov výrazne zlepší poskytovanie informácií a zvýši informovanosť o zásade rovnakého zaobchádzania a dodržiavanie pracovných noriem na európskych trhoch práce; 10. rozšíri svoje služby tak, aby spĺňal potreby osobitných kategórií pracovníkov (dlhodobo nezamestnaných, mladých pracovníkov[26], starších pracovníkov, žien, výskumných pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, sezónnych pracovníkov); táto sieť bude podporovať jednotlivcov pri príprave celkového plánu kariéry vrátane ich opätovného zapojenia na trhu práce po návrate; 11. výrazne zlepší zber strategických informácií, najmä o tokoch mobility; posilnia sa synergie s ostatnými sieťami a poskytovateľmi informácií a vytvoria sa cezhraničné systémy spolupráce vrátane nových činností a partnerstiev medzi členskými štátmi; 12. v prípade potreby sa rozšíri v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktorí ešte nezískali povolenie na dlhodobý pobyt; v prvom kroku sa budú poskytovať informácie o pravidlách a postupoch vstupu na trh práce EÚ a o dopyte po osobitnom type pracovníkov na týchto trhoch. |

Podpora informovanosti o výhodách mobility

Skutočnú stratégiu mobility pre pracovníkov v EÚ je možné účinne vyvinúť len vtedy, ak ju budú aktívne podporovať všetky zainteresované strany. Niektorých občanov je ešte stále potrebné lepšie informovať o ich právach v súvislosti s voľným pohybom osôb a presvedčiť ich o prínosoch mobility pre ich profesijnú kariéru. Štvrtá časť oznámenia sa týka podpory inovatívnych činností zameraných na zvýšenie informovanosti, výmeny informácií a osvedčených postupov .

Opatrenia Komisia: 13. každoročne zorganizuje Európske dni pracovných príležitostí s cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti o právach pracovníkov a o výhodách mobility a zintenzívni výmenu informácií a osvedčených postupov medzi všetkými zainteresovanými stranami; 14. zavedie do praxe iniciatívu „Európske partnerstvo pre pracovnú mobilitu“, sieť zainteresovaných strán, ktoré sa angažujú v oblasti rozvoja pracovnej mobility v EÚ; 15. v rámci programu PROGRESS vyčlení finančné prostriedky na podporu pilotných aktivít, výmeny osvedčených postupov, zverejňovania výsledkov nových vývojových trendov a vývoja inovatívnych programov. |

ZÁVER

Mobilita trhu práce, t. j. mobilita medzi pracovnými miestami, členskými štátmi alebo regiónmi, je významnou súčasťou lisabonských cieľov. Je dôležitou súčasťou reakcie Európy na demografické zmeny a globalizáciu. Cieľom tohto oznámenia je predstaviť integrovanejší prístup k mobilite pracovníkov ako nástroju na tvorbu zamestnanosti a podporu osobného rozvoja jednotlivca. Jeho úlohou je pripomenúť, že občania EÚ majú základné právo voľne sa pohybovať za prácou v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, a podnietiť zainteresované strany k tomu, aby zabezpečili, že ľudia budú o tomto práve informovaní a budú ho môcť uplatňovať za primeraných podmienok.

V záujme lepšieho pochopenia rozhodnutia využiť možnosť mobility a prekážok, ktorým jednotlivci čelia, je dôležité aj to, aby Komisia ďalej zlepšovala svoje faktické znalosti o mobilite vrátane zberu údajov. Komisia bude pracovnej mobilite venovať osobitnú pozornosť aj s cieľom splniť svoje záväzky a povinnosti vyplývajúce z prístupových zmlúv z rokov 2003 a 2005.

Komisia bude sledovať pokrok dosiahnutý pri jednotlivých opatreniach uvedených v tomto oznámení prostredníctvom štúdií a zisťovaní na európskej, národnej, prípadne regionálnej úrovni, vrátane prieskumov Eurobarometer týkajúcich sa vývoja postojov a postupov občanov v súvislosti s pracovnou mobilitou. V roku 2009 bude zverejnená predbežná správa o vykonávaní tohto oznámenia.

[1] Pozri Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008), usmernenie č. 20.

[2] K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality. KOM(2007) 359 z 27.6.2007.

[3] Nové európske trhy práce, otvorené a prístupné pre všetkých – KOM(2001) 116 z 28.2.2001.

[4] Akčný plán Komisie pre zručnosti a mobilitu – KOM(2002) 72 z 13.2.2002.

[5] Záverečná správa o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu KOM(2002) 72, konečné znenie – KOM(2007) 24 z 25.1.2007.

[6] Hospodársky prieskum OECD v roku 2007 – Európska únia, kapitola 8: „Odstrániť prekážky územnej mobility pracovnej sily“.

[7] Vplyv pristúpenia nových členských štátov sa rozoberá aj v Správe Komisie o fungovaní prechodných opatrení stanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie 1. máj 2004 – 30. apríl 2006), KOM(2006) 48 z 8.2.2006.

[8] Pracovníci prekračujúci hranice v rámci EÚ a v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

[9] Pozri „Mobilita v Európe na dlhé vzdialenosti: dosiahnutie správnej rovnováhy“, Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (2006) (http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2006/36/en/1/ef0636en.pdf ).

[10] Napr. smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá sa mala implementovať do 20.10.2007, preskúmania jednotného trhu, implementácie smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorá by sa mala implementovať do konca roka 2009; Akčného plánu elektronickej verejnej správy (eGovernment) KOM(2006) 173 o využití informačných a komunikačných technológií na modernizáciu služieb verejnej správy, aj v ich nadnárodnom rozmere; prebiehajúcej implementácie smernice Rady 2005/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu.

[11] Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1992/2006 (Ú. v. EÚ L 392, 30.12.2006).

[12] Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 311/2007 z 19.3.2007 (Ú. v. EÚ L 82, 23.3.2007).

[13] Za predpokladu, že nie je na danú prácu vyslaný, pretože v tom prípade by sa na neho naďalej vzťahovali vnútroštátne pravidlá sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom je zamestnaný. Ďalšia kategória, ktorej treba venovať mimoriadnu pozornosť, pozostáva z ľudí, ktorí pracujú v oblasti medzinárodnej cestnej a leteckej dopravy.

[14] KOM(2006) 211 z 10.5.2006: „Agenda občanov – Výsledky pre Európu“, KOM(2007) 726 z 20.11.2007: „Príležitosti, prístup a solidarita: Smerom k sociálnej vízii pre Európu 21. storočia“.

[15] Na základe dotazníka, ktorý bol v júni 2007 zaslaný všetkým zainteresovaným stranám (inštitúciám a sociálnym partnerom).

[16] Vrátane Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov a poradných výborov pre sociálne zabezpečenie a voľný pohyb pracovníkov.

[17] Implementovať lisabonský program Spoločenstva: návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok – KOM(2005) 507 z 30.11.2005.

[18] Zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho Parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv, KOM(2007) 603 z 9.10.2007.

[19] Toto nariadenie nahradí súčasné nariadenie (EHS) č. 1408/71.

[20] Na základe prechodných ustanovení, na ktorých sa členské štáty môžu dohodnúť v rámci Rady.

[21] Implementácia bude postupná a pružná. Pozri KOM(2003) 73 z 2.2.2003.

[22] Európsky kvalifikačný rámec (EQF) je dobrovoľný referenčný rámec. Členským štátom sa odporučí, aby do roku 2010 prepojili svoj systém kvalifikácií s EQF a aby jednotlivé kvalifikácie mali od roku 2012 odkaz na EQF.

[23] Rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005).

[24] Celý plánovaný vývoj v tejto oblasti bude v súlade s Usmerneniami EURES na roky 2007 – 2010, ktoré boli schválené v júni 2006.

[25] KOM(2005) 669 z 21.12.2005; Plánovaný prisťahovalecký portál pre štátnych príslušníkov tretích krajín http://ec.europa.eu/justice_home/funding/tenders/2007_S158_196406/specifications_en.pdf

[26] Navrhnuté v KOM(2007) 498 z 5.9.2007 o „Podpore plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti“.

Top