52005DC0702

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.12.2005

KOM(2005) 702 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Týkajúce sa riešenia prekážok malých a stredných podnikov vyplývajúcich z dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu – návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte {SEC(2005)1785}

OBSAH

1. Úvod 3

1.1. Účel oznámenia 3

1.2. Predchádzajúce opatrenia Komisie s cieľom zlepšenia fiškálnej situácie MSP 3

2. Potreba zlepšiť daňovú situáciu malých a stredných podnikov na vnútornom trhu 4

2.1. Prekážky vyplývajúce z daní z príjmov spoločností na vnútornom trhu a ich význam pre MSP 4

2.2. Záver a potreba opatrenia zo strany EÚ 7

3. Zdaňovanie v domovskom štáte ako nádejný prístup pre riešenie prekážok MSP vyplývajúcich z daní z príjmov spoločností 8

3.1. Základný prístup a vhodnosť pre MSP 8

3.2. Doterajší vývoj projektu 9

4. Záver a výhľad 12

PRÍLOHA 13

Návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte pre malé a stredné podniky 13

1. ÚVOD

1.1. Účel oznámenia

Dosiahnutie lisabonských cieľov si vyžaduje opatrenia v oblasti daní. | Oznámenie Komisie Európskej z jarného zasadnutia rady KOM(2005)24 a najmä jeho sprievodný dokument SEK(2005)192, v ktorom sa uvádza Lisabonský akčný plán, dali nový impulz na dosiahnutie lisabonského cieľa aj v oblasti daní. V tomto kontexte sa v záveroch predsedníctva Európskej rady z 23. marca 2005 opakovane zdôrazňuje dôležitá úloha malých a stredných podnikov (MSP) a vyzýva sa k rozsiahlym opatreniam politík v prospech MSP.[1] |

Platí to predovšetkým pre malé a stredné podniky. | Hlavným problémom je, že zatiaľ čo MSP sú výnimočne dôležité pre hospodársky rozvoj Európskej únie, účasť MSP na vnútornom trhu je nielen z fiškálnych dôvodov výrazne nižšia, ako je to pri väčších spoločnostiach. To má za následok hospodársku neefektívnosť a následne stratu potenciálu hospodárskeho rastu a vytváraniu pracovných miest, čím dochádza k ohrozeniu dosiahnutia obnoveného lisabonského cieľa. Preto sa vo viacročnom programe pre podniky a podnikanie, najmä MSP (2001 – 2005)[2] a v akčnom pláne Komisie: „Európska agenda pre podnikanie[3]“ vyzýva k vhodnému opatreniu na podporu cezhraničnej expanzie MSP. Okrem toho sa v nedávnom oznámení Komisie o príspevku zdaňovania a colných politík k lisabonskej stratégii a v oznámení o modernej politike MSP pre rast a zamestnanosť[4] odvoláva na potrebu vhodného daňového rámca pre MSP a hovorí o iniciatíve zdaňovania v domovskom štáte. |

„Zdaňovanie v domovskom štáte je možnosť, ktorú má význam preskúmať. | Účelom tohto oznámenia je po prvé stanoviť osobitné problémy, s ktorými sa MSP pôsobiace vo viac ako v jednom členskom štáte stretávajú v oblasti daní z príjmov spoločností a preskúmať, akým spôsobom podmieňujú fungovanie vnútorného trhu a po druhé na základe skúseností z minulých rokov a súčasnej stratégie Komisie týkajúcej sa zdaňovania zisku právnických osôb predstaviť možné a prakticky životaschopné riešenie založené na prístupe „zdaňovania v domovskom štáte.“ Podľa názoru Komisie by tento koncept mohli v rámci experimentálnej pilotnej schémy užitočne otestovať zainteresované členské štáty a spoločnosti. Ako o tom svedčí pripojené hodnotenie vplyvu, možný celkový hospodársky prínos pre vnútorný trh tu existuje. |

1.2. Predchádzajúce opatrenia Komisie s cieľom zlepšenia fiškálnej situácie MSP

Predchádzajúce opatrenia Komisie zamerané na transfer spoločností... | Doterajšie opatrenia Komisie na zlepšenie fiškálnej situácie MSP sa zameriavali na cezhraničné problémy týkajúce sa iných daní ako daní z príjmov právnických osôb. Najmä transfer MSP, ktorými sú často rodinné spoločnosti, zahŕňa množstvo často zložitejších a ťažších daňových otázok ako sú pre veľké oficiálne registrované spoločnosti. V tomto ohľade sú významným príkladom dane z darov a dedičstva v hotovosti. Komisia opakovane poukázala na tieto problémy a predložila odporúčania v súvislosti s daňovými problémami týkajúcimi sa transferu malých a stredných podnikov[5] a oznámenie o všeobecnom zlepšení daňového prostredia malých a stredných podnikov[6]. Väčšina odporúčaní Komisie sa týka daňových problémov v súvislosti s právnou subjektivitou jediných vlastníkov a partnerstiev, najmä sukcesie MSP. |

… a súčasné úsilie sa doteraz sústreďuje na daň z pridanej hodnoty. | Okrem toho sa množstvo opatrení v súčasnosti uplatňuje s cieľom riešiť osobitné problémy MSP v oblasti dane s pridanou hodnotou. Predovšetkým iniciatíva Komisie v súvislosti s konceptom „spoločného miesta kontroly“ oveľa zjednoduší MSP ich rozvoj na vnútornom trhu, keďže budú môcť svoje povinnosti týkajúce sa DPH vyrovnať len na jednom registračnom mieste. Preto z pohľadu MSP ostáva zdaňovanie spoločností jedným z najväčších daňových problémov vnútorného trhu, ktorý sa doteraz náležite neriešil na úrovní EÚ. Okrem toho by sa pokrok v tejto oblasti a daňové opatrenia v prospech MSP v iných oblastiach mali vzájomne posilňovať. |

2. POTREBA ZLEPšIť DAňOVÚ SITUÁCIU MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA VNÚTORNOM TRHU

2.1. Prekážky vyplývajúce z daní z príjmov spoločností na vnútornom trhu a ich význam pre MSP

Spoločnosti sa stretávajú s mnohými a rôznymi daňovými prekážkami na vnútornom trhu,... | Nedávna analýza a výskum útvarov Komisie[7] následne potvrdené nezávislými výskumnými ústavmi[8] ukazujú, že mnohé rôzne prekážky vyplývajúce z daní z príjmov spoločností vážne bránia cezhraničným hospodárskym aktivitám podnikov v EÚ. Stručne povedané, týka sa to rozdielov v existujúcich daňových právnych predpisoch EÚ a ich implementácie v niektorých členských štátoch, všeobecného nedostatku cezhraničného vyrovnania straty dcérskych spoločností, daňových problémov s cezhraničnými reštrukturalizačnými činnosťami, uplatňovania zmlúv o dvojitom zdaňovaní a problémov tvorby zúčtovacích cien. Výsledné vyššie alebo dodatočné daňové bremeno, (ekonomické) dvojité zdaňovanie a vysoké náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi pôsobia ako prekážka pre cezhraničnú hospodársku činnosť v rámci vnútorného trhu. |

...ktorých relatívny význam sa neustále zvyšuje. | Vzhľadom na pokrok v mnohých iných oblastiach politík, v ktorých boli urobené opatrenia prostredníctvom harmonizácie alebo vzájomného uznania, sa za posledné roky zvýšil význam týchto daňových prekážok a teraz je jedným z najväčších problémov dokončenia vnútorného trhu a realizácie jeho hospodárskeho potenciálu. Komisia preto v súčasnosti pracuje na implementácii „dvojakej stratégie“, ktorá zahŕňa krátkodobé opatrenia, ktoré sú zamerané na riešenie osobitných prekážok pre cezhraničné hospodárske aktivity na vnútornom trhu a dlhodobé komplexné riešenia[9]. Táto stratégia už v mnohých oblastiach vyústila do viditeľného pokroku. Dobrý pokrok sa dosahuje aj prostredníctvom odbornej práce na spoločnom konsolidovanom základe dane, ktorým sa, ako sa dúfa, v strednodobom horizonte zabezpečí systematické „riešenie“ problémov týkajúcich sa dane z príjmov právnických osôb (prevažne) väčších spoločností[10]. Doteraz sa však v súvislosti s osobitnými problémami týkajúcimi sa dane z príjmov spoločností MSP pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte neuplatnilo žiadne systematické opatrenie. |

Malé a stredné podniky sú osobitne ťažko postihnuté týmito prekážkami... | Takéto opatrenie je však potrebné. V spomenutej analýze útvarov Komisie sa osobitná pozornosť venovala aj špecifickej situácii MSP[11]. Zistilo sa, že vo všeobecnosti sú v prípade MSP a väčších spoločností daňové prekážky pre cezhraničné hospodárske aktivity identické. Vplyv mnohých prekážok na MSP je však väčší, pretože sú jednoducho menšie, majú k dispozícii menšie hospodárske a ľudské zdroje ako aj menej dostupných vedomostí z oblasti daní. Obmedzená veľkosť podnikov preto v podstate obmedzuje možnosti vyhnúť sa určitým daňovým prekážkam. Negatívny účinok daňových prekážok na účasť MSP na vnútornom trhu sa rovnako potvrdil mnohými prieskumami. Napríklad v odpovediach zainteresovaných subjektov na „Dotazník o dani z príjmov právnických osôb ako prekážka pre rast malých a stredných podnikov v EÚ“, ktorý zverejnili útvary Komisie v júli 2004, sa okrem iného ukázalo, že približne jedna tretina MSP v EÚ považuje zdaňovanie korporácií za významnú prekážku pre cezhraničnú expanziu[12]. |

...najmä vzhľadom na náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi... | Okrem toho bolo jasne stanovené, že existujú aj dve ďalšie oblasti, ktoré sú osobitne dôležité pre MSP[13]. Po prvé MSP majú osobitné ťažkosti pokryť náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi, ktoré vyplývajú z potreby vyrovnať sa miestami až s 25 rôznymi daňovými systémami. Toto zistenie silne podporujú daňoví odborníci a podnikové federácie, ktoré zastupujú záujmy MSP[14]. Podľa UEAPME, Európskej asociácie remesiel, malých a stredných podnikov sú „daňové náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi pre malé podniky miestami až 100-krát vyššie ako pre veľké spoločnosti.[15]“ Existuje aj príslušný vedecký a kvantitatívny dôkaz tohto fenoménu. Okrem dostupných všeobecných štúdií, v ktorých sa navrhuje, aby náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi klesali s veľkosťou spoločnosti a neúmerne viac[16] alebo dokonca prohibitívne zaťažovali MSP v porovnaní s väčšími spoločnosťami[17] ako aj v dotazníku o európskych daniach[18], ktorý zaslal Európsky podnikateľský testovací panel Komisie, sa potvrdila dôležitosť nákladov na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi pre MSP vzniknutých na základe daní. Odhadovalo sa, že náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi v oblasti zdaňovania spoločností vzhľadom na predaj sú pre malé podniky v porovnaní s veľkými podnikmi päťkrát vyššie. A preto sú vysoké náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi kvôli menšej veľkosti podniku osobitne relevantné v prípade MSP a jasne odrádzajú mnohé firmy od cezhraničnej expanzie. |

...a problémy s cezhraničným vyrovnaním straty. | Po druhé, cezhraničné vyrovnanie straty bolo identifikované z perspektívy malých a stredných podnikov ako najvýznamnejšia prekážka medzi ďalšími inými daňovými prekážkami pre cezhraničnú hospodársku aktivitu na vnútornom trhu. Straty často vznikajú na začiatku aktivity v cudzej krajine t. j. práve vtedy, keď sa tieto aktivity zvyčajne uskutočňujú v menšom podniku. Väčšie spoločnosti sú obyčajne v lepšom postavení, aby využili stratégie plánovania daní a tak získali efektívne vyrovnanie cezhraničných strát. MSP obyčajne nemajú takéto príležitosti optimalizácie. Okrem toho vzhľadom na ich obyčajne limitovaný kapitálový základ je pre malé podniky osobitne dôležité, aby boli schopné vyrovnať straty. |

Účinok cezhraničných daňových prekážok pre MSP sa často zhoršuje priaznivými predpismi na domácej úrovni. | V domácom kontexte väčšina členských štátov uplatňuje pre živnostníkov a MSP[19] osobitné daňové režimy (fiškálne stimuly alebo daňové prázdniny). Tieto režimy, ktoré obyčajne nesúvisia s cezhraničnými hospodárskymi aktivitami a príslušnými daňovými otázkami sa v podstate týkajú určenia základu dane, paušálnych pravidiel a iných zjednodušených metód výpočtu zisku. Niektoré členské štáty udeľujú aj osobitné nižšie sadzby. Kombinácia týchto dvoch účinkov – osobitného významu cezhraničných prekážok pre MSP a daňové úľavy v domovskej krajine – by mohla byť pre MSP za týchto okolností menej zaujímavá v zmysle začatia cezhraničného podnikania. |

2.2. Záver a potreba opatrenia zo strany EÚ

Prekážky vyplývajúce z daní z príjmov spoločností sú jedným z dôvodov nedostatočnej účasti MSP na vnútornom trhu. | Štatistiky ukazujú, že účinky prekážok vyplývajúcich z daní z príjmov spoločností a ich vzájomné pôsobenie s inými daňovými a nedaňovými faktormi, okrem iných dôvodov, vedú[20] k relatívne nízkej účasti MSP na vnútornom trhu. Inak povedané MSP sa často vyhýbajú cezhraničnému obchodu a investíciám, pretože sú spomaľované daňovými problémami alebo uprednostňujú čisto domáce transakcie, aj keď sú v čisto ekonomických pojmoch menej lukratívne. MSP systematicky podliehajú vyšším nákladom na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a finančným nákladom ako väčšie spoločnosti, ak rozvíjajú aktivity v iných členských štátoch, a preto podstupujú väčšie podnikateľské riziko (spolu a/alebo s novovytvoreným zahraničným podnikom). |

Prekážky majú negatívne dôsledky, ktoré presahujú čisto daňovú oblasť. | Okrem prekážky účasti na vnútornom trhu majú daňové prekážky MSP aj iné negatívne vedľajšie účinky. Napríklad v dôsledku problémov vyrovnávania strát v začínajúcich spoločnostiach v iných členských štátoch sa nielen odrádza od zakladania podniku v zahraničí, ale týmito problémami sa obmedzuje aj prístup podniku k financiám v najdôležitejšej fáze životného cyklu rozvoja podniku, ktorý často podlieha obmedzeniam na strane ponuky, spôsobeným finančnými opatreniami bánk a iných finančných inštitúcií, ktoré odmietajú riziko (najmä v prípade zakladania spoločností založených na technológiách). To má negatívny účinok na širšie podmienky pre životaschopnosť a rozvoj cezhraničnej expanzie MSP. |

Toto viacerými spôsobmi narúša lisabonský cieľ. | Vzhľadom na celkovú dôležitosť MSP ako hlavného motora hospodárskeho rastu je ich neochota zúčastňovať sa na vnútornom trhu a ich nedostatočná miera životaschopnosti nielen veľmi nákladná pre jednotlivé podniky, ale ovplyvňuje aj negatívne celkové hospodárstvo v zmysle produktivity a tvorby pracovných miest, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a udržanie nízkej úrovne nezamestnanosti alebo tvorbu daňového príjmu na podporu verejných služieb. Obidva tieto faktory sú nevyhnutné na dosahovanie konečného cieľa sociálnej súdržnosti uvedenej v záveroch z Lisabonskej rady. |

Riešenie prekážok MSP vyplývajúcich z daní z príjmov spoločností je preto nutnosťou. | S cieľom využiť plný hospodársky potenciál vnútorného trhu a prispieť k vyššiemu rastu a miere zamestnanosti bude preto potrebné podnietiť a zvýšiť investície MSP a ich expanziu do iných členských štátoch odstránením alebo aspoň zmiernením príslušných prekážok vyplývajúcich z daní z príjmov spoločností. To je základný politický cieľ ďalej vypracovaného konceptu pilotnej schémy. Operačným cieľom je odstrániť daňové anomálie MSP, ktoré sú špecifické pre cezhraničnú hospodársku aktivitu takým spôsobom, aby sa takáto aktivita mohla uskutočňovať na vnútornom trhu rovnakým spôsobom alebo aspoň značne podobným spôsobom ako na domácich trhoch. |

Brzdiacim vedľajším účinkom by sa malo vyhnúť. | Dosiahnutie tohto cieľa podlieha niekoľkým obmedzeniam. Akékoľvek opatrenie urobené s cieľom dosiahnuť tento cieľ by nemal v rovnakom čase viesť k významným schodkom v príjmoch pre členské štáty, umožniť nové veľké daňové podvody alebo vyhnutie sa daňovým povinnostiam a (alebo) narušiť schopnosť daňových správ kontrolovať MSP. Všetky tieto účinky by mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie celkového hospodárskeho zisku, ktorý bol pôvodným účelom tohto opatrenia. Musí sa to zohľadniť v návrhu možnej pilotnej schémy. |

3. ZDAňOVANIE V DOMOVSKOM šTÁTE AKO NÁDEJNÝ PRÍSTUP PRE RIEšENIE PREKÁžOK MSP VYPLÝVAJÚCICH Z DANÍ Z PRÍJMOV SPOLOčNOSTÍ

3.1. Základný prístup a vhodnosť pre MSP

Pri koncepte „zdaňovania spoločností v domovskom štáte“ sa uplatňuje vzájomné uznanie vnútorného trhu. | Koncept „zdaňovania v domovskom štáte“ je založený na myšlienke dobrovoľného vzájomného uznania daňových pravidiel. Podľa tohto konceptu sa zisky skupiny spoločností pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte elektronicky spracúvajú podľa pravidiel len jedného systému dane z príjmov spoločností t. j. systému domovského štátu materskej spoločnosti alebo hlavného sídla skupiny („vedúcej spoločnosti“). MSP, ktorý chce založiť dcérsku spoločnosť alebo stálu prevádzku v inom členskom štáte by preto mohol používať len daňové pravidlá, ktoré sú mu už známe. Každý zúčastnený členský štát by pokračoval v zdaňovaní svojho podielu zo zisku z obchodných aktivít člena skupiny v tom štáte pri sadzbe dane z príjmov právnických osôb, ktorú sám určil. Tento podiel sa určuje použitím vzorca pre rozdelenie. Nerobia sa žiadne kroky s cieľom harmonizovať pravidlá. Prístupom zdaňovania v domovskom štáte sa preto chráni schopnosť každého členského štátu zvýšiť príjem prostredníctvom zdaňovania príjmov právnických osôb. |

Týmto by sa riešili hlavné daňové problémy MSP... | Podľa názoru Komisie sa koncept zdaňovania v domovskom štáte zdá byť veľmi sľubným spôsobom riešenia spomínaných daňových problémov, ktoré MSP bránia keď sa rozširujú aj za hranicami, najmä prostredníctvom zníženia nákladov na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a v podstate riešia problém cezhraničného vyrovnania straty. Zároveň však vzhľadom na jeho možné dôsledky, ak sa vzťahujú na všetky spoločnosti EÚ, existuje pochybnosť, či sa zdaňovanie v domovskom štáte môže považovať za najvhodnejší prístup k vnútornému trhu. Koncept by sa preto mohol v rámci pilotnej schémy užitočne otestovať iba pre zainteresované MSP a členské štáty s podobným základom dane. V priloženej prílohe sa čiastočne detailne uvádza, akým spôsobom by sa to technicky dalo realizovať, ale detaily možnej pilotnej schémy musia zjavne na základe vnútroštátnych rámcových podmienok určiť zainteresované členské štáty. Komisia je však pripravená poskytnúť technickú pomoc pre túto činnosť, ktorá by mohla byť tiež usmernená prostredníctvom programu FISCALIS[21]. |

a má preto význam testovať v rámci experimentálnej pilotnej schémy. | Základnou myšlienkou pilotnej schémy je otestovať praktické prínosy konceptu zdaňovania v domovskom štáte pre MSP a jeho širšie hospodárske výhody pre EÚ, pričom sa obmedzia administratívne náklady a možné riziká príjmu pre členské štáty. Členské štáty by preto mohli predstaviť pilotnú schému prostredníctvom vhodných, na mieru šitých dohôd s inými členskými štátmi. V závislosti od aktuálnej situácie v praxi existujú rôzne možnosti ako napríklad: prostredníctvom bilaterálnej alebo radšej multilaterálnej dohody, prostredníctvom zmlúv, ktoré dočasne doplňujú existujúce zmluvy o dvojitom zdanení alebo multilaterálne dohovory alebo uzatvorením nového multilaterálneho dohovoru na tento účel. Vhodné návrhy sa rovnako predkladajú v návrhu možnej pilotnej schémy v prílohe. |

3.2. Doterajší vývoj projektu

„Zdaňovanie v domovskom štáte“ je plne rozvinutý koncept, ktorý sa počas rokov vylepšoval . | Myšlienka projektu pilotnej schémy postupne počas posledných štyroch rokov nadobúdala svoju podobu: počnúc publikáciou o zdaňovaní v domovskom štáte od autorov Malcolm Gammie a Sven-Olof Lodin[22] a pokračujúc prácou Komisie na novej stratégii zdaňovania spoločností a reakcií na tieto iniciatívy. Na tomto základe Komisia predložila konkrétne návrhy na rozpracovanie pilotnej schémy a navrhla niekoľko praktických kľúčových bodov, akým spôsobom by sa takáto pilotná schéma mohla vhodne navrhnúť[23]. Útvary Komisie uskutočnili v roku 2003 verejnú diskusiu týkajúcu sa tohto projektu a následné diskusie (formálne aj neformálne) s odborníkmi z podnikateľskej komunity a akademickej obce viedli k ďalšiemu zdokonaleniu projektu. Podrobné pracovné dokumenty, súhrny, oficiálne dokumenty a správy o všetkých týchto prípravných prácach sú k dispozícii (napríklad na internetovej stránke Komisie[24]). Týmto oznámením sa dopĺňa táto dlhodobá technická a politická prípravná práca. |

Testovanie MSP podporujú EP, HSV... | Európsky parlament podporil myšlienku zdaňovania v domovskom štáte a vyzval Komisiu, aby v tomto koncepte ďalej pokračovala[25]; Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje pilotný projekt o „zdaňovaní v domovskom štáte“ ako riešenie pre cezhraničné aktivity MSP, ktoré by sa mohli otestovať na bilaterálnom základe predtým, ako by sa po pozitívnom zhodnotení prípadne rozšírili do celej EÚ[26]. |

...a MSP. | Verejná diskusia o pilotnom projekte zdaňovania v domovskom štáte pre malé a stredné podniky, ktorú usporiadali útvary Komisie v roku 2003 a dotazník, ktorý bol distribuovaný v roku 2004, ukázali podporu prístupu zdaňovania v domovskom štáte zo strany malých a stredných podnikov v EÚ a vysoký záujem zúčastniť sa na možnej pilotnej schéme. Vzhľadom na malý počet odpovedí na dotazník sa však výsledky nemôžu považovať za štatisticky významné. |

Členské štáty sú skeptické. | Komisia zjavne rokovala s členskými štátmi, okrem iných vecí, o perspektíve takejto pilotnej schémy v roku 2004 na stretnutí pracovnej skupiny a na neformálnom zasadnutí Rady ECOFIN. Je potrebné priznať, že tieto rokovania ukázali značný a všeobecný skepticizmus. Hlavné argumenty, ktoré preložila Komisia v tomto kontexte boli: po prvé, že sťažnosti týkajúce sa určitých daňových prekážok cezhraničnej hospodárskej aktivity MSP boli zavádzajúce a po druhé, že akákoľvek takáto pilotná schéma by mohla podnietiť vážne administratívne a právne problémy, vrátane diskriminácie[27]. Komisia sa však domnieva, že existuje jasný dôkaz potreby zlepšiť daňovú situáciu MSP na vnútornom trhu a že možné administratívne a právne problémy je možné riešiť a nemali by sa zveličovať. Okrem toho, keďže schéma by bola celkom dobrovoľná, je ťažké nájsť akékoľvek racionálne zdôvodnenie toho, aby sa tým členským štátom, ktoré sa chcú zapájať, bránilo uzatvoriť bilaterálnu alebo multilaterálnu dohodu s cieľom praktického otestovania inovatívnej daňovej schémy pre MSP. |

Existuje predsa jeden aktuálny precedens... | Aj napriek ich výhradám voči zdaňovaniu v domovskom štáte, dva členské štáty nedávno schválili protokol k ich zmluve o dvojitom zdanení, podľa ktorého sa v niektorých hraničných regiónoch stanovuje výnimka z pravidiel o stálych prevádzkach. V príslušných regiónoch sa prevádzky podnikov z iného členského štátu nepovažujú na daňové účely za „stále prevádzky“ napriek tomu, že bežne uplatniteľné kritériá sú splnené. Preto aj narozdiel od bežných pravidiel na území krajiny, v ktorej sa prevádzka nachádza, nedôjde k zdaňovaniu. Hlavný rozdiel medzi týmto prístupom a zdaňovaním v domovskom štáte je ten, že sa obmedzuje na úzko definovanú hraničnú oblasť a dva členské štáty súhlasili, že žiadne ďalšie rozdelenie daňového základu medzi dve krajiny nie je potrebné. Neodmysliteľná logika tohto prístupu – vzájomného uznania – je však identická s logikou pilotnej schémy a jej praktickou implementáciou prostredníctvom mechanizmu zmluvy o dvojitom zdanení sa potvrdzuje, že takéto dohody sú ideálne realizovateľné a môžu sa zaviesť počas relatívne krátkeho obdobia. |

...a skutočné simulácie rovnako potvrdili jeho praktickú realizovateľnosť. | Napokon prístup zdaňovania v domovskom štáte bol aj simulovaný s použitím aktuálnych údajov z relatívne veľkej švédskej skupiny spoločností v projekte, ktorý viedla Stockholm School of Economics. Neboli zistené žiadne technické problémy a bolo potrebných len niekoľko úprav bilancie spoločnosti. Došlo k zníženiu splatnej dane, čo vysvetľujú lepšie možnosti vyrovnania straty (želaný výsledok), to znamená, že negatívny príjem sa automaticky získa späť. To znamená, že podľa švédskeho vnútroštátneho práva by sa skupinová úľava vzťahovala aj na spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú schémy zdaňovania v domovskom štáte. Odpočítanie strát dcérskych spoločností v inom členskom štáte by však mohol byť vyrovnaný ziskom počas nasledujúcich rokov. Z dlhodobého hľadiska by preto nedochádzalo k žiadnym zníženiam daní. |

4. ZÁVER A VÝHľAD

Hospodárske dôvody hovoria za otestovanie nového konceptu pre zdaňovanie MSP na vnútornom trhu. | Na základe obnovenej lisabonskej agendy, pokiaľ ide o hospodársky význam reformy daní z príjmov spoločností v EÚ a s cieľom zlepšiť vnútorný trh EÚ ako celok a podporiť hospodársky rast a vytváranie pracovných miest sú viac ako kedykoľvek predtým potrebnejšie osobitné opatrenia v prospech účasti MSP na vnútornom trhu. Oblasť dane z príjmu právnických osôb si v tomto ohľade osobitne vyžaduje mimoriadnu pozornosť. V tomto ohľade sa Komisia domnieva, že koncept zdaňovania v domovskom štáte poskytuje realistický a účinný spôsob riešenia osobitných daňových problémov MSP na vnútornom trhu, najmä problémov vysokých nákladov na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi. Môže sa zdať, že zdaňovanie v domovskom štáte neposkytuje dlhodobé „daňové riešenie“ pre vnútorný trh (takým spôsobom, ako je to pri spoločnom konsolidovanom základe dane), ale jeho potenciálne prínosy pre MSP a teda pre širšie hospodárstvo EÚ by nemali ostať nevyužité, najmä keď implementácia spoločného konsolidovaného základu dane bude bezpochyby trvať niekoľko rokov. Okrem toho ak bude spoločný konsolidovaný základ dane dobrovoľný, bude atraktívnejší pre väčšie spoločnosti ako pre MSP. Prístup by preto mohli zainteresované členské štáty a podniky vhodne, relatívne rýchle a bez komplikácií preskúmať v rámci experimentálnej pilotnej schémy. V pripojenom návrhu takejto možnej pilotnej schémy sú čiastočne detailne predstavené príslušné technické a právne aspekty. |

Je nádej, že členské štáty konštruktívne preskúmajú možnosť a technické modality pilotnej schémy. | Zainteresované členské štáty sú pozvané zahrnúť útvary Komisie v skorej fáze prípravy pilotného projektu v zmysle tohto oznámenia a informovať ich o akýchkoľvek legislatívnych alebo regulačných iniciatívach, minimálne aby sa zaistil súlad s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia si je vedomá faktu, že veľká väčšina členských štátov v súčasnosti vidí túto myšlienku s istou dávkou skepticizmu. Podľa názoru Komisie je možné obavy, ktoré vysvetľujú kritický postoj, rozptýliť. Okrem toho s najväčšou pravdepodobnosťou by takúto dohodu podpísali iba členské štáty, ktoré majú veľmi podobný základ dane. Navrhovaný prístup napokon nie je nič viac ako pragmatická a jednoduchá iniciatíva s cieľom mobilizácie rastového potenciálu MSP – nemalo by sa mu teda brániť z čisto administratívnych úvah. Je nádej, že členské štáty konštruktívne a otvorene preskúmajú možnosť pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte pre MSP a podrobnosti uvedené v prílohe. Komisia je pripravená poskytnúť pomoc a radu pre konkrétne projekty všetkým zainteresovaným členským štátom. |

PRÍLOHA

Návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte pre malé a stredné podniky

Úvod

1. Základný koncept a hlavný cieľ pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte sú veľmi jednoduché: riešiť daňové prekážky, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky (MSP) pri ich pôsobení v iných členských štátoch, okrem ich vlastného tým, že by mali možnosť používať v určitých oblastiach pravidlá pre zdaňovanie príjmov právnických osôb, ktoré poznajú. Preto by MSP mohli vypočítavať zdaniteľné príjmy pre materskú spoločnosť spolu so všetkými svojimi oprávnenými dcérskymi spoločnosťami a stálymi prevádzkami v iných zúčastnených členských štátoch v súlade s pravidlami pre základ dane svojho domovského štátu. Takto stanovený základ dane by sa mohol prideliť príslušným členským štátom v súlade s ich príslušným podielom na celkových mzdách a (alebo) obrate. Každý členský štát by následne uplatňoval svoju vnútroštátnu sadzbu dane.

2. V tomto dokumente sú vysvetlené technické charakteristiky tohto konceptu vo forme experimentálnej pilotnej schémy pre zainteresované MSP. Jeho účelom je poskytnúť zainteresovaným členským štátom čo najpodrobnejší základ, aký je len možný na vypracovanie praktických aspektov a právneho obsahu konkrétnej bilaterálnej alebo multilaterálnej pilotnej schémy a ukázať praktické riešenia problémov, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Nasledujúce vysvetlenie nemá za cieľ zahrnúť každú možnú situáciu a pravdepodobne komplexné otázky týkajúce sa pilotnej schémy. Uplatňovanie schémy by však v praxi malo byť pre väčšinu zúčastnených MSP byť jednoduché a nekomplikované.

3. Tento „vzor“ evidentne nemôže nahradiť súčasnú na mieru šitú dohodu, ktorá zohľadňuje presné prvky daňovej legislatívy a iných príslušných rámcových podmienok v zúčastnených členských štátoch. Ak si to príslušné členské štáty želajú, útvary Komisie sú však pripravené poskytnúť pomoc a radu pri praktických prípravách. Takáto podpora by mohla byť napríklad formou spoločných seminárov o programe FISCALIS a skupinových projektov.

4. Nie je potrebné zdôrazňovať, že keďže možná pilotná schéma odkazuje na existujúcu vnútroštátnu daňovú legislatívu a postupy, nezahŕňa to žiadne hodnotenie toho, či sú individuálne pravidlá v súlade so Zmluvou o EÚ. Uplatňovanie takýchto pravidiel v kontexte pilotnej schémy by v žiadnom prípade nepredchádzalo akémukoľvek stanovisku alebo rozhodnutiu Komisie alebo akejkoľvek inej inštitúcie v tejto súvislosti.

Základný prístup a postupy

Vymedzenie pojmov

5. Základný prístup „zdaňovania v domovskom štáte“ je založený na myšlienke dobrovoľného vzájomného uznania daňových pravidiel. Zdaniteľný príjem „skupiny z domovského štátu“ vypočítava podľa pravidiel len jedného daňového systému spoločnosti – systém vedúcej spoločnosti domovského štátu. Každý zúčastnený členský štát bude naďalej zdaňovať na základe vlastnej sadzby dane z príjmov právnických osôb svojho podielu na ziskoch člena skupiny z obchodných aktivít v tomto štáte. Tento podiel sa určuje uplatňovaním mechanizmu vzorca pre prideľovanie. Na účely pilotnej schémy sa musia všetky príslušné nové koncepty a pojmy t. j. tie, pre ktoré neplatí štandardný postup v medzinárodnom zdaňovaní, dôkladne definovať. Toto vymedzenie pojmov je vhodné vzhľadom na:

- „domovský štát“ je krajina trvalého pobytu na daňové účely priamej alebo nepriamej materskej spoločnosti alebo spoločnosti, ku ktorej podľa potreby patrí stála prevádzka (hlavné sídlo);

- „hostiteľský štát“ je krajina trvalého pobytu na daňové účely dcérskej spoločnosti alebo krajiny, v ktorej je podľa potreby stála prevádzka.

- „skupina z domovského štátu“ je skupina spoločností alebo spoločnosť so stálymi prevádzkami, ktoré sa podľa potreby zúčastňujú na pilotnej schéme.

- „vedúca spoločnosť“ je spoločnosť na čele skupiny z domovského štátu (materská spoločnosť alebo hlavné sídlo), ktorá má sídlo v domovskom štáte a ktorá je napokon zodpovedná za operácie pilotnej schémy.

6. Nie je potrebné osobitne definovať MSP – naopak zdá sa byť vhodné použiť všeobecnú definíciu MSP EÚ, ako je to stanovené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES[28], keďže táto definícia je bežná a známa vo všetkých členských štátoch. V tejto definícii sa rozlišuje medzi:

- strednými podnikmi [zamestnaných < 250, obrat ≤ 50 miliónov eur a (alebo) celková súvaha ≤ 43 miliónov eur];

- malými podnikmi [zamestnaných < 50, obrat ≤ 10 miliónov eur a (alebo) celková súvaha ≤ 10 miliónov eur];

- mikropodnikmi [zamestnaných < 10, obrat ≤ 2 miliónov eur a (alebo) celková súvaha ≤ 2 milióny eur].

S cieľom vyhnúť sa akejkoľvek nejasnosti by malo byť toto vymedzenie pojmov záväzné na účely pilotnej schémy. Týka sa to najmä vymedzenia pojmov použitých pri definícii MSP a typov podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu zamestnancov a finančných výšok.

7. Tento diagram naznačuje základné fungovanie zvažovanej schémy a definície príslušných odborných pojmov, ako sú ďalej použité v zostávajúcej časti tohto dokumentu.

___________________________________________________________________________

Opis údajov

Skupina spoločností má túto štruktúru: materská spoločnosť PA so sídlom v členskom štáte A dcérska spoločnosť DB so sídlom v členskom štáte B

- dcérska spoločnosť DC so sídlom v členskom štáte C

- dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti DDC so sídlom v členskom štáte C

členský štát A | členský štát C |

PA | → | → | DC |

↓ | ↓ |

↓ | ↓ |

DB | DDC |

členský štát B |

Vymedzenie pojmov :

- spoločnosť PA je vedúca spoločnosť,

- spoločnosti PA, DB, DC a DDC môžu vytvoriť „skupinu z domovského štátu“,

- členský štát A je „domovský štát“,

- členský štát B je „hostiteľský štát“ spoločnosti DB,

- členský štát C je „hostiteľský štát“ spoločností DC a DDC,

- členské štáty A, B a C zlegalizujú svoju spoluprácu v rámci pilotnej schémy prostredníctvom vhodných právnych nástrojov, napr. prostredníctvom multilaterálneho „dohovoru o zdaňovaní v domovskom štáte“ alebo „dohody o zdaňovaní v domovskom štáte“.

Fungovanie schémy :

- spoločnosť PA stanovuje zdaniteľný príjem spoločností PA, DB, DC a DDC podľa daňových právnych predpisov členského štátu A,

- takto stanovený základ dane sa rozdelí medzi členské štáty A, B a C napríklad podľa podielu na mzdách a obrate v príslušnej krajine,

- PA v členskom štáte A podáva skupinové/ komplexné daňové priznanie a platí daň (za svoj podiel),

- spoločnosť DB vyrubuje sama daň a platí daňové bremeno v členskom štáte B,

- spoločnosti DC a DDC vyrubujú samé daň a platia svoje jednotlivé daňové bremená v členskom štáte C.

___________________________________________________________________________

Oprávnené podniky

8. Zdá sa, že je obzvlášť vhodné uplatňovať pilotnú schému iba v prípade malých a stredných podnikov, ktoré platia daň z príjmu právnických osôb. Okrem toho by mala byť v zásade prístupná všetkým malým a stredným podnikom. Na jednej strane však s cieľom efektívnejšie zamerať pilotnú schému na prvú cezhraničnú expanziu podnikov, ktoré doposiaľ nedosiahli veľkosť, ktorá by im umožnila znášať dodatočné náklady vzniknuté uplatňovaním neznámych daňových právnych predpisov iného členského štátu a na druhej strane prísne obmedziť potenciálne náklady a riziko pre daňové správy, aby členské štáty mohli, v prípade, že si to želajú, zahrnúť do pilotnej schémy len malé spoločnosti, ako je to stanovené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Ďalšie obmedzenie pilotnej schémy na mikropodniky by iba spochybnilo hospodárske ciele pilotnej schémy, a preto nie je realizovateľnou možnosťou.

9. Vo vymedzení pojmov stanovených v odporúčaní Komisie 2003/361/ES sa uvádzajú aj pravidlá pre kategorizáciu „autonómnych podnikov“, „partnerských podnikov“ a „spojených podnikov“ a vysvetľuje sa v nich, ako sa zohľadňujú pri určovaní použitých údajov na požadovaný stav zamestnancov a finančných výšok. Uplatňovanie týchto pravidiel sa zdá sa byť zmysluplné, ak sa nimi určuje, či spoločnosť spĺňa kritériá malého a stredného podniku, a tým je oprávnený zúčastniť sa na pilotnej schéme. Tieto pravidlá by sa však mali rovnako používať na definovanie skupiny z domovského štátu[29].

10. Keďže rozsah pilotnej schémy je obmedzený, je nepravdepodobné, že MSP s hlavnými sídlami v tretích krajinách by sa chceli zapojiť do schémy v súvislosti s ich aktivitami v celej EÚ v rámci skupiny EÚ, čo by znamenalo udeliť funkciu materskej spoločnosti/hlavného sídla jednej dcérskej spoločnosti pre dcérske spoločnosti dcérskej spoločnosti. Rovnako sa zdá byť nepravdepodobným, aby MSP s nepriamym vlastníctvom prostredníctvom tretích krajín t. j. materskej spoločnosti v členskom štáte s jednou dcérskou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá vlastní dcérsku spoločnosť (dcérskej spoločnosti) v inom členskom štáte, boli oprávnené pre pilotnú schému. Keďže nie je potrebné systematicky vylúčiť prvý typ spoločností z ich prístupu k pilotnej schéme v prípade, že spĺňajú základné požiadavky stanovené v príslušnej dohode a najmä sú v súlade s definíciou malých a stredných podnikov, existuje dobrý dôvod domnievať sa, že pri druhom type podnikov by bolo na účely pilotnej schémy riešenie príliš komplikované. Podľa stanoviska útvarov Komisie by preto nepriame vlastníctvo prostredníctvom tretích krajín alebo nezúčastnených členských štátov malo vylúčiť skupinu spoločností z účasti na pilotnej schéme.

11. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vylúčiť z pilotnej schémy medzinárodne aktívne osobné spoločnosti, jednotlivých podnikateľov a jediných vlastníkov, iné z daňového hľadiska transparentné útvary alebo zmiešané formy aj napriek tomu, že sú čiastočne zahrnuté v definícii malých a stredných podnikov. Ich zahrnutie by drasticky skomplikovalo pilotnú schému a neponúklo žiadnu perspektívu veľkých hospodárskych ziskov. Hodnotenie napr. „zmiešaného“ charakteru útvaru (t. j. taký, ktorý jeden štát považuje za transparentný z daňového hľadiska a iný štát za nepriehľadný) s týmto cieľom sa môže uskutočniť iba z pohľadu tých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na pilotnej schéme, a nie z pohľadu členského štátu, ktorý nepatrí k žiadnemu z útvarov v „skupine z domovského štátu“.

12. Možné komplikácie a ďalšie technické problémy sa dajú znázorniť nasledovne. Inak ako v príklade spoločností zapísaných v obchodnom registri by mohlo zahrnutie medzinárodne aktívnych osobných spoločností a iných transparentných útvarov z daňového hľadiska alebo zmiešaných útvarov v rámci rozsahu schémy napríklad viesť k odlišným názorom o správnom uplatňovaní existujúcich zmlúv o dvojitom zdanení, najmä ak majú partneri sídlo v iných členských štátoch ako v tých, v ktorých sa osobné spoločnosti nachádzajú. Príkladom takéhoto typu problému je situácia, v ktorej jeden členský štát považuje úrok na úver spoločníka osobnej spoločnosti ako bežný úrok a iný ho považuje za formu skrytého rozdelenia zisku. Schéma by sa takto účinne rozšírila v niektorých aspektoch na daň z príjmu fyzických osôb. Preto je možné, aby v prípade, že členské štáty chcú zahrnúť osobné spoločnosti, boli tieto zahrnuté do schémy len vo výnimočných prípadoch, ktoré musia daňové správy príslušných členských štátov jednotlivo preskúmať. V každom prípade by mali mať možnosť žiadať o zapojenie sa do schémy iba osobné spoločnosti s aktívnou obchodnou činnosťou a podnikateľským príjmom.

Určenie domovského štátu a skupiny z domovského štátu

13. „Domovský štát“ zúčastnenej skupiny MSP sa definuje ako krajina trvalého pobytu na daňové účely vedúcej spoločnosti. Podľa všeobecne uznávaného pravidla na rozsúdenie v prípade pochybnosti alebo dvojitého sídla je ním tá krajina, v ktorej sa vykonáva faktické riadenie (alebo centrálne riadenie a kontrola) vedúcej spoločnosti, a v ktorej pred vstupom do pilotnej schémy podlieha táto spoločnosť dani z príjmov právnických osôb. Ak sa vyskytnú problémy s uplatňovaním tohto pravidla na účely pilotnej schémy, daňové správy členských štátov, v ktorých je skupina aktívna, musia dospieť k spoločnej dohode o domovskom štáte, inak sa spoločnosť nemôže zúčastniť na pilotnej schéme.

14. Základné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb domovského štátu sa preto budú uplatňovať na zúčastnenú vedúcu spoločnosť a jej dcérske spoločnosti a (alebo) stále prevádzky v zúčastnených členských štátoch. Či tieto aktivity zúčastnenej spoločnosti sú alebo nie sú zahrnuté do „skupiny z domovského štátu“ na účely pilotnej schémy závisí od pravidiel zdaňovania skupiny z domovského štátu a podmienok v nich definovaných. Zdá sa, že uplatňovanie celosvetovo konsolidovaných schém v kontexte pilotnej schémy je nesmierne ťažké alebo až nemožné.

15. Za žiadnych okolností by sa spoločnosti (materskej alebo dcérskej) nemalo umožniť byť časťou dvoch rôznych „skupín z domovského štátu.“ Preto by členské štáty mali v príslušnej bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode stanoviť všeobecne uplatniteľnú požiadavku väčšinového vlastníctva. Tento dodatočný prah by na účely pilotnej schémy doplnil a nahradil existujúce vnútroštátne prahy v prípade, že sú nižšie.

Zahrnuté dane

16. Zdá sa byť zmysluplné, že schéma by sa uplatňovala len na dane z príjmu právnických osôb. Iné dane, ako dane z príjmu právnických osôb, by sa nemali zahrnúť do rozsahu schémy. Týka sa to najmä dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, „dane z bohatstva“, dedičskej dane, pozemkovej dane a dane z prevodu pozemkov. Ak členské štáty chcú, môžu predsa len pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych alebo miestnych príplatkov pre daň z príjmu právnických osôb so zameraním na zisk, ako to bolo stanovené podľa podmienok pilotnej schémy (t. j. na aktuálny podiel členského štátu na celkovom základe dane). Miestne a regionálne dane bez zamerania na zisk by sa mohli naďalej vyberať podľa pravidiel všetkých príslušných členských štátov.

17. Pilotnou schémou by sa nemal nepriamo ovplyvniť výber iných daní ako je daň z príjmu právnických osôb. Pokiaľ stanovenie zdaniteľného príjmu pre daň z príjmu právnických osôb pôsobí na odhad iných daní alebo príspevky na sociálne zabezpečenie a má na ne vplyv a pokiaľ sa toto prepojenie nemôže technicky určiť na základe pravidiel pre základ dane domovského štátu, malo by sa na základe pravidiel hostiteľského štátu viesť osobitné účtovníctvo. Príkladom tohto by bolo zaobchádzanie s mzdovými príplatkami v oblasti zákonov o dani z príjmu alebo mzde mnohých členských štátov. Uplatňovanie rôznych daňových pravidiel na výpočet a zdaňovanie príjmov podľa zákonov o dani z príjmu právnických osôb na úrovni spoločnosti a podľa zákonov o dani z príjmu fyzických osôb na zamestnaneckej úrovni by mohlo viesť k neželateľnému nesúladu a tým viesť k nadmernému alebo nedostatočnému zdaňovaniu. Jediný spôsob riešiť tento nesúlad je prepočítať buď zisk z príjmu skupiny z domovského štátu v domovskom štáte alebo zisk zo zdaňovania príjmu fyzických osôb v hostiteľskom štáte. Keďže v členských štátoch existuje množstvo pravidiel o mzdových príplatkoch a podobných otázkach, nie je možné navrhnúť všeobecné riešenie a vhodné opatrenia by bolo potrebné vypracovať v konkrétnej situácii na základe zákonov príslušných členských štátov.

Zahrnuté sektory

18. Niektoré sektory hospodárstva zvyčajne podliehajú osobitným pravidlám pre daň z príjmu právnických osôb. Na účely pilotnej schémy pre MSP by to mohlo viesť k ďalším komplikáciám, ktoré je možné len ťažko odôvodniť buď preto, že veľmi málo MSP, ak vôbec nejaké, pôsobia v týchto sektoroch, alebo pretože príslušné sektory sú často stále národné. Preto by členské štáty mohli porozmýšľať nad myšlienkou stanoviť, že napríklad „skupiny z domovských štátov“ s viac ako 10 % svojho obratu v sektoroch lodného priemyslu, finančných služieb, bankovníctva a poisťovníctva, obchodu a ťažby ropy a zemného plynu a poľnohospodárskych aktivít (vrátane lesného a rybného hospodárstva) sa nemôžu zúčastniť na pilotnej schéme.

19. Definícia sektoru by sa mala zakladať na pravidlách zdaňovania v domovskom štáte, ktoré sa uplatňujú v príslušnom „domovskom štáte“, ale daňové správy príslušných členských štátov musia v každom prípade schváliť priradenie k sektoru spôsobom z prípadu na prípad. Prípadne by sa mohli použiť spoločné definície EÚ a v prípade potreby ich na účely schémy vytvoriť. Útvary Komisie by, ak by to bolo potrebné, boli pripravené pomôcť zainteresovaným členským štátom s touto úlohou.

Ustanovenia pre osobitné prípady a pravidlá na ochranu proti daňovým únikom

20. Takmer nie je potrebné zdôrazňovať, že do pilotnej schémy sa musia zahrnúť pravidlá na riešenie výnimočných prípadov a ustanovenia o ochrane proti daňovým únikom. Tieto možné opatrenia sa zdajú byť z pohľadu Komisie užitočné a zainteresované členské štáty by ich mali zohľadniť ako možnosti. Týmito pravidlami by sa zúčastneným spoločnostiam mala poskytnúť aj istota.

1. Vedúca spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na pilotnej schéme nemôže rozhodnúť, ktoré oprávnené dcérske spoločnosti alebo stále prevádzky v zúčastnených členských štátoch budú tvoriť časť skupiny z domovského štátu (prístup „všetko alebo nič“).

2. Možnosť zúčastniť sa na schéme by mali mať iba existujúce podniky, ktoré sú platcami dane v „domovskom štáte“ aspoň dva roky.

3. Spoločnosť, ktorá počas svojej účasti na pilotnom projekte vykonávaním svojich bežných obchodných činností organicky rastie za hranice stanovené v definícii MSP, by z tohto dôvodu nemala byť vylúčená z projektu.

4. Zmena vlastníctva nevedie automaticky k vylúčeniu zúčastnenej spoločnosti, pokiaľ sa tým nenarúša definícia malého a stredného podniku.

5. Jednorázové transakcie a „neobvyklé“ výkyvy obratu by nemali automaticky viesť k vylúčeniu zúčastnenej spoločnosti (alebo likvidácia veľkých kapitálových aktív by sa mala vylúčiť z kritérií obratu).

6. Fúzie a akvizície, ktoré neovplyvňujú jednotlivé prvky pilotnej schémy (definícia MSP, určenie domovského štátu atď.), by nemali automaticky viesť k vylúčeniu zúčastnenej spoločnosti. Príslušné daňové správy budú však musieť opätovne zhodnotiť, či podmienky pre účasť na schéme sú v rámci novej štruktúry skupiny naďalej splnené.

7. Zmena domovského štátu zúčastnenej spoločnosti počas pilotnej schémy by sa mohla považovať za nemožnú. Preloženie trvalého pobytu na daňové účely vedúcej spoločnosti do iného členského štátu by nemalo viesť k ukončeniu pilotnej schémy. To isté sa týka fúzií, ktoré vedú k zmene trvalého pobytu na daňové účely vedúcej spoločnosti. Alebo v prípade zmeny trvalého pobytu do iného členského štátu by skupina v zásade mohla mať naďalej výhody zo zdaňovania v domovskom štáte, aj keď podľa pravidiel nového domovského štátu. Zmena z režimu jedného domovského štátu na iný by mala prebehnúť hladko, aj keď sa to zdá byť technicky komplikované, nie je to nemožné.

8. Ak sa zdaňovacie obdobie vedúcej spoločnosti a člena skupiny z domovského štátu nezhoduje, pripadá vedúcej spoločnosti viesť príslušné účtovníctvo, ktoré umožní príslušným daňovým správam zhodnotiť uplatňovanie.

9. Transfer aktív medzi vedúcou spoločnosťou (materskou spoločnosťou alebo hlavným sídlom) a dcérskou spoločnosťou a (alebo) stálou prevádzkou v inom členskom štáte v rámci pilotnej schémy je možný podľa pravidiel zdaňovania v domovskom štáte. Od zúčastnenej vedúcej spoločnosti sa však vyžaduje v spolupráci s príslušnými daňovými úradmi stanoviť účtovnú hodnotu a trhovú hodnotu prevedených aktív tak, že transfer sa môže zdaniť podľa súčasných „bežných“ pravidiel, ak sa pilotná schéma nepredĺži alebo ak sú aktíva predané (t. j. „zmrazenie“ pozície a daňový odklad). Pokiaľ je transakcia zahrnutá v smernici o daňových fúziách[30], uplatňujú sa pravidlá smernice.

10. Ak nie je stanovené inak, všetky transakcie v rámci skupiny z domovského štátu medzi vedúcou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami alebo stálymi prevádzkami alebo medzi členmi skupiny by sa mali riešiť podľa daňových pravidiel domovského štátu.

11. Aby sa zabránilo „zneužívaniu pravidiel“, uplatňujú sa na každú spoločnosť skupiny v súvislosti s nezúčastnenými členskými štátmi a tretími krajinami všeobecné pravidlá na boj proti zneužitiu štátu sídla.

Uplatňovanie existujúcich zmlúv o dvojitom zdanení

21. Zo samotného konceptu zdaňovania v domovskom štáte vyplýva, že vzťahy medzi členmi „skupiny z domovského štátu“ v rámci pilotnej schémy počas uplatňovania schémy sú mimo rozsah príslušných zmlúv o dvojitom zdanení. Bilaterálna zmluva o dvojitom zdanení medzi dvoma zúčastnenými členskými štátmi by sa nemala uplatňovať na transakcie medzi členmi skupiny z domovského štátu. Zmluva by sa však mala naďalej uplatňovať v tých aspektoch zdaňovania, ktoré sa netýkajú pilotnej schémy.

22. V pilotnej schéme nie je zahrnutá žiadna zmena v právomoci daňových zmlúv. Rôzni členovia skupiny by mali ostať subjektom rovnakej daňovej zmluvy ako pred začlenením sa do pilotnej schémy. Inými slovami, u člena pilotnej skupiny z domovského štátu by sa mala uplatňovať daňová zmluva „hostiteľského“ štátu alebo štátu sídla, ale na zdaniteľný príjem ako je stanovené na základe pravidiel domovského štátu. Preto si pilotná schéma nevyžaduje zmeny v zmluvách o dvojitom zdanení členských štátov s tretími krajinami. Keďže každý člen „skupiny z domovského štátu“ ostáva naďalej platcom dane vo svojej krajine sídla, mali by sa naďalej uplatňovať príslušné zmluvy.

23. Čo sa týka príjmov členov skupiny z cudzích zdrojov (dividendy, úroky, tantiémy, príjem z nehnuteľného majetku atď.) z tretích krajín alebo nezúčastnených členských štátov, zdá sa byť zmysluplné, aby to vo všeobecnosti bolo mimo rozsah pilotnej schémy a účtovalo sa podľa bežných pravidiel. Príjem z cudzích zdrojov by sa preto mal pripojiť k príjmu člena skupiny po rozdelení. Týmto postupom sa vyhne problémom, ktoré by sa inak mohli objaviť v prípade, že domovský štát a hostiteľský štát schválili rôzne pravidlá vo svojich príslušných zmluvách s tretím štátom, napr. o používaní metódy zápočtu a metódy vyňatia pre určité príjmové položky. V prípade, že zúčastnený podnik má takýto príjem, bude sa od neho vyžadovať, aby podal dve daňové priznania: jedno v domovskom štáte a jedno v hostiteľskom štáte za osobitné príjmové položky.

24. Za osobitných okolností sa môžu objaviť problémy nediskriminácie zmluvy týkajúce sa dvojitého zdanenia tak vo vzťahu k nezúčastneným členským štátom v rámci EÚ, ako aj voči tretím krajinám, keďže sa s podnikmi v tom istom štáte zaobchádza v rámci pilotnej schémy rôzne. Zatiaľ čo sa v dostupných výsledkoch výskumu[31] navrhuje, aby porovnanie medzi podnikmi zúčastnenými na pilotnej schéme a mimo nej už viac nebolo významným referenčným bodom, tieto otázky by si v ideálnom prípade vyžadovali formálnu dohodu s príslušnými zmluvnými partnermi, týkajúcu sa výkladu tejto klauzuly v rámci podmienok pilotnej schémy.

Problémy tvorby zúčtovacích cien

25. Zo samotného konceptu zdaňovania v domovskom štáte vyplýva, že národné pravidlá tvorby zúčtovacích cien by sa mali v rámci pilotnej schémy prestať uplatňovať v skupine z domovského štátu. V rámci „skupiny z domovského štátu“ by sa pravidlá domovského štátu mali rovnako uplatňovať v iných príslušných členských štátoch.

26. Čo sa týka zmien tvorby zúčtovacích cien napr. pokiaľ ide o dcérske spoločnosti, prepojené spoločnosti alebo dcérske spoločnosti dcérskych spoločností v nezúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách, by mali byť príslušnými orgánmi daňové orgány domovského štátu (pokiaľ zmena nevyplýva z transakcie medzi treťou krajinou a členom skupiny domovského štátu, ktorý nemá sídlo v domovskom štáte). Zdá sa, že je to jediný prakticky realizovateľný spôsob postupu. Okrem toho sa v dostupných výsledkoch výskumu[32] navrhuje, aby sa dôkladne rozlišovalo medzi príslušnými primárnymi a sekundárnymi zmenami. Najmä sa zdá byť vhodné urobiť príslušné zmeny po určení základu dane a nie predtým. Je to preto, že postihovať by sa mal iba príjem (z cudzích zdrojov) tejto dcérskej spoločnosti a len členský štát zodpovedný za rokovanie.

27. Konzultácie medzi správami domovského a hostiteľského štátu sa v každom prípade zdajú byť rozumné. Takéto konzultácie sú pravdepodobne nevyhnutné vo vzťahoch medzi hostiteľským štátom a treťou krajinou, ktorá nemá zmluvu o dvojitom zdanení s domovským štátom.

Iné technické problémy

28. Čo sa týka zrážkových daní, platieb dividend a s tým súvisiacich postupov týkajúcich sa transakcií medzi členmi skupiny z domovského štátu, by sa pravidlá domovského štátu mali vzťahovať na všetkých členov „skupiny z domovského štátu“. Tento spôsob opäť logicky vyplýva zo samotného konceptu zdaňovania v domovskom štáte.

29. Čo sa týka platieb medzi dvoma podnikmi so sídlom v rovnakom členskom štáte, ktoré však podliehajú daňovým pravidlám rôznych domovských štátov, by sa podľa návrhu autorov zdaňovania v domovskom štáte[33] mohla táto transakcia vhodne považovať za domácu transakciu, skôr ako cezhraničnú platbu, a následne by sa mali uplatniť pravidlá domovského (hostiteľského) štátu. Tým by sa vyhlo akýmkoľvek komplikáciám zavádzania nových pravidiel pre to, čo je priamo domáca transakcia v rámci jedného štátu.

30. Pokiaľ ide o platby dividend potencionálnym minoritným akcionárom, napriek tomu, že by si to mohlo vyžadovať dodatočné vedenie účtovníctva, tieto platby by sa mali vyrovnať uplatnením pravidiel domovského (hostiteľského) štátu, pretože sa zdá, že tento prístup je jediným prakticky realizovateľným spôsobom postupu.

Procedurálne a administratívne aspekty pilotnej schémy

Praktická implementácia pilotnej schémy

31. Okrem zdaňovania MSP v rámci možnej pilotnej schémy je potrebné stanoviť metódu prístupu k schéme a jej postup. S cieľom implementovať pilotnú schému sa navrhuje používať mechanizmus zmlúv o dvojitom zdanení. Zainteresované členské štáty by preto mali začať príslušné rokovania, pripraviť a uzatvoriť bilaterálnu alebo podľa možnosti multilaterálnu dohodu, ktorou sa zainteresovaným spoločnostiam umožňuje zúčastniť sa na pilotnej schéme zdaňovania v domovskom štáte. V prípade, že si to želajú, útvary Komisie poskytnú podporu a pomoc tomuto úsiliu, eventuálne prostredníctvom programu FISCALIS (seminárov a (alebo) skupinových projektov). Príslušné členské štáty by potom mali implementovať dohodu vnútroštátne v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Bilaterálna dohoda by mohla mať vhodne formu protokolu, ktorým sa dopĺňa príslušná zmluva o dvojitom zdanení a multilaterálne dohody by sa mohli uzatvoriť vo forme medzištátnej dohody. Týmto spôsobom by sa zabezpečilo, že pilotná schéma by sa mohla relatívne rýchle a flexibilným spôsobom zaviesť, plne rešpektujúc zásadu zákonnosti zdaňovania.

32. Na základe ich dohody s inými členskými štátmi by daňové správy zúčastnených členských štátov mali, napríklad prostredníctvom primeraných vnútorných postupov (napr. obežníkov alebo publikovania výziev na „vyjadrenie záujmu“), umožniť spoločnostiam dobrovoľne sa zúčastňovať na „pilotnej schéme“. Zainteresované spoločnosti (vedúca spoločnosť ako aj dcérske spoločnosti) by museli oznámiť svoj záujem zúčastniť sa na pilotnej schéme svojim príslušným daňovým správam vo svojich domovských štátoch a tieto by boli povinné bezodkladne sa poradiť s inými príslušnými členskými štátmi. Rozhodnúť o žiadosti by mali dve alebo viaceré príslušné správy v rámci primeranej lehoty, napr. dva až tri mesiace po oznámení záujmu spoločnosti. Ako aj pri iných administratívnych rozhodnutiach by malo byť prípadné odmietnutie opodstatnené a môže byť odôvodnené, iba ak žiadajúca spoločnosť nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnej dohode (žiaden priestor na zváženie pre orgány).

Podanie a platobné požiadavky

33. Čo sa týka podania a platobných požiadaviek, navrhuje sa, aby v zásade vedúca spoločnosť mala povinnosť podať daňové priznanie skupiny z domovského štátu len v domovskom štáte. Príslušné daňové správy iných štátov by mali dostať kópie tohto daňového priznania a príslušné prílohy (napr. súvahu, výkaz ziskov a strát atď. – ako sa to vyžaduje podľa právnych predpisov a postupov domovského štátu). Poskytnuté informácie musia byť dostatočné na to, aby sa mohli zhodnotiť dodatočné dane súvisiace so ziskom alebo príplatkami alebo ďalšími vzájomne prepojenými charakteristikami dane z príjmu fyzických osôb. Podľa názoru útvarov Komisie by s cieľom limitovať náklady nemala byť žiadna systematicky prekladaná požiadavka na preklad, hoci daňové správy by mohli žiadať o predloženie základných dokumentov v národnom jazyku alebo v inom vhodnom jazyku na náklady platcu dane.

34. Už zo samotného konceptu pilotnej schémy vyplýva nevyhnutnosť skutočnosti, že väčšia časť administratívneho zaťaženia dopadne na vedúcu spoločnosť. Vedúca spoločnosť by mala preto vypočítať celkové príjmy skupiny podľa pravidiel svojho „domovského štátu“ a rozdeliť ich podľa vopred stanoveného vzorca (pozri ďalej) medzi členov skupiny. Hodnoty vypočítané na základe rôznych kritérií prideľovania by sa mali oznámiť daňovým správam všetkých príslušných členských štátov. Daň však zaplatí príslušný člen skupiny vo svojom domovskom (hostiteľskom) štáte.

Otázky kontroly a dohľadu

35. Čo sa týka dohľadu nad pilotnou schémou, mali by sa používať všeobecné pravidlá pre vzájomnú pomoc a administratívnu spoluprácu, ktoré sa uplatňujú v EÚ. Okrem toho by daňové správy zainteresovaných členských štátov mali, ak to považujú za potrebné, vytvoriť spoločné audítorské tímy s cieľom vykonania auditu vedúcej spoločnosti a členov skupiny. Audity by mal vykonávať spoločný tím vo všetkých priestoroch, ktorými disponuje skupina z domovského štátu, ale mali by sa prísne obmedziť na aspekty určené v pilotnej schéme. V prípade súdneho sporu by podľa názoru útvarov Komisie bolo logické uplatniť v zásade pravidlá domovského štátu člena spoločnosti „skupiny z domovského štátu“ napr. hostiteľského štátu v prípade dcérskej spoločnosti a domovského štátu v prípade vedúcej spoločnosti. Zdá sa byť ťažké predstaviť si iné riešenie, ktorým by sa neporušovali príslušné vnútroštátne právne predpisy členských štátov.

36. V bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode bude nevyhnutné, aby sa členské štáty dohodli na vhodných opatreniach ukončenia pilotnej(-ých) schémy (schém). V týchto „výstupných ustanoveniach“ sa musí určiť hodnota aktív a daňových bremien, ako aj nakladanie s výdavkami po skončení pilotnej schémy za predpokladu, že sa schéma nepredĺžila, bez toho, aby bola zúčastneným podnikom predložená systematická potreba viesť dvakrát účtovníctvo podľa pravidiel domovského štátu a hostiteľského štátu počas testovacej fázy pilotnej schémy.

Časový rámec

37. Ako vyplýva z definície, pilotná schéma by mala byť navrhnutá ako pokusný experiment a preto by mala byť časovo limitovaná. Pre zúčastnené členské štáty (daňové správy) ako aj pre zúčastnené spoločnosti bude dôležité, aby skúšobné obdobie bolo dostatočne dlhé na to, aby im umožnilo dôkladne analyzovať schému a odôvodniť náklady na zmenu. Na základe získanej spätnej väzby sa navrhuje, aby pilotná schéma trvala päť rokov, po ktorých bude nasledovať konečné zhodnotenie. Časový rámec piatich rokov sa má chápať tak, že počiatočný dátum schémy je pevne stanovený a že platnosť schémy automaticky skončí po piatich rokoch po tomto dátume (napr. 1. január 2007– 31. december 2011). Oprávnené spoločnosti by sa však k schéme mohli pripojiť kedykoľvek počas jej trvania a zúčastniť sa na nej aj na kratšie obdobia (napr. 1 január 2009 – 31. december 2001).

38. Rozhodnutie spoločnosti zúčastniť sa na pilotnej schéme by malo byť záväzné na obdobie celých piatich rokov alebo na kratšie obdobie až do vopred určeného konca pilotnej schémy. Ak spoločnosť trvá na ukončení uplatňovania schémy pred ukončením päťročného obdobia, je to možné, ale povedie k opätovnému stanoveniu daní počas rokov uplynutých v rámci pilotnej schémy a so spätnou účinnosťou budú platiť „normálne“ pravidlá.

Vzorec pre prideľovanie

39. Na účely tejto úzko definovanej pilotnej schémy by malo byť dostatočné použiť jednoduchý, ale hospodársky spoľahlivý vzorec pre prideľovanie základu dane zúčastneným členským štátom. Preto je „daný“ daňový príjem limitovaný rôznymi faktormi: obmedzenie na malé a stredné podniky; limitovaný počet malých a stredných podnikov s prevádzkami v iných členských štátoch; fakultatívny charakter; prísne monitorovanie; všeobecne nízke daňové bremená MSP atď. Okrem toho je ľahké spravovať a použiť jednoduchý vzorec.

40. Tieto ekonomické faktory sa môžu použiť pri návrhu vzorca pre prideľovanie: mzdy; počet zamestnancov; predaj (obrat); aktíva. Kombináciou týchto faktorov sa zvýši hospodárska reprezentatívnosť, ale zvýši komplexnosť uplatňovania vzorca. V závislosti od vzorca, ktorý si vybrali členské štáty, bude potrebné, aby schválili všeobecne akceptované a prakticky fungujúce definície použitých faktorov.

41. V každom príslušnom členskom štáte sa odporúča použiť príslušný podiel na celkových mzdách (50 %) a celkový obrat (50 %) zúčastneného podniku ako vzorec pre prideľovanie. Tieto údaje je ľahké zistiť z účtovníctva spoločnosti a daňových priznaní. Okrem toho kombinácia faktoru súvisiaceho so vstupom (mzdy) s faktorom súvisiacim s výstupom (obrat) rovnako znižuje eventuálne svojvoľné stanovenia.

42. Podľa neodmysliteľnej logiky konceptu zdaňovania v domovskom štáte a pilotnej schémy by mali byť tak zisky, ako aj straty rozdeľované podľa vzorca pre prideľovanie. Na akékoľvek straty priradené členom skupiny sa budú vzťahovať pravidlá prevzatia alebo spätného prenesenia domovského štátu člena t. j. domovského štátu v prípade vedúcej spoločnosti (materskej spoločnosti alebo hlavného sídla) a hostiteľského štátu v prípade dcérskych spoločností a stálych prevádziek.

43. V rámci systému zdaňovania v domovskom štáte, používa vedúca spoločnosť formuláre pre daňové priznanie domovského štátu, aby mohla zlúčiť daňové aktivity vo všetkých príslušných členských štátoch a podať o nich správu (pozri predtým). Formuláre však nemusia nevyhnutne obsahovať požadované informácie o faktoroch pre prideľovanie. Preto by sa mal navrhnúť vhodný jednoduchý formulár, v ktorom sa to uvádza v prílohe k daňovému priznaniu.

Zhodnotenie

44. Zdá sa byť vhodné, aby Komisia a zúčastnené členské štáty vytvorili monitorovaciu skupinu s cieľom dohliadať na pilotnú schému. Členovia tejto skupiny by sa navzájom jeden s druhým radili, zvažovali možné praktické problémy a zhodnotili úspech schémy. Okrem toho by bolo užitočné, aby tie členské štáty, ktoré implementujú pilotnú schému, vypracovali do 31. decembra 2009 podrobnú správu, ktorá bude obsahovať celkové hodnotenie účinkov pilotnej schémy, aby sa tak umožnilo Komisii a monitorovacej skupine zvážiť možné predĺženie alebo ukončenie schémy a rozhodnúť o príslušných postupoch.

[1] Závery predsedníctva Európskej rady z Bruselu z 22. a 23. marca 2005, napr. bod 25.

[2] Rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000.

[3] KOM(2004)70 z 11.2.2004.

[4] KOM(2005)532 z 25.10.2005 a KOM(2005)551 z 10.11.2005.

[5] Odporúčanie Komisie z 25. mája 1994 týkajúce sa zdaňovania malých a stredných podnikov, Ú. v. ES L 177, s. 1-19; odporúčanie Komisie zo 7.12. 1994 týkajúce sa transferu malých a stredných podnikov, Ú. v. ES L 385, s. 14-17; oznámenie Komisie zo 7. decembra 1994 týkajúce sa transferu malých a stredných podnikov, Ú. v. ES C 400, s. 1-9.

[6] Oznámenie Komisie Rade a Parlamentu o zlepšení daňového prostredia malých a stredných podnikov, KOM(94)206, Ú. v. ES C 187, s. 5-10.

[7] Pracovný dokument zamestnancov Komisie „Zdaňovanie spoločností na vnútornom trhu“ [SEK(2001)1681].

[8] Pozri napríklad: Centrum štúdií európskych politík, „Reforma daní z príjmov právnických osôb EÚ“, správa z novembra 2001 a „Spoločnosť EÚ bez dane EÚ? Akčný plán pre daň zo ziskov spoločností na podporu lisabonského procesu“, správa z apríla 2002, obidve s ďalšími odkazmi.

[9] Pre podrobnejšie informácie pozri oznámenia Komisie „Smerom k internému trhu bez daňových prekážok. Stratégia s cieľom poskytnúť spoločnostiam konsolidovaný základ dane zo ziskov spoločností pre ich aktivity v celej EÚ.“ [KOM(2001)582] a „Vnútorný trh bez prekážok pre dane zo ziskov spoločností – výsledky, pokračujúce iniciatívy a ostávajúce problémy“ [KOM(2003)726].

[10] Podrobnejšie informácie o tejto práci sú k dispozícii na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/taxation/company_tax/common_tax_base/index_en.htm.

[11] Časť III, tab. 8 a časť IV, B, tab. 11 štúdie [SEK(2001)1682].

[12] Viac informácií o dotazníku a odpovediach možno nájsť na:http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/taxation/company_tax/home_state_taxation/index_en.htm.

[13] Tento záver Komisie je podložený aj literatúrou, pozri napríklad: Chittenden F., Michaelas N. & Poutziouris P. (2000) ‘Small Business Taxation: An Agenda for Growth’, Executive Development Centre, Manchester Business School and NatWest Bank PLC, s.2.

[14] Pozri napríklad odpovede uvedené na konzultáciu Komisie v roku 2003 a dotazník predložený v roku 2004 (tab. 7), ktoré sú obidve k dispozícii na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/taxation/company_tax/home_state_taxation/index_en.htm.

[15] Tlačová správa z 11. júna 2004.

[16] Pozri napríklad: Cressy, R. (2000) ‘Tax, Assistance, Compliance & the Performance of the Smaller Business’, A Research Report to the Federation of Small Businesses; a Chittenden F., Michaelas N. & Poutziouris P. (2000) ‘Small Business Taxation: An Agenda for Growth’, Executive Development Centre, Manchester Business School and NatWest Bank PLC.

[17] Pozri prílohu 2 štúdie útvarov Komisie [SEK(2001)1681] s ďalšími odkazmi.

[18] Pracovný dokument zamestnancov Komisie SEK(2004)1128. Ukázalo sa najmä, že náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi vzhľadom na predaj sú vyššie pre MSP ako pre veľké spoločnosti. Okrem toho sa zistilo, že cezhraničná činnosť vedie ku vyšším nákladom spoločností na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi. Na základe vykonanej ekonometrickej analýzy sa ukázalo, že náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi sú vyššie pre spoločnosti s najmenej jednou dcérskou spoločnosťou v inom členskom štáte EÚ v porovnaní so spoločnosťami bez dcérskych spoločností v inom členskom štáte a že náklady sa zvyšujú s počtom dcérskych spoločností v zahraničí.

[19] Pre celkový prehľad a hodnotenie pozri napríklad OBSE, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a priemysel, pracovný dokument VTP 2002/9 „Zdaňovanie, MSP a podnikanie“ od Duanjie Chen; Frank C. Lee a Jack Mintz.

[20] Podrobnejšie informácie pozri v pripojenom hodnotení vplyvu.

[21] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2235/2002/ES z 3. decembra 2002, ktorým sa prijíma program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Program Fiscalis 2003 – 2007); Ú. v. ES L 341, 17.12.2002, s.1-5.

[22] Pozri najmä Gammie, M. and Lodin, S.-O., "Home State Taxation"; IBFD Publications 2001.

[23] Napr. v uvedených oznámeniach [KOM(2001)582] a [KOM(2003)726]. Je vhodné poznamenať, že Komisia sa už vo svojom oznámení Rade a Parlamentu z roku 1994 o zlepšení daňového prostredia malých a stredných podnikov [KOM(94)206 z 25.5.1994, Ú. v. ES C 187 z 9.7.1994] vyjadrila v tomto zmysle, že: „zahraničné aktivity malých a stredných podnikov by za určitých podmienok mohli byť zdaňované iba v členskom štáte sídla podniku. To by predstavovalo významné administratívne zjednodušenie.“ Zdaňovanie v domovskom štáte však vo svojej terajšej forme nejde tak ďaleko. Zdaňovanie sa nezameriava iba na domovský štát, ale skôr na výpočet základu dane iba v súlade s pravidlami domovského štátu.

[24] http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/taxation/consultations/home_state_sme.htm.

[25] Správao oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru týkajúce sa daňovej politiky v Európskej únii – priority na ďalšie roky (KOM(2001)260 – C5-0597/2001 – 2001/2248(COS)).

[26] Stanovisko ECO/127.

[27] Zatiaľ čo nezávislá štúdia: „ Study on analysis of potential competition and discrimination issues relating to a pilot project for an EU tax consolidation scheme for the European Company statute (Societas Europaea)“ potvrdila existenciu takýchto problémov, existujú rôzne právne a praktické protiargumenty proti údajným námietkam týkajúcim sa diskriminácie. Predovšetkým schéma systematicky neznižuje daňové bremeno spoločností, ktoré sa na nej zúčastňujú; príjem spočíva v nižších nákladoch na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi. Okrem toho existujú porovnateľné iniciatívy založené na princípe krajiny pôvodu a vzájomnom uznaní ako v oblasti daní, tak aj v iných oblastiach verejného práva, ktorých sa tento argument zjavne netýka.

[28] Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (2003/361/ES); Ú. v. EÚ L 124 z 20.5.2003, s. 36-41.

[29] Pozri: „The new SME definition - user's guide and model declaration“ k dispozícii na: http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/sme_definition/sme_user_guide.pdf.

[30] Smernica Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/434/EHS 1990 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií, Ú. v. EÚ L 58/19; 4.3.2005.

[31] International Bureau of Fiscal Documentation (IBFD); The compatibility of the Home State Taxation system with double taxation agreements based on the OECD Model: a study", zverejnené v Lodin/Gammie, pozri uvedené dielo, s. 77-104, s. 99.

[32] Lodin/Gammie, pozri uvedené dielo, s. 57; IBFD, pozri uvedené dielo, s. 95f.

[33] pozri Lodin/Gammie, pozri uvedené dielo, s. 37.