52007DC0121

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.3.2007

KOM(2007) 121 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o fungovaní systémov včasného varovania a reakcie (Early Warning and Response Systems, EWRS) siete Spoločenstva na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných chorôb v rokoch 2004 a 2005 (Rozhodnutie 2000/57/ES)

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o fungovaní systémov včasného varovania a reakcie (Early Warning and Response Systems, EWRS) siete Spoločenstva na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných chorôb v rokoch 2004 a 2005 (Rozhodnutie 2000/57/ES) (Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD 3

2. FUNGOVANIE SYSTÉMOV EWRS 3

2.1. Udalosti oznámené v roku 2004 3

2.2. Reakcia a sledovanie udalostí oznámených v roku 2004 4

2.3. Udalosti oznámené v roku 2005 5

2.4. Reakcia a sledovanie udalostí oznámených v roku 2005 6

3. NOVÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY 7

4. ZLEPŠENIE INFORMAČNÉHO NÁSTROJA 7

5. SIMULAČNÉ CVIČENIE „SPOLOČNÝ ZÁKLAD“ 8

6. EURÓPSKE STREDISKO NA PREVENCIU A KONTROLU CHORÔB 8

7. ZÁVER 9

1. ÚVOD

Rozhodnutím 2119/98/ES[1] sa zriaďuje systém včasného varovania a reakcie (EWRS) ako funkcia siete Spoločenstva na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných chorôb. V rozhodnutí 2000/57/ES[2] sa uvádza, že systém EWRS je určený na udalosti s významom pre Spoločenstvo, ako je to uvedené v prílohe I, a zriaďujú sa pracovné postupy EWRS. Každý členský štát určí oficiálne kontaktné miesto štruktúry alebo orgánov týkajúcich sa funkcie včasného varovania a reakcie a oznámi ho Komisii a ostatným členským štátom (čl. 9, 2119/98/ES). Po oznámení dostanú kontaktné miesta od Komisie prihlasovacie meno a heslo na prístup do systému s plnou autorizáciou na písanie a čítanie správ[3] v systéme.

V článku 3.1 rozhodnutia 2000/57/ES sa uvádza, že príslušné orgány členských štátov predložia každý rok najneskôr do 31. marca analytickú správu o udalostiach oznámených v rámci systému včasného varovania a reakcie. Tiež sa v ňom uvádza, že Komisia na základe týchto správ preskúma vo výročnej správe fungovanie systému EWRS a v prípade potreby navrhne jeho zmeny (článok 3.2).

Touto správou sa skúma fungovanie systému EWRS v rokoch 2004 a 2005. Vyvodzujú sa závery zo správ predložených členskými štátmi a zo skúseností s fungovaním systému EWRS v uvedenom období.

2. FUNGOVANIE SYSTÉMOV EWRS

2.1. Udalosti oznámené v roku 2004

V roku 2004 bolo prostredníctvom systému EWRS oznámených celkove 105 udalostí. Analýzou boli vylúčené skúšobné správy rozposielané za účelom kontroly fungovania systému a služobné oznámenia.

Zo 105 správ bolo 30 informačných správ, 32 správ aktivačnej úrovne 1[4], 18 správ aktivačnej úrovne 2 a 3 správy aktivačnej úrovne 3; 22 správ sa týkalo opatrení prijatých ako reakcia na konkrétne situácie (plánované opatrenia, prijaté opatrenia a koordinácia opatrení). Geografický pôvod udalostí, ktoré spustili mechanizmus oznamovania, bol tento: 12 vo Francúzsku, 11 vo Vietname, 7 v Holandsku, 6 v Číne, 5 v Taliansku a Nemecku, 4 v Spojenom kráľovstve a Španielsku, 3 v Rakúsku, Belgicku a Egypte, 2 vo Fínsku, Nórsku, Thajsku a Spojených štátoch a 1 v Grécku, Írsku, Litve, vo Švédsku, v Portugalsku, Poľsku, Lotyšsku, Maďarsku, na Islande, v Turecku, Brazílii, Maroku, Senegale, Saudskej Arábii, Japonsku, Izraeli, Dominikánskej republike, Kanade a Indonézii. Dve správy sa týkali udalostí, ktoré sa vyskytli vo viac ako jednej krajine v Ázii. Štyri boli v kategórii správ „neuvedené v zozname“, 3 v kategórii „neuplatniteľné“ a 2 v kategórii „neznáme“.

Čo sa týka prerozdelenia udalostí podľa chorôb alebo syndrómu, 21 sa týkalo chrípky, 8 legionelózy, 6 variantu Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby a salmonelózy, 5 akútnej hnačky, 4 tuberkulózy a meningitídy, 3 cholery a hepatitídy, 2 slezinovej plesne, encefalitídy, malárie, besnoty, hemoragickej horúčky, horúčky dengue, osýpok a horúčky, 1 záškrtu, shigelózy a mumpsu. Dvadsaťštyri správ bolo v kategórii chorôb „neuvedené v zozname“ a 2 správy boli v kategórii „neuplatniteľné“. Prerozdelenie správ podľa patogénov odráža rozdelenie podľa chorôb alebo syndrómov. Celkove bolo zaslaných 157 poznámok za účelom sledovania oznámených udalostí.

2.2. Reakcia a sledovanie udalostí oznámených v roku 2004

Špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva si vyžadovalo len niekoľko udalostí oznámených v roku 2004. Väčšina z nich bola kontrolovaná uplatnením opatrení v oblasti verejného zdravotníctva na vnútroštátnej úrovni. Deväť prípadov vyžadovalo zložitejšiu reakciu vrátane koordinácie opatrení a kontaktov medzi orgánmi verejného zdravotníctva v členských štátoch. Tieto udalosti boli adekvátne sledované a týkala sa ich väčšina poznámok prijatých prostredníctvom systému EWRS (126 zo 157 poznámok, 82,2 %). Oznámené udalosti boli zriedkakedy „uzatvorené“ oficiálnou správou.

V nasledujúcich odsekoch je uvedené stručné zhrnutie týchto 9 prípadov.

2.2.1. Taliansko a Nemecko oznámili dve prepuknutia legionelózy. Obidve prepuknutia súviseli s výletnými loďami a vyžadovali urgentné kontakty medzi orgánmi verejného zdravotníctva, aby sledovali všetky osoby, ktoré boli vystavené zdroju infekcie, a aby upozornili orgány verejného zdravotníctva v členských štátoch za účelom včasného naplánovania opatrení v cieľových prístavoch.

2.2.2. Šesť správ a 55 poznámok (35 % z celkového počtu poznámok) bolo zaslaných po oznámení prvých prípadov výskytu vírusu vysoko patogénnej vtáčej chrípky typu A/H5N1 u ľudí vo Vietname. Táto udalosť bola predzvesťou rapídne sa šíriacej epidémie vtáčej chrípky v Ázii. Pravidelné zasielanie správ prostredníctvom systému EWRS a organizácia častých telekonferencií v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) umožnili, aby členské štáty a Komisia boli pravidelne informované o vývoji situácie a o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni a aby posilnili koordinovanú reakciu na úrovni Spoločenstva.

2.2.3. Dve udalosti v súvislosti s vírusovou infekciou West Nile oznámili Írsko a Francúzsko. Prvá udalosť sa týkala írskeho občana, ktorý sa nakazil v oblasti Algarve (Portugalsko) a bola úzko sledovaná Írskom a Portugalskom v spolupráci s Komisiou. Druhá udalosť uvádzala množstvo prípadov vírusu West Nile u strážnych zvierat v meste Sainte Marie de la Mer (južné Francúzsko). Obidva prípady boli okamžite oznámené prostredníctvom systému a príslušné členské štáty prijali opatrenia na posilnenie dohľadu a na aktivovanie výnimočných plánov na vnútroštátnej úrovni, aby sa minimalizovalo riziko infekcií vírusom West Nile u ľudí vrátane jeho prenosu pri transfúzii krvi.

2.2.4. V auguste Francúzsko oznámilo udalosť spojenú s nelegálnym dovezením besného psa do EÚ. Pes uhryzol alebo bol v tesnom kontakte s niekoľkými osobami vrátane detí v rôznych turistických oblastiach Francúzska. V tomto prípade mali informácie, ktoré Francúzsko dostalo prostredníctvom systému EWRS, kľúčový význam pri podrobnom informovaní orgánov verejného zdravotníctva v členských štátoch, aby prijali všetky opatrenia na sledovanie tých osôb, ktoré prišli do kontaktu s týmto psom, a ich zaočkovanie.

2.2.5. Nemecko oznámilo v auguste prepuknutie hepatitídy typu A, ktorá sa vyskytla v egyptskom letovisku. Toto prepuknutie zahŕňalo 274 potvrdených prípadov zo 7 členských štátov a zo Švajčiarska. Táto udalosť vyvolala otázky potenciálnych rizík pre občanov EÚ pri cestovaní do zahraničia, najmä do tropických a subtropických oblastí a využitia potenciálnych informácií, ktoré by sa mohli rozširovať prostredníctvom cestovných kancelárií v EÚ.

2.2.6. V októbri 2004 boli na letisku Zaventem v Bruseli zachytené dva dravé vtáky z Thajska infikované vysoko patogénnym vírusom vtáčej chrípky typu A/H5N1, ktoré boli ukryté v batožine cestujúceho. Po potvrdení infekcie zaslali belgické orgány verejného zdravotníctva varovnú správu prostredníctvom systému EWRS, aby umožnili členským štátom implementáciu aktivít na sledovanie cestujúcich, ktorí boli v tom istom lietadle a ktorí mohli byť vystavení tomuto vírusu. Po tejto udalosti bolo prijatých dvadsaťdva poznámok z 11 členských štátov. Bolo sledovaných niekoľko cestujúcich, ale neboli zistené žiadne prípady chrípky typu A/H5N1.

2.2.7. 5. júla 2003 Svetová zdravotnícka organizácia oznámila, že bol prerušený posledný reťazec prenosu syndrómu akútneho respiračného zlyhania (SARS) na ľudí. Avšak od júla 2003 sa syndróm SARS znovu objavil v štyroch prípadoch. Tri výskyty boli pripísané porušeniam predpisov biologickej bezpečnosti v laboratóriách (Singapur, Taipei a Peking) a jeden (Guangzhou, Čína) bol spojený s vystavením zdrojom zvierat a životného prostredia. Služby Komisie oznámili udalosti týkajúce sa SARS v roku 2004 prostredníctvom systému EWRS a opatrenia na prípravu a reakciu na možný návrat SARS boli posilnené na úrovni Spoločenstva vrátane otázok týkajúcich sa biologickej bezpečnosti v laboratóriách.

2.3. Udalosti oznámené v roku 2005

V roku 2005 bolo celkove oznámených 103 udalostí prostredníctvom systému EWRS. Zo 103 správ bolo 36 informačných správ, 49 správ aktivačnej úrovne 1 a 7 správ aktivačnej úrovne 2. V roku 2005 neboli oznámené žiadne správy aktivačnej úrovne 3. Jedenásť správ sa týkalo opatrení prijatých ako reakcia na konkrétne situácie (plánované alebo prijaté opatrenia a koordinácia opatrení). Geografický pôvod udalostí, ktoré spustili oznamovania, bol tento: 12 vo Francúzsku, 5 v Španielsku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku, 4 v Nemecku a Dánsku, 3 v Litve, Holandsku a Portugalsku, 2 v Estónsku, Grécku, Poľsku, Fínsku, Nórsku, Turecku, Angole a Ruskej federácii, 1 v Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Českej republike, Rumunsku, Chorvátsku, Nigérii, na Komorských ostrovoch, v Indii, Botswane, Kanade, Demokratickej republike Kongo, vo Vietname, v Spojených štátoch, Egypte a na Kube. Šesť správ sa týkalo viac ako jednej krajiny v Európe (vrátane členských štátov) a 20 bolo v kategórii „neuplatniteľné“.

Čo sa týka prerozdelenia udalostí podľa chorôb alebo syndrómov, 15 sa týkalo salmonelózy, 13 chrípky, 10 akútnej hnačky, 5 legionelózy a osýpok, 4 variantu Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby, 3 cholery, meningitídy a horúčky, 2 hemoragickej horúčky, hemolytického uremického syndrómu, malárie, shigelózy a besnoty a 1 slezinovej plesne, hepatitídy, otravy jedlom, melioidózy, sexuálne prenosnej infekcie, rubeoly, moru, encefalitídy, záškrtu a botulizmu. Sedemnásť správ bolo v kategórii „neuplatniteľné“ a 5 v kategórii „neuvedené v zozname. Rovnako ako v roku 2004, prerozdelenie správ podľa patogénov značne odráža rozdelenie podľa chorôb alebo syndrómov. Celkove bolo zaslaných 131 poznámok za účelom sledovania oznámených udalostí. Rovnako ako v roku 2004, udalosti boli zriedkakedy „uzatvorené“ oficiálnymi správami.

2.4. Reakcia a sledovanie udalostí oznámených v roku 2005

Opatrenia, ktoré prijali členské štáty na vnútroštátnej úrovni, boli dostatočné na kontrolu šírenia značnej väčšiny udalostí. Šesť prípadov však vyžadovalo koordinovanú reakciu, zahŕňajúcu kontakty medzi orgánmi verejného zdravotníctva v členských štátoch. Štyri z nich sa týkali šírenia hrozby vtáčej chrípky do európskeho regiónu (Rumunsko, Rusko, Ukrajina a Turecko).

2.4.1. V auguste 2005 sa do Ruska dostal vysoko patogénny vírus vtáčej chrípky typu A/H5N1. Tieto udalosti, ako aj tri ďalšie prepuknutia vtáčej chrípky v Rumunsku, Turecku a Ukrajine, Komisia okamžite oznámila členským štátom. Zdieľanie informácií prostredníctvom správ a telekonferencií povzbudilo zjavné úsilie koordinovať a prijať opatrenia na posilnenie pripravenosti reagovať na možný vývoj období pandemických hrozieb. Členské štáty boli pravidelne informované prostredníctvom systému EWRS o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni a bola dosiahnutá konzistentná reakcia na úrovni Spoločenstva (najmä monitorovanie situácie, realizácia aktívneho dohľadu, informovanie občanov EÚ cestujúcich do a z postihnutých oblastí, posilnenie synergií s veterinárnymi službami, dokončovanie pandemických plánov).

2.4.2. V marci 2005 veľké prepuknutie hemoragickej horúčky Marburg vyžadovalo technickú pomoc pracovníkov niekoľkých európskych mimovládnych organizácií v Angole. Následkom tohto prepuknutia zomrel v Luande občan EÚ; ostatní členovia mimovládnych organizácií, ktorí prišli do styku s chorobou alebo infikovanými pacientmi, boli izolovaní alebo evakuovaní do príslušných krajín pôvodu (najmä Taliansko a Portugalsko). Informácie poskytnuté prostredníctvom systému EWRS umožnili koordináciu rýchlej reakcie na prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni, aby sa pripravili špeciálne izolačné zariadenia v nemocniciach (biologická bezpečnosť úrovne 4) za účelom izolovania kontaktov a prepravy vzoriek v celej EÚ na laboratórnu diagnostiku.

2.4.3. 13. apríla 2005 Komisia rozposlala správu systému EWRS, čo sa týka udalosti súvisiacej s chybne distribuovanými vzorkami živého vírusu chrípky typu A/H2N2, aby sa vykonali testy kontroly kvality (testovanie odbornosti). Príslušný vírus A/H2N2 bol podobný kmeňu A/H2N2, ktorý koloval medzi ľuďmi v rokoch 1957 –1958 na začiatku tzv. ázijskej chrípkovej pandémie. Kolégium amerických patológov zasielalo fľaštičky so živým vírusom do viac ako 3 700 laboratórií v 18 krajinách od októbra 2004 do začiatku apríla 2005. V EÚ sa tento kmeň rozšíril do Belgicka, Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva. Komisia informovala o incidente kontaktné miesta EWRS v príslušných členských štátoch a boli prijaté pracovné postupy na zničenie vírusu na vnútroštátnej úrovni. Všetky prijaté vzorky boli zničené a neboli zistené žiadne prípady chrípky – ako syndróm medzi osobami, ktoré manipulovali s týmito vzorkami a spracovávali ich.

3. NOVÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY

Odo dňa pristúpenia 10 nových členských štátov v máji 2004 majú tieto štáty úplný prístup do systému EWRS a aktívne využívajú systém na oznamovanie nových udalostí aj na sledovanie poznámok k udalostiam, ktoré oznámili ostatné členské štáty alebo Komisia. Šesť nových členských štátov v roku 2004 (Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Slovinsko) a šesť v roku 2005 (Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Slovinsko) zaslalo celkove 7 správ v roku 2004 a 10 správ v roku 2005. Zo 7 správ zaslaných v roku 2004 boli 3 aktivačnej úrovne 1, 2 aktivačnej úrovne 2 a 2 správy sa týkali opatrení prijatých ako reakcia na špecifické epidemiologické situácie (plánované opatrenia). Čo sa týka charakteru udalostí, ktoré v roku 2004 vyvolali oznamovania, 3 udalosti boli spojené s prepuknutím akútnej hnačky a ostatné správy boli oznámenia týkajúce sa vírusu dengue, legionelózy, shigelózy a vírusu West Nile. Z 10 správ zaslaných v roku 2005 bolo 8 správ aktivačnej úrovne 1 a 2 správy boli notifikačné opatrenia naplánované ako reakcia na konkrétne udalosti. Udalosti týkajúce sa prepuknutí vtáčej chrípky, akútnej hnačky a salmonelózy boli oznámené dvakrát a ďalšie oznámenia súviseli s kliešťovou encefalitídou, maláriou, otravou jedlom a cholerou.

Nedávna analýza, ktorú pripravilo Európske stredisko na prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control, ECDC)[5], pokrývajúca obdobie od júna do decembra 2005, ukázala, že počet hrozieb oznámených prostredníctvom systému EWRS je porovnateľný medzi novými a starými členskými štátmi (po úprave populácie), čo znamená dobrú integráciu nových členských štátov do výstražného systému EÚ pre prenosné choroby.

4. ZLEPŠENIE INFORMAČNÉHO NÁSTROJA

SYSTÉM DOHľADU NAD ZDRAVOTNOU STAROSTLIVOSťOU PRE PRENOSNÉ CHOROBY (HSSCD) VYPRACOVANÝ V ROKU 1991 Už VIAC NESPĺňAL POžIADAVKY POUžÍVATEľOV ANI BEZPEčNOSTI. OKREM TOHO, AKO TIEž PRIPOMENULI čLENSKÉ šTÁTY, NADMERNÉ ZASIELANIE SPRÁV POčAS ZVLÁšť DÔLEžITÝCH UDALOSTÍ, AKO SARS, SPÔSOBILO URčITÉ ťAžKOSTI A PREKÁžKY V JEHO POUžÍVANÍ. Z TÝCHTO DÔVODOV BOLO ROZHODNUTÉ VYKONAť KOMPLETNÚ TECHNOLOGICKÚ A ERGONOMICKÚ GENERÁLKU TEJTO APLIKÁCIE, ABY SPĺňALA POTREBY POUžÍVATEľOV. NOVÁ APLIKÁCIA BOLA SPUSTENÁ 17. MÁJA 2004 A BOLA VEľMI OCENENÁ čLENSKÝMI šTÁTMI V NIEKOľKÝCH PRÍPADOCH. AVšAK AJ PO PONAUčENIACH Z NEDÁVNEHO CVIčENIA „SPOLOčNÝ ZÁKLAD“ SÚ URčITÉ ZLEPšENIA, NAPR. FUNKCIA POMOCI PRI EXTRAHOVANÍ INFORMÁCIÍ VčASNÝM A EFEKTÍVNYM SPÔSOBOM, NEVYHNUTNÉ A AKTÍVNE SA O NICH UVAžUJE.

V súčasnej aplikácii sa zlepšila možnosť rozšírenia veľkosti príloh k správam, ako aj možnosť písať a čítať všetky poznámky priamo pod text správy. Rovnako bolo pridaných niekoľko funkcií „jednoduchého vyhľadávania“ na stránke so zoznamom hrozieb na výber dôležitých označení (obsah správy, syndróm/choroba, patogén, dôvod oznámenia a krajina výskytu). Po prebudovaní základnej časti aplikácie bola pridaná funkcia kalendára, aby sa vytváral program stretnutí a aby sa uľahčilo zdieľanie pracovných dokumentov medzi používateľmi bez toho, aby sa preťažili hlavné správy. Aby sa zabránilo tomuto riziku, najmä počas príslušných udalostí, bola pridaná časť „sledovanie“, ktorá umožňuje pridávať ďalšie informácie o udalosti bez nutnosti zasielania e-mailov používateľom. V máji 2005 bol tiež zavedený nový systém pre zasielanie správ (selektívne zasielanie správ), ktorý umožňuje zasielať správy vybraným príjemcom. O týchto selektívnych správach je vždy informovaná Európska komisia.

Bola zlepšená funkcia vyhľadávania a bol použitý ten istý vzhľad ako u hlavnej stránky so zoznamom hrozieb. Bolo realizovaných niekoľko ergonomických a praktických zmien, ktoré umožňujú členským štátom upravovať časť svojich vlastných detailov. Bol pridaný podrobný zoznam používateľov, ktorý sa dá jednoducho vytlačiť, aby sa zabezpečila ľahšia administratívna obsluha. Bola vytvorená zvláštna sekcia pre referenčné dokumenty (právnické texty, dokumenty technických usmernení, pracovné postupy).

Bola aktivovaná funkcia zasielania SMS správ, aby sa mohli v reálnom čase zasielať Európskej komisii notifikácie používateľov prostredníctvom SMS o tom, že bola do systému zaslaná súrna správa (úroveň 2 a 3).

Používateľské úrovne boli rozšírené, aby sa umožnil prístup k ECDC aj WHO, umožňujúc WHO, so súhlasom členských štátov, prístup len na čítanie k vybraným správam o hrozbách. Nakoniec, boli pridané ďalšie vylepšenia týkajúce sa bezpečnosti.

5. SIMULAČNÉ CVIČENIE „SPOLOČNÝ ZÁKLAD“

Cvičenie „spoločný základ“ vykonala Agentúra na ochranu zdravia Spojeného kráľovstva 23 a 24. novembra 2005. Toto cvičenie bolo druhým cvičením Európskej únie, ktoré zabezpečila Európska komisia na vyhodnotenie možnosti a schopnosti členských štátov reagovať na krízy týkajúce sa zdravia, v tomto prípade na pandémiu chrípky. Systém EWRS bol pre toto cvičenie k dispozícii pre všetkých 25 členských štátov a pre Nórsko, Island a Švajčiarsko.

Počas tohto cvičenia bol systém EWRS rozsiahlo používaný (437 správ a 3672 odpovedí), aby sa umožnila komunikácia medzi všetkými účastníkmi. Nebolo zaznamenané žiadne zlyhanie systému. Napriek tomu vzhľadom na charakter simulácie nastalo značné preťaženie systému. V počiatočných štádiách systém EWRS pracoval efektívne, avšak postupne boli užívatelia zaplavovaní obrovským množstvom správ. Členské štáty poznamenali, že bol vynaložený neúmerný čas a prostriedky pri sledovaní príslušných informácií a pre niektoré z nich sa to stalo nemožným z dôvodu obmedzených prostriedkov. Účastníci uvádzali poznámky o ťažkostiach pri extrahovaní informácií včas a efektívne. Keďže systém EWRS bol jediným dostupným systémom na simultánnu európsku komunikáciu, účastníci používali tento systém na všetky druhy výmen informácií, hoci bol vypracovaný len na oficiálne oznamovanie opatrení a ich koordináciu, ako je to stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva.

6. EURÓPSKE STREDISKO NA PREVENCIU A KONTROLU CHORÔB

Európske stredisko na prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) bolo oficiálne založené v máji 2005, ale činnosť začalo od marca 2005. Keďže prenos činnosti EWRS do ECDC sa uvádza v zakladajúcom dokumente ECDC, ECDC sa rapídne integrovalo do všetkých činností týkajúcich sa EWRS.

ECDC bolo spojené s EWRS od apríla 2005. ECDC sa zúčastnilo zasadnutia EWRS konaného po jeho založení a prispievalo k úzkej spolupráci s Komisiou v diskusiách.

ECDC realizovalo svoj mandát na monitorovanie hrozieb pomocou správ EWRS ako zdroj informácií o hrozbách v Európe, doplnený o aktívne vyhľadávanie ďalších formálnych a neformálnych zdrojov. Informácie o hrozbách sú zostavené do týždennej správy zasielanej Komisii a členským štátom.

7. ZÁVER

Analýza činností systému EWRS ukazuje, že tento systém stále častejšie používajú členské štáty a v súčasnosti sa považuje za vhodný nástroj na rýchle oznámenie informácií za účelom koordinovania opatrení a riadenia rizík na úrovni Spoločenstva. Celkový počet oznámení zaslaných prostredníctvom systému EWRS sa v rokoch 2004 a 2005 zdvojnásobil v porovnaní s predchádzajúcou správou. Nové členské štáty používajú systém EWRS efektívne, čo predstavuje aktivitu porovnateľnú so starými členskými štátmi.

Všetky udalosti, ktoré vyžadovali zložitejšiu reakciu a koordináciu opatrení podrobne uvedených v odseku 2.2 pre rok 2004 (dve udalosti legionelózy na výletných lodiach, A/H5N1 vo Vietname; dve udalosti vírusu West Nile; prípad besného psa nelegálne dovezeného do Francúzska; prepuknutie hepatitídy typu A v egyptskom letovisku; prípad A/H5N1 u dravého vtáka a štyri udalosti týkajúce sa SARS) a v odseku 2.4 pre rok 2005 (udalosti A/H5N1 v európskom regióne; prepuknutie hemoragickej horúčky Marburg v Angole a prípad A/H2N2) boli oznámené bez omeškania, čo predstavuje zreteľné zlepšenie po roku 2003. Tieto príslušné udalosti (ako bol SARS v roku 2003) predstavovali významný test užitočnosti systému EWRS. Tento systém splnil svoju inštitucionálnu rolu včasným zasielaním správ medzi kontaktnými miestami systému EWRS v členských štátoch, poskytovaním zdieľaných pozícií medzi národnými orgánmi verejného zdravotníctva a uľahčením výmeny informácií, ako aj vedeckými radami o konkrétnych otázkach.

Avšak najmä analýza „informácií“ a správ „úrovne 1“ ukázali, že niekoľko z nich bolo zameraných na otázky posudzovania rizík a že veľká časť z nich boli otázky, či udalosti podobné tým udalostiam, ktoré boli oznámené, boli zistené v ostatných členských štátoch. Čo sa týka tohto bodu, budúce zapojenie ECDC pri pomáhaní Komisii pri fungovaní systému EWRS (čl. 8 nariadenia 851/2004)[6] by malo zlepšiť situáciu zamerajúc sa na používanie systému EWRS, ako je to stanovené v rozhodnutiach 2119/98/ES a 2000/57/ES.

Aplikácia nových funkcií na stránke so zoznamom hrozieb umožnila lepšiu špecifikáciu kritérií, ktoré členské štáty považujú za relevantné pri oznamovaní, ako aj lepšiu definíciu syndrómov a chorôb, patogénov a geografického pôvodu udalostí. Avšak stále veľký počet správ v kategóriách „neuplatniteľné“, „neznáme“ a „neuvedené v zozname“ dáva podnet na aktualizáciu a lepšie definovanie týchto zoznamov.

Členské štáty ocenili novú aplikáciu vypracovanú pre EWRS a to viedlo k reálnemu zlepšeniu využívania systému. Okrem toho sa zlepšilo včasné oznamovanie príslušných udalostí v porovnaní s predchádzajúcou správou.

Niektoré členské štáty neposkytli ročné analytické správy o fungovaní systému EWRS (čl. 3 rozhodnutia 2000/57/ES). Členské štáty navrhujú zamerať ročné analýzy fungovania systému EWRS na udalosti (ako sú udalosti uvedené v odsekoch 2.2 a 2.4 pre roky 2004 a 2005), ktoré spustili významnú reakciu, čo sa týka prijatých alebo plánovaných opatrení týkajúcich sa verejného zdravotníctva a ktoré podnietili koordináciu opatrení na úrovni EÚ.

[1] Ú. v. ES L 268, 3.10.1998, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 21, 26.1.2000, s. 32.

[3] Bulharsko a Rumunsko a krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) sú súčasťou siete EWRS.

[4] Aktivačné úrovne sú definované v prílohe II rozhodnutia 2000/57/ES.

[5] Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1.