52006DC0406

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.7.2006

KOM(2006) 406 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O VYKONÁVANÍ ODPADOVEJ LEGISLATÍVY SPOLOČENSTVA smernica 75/442/EHS o odpadoch, smernica 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, smernica 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov, smernica 86/278/EHS o splaškových kaloch, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a smernica Rady 1999/31/ES o pozemnej skládke odpadov ZA OBDOBIE ROKOV 2001 – 2003 {SEC(2006)972}

1. ÚVOD

Cieľom tejto správy je informovať ostatné inštitúcie Spoločenstva, členské štáty a verejnosť o vykonávaní odpadovej legislatívy EÚ (smernice 75/442/EHS, 91/689/EHS, 75/439/EHS, 86/278/EHS, 94/62/ES a 1999/31/ES) v období rokov 2001 – 2003.

Pokiaľ ide o obsah a štruktúru týchto šiestich smerníc, dosť sa líšia jedna od druhej. Smernicami 75/442/EHS a 91/689/EHS sa formulujú všeobecné základné ustanovenia uplatniteľné pre všetok odpad a nebezpečný odpad; smernica 1999/31/ES sa zaoberá jednou konkrétnou metódou – tvorbou pozemných skládok; a smernice 75/439/EHS, 86/278/EHS a 94/62/ES kladú požiadavky pre špecifické odpady – odpadové oleje, splaškové kaly a odpady z obalov – ktoré sa líšia vo svojich špecifických vlastnostiach i v spôsobe, ako s nimi hospodáriť.

Správa bola napísaná v súlade s článkom 5 smernice 91/692/EHS[1], ktorou sa štandardizujú a racionalizujú správy o vykonávaní niektorých smerníc súvisiacich so životným prostredím. Vychádza z informácií, ktoré dodali členské štáty, a je k nej pripojený aj pracovný dokument útvarov Komisie, kde možno nájsť podrobnejší rozbor informácií a údajov získaných od nich.

Celkovo možno povedať, že sa dosiahol pokrok, ale vykonávanie odpadovej legislatívy stále nemožno pokladať za uspokojivé, čo sa napokon prejavuje veľkým počtom konaní o porušení právnych predpisov Spoločenstva v oblasti odpadov. Aby sme sa dopracovali k plnému zavedeniu odpadovej legislatívy, treba vynaložiť ešte veľké úsilie, a to najmä v oblasti predchádzania odpadom a ich recyklovania. Práve týmto otázkam sa venuje nedávno prijatá Tematická stratégia Európskej únie pre predchádzanie odpadom a ich recyklovanie[2], ktorá sa sústreďuje na vplyv odpadu na životné prostredie a na zohľadňovanie životného cyklu v odpadovom hospodárstve.

2. SMERNICA 75/442/EHS O ODPADOCH, ZMENENÁ A DOPLNENÁ SMERNICOU 91/156/EHS

Smernica 75/442/EHS[3] ustanovuje základný právny rámec uplatniteľný v odpadovom hospodárstve Spoločenstva. Venuje sa najmä: definícii odpadu; postupnosti pravidiel v odpadovom hospodárstve podľa ich dôležitosti; zásade blízkosti a sebestačnosti pri zneškodňovaní odpadu; plánovaniu odpadového hospodárstva; povoľovaniu zariadení a prevádzok vykonávajúcich zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu; dohľadu príslušných orgánov; požiadavkám na vedenie záznamov; zásade „znečisťovateľ platí“ a požiadavkám na vypracúvanie správ.

Všetky členské štáty potvrdili, že dodali Komisii podrobné informácie o platných právnych predpisoch a nariadeniach s cieľom začleniť uvedenú smernicu do vnútroštátnej legislatívy.

Rozhodujúcu úlohu tu zohráva správne pochopenie a vykonávanie článkov venovaných definícii odpadu , lebo len tak môžu členské štáty náležite splniť svoje záväzky v rámci odpadového hospodárstva, súvisiace s touto smernicou aj s ostatnou odpadovou legislatívou. Rozhodnutím Komisie 2000/532/ES, zmeneným a doplneným v roku 2001[4], vydaným v konsolidovanej podobe, sa ustanovil Európsky zoznam odpadov. V sledovanom období sa vykonávanie článkov venovaných definícii odpadu zvažovalo prostredníctvom viacerých konaní o porušení právnych predpisov a súdnych konaní (Taliansko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko a iné súvisiace prípady).

Do dnešného dňa podľa uvedenej smernice vypracovali a oznámili Komisii svoje aktualizované plány odpadového hospodárstva všetky členské štáty. Viaceré členské štáty uviedli, že sa pri vypracúvaní svojich plánov radili a spolupracovali s inými členskými štátmi. Niektoré členské štáty uviedli prípady, keď museli pristúpiť k opatreniam brániacim pohybu odpadov, ktoré nie sú v súlade s ich plánmi odpadového hospodárstva.

Začali sa uplatňovať aj opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, ale informácie o ich dosahu nie sú dostatočné.

Väčšina členských štátov uviedla, že dosiahli vysoký stupeň sebestačnosti, pokiaľ ide o zneškodňovanie odpadu, až okolo 99 %, čo v podstate zodpovedá úrovni opísanej v predchádzajúcej vykonávacej správe za obdobie rokov 1998 – 2000.

Z údajov o vzniku a úprave odpadu dostupných v rámci EÚ-15 vyplýva, že množstvo domáceho odpadu stúplo na 580 kg na osobu a rok. Pokiaľ ide o jeho úpravu, vzrástol stupeň recyklovania na priemernú hodnotu 32 %, hoci stupne recyklovania v jednotlivých členských štátoch sa veľmi líšia (od 8 do 56 %); tvorba pozemných skládok mierne klesla, ale stále zostáva prevládajúcou metódou (v priemere 44 %). V niektorých členských štátoch prevláda spôsob úpravy odpadu spaľovaním, spojený najmä so zhodnocovaním vzniknutej energie. Vzrástla aj tvorba nebezpečného odpadu, a to na úroveň 120 kg na osobu a rok; prevládajúcim spôsobom úpravy boli opäť pozemné skládky (v priemere 26%), kým stupeň recyklovania dosiahol priemernú hodnotu 21 %.

Viaceré členské štáty informovali Komisiu, že uplatnili výnimku z požiadavky povolenia, čo táto smernica umožňuje.

Väčšina členských štátov dodržala záväzky súvisiace s vedením záznamov v zmysle článku 14. Niektoré pridali k záväzkom pre pôvodcov nebezpečného odpadu ďalšie záväzky pre pôvodcov odpadov.

3. SMERNICA 91/689/EHS O NEBEZPEČNÝCH ODPADOCH

Smernicou 91/689/EHS[5] sa rozširuje pôsobnosť smernice 75/442/EHS tým, že sa v nej ustanovujú prísnejšie požiadavky na úpravu a kontrolu nebezpečného odpadu. Týka sa najmä definície nebezpečného odpadu; zákazu miešania jedného druhu nebezpečného odpadu s iným druhom, či už nebezpečného, alebo iného odpadu; špeciálnych požiadaviek na vydanie povolenia zriaďujúceho prevádzky a podniky, ktoré manipulujú s nebezpečným odpadom; pravidelných inšpekcií a záznamov, ktoré si musia viesť pôvodcovia nebezpečného odpadu; vhodných obalov na nebezpečný odpad a jeho označovania pri zbere, preprave a dočasnom skladovaní; a napokon plánov odpadového hospodárstva pre nebezpečný odpad.

Všetky členské štáty potvrdili, že dodali Komisii podrobné informácie o platných právnych predpisoch a nariadeniach s cieľom začleniť smernicu 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch a zoznam odpadov (rozhodnutie 2000/532/ES v znení zmien a doplnení) do vnútroštátnej legislatívy.

Rakúsko, ako aj oblasť Valónska v Belgicku, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko a Spojené kráľovstvo informovali Komisiu podľa článku 1 ods. 4 o ďalších odpadoch, ktoré možno pokladať za nebezpečné.

Rakúsko, Belgicko (Brusel a oblasť Flámska), Česká republika, Fínsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko prijali opatrenia na rozlišovanie domáceho nebezpečného odpadu od nebezpečného odpadu, ktorého pôvodcami nie sú domácnosti, a to v súlade s článkom 1 ods. 5. Jasným cieľom týchto opatrení je oddeliť zber určitých nebezpečných zložiek, ktoré obsahuje domáci odpad.

Všetky členské štáty vo svojich správach uviedli, že dodržali požiadavky článku 2 ods. 1 na vedenie záznamov a identifikáciu uskladňovania nebezpečného odpadu.

Členské štáty potvrdili, že prijali nevyhnutné opatrenia, aby zabránili zmiešavaniu nebezpečných odpadov (článok 2 ods. 2 až ods. 4). Správy jednotlivých členských štátov sa však líšia v podrobnostiach, niektoré len uvádzajú odkazy na vnútroštátne právo, zatiaľ čo iné svoje opatrenia aj citujú alebo vysvetľujú.

V Taliansku schválili výnimky ustanovené v článku 3 ods. 2 a nahradili požiadavky na vydávanie povolení na zhodnocovanie odpadu všeobecnými vnútroštátnymi pravidlami. Veľká Británia (Anglicko, Škótsko a Wales) v roku 2005 informovala o zmenách a doplneniach existujúcich výnimiek prijatých pred 27. júnom 1995.

Všetky členské štáty vo svojich správach uviedli, že príslušné orgány vykonávajú pravidelné inšpekcie, ako sa vyžaduje podľa článku 4 ods. 1. Ich frekvencia je vo väčšine krajín rôzna a závisí popri inom od druhu a množstva odpadu a od spôsobu jeho skladovania. V Českej republike, Maďarsku, Holandsku, Slovinsku a Švédsku vypracovali inšpekčné plány.

Väčšina krajín podrobne rozviedla vykonávacie opatrenia v súvislosti s požiadavkami na vedenie záznamov, ako sa ukladá článkom 4 ods. 2. V Spojenom kráľovstve zatiaľ nie sú plne zavedené požiadavky na zaobchádzanie s nebezpečným odpadom. Brusel a oblasť Flámska v Belgicku, ako ani Nemecko a Írsko sa vo svojich správach nijako nedotkli požiadaviek na vedenie záznamov o prepravcoch odpadu. Navyše, v oblasti Flámska v Belgicku, v Dánsku a v Portugalsku zaviedli povinnosť pravidelne zasielať príslušným orgánom zaznamenané informácie (príp. výňatky z nich).

Členské štáty informovali o vnútroštátnych opatreniach na zavedenie článku 5 ods. 1, aby sa zabezpečilo náležité balenie a označovanie nebezpečného odpadu, a niektoré aj podrobnejšie vysvetlili tieto opatrenia.

Vo väčšine členských štátov sú nebezpečné odpady začlenené do všeobecných plánov odpadového hospodárstva. Slovensko a Španielsko uviedli, že svoje plány, ako riešiť nebezpečný odpad, vypracúvajú, prípadne náležite prepracúvajú.

4. SMERNICA 75/439/EHS O ZNEŠKODŇOVANÍ ODPADOVÝCH OLEJOV

Smernica 75/439/EHS[6] bola vypracovaná s cieľom zriadiť fungujúci systém zberu, spracovania, uskladňovania a zneškodňovania odpadových olejov, napr. mazív do motorov a dopravných prostriedkov, a chrániť životné prostredie pred škodlivými účinkami manipulácie s týmito olejmi. Venuje sa hlavne bezpečnému a kontrolovanému hospodáreniu s odpadovými olejmi; ich prednostnému spracovaniu regeneráciou; verejným informačným kampaniam; povoleniam pre prevádzky, aby mohli manipulovať s odpadovými olejmi, limitným hodnotám emisií vznikajúcich pri spaľovaní a kompenzáciám určeným prevádzkam, ktoré zbierajú alebo zneškodňujú odpadové oleje.

Všetky členské štáty vo svojich správach poskytli Komisii podrobné informácie o súčasných platných právnych predpisoch a nariadeniach súvisiacich so zneškodňovaním odpadových olejov. Mnohé krajiny uviedli, že prijali prísnejšie opatrenia s cieľom chrániť životné prostredie. Česká republika, Írsko, Holandsko, Portugalsko a Slovinsko napísali, že na svojom území nemajú podniky, ktoré by regenerovali odpadové oleje.

Čo sa týka hospodárenia s odpadovými olejmi , z dostupných údajov vyplýva, že v krajinách EÚ-15 sa v roku 2003 zozbierali 2 milióny ton odpadových olejov, čo predstavuje úroveň zberu 81 %. Z toho sa 44 % odpadových olejov regenerovalo (najvyšší stupeň regenerácie bol zaznamenaný v Luxembursku, Holandsku, Taliansku a Maďarsku) a 46 % sa použilo ako palivo. V období rokov 1995 – 2003 celkové množstvo olejov uvedených na trh/predaných kleslo o 11 % (z 5,0 miliónov ton na 4,4 milióna), ale objem vzniknutých a zozbieraných odpadových olejov sa takmer nezmenil; ani úroveň regenerácie a spaľovania odpadových olejov nevykazuje nijaké pozoruhodné zmeny.

Viaceré členské štáty oznámili, že im žiadne obmedzenia nebránia, aby dali prednosť spracovaniu odpadových olejov regeneráciou podľa článku 3 ods. 1. Ostatné členské štáty však takéto obmedzenia uviedli: väčšinou vyplývajú z hospodárskej situácie – niekde sa napríklad produkuje malý objem odpadových olejov, v iných členských štátoch je ich spaľovanie lacnejšie alebo majú trh dostatočne nasýtený východiskovými olejmi.

Väčšina krajín vo svojich správach oznámila, že uskutočnili verejné informačné kampane na zvýšenie povedomia verejnosti o situácii s odpadovými olejmi, ako sa ukladá v článku 5 ods. 1.

Asi polovica krajín vo svojich správach oznámila, že u nich existuje možnosť vybrať si ktorýkoľvek zo spôsobov spracovania odpadových olejov (regenerácia a spaľovanie), ako sa ustanovuje v článku 5 ods. 3.

Členské štáty takisto uviedli, že majú zavedený povoľovací systém pre prevádzky, ktoré manipulujú s odpadovými olejmi, ako aj pre tie, ktoré ich zbierajú (článok 5 ods. 4). Aby sa zabezpečilo dodržiavanie podmienok ustanovených vo vydaných povoleniach, vykonávajú sa inšpekčné kontroly.

Všetky uvedené limitné hodnoty emisií vznikajúcich pri spaľovaní sú v súlade s limitnými hodnotami stanovenými v smernici alebo aj nižšie. Viaceré krajiny si stanovili limitné hodnoty aj pre spaľovacie prevádzky s tepelným príkonom nižším ako 3 MW.

Niektoré členské štáty poskytujú kompenzácie za zber a/alebo za zneškodňovanie odpadových olejov.

5. SMERNICA 86/278/EHS O SPLAŠKOVÝCH KALOCH

Smernica 86/278/EHS[7] reguluje používanie splaškových kalov v poľnohospodárstve, aby sa predišlo škodlivým účinkom na pôdu, vegetáciu, zvieratá i človeka. Jej cieľom je takisto podporiť správne využívanie kalov v poľnohospodárstve. Venuje sa najmä limitným hodnotám ťažkých kovov v pôde a kaloch; úprave kalov; podmienkam, za ktorých možno kaly využívať v poľnohospodárstve; odberu vzoriek a analýze pôdy i kalov a vedeniu záznamov o množstve vyprodukovaných kalov a ich využití v poľnohospodárstve.

Od posledného sledovaného obdobia Komisia zaznamenala viacero zmien a doplnení v rámci vnútroštátnych legislatív, najmä v Belgicku, Českej republike, Írsku a Rakúsku (asi 20 právnych aktov spolkových krajín).

Osem z 15 členských štátov uviedlo jednu alebo viaceré limitné hodnoty pre ťažké kovy v pôde nižšie ako hodnoty ustanovené v smernici. Platí to aj pre všetky nové členské štáty, od ktorých sú dostupné údaje.

Členské štáty využívajú rozličné biologické, chemické, tepelné alebo mechanické metódy úpravy kalov, niekedy ich aj kombinujú. Patrí sem aeróbna a anaeróbna stabilizácia, dehydratácia a sušenie, kompostovanie, úprava vápnom alebo inými chemickými látkami, zúrodňovanie a uskladnenie. Frekvencia analýzy kalov závisí od veľkosti prevádzky, ktorá upravuje odpadovú vodu.

Väčšina členských štátov EÚ-15 zaznamenala vzostup v produkcii kalov v období rokov 2001 – 2003, niektoré uviedli údaje o nezmenenej alebo mierne zníženej produkcii. Nové členské štáty poskytli údaje o zvýšenej produkcii.

Čo sa týka využívania kalov v poľnohospodárstve, sedem členských štátov (Belgicko – Valónsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Maďarsko) oznámilo, že použijú až 50 % aj viac vyprodukovaných kalov na pôdu. Na druhej strane Fínsko, Švédsko a Slovinsko používajú menej než 17 % vyprodukovaných kalov na pôdu, zatiaľ čo Grécko, Holandsko, Belgicko (Flámsko), Slovensko a Česká republika rozmiestňujú kaly na poľnohospodársku pôdu len málo alebo vôbec.

Medzi jednotlivými členskými štátmi badať pozoruhodné odlišnosti, u niektorých vidno klesajúcu tendenciu, čo možno vysvetliť zvýšeným záujmom verejnosti o bezpečnosť používania kalov v poľnohospodárstve. Takisto v niektorých členských štátoch alebo ich regiónoch právne predpisy zakazujú alebo výrazne obmedzujú rozmiestňovanie kalov na poľnohospodársku pôdu, čo je dané prísnejšími limitnými hodnotami pre ťažké kovy a niekedy aj pre organické zložky.

Pokiaľ ide o kvalitu kalov, priemerné koncentrácie ťažkých kovov v kaloch používaných v poľnohospodárstve v krajinách EÚ sa nachádzajú dosť hlboko pod limitnými hodnotami stanovenými v prílohe I B k smernici. Toto platí aj pre krajiny EÚ-15, aj pre nové členské štáty, od ktorých sú dostupné údaje. Hoci medzi jednotlivými členskými štátmi stále existujú rozdiely, potvrdzuje sa všeobecná tendencia pomalého, ale trvalého poklesu týchto koncentrácií.

Celkovo je smernica 86/278/EHS perspektívny nástroj, ktorý je dosť efektívny v predchádzaní rozširovaniu znečistenia z používania splaškových kalov. Takže používanie splaškových kalov ako hnojiva na poľnohospodársku pôdu možno pokladať za jednu z najprijateľnejších možností pre životné prostredie, ak – a jedine vtedy, ak – kal nijako neohrozuje životné prostredie, zvieratá ani ľudské zdravie.

6. SMERNICA 94/62/ES O OBALOCH A ODPADOCH Z OBALOV

Smernicou 94/62/ES[8] sa sledujú dva hlavné ciele: chrániť životné prostredie a zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu. Na tento účel sa ňou ustanovujú opatrenia, ktorých prednostným cieľom je predchádzať vzniku odpadov z obalov a ďalej potom hlavne opätovne používať tieto obaly, recyklovať ich a iným spôsobom zhodnocovať, a tým redukovať potrebu koncového zneškodňovania odpadov z obalov.

Všetky členské štáty dodali Komisii podrobnosti o tom, aké právne predpisy, nariadenia a administratívne ustanovenia prijali v súlade s touto smernicou o obaloch. Rakúsko, Belgicko a Holandsko informovalo Komisiu o programoch, v ktorých zaviedli dokonca vyššie cieľové hodnoty ako tie ustanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a c). Komisia potvrdila všetky takéto programy svojimi rozhodnutiami podľa článku 6 ods. 10. V súčasnosti prebiehajú konania o porušení právnych predpisov proti dvom členským štátom (Nemecko a Holandsko).

Všetky členské štáty prijali opatrenia, ako predchádzať vzniku odpadov z obalov. Patria sem rozličné druhy plánov, dohôd, informačných kampaní, dotácií, cieľov a ekonomických nástrojov (dane, pokuty pôvodcom odpadu podľa zásady zodpovednosti atď.). Napriek týmto opatreniam množstvo odpadov z obalov vzrástlo zo 65,5 miliónov ton v roku 2000 na 66,6 miliónov ton v roku 2002. Tento rast je však pomalší ako rast HDP v uvedenom období.

Väčšina členských štátov prijala opatrenia na podporu opätovného používania obalov. Patria sem rozličné druhy plánov, dohôd, informačných kampaní, cieľov a ekonomických nástrojov (dane, zálohy za jednorazové obaly, odstupňované pokuty pôvodcom odpadu podľa zásady zodpovednosti atď.).

Do roku 2002 všetky členské štáty dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a c). Grécku, Írsku a Portugalsku bola priznaná možnosť oddialiť dosiahnutie týchto cieľov až do roku 2005, pričom dosiahli aspoň svoj individuálny cieľ, a to 25 % hodnotu zhodnotenia odpadov z obalov a ich spaľovania v spaľovacích prevádzkach s následným využitím tepla. V roku 2002 dosiahla v krajinách EÚ-15 priemerná hodnota zhodnotenia odpadov z obalov a ich spaľovania v spaľovacích prevádzkach s následným využitím tepla úroveň 62 % a priemerný stupeň recyklovania dosiahol hodnotu 54 %. V oblasti recyklovania obalových materiálov sa dosiahli tieto priemerné hodnoty: sklo 58 %, papier a kartón 68 %, kovy 57 % a plasty 24 %.

Všetky členské štáty zaviedli vracanie, zber a zhodnocovanie obalov. Väčšina členských štátov využíva zásadu zodpovednosti pôvodcu odpadu, niektoré pokrývajú všetky náklady na zber, triedenie a recyklovanie odpadov z obalov. Inde majú taký systém, že samosprávy platia celé alebo časť nákladov na zber, triedenie a recyklovanie odpadov z obalov v domácnostiach. Rovnako sa darí pokryť náklady na priemyselný/komerčný odpad z obalov systémami vychádzajúcimi zo zásady zodpovednosti pôvodcu odpadu alebo ich pokryjú rovno priemyselní/komerční držitelia odpadu. V Spojenom kráľovstve využívajú systém obchodovateľných certifikátov („Packaging Recovery Notes“ čiže systém PRN) ako súčasť opatrení v rámci zásady zodpovednosti pôvodcu odpadu. V Dánsku a Holandsku nemajú zavedené systémy vychádzajúce zo zásady zodpovednosti pôvodcu odpadu, vracanie obalov je u nich založené na činnosti samospráv a dohodách dobrovoľníkov s priemyslom. Na konci roka 2003 v Dánsku, Švédsku a Nemecku povinne zálohovali určité druhy jednorazových nápojových obalov.

Vo väčšine členských štátov majú opatrenia na podporu používania recyklovaných materiálov. Patria sem rozličné typy plánov, dohôd, informačných kampaní a ekonomických nástrojov (dane a dotácie, najmä na výskum a vývoj).

Všetky členské štáty v širokom meradle publikovali opatrenia ustanovené smernicou. Rozvinuli širokú škálu informačných aktivít na rozličných úrovniach: na úrovni vlád, podnikateľských subjektov aj recyklačných programov. Sú zamerané na širokú škálu cieľových skupín: na firmy zainteresované na výrobe a predaji obalov, na konečného spotrebiteľa, školy.

Počas referenčného obdobia k tejto správe sa pokladali za harmonizované normy iba normy EN 13428:2000 a EN 13432:2000[9]. Vo väčšine členských štátov tieto normy prevzali do vnútroštátnych noriem. V súvislosti s dodržiavaním najdôležitejších požiadaviek prílohy II k smernici o obaloch Komisia nedisponuje vedomosťou o žiadnych ďalších vnútroštátnych normách.

Všetky členské štáty zahrnuli do svojich plánov odpadového hospodárstva kapitolu o hospodárení s obalmi a odpadmi z obalov[10].

Čo sa týka ekonomických nástrojov, v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Maďarsku a Írsku využívajú dane a odstupňované zdanenie. V Spojenom kráľovstve využívajú systém obchodovateľných certifikátov ako súčasť záväzkov tejto krajiny vychádzajúcich zo zásady zodpovednosti pôvodcu odpadu. V mnohých členských štátoch poskytujú dotácie.

Z týchto výsledkov vidno, že smernicou 94/62/ES sa podarilo úspešne zdvihnúť úroveň recyklovania odpadov z obalov, ich zhodnocovania a spaľovania v spaľovacích prevádzkach s využitím tepla, prekračujúc ciele stanovené na rok 2001. Navyše, hoci vo väčšine členských štátov celkové množstvo ton odpadov z obalov stále rastie, celkovo sa v EÚ a často aj v jednotlivých členských štátoch v období rokov 2000 až 2002 oddelili väzby medzi hospodárskym rastom a rastom množstva odpadov z obalov. Podrobný rozbor celkových nákladov a výhod smernice o obaloch a odpadoch z obalov bude obsahom ďalšej správy, ako sa ustanovuje v článku 6 ods. 8 tejto smernice.

7. SMERNICA 1999/31/ES O POZEMNEJ SKLÁDKE ODPADOV

Smernicou 1999/31/ES[11] sa regulujú pozemné skládky odpadov, aby sa predchádzalo akýmkoľvek negatívnym účinkom pozemných skládok na životné prostredie a ľudské zdravie alebo sa aspoň redukovali na najnižšiu možnú mieru, berúc pritom do úvahy aj celosvetové hľadisko. Na tento účel sú v nej obsiahnuté ustanovenia o povolených a nepovolených odpadoch v pozemných skládkach, o povolených a nepovolených spôsoboch úpravy skládok a stanovujú sa v nej aj podmienky pre povoľovanie, prevádzku a rušenie skládok a pre dohľad nad nimi po ich zrušení. Smernicou sa takisto ukladá postupné znižovanie objemu biologicky rozložiteľného odpadu v skládkach.

Všetky členské štáty, ktoré dodali správy, oznámili svoje opatrenia na začlenenie smernice do vnútroštátnych predpisov. Za neúplné začlenenie smernice Európsky súdny dvor rozhodol v neprospech Spojeného kráľovstva (vec C-423/02). Medzičasom už Komisia dostala oznámenie o prijatí chýbajúcich opatrení. Za neúplné začlenenie smernice Európsky súdny dvor rozhodol aj v neprospech Francúzska (vec C-172/04). Keďže Komisia stále nedostala oznámenie o prijatí chýbajúcich opatrení súvisiacich s iným ako priemyselným, inertným odpadom, rozbehla proti Francúzsku konanie podľa článku 228 Zmluvy o EÚ.

V súčasnosti Komisia hodnotí, či opatrenia na začlenenie do vnútroštátnych predpisov, ktoré oznámili členské štáty, spĺňajú ustanovenia smernice.

Niektoré členské štáty využili možnosť vylúčiť určité odpady alebo pozemné skládky z niektorých ustanovení smernice (Taliansko, Slovensko a Švédsko to urobilo pre nie nebezpečný odpad pochádzajúci z banskej činnosti, Francúzsko, Grécko a Španielsko pre ostrovy a izolované osídlenia a Nemecko, Írsko, Holandsko, Slovensko a Švédsko pre podzemné skládky). Komisia zhodnotí, či uvedené výnimky zodpovedajú podmienkam ustanoveným v článku 3 ods. 3 až 5. V súlade s článkom 3 ods. 5 bol zoznam vylúčených ostrovov a izolovaných osídlení, oznámených Komisii, uvedený na internetovej stránke Komisie (http://europa.eu.int/comm/environment/waste/landfill_index.htm) a oznámenie o tom vyšlo v Úradnom vestníku (Ú. v. EÚ C 316, 13.12.2005).

Členské štáty vo svojich správach uviedli, že prijali opatrenia na splnenie technických požiadaviek smernice, vrátane ustanovení v súvislosti s usporiadaním, prevádzkou a rušením skládok, ako aj s dohľadom nad nimi po ich zrušení.

Všetky členské štáty oznámili, že zaviedli do svojej legislatívy povinnosť pre prevádzkovateľa pozemnej skládky zahrnúť všetky náklady na jej vytvorenie, prevádzku, zrušenie a dohľad po zrušení do poplatkov pri preberaní odpadu.

Pokiaľ ide o kritériá pre prijatie odpadu, väčšina členských štátov vymedzila nejaké kritériá alebo zoznam odpadov prijateľných pre pozemné skládky, ale len Švédsko už rozhodnutie 2003/33/ES ustanovujúce kritériá a postupy pre prijatie odpadu aj zaviedlo.

Všetky členské štáty okrem Českej republiky, Írska a Španielska vo svojich správach poskytli národné stratégie pre redukciu biologicky rozložiteľného odpadu určeného do pozemných skládok. Komisia prijíma všetky nevyhnutné opatrenia, aby dostala chýbajúce stratégie čo najskôr.

Údaje o množstve biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 a o množstve odpadov v pozemných skládkach za každý rok sledovaného obdobia, ktoré dodali členské štáty, nie sú úplné a bude k nim potrebná ďalšia diskusia. Z údajov v správach vidno, že Rakúsko, Flámsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko už splnili cieľovú hodnotu na rok 2016 (redukcia množstva odpadu v pozemných skládkach na 35 % množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995), Francúzsko a Nemecko už splnili cieľovú hodnotu na rok 2009 (redukcia množstva odpadu v pozemných skládkach na 50 % množstva vyprodukovaného v roku 1995) a Fínsko a Taliansko už splnili cieľovú hodnotu na rok 2006 (redukcia množstva odpadu v pozemných skládkach na 75 % množstva vyprodukovaného v roku 1995).

Čo sa týka potreby adaptácie už existujúcich skládok, dodané údaje svedčia o tom, že v niektorých členských štátoch mnohé existujúce pozemné skládky, najmä skládky nebezpečného odpadu, už teraz spĺňajú smernicu. Pokiaľ však ide o skládky s odpadom iným ako nebezpečným a skládky inertného odpadu, veľmi veľa z nich bude treba v nasledujúcich dvoch sledovaných obdobiach buď dovybaviť, alebo zrušiť, aby 16. júla 2009 už nebola v prevádzke nijaká skládka, ktorá by nebola v súlade so smernicou – ako ukladá jej článok 14.

U viacerých členských štátov tiež nie sú informácie o počte existujúcich pozemných skládok a dosiahnutí ich súladu so smernicou úplné. Môže to byť spôsobené skutočnosťou, že zatiaľ neboli dodané a zhodnotené všetky plány úpravy skládok. Termín na dodanie plánov úpravy skládok bol júl 2002 (nové členské štáty v čase pristúpenia). V nasledujúcom sledovanom období by mal byť k dispozícii presnejší počet existujúcich pozemných skládok a pozemných skládok, ktoré treba zrušiť alebo dovybaviť.

Reagujúc na prijaté sťažnosti, Komisia rozbehla konanie o porušení právnych predpisov proti Španielsku, Grécku, Írsku a Belgicku, pretože sa im nepodarilo získať plány úpravy skládok od všetkých svojich prevádzkovateľov pozemných skládok do 16. júla 2002, ako sa ukladá článkom 14 smernice.

Navyše, Komisia iniciovala „horizontálne“ konania o porušení právnych predpisov proti Taliansku a Francúzsku za nesprávne uplatňovanie článkov 4, 8 a 9 rámcovej smernice o odpadoch a článku 14 smernice o pozemnej skládke odpadov, pretože v týchto členských štátoch existuje veľký počet nepovolených pozemných skládok. Európsky súdny dvor rozhodol v neprospech Španielska, pretože neprijalo nevyhnutné opatrenia na uplatnenie článku 14 smernice o pozemnej skládke odpadov v prípade nekontrolovanej skládky v Punta de Avalos na ostrove Gomera (vec C-157/2004).

Proti Španielsku sa viedlo viacero ďalších súdnych konaní v súvislosti s nekontrolovanými pozemnými skládkami a Súdny dvor rozhodol aj v neprospech Írska (vec C-494/01) a Grécka (vec C-502/03) za systematické nedodržiavanie právnych predpisov.

[1] Ú. v. ES L 377, 23. 12. 1991, s. 48.

[2] KOM (2005) 666 konečné znenie, 21.12.2005.

[3] Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/156/ES (Ú. v. ES L 78, 26. 3. 1991, s. 32).

[4] Rozhodnutie Komisie 2001/118/ES, Ú. v. ES L 47, 16.2.2001, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 377, 31. 12. 1991, s. 20.

[6] Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, s. 31, zmenená a doplnená smernicou 87/101/EHS (Ú. v. ES L 42, 12.2.1987, s. 43).

[7] Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6.

[8] Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10, zmenená a doplnená smernicou 2004/12/ES, Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2004, s. 26 a smernicou 2005/20/ES, Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 17.

[9] Odkazy na normy EN 13427:2004, EN 13428:2004, EN 13429:2004, EN 13430:2004, EN 13431:2004 a EN 13432:2000 boli publikované v správe Komisie v Ú. v. EÚ C 44, 18.2.2005, s. 23.

[10] Slovinsko uvádza, že má príslušné opatrenia začlenené do iného programu.

[11] Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.