EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52007DC0758
Communication from the Commission to the Council concerning some key elements contributing to the establishment of the VAT anti-fraud strategy within the EU {SEC(2007) 1584}
Oznámenie Komisie Rade o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ {SEK(2007) 1584}
Oznámenie Komisie Rade o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ {SEK(2007) 1584}
/* KOM/2007/0758 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 23.11.2007 KOM(2007) 758 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ {SEK(2007) 1584} OBSAH 1. Kontext 3 1.1. Oznámenie Komisie o daňových podvodoch. 3 1.2. Opatrenia prijaté na základe oznámenia. 3 1.2.1. V rámci Rady. 3 1.2.2. V rámci Komisie. 4 1.2.3. V rámci spolupráce s podnikmi. 4 2. Prvý míľnik: závery Rady ECOFIN z 5. júna 2007. 4 3. Určenie budúceho smerovania v rámci existujúceho právneho rámca 5 3.1. Prvá pripomienka: na účel kontroly DPH daňové úrady potrebujú presné informácie 6 3.2. Druhá pripomienka: členské štáty nemajú dostatočne európsky prístup na to, aby zabezpečili fungovanie spoločného systému DPH 7 3.3. Tretia pripomienka: význam aktualizovaných informácií o statuse obchodníkov vo vzťahu k DPH 9 3.4. Štvrtá pripomienka: potreba zvýšiť kapacitu daňových úradov zhromažďovať príjmy z DPH v prípadoch podvodu 10 4. Záver 11 OZNÁMENIE KOMISIE RADE o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ 1. KONTEXT 1.1. Oznámenie Komisie o daňových podvodoch. Komisia 31. mája 2006 predložila oznámenie o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom[1]. Cieľom bolo začať so všetkými zúčastnenými stranami (Rada, Európsky parlament, podnikatelia) diskusiu o rôznych aspektoch, ktoré treba zohľadniť v stratégii boja proti podvodom na úrovni EÚ. Takisto sa pripomína, že úspešná stratégia musí zahŕňať multidisciplinárny prístup, vrátane činností vyšetrovacích a súdnych orgánov. V tomto ohľade sa v oznámení nachádza odkaz na iniciatívy, ktoré sa v týchto oblastiach rozvinuli, vrátane návrhu nariadenia[2] a zmeny 515/97[3], ktoré sa už predložili Rade. Na účely diskusie sa v oznámení uvádza celá škála pragmatických a reálnych opatrení, ktoré by prispeli k zlepšeniu súčasnej situácie. Okrem toho vznikla otázka, či je na efektívny boj proti podvodom s DPH nutné zmeniť súčasný systém DPH zásadným spôsobom, a to tak, že sa členským štátom poskytne možnosť zaviesť systém všeobecného prenesenia daňovej povinnosti alebo zavedením systému zdaňovania dodávok tovaru v rámci Spoločenstva. 1.2. Opatrenia prijaté na základe oznámenia. 1.2.1. V rámci Rady. Rada ECOFIN 7. júna 2006 privítala oznámenie a uviedla, že preskúma všetky opatrenia, ktoré sa v oznámení navrhnú. Z následnej technickej analýzy, ktorú uskutočnila Rada, urobil ECOFIN 28. novembra 2006 svoje závery. Zreteľne sa vyjadrila, že podvody s DPH patria medzi jej hlavné problémy a stanovila mnohé aspekty, ktorým by Komisia mala dať osobitnú prednosť. Odvtedy sa DPH venuje veľká pozornosť a na rozdiel od uvedeného oznámenia sa toto oznámenie venuje výlučne podvodom s DPH. Rada okrem toho uviedla, že bude naďalej pracovať na mechanizme prenesenia daňovej povinnosti a zdaňovania dodávok v rámci Spoločenstva. 1.2.2. V rámci Komisie. Ako odpoveď na závery Rady ECOFIN z 28. novembra 2006 Komisia vytvorila novú skupinu expertov s členskými štátmi , tzv. „expertnú skupinu pre stratégiu boja proti daňovým podvodom [ATFS]“, s cieľom doplniť faktami prioritné oblasti, ktoré určila Rada. 1.2.3. V rámci spolupráce s podnikmi. Komisia 29. marca 2007 zorganizovala „konferenciu o podvodoch s DPH“ s cieľom dať európskym podnikateľom možnosť vyjadriť svoje stanoviská k spôsobu, akým sa proti podvodom s DPH bojuje v súčasnosti, vyjadriť pripomienky k myšlienkam, ktoré Komisia navrhla v oznámení, a predložiť všetky ďalšie nápady, ktoré by mohli prispieť k boju proti podvodom s DPH. Všeobecným záverom, ktorý z konferencie vyplynul, bol spoločný záujem podnikateľov a daňových úradov bojovať proti podvodom a vôľa obchodníkov pomáhať pri tejto úlohe daňovým úradom. Zlepšenie komunikácie medzi týmito dvomi partnermi je v tejto súvislosti hlavným prvkom. Daňoví poplatníci v súčasnosti nie sú presvedčení o tom, že sa tok informácií, ktorý musia daňovým úradom poskytovať, využíva efektívnym spôsobom. Objavilo sa i jasné tvrdenie o neprimeraných nákladoch pre podniky, ktoré vznikajú z rozličných vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa vyhlásení. Podnikatelia obhajovali všeobecne prospešné riešenie, kde by sa prípadnou revíziou ohlasovacích povinností daňovým orgánom poskytli načas relevantné informácie a zároveň by sa uľahčil súlad s predpismi prostredníctvom rozsiahlej harmonizácie týchto povinností, vrátane vypustenia niektorých povinností, ktoré sú povinné na vnútroštátnej úrovni. 2. PRVÝ MÍľNIK: ZÁVERY RADY ECOFIN Z 5. JÚNA 2007. Závery Rady sa rozdeľujú do dvoch hlavných oblastí: konvenčné opatrenia na posilnenie existujúceho systému DPH a významnejšie opatrenia na zmenenie systému. Pokiaľ ide o konvenčné opatrenia, Komisia predložila správu o pokroku, ktorý sa dosiahol od posledného zasadnutia Rady ECOFIN v novembri 2006. Na základe tohto pokroku Rada stanovila mnohé opatrenia za prioritné a vyzvala Komisiu, aby k nim najneskôr do konca roku 2007 predložila potrebné legislatívne návrhy, vrátane hodnotenia dosahu, aby ich mohla Rada mohla prijať do konca roku 2008. Tieto opatrenia sa týkajú častejšieho podávania vyhlásení o dodávkach v rámci Spoločenstva a rýchlejšej výmeny týchto informácií medzi daňovými úradmi; možnosti uplatňovať spoločné a solidárne ručenie v prípade, keď tieto informácie o dodávkach v rámci Spoločenstva nie sú riadne ohlásené a zlepšenia informácií o podnikoch, ktoré sú registrovanými platcami DPH, ktoré sú dostupné prevádzkovateľom vyvíjajúcim činnosť v obchodovaní v rámci Spoločenstva. Komisia zamýšľa predložiť začiatkom budúceho roka prípadné primerané legislatívne návrhy týkajúce sa týchto otázok, pričom vezme do úvahy ďalšie uskutočnené technické diskusie o týchto témach a výsledky hodnotenia dosahu. V prípade informácií o podnikoch, ktoré sú registrovanými platcami DPH, sa zlepšenie dá dosiahnuť bez akýchkoľvek legislatívnych zmien. Rada okrem toho chcela, aby pokračovali diskusie k všetkým ďalším opatreniam, ktoré sa uvádzajú v správe Komisie o pokroku, a požiadala o správu o stave napredovania diskusií do konca roku 2007. V pracovnom dokumente Komisie „Správa o stave napredovania diskusií o konvenčných opatreniach, ktoré navrhujú členské štáty“ [SEK(2007)..., ...11.2007], ktorý Komisia dnes predkladá, je podrobne opísaný stav diskusií, ktoré sa uskutočnili v skupine expertov ATFS. Pokiaľ ide o zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva, Rada poznamenala, že zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva v prijímajúcom členskom štáte vyvolalo mnoho pripomienok. Zdaňovanie týchto dodávok v odosielajúcom členskom štáte získalo väčšiu podporu členských štátov a Rada preto Komisiu vyzvala, aby ďalej preskúmala tento systém. Rada takisto poznamenala, že väčšina členských štátov vyjadrila výhrady týkajúce sa zavedenia mechanizmu nepovinného všeobecného prenesenia daňovej povinnosti. Rada preto Komisiu vyzvala, aby analyzovala vplyv tejto možnosti na vnútorný trh, a najmä možnosť uskutočniť v členskom štáte, ktorý by mal o to záujem, v obmedzenom časovom období pilotný projekt. Rada vyzvala Komisiu, aby jej do konca roka 2007 predložila svoje závery týkajúce sa dvoch najvýznamnejších opatrení. Komisia v reakcii na tieto žiadosti Rady vykonala veľa prípravných prác (dotazník pre členské štáty, externé štúdie, verejné konzultácie a stretnutia s podnikateľmi, vrátane MSP). Vzhľadom na vysokú požadovanú úroveň analýz a na skutočnosť, že Komisia nedostala požadované odpovede od všetkých členských štátov v stanovenej lehote, bude schopná predložiť svoje závery až začiatkom budúceho roka. Keď Komisia dokončí analýzu zdaňovania dodávok v rámci Spoločenstva a zavedenia systému všeobecného prenesenia daňovej povinnosti, bude na úrovni Rady nutná politická debata o ďalších krokoch. Kľúčovým bodom tejto diskusie bude určite možnosť uskutočniť v zainteresovanom členskom štáte pilotný projekt. Technická analýza tejto zložitej otázky práve prebieha a s príslušným členským štátom sa už konali dve bilaterálne stretnutia, pričom ďalšie je naplánované do konca tohto roka. 3. URčENIE BUDÚCEHO SMEROVANIA V RÁMCI EXISTUJÚCEHO PRÁVNEHO RÁMCA Podľa Komisie neexistuje rozpor medzi jej záväzkom dokončiť analýzu možných zmien v systéme DPH a pokračovaním paralelných diskusií o takzvaných konvenčných opatreniach. Poskytnúť daňovým orgánom modernejšie a efektívnejšie nástroje na boj proti daňovým podvodom je cieľom, ktorý sa treba snažiť dosiahnuť za každých okolností nezávisle od rozhodnutí, ktoré sa príjmu, pokiaľ ide o významnejšie opatrenia. Diskusie, ktoré sa v tejto oblasti doteraz viedli, boli intenzívne a bohaté na nápady. V prípade mnohých kľúčových prvkov sa diskusie dostali do bodu, keď sú nutné strategické rozhodnutia o ďalšom smerovaní a postupe na úrovni EÚ. Komisia z prebiehajúcich diskusií vyvodila tieto závery: 3.1. Prvá pripomienka: na účel kontroly DPH daňové úrady potrebujú presné informácie Jedným z hlavných problémov je, že systém, ktorý sa v roku 1993 zaviedol na výmenu informácií medzi členskými štátmi o dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva, neposkytuje relevantné a včasné informácie na efektívny boj proti podvodom s DPH. V legislatívnych návrhoch plánovaných na začiatok budúceho roku sa ustanoví častejšie ohlasovanie dodávok v rámci Spoločenstva a rýchlejšia výmena informácií medzi daňovými úradmi, čo predstavuje odpoveď na tento problém. Niektoré členské štáty však chcú ísť ešte ďalej a vyjadrili názor, že vzhľadom na možnosti, ktoré ponúkajú elektronické technológie, ich potrebe najlepšie zodpovedá výmena informácií o dodávkach v rámci Spoločenstva na úrovni transakcie ako primeraný nástroj na účinný boj proti daňovým podvodom. Hneď od začiatku však treba pamätať na to, že všetky opatrenia, o ktorých sa diskutuje v súvislosti s bojom proti podvodom s DPH, musia rešpektovať iné politiky EÚ, a to hlavne všeobecný cieľ Európskej rady, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2012, t. j. znížiť existujúce administratívne zaťaženie o 25 %, ako je stanovené v „Akčnom programe na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii“[4]. Okrem toho povinnosti, ktoré sa týkajú cezhraničného obchodu, by nemali byť neprimerané voči povinnostiam uloženým na vnútroštátne transakcie, keďže by sa vnútorný trh stal v porovnaní s domácim trhom menej príťažlivým. Predstavuje odovzdávanie presných informácií o domácich transakciách a transakciách v rámci Spoločenstva v časovej lehote 1 mesiaca ideálne riešenie na kontrolu systému DPH? Je zrejmé, že uvedené problémy (súvisiace s obnovenou lisabonskou stratégiou a dobrým fungovaním vnútorného trhu) musia byť začlenené do debaty o prípadných nových ohlasovacích povinnostiach ako nástroja na boj proti podvodom vzhľadom na ich globálny dosah na podniky. Dodatočné ohlasovacie povinnosti by sa mali obmedzovať na tie informácie, ktoré už sú k dispozícii v účtovných systémoch podnikov, aby podniky mohli tieto povinnosti splniť bez problémov. Okrem toho treba zabezpečiť elektronický prenos informácií daňovým úradom, aby sa znížili náklady na vyhovenie požiadavkám a umožnilo efektívne spracovanie údajov. Malé a stredné podniky, ktoré sa nezapájajú do obchodu v rámci Spoločenstva, by sa mali vylúčiť z plnenia ďalších ohlasovacích povinností. Minimálna úroveň informácií, ktoré sa majú ohlasovať a vymieňať medzi daňovými úradmi, by sa mala stanoviť na úrovni Spoločenstva. Väčšou harmonizáciou ohlasovacích povinností v rámci EÚ, čo sa týka DPH, by sa znížili náklady na vyhovenie požiadavkám pre podniky s hospodárskou činnosťou vo viacerých členských štátoch. Podnikatelia opätovne vyhlásili, že existencia 27 rôznych druhov ohlasovacích povinností je pre nich záťažou a výrazne zvyšuje ich náklady na vyhovenie požiadavkám, keďže musia prispôsobovať svoje počítačové aplikácie špecifickej situácii v každom členskom štáte. V tejto súvislosti by sa takisto mohla zvážiť užšia harmonizácia pravidiel v oblasti fakturovania. Nové ohlasovacie povinnosti prichádzajú do úvahy, len ak sa zníži administratívna záťaž v iných oblastiach. Predtým, ako sa zavedú nové ohlasovacie povinnosti, treba zaručiť, že daňové úrady budú schopné efektívne využiť zhromaždené údaje. Získavanie podrobných informácií od prevádzkovateľov umožní automatické porovnanie údajov pochádzajúcich od dodávateľa a kupujúceho. Veľká väčšina informácií sa bude týkať skutočných transakcií, ale materiálne chyby a rozličné výklady pravidiel pravdepodobne povedú k mnohým nezrovnalostiam, ktoré sa tak dostanú do pozornosti daňových úradov. Na účel riadenia veľkých tokov informácií bude treba zriadiť vysoko výkonné systémy analýzy a riadenia rizík, prostredníctvom ktorých sa budú z množstva informácií o nezrovnalostiach vyberať tie transakcie a prevádzkovatelia, ktorí si vyžadujú osobitnú pozornosť. Daňové úrady nemajú včas k dispozícii dostatok informácií na to, aby mohli účinne konať proti podvodom s DPH, a hlavne podvodom s chýbajúcim obchodným subjektom. Je potrebná hĺbková analýza presnosti informácií, ktoré sa v súčasnosti získavajú od podnikov a ich využitia daňovými úradmi. Avšak akákoľvek zmena ohlasovacích povinností sa musí uskutočniť so zreteľom na cieľ obnovenej lisabonskej stratégie znížiť administratívne zaťaženie podnikov o 25 %. 3.2. Druhá pripomienka: členské štáty nemajú dostatočne európsky prístup na to, aby zabezpečili fungovanie spoločného systému DPH Navrhované zmeny týkajúce sa miesta dodania služieb, o ktorých v súčasnosti diskutuje Rada, poukázali na význam, ktorý má pre členské štáty zaoberanie sa ochranou príjmov z DPH nielen doma, ale aj v iných členských štátoch. Táto problematika je však oveľa širšia. Nárast cezhraničného obchodu, ktorý spôsobilo zriadenie vnútorného trhu a prispôsobenie spoločného systému DPH požiadavkám tohto vnútorného trhu (zrušenie povinných daňových zástupcov) znamená, že rastie počet transakcií, pri ktorých sa miesto zdanenia a miesto, kde sídli osoba podliehajúca DPH, nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch. Rozvoj vnútorného trhu členské štáty núti prideliť na administratívnu spoluprácu viac prostriedkov, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie spoločného systému DPH. Komisia uznáva, že to pre členské štáty znamená značné úsilie, čo sa týka finančných prostriedkov a zdrojov. Existuje však potenciál na zníženie administratívnych nákladov daňových úradov. Umožnenie automatického prístupu daňových orgánov iných členských štátov k iným ako citlivým údajom by malo za následok odstránenie nákladov súvisiacich s ľudským zásahom v členskom štáte vlastniacom tieto informácie v prípade bežných žiadostí o informácie. Bola by vítaná diskusia o významnejších opatreniach na zatraktívnenie európskeho prístupu, ako zavedenie systému stimulov alebo spoločne znášaných nákladov. Tento systém by členským štátom poskytol finančný stimul na zvýšenie úsilia v zlepšovaní kontroly cezhraničného obchodu. Vzájomná pomoc zameraná vymáhanie daní by mohla byť vhodnou oblasťou na vyskúšanie účinnosti takéhoto mechanizmu. Niektoré členské štáty požadovali ešte ambicióznejší prístup, konkrétne zriadenie neformálnej štruktúry, ktorá by sa skladala z úradníkov zo štátnych daňových správ, s cieľom uľahčiť vo veľkej miere výmenu informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi. Vytvorením takejto štruktúry by sa mohli prekonať niektoré prekážky v súčasnom fungovaní administratívnej spolupráce (jazyk, zdroje), ale aj niektoré právne problémy súvisiace s novými nástrojmi, akým je automatický prístup k údajom. Ak by sa tento prístup nedal dosiahnuť rozvinutím existujúcich štruktúr a neviedol by k zdvojeniu existujúcich štruktúr na úrovni EÚ, je Komisia pripravená ďalej preskúmať túto myšlienku, pokiaľ o to členské štáty prejavia dostatočný záujem. Pri riadení rizík sa musia využiť skúsenosti, ktoré získali iné členské štáty Okrem samozrejmej nutnosti deliť sa o zodpovednosť za kontrolu existujú ďalšie situácie, napríklad pri včasnom odhalení chýbajúcich obchodných subjektov, kde sú na skoré zistenie prípadných strát z DPH v jednom členskom štáte nevyhnutné informácie, ktoré sú v inom členskom štáte k dispozícii. Získať veľmi rýchlo informácie, ktoré iný členský štát zhromaždil o určitých nekalých transakciách alebo prevádzkovateľoch, s cieľom využiť tieto informácie vo svojom vlastnom systéme riadenia rizík, je dôležitým nástrojom členského štátu na boj proti podvodom s chýbajúcim obchodným subjektom. Belgická daňová správa v spolupráci s inými členskými štátmi a podporou Komisie vypracovala systém rýchlej výmeny vybraných informácií a analýzy rizík. V súčasnosti sa na tomto projekte zúčastňuje 24 členských štátov. Komisia uznáva prínos cieleného prístupu týchto výmen. Bolo by preto dôležité, aby sa odstránili existujúce politické bariéry, ktoré bránia tomu, aby sa všetky členské štáty mohli zúčastňovať na týchto výmenách. Trestné konanie voči podvádzajúcim O otázke trestného stíhania osôb zapojených do podvodu vedúceho k strate na daniach v inom členskom štáte sa už viackrát diskutovalo v Rade a aj v expertnej skupine ATFS. Keďže v členských štátoch nie je dostatočne zaručená reciprocita v stíhaní cezhraničných podvodov s DPH, treba na zlepšenie ochrany príjmov z DPH prijať potrebné legislatívne opatrenia v rámci trestného práva. Rada by mala objasniť, že Dohovor PFI sa týka aj ochrany DPH. V odpovedi na návrh expertnej skupiny ATFS, aby Rada ECOFIN vyzvala Radu pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, aby táto ponúkla iniciatívu s cieľom zaviesť príslušné právne predpisy, Komisia pripomína, že Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva (Dohovor PFI) už poskytuje úroveň trestnoprávnej ochrany, ktorú majú zaviesť všetky členské štáty, pokiaľ ide o podvody poškodzujúce finančné záujmy Spoločenstva, vrátane podvodov s DPH. Proti podvodom, pri ktorých sa využívajú výhody vnútorného trhu, sa nedá riadne bojovať spôsobom, ktorý sa zakladá predovšetkým na opatreniach na vnútroštátnej úrovni. Integrovanie skutočne európskeho prístupu do riadenia systému DPH vnútroštátnymi orgánmi by malo viesť k vyššej úrovni ochrany príjmov všetkých členských štátov. 3.3. Tretia pripomienka: význam aktualizovaných informácií o statuse obchodníkov vo vzťahu k DPH Identifikačné číslo DPH je kľúčovým faktorom pravidiel o DPH platných pri obchodovaní v rámci Spoločenstva. Stav DPH zákazníka predstavuje pre dodávateľa hlavnú informáciu, na základe ktorej sa rozhodne, či môže svoju dodávku oslobodiť od DPH alebo nie. Je nutné neustále aktualizovať register zdaniteľných osôb identifikovaných na účely DPH s cieľom poskytnúť podnikom potrebnú právnu istotu. V súčasnosti môžu obchodné subjekty často získať len veľmi čiastkové informácie o tomto stave. Ak obchodný subjekt na základe čiastkových informácií zle odhadne stav DPH svojho obchodného partnera, podstupuje riziko, že neskôr budú daňové orgány vymáhať príslušnú daň od neho. Členské štáty by preto mali niesť zodpovednosť za informácie, ktoré uvádzajú do registra a mali by aj znášať následky za zastarané alebo chybné informácie v registri. S cieľom umožniť obchodným subjektom získať potvrdenie o čísle DPH, mene a adrese obchodných partnerov vo všetkých členských štátoch sa uzavrela dohoda o zlepšení centrálneho prístupu k údajom o registrácii DPH na webovej stránke Europa. Toto však nestačí a treba takisto zlepšiť spoľahlivosť informácií, ktoré sú k dispozícii. Ostražitosťou pri vydávaní čísla DPH by sa malo dať zabrániť tomu, aby falošné zdaniteľné osoby vstúpili do systému, a zabezpečiť, aby daňové orgány podrobne preverili podozrivých obchodníkov, ktorým nemožno identifikáciu zamietnuť. Možným riešením by bolo zaviesť pre členské štáty povinnosť viesť nad novo registrovanými osobami prísny dohľad a do šiestich mesiacov alebo jedného roka uskutočniť kontrolnú návštevu s cieľom overiť, či osoba, ktorá získala identifikačné číslo DPH, skutočne vykonáva zdaniteľné transakcie. Počas tohto obdobia by daňová správa mohla ďalej pomáhať obchodným subjektom a školiť ich, aby dodržiavali predpisy, čo môže byť veľmi užitočné pre malé podniky. Rovnako dôležité je vypustiť z databázy zdaniteľné osoby čo najskôr potom, ako sa preukáže, že už nevykonávajú zdaniteľnú činnosť. Je žiaľ dokázané, že v súčasnosti z dôvodu striktných vnútroštátnych postupov v databáze VIES zostávajú príliš dlho „spiace spoločnosti“ a niekedy dokonca aj identifikované „chýbajúce obchodné subjekty“. Je preto nevyhnutné, aby daňové úrady automaticky kontrolovali, či sú identifikačné čísla DPH stále aktívne a ak už nie sú, vypustiť ich čím skôr z databázy VIES. Bez pevného záväzku členských štátov zaoberať sa týmto dlhodobým problémom a ich ochote zmeniť vnútroštátne postupy budú podvodníci naďalej zneužívať tento nedostatok vo fungovaní súčasných pravidiel v oblasti DPH. Zavedenie minimálnych noriem na úrovni EÚ, pokiaľ ide o registráciu a odregistrovanie, by znamenalo krok vpred, keďže by sa tak zvýšila dôvera podnikateľov a daňových orgánov v informácie, ktoré prostredníctvom systému VIES získajú o identifikácii DPH obchodných subjektov. Aktualizované informácie o stave DPH osoby sú pre daňové úrady a podniky nevyhnutné na boj proti podvodom. Je potrebný spoločný prístup, čo sa týka registrácie a odregistrovania obchodných subjektov. Straty z DPH v jednom členskom štáte, ktoré vzniknú dôsledkom nedbalého aktualizovania databázy v inom členskom štáte, by mal znášať tento druhý členský štát. 3.4. Štvrtá pripomienka: potreba zvýšiť kapacitu daňových úradov zhromažďovať príjmy z DPH v prípadoch podvodu Ďalším problémom, s ktorým sa daňové úrady v boji proti podvodom stretávajú, je získavanie splatných súm od zúčastnených strán potom, ako preukážu podvodné činnosti. Bolo by sa treba bližšie pozrieť na dva prvky, ktoré v tejto súvislosti členským štátom pomáhajú. Spoločné a solidárne ručenie V súčasných právnych predpisoch Spoločenstva sa ustanovuje právny základ pre členské štáty na zavedenie predpisov, podľa ktorých je iná osoba ako osoba podliehajúca dani spoločne a solidárne zodpovedná za odvod tejto sumy do štátneho rozpočtu pod podmienkou, že sú dodržané základné právne zásady práva Spoločenstva. V súvislosti s podvodom s chýbajúcim obchodným subjektom, pri ktorom viaceré subjekty konajú so spoločným cieľom utajiť nečestný charakter transakčnej reťaze a sťažiť tak jej odhalenie, Komisia považuje za užitočné odvolať sa na toto ustanovenie. Využitie tohto ustanovenia si však vyžaduje nájsť správnu rovnováhu medzi zabezpečením právnej istoty pre skutočné podniky a zlepšením schopnosti daňových orgánov vymáhať vysoké sumy nevybraných príjmov z DPH z dôvodu podvodov s DPH. O tejto téme sa už viackrát diskutovalo a Komisia je pripravená ďalej prispieť k tejto diskusii a prípadne predložiť vhodné legislatívne návrhy s cieľom určiť spoločné východiská. Revízia smernice o vymáhaní pohľadávok Ďalším nástrojom, ktorý právny poriadok Spoločenstva poskytuje členským štátom s cieľom pomáhať im pri získavaní splatných súm, je schéma vzájomnej pomoci na vymáhanie daní. Zo súčasných výsledkov tejto pomoci pri vymáhaní jasne vyplýva, že tento nástroj treba zdokonaliť. S cieľom napraviť nedostatky v súčasných pravidlách Komisia pripravuje legislatívne návrhy, ktoré predloží v roku 2008. Nové právne predpisy by mali povzbudiť využívanie vzájomnej pomoci pri vymáhaní a uľahčiť jej praktické uplatnenie. Získavanie splatných súm v prípadoch podvodu je pre všetky daňové úrady takisto veľkým problémom. Je preto dôležité ďalej rozvíjať podmienky na uplatňovanie spoločného a solidárneho ručenia a zlepšiť a posilniť administratívnu spoluprácu v oblasti vymáhania daní. 4. ZÁVER Komisia čoskoro predloží rôzne správy a iniciatívy, o ktoré Rada požiadala v júni 2007. Vďaka diskusiám v expertnej skupine ATFS si však je vedomá, že ešte treba prediskutovať niektoré aspekty týkajúce sa medzier v existujúcich predpisoch o DPH, ako sa uvádza v oddiele 3. Komisia preto Radu vyzýva, aby uviedla, či s týmito pripomienkami súhlasí a aby Komisii poskytla politické usmernenia na ďalšiu prácu v tejto oblasti. [1] KOM(2006) 254, 31.5.2006. [2] KOM(2006)473, DOC 2004/0172/2006. [3] KOM(2006)866, DOC 2006/0290(COD). [4] KOM(2007) 23 v konečnom znení, 24.1.2007.