52006DC0224

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.5.2006

KOM(2006) 224 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

KONVERGENČNÁ SPRÁVA O SLOVINSKU ZA ROK 2006

(vypracovaná v súlade s článkom 122 ods. 2 zmluvy na žiadosť Slovinska) {SEK(2006) 615}

1. ÚčEL SPRÁVY

Článkom 122 ods. 2 zmluvy sa vyžaduje, aby Komisia a ECB predložila Rade správu o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, najmenej raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, pri plnení ich záväzkov týkajúcich sa uskutočňovania hospodárskej a menovej únie.

Na písomnú žiadosť Slovinska, ktorá bola predložená 2. marca 2006 bola vypracovaná táto správa. Podrobnejšie hodnotenie stavu konvergencie v Slovinsku je uvedené v technickej prílohe k tejto správe [SEK(2006) 615].

Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, je upravený podľa článku 121 ods. 1 zmluvy. Týmto článkom sa vyžaduje, aby správy zahŕňali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národných bánk a článkov 108 a 109 zmluvy a štatútov ESCB a ECB. Správami sa takisto preskúma dosiahnutie vysokého stupňa trvalo udržateľnej konvergencie v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje odkaz k splneniu konvergenčných kritérií (cenová stabilita, stav verejných financií, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby), a zohľadní množstvo ďalších faktorov uvedených v záverečnom pododseku článku 121 ods. 1. Štvrté konvergenčné kritériá sú ďalej rozpracované podľa protokolu priloženého k zmluve (protokol č. 21 o konvergenčných kritériách).

2. PRÁVNY SÚLAD

V konvergenčnej správe Komisie z roku 2004 [KOM(2004) 690] Komisia dospela k záveru, pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, právne predpisy Slovinska, najmä Zákon o Slovinskej národnej banke nebol riadne v súlade s článkom 109 Zmluvy o ES a štatútom ESCB/ECB. Okrem toho bola odporúčaná oprava niektorých zostávajúcich nedostatkov, najmä vzhľadom na ciele banky, ako aj v oblasti osobnej a inštitucionálnej nezávislosti.

Nesúlad sa odstránil zmenou a doplnením Zákona o Slovinskej národnej banke prijatých 30. marca 2006 v slovinskom parlamente. Najmä zmena a doplnenie vyjasňuje, že právomoci Slovinskej národnej banky v oblasti menových funkcií, operácií a nástrojov musia byť prenesené na ESCB odo dňa uvedenia eura v Slovinsku. Okrem toho možnosť vlády zasahovať do riadenia terminovaných devízových aktív bola zrušená. Vzhľadom na zistené nedostatky dôvody na prepustenie členov riadiacej rady Slovinskej národnej banky boli prepojené s tými, ktoré sú určené v štatúte ESCB/ECB. Nakoniec ciele Slovinskej národnej banky boli zmenené a doplnené a vhodnejšie zodpovedajú článku 105 ods. 1 Zmluvy o ES. Najmä druhý cieľ banky (podpora všeobecnej hospodárskej politiky v súlade s cieľmi stanovenými v Zmluve o ES) je v súčasnosti jasne podriadený prvému cieľu (cenová stabilita). Tretí cieľ (spojený s finančnou stabilitou v súlade so zásadami otvoreného trhového hospodárstva a voľnou hospodárskou súťažou) však nie je jasne podriadený prvému a druhému cieľu, čím vytvára zostávajúci nedostatok.

Právne predpisy Slovinska, najmä Zákon o Slovinskej národnej banke, zodpovedajú požiadavkám Zmluvy o ES a štatútu ESCB/ECB.

3. CENOVÁ STABILITA

Vývoj referenčnej hodnoty

Podľa konvergenčnej správy z roku 2004 Slovinsko nesplnilo kritérium o cenovej stabilite. Priemerná miera inflácie v Slovinsku v období dvanástich mesiacov do augusta 2004 bola 4,1 %, čo je viac ako stanovená referenčná hodnota 2,4 %.

Priemerná dvanásťmesačná miera inflácie, ktorá sa používa pri konvergenčnom hodnotení, sa znížila z 8,6 % v roku 2001 na 2,3 % v marci roku 2006. V dôsledku toho sa miera inflácie postupne priblížila k referenčnej hodnote a po prvý raz ju dosiahla v novembri 2005. Dvanásťmesačná priemerná miera inflácie je nižšia ako referenčná hodnota od januára 2006. V marci 2006 bola referenčná hodnota 2,6 %, vypočítaná ako priemer inflačných sadzieb počas dvanástich mesiacov v troch členských štátoch, ktoré dosahujú najlepšie výsledky (Švédsko, Fínsko a Poľsko) plus 1,5 percentuálneho bodu. Zodpovedajúca miera inflácie v Slovinsku predstavovala 2,3 %, 0,3 percentuálneho bodu pod úrovňou referenčnej hodnoty.

Základné faktory a trvalá udržateľnosť

Inflácia v Slovinsku stúpla na približne 9 % v období od polovice roku 1999 do polovice roku 2000, najmä dôsledkom vplyvu zavedenia dane s pridanou hodnotou. V druhej polovici roku 2001 začala inflácia opäť klesať, v čase keď Slovinská národná banka prijala nový rámec strednodobej menovej politiky. Jej hlavným cieľom bolo zabezpečiť rýchly vstup do eurozóny znížením inflácie a postupne stabilizovať výmenný kurz. Od roku 2003 sa proces znižovania inflácie podporuje prístupom koordinovanej politiky slovinskej vlády a Slovinskej národnej banky. Účinná kontrola regulovaných cien, zmierňovanie mzdových požiadaviek vo verejnom sektore a stabilizácia výmenného kurzu od polovice roku 2004 nadobudla opätovne dôveryhodnosť procesu znižovania inflácie, ktorý sa na druhej strane odrazil v zmierňovaní mzdových požiadaviek v súkromnom sektore. Zmierňovanie inflácie v posledných rokoch bolo takisto podporované rozvážnou kombináciou politík a zníženou úrovňou potencionálneho rastu v rokoch 2001 až 2003. Postupné znižovanie miery nezamestnanosti od roku 2003 však v súlade s hospodárskym vzostupom nesúviselo so zvýšeným tlakom na mzdy a ceny, ktoré signalizujú, že pokles inflácie bol pomerne riadený faktormi, ktoré by mali podporiť nízke inflačné prostredie takisto v strednodobom období.

Vývoj inflácie v roku 2005 ovplyvnil priaznivý vývoj cien určitých kategórií tovaru, väčšinou odrážajúce priaznivý vplyv pristúpenia do EÚ, ktoré pomohlo vyvážiť rozsiahly negatívny vplyv zvýšenia cien ropy na svetových trhoch. Zatiaľ čo pristúpenie do EÚ prispelo k zvýšeniu úrovne hospodárskej súťaže na domácich trhoch s trvalými účinkami na infláciu, predpokladá sa že aspoň časť priaznivého vplyvu na vývoj cien sa bude postupne znižovať.

Napriek tomu perspektíva inflácie pre zvyšok roka 2006 zostáva priaznivá. Očakávaný ústup negatívnych účinkov vonkajšieho prostredia na ceny energie bude do veľkej miery kompenzovaný pomalým oživením v inflácii, ktorá sa netýka energií, z výnimočne nízkych úrovní v roku 2005. Súčasne sa očakáva, že pokles rastu nákladov na pracovnú silu zaznamenávaný od roku 2002 bude naďalej klesať v roku 2006 a predpokladá sa, že priemerná inflácia mierne poklesne z 2,5 % v roku 2005 na 2,4 % v roku 2006.

Z dlhodobého hľadiska konečná konvergencia domácich úrokových sadzieb na úroveň eurozóny a možnosť nárastu dane z pridanej hodnoty plánovanej v roku 2007 predstavujú pre infláciu rizikové faktory. Slovinsko preto potrebuje zostať ostražité, aby ochránilo svoje nízkoinflačné prostredie a priaznivú pozíciu konkurencieschopnosti. Pomohla by ambiciózna pozícia rozpočtovej disciplíny na zníženie rizík pre infláciu a zmierňovanie mzdových požiadaviek, ktorá by mala pokračovať aj po roku 2006.

Slovinsko dodržiavalo referenčnú hodnotu pre infláciu od novembra 2005 a bude ju pravdepodobne dodržiavať v nasledujúcich mesiacoch. Slovinsko spĺňa kritérium o cenovej stabilite.

4. STAV VEREJNÝCH FINANCIÍ

V konvergenčnej správe z roku 2004 Komisia uviedla, že Slovinsko nepodlieha rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného schodku a že spĺňa kritérium o stave verejných financií.

Verejné financie v Slovinsku sa zhoršili v rokoch 2000 - 2001 a v roku 2001 všeobecný schodok verejných financií dosiahol úroveň 4,3 % HDP. Všeobecný schodok verejných financií po oprave v rokoch 2002-2003 zostal od roku 2002 na prahovej úrovni pod 3 % HDP.

Posilnený záväzok fiškálnej disciplíny a hospodárske oživenie od roku 2004 sú podporované ďalším znížením všeobecného schodku verejných financií na 2,3 v roku 2004 a 1,8 % HDP v roku 2005. Záväzok vlády k riadnej rozpočtovej politike bol najviac zjavný v roku 2004, keď pokles zdrojov z daní z pridanej hodnoty podnietili zníženia nákladov s cieľom dodržiavať cieľový schodok.

Cieľom Slovinska je udržať všeobecný schodok verejných financií na 1,8 % HDP v roku 2006, čo je tesne pod hranicou podľa jarnej prognózy útvarov Komisie na rok 2006. Neplánuje sa žiadne zníženie schodku v porovnaní s rokom 2005. Naopak na základe očakávaného priaznivého hospodárskeho prostredia sa očakáva, že štrukturálny schodok, ktorý bol 1,4 % HDP v roku 2005, sa zhorší na 1,8 % HDP. Súčasne sa očakáva, že zostane na minimálnej štandardnej hodnote 1,9 %, ktorá je stanovená v Pakte stability a rastu na poskytnutie dostatočného bezpečného rozpätia voči porušeniu referenčnej hodnoty na úrovni 3 % HDP pod bežnými makroekonomickými fluktuáciami.

Všeobecný dlh verejných financií pretrvával od roku 2000 na hranici mierne pod 30 % HDP. Na konci roku 2005 hrubý dlh predstavoval 29,1 % HDP, pričom v roku 2004 predstavoval 29,5 %. Očakáva sa, že všeobecný dlh verejných financií zostane pod hranicou 30 % HDP počas strednodobého obdobia.

Podľa programu konvergencie z decembra 2005 sa postupne zníži všeobecný schodok verejných financií v roku 2008 na 1 % HDP rozpočtovou stratégiou. Na tento účel program zavádza opatrenia daňovej reformy vedúce k poklesu podielu príjmov v percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k HDP o 1,8 percentuálneho a opatrenia na strane výdavkov vedúce k poklesu pomeru výdavkov o 2,5 percentuálneho HDP. V poslednej aktualizácii programu konvergencie sa špecifikovali niektoré konkrétne opatrenia, ktorými sa podporí táto konsolidácia, kým o ďalších opatreniach sa ešte zvažuje.

Rada preskúmala 14. februára 2006 aktualizovaný program konvergencie Slovinska. Týkal sa rozpočtovej stratégie, ktorá má súbor realistických cieľov a riziká ohrozujúce rozpočtové prognózy v programe sú pomerne vyvážené. Pokiaľ ide o dlhodobú trvalú udržateľnosť však Slovinsko čelí veľkému riziku. Podľa súčasných prognóz založených na existujúcich opatreniach, Slovinsko čelí veľkému riziku vzhľadom na dlhodobú trvalú udržateľnosť verejných financií v dôsledku značného nárastu výdavkov spojených so starnutím populácie. Rada preto vyzvala Slovinsko, aby urýchlilo rozpočtovú konsolidáciu, najmä aby sa usilovalo o rýchlu nápravu rozpočtu a podniklo opatrenia na zlepšenie dlhodobej trvalej udržateľnosti verejných financií.

Slovinsko nepodlieha rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného schodku a spĺňa kritérium o stave verejných financií.

5. STABILITA VÝMENNÉHO KURZU

V konvergenčnej správe z roku 2004 Slovinsko podľa hodnotenia nespĺňalo kritérium o výmennom kurze. V čase hodnotenia bol už dva mesiace tento štát účastníkom ERM II.

Dvojročné obdobie podstatné na hodnotenie stability výmenného kurzu bolo predĺžené z mája 2004 do apríla 2006. Slovinsko vstúpilo 28. júna 2004 do ERM II a strávilo v ERM II 22 mesiacov. Centrálna parita ERM II pre toliar zodpovedá trhovému výmennému kurzu v posledný deň obchodovania pred rozhodnutím o vstupe do ERM II. Keďže dlhoročná politika sústavného oslabovania toliaru pokračovala až do vstupu Slovinska do ERM II, výmenný kurz toliara počas dvoch mesiacov pred vstupom do ERM II sa posunul z 0,45 % nad budúcu centrálnu paritu začiatkom mája 2004 na centrálnu paritu 25. júna 2004. V rámci ERM II zostáva výmenný kurz toliaru a eura blízko centrálnej parity s maximálnymi odchýlkami 0,16 % v slabej časti a 0,10 % v silnej časti fluktuačného pásma. Priemerná absolútna odchýlka výmenného kurzu toliara a eura od centrálnej parity v období, ktoré bolo použité na toto hodnotenie, bola 0,08 %.

Stabilita výmenného kurzu v rámci ERM II sa dosiahla pri súčasnej existencii stabilného diferenciálu úrokovej miery voči eurozóne vo výške mierne nad 2 percentuálnymi bodmi počas väčšiny skúmaného obdobia. Po zvýšeniach sadzieb od decembra 2005, ktoré vykonala ECB a poklesu úrokových sadzieb vykonaných Slovinskou národnou bankou od januára 2006, poklesol v súčasnosti diferenciál pod úroveň 1 percentuálneho bodu. Spolu s pravdepodobným poklesom rizikovej prémie slovinských aktív v ERM II, prispel kladný úrokový diferenciál k posilneniu toliara.

Stabilita výmenného kurzu toliara voči euru sa podporovala dohodou uzavretou v roku 2001 medzi Bankou Slovinska a väčšinou komerčných bánk o spolupráci pri intervenciách na zahraničnom devízovom trhu. Slovinská národná banka využila najmä facilitu devízového swapu na udržanie výraznej stability výmenného kurzu toliara a eura v rámci ERM II. Keďže centrálna parita ERM II zohrávala dobre pôsobila pri ukotvení očakávaní finančných trhov, nepoužili sa „cenové intervencie“, ktoré boli takisto súčasťou tejto dohody (keď centrálna banka stanoví základný výmenný kurz, s ktorým musia komerčné banky, ktoré sú účastníkmi dohody, obchodovať) od prvého mesiaca od vstupu Slovinska do ERM II. Prechod na nový systém vyžadoval dočasnú priamu intervenciu na devízových trhoch s cieľom poukázať na účinnú zmenu systému výmenného kurzu. Keďže toliar sa na začiatku júla 2004 stabilizoval, neboli v rámci ERM II potrebné ďalšie priame intervencie.

Počas dvojročného obdobia tohto hodnotenia sa toliar udržal veľmi blízko centrálnej parity ERM II. V rámci ERM II na iniciatívu Slovinska nedošlo k žiadnej devalvácii centrálnej parity toliara. V čase prípadného rozhodnutia Rady v júli 2006, toliar bude účastníkom ERM II dlhšie ako 24 mesiacov. Slovinsko spĺňa kritérium výmenného kurzu.

6. DLHODOBÉ ÚROKOVÉ SADZBY

V konvergenčnej správe z roku 2004 podľa hodnotenia Slovinsko nespĺňalo kritérium výmenného kurzu. Priemerná miera inflácie v Slovinsku ročne do augusta 2004 bola 5,1 %, čo je menej ako stanovená referenčná hodnota 6,4 %.

Rozpätie v porovnaní s priemernými dlhodobými úrokovými sadzbami v eurozóne sa od polovice roka 2002 a konca roka 2004 výrazne zmenšilo, najmä v dôsledku postupného poklesu slovinskej miery inflácie, zníženie krátkodobých sadzieb a rizikovej prémie štátu a perspektívy pristúpenia do eurozóny. Od vstupu Slovinska do ERM II v júni 2004 sa rozpätie pohybovalo od 10 do 70 bázických bodov.

Dvanásťmesačná pohyblivá priemerná dlhodobá úroková sadzba podstatná pri hodnotení kritéria podľa zmluvy naďalej klesala po celé obdobie hodnotenia. V marci 2006, čo bol posledný dátum pre ktorý boli údaje dostupné, referenčná hodnota získaná ako priemer dlhodobých úrokových sadzieb vo Švédsku, Fínsku a Poľsku s pripočítaním 2 percentuálnych bodov dosiahla úroveň 5,9 %. Dvanásťmesačný pohyblivý priemer výnosu desaťročných slovinských dlhopisov dosiahol 3,8 %, čo je pod hranicou referenčnej hodnoty. Slovinsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb.

7. ĎALšIE FAKTORY

Slovinský finančný systém sa v podstatnej miere začlenil do širšieho finančného systému EÚ. Súlad s acquis communautaire v oblasti finančných služieb bol dosiahnutý v podstatnej miere už pri pristúpení a značný pokrok bol dosiahnutý aj v preberaní právnych predpisov prijatých podľa akčného plánu finančných služieb. Veľkosť finančného systému zostáva menšia, než ako by relatívne naznačovala vysoká úroveň rozvoja hospodárstva. Zatiaľ čo sa zvyšuje konkurencia s cezhraničnými službami poskytovanými inými finančnými inštitúciami EÚ, slovinský finančný systém nie je riadne sprivatizovaný a jeho stupeň zahraničného vlastníctva sa síce približuje členským štátom eurozóny, ale je nižší ako v iných nových členských štátoch. Silným hospodárskym rastom a konvergenciou úrokových sadzieb sa podporilo postupné zvyšovanie rastu bankových úverov v súkromnom sektore, najmä v domácnostiach. Najmä pomer devízových úverov domácnostiam sa zvýšil z veľmi malej úrovne v roku 2003 na skoro 50 % nových úverov v roku 2005.

Slovinská ekonomika je výrazne otvorená obchodovaniu, ale relatívne málo priame zahraničné investície (PZI)prijíma. Slovinsko takisto prijalo relatívne postupný prístup k štrukturálnym reformám, najmä pokiaľ ide o liberalizáciu a privatizáciu. Slovinsko má súčasne priemyslovú štruktúru podobnú eurozóne. Relatívne nízky príliv PZI je spojený s procesom privatizácie, ktorý nebol veľmi priaznivý pre účasť zahraničných investorov. Nízka intenzita PZI môže obmedziť konkurenčné tlaky na domácom trhu. Na plynulé fungovanie vnútorného trhu v Slovinsku je takisto dôležitý ďalší pokrok pri preberaní a používaní smerníc EÚ.

Slovinsko má tradične silne vyvážený bežný účet, ktorý v zásade odráža rovnováhu medzi schodkom v obchode s tovarom na jednej strane a nadbytkom v obchode so službami spolu s pozitívnou bilanciou bežných prenosov na druhej strane. Bežný účet v Slovinsku vykázal v roku 2005 schodok vo výške 1,1 % HDP v porovnaní s 2,1 % v roku 2004. Toto zlepšenie bolo výsledkom najmä zvrátenia trendu postupného zhoršovania bilancie obchodu s tovarom od druhého štvrťroku roka 2005 a urýchleného zlepšenia bilancie obchodu so službami. To naznačuje, že zhoršenie bežného účtu v roku 2004 bolo pravdepodobne iba prechodným javom a nepoukazuje na fakt, že by slovinská ekonomika mala problémy s konkurencieschopnosťou, alebo že by na výmenný kurz existovali možné tlaky. Najzložitejšia úloha v blízkej budúcnosti pre Slovinsko bude zabezpečiť zdravú konkurencieschopnosť, k čomu bude nevyhnutné udržať mzdy na rovnakej úrovni. Slovinsko by súčasne mohlo aj napriek veľkému domácemu sklonu k úsporám, viac využívať zahraničné úspory na zvýšenie domácich investícií a produktivity.

* * *

Vzhľadom na hodnotenie týkajúce sa splnenia konvergenčných kritérií Komisia dospela k názoru, že Slovinsko dosiahlo vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie.