52007DC0498

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.9.2007

KOM(2007) 498 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti

{SEK(2007) 1084}{SEK(2007) 1093}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti1

1. ÚVOD

Posilnenie postavenia mladých ľudí a vytvorenie priaznivých podmienok, aby mohli rozvíjať svoje schopnosti, pracovať a aktívne sa zapájať do diania v spoločnosti, je z hľadiska zdravého hospodárskeho a sociálneho rozvoja Európskej únie nevyhnutné, najmä v kontexte globalizácie, znalostných ekonomík a starnúcich spoločností, pri ktorých je rozhodujúce, aby sa každému mladému jednotlivcovi poskytla možnosť využiť svoj potenciál.

Aj keď žijú mladí ľudia v dnešnej Európe v celkovo pozitívnych podmienkach (sloboda a bezpečnosť, prosperita, lepšia predpokladaná dĺžka života), narastajú obavy, že mnohí z nich nemôžu prosperovať. Vysoká miera detskej chudoby, zhoršený zdravotný stav, predčasné ukončenie školskej dochádzky a nezamestnanosť príliš veľkého počtu mladých ľudí svedčia o tom, že je potrebné, aby Európa do svojej mládeže[1] začala investovať skôr, pričom sa zohľadní takisto úloha rodín,[2] ktorá je veľmi dôležitá. Sociálnym vylučovaním mladých ľudí vznikajú vysoké sociálne a hospodárske náklady a je potrebné, aby sa mu predchádzalo.

Výzvy, ktorým dnes čelia mladí ľudia, sú zložité a rôznorodé. K dispozícii je viac príležitostí učiť sa a zapájať, ale menej vyšliapaných cestičiek. Udržanie rastu a prosperity v Európe spolu s podporou sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú plné prispievanie a zapojenie všetkých mladých ľudí, a to tým skôr, že ich počet v pomere k celkovému obyvateľstvu klesá. Mladí ľudia budú musieť hradiť rastúce náklady na starnúce obyvateľstvo, čo si vyžaduje spoločnú reakciu všetkých generácií[3].

Potrebná je preto prierezová stratégia týkajúca sa mládeže, ktorá by sa opierala o spoluprácu tvorcov politiky a zainteresovaných strán na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Pri implementácii politiky, ktorá sa týka mládeže, hrajú hlavnú úlohu členské štáty. V Európskom pakte mládeže sa v tejto súvislosti už zaviazali venovať mladým ľuďom osobitnú pozornosť v rámci Lisabonskej stratégie[4]. EÚ môže prostredníctvom poskytovania finančnej podpory a koordinovania politík zohrávať doplňujúcu úlohu. Od vydania bielej knihy o mládeži[5] sa za podpory Európskeho parlamentu a iných inštitúcií postupne vytvára rámec politiky týkajúcej sa mládeže. Užšia koordinácia medzi týmto rámcom a inými politikami, ktoré majú na mládež dosah, spolu s výraznejším zameraním na mládež v týchto politikách by prispeli k efektívnejšiemu reagovaniu na výzvy, ktorým mladí ľudia čelia. Uvedená téma je účelom tohto oznámenia.

Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na dianí v spoločnosti by okrem toho čerpala z pevného partnerstva medzi nimi a EÚ. Navrhuje sa, aby malo toto partnerstvo podobu záväzku EÚ a členských štátov vytvárať pre mladých ľudí lepšie príležitosti a aby sa samotní mladí ľudia zaviazali k aktívnej účasti.

2. LEPšIE VZDELÁVANIE PRE VšETKÝCH MLADÝCH ľUDÍ A JEHO VÄčšIA PONUKA

Pri prechode mladých ľudí na trh práce a ich úspešnej integrácii a zapájaní do spoločnosti je rozhodujúcim faktorom vzdelanie. Veľa mladých ľudí však systém vzdelávania opúšťa bez toho, aby nadobudli zručnosti, ktoré sú na bezproblémový prechod do zamestnania nevyhnutné.

Takmer každý šiesty mladý človek v EÚ je žiakom opúšťajúcim školu bez jej dokončenia. Cieľom členských štátov je znížiť tento podiel do roku 2010 v priemere na 10 %, nie je však isté, či sa to dá dosiahnuť. Každý štvrtý dospelý mladý človek ( vo veku 25 – 29 rokov) nemá ukončené vyššie stredné vzdelanie. Prieskumy odhaľujú značné nedostatky žiakov pri osvojovaní základných zručností čítať, písať a počítať, čo predstavuje vážnu prekážku pri ich prechode do oblasti odborného alebo vyššieho vzdelávania a mladí ľudia tak čelia neistej budúcnosti v spoločnosti a na modernom trhu práce[6].

Dnešná nesystematickosť v Európe pri poskytovaní vzdelávania v skorom veku[7], ktorého veľký prínos je všeobecne známy[8], sa dá zlepšiť. Úsilie sa musí zamerať na rozvoj kľúčových spôsobilostí[9] už od veľmi skorého veku, počínajúc deťmi v znevýhodnených oblastiach a vytvorením sprievodného mechanizmu určeného na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Systémy vzdelávania by mali poskytovať vzdelanie, ktoré je efektívne a potrebné z hľadiska životného cyklu, rozvíjať tvorivý a autonómny potenciál jednotlivca a zároveň by sa mali vyhýbať nesúladu s trhom práce. Mladí ľudia musia byť pripravení na vstup na trh práce, ale aj schopní pokračovať vo vzdelávaní po celý svoj život, aby mohli osobnostne rásť a prispôsobovať sa meniacemu profesijnému prostrediu. V tejto súvislosti by sa mal podporovať rozvoj komunikačných zručností v cudzích jazykoch.

Tieto aspekty predstavujú v globalizovanej a znalostnej ekonomike čoraz naliehavejšie veľké výzvy, ktorými sa systémy vzdelávania musia zaoberať, ak majú vyhovovať potrebám dnešných mladých ľudí. Pracovným programom Vzdelávanie a odborná príprava 2010[10] sa na úrovni EÚ poskytuje rámec na podporu modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch. Prínosom by bolo silnejšie politické zameranie na zavádzanie osvedčených politík a postupov, ktoré z tohto procesu vyplynú. Smerovaním investícií do oblasti rozvoja vzdelávania v skorom veku pre všetkých a zvyšovaním kvality jeho poskytovania môžu členské štáty úspešnejšie zvládať problém predčasného ukončenia školskej dochádzky a vzdelanostného znevýhodnenia.

Komisia

- vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných stratégiách celoživotného vzdelávania stanovili ako prioritu kvalitu a kvantitu investícií do vzdelávania v skorom veku,

- vyzýva členské štáty, aby zmodernizovali vyššie vzdelávanie pomocou zmien v správe, vo financovaní a v učebných osnovách,

- vyzýva členské štáty, aby sa vo svojich národných programoch reforiem dôraznejšie zamerali na vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom vyhnúť sa nesúladu medzi výsledkami v oblasti vzdelávania a požiadavkami trhu práce, napríklad poskytnutím väčšieho počtu lepších poradenských príležitostí pre mladých ľudí a vytváraním užších väzieb medzi inštitúciami vzdelávania a svetom práce,

- vyzýva členské štáty na zvýšenie relevantnosti z hľadiska trhu práce, ako aj atraktívnosti a otvorenosti odborného vzdelávania a odbornej prípravy, aby boli mladí ľudia na trh práce lepšie pripravení, napríklad pomocou partnerstiev medzi zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a odvetvových organizácií,

- vyzýva členské štáty na implementáciu európskeho kvalifikačného rámca, ktorým sa bude podporovať mobilita mladých študentov a pracovníkov a validácia znalostí získaných formálnymi a informálnymi cestami,

- na základe pasu mládeže (Youthpass) vydaného v rámci programu Mládež v akcii vyvinie spolu s členskými štátmi špecifické prvky pre mládež v rámci Europassu[11], aby sa uľahčil prístup mládeže k mobilite a k celoživotnému vzdelávaniu.

3. MLÁDEž A ZAMESTNANOSť: VÝZVA PRE EURÓPU

Využitie plného potenciálu mládeže je základným predpokladom budúceho hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti v EÚ. Trhy práce musia na tieto výzvy rýchlo reagovať, aby sa využil potenciál mladej generácie.

3.1. Nezamestnanosť mládeže: plytvanie zdrojmi[12]

V Európe vyvoláva veľké obavy nezamestnanosť mládeže (vo veku 15 – 24 rokov), ktorá predstavuje 17,4 % [13]. Znamená to plytvanie ľudským kapitálom. V priebehu posledných 25 rokov sa napriek všeobecnému zvýšeniu úrovne dosiahnutého vzdelania nepodarilo tento trend výraznejšie zvrátiť. Pri súčasnom hospodárskom vzostupe, keď sa odhaduje, že počas lisabonského cyklu 2005 – 2008 vstúpi do zamestnania ďalších 7 miliónov osôb, je vývoj na trhu práce, pokiaľ ide o mladých ľudí, aj naďalej nepriaznivý. Pravdepodobnosť nezamestnanosti je u nich dvakrát vyššia než u dospelých stredného veku. Nezamestnanosť mladých dospelých často vyúsťuje do dlhodobej nezamestnanosti (viac ako 50 % nezamestnaných je vo veku 25 – 29 rokov) či neaktivity. Podiel mladých žien na neaktívnom a nezamestnanom obyvateľstve je neúmerne vysoký a tento nepomer vo vzťahu k mužom sa s vekom prehlbuje.

Nezamestnanosť mládeže sa dlho považovala za dočasný jav, ktorý sprevádza prechod na trh práce po ukončení vzdelania. Príčiny problému nezamestnanosti mládeže a riziká, ktoré so sebou prináša, sa však v meniacom demografickom a ekonomickom kontexte musia prehodnotiť. Zručnosti a vzdelanie, respektíve ich nedostatok, sú jedným z kľúčových vysvetlení, ale súčasťou problému sú aj ťažkosti pri prechode a segmentácia trhu práce. Regionálnymi rozdielmi v niektorých členských štátoch sa tieto problémy zväčšujú.

Pre nedostatky vo vzdelávaní stojí štvrtina všetkých mladých ľudí na prahu trhu práce bez dostatočnej kvalifikácie (pozri kapitolu 2). Pri polovici všetkých novovytvorených pracovných miest v EÚ sa dnes vyžaduje kvalifikácia na vysokej úrovni a pri väčšine ostatných najmenej na strednej úrovni. Nie je preto prekvapením, že miera nezamestnanosti mládeže s nízkou kvalifikáciou je podstatne vyššia než u vzdelanejších rovesníkov. Zmeny dopytu po pracovnej sile prispeli ešte viac k znevýhodneniu nízko kvalifikovaných mladých ľudí. V ekonomikách založených na znalostiach a poskytovaní služieb sa síce naďalej vytvárajú pracovné miesta, pri ktorých nie je potrebná formálna kvalifikácia na vysokej úrovni, v porovnaní s minulosťou si však vyžadujú rozmanitejšie zručnosti a spôsobilosti. V niektorých krajinách majú dokonca mladí ľudia s vysokou úrovňou vzdelania problém nájsť zamestnanie, čo je spôsobené makroekonomickými faktormi alebo inštitúciami trhu práce, ktoré nie sú vstupu nováčikov na trh práce naklonené, a nesúladom medzi kvalifikáciami a požiadavkami trhu práce.

Ďalším faktom, ktorý svedčí o neúspešnom začlenení mládeže na trhu práce, je vysoká miera neaktivity mladých ľudí (s výnimkou účasti na vzdelávaní a odbornej príprave), ktorá je obvykle sprevádzaná celkovo vysokou mierou nezamestnanosti. Neaktivita vplýva negatívne na pripravenosť a ekonomickú schopnosť mladých dospelých založiť si rodinu. Nezamestnanosť a neaktivita rodičov sú silnými rizikovými faktormi detskej chudoby (pozri kapitolu 4).

3.2. Zlepšovanie prechodu mladých ľudí na trh práce: flexiistota

Vstup na trh práce je často postupným procesom, stáva sa však problematickým, ak obdobie bez zamestnania nie je naplnené zmysluplnou činnosťou, čo sa nepriaznivo odráža na zamestnateľnosti jednotlivca. V mnohých členských štátoch zostáva rok po ukončení vzdelania každý tretí mladý človek bez zamestnania.

Napriek opakovaným záväzkom zo strany členských štátov nedostáva veľká väčšina zo 4,6 milióna nezamestnaných mladých ľudí v EÚ do šiestich mesiacov príležitosť na nový začiatok. Inštitúcie vzdelávania a trhu práce by mali zvýšiť úsilie pri poskytovaní usmernenia a poradenstva všetkým mladých ľuďom, ktoré sú im prispôsobené, aby si mohli zvoliť vhodnú cestu vzdelávania vedúcu ku kvalifikácii, ktorá je zlučiteľná s trhom práce[14], a tým zmenšiť nesúlad medzi výsledkami v oblasti vzdelávania a požiadavkami trhu práce. Mladí ľudia by sa mali viac podporovať, a to hľadaním pracovného miesta, na ktoré sa hodia, vrátane využitia pracovných príležitostí v zahraničí. EÚ zvýši svoju podporu spolupráci členských štátov v oblasti mobility (napr. iniciatíva EURES „Vaše prvé zamestnanie v zahraničí“).

Aby sa mladí ľudia oboznámili so svetom práce, je nevyhnutné vytvoriť včas väzby medzi vzdelávaním a trhom práce. Stáže, ak sú prepojené s odbornou prípravou alebo so študijným programom, sú v tejto súvislosti dôležitým nástrojom. Vyhýbať by sa však malo stážam odmeňovaným nízkym alebo žiadnym platom a s obmedzenou vzdelávacou pridanou hodnotou. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli stáže primerane vymedzené.

Mladí ľudia potrebujú vhodné príležitosti na zamestnanie, ak však nemali žiadne možnosti na predvedenie svojich schopností alebo ich mali málo, sú ich straty pri prijímaní do zamestnania veľké. Nepriaznivo na nich vplýva najmä dualizmus trhu práce. Môžu sa ocitnúť v pasci zamestnania s nepriaznivými podmienkami alebo vyhliadkami: napríklad štyria mladí ľudia z desiatich majú v súčasnosti dočasné zamestnanie, približne štvrtina pracuje na čiastočný úväzok a ešte väčšia časť za nízky plat. Takéto zamestnanie môže slúžiť ako odrazový mostík, ktorý pomôže mladým ľuďom získať preukázateľnú prax v zamestnaní, ale u niektorých to môže viesť k začarovanému kruhu trvalých nekvalitných pracovných miest[15].

Napriek tomu, že členské štáty vyvíjajú značné úsilie, aby vyriešili problém nezamestnanosti mládeže, z hodnotení aktívnych politík trhu práce zameraných na mládež vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie[16]. V rámci Lisabonskej stratégie vrátane Európskeho paktu mládeže by sa členské štáty mali systematickejšie a obšírnejšie zaoberať príčinami nezamestnanosti mládeže. Počas lisabonského kola 2006/2007 sa zrodilo viacero odporúčaní týkajúcich sa tohto problému.

Spoločné zásady flexiistoty[17] tvoria súčasť rámca na skúmanie hlavných príčin problému nezamestnanosti mládeže a pocitu neistoty. Zaoberajú sa súčasne otázkami istoty i flexibilnosti. Členské štáty sú vyzvané, aby v nasledujúcom lisabonskom cykle, ktorý sa začína v roku 2008, vypracovali na základe svojich špecifických výziev a s aktívnym zapojením sociálnych partnerov stratégie flexiistoty, ktoré zahŕňajú štyri zložky politiky (flexibilné a spoľahlivé zmluvné dohody, účinné systémy celoživotného vzdelávania, aktívne politiky trhu práce, moderné systémy sociálneho zabezpečenia). Politické intervencie a opatrenia v oblasti zamestnanosti by sa mali preskúmať a prispôsobiť vnútroštátnym podmienkam a prioritám. Členské štáty by mali využívať Európsky sociálny fond, aby mladým ľuďom ponúkli možnosti prechodu do zamestnania po ukončení vzdelania, najmä ak systémy odborného vzdelávania nie sú dostatočne vyvinuté, a klásť silnejší dôraz na mládež v štrukturálnych politikách zameraných na zmenšenie regionálnych rozdielov.

3.3. Podpora podnikania

Európa potrebuje viac podnikateľov. Iba 15 % pracujúcich v EÚ sú zamestnávatelia alebo osoby so samostatnou zárobkovou činnosťou a tento podiel predstavuje v prípade mladých ľudí iba 4,2 %[18]. Viac ako polovica mladých ľudí však uvádza, že by ich podnikateľská dráha zaujímala[19]. Je veľmi dôležité, aby sa prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy podporoval rozvoj podnikateľského zmýšľania, ktoré sa uznáva ako kľúčová spôsobilosť. Aj v rámci Európskeho paktu mládeže a nedávnych iniciatív Komisie[20] sa zdôrazňuje potreba čo najskôr v učebnom procese podporovať rozvoj participačných zručností mladých ľudí a ich podnikateľského sebavedomia i know-how.

Mladým podnikateľom treba vytvoriť priaznivé podmienky tak, že sa im budú poskytovať informácie, finančné stimuly a odstráni sa zbytočné právne a administratívne zaťaženie. Zaoberať sa treba aj konkrétnymi prekážkami, s ktorými sa mladé ženy naďalej stretávajú pri zakladaní a vedení podniku. Komisia pripravuje pilotný projekt na podporu mobility mladých podnikateľov.

Komisia

- zintenzívni monitorovanie nezamestnanosti mládeže v členských štátoch a podporí výmenu najlepšej praxe,

- zvýši podporovanie geografickej mobility pomocou nástroja EURES a na jeseň v roku 2007 začne pilotnú iniciatívu „Vaše prvé zamestnanie v zahraničí“, ktorá má mladým pracovníkom pomôcť pri zbieraní prvých skúseností s konceptom mobility,

- v roku 2008 navrhne iniciatívu Európskej charty kvality stáží,

- vyzýva členské štáty, aby v rámci národných programov reforiem a multilaterálneho dohľadu venovali mládeži väčšiu pozornosť,

- vyzýva členské štáty na vypracovanie stratégií flexiistoty vrátane špecifického zamerania na ciele v oblasti zamestnanosti mládeže, najmä so zreteľom na koncept stanovený v júnovom oznámení o flexiistote a na ďalšie činnosti v rámci Európskej rady týkajúce sa flexiistoty,

- vyzýva členské štáty, aby podporovali stáže, ktoré sú úzko prepojené s programom odbornej prípravy alebo so študijným programom, a aby na tieto účely vymedzili zodpovedajúce rámce,

- vyzýva členské štáty na podporu podnikateľského vzdelávania ako kľúčovej spôsobilosti a na zlepšenie podmienok vytvorených pre mladých podnikateľov, napríklad propagovaním Programu pre podnikanie a inováciu medzi podnikmi a finančnými inštitúciami, aby sa mladým podnikateľom, ktorí zakladajú malé a stredné podniky, umožnil prístup k finančným prostriedkom,

- povzbudzuje členské štáty, aby využívali národné politiky a fondy EÚ, najmä Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond na rozvoj vidieka alebo ktorýkoľvek z príslušných fondov či programov EÚ, na podporu prechodu mladých ľudí do zamestnania po ukončení vzdelania a na zmenšenie regionálnych rozdielov v tejto súvislosti.

4. VYUžITIE PLNÉHO POTENCIÁLU VšETKÝCH

Účasť mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti je ovplyvnená chudobou, sociálnou marginalizáciou, diskrimináciou a zhoršeným zdravotným stavom. Z ekonomických i zo sociálnych dôvodov vyvíja Európa veľké úsilie, aby sa zabezpečilo, že žiadne dieťa ani mladý človek nie sú vylúčení.

4.1. Sociálne začleňovanie

Najviac znepokojujúcou skutočnosťou je detská chudoba, ktorá sa týka 19 % všetkých detí a mladistvých vo veku menej ako 18 rokov[21]. Ukazuje sa, že zabezpečenosť dieťaťa má na neskoršie vzdelávanie a zamestnanie veľký vplyv. Krajiny, v ktorých sú deti a mladí ľudia vystavení vysokému riziku chudoby, spravidla vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. Hlavnou výzvou je prerušiť prenášanie chudoby z generácie na generáciu, pričom politiky by sa mali komplexne zaoberať potrebami detí aj ich rodičov. Väčší dôraz by sa mal klásť na vzdelávanie v predškolskom veku a na vzdelávanie žiakov, ktorí žijú v znevýhodnených oblastiach.

Vo viacerých krajinách sa zatiaľ nedosiahol úspech v sociálnom začleňovaní mládeže s prisťahovaleckým pôvodom alebo zo znevýhodnených menšín (najmä Rómov). Často aj pre slabé sociálno-ekonomické postavenie rodičov tvoria veľkú časť znevýhodnenej mládeže, vo veľkej miere predčasne ukončujú školskú dochádzku a v mnohých prípadoch je ich schopnosť čítať znížená. Riziko ekonomickej neaktivity mládeže pochádzajúcej z etnických menšín je v niektorých krajinách o tretinu vyššie než pri ostatných mladých ľuďoch.

Dosiahnutie sociálneho začlenenia a rovnakých príležitostí pre všetkých je i kľúčovým problémom mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Rozhodujúci význam sa pripisuje odstráneniu bariér, ktoré zabraňujú ich účasti na vzdelávaní a odbornej príprave, rovnako ako ich angažovaniu v občianskom, politickom a spoločenskom živote. U všetkých mladých ľudí so zníženými schopnosťami sú aktívne politiky pracovného trhu a opatrenia na zvýšenie ich účasti na odbornom vzdelávaní rozhodujúcimi pri zlepšovaní príležitostí, ktoré im umožňujú plnohodnotne sa zúčastňovať života v spoločnosti.

4.2. Rodová nerovnosť

Mladé ženy čelia vyššej miere nezamestnanosti ako muži a často sú prijímané na nekvalitné pracovné miesta, čiastočný úväzok a do dočasného zamestnania. Aj keď v posledných desaťročiach dosiahli výrazný pokrok, pokiaľ ide o úroveň vzdelania, ich potenciál sa na trhu práce naďalej realizuje iba čiastočne vrátane pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ktoré sa s vekom zvyšujú. Hlavnú úlohu v tejto situácii zohrávajú rodové stereotypy, keďže ženy a muži sa uberajú tradičnými cestami vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré v prípade žien nezriedka vyústia do menej oceňovaných a horšie odmeňovaných povolaní. Ženy pracujú oveľa zriedkavejšie v technickej oblasti, napriek tomu, že príslušný trh trpí nedostatkom pracovných síl . Mladí muži majú zase nadpriemerné zastúpenie medzi žiakmi, ktorí opúšťajú školu predčasne .

4.3. Lepší zdravotný stav

Dobrý zdravotný stav je predpokladom na vytvorenie ľudského kapitálu a na plnohodnotnú účasť. Mnohým zdravotným problémom, ktoré sa vyskytujú v neskoršom veku, sa dá včas predísť. Pomerne vysoký a rastúci počet mladých ľudí však už zdravotnými problémami trpí, napríklad každé piate dieťa má nadváhu alebo je obézne, s alkoholom súvisí približne 10 % úmrtí mladých žien a 25 % v prípade mladých mužov. Na zdravie mladých ľudí má silný vplyv rodinné, školské a sociálne prostredie. Slabšie sociálno-ekonomické postavenie a nižšia úroveň vzdelania sú spojené s častejším výskytom problémov duševného a telesného zdravia, konzumácie drog a tehotenstva neplnoletých.

Mladí ľudia sú hlavnou cieľovou skupinou politík EÚ v oblasti zdravia a prevencie (pokiaľ ide o alkohol, konzumáciu drog, tabak, zdravie spotrebiteľa, výživu a obezitu, HIV/AIDS, a v dohľadnej budúcnosti i o duševné zdravie). Na riešenie sociálneho rozmeru zdravia a zavedenie opatrení na podporu zdravia mladých ľudí, ktoré sú im prispôsobené, je potrebná užšia spolupráca medzi jednotlivými sektormi. Komisia zároveň zdôraznila dôležitosť propagovania zdravej výživy a telesnej aktivity medzi mladými ľuďmi, aby sa zlepšil ich zdravotný stav[22].

Komisia

- vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili boj proti detskej chudobe, najmä podporovaním rovnakých príležitostí pre deti a mladých ľudí v oblasti vzdelávania vrátane vzdelávania v predškolskom veku, ako aj účasti rodičov na trhu práce,

- vyzýva členské štáty, aby podporili mládežnícke organizácie a ľudí pracujúcich s mládežou pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia,

- vypracuje v roku 2007 novú stratégiu týkajúcu sa zdravia, ktorou sa podporia cielené akcie v prospech mladých ľudí,

- pevne podporuje opatrenia zamerané na odstránenie rodových stereotypov v oblasti vzdelávania, kultúry a na trhu práce uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a špecifickými opatreniami programov EÚ pre kultúru a vzdelávanie.

5. AKTÍVNI MLADÍ OBčANIA

Od uverejnenia bielej knihy o mládeži tvorí Komisia spolu s členskými štátmi politiky zamerané na podporu participačných zručností mladých ľudí a ich aktívneho angažovania v spoločnosti[23]. Aby boli politiky týkajúce sa mládeže úspešné, je nevyhnutné viesť pri ich vypracúvaní nepretržitý dialóg s mladými ľuďmi.

5.1. Účasť mládeže

Účasť mládeže v demokratických inštitúciách a na nepretržitom dialógu s tvorcami politiky je rozhodujúcim predpokladom zdravého fungovania našich demokracií a trvalej udržateľnosti politík, ktoré vplývajú na život mladých ľudí.

Komisia nedávno[24] vyzvala členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zvýšenie účasti mládeže a vypracovali koherentné informačné stratégie určené mladým ľuďom. Komisia zároveň nadviazala pravý dialóg s mladými ľuďmi, štruktúrovaný od miestnej úrovne až po európsku úroveň, ktorý sa ešte v plnej miere musí zrealizovať. Európsky samit mládeže „Vaša Európa“, ktorý sa konal v Ríme v marci 2007, Európsky týždeň mládeže a pravidelné podujatia týkajúce sa mládeže organizované predsedníctvom sú pozitívnymi krokmi smerom k štruktúrovanému dialógu s mladými ľuďmi.

Zapojenie do kultúrnych aktivít môže mladým ľuďom takisto pomôcť, aby uvoľnili svoju tvorivú energiu a prispeli k rozvoju aktívneho občianstva. Kultúrnymi aktivitami sa okrem toho môže posilňovať začleňovanie a uľahčovať medzigeneračný a medzikultúrny dialóg, a to pomocou nadväzovania kontaktov medzi jednotlivcami a podporovaním prekračovania hraníc národnej identity. Uvedené snahy sú jadrom Európskeho roka medzikultúrneho dialógu v roku 2008, ktorý sa bude zameriavať hlavne na mladých ľudí. Predstavujú takisto kľúčové odkazy v oznámení Komisie o kultúre[25].

5.2. Dobrovoľnícka činnosť

Dobrovoľnícka činnosť je zdrojom cennej nonformálnej študijnej skúsenosti, ktorá umožňuje mladým ľuďom, aby si osvojili zručnosti a uľahčuje po ukončení vzdelania ich prechod do zamestnania. Prostredníctvom dobrovoľníckej práce sa u mladých ľudí rozvíjajú hodnoty, akými sú vzájomné porozumenie, dialóg a solidarita. Treba však podotknúť, že dobrovoľnícka činnosť nie je náhradou za platené zamestnanie.

Mladí Európania sa na programy, ktorými sa podporuje dobrovoľnícka činnosť, pozerajú pozitívne; 74 % z nich je presvedčených, že takéto programy sú dobrou príležitosťou na zlepšenie ich účasti na dianí v spoločnosti. Programom Európskej únie Mládež v akcii[26] sa vytvára rámec pre Európsku dobrovoľnícku službu.

Zo správ členských štátov o implementácii spoločných cieľov prijatých v oblasti dobrovoľníckej činnosti v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK)[27] vyplýva, že výmena osvedčených postupov, aktivity v oblasti vzájomného učenia (peer learning) a nástroje hodnotenia by k rozvoju dobrovoľníckej činnosti prispeli pridanou hodnotou[28].

Mali by sa odstrániť prekážky, ako napríklad problémy so získaním víz a chýbajúce poistenie, a treba zlepšiť prepojenie s nárokmi na dávky sociálneho zabezpečenia vrátane dávok v nezamestnanosti. Medzi nevyhnutné prvky patrí prierezová sektorová spolupráca rôznych orgánov a vhodné právne rámce[29]. Uznávanie zručností, ktoré si mladí ľudia osvojili pri dobrovoľníckej práci, prispieva k uľahčeniu ich prechodu do zamestnania po ukončení vzdelania. Osvedčené postupy síce existujú, ale potrebný je koherentnejší prístup, ktorý by sa opieral o prebiehajúcu diskusiu otvorenú na úrovni EÚ[30].

5.3. Mladí ľudia a EÚ: posilnené partnerstvo

Inštitúcie a politiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozširovaní ponuky príležitostí pre mladú generáciu, aby sa mohla zapojiť do spoločnosti, ale aj samotní mladí ľudia musia rozvíjať svoj zmysel pre zodpovednosť za vlastné vzdelanie, zdravie, začlenenie do pracovného života a angažovanie v spoločnosti.

Mládežnícke organizácie sú v tejto súvislosti primárnym zdrojom. Pri zapájaní týchto organizácií, najmä národných a miestnych rád mládeže, ako aj mladých ľudí s obmedzenými možnosťami do štruktúrovaného dialógu s tvorcami politiky zohráva dôležitú úlohu Európske fórum mládeže.

Rozvoj Európskej únie si vyžaduje intenzívne angažovanie. V nedávnom prieskume Eurobarometer vyjadrili mladí ľudia svoju podporu EÚ a je dôležité, aby sa na tom stavalo[31].

Komisia navrhuje, aby sa existujúce partnerstvo medzi inštitúciami EÚ a zástupcami mládeže upevnilo vyhlásením, v ktorom by sa zdôraznil význam štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi na všetkých úrovniach a v oblastiach, na ktoré sa toto oznámenie vzťahuje. Agenda by sa mala stanoviť spoločne s mladými ľuďmi. Prostredníctvom dialógu by sa mali združiť príslušné zainteresované strany a mládežnícke organizácie. Mal by takisto zahrnúť mladých ľudí s obmedzenými možnosťami a tých, ktorí nie sú členmi žiadnej organizácie.

V rámci tohto partnerstva by bolo možné zaoberať sa aj inými oblasťami, ktoré sú predmetom záujmu mladých ľudí, akými sú napríklad trvalo udržateľný rozvoj, budúcnosť Európy alebo pomoc rozvojovým krajinám.

Každé tri roky by sa mala na základe aktuálnych informácií vypracovať spolu s mladými ľuďmi správa EÚ o mládeži informujúca o vývoji v oblastiach, ktoré sú uvedené v tomto oznámení. Ministri takúto správu podporili[32].

Komisia,

pokiaľ ide o účasť,

- vyzýva členské štáty, aby v rámci otvorenej metódy koordinácie implementovali posilnené spoločné ciele na zvýšenie účasti a informovania mladých ľudí a zaviedli štruktúrovaný dialóg,

- vyzýva členské štáty, aby zverili mladým ľuďom úlohy v rámci aktivít plánovaných v súvislosti s Európskym rokom medzikultúrneho dialógu,

- preskúma v spolupráci s členskými štátmi a s náležitým zohľadnením ich právomocí existujúce vnútroštátne postupy týkajúce sa prístupu mladých ľudí ku kultúre s cieľom uľahčiť tento prístup,

- bude v spolupráci s členskými štátmi koordinovaným spôsobom využívať príslušné programy EÚ[33], aby podporila účasť mladých ľudí,

pokiaľ ide o dobrovoľnícku činnosť,

- vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy a stratégie, preskúmali možnosti zlepšenia právnych rámcov, odstránili prekážky a podporovali dobrovoľnícku prácu mladých ľudí s obmedzenými možnosťami,

- vyzýva členské štáty, aby podporovali a uznávali dobrovoľnícku prácu na základe Europassu,

- vyzýva členské štáty, aby posilnili otvorenú metódu koordinácie týkajúcu sa dobrovoľníckej činnosti, využívali aktivity v oblasti vzájomného učenia a vyvíjali monitorovacie nástroje na európskej úrovni,

- začne konzultácie a posúdenie vplyvu v súvislosti s novou iniciatívou na úrovni EÚ zameranou na podporu a uznávanie dobrovoľníckej činnosti mladých ľudí,

pokiaľ ide o posilnené partnerstvo,

- vyzýva európske inštitúcie a mladých ľudí, aby upevnili svoje partnerstvo spoločným vyhlásením plánovaným na neskoršie obdobie tohto roka,

- vyzýva Európske fórum mládeže, aby v rámci štruktúrovaného dialógu tlmočilo obavy mladých ľudí s obmedzenými možnosťami a tých, ktorí nie sú členmi žiadnej organizácie,

- každé tri roky vypracuje správu EÚ o mládeži.

6. ZÁVERY

Predložené oznámenie je dôležitým krokom v procese tvorby politiky zaoberajúcom sa otázkami mládeže, ktorý sa začal v roku 2001 bielou knihou o mládeži. V oznámení sa v kontexte starnúcich spoločností odovzdáva jasný odkaz, ktorým sa vyzýva na lepšie, skoršie a väčšie investovanie do mladých ľudí, aby sa podporovalo ich vzdelávanie, zamestnanosť, sociálne začleňovanie, zdravie a aktívne občianstvo so zreteľom na životný cyklus. Investície by nemali mať iba formu financií. Potrebné je osobné angažovanie príslušných zainteresovaných strán, ku ktorým patria napríklad tvorcovia politiky, inštitúcie práce a vzdelávania, podniky, ľudia pracujúci s mládežou, výskumní pracovníci, rodiny a organizácie pracujúce s mladými ľuďmi a pre nich.

V oznámení sa zdôrazňuje, že treba podstatne znížiť nezamestnanosť mládeže a zvýšiť kvalitu pracovných miest. Je dôležité, aby mali všetci mladí ľudia a Európa ako celok k dispozícii zručnosti a príležitosti na produktívnu prácu s cieľom dosiahnuť prosperitu tak z hospodárskeho, ako i zo sociálneho hľadiska. Kľúčom k plnohodnotnej účasti mladých ľudí je prístup k dobrým pracovným miestam, čo si vyžaduje aj kvalitné a primerané vzdelanie. Podpora plnohodnotnej účasti mladých manažérov, podnikateľov a pracovníkov je zároveň rozhodujúcou súčasťou budovania inovačných a znalostných ekonomík v EÚ, ktoré sú vo svete konkurencieschopné.

K plnohodnotnej účasti mladých ľudí na dianí v spoločnosti sa dá s väčším úspechom dospieť pomocou transverzálnej stratégie týkajúcej sa mládeže. Vyžaduje si to užšiu prierezovú sektorovú spoluprácu medzi oblasťami politiky, ktoré majú na mládež dosah, a výraznejšie zameranie na mládež v týchto politikách. Členské štáty sa v tejto súvislosti vyzývajú na prijatie viacerých opatrení smerujúcich k vytvoreniu pevnejších väzieb medzi existujúcimi procesmi, ku ktorým patrí napríklad Lisabonská stratégia, stratégie v oblasti zdravia a rôzne otvorené metódy koordinácie[34], aby sa mladým ľuďom poskytlo viac lepších príležitostí, ako aj na zameranie na činnosti, ktoré budú väčším prínosom k profesijnej integrácii, sociálnemu začleňovaniu a k aktívnemu občianstvu mladých ľudí.

Komisia navrhuje viacero nových iniciatív, ktorými sa budujú mosty medzi oblasťami vzdelávania a zamestnania a podporuje sa aktívne občianstvo mladých ľudí. Patrí k nim iniciatíva týkajúca sa Európskej charty kvality stáží, pilotná iniciatíva „Vaše prvé zamestnanie v zahraničí“, budúca nová stratégia v oblasti zdravia, posúdenie vplyvu vzťahujúce sa na dobrovoľnícku činnosť v súvislosti s mladými ľuďmi a štúdia o prístupe mladých ľudí ku kultúre. Komisia okrem toho navrhuje transverzálnu koordináciu prostredníctvom správy EÚ o mládeži vypracúvanej každé tri roky.

Plnohodnotná účasť mladých ľudí na dianí v spoločnosti však môže byť úspešná iba vtedy, ak sú pri dosahovaní tohto cieľa mladí ľudia odhodlaní spolupracovať ako partneri, čo je dôvodom, prečo Komisia navrhuje, aby sa posilnilo postavenie mladých ľudí a upevnilo existujúce partnerstvo medzi európskymi inštitúciami a mladou generáciou.

Technická príloha: referenčné dokumenty

Technická príloha: Zoznam referenčných dokumentov (v chronologickom poradí)

1. KOM(2001) 681: Biela kniha o novom impulze pre európsku mládež (21. 11. 2001)

2. Vzdelávanie a odborná príprava 2010 C 142/1: Podrobný pracovný program o kontrole cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (14. 6. 2002)

3. Uznesenie Rady C 168/2 (2002): Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, týkajúce sa rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže (27. 6. 2002)

4. Uznesenie Rady k poradenstvu: Uznesenie Rady o posilnení politík, systémov a postupov v oblasti poradenstva (máj 2004) http://ec.europa.eu/education/policies/2010/doc/resolution2004_en.pdf

5. Zamestnanosť v Európe (EiE) v roku 2004: Zamestnanosť v Európe v roku 2004

6. Uznesenie Rady 13996/04 (2004): Uznesenie Rady o spoločných cieľoch v oblasti dobrovoľníckej činnosti, 13996/04 (15. 11. 2004)

7. Rozhodnutie 2241/2004/ES: Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)

8. Európsky pakt mládeže: Príloha 1 k záverom predsedníctva Európskej Rady z 22. a 23. marca 2005

9. KOM(2005) 206: Oznámenie Komisie o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí – Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (30. 5. 2005)

10. KOM(2006) 33: Oznámenie Komisie „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Podpora podnikateľských paradigiem prostredníctvom vzdelávania a učenia“ (13. 2. 2006)

11. KOM(2006) 208: Oznámenie Komisie „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie“ (10. 5. 2006)

12. KOM(2006) 417: Oznámenie Komisie o odozve na Bielu knihu o novom impulze pre európsku mládež: Implementácia spoločných cieľov účasti a informovanosti mladých ľudí so zreteľom na presadzovanie ich aktívneho európskeho občianstva (20. 7. 2006)

13. KOM(2006) 481: Oznámenie Komisie o efektívnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (8. 9. 2006)

14. KOM(2006) 571: Oznámenie Komisie „Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť“ (12. 10. 2006)

15. Zamestnanosť v Európe (EiE) v roku 2006: Zamestnanosť v Európe v roku 2006

16. Správa Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti: Jeseň 2005 (Zamestnanosť mládeže). Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006. ISSN 1725-5376

17. Odporúčanie 2006/962/ES: Odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (18. 12. 2006)

18. KOM(2006) 857: Oznámenie Komisie „Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti“ (21. 12. 2006)

19. SEK(2006) 1772: Pracovný dokument útvarov Komisie: Správa o zamestnanosti vo vidieckych oblastiach“ (21. 12. 2006)

20. SEK(2007) 329: Pracovný dokument útvarov Komisie: Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní. Podporný dokument (6. 3. 2007)

21. BEPA apríl 2007: Úrad európskych politických poradcov „Investovanie do mládeže: stratégia posilnenia“http://ec.europa.eu/dgs/policy_advisers/publications/index_en.htm

22. KOM(2007) 244: Oznámenie Komisie „Podporovať solidaritu medzi generáciami“ (10. 5. 2007)

23. Závery Rady 8771 (2007): O budúcej perspektíve európskej spolupráce v oblasti politiky pre mládež (25. 5. 2007)

24. KOM(2007) 279: Biela kniha o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (30. 5. 2007)

25. KOM(2007) 359: Oznámenie Komisie „K spoločným zásadám flexiistoty: flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality“ (27. 6. 2007)

26. Eurobarometer Mládež 2007: „Pohľad za čísla – najdôležitejšie výsledky prieskumu Eurobarometer 2007 o mládeži“ z februára 2007 http://ec.europa.eu/youth/index_en.html

27. Bleskový prieskum Eurobarometer 192, Prieskum podnikania v EÚ (25 členských štátov), v Spojených štátoch, na Islande a v Nórsku: analytická správa, apríl 2007

28. Správa o pokroku 2007: Pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy: správa GR pre vzdelávanie a kultúru 2007 na základe ukazovateľov a referenčných hodnôt (pripravuje sa)

29. KOM(2007) 242: Oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (10. 5. 2007)

30. KOM(2007) 391: Biela kniha o športe: EÚ a šport: splniť očakávania a priložený akčný plán (11. 7. 2007)

31. Agenda z Osla týkajúca sa podnikateľského vzdelávania v Európe http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/training_education/doc/oslo_agenda_final.pdf

32. Príručka profesijného poradenstva: Profesijné poradenstvo – príručka pre tvorcov politiky. Pracovný dokument útvarov Komisie a spoločná publikácia s OECD http://www.oecd.org/dataoecd/53/53/34060761.pdf

33. LFS: „Prieskum pracovných síl – návod pre používateľov“ Eurostat 2007

34. Európska aliancia pre rodiny, o vytvorení ktorej rozhodli členské štáty na jarnom zasadnutí Rady v roku 2007. Viac podrobností pozri na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/employment_social/families/european-alliance-for-families_en.html

35. Európsky portál pre mládež: všeobecný zdroj informácií pre mladých ľudí. http://europa.eu/youth

36. Program Mládež v akcii 2007 – 2013: nový program EÚ v oblasti mládeže. http://ec.europa.eu/youth

[1] BEPA, apríl 2007.

[2] Európska aliancia pre rodiny, o vytvorení ktorej sa rozhodlo na jarnom zasadnutí Rady v roku 2007.

[3] KOM(2006) 571, KOM(2007) 244.

[4] KOM(2005) 206.

[5] KOM(2001) 681, uznesenie Rady C 168/2 (2002).

[6] Správa o pokroku 2007.

[7] Vzdelávanie v predškolskom veku.

[8] KOM(2006) 481.

[9] Odporúčanie (2006/962/ES): ide o komunikáciu v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch, o matematickú spôsobilosť a základné spôsobilosti v oblasti prírodných vied a techniky, o digitálnu spôsobilosť, učenie sa učiť, sociálnu a občiansku spôsobilosť, zmysel pre iniciatívu a podnikanie a o kultúrne povedomie i vyjadrovanie.

[10] C 142/1 (2002).

[11] Rozhodnutie 2241/2004/ES: Europass poskytuje rámec Spoločenstva na transparentnosť kvalifikácií a spôsobilostí, čím sa zlepšujú príležitosti mladých ľudí viac zviditeľniť svoje výsledky v oblasti vzdelávania.

[12] Pozri podrobnú analýzu v dokumente SEK (2007) 1093 predloženom s týmto oznámením a správu Agentúry pre sledovanie zamestnanosti 2005.

[13] Miera nezamestnanosti mládeže v EÚ-27 v roku 2006. Viac podrobností o údajoch pozri v SEK(2007) 1093.

[14] Uznesenie Rady k poradenstvu, máj 2004; Príručka profesijného poradenstva.

[15] Zamestnanosť v Európe v roku 2004, s. 178.

[16] Zamestnanosť v Európe v roku 2006, s. 139.

[17] KOM(2007) 359.

[18] Prieskum pracovných síl 2006.

[19] Flash EB (Bleskový prieskum Eurobarometer) 192, apríl 2007.

[20] KOM(2006) 33, v konečnom znení. Pozri aj Agendu z Osla.

[21] SEK(2007) 329.

[22] KOM(2007) 391 a KOM(2007) 279.

[23] Uznesenie rady C 168/2 (2002).

[24] KOM(2006) 417.

[25] KOM(2007) 242.

[26] V rokoch 1996 až 2006 využilo túto možnosť 30 000 mladých Európanov.

[27] Uznesenie Rady 13996/04 (2004).

[28] Podrobnú analýzu pozri v dokumente SEK (2007) 1084, ktorý je predložený spolu s týmto oznámením.

[29] Presnejšie informácie o prekážkach pozri v oddiele 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie o dobrovoľníckej činnosti mladých ľudí.

[30] Rozhodnutie 2241/2004/ES.

[31] Prieskum Eurobarometer Mládež 2007.

[32] Závery Rady 8771 (25.5.2007).

[33] Napríklad Mládež v akcii, Celoživotné vzdelávanie, Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu a jeho špecifickejší Program pre podnikanie a inováciu a navrhovaný Akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia 2007 – 2013.

[34] V oblasti vzdelávania, začleňovania a mládeže.