52007DC0212

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.4.2007

KOM(2007) 212 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Európska vesmírna politika{SEK(2007) 504}{SEK(2007) 505}{SEK(2007) 506}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Strategická úloha európskej vesmírnej politiky 4

3. Aplikácie 5

3.1. Satelitná navigácia 5

3.2. Pozorovanie Zeme 6

3.3. Satelitná komunikácia 6

3.4. Bezpečnosť a obrana 7

4. Základy 8

4.1. Veda a technika 8

4.2. Medzinárodná vesmírna stanica (MVS) a výskum slnečnej sústavy 9

4.3. Prístup k vesmíru 9

5. Konkurencieschopné európske vesmírne odvetvie 10

5.1. Regulačný rámec 10

5.2. Verejné investície do vesmírneho sektora 11

6. Správa a riadenie 11

6.1. Inštitucionálny rámec 11

6.2. Koordinovaný európsky vesmírny program 12

6.3. Medzinárodné vzťahy 13

PRÍLOHA 1: Key actions 14

PRÍLOHA 2: Glossary 16

1. ÚVOD

„V polovici 20. storočia sme našu planétu po prvýkrát uvideli z vesmíru. Niekedy v budúcnosti môžu historici dospieť k názoru, že tento pohľad zmenil naše vedomie viac než kopernikovská revolúcia v 16. storočí, ktorá hlboko otriasla ľudským vedomím, keď dokázala, že Zem nie je stredom vesmíru. Z vesmíru vidíme malú a krehkú guľu, ktorej nedominujú činnosti človeka a stavby, ale oblaky, oceány, zeleň a pôda“ [1].

Vesmír nám pomáha pochopiť krehkosť našich planetárnych systémov a ich komplexných vzťahov. Okrem toho nám poskytuje nástroje na riešenie mnohých iných výziev 21. storočia. Je veľmi dôležité a naliehavé, aby sa tieto nástroje efektívne využili pri implementácii širokého spektra politík. Vesmírne systémy poskytujú základ pre lepšie predpovede počasia, satelitné vysielanie a moderné navigačné služby a otvárajú nové možnosti televzdelávania a telemedicíny. Majú rozhodujúci význam pre kľúčové oblasti ekonomiky: synchronizácia komunikačných systémov, elektrických a finančných sietí závisí od merania času prostredníctvom satelitov. Satelitná komunikácia prinesie výhody všetkým občanom tým, že zabezpečí nákladovo efektívne riešenia pre služby, ako napr. televízory s vysokým rozlíšením, širokopásmové alebo mobilné televízory, najmä pre vzdialené a vidiecke oblasti. Vesmírna technika okrem toho prispieva k znalostnej ekonomike tým, že poskytuje nástroje potrebné na chápanie našej planéty, jej pôvodu, jej okolia, slnečného systému a kozmu. Môže podporiť aj európsku súdržnosť a identitu, pretože sa týka občanov vo všetkých krajinách. Môže poskytnúť aj cennú podporu európskej zahraničnej politike, najmä v oblasti humanitárnej pomoci a rozvoja.

Vesmírna stratégia sa v Európe úspešne buduje už 30 rokov v rámci ESA (Európska vesmírna agentúra). Avšak v čase, keď nové veľmoci vstupujú do vesmíru s najvyššími ambíciami a kapacitami, si Európa nemôže dovoliť prísť o možné ekonomické a strategické výhody vesmíru pre svojich občanov. Európa sa musí naďalej snažiť o zachovanie a zlepšenie svojho postavenia v globálnej konkurencii. Európa si musí udržať vedúcu úlohu v oblasti vesmírnych systémov a zostať neodmysliteľným partnerom na medzinárodnej úrovni, ktorý poskytuje prvotriedny vstup pre globálne inicitívy.

Na začiatku nového tisícročia sa EÚ, ESA a ich členské štáty zhodli na tom, že je potrebná komplexná európska vesmírna politika, ktorá by reagovala na tieto výzvy. Tento názor, ktorý odobrili vedúci predstavitelia štátov a vlád EÚ, bol potvrdený na 2. zasadnutí vesmírnej rady v roku 2005.

Európska vesmírna politika by mala Európskej únii, Európskej vesmírnej agentúre (ESA) a jej členským štátom umožniť zvýšiť koordináciu ich činností a programov a zorganizovať ich úlohy vo vesmírnom sektore; v tejto súvislosti by mala vytvoriť flexibilnejší rámec na uľahčenie investovania Spoločenstva do vesmírnych aktivít. Platí to aj pre vesmírne programy v oblasti bezpečnosti a obrany a pre integráciu vesmírnej politiky do určitých oblastí vonkajších vzťahov EÚ.

Prijali sa dôležité opatrenia na posilnenie vzťahu medzi ESA a EÚ, vrátane uzatvorenia rámcovej zmluvy ES – ESA[2] a začatia vlajkových projektov Galileo and GMES[3].

Komisia stanovila predbežné prvky vesmírnej politiky vo svojom oznámení z mája 2005[4]. Rada EÚ pre konkurencieschopnosť a ministerská rada ESA, ktoré sa v súlade s ustanoveniami rámcovej zmluvy stretli v júni 2005 ako „vesmírna rada“, reagovali stanovením usmernení o obsahu a povahe európskej vesmírnej politiky a o predbežných prvkoch európskeho vesmírneho programu.

Tento dokument bol preto vypracovaný po porade s členskými štátmi obidvoch organizácií a s inými zainteresovanými stranami. Táto svojho druhu prvá európska vesmírna politika je spoločným dokumentom Európskej komisie a generálneho riaditeľa ESA.

2. STRATEGICKÁ ÚLOHA EURÓPSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY

Rozvoj skutočnej európskej vesmírnej politiky je strategickou voľbou pre Európu, ak sa nechce stať irelevantnou. Vesmírne systémy sú strategickými zdrojmi, ktoré signalizujú nezávislosť a ochotu prevziať zodpovednosť na globálnej úrovni. Pôvodne boli vyvinuté v rámci vojenských alebo vedeckých projektov, v súčasnosti majú aj komerčnú infraštruktúru, od ktorej závisia dôležité sektory ekonomiky a ktorá zohráva dôležitú úlohu v každodennom živote občanov. Vesmírny sektor je však spojený s vysokými technologickými a finančnými rizikami a vyžaduje strategické investičné rozhodnutia.

Európa potrebuje účinnú vesmírnu politiku, aby mohla zohrávať globálnu vedúcu úlohu vo vybraných oblastiach politiky v súlade s európskymi záujmami a hodnotami. Aby mohla EÚ vykonávať takéto úlohy, stále viac sa spolieha na autonómne rozhodovanie na základe vesmírnych informačných a komunikačných systémov. Nezávislý prístup k vesmírnym kapacitám má preto pre Európu strategický význam.

Vesmírny sektor je hnacia sila a katalyzátor partnerstva pre rast a zamestnanosť. Predstavuje svetový objem trhu vo výške 90 mld. EUR s rastom 7 % ročne. Podiel európskych spoločností predstavuje 40 % komerčných trhov s výrobou a vysielaním satelitov a so satelitnými službami. Vesmírny sektor okrem toho poskytuje dobré možnosti pre technologické inovácie vo vybraných oblastiach a umožňuje rozvoj vedúcich trhov.

S cieľom reagovať na uvedené výzvy bude strategická úloha európskej vesmírnej politiky založená na mierovom využívaní kozmu všetkými štátmi, pričom pôjde o:

- rozvoj a využívanie vesmírnych aplikácií, aj v oblasti životného prostredia, rozvoja a globálnych klimatických zmien, ktoré slúžia na dosiahnutie cieľov verejnej politiky Európy a splnenie potrieb európskych podnikov a občanov;

- splnenie požiadaviek Európy na bezpečnosť a obranu, pokiaľ ide o vesmír;

- zabezpečenie silného a konkurencieschopného vesmírneho výrobného odvetvia, ktorý podporuje inovácie a rast, ako aj rozvoj a poskytovanie udržateľných, kvalitných a nákladovo efektívnych služieb;

- príspevok k znalostnej ekonomike prostredníctvom vysokých investícií do vesmírnej vedy a výraznej angažovanosti v medzinárodnom vesmírnom výskume;

- zabezpečenie neobmedzeného prístupu k novým a strategicky dôležitým technológiám, systémom a kapacitám s cieľom zaručiť nezávislé vesmírne aplikácie.

Na splnenie tejto strategickej úlohy je potrebné, aby EÚ, ESA a ich členské štáty zlepšili účinnosť a efektívnosť svojich vesmírnych aktivít prijatím dôležitých nových opatrení :

- vytvorenie európskeho vesmírneho programu a koordinácia vesmírnych aktivít na národnej a európskej úrovni so zameraním na potreby používateľov;

- zvýšenie synergie medzi vojenskými a civilnými vesmírnymi programami a technológiami s ohľadom na inštitucionálne kompetencie ; a

- vypracovanie spoločnej stratégie pre medzinárodné vzťahy vo vesmírnom sektore.

3. APLIKÁCIE

Kľúč k zabezpečeniu maximálnej politickej, ekonomickej a sociálnej návratnosti investícií do vesmírnych technológií spočíva v rozvoji a využívaní vesmírnych aplikácií, čo je v súlade s cieľmi politík EÚ a potrebami európskych podnikov a občanov. Meniace sa potreby európskych používateľov vyžadujú vybudovanie integrovaných vesmírnych systémov s hladkými prepojeniami medzi satelitnou a pozemskou telekomunikáciou, určovaním polohy a monitorovaním v oblastiach so strategickou, ekonomickou a spoločenskou hodnotou.

3.1. Satelitná navigácia

Európa sa zaviazala vybudovať trvalo udržateľný globálny civilný navigačný satelitný systém s kontrolou EÚ. Globálne trhy so satelitnými navigačnými zariadeniami a službami dosiahnu do roku 2025 podľa odhadov 400 mld. EUR. Po zavedení EGNOS[5] bol v rámci spoločnej iniciatívy EÚ a ESA vyvinutý systém GALILEO. Keďže v prípade systému GALILEO ide o strategickú infraštruktúru[6], obsahuje jeho štruktúra riadenia všetky potrebné nástroje na zaistenie bezpečnosti systému.

Štruktúry riadenia sa budú musieť prispôsobiť tak, aby sa pri rozvoji a prevádzkovaní systému GALILEO dosiahlo najlepšie zhodnotenie finančných prostriedkov a aby sa zabezpečila čo najefektívnejšia účasť verejných aj súkromných partnerov. Mnohé krajiny mimo EÚ majú záujem stať sa partnermi v programe. Spolupráca bude založená na zásade nediskriminácie a lojálnej spolupráce.

Technologická podpora pre systém GALILEO bude pokračovať prostredníctvom výskumu aplikácií a súvisiaceho programu na rozvoj systému. Aby sa mohli poskytnúť bezpečné a spoľahlivé aplikácie, musí sa vytvoriť potrebný rámec pre certifikované služby a produkty, globálne normy a kapacity na monitorovanie interferencie.

V každom prípade treba zabezpečiť, aby sa systém GALILEO začal používať bez ďalšieho omeškania a aby bol orientovaný na hľadanie bezpečných a najmodernejších riešení. Systém GALILEO zaručí spravodlivý a nediskriminačný prístup k tejto službe a jej kontinuitu a bezpečnosť. |

3.2. Pozorovanie Zeme

Autonómny prístup k informáciám o životnom prostredí, klimatických zmenách a bezpečnosti má pre Európu strategický význam. S lepším využívaním informácií získaných z pozorovania Zeme sú spojené významné ekonomické a sociálne výhody. Tieto informácie sa môžu použiť na riadenie prírodných zdrojov a včasné varovanie verejných orgánov, aby mohli znížiť následky nepriaznivých poveternostných podmienok a klimatických zmien, ako aj na krízový manažment.

Systém GMES zlepší monitorovaciu a hodnotiacu kapacitu Európy v oblasti politiky životného prostredia a prispeje k riešeniu otázok bezpečnosti . Systém uľahčí rozhodovanie na všetkých vládnych úrovniach tým, že v jednotlivých oblastiach politiky v rámci všetkých troch pilierov Zmluvy o EÚ zlepší údajovú základňu. Monitorovanie je okrem toho kľúčovým prvkom v boji proti klimatickým zmenám. Cieľom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) je globálna synergia pozorovaní Zeme, ku ktorej najväčším podielom z Európy prispieva GMES. Rozsah vzájomného dopĺňania medzi GMES a GEOSS bude stanovený v medzinárodnej stratégii GMES.

Komisia stanovila stratégiu zavedenia programu GMES[7] podľa mandátu udeleného Radou[8]. Tým sa optimalizuje plánovaná európska vesmírna a in-situ infraštruktúra a vyplnia sa zistené medzery, takže bude možné reagovať na požiadavky používateľov služieb. Doteraz prijaté rozhodnutia sú začiatkom snáh o zabezpečenie vesmírnych komponentov, ktoré majú spoločne financovať ESA a EÚ a ktoré má koordinovať a implementovať ESA. Európa bude zároveň posilňovať svoje meteorologické infraštruktúry a služby.

Na dosiahnutie plnej funkčnosti systému GMES stanovia EÚ a členské štáty vhodné spôsoby financovania, politiky, operačné infraštruktúry a riadiace opatrenia, aby sa zabezpečili trvalo udržateľné služby, ktoré spĺňajú identifikované potreby užívateľov. |

3.3. Satelitná komunikácia

Satelitná komunikácia, podporovaná investíciami súkromného sektora, najmä zo sektora rozhlasového vysielania a telekomunikácií, predstavuje v súčasnosti 40 % príjmu európskeho vesmírneho sektora. Je neoddeliteľnou súčasťou informačných a komunikačných technológií, ku ktorým patrí napr. program modernizácie riadenia leteckej dopravy v Európe. Ak majú byť komunikačné systémy nákladovo efektívne, musia sa vzájomne dopĺňať satelitné a pozemné siete. Operačné aplikácie sú orientované na trh. Európske spoločnosti sú na globálnych trhoch úspešné v prípade pevných aj mobilných satelitných služieb, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu, silný rast produktivity a veľké ziskové rozpätia. V najbližších rokoch vzniknú mnohé nové aplikácie spojené s vysokým rizikom a dlhodobými investíciami.

Európske politiky uľahčia zavedenie inovačných služieb vrátane agregovaného dopytu vo vzdialených a vidieckych oblastiach, aby boli satelitné služby rovnako realizovateľné ako pozemné riešenia. Technické kapacity vesmírneho odvetvia musia držať krok s globálnymi konkurentmi, ktorí často profitujú z investícií do obrany. EÚ bude investovať do budovania moderných technológií, aby dosiahla konvergenciu a interoperabilitu medzi pozemnými a satelitnými sieťami.

3.4. Bezpečnosť a obrana

V bezpečnostnej stratégii EÚ[9] sa zdôraznilo, že Európa je konfrontovaná s neustále sa meniacimi hrozbami, ktoré sú čoraz rôznorodejšie, čoraz menej viditeľné a menej predvídateľné. Komisia vo svojom pracovnom programe označila bezpečnosť občanov EÚ za jeden z troch hlavných cieľov. V boji proti týmto neustále sa meniacim hrozbám sa musia skombinovať civilné a vojenské riešenia. Vesmírne zdroje k tomu významne prispievajú.

Prístup EÚ ku krízovému manažmentu zdôrazňuje synergiu medzi civilnými a vojenskými aktérmi. V prípade vesmírneho systému sa potreby plánovania a realizácie civilných a vojenských operácií krízového manažmentu prekrývajú. Mnohé civilné programy sú polyfunkčné a plánované systémy ako GALILEO a GMES sa môžu použiť na vojenské účely. Členské štáty v Rade [10] zistili, že Európa potrebuje všeobecné vesmírne systémy na vojenské operácie a zdôraznili význam interoperability medzi civilnými a vojenskými použitiami[11]. Vojenské kapacity zostanú v kompetencii členských štátov, čo by ich nemalo odradiť od snahy o najlepšiu úroveň kapacít s ohľadom na ich národnú suverenitu a dôležité bezpečnostné záujmy. Spoločné využívanie a spájanie zdrojov európskych civilných a vojenských vesmírnych programov, používanie technológie s viacúčelovými technológiami a spoločných noriem umožní nákladovo efektívnejšie riešenia.

Ekonomika a bezpečnosť Európy a jej občanov čoraz viac závisí od vesmírnych kapacít, ktoré sa musia chrániť pred poruchami. V rámci platných zásad a inštitucionálnych kompetencií Európa výrazne zlepší koordináciu svojich vojenských a civilných vesmírnych programov, pričom sa nezbaví primárnej zodpovednosti konečného používateľa za financovanie. |

4. ZÁKLADY

4.1. Veda a technika

EÚ, ESA a ich členské štáty musia naďalej realizovať vysoké investície, aby si udržali vedúcu pozíciu vo vesmírnej vede. Týmto spôsobom budú neustále posúvať hranice technológie, pripravovať pôdu pre aplikácie a tým priamo prispievať ku konkurencieschopnosti výrobného odvetvia. Európski vedci stanovili svoje súčasné priority. V oblasti vedy o vesmíre sú stanovené v „kozmickej vízii“ ESA a týkajú sa podmienok pre život a vzniku planét, ako aj pôvodu a základných zákonitostí kozmu. Prioritou je základný a aplikovaný výskum v disciplínach ako napr. fyzika kvapalín a spaľovania, materiálové inžinierstvo a fyziológia človeka. Priority v oblasti geovedy sa dohodli v programe ESA „Živá planéta“ a vo FP7. Týkajú sa polárneho ľadu, oceánskych prúdov a fyziky vnútra Zeme. Vo svete vedy sa často vyskytuje medzinárodná spolupráca, ktorá neskôr vyústi do strategickejších vzťahov. Posilnenie základov vedy a techniky vo vesmírnom sektore bolo okrem tohto zapracované do FP7 EÚ.

Európa bude ambiciózna, pokiaľ ide o inovácie, identifikovanie strategicky dôležitých technológií a zabezpečenie ich financovania. Transfery technológií sa musia podrobne monitorovať z bezpečnostných aj komerčných dôvodov. Budú sa maximalizovať synergie s technológiami nesúvisiacimi s vesmírnym sektorom a zároveň sa vhodným spôsobom podporí využívanie nových technológií na účely vesmírneho výskumu. Rozvoj nových technológií môže výrobnému odvetviu členských štátov EÚ, najmä v strednej a východnej Európe, otvoriť nové možnosti v oblastiach, ktoré na trhu nie sú zastúpené. Proces harmonizácie programov technologického rozvoja, ktorý riadi ESA, zabezpečuje transparentnosť výskumu v celej Európe a pripravuje pôdu pre lepšiu koordináciu. EÚ bude prostredníctvom FP7 realizovať doplnkové aktivity.

Rozvoj a zachovanie know-how v celom európskom vesmírnom odvetví má rozhodujúci význam , ak sa majú systémy budovať na základe požiadaviek európskej politiky a ak sa má zabezpečiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Vesmírnu technológiu určujú inštitucionálne faktory. Krajiny ako Čína a India rýchlym tempom nadobúdajú kompetencie v oblasti vesmírnych technológií a stali sa vážnou konkurenciou na komerčných trhoch. Cieľom európskej stratégie technologického rozvoja je zabezpečiť udržateľné a koordinované investície a zároveň dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi technologickou nezávislosťou, strategickou spoluprácou a dôverou v silu trhu.

Európa musí bojovať aj s výrazným poklesom záujmu mladých ľudí o vedu, inžinierstvo a technológiu, ako aj o profesionálne uplatnenie v týchto disciplínach. Bez dostatočnej kvantity a kvality ľudského kapitálu v oblastiach súvisiacich s vedou, inžinierstvom a technológiou bude ohrozená znalostná ekonomika v Európe. Vzdelávacie programy a prostredie pre tvorivé učenie vytvárané v rámci špičkových vesmírnych projektov inšpirujú a motivujú študentov, aby hľadali profesionálne uplatnenie v oblasti vedy, inžinierstva a technológie[12], a zároveň zlepšujú chápanie vedy zo strany verejnosti.

Vesmírne aktivity prekračujú doteraz známe technické hranice a majú potenciál vzbudiť záujem mladších generácií. Komisia sa bude usilovať zvýšiť záujem mladých ľudí o oblasť vedy, inžinierstva a technológie. V tejto súvislosti sa diskutuje o odporúčaniach v skupine na vysokej úrovni pre vedu. V rámci projektu ESA „European Space Education Resource Office“ (ESERO) sa už s odborníkmi v oblasti vzdelávania vo viacerých členských štátoch pracuje na plnení osobitných vzdelávacích potrieb príslušného regiónu a vytvorení ľahkého prístupu k už existujúcim národným sieťam. Európa bude stavať na tejto iniciatíve a iných kontaktoch so sektorom vzdelávania.

Dosiahnutie najvyššej úrovne vedy má zásadný význam pre rozšírenie znalostnej základne, rozvoj nových technológií a aplikácií a získanie mladých ľudí pre vedu a inžinierstvo. |

4.2. Medzinárodná vesmírna stanica (MVS) a výskum slnečnej sústavy

Medzinárodné projekty na výskum vesmíru sú s ohľadom na európsku identitu politicky mimoriadne príťažlivé pre ich potenciál prispieť k tvorbe nových poznatkov, podporiť inovácie a zapojiť nové spoločnosti a výskumné organizácie do vesmírnych aktivít. Potom, čo USA, Čína a Rusko pokročili s ambicióznymi plánmi na výskum vesmíru, musí Európa čo najrýchlejšie zareagovať na tieto výzvy.

Lety do vesmíru s ľudskou posádkou a výskum vesmíru predstavujú symbolické aspekty vesmírnych aktivít. MVS ponúka jedinečné príležitosti pre základný a aplikovaný výskum vo vesmírnych podmienkach. Laboratórny modul Columbus a automatizovaný prepravný prostriedok (Automated Transfer Vehicle), ako aj prítomnosť európskej posádky zabezpečujú, že Európa bude v tomto projekte vnímaná ako partner. Znalosti a skúsenosti získané na medzinárodnej vesmírnej stanici sa na jednej strane premietajú do inovačných aplikácií, ktoré sú prínosom pre obyvateľov Zeme, napr. vyvíjanie nových materiálov a nových terapií v medicíne, a na druhej strane do prípravy budúcich letov na iné planéty.

Európa musí medzinárodnú vesmírnu stanicu optimálne využiť, pripraviť sa na verejne vnímaný, finančne realizovateľný a silný výskumný program, ktorý zahŕňa budovanie a demonštráciu inovačných technológií a kapacít a výskum Marsu vesmírnymi sondami, zameraný na hľadanie stôp po živote a na objasnenie otázky týkajúcej sa obývateľnosti tejto planéty. |

4.3. Prístup k vesmíru

Prístup k vesmíru vyžaduje stabilnú politickú podporu udržateľného európskeho programu nosných rakiet , ktorým sa zabezpečuje dostupnosť súvisiacej pozemnej infraštruktúry. Na základe hodnotenia dlhodobých možností strategickej spolupráce sa bude investovať do zdokonalenia existujúcich nosných rakiet a budovania nových systémov nosných rakiet. Systémy nie je možné financovať bez trvalého komerčného úspechu na svetových trhoch. Pri relatívne malom a otvorenom domácom inštitucionálnom trhu je však európsky sektor nosných rakiet vystavený prudkým výkyvom na komerčnom trhu, ktoré toto odvetvie ohrozujú.

Európa musí dôsledne využiť disponibilné vlastné zdroje v oblasti nosných rakiet. Rozhodnutie o službách týkajúcich sa vypúšťania rakiet v prípade letov ESA, prijaté ministerskou radou v roku 2005, bolo významným krokom v tomto smere. Európska vesmírna politika bude stimulovať dopyt po aplikovaných družiciach a službách týkajúcich sa vypúšťania rakiet. Postupne sa prostredníctvom jediného prevádzkovateľa sprístupní v európskom vesmírnom centre vo Francúzskej Guyane flexibilná škála nosných rakiet, k Ariane 5 pribudne nosná raketa Vega, ktorú vyvinula ESA, a ruská nosná raketa Sojuz.

Nezávislý a nákladovo efektívny prístup k vesmíru musí zostať strategickým cieľom Európy, ktorá pri definovaní a realizácii európskych programov na základe nákladovej efektívnosti, spoľahlivosti a vhodnosti letu uprednostní svoje vlastné zdroje nosných rakiet. |

5. KONKURENCIESCHOPNÉ EURÓPSKE VESMÍRNE ODVETVIE

Konkurencieschopné európske vesmírne odvetvie má strategický význam. Európa potrebuje silné a globálne konkurencieschopné spoločnosti na rozvoj a výrobu vesmírnych systémov a poskytovanie satelitných kapacít a služieb s pridanou hodnotou. Na splnenie tejto potreby je nevyhnutné, aby činitelia európskej verejnej politiky definovali jasné politické ciele v oblasti vesmírnych aktivít a investovali verejné prostriedky potrebné na ich dosiahnutie. Tieto verejné investície by mohli pomôcť vytvoriť kritické množstvo stimulujúce ďalšie verejné a súkromné investície. Politika odvetvia orientovaná na vesmír bude stimulovať aj spoločnosti konkurujúce v celom reťazci hodnôt a pomôže odvetviu zvládnuť vysoko cyklické výkyvy v dopyte, typické pre vesmírny sektor, investovať do technológie a zabezpečiť zachovanie strategicky dôležitých kapacít.

Efektívna politika odvetvia musí zahŕňať mnohé faktory vrátane regulácie, verejného obstarávania a výskumu a vývoja.

5.1. Regulačný rámec

Regulačný rámec špecifický pre vesmírny sektor určujú viaceré kľúčové faktory:

- Normy zabezpečujú jasný prehľad, pokiaľ ide o budúce trhy, a slúžia ako základ pre investície. Ak sú hlavnými používateľmi vesmíru verejné orgány, musia sa postarať o vypracovanie noriem.

- Je potrebné urýchlene zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi národnými a európskymi vesmírnymi a pozemnými systémami , ak má Európa maximálne využiť výhody svojich jednotlivých vesmírnych zdrojov. Interoperabilita a normalizácia sú úzko prepojené.

- V súlade so smernicou INSPIRE sa vypracujú opatrenia na prístup, najmä na prístup k údajom , aby sa poskytovateľom a používateľom služieb uľahčilo získavanie a využívanie údajov a aby sa zároveň zabezpečila kontrola zverejňovania dôverných informácií prostredníctvom jasných protokolov.

- Kontroly vývozu a dovozu sú v citlivom sektore samozrejmosťou , nemali by však byť nechcenou prekážkou pre tok technológií.

- Sú potrebné celoeurópske licencie na služby, frekvencie a obsah, ako aj flexibilnejší režim orientovaný na trh pri prideľovaní rádiových frekvencií. Aktívny prístup členských štátov k opätovnému prideľovaniu nedostatočne využívaných frekvencií, ktoré sú v súčasnosti pridelené verejným službám a vojsku, by umožnil uspokojenie požiadavky na vesmírne a pozemné infraštruktúry vyváženejším spôsobom a zachovanie vedecky využívaných frekvenčných pásiem[13].

5.2. Verejné investície do vesmírneho sektora

Vesmírny sektor predstavuje vedúci trh, na ktorom môžu verejné orgány vytvoriť podmienky pre inovácie riadené výrobným odvetvím[14]. Potreby verejnej politiky, pokiaľ ide o vesmír, sa musia bezodkladne agregovať účinným a nákladovo efektívnym spôsobom , aby sa zabezpečili možné ekonomické výhody a ďalšie verejné a súkromné investície. V tejto súvislosti nadobudne financovanie na medzivládnej úrovni a na úrovni Európskej únie, ako aj národné a multilaterálne programy, kľúčový význam. Keďže Európa investuje do vesmíru relatívne málo, musí sa o to viac usilovať o to, aby nedochádzalo k neudržateľným duplikáciám. Okrem toho je potrebné zabezpečiť nediskriminačný prístup k verejne financovanej infraštruktúre.

Malé a stredné podniky (MSP) majú rozhodujúci význam pre inovácie a skúmanie nových trhových príležitostí. Zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji nových aplikácií a služieb. Účasť MSP sa úspešne podporí prostredníctvom programov EÚ a ESA.

ES zvyšuje svoje výdavky na vesmír. V období rokov 2007 – 2013 vynaloží viac ako 2,8 mld. EUR na vesmírne aplikácie a aktivity. Prostriedky Spoločenstva vrátane financií spravovaných v rámci programov ESA sú predmetom nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ a vynakladajú sa podľa pravidiel verejnej súťaže.

Členské štáty investujú prostredníctvom ESA ročne takmer 3 mld. EUR a podobnú sumu do národných programov. Pre programy ESA platia zásady politiky odvetvia ustanovené v dohovore o ESA, podľa ktorých sa využívajú súťažné ponuky, ale zmluvy v odvetví sa prideľujú úmerne k výške finančných príspevkov od členských štátov („primeraná návratnosť“). Tým sa vlády stimulujú, aby investovali do európskych vesmírnych programov v oblasti výskumu a vývoja, a môže sa podporiť konkurencia medzi dodávateľmi v Európe, čo minimalizuje riziko vzniku monopolov. Týmto spôsobom sa umožnilo účelové využívanie finančných prostriedkov, konkurencieschopnosť a konvergencia národných priorít. Obmedzila sa však racionalizácia v oblasti zariadení u hlavných príjemcov zákazky a špecializácia u dodávateľov podsystémov.

Proces orientovaný na lepšiu efektívnosť, špecializáciu a konkurencieschopnosť európskeho výrobného odvetvia, ktorým sa do pravidiel ESA zavádza ďalšia flexibilita, má v nadväznosti na hodnotenie najnovšej reformy najmä s ohľadom na očakávané zvýšenie počtu členov ESA pokračovať.

6. SPRÁVA A RIADENIE

6.1. Inštitucionálny rámec

EÚ využije svoj celý vedúci potenciál na zisťovanie a zoskupovanie potrieb užívateľov a zjednotenie politickej vôle na podporu týchto a širších politických cieľov. Zabezpečí dostupnosť a kontinuitu operačných služieb na podporu svojej politiky. Bude prispievať k rozvoju, inštalácii a prevádzke príslušnej európskej vesmírnej infraštruktúry a bude maximálne využívať existujúce a plánované zdroje, ktoré má Európa k dispozícii, vrátane organizácie EUMETSAT[15]. Investície Spoločenstva boli realizované v rámci existujúcich kompetencií ako doplnenie prostriedkov členských štátov, táto prax má pokračovať aj v budúcnosti. Novším členom EÚ veľmi záleží na tom, aby aj ich spoločnosti a ekonomiky mohli využívať výhody spojené s vesmírnym sektorom; viaceré z nich žiadajú o riadne členstvo v ESA.

ESA a jej členské štáty, ako aj spolupracujúce štáty budú vyvíjať vesmírne technológie a systémy, ktoré majú pozitívny vplyv na inovácie a globálnu konkurencieschopnosť a slúžia príprave na budúcnosť. Ich aktivity sa zamerajú na výskum vesmíru a na základné nástroje ako prístup k vesmíru, vedecké poznatky a technológie. Budú sa usilovať o excelentnosť v oblasti vedy a podporovať technologickú prípravu a schvaľovanie vesmírnych systémov, ktoré zodpovedajú potrebám používateľov vrátane politík EÚ. Pri implementácii programov výskumu a vývoja s vesmírnou zložkou, ktoré financuje EÚ, sa bude využívať riadiaca a technická expertíza agentúry ESA, ktorá bude koordinovať ostatné relevantné agentúry a subjekty v Európe.

Skutočnosť, že EÚ a ESA majú rozdielne prístupy, nejednotné právne postupy a rozdielne členstvo, môže spomaliť proces rozhodovania , ako ukázali doterajšie skúsenosti so systémom GALILEO. Rámcovou zmluvou sa výrazne zlepšila spolupráca pri tvorbe politiky medzi ES a ESA a s členskými štátmi. Zmluva bude predmetom hodnotenia a v prípade potreby bude vylepšená.

Rozhodujúci význam pre zapojené vládne orgány a pre investorov a používateľov vo vesmírnom sektore má jasný rámec na zabezpečenie účinnej tvorby politiky a riadenia programov . Tento rámec by mal naďalej zahŕňať aktivity, na ktorých by sa členské štáty v súlade s medzivládnymi opatreniami zúčastňovali na nepovinnom základe, pričom môžu použiť dodatočné zdroje z oblasti výskumu a v prípade potreby prevádzkové rozpočtové prostriedky Spoločenstva. Na splnenie potrieb všetkých členských štátov EÚ a ESA je potrebné prijať vhodné administratívne opatrenia. Mal by sa preskúmať rámec EÚ s cieľom zistiť možnosť takejto efektívnej koordinácie.

Rámcová zmluva medzi ES a ESA predstavuje pevný základ pre opatrenia na koordináciu medzivládnych akcií a akcií Spoločenstva. Keďže EÚ zohráva vo vesmírnom sektore stále dôležitejšiu úlohu, cieľom EÚ a ESA je aj v budúcnosti užšia a efektívnejšia spolupráca, najmä vývoj vesmírnych systémov a poskytovanie s nimi súvisiacich služieb relevantných pre jednotlivé politické oblasti EÚ. |

6.2. Koordinovaný európsky vesmírny program

Európsky vesmírny program bude predstavovať spoločný, obsiahly a flexibilný programový základ pre realizáciu všetkých vesmírnych aktivít. Do toho procesu bude zapojená organizácia EUMETSAT a iné relevantné subjekty. Na každý projekt realizovaný v rámci programu sa vzťahujú právne a finančné obmedzenia financujúceho orgánu. Súkromný sektor bude do rozvoja výrobkov a služieb zapojený v čo najvyššej miere; kedykoľvek to bude možné, preskúmajú sa verejno-súkromné partnerstvá spoločne zdieľajúce riziko. Predbežné prvky programu sú zahrnuté v dokumente súvisiacom s touto politikou.

Európa musí dôsledne presadzovať maximálnu komplementaritu a transparentnosť všetkých vesmírnych programov a zároveň musí zabrániť vzniku monopolových štruktúr a nadmernej kapacity. Členské štáty by mali naďalej orientovať svoje národné programy na spoločné európske ciele. Hnacou silou tohto procesu budú používatelia. |

6.3. Medzinárodné vzťahy

Európa musí zostať neodmysliteľným medzinárodným partnerom, ktorý poskytuje prvotriedny vstup do globálnych iniciatív a zohráva vedúcu úlohu vo vybraných oblastiach v súlade s európskymi záujmami a hodnotami. Európa musí pri všetkej otvorenosti k spolupráci presne posúdiť, kedy sa má spoliehať na partnerov a kedy si má zachovať nezávislosť. Európa posúdi možnosti spolupráce podľa toho, či sprístupňujú doplnkové kapacity alebo trhy; či sú úsilie, náklady a riziká medzi partnermi spravodlivo rozdelené; či poskytujú príspevok k vonkajšej politike EÚ, najmä pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj, spoluprácu s vyspelými krajinami, stabilitu a humanitárnu pomoc, najmä so zameraním na Afriku a susedské krajiny EÚ; a či sú relevantné pre programové priority. Európa sa zaväzuje, že pri sledovaní týchto cieľov bude plne dodržiavať zmluvy a dohovory uzatvorené s OSN.

EÚ prevezme vedenie pri programoch na vývoj aplikácií v rámci tvorby svojej politiky (najmä systém GALILEO a GMES), zatiaľ čo ESA prevezme vedenie v Európe pri programoch v oblasti vedy, nosných rakiet, technológie a vesmírnych letov s ľudskou posádkou. EÚ a ESA sa poradia medzi sebou a s členskými štátmi a v prípade potreby s inými relevantnými partnermi ako je napr. organizácia EUMETSAT.

PRÍLOHA 1: Key actions

The implementation of the European Space Policy during the short-term will involve a number of specific actions. These have been identified and are listed below.

1. During 2007, the Commission will draw up an action plan on the basis of the public response to its Green Paper on GALILEO applications; and will also propose the appropriate legal and managerial framework to address the requirements of international partners, while safeguarding European interests.

2. The first three operational GMES services covering land, marine and emergency response will enter pilot phase by 2008, funded under FP7. The Commission will make proposals by 2009 on the programmatic and institutional framework for a sustainable GMES system, after close consultation with stakeholders . ESA will continue to coordinate and implement the development of the GMES space infrastructure in line with identified needs of service users and by 2008 will also propose, in close cooperation with EUMETSAT, activities for Meteosat Third Generation .

3. On integrated space applications , ESA and Commission will propose new R&D projects, including integration with terrestrial systems, before end-2008. SESAR, the Single European Sky Air Traffic Management Research Programme will represent an example of structured demand for integrated services.

4. The EU will invest through FP7 on development of integrated satellite communications networks and services, to ensure interoperability with terrestrial networks for new market opportunities. ESA will invest in new technologies, system design capabilities and innovative services in the framework of its telecommunications R&D programme.

5. The different actors concerned with security and defence will continue to implement the 'ESDP and Space' Roadmap[16] and will set up a mechanism to exchange information and identify opportunities for increasing coordination and synergy. Before end-2007, the EU Council will identify the requirements within the ESDP framework relevant to GMES services dedicated to security users. ESA will propose a programme to develop common security technologies and infrastructures.

6. On space science and technology , ESA will prepare funding proposals in support of the Cosmic Vision Programme by 2008 and propose new technology R&D activities, in coordination with the EC through FP7, including to reduce dependence on critical technologies from non-European suppliers.

7. Europe will pursue the effective exploitation and utilisation of the International Space Station from 2007 onwards based on the launch of Automated Transfer Vehicle-based services and the Columbus module. By 2008, ESA will produce proposals for the involvement of Europe in the international exploration endeavour presenting options in planetary exploration and in cooperative development of human transport capabilities.

8. ESA will prepare scenarios and propose programmes to develop technologies for next generation launchers through 2008, while supporting the exploitation of existing systems. During 2007, the Commission will evaluate the benefits of negotiating reciprocal opening of public sector markets in its dialogues with major space partners.

9. The Commission envisages to ask the European standards organisations to make a systematic assessment of necessary future standardisation in support of the regulatory framework; intends to evaluate the need to legislate at European level to achieve the control of satellite-derived dat a dissemination or other harmonisation of legislation; further encourage the move to a flexible, market based approach for spectrum allocation and to encourage pan-EU approaches to spectrum use ; and to discuss with Member States and international partners how export control regulations can be better streamlined.

10. The Commission and ESA will propose to the Member States by 2008 a coordination mechanism covering all programmes , to operate in close coordination with EUMETSAT and other relevant entities, with a view to reinforcing and regularly updating the European Space Programme.

11. The EC-ESA Framework Agreement may be complemented as needed on the basis of an evaluation of experience to date. In addition, the Commission and ESA are conducting an appraisal of the main possible cost-efficient scenarios for optimising the organisation of space activities in Europe and adapting the EU-ESA relationship accordingly, in accordance with the request made by the 'Space Council' at its second meeting in June 2005.

12. The EU, ESA and their Member States will establish a coordination mechanism on international relations by end-2007, associating other relevant entities as appropriate, and develop a joint strategy for international relations in space by the end of 2008.

PRÍLOHA 2: Glossary

Ariane | Europe's heavy payload space launcher. There have been several versions of the launcher from the first in 1979 to the present day Ariane 5. |

ATV | Automated Transfer Vehicle: multipurpose support spacecraft under development by ESA to be launched on Ariane 5 in order to transport supplies and fuel to the International Space Station |

CFSP | Common Foreign and Security Policy, established and is governed by Title V of the Treaty on European Union. |

Columbus | The European Space Agency's multifunction laboratory and largest contribution to the International Space Station. |

Cosmic Vision | ESA’s long-term plan for space science. |

CSG | Centre Spatial Guyanais, Europe’s spaceport operated by Centre National d’Etudes Spatiales (CNES) under an agreement with the European Space Agency. Strategic facility aimed at providing Europe with access to space with the optimal geographical conditions for geostationary launches. |

EC-ESA Framework Agreement | Framework Agreement between the European Community and the European Space Agency: approved on the EC side by Council Decision (12858/03 RECH 152 7 October 2003); came into force May 2004. |

EGNOS | European Geostationary Navigation Overlay Service, an augmentation signal to work in conjunction with the US Global Positioning System (GPS) and the Russian Global Orbiting Navigation Satellite System (GLONASS) military navigation satellite systems. |

ESDP | European Security and Defence Policy. |

'ESDP and Space' | Council 11616/1/04 ESDP and Space Roadmap' Initial roadmap for achieving the steps specified in the European Space Policy: ESDP and Space' (9505/05 dated 30 05 2005) |

EUMETSAT | European Organisation for the Exploitation of Meteorological Satellites, an intergovernmental organisation established by Convention. It currently has 20 members and 10 cooperating states |

European Security Strategy | 'A secure Europe in a better world – The European Security Strategy'; approved by the European Council on 12 December 2003. |

FP7 | The Seventh EU Framework Programme for Research and Technological Development |

GALILEO | Europe’s global radionavigation satellite system. Joint EU/ESA development composed of a constellation of 30 satellites in medium Earth orbit. GALILEO will provide users with highly accurate timing and positioning services. |

GEOSS | Global Earth Observation System of Systems. The purpose of GEOSS is to achieve comprehensive, coordinated and sustained observations of the Earth system, in order to improve monitoring of the state of the Earth, increase understanding of Earth processes, and enhance prediction of the behaviour of the Earth system. |

GMES | Global Monitoring for Environment and Security GMES is a joint EU/ESA initiative combining space and in-situ observing systems to support European goals regarding sustainable development and global governance. (see GMES: From Concept to Reality’ – COM(2005) 565 final (10.11.2006)). |

GNSS | Global Navigation Satellite System, a generic term for satellite systems providing global positioning and timing services. |

GSA | GNSS Supervisory Authority, created by an EU Council Regulation to managing the public interest in the Galileo project. |

INSPIRE | 'INfrastructure for SPatial InfoRmation in Europe', European Commission Proposal for a Directive. |

ISS | International Space Station: a research laboratory orbiting the Earth, currently being built through an international partnership. |

Living Planet | ESA’s long-term programme for Earth science. |

Meteosat | METEOrological SATellite, Europe's geostationary weather geostationary satellite system, developed by the European Space Agency and now operated by EUMETSAT. |

Partnership for Growth and Jobs | See Lisbon Action Programme for Growth and Employment, “Working Together for Growth and Jobs: a New Start for the Lisbon Strategy” COM(2005) 24, 2.2.2005. |

RSPG | Radio Spectrum Policy Group, see Commission Decision No 2002/622/EC of 26 July 2002 establishing a Radio Spectrum Policy Group [Official Journal L 198 of 24.07.2002] |

SESAR | Single European Sky Air Traffic Management Research Programme |

Soyuz | Russian space launcher being introduced to CSG under agreements between CNES, the Russian space agency and ESA. |

Space Council | The concomitant meeting of the Competitiveness Council of the EU and the Ministerial Council of the ESA, as established by the EC-ESA Framework Agreement. |

Vega | Small launcher currently under development by ESA, designed to place 300 to 2000 kg satellites into low-Earth orbit. |

[1] Naša spoločná budúcnosť: Správa svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj, OSN 1987.

[2] Rozhodnutie Rady o podpísaní rámcovej zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou ((12858/03 RECH 152 zo 7. októbra 2003).

[3] Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti.

[4] Európska vesmírna politika – predbežné prvky KOM(2005) 208,v konečnom znení, 23.5.2005.

[5] Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba.

[6] Európska rada, Laeken, 14. december 2001.

[7] „Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES): Od konceptu k realite“ – KOM(2005) 565.

[8] Rezolúcia Rady 2001/C 350/02 (13.11.2001).

[9] Bezpečnejšia Európa v lepšom svete – Európska bezpečnostná stratégia.

[10] „EBOP (európska bezpečnostná a obranná politika) a vesmír“.

[11] Výbor Európskej Rady pre civilný krízový manažment.

[12] „Pupils’ and Parents’ Views of the School Science Curriculum“, King's College Londýn, január 2000.

[13] Správa a stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra z 25. októbra 2006.

[14] „Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ“ – KOM(2006) 502.

[15] Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc.

[16] 'Initial roadmap for achieving the steps specified in the European Space Policy: ESDP and Space' (9505/05)