52007DC0357

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.6.2007

KOM(2007) 357 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika

{SEK(2007) 855}{SEK(2007) 856}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika

1. ÚVOD

1.1. Nové skutočnosti

Afrika je teraz v centre medzinárodnej politiky, úplne nové je však to, že Afrika a najmä Africká únia (AÚ) sa dostáva do popredia nielen ako téma rozvoja, ale ako samostatný politický aktér. Je čoraz jasnejšie, že Afrika je dôležitá – ako politický hlas, ako ekonomická sila a ako obrovský zdroj ľudského, kultúrneho, prírodného a vedeckého potenciálu. Existujú rôzne dôvody, od inštitucionálnych (Africká únia) po politické (reformy a demokratizačné procesy), od hospodárskych (rozmach trhu so surovinami, atraktívne investičné prostredie, trvalo udržateľný hospodársky rast na tomto kontinente, v posledných rokoch dosahujúci priemerne 5,5 %, pričom deväť krajín sa v roku 2005 približovalo alebo presahovalo 7 percentnú hranicu rastu potrebnú na udržateľnú redukciu chudoby[1]) po strategické (zmeny v celosvetovej štruktúre moci, širšie spektrum medzinárodných aktérov v Afrike), od sociálnych (globalizácia sociálno-kultúrnych noriem, masmédiá) po demografické (počtom obyvateľov Afrika dobieha Indiu alebo Čínu, zvyšuje sa mobilita a migrácia v rámci Afriky a medzi Afrikou a EÚ) – ktoré sú všetky prepojené v kontexte narastajúcej globalizácie.

Medzičasom sa zmenila aj EÚ – členstvo v nej sa rozšírilo na 27 štátov, jej úloha vo svete sa zmenila a prijala ambiciózne spoločné politiky v oblasti bezpečnosti, energetiky, klimatických zmien a inovácií. Európania si uvedomujú, že ekonomická prosperita v Afrike je nevyhnutná pre európsku prosperitu a uznávajú potrebu komplexnejšieho partnerstva a súdržnejšej politiky voči Afrike. Budúce partnerstvo musí byť založené na spoločne identifikovaných vzájomných a komplementárnych záujmoch a výhodách. EÚ musí naďalej pracovať na podpore primárnej zodpovednosti africkej vlády a podporovať prístupy navrhované a presadzované Afrikou. Zmenil sa aj svet – vplyvom globálnych kapitálových a finančných trhov, klimatických zmien, svetových médií a informačnej a komunikačnej technológie, medzinárodného terorizmu a organizovaného zločinu, ako aj globálnej pandémie sa svet každým dňom zmenšuje. Potreba spoločného globálneho prístupu je preto naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Partnerstvo EÚ a Afriky existuje už dlho, ale svet sa zmenil.

1.2. STRATEGICKÉ PARTNERSTVO EÚ – AFRIKA

V takomto zmenenom svete ostáva EÚ dôležitým partnerom Afriky – v oblasti obchodu (EÚ je prvým hospodárskym partnerom Afriky s vývozom tovaru v objeme 91,6 miliárd EUR a dovozom dosahujúcim 125,6 miliárd EUR v roku 2005), investícií a oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP) zďaleka najdôležitejším (v roku 2006 dosahovala celková oficiálna rozvojová pomoc EÚ 48 miliárd EUR). EÚ však nie je jediným partnerom Afriky ani jediným zdrojom financií, pomoci a obchodu – napríklad Čína sa rýchlo stala tretím najdôležitejším obchodným partnerom Afriky s celkovým objemom obchodu vo výške 43 miliárd EUR v roku 2006 (oproti 30 miliardám v roku 2005) a s 23 % z celkového dovozu ropy do Číny teraz pochádzajúcimi z Afriky. To znamená, že ak chce EÚ zostať privilegovaným partnerom a čo najviac zužitkovať svoje vzťahy s Afrikou, musí byť ochotná posilniť a v niektorých oblastiach zrevidovať súčasný vzťah z inštitucionálneho, politického a kultúrneho hľadiska. Prijatie stratégie EÚ pre Afriku v roku 2005 predstavovalo významný prvý krok, teraz však nastal čas prejsť od stratégie pre Afriku smerom k politickému partnerstvu s Afrikou . EÚ a Afrika preto v roku 2007 pracujú spoločne, aby posilnili svoju spoluprácu na politickej úrovni a vytvorili základy dlhodobého strategického partnerstva, prekračujúceho rámec rozvojovej spolupráce, rámec Afriky a rámec inštitúcií a prekonávajúceho roztrieštenosť.

- Partnerstvo bude prekračovať rámec rozvojovej spolupráce v tom zmysle, že EÚ bude síce naďalej v plnom rozsahu podporovať rozvoj Afriky, program spolupráce však bude rozšírený na všetky politické otázky spoločného záujmu. Okrem toho sa EÚ bude usilovať optimalizovať a zosystematizovať potenciálny prínos iných politík, ako napr. obchodu alebo výskumu, pre partnerstvo s Afrikou. Zároveň sa prekoná doterajší vzťah darca-príjemca a vznikne politické partnerstvo rovnocenných.

- Partnerstvo prekročí rámec Afriky v tom zmysle, že dialóg medzi EÚ a Afrikou nemá predstavovať fórum, ktoré sa zaoberá výlučne „africkými“ otázkami. EÚ a Afrika sa budú zaujímať aj o situáciu na iných kontinentoch.

- Partnerstvo prekoná roztrieštenosť v tom zmysle, že národné, subregionálne, regionálne a kontinentálne rámce, politiky a nástroje EÚ a Afriky by mali lepšie podporiť spoluprácu a integráciu afrického kontinentu. Ako dôležitý prvok v procese integrácie kontinentu sa podporí regionálna integrácia. Regionálna integrácia zároveň podporí vytvorenie väčších a integrovanejších trhov, ktoré sú nevyhnutné na pritiahnutie investícií, zvýši výrobné kapacity a podporí regulačnú konvergenciu. Ekonomická integrácia je kľúčovou zložkou tohto procesu a bude vychádzať z posilnených vzťahov medzi EÚ a Afrikou zameraných na obchod. V tejto oblasti budú dohody o hospodárskom partnerstve (EPA) kľúčovým nástrojom. V partnerstve sa podporí jasné rozdelenie úloh a zodpovednosti medzi jednotlivých aktérov na africkej strane vrátane Africkej únie a NEPAD – jeho socioekonomického programu – a regionálnych organizácií a zvýši sa národná a regionálna podpora panafrických inštitúcií. Zo strany EÚ sa zatiaľ posilní úloha AÚ ako ústredného politického aktéra v Afrike a Afrika bude stále viac považovaná za jeden celok .

- Partnerstvo prekročí rámec inštitúcií v tom zmysle, že okrem Bruselu a Addis Abeby sa dialóg a partnerstvo medzi EÚ a Afrikou rozšíri aj na širšie spektrum aktérov. Na jednej strane by malo ísť o konzultácie s občianskou spoločnosťou, na druhej strane aj o vážny pokus zabezpečiť, aby v rámci dialógu medzi EÚ a Afrikou čo najviac aktérov, vrátane občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií, podporovalo rovnaké ciele a ťahalo za jeden povraz. „Presahovanie inštitúcií“ by zároveň malo znamenať lepšie a systematickejšie využitie skúseností, know-how a súkromných zdrojov na oboch kontinentoch, pričom by sa napĺňali ciele partnerstva.

2. CESTA Z KÁHIRY DO LISABONU

2.1. Od stratégie EÚ pre Afriku (2005) …

Historicky prvý summit EÚ a Afriky sa uskutočnil v Káhire v roku 2000. Vyhlásenie a akčný program z Káhiry podpísané na samite obsahovali rôzne ambiciózne záväzky, týkajúce sa okrem iného vrátenia ukradnutých kultúrnych predmetov a zahraničného dlhu Afriky. Čo je možno ešte dôležitejšie, samit v Káhire naštartoval jasnejšie štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Afrikou s pravidelnými stretnutiami vyšších úradníkov a ministrov.

Skutočný obrat v dialógu medzi EÚ a Afrikou znamenal začiatok nového partnerstva pre rozvoj Afriky v roku 2001 (ďalej len „NEPAD“ – the New Partnership for Africa’s Development) – definícia predstavy politickej budúcnosti Afriky, ktorú navrhla a presadzuje samotná Afrika. Ešte dôležitejšie bolo vytvorenie Africkej únie (AÚ) o rok neskôr. Pokračujúci proces integrácie, čoraz dôležitejšia úloha afrických regionálnych organizácií (ARO) a úloha AÚ ako ústredného medzinárodného aktéra a spoločného politického hlasu Afriky sú životne dôležité nielen pre Afriku, ale aj pre partnerstvo EÚ – Afrika. V tejto novej pozitívnej atmosfére sa naplánoval druhý samit EÚ a Afriky na rok 2003 v Lisabone. Z dôvodov nezhôd týkajúcich sa okrem iného účasti niektorých krajín bol však samit odložený.

Rok 2005 sa stal medzinárodným rokom Afriky z viacerých dôvodov. Uskutočnili sa mnohé podujatia na vysokej úrovni a začali sa dôležité medzinárodné iniciatívy, ku ktorým patria pevné záväzky týkajúce sa pomoci a odpustenia dlhu prijaté na samite G8 v Gleneagles, ako aj – v nadväznosti na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci – súbor opatrení a záväzkov zameraných na zvýšenie štátnej rozvojovej pomoci a posilnenie účinnosti a koherencie politiky pre rozvoj, ktoré prijala Rada ministrov EÚ s cieľom pomôcť Afrike a rozvojovým krajinám vo všeobecnosti dosiahnuť do roku 2015 miléniové rozvojové ciele. V októbri 2005 prijala Európska komisia na spoločnom zasadnutí s Komisiou AÚ svoje oznámenie o stratégii EÚ pre Afriku. O dva mesiace neskôr, v decembri 2005, Európska rada schválila mnohé návrhy zahrnuté v oznámení a prijala prvú spoločnú, koherentnú a komplexnú stratégiu EÚ pre Afriku s názvom Na ceste k strategickému partnerstvu . Cieľom tejto stratégie EÚ bolo vytvoriť jediný rámec pre všetkých aktérov EÚ a potvrdiť rozvoj Afriky ako jednu z najvyšších politických priorít EÚ.

Stratégia zahŕňala všetky tri úrovne partnerstva – národnú, regionálnu a panafrickú – a vychádzala z troch základných predpokladov: (i) bez dobrej správy a riadenia, právneho štátu, bezpečnosti a mieru nie je možné dosahovať trvalý pokrok v oblasti rozvoja; (ii) základnou podmienkou hospodárskeho rastu je regionálna integrácia, obchod a vzájomné prepojenie; (iii) ak má Afrika dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, musia sa viac podporiť oblasti, ktoré majú priamy vplyv na životnú úroveň, ako napr. zdravotníctvo, vzdelávanie a bezpečnosť potravín.

Od roku 2006-2007 realizuje celá EÚ politiky a opatrenia uvedené v stratégii pre Afriku. Na politickej úrovni EÚ vo svojich vzťahoch s Afrikou ešte viac presadzovala zásady vlastníctva, partnerstva, zodpovednosti a vzájomnej zodpovednosti. Na operačnej úrovni EÚ vytvorila ambiciózne partnerstvo medzi EÚ a Afrikou v oblasti infraštruktúry a zaviedla iniciatívu EÚ v oblasti riadenia, zvýšila finančnú podporu na mierové operácie AÚ (ako napr. misia AMIS v Darfúre) v rámci mierového nástroja pre Afriku (APF) a poskytla podporu pre program AÚ Nyerere na výmenu študentov a otvorila program EÚ Erasmus Mundus pre africké univerzity, pedagógov a absolventov. Stratégia EÚ okrem toho umožnila silnejšiu koherenciu politiky EÚ a lepšiu koordináciu politík Komisie a členských štátov zameraných na Afriku.

2.2. K SPOLOčNEJ STRATÉGII EÚ PRE AFRIKU

Stratégia EÚ pre Afriku sa osvedčila ako veľmi užitočný nástroj pri mobilizácii väčšej a koherentnejšej podpory vlastného úsilia Afriky v oblasti rozvoja Veľkým prínosom je v dvoch aspektoch: ako politický rámec/ acquis a politický proces. Urobila z EÚ lepšieho, koherentnejšieho a efektívnejšieho partnera, bude naďalej kľúčovým politickým dokumentom. Predstavuje však len prvý krok. Už od začiatku sa ozývali kritické hlasy, že stratégia pre Afriku bola vypracovaná bez dostatočných konzultácií a že sa nezbavila prvkov tradičného jednostranného vzťahu darca-príjemca. Na 5. stretnutí ministrov EÚ a Afriky v decembri 2005 v Bamako sa preto dohodlo, že EÚ a Afrika by v ďalšom kroku mali rozvinúť partnerstvo na novej strategickej úrovni a vypracovať spoločnú stratégiu EÚ a Afriky – partnerstvo s Afrikou namiesto stratégie pre Afriku. V tomto strategickom partnerstve by mali africké štáty a organizácie primárnu zodpovednosť za svoju politickú budúcnosť a rozvoj a – zatiaľ čo EÚ by naďalej poskytovala pomoc pri rozvoji s cieľom zabezpečiť dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov v Afrike a na celom svete – vzťah by sa mal postupne stať viac politický, globálny a vyrovnaný. Túto pozíciu potvrdila Európska rada v decembri 2006 a samit AÚ v januári 2007.

Paralelne s implementáciou stratégie EÚ pre Afriku monitorovanej prostredníctvom spoločného modelu vykonávania sa preto začala práca na rozvoji spoločnej stratégie EÚ – Afrika. Na základe práce vykonanej v roku 2006 sa v roku 2007 tento proces opätovne naštartoval viacerými schôdzkami s cieľom dohodnúť sa na hlavných zásadách, cieľoch a politických prioritách spoločnej stratégie a lisabonského summitu. Na týchto schôdzkach EÚ zastupovala Komisia, nemecké, portugalské a slovinské predsedníctva a sekretariát Rady. AÚ zastupovala Komisia AÚ, jej súčasný predseda (Ghana v roku 2007) a často aj krajiny, ktoré sú chef de file pre politické otázky v kontexte káhirského dialógu[2]. Dňa 15 mája ministerská schôdzka EÚ – Afrika v Bruseli „privítala a potvrdila” hlavné body spoločnej stratégie. V priebehu leta a jesene 2007 bude pokračovať práca na finalizácii spoločnej stratégie, na prvom zo série akčných plánov a na agende pre samotný lisabonský summit.

Inštitucionálny proces vychádzal z širokých konzultácií (vrátane konzultácií na internetovej stránke www.europafrica.org) s cieľom získať vstupné informácie na prípravu návrhov od širokého spektra mimoinštitucionálnych zainteresovaných strán v Európe, Afrike a inde. Pravidelné diskusie prebiehali aj so zástupcami z Európskeho parlamentu, Panafrického parlamentu a zainteresovaných strán v rámci africkej a európskej občianskej spoločnosti. V rámci prípravy na lisabonský summit by sa všetky tieto procesy mali zlepšiť a zintenzívniť.

3. LISABONSKÝ SUMMIT: CIELE A INICIATÍVY

Odloženie summitu EÚ – Afrika v roku 2003 bolo veľkým politickým sklamaním a je pozitívne, že partnerstvo EÚ – Afrika sa teraz vrátilo na najvyššiu politickú úroveň – tam, kam patrí. Tento summit je príležitosťou pre politických predstaviteľov oboch kontinentov, aby prijali silné politické záväzky zamerané na akciu v oblasti súčasných kľúčových otázok medzinárodného charakteru, najmä klimatickej zmeny, migrácie, trvalo udržateľnej energie, správy vecí verejných a bezpečnosti a aby určili politické smerovanie strategického partnerstva EÚ – Afrika. EÚ a Afrika môžu navyše využiť túto príležitosť na to, aby ukázali otvorenosť svojho dialógu a spojili sa s inými starými a novými partnermi v Afrike tým, že im ponúknu účasť na summite.

Na summite podpíšu hlavy štátov a predsedovia vlád Afriky a EÚ (zastupujúce 80 krajín a takmer 1,5 miliardy ľudí) Lisabonskú deklaráciu , konsenzus EÚ a Afriky v oblasti hodnôt, spoločného záujmu a strategických cieľov.

Predstavitelia Afriky a EÚ zároveň prijmú spoločnú stratégiu , ktorá by mala byť krátkym a sústredeným dokumentom, ako politickú víziu a usmernenie pre budúcnosť strategického partnerstva EÚ – Afrika.

3.1. Ciele

Spoločná stratégia bude sledovať štyri hlavné politické ciele, z ktorých každý predstavuje jednu dimenziu súčasného partnerstva EÚ – Afrika:

- Podporiť a povýšiť politické partnerstvo EÚ – Afrika a premeniť ho na skutočne rovnocenné partnerstvo;

- Naďalej podporovať mier a bezpečnosť, správu vecí verejných a ľudské práva, obchod a regionálnu a kontinentálnu integráciu v Afrike a iné kľúčové otázky rozvoja;

- Spoločne čeliť globálnym výzvam;

- Uľahčiť a podporovať širokospektrálne partnerstvo so širokou základňou orientované na ľudí pre všetkých v Afrike a Európe.

3.2. Politické iniciatívy

Na summite by mohli hlavy štátov a predsedovia vlád naštartovať niekoľko špecifických vlajkových iniciatív, ktoré dávajú partnerstvu podstatu a ukazujú Afrike, svetu a vlastným občanom EÚ, ako EÚ konštruktívne rozvíja partnerstvo EÚ – Afrika. Medzi ne by mali patriť:

(a) Partnerstvo EÚ – Afrika v oblasti energie

Na oboch kontinentoch sú energetická bezpečnosť, prístup k bezpečným, trvalo udržateľným a cenovo prístupným službám v oblasti energie a trvalo udržateľné a efektívne riadenie energetických zdrojov podmienkami pre rozvoj a prosperitu. Hoci Afrika vlastní obrovské zdroje energie, má v súčasnosti najnižšiu mieru prístupu k modernej energii na svete. 600 miliónov Afričanov nemá prístup k elektrine a na varenie a kúrenie používajú drevo. 400 000 Afričanov, najmä žien a detí, každoročne umiera na respiračné ochorenia spojené s znečisteným ovzduším v interiéri v dôsledku používania dreva a iných tradičných palív. Potreby investícií sú veľmi veľké – podľa Svetovej banky by zabezpečenie 100 % prístupu k elektrine v subsaharskej Afrike do roku 2030 vyžadovalo ročné investície 8,27 miliardy EUR. Už teraz sú Európa a Afrika úzko spojené v energetickom sektore: Európa využíva africký vývoz energie a Afrika využíva európsku technickú a finančnú podporu v energetickom sektore. Rastúce svetové obavy v súvislosti s energetickou bezpečnosťou, prístupom k energii a klimatickými zmenami jednoznačne zosilnili spojenia v oblasti energetickej budúcnosti oboch kontinentov a vytvorili potrebu spoločných prístupov.

V tomto kontexte bude plánované partnerstvo Afrika – EÚ inovatívnou platformou pre intenzívnejší politický dialóg medzi Afrikou a EÚ v oblasti energie. Prostredníctvom partnerstva v oblasti energie si Afrika a Európa vymenia poznatky a skúsenosti, pripravia spoločné politické reakcie a budú stimulovať špecifickú činnosť, ktorá rieši energetické výzvy 21. storočia. Partnerstvo sa zameria na bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie pre Afriku aj Európu, podporí prístup k cenovo prístupným, čistým a efektívnym službám v oblasti energie, bude stimulovať energetické trhy a zameria sa na zvyšovanie finančných a ľudských zdrojov s cieľom podporiť trvalo udržateľný energetický rozvoj v Afrike, pričom bude podporovať zavádzanie rámcov na podporu investícií a transparentnosť a stabilitu trhu. Bude angažovať kľúčových hráčov ako súkromný sektor a medzinárodné finančné inštitúcie a bude hľadať spôsoby, ako zapojiť nových darcov do dialógu o rozvoji energetického sektora v Afrike.

Činnosti sa zamerajú na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov: posilnenie existujúceho dialógu medzi Afrikou a EÚ o prístupe k energii a energetickej bezpečnosti, zvýšenie investícií do energetickej infraštruktúry vrátane podpory obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti, zvyšovanie použitia príjmov z predaja ropy a plynu na rozvoj, podpora transparentnosti a zavádzanie rámcov na podporu investícií, ako aj uplatňovanie hľadiska klimatickej zmeny pri spolupráci v oblasti rozvoja. Partnerstvo by malo byť založené na existujúcich nástrojoch ako celkový rámec partnerstva EÚ – Afrika v oblasti infraštruktúry a jeho trustového fondu, iniciatíva Európskej únie v oblasti energetiky a jej energetický nástroj AKT (v súčasnosti 220 miliónov EUR), národné a regionálne orientačné programy v rámci 10. ERF a tematický program o životnom prostredí, riadení prírodných zdrojov vrátane energie.

(b) Partnerstvo EÚ – Afrika v oblasti klimatických zmien

Klimatické zmeny postihujú vo všetky krajiny, avšak očakáva sa, že najmenej rozvinuté krajiny a iné zraniteľné rozvojové krajiny budú zasiahnuté najskôr a najsilnejšie. V regionálnej analýze pre Afriku 4. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy sa prichádza k záveru, že Afrika je jeden z najzraniteľnejších kontinentov, pokiaľ ide o premenlivosť a zmenu klímy, kvôli viacnásobným ohrozeniam a nízkej schopnosti adaptácie. Pre Africký kontinent bude problémom najmä potravinová bezpečnosť, udržateľné dodávky vody a extrémne výkyvy počasia ako záplavy a suchá. V správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa tiež uvádza, že sa odhaduje, že do roku 2020 bude 75-250 miliónov ľudí vystavených nedostatku vody v dôsledku klimatických zmien a poľnohospodárstvo založené na zavlažovaní zrážkovou vodou by sa mohlo v niektorých krajinách redukovať až o 50 %: Ak sa klimatické zmeny nezmiernia, vážne ohrozia znižovanie chudoby a hrozí, že zmaria roky rozvojového úsilia. Vo vyhlásení o klimatických zmenách a rozvoji v Afrike z Addis Abeby z januára 2007 sa predstavitelia AÚ okrem iného zaviazali, že začlenia klimatické zmeny do národných a subregionálnych rozvojových politík, programov a činností. Predseda Komisie AÚ dostal mandát, aby prevzal vedúcu úlohu pri podpore africkej účasti na rokovaniach o klimatických zmenách. Toto vyhlásenie je dobrým základom pre partnerstvo AÚ -- EÚ v oblasti klimatických zmien.

Partnerstvo bude fórom pre dialóg a výmenu názorov o konkrétnych činnostiach pri riešení klimatických zmien. Partnerstvo EÚ – Afrika bude hlavným miestom rokovania o spoločnej vízií EÚ a Afriky.

Partnerstvo zároveň posilní praktickú spoluprácu v týchto oblastiach: adaptácia, znižovanie rizika katastrofy, zastavenie deforestácie, podpora účasti rozvojových krajín na svetovom trhu s uhlím (aj prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja), podpora a zavádzanie ekologických technológií, ako aj zlepšenie sledovania vplyvov klimatických zmien na životné prostredie aj pomocou systémov situovaných vo vesmírnom priestore.

Partnerstvo bude podporovať Aliancia pre globálne klimatické zmeny, ktorú Komisia čoskoro navrhne.

(c) Partnerstvo EÚ – Afrika v oblasti migrácie, mobility a zamestnanosti

Migrácia a mobilita sú neoddeliteľnými zložkami globalizácie a mali by sa považovať za potenciálne pozitívne javy. Na ministerskej konferencii o migrácii a rozvoji v Tripolise v novembri 2006 sa ministri EÚ a Afriky zaviazali k „partnerstvu medzi krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami s cieľom lepšieho riadenia migrácie komplexným, holistickým a vyrovnaným spôsobom v duchu spoločnej zodpovednosti a spolupráce". EÚ a Afrika úzko spolupracujú pri implementácii záverov konferencie, pričom zahŕňajú široké spektrum oblastí od podpory prepojenia medzi migráciou a rozvojom a uľahčovaním legálnej migrácie až po spoločné riešenie nelegálnej migrácie aj prostredníctvom spolupráce v oblasti vracania osôb a readmisie, a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, kde sa spolupráca ďalej podporí tým, že sa bude venovať osobitná pozornosť ochrane obetí. Aby sa podporila dôkazová základňa migračných politík afrických vlád, pričom sa bude vychádzať z existujúcich iniciatív na celom kontinente, budú EÚ a Afrika spolupracovať na zriadení siete migračných observatórií v Afrike, ktoré budú zbierať, analyzovať a šíriť informácie o migračných tokoch v rámci Afriky a medzi Afrikou a EÚ. Bude sa podporovať ďalší rozvoj migračných profilov. Afrika a EÚ sa osobitne zamerajú na problém migrácie kvalifikovanej pracovnej sily ako zdravotnícki pracovníci a budú sa snažiť minimalizovať negatívny vplyv zamestnávania pracovníkov v Európe na Afriku, kde sa v súčasnosti nedostatok pracovnej sily v oblasti zdravotníctva považuje za hlavnú prekážku pokroku smerom k MDG[3]. Nedávny prieskum Svetovej banky v Etiópii zameraný na čerstvých absolventov medicíny a zdravotných škôl ukázal, že 70 % lekárov a 62 % zdravotných sestier plánuje „opustiť krajinu, len čo sa naskytne príležitosť“ a odhaduje sa, že v súčasnosti každoročne opúšťa africký kontinent asi 80 000 kvalifikovaných ľudí vrátane 23 000 vedúcich pracovníkov alebo odborníkov. Podľa potreby by sa podobné iniciatívy mohli zvážiť aj pre iné sektory. Okrem toho sa budú partneri zaoberať spôsobmi, ako uľahčiť prevod remitencií migrantov a posilniť ich prospešnosť pre rozvoj a zároveň rešpektovať ich súkromnú povahu.

S cieľom podporiť a lepšie riadiť mobilitu a migráciu pracovnej sily v rámci Afriky a podľa potreby – medzi Afrikou a EÚ budú tieto dve strany spolupracovať na posilnení informačných a riadiacich kapacít v oblasti migrácie v Afrike (pričom budú okrem iného vychádzať z modelu, ktorý sa v súčasnosti vyvíja s vládou Mali a zo skúseností získaných pri implementácii rôznych projektov v oblasti migrácie pracovných síl v severnej Afrike). Budú sa zvažovať aj spôsoby, ako uľahčiť opakovanú migráciu medzi Afrikou a EÚ, s cieľom dosiahnuť stav, kde nie je porazených, pre krajiny pôvodu a cieľové krajiny, ako aj pre samotných migrantov. EÚ a Afrika budú podporovať pohyb kvalifikovanej africkej pracovnej sily medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami prostredníctvom vytvárania partnerstiev medzi EÚ a africkými inštitúciami, ako sú univerzity a nemocnice.

Keďže deficit zamestnanosti je jednou z kľúčových výziev Afriky, pričom je potrebné si uvedomiť, že iniciatívy zamerané na riadenie migrácie a mobility by sa mali vnímať v širšej perspektíve, obe strany by mali spojiť sily s cieľom vytvoriť viac a lepších pracovných miest pre Afriku , najmä pre mladých ľudí a ženy. Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, EÚ by mala podporovať Afriku pri zavádzaní a implementovaní stratégií a politík, ktoré stimulujú tvorbu pracovných miest vo formálnej ekonomike aj prostredníctvom zlepšovania investičného prostredia a budovania silných, vnímavých, transparentných a zodpovedných inštitúcií trhu práce. Vytvorenie produktívnejších pracovných miest a dôstojnej práce v Afrike poskytne mladým africkým ženám a mužom budúcnosť a skutočnú alternatívu pre nedokumentované, neisté a často nebezpečné hľadanie nepravidelného zamestnania v EÚ. Spolupráca v tejto oblasti by mala mať jasné ciele a mala by byť vybudovaná na hlavných pilieroch rozvojovej politiky a spojená s programom PCD vrátane obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, výskumu a IKT, infraštruktúry, hospodárskej integrácie, investícií, oficiálnej rozvojovej pomoci a remitencií migrantov.

(d) Partnerstvo EÚ – Afrika v oblasti demokratickej správy vecí verejných

Demokratická správa vecí verejných je integrálnou súčasťou základných hodnôt EÚ a AÚ. EÚ a AÚ už v tejto oblasti podnikli kroky ako sú napríklad nová panafrická štruktúra správy vecí verejných, APRM, iniciatíva pre správu vecí verejných v Afrike a krajinách AKT a nástroj na správu vecí verejných pre susediace krajiny. Rozvíja sa interakcia medzi Panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom.

EÚ a AÚ musia teraz iniciovať ambicióznejší a komplexnejší dialóg medzi kontinentmi o všetkých aspektoch správy vecí verejných.

Na tento účel by mali AÚ a EÚ spoločne otvoriť fórum správy vecí verejných a zapojiť neštátne subjekty, národné a kontinentálne parlamenty, miestne orgány a regionálne organizácie, aby podporili ich dialóg o otázkach správy vecí verejných, ktoré sú predmetom spoločného záujmu, ako sú ľudské práva, demokratické princípy, právny štát, riadenie prírodných zdrojov, boj proti korupcii a podvodom, transparentné a zodpovedné spravovanie verejných financií, vytváranie a reforma inštitúcií, citlivé situácie, celosvetová správa vecí verejných, reforma bezpečnostného sektora, atď., a cieľom pevne zakoreniť princípy demokratického riadenia na celosvetovej, kontinentálnej, národnej a miestnej úrovni, ale aj prispieť k dialógom medzi EÚ a AÚ o otázkach demokratickej správy vecí verejných. S cieľom zefektívniť podporu panafrickej štruktúry správy vecí verejných a úsilie v oblasti politickej koordinácie bude hľadať EÚ nové spôsoby, ako usmerniť financovanie Spoločenstva a členských štátov prostredníctvom fondu EÚ alebo prostredníctvom spoločných príspevkov EÚ na existujúce finančné nástroje a trustové fondy.

(e) Spoločná politická a inštitucionálna štruktúra medzi EÚ a Afrikou

tieto štyri sektorové partnerstvá bude dopĺňať a podporovať záväzok k komplexnejšiemu a štruktúrovanejšiemu politickému dialógu medzi predstaviteľmi 80 štátov EÚ a Afriky, ako aj medzi demokratickými inštitúciami a občanmi oboch kontinentov. Na tento účel by mali EÚ a Afrika posilniť dialóg medzi všetkými inštitúciami EÚ a AÚ, pričom vedúcu úlohu by zohrával Európsky parlament a Panafrický parlament. Okrem toho by EÚ a Afrika mohli podľa potreby viesť sektorové ministerské schôdzky a vytvoriť efektívne inštitucionálne mechanizmy pre politický dialóg na všetkých úrovniach partnerstva (celosvetovej, kontinentálnej, regionálnej, národnej a miestnej). Toto úsilie bude založené na existujúcich dvojročných schôdzkach ministerskej trojky a aktívnom dialógu medzi komisiami EÚ a AÚ , avšak najmä na celosvetovej úrovni (ktorá zahŕňa možnosť koordinácie pozícií a programov v multilaterálnych organizáciách a prostrediach) môžu byť potrebné nové mechanizmy. Vzhľadom na ambície strategického partnerstva by sa predstavitelia EÚ a Afriky mali zaviazať k tomu, že každé dva roky usporiadajú summit striedavo v EÚ a v Afrike. Toto jednotiace politické partnerstvo sa oficiálne začne v „Lisabonskej deklarácii“.

Týchto päť iniciatív, ktoré sú návrhmi EÚ na hlavné body lisabonského summitu, budú uvedené spolu s programami a činnosťami v iných oblastiach spoločného záujmu v akčnom pláne , ktorý bude pripojený k spoločnej stratégii.

Na lisabonský summit bude pripravený prvý akčný plán so spoločnými aktivitami v krátkodobom až strednodobom horizonte (v priebehu dvoch rokov do nasledujúceho summitu). Aby bol lisabonský summit úspešný a aby bol takým prelomom, ako sa od neho očakáva, musia EÚ a AÚ spoločne pripraviť akčný plán, ktorý by definoval ambiciózne kroky.

3.3. Spoločný dokument

Podrobnejší prehľad priorít a cieľov partnerstva je uvedený v spoločnom dokumente pripravenom Európskou komisiou a sekretariátom Rady: Po lisabonskom summite: Aby strategické partnerstvo medzi EÚ a Afrikou fungovalo.

Tento spoločný dokument spolu s týmto oznámením je príspevkom EÚ k spoločnej stratégii, o ktorej sa bude rokovať a ktorá sa bude finalizovať s africkými partnermi v priebehu leta a jesene 2007.

[1] Angola, Cape Verde, Kongo, Demokratická republika Kongo, Etiópia, Mozambik, Sierra Leone, Sudán a Tanzánia.

[2] Alžírsko (mier a bezpečnosť); Egypt (kultúrne predmety); Nigéria (dlh); Senegal (migrácia); Tunisko (pomoc); Líbya (potravinová bezpečnosť); Maroko (životné prostredie); Južná Afrika (obchod a regionálna integrácia). Za povšimnutie stojí, že Maroko, hoci nie je členom AÚ, sa zúčastnilo na schôdzkach ako chef de file za životné prostredie.

[3] KOM(2006) 870 : Európsky akčný program zameraný na kritický nedostatok zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách (2007 - 2013).