52005DC0606

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.11.2005

KOM(2005) 606 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

O BUDÚCNOSTI EURÓPSKEJ MIGRAČNEJ SIETE

(predložená Komisiou)

OBSAH

1. ÚVOD 3

2. POLITICKÉ VÝCHODISKÁ 3

3. EXISTUJÚCE INFORMAČNÉ MEDZERY 3

4. SÚČASNÁ EMS 4

4.1. Stav a štruktúra 4

4.2 Financovanie 5

4.3 Úlohy a najdôležitejšie výsledky 5

4.4 Hodnotenie 6

5. BUDÚCA EURÓPSKA MIGRAČNÁ SIEŤ 7

5.1. Všeobecný cieľ a oblasti činnosti 7

5.2. Konkrétne úlohy 7

5.3. Vzťahy s inými orgánmi zbierajúcimi informácie a so zainteresovanými inštitúciami 8

5.4. Forma a štruktúra 9

6. ZÁVER 11

PRÍLOHY 12

1. ÚVOD

Cieľom tejto zelenej knihy je získať názory všetkých zainteresovaných strán na budúcnosť európskej migračnej siete (EMS), vrátane možností stanovenia jej ďalších úloh a štruktúry.

EMS bola vytvorená v roku 2002 ako pilotné/prípravné opatrenie, ktoré bolo reakciou na zistenie, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa všetkých aspektov migrácie a poskytovania azylu. Jej prvotným cieľom je poskytnúť Spoločenstvu a jeho členským štátom objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie z týchto oblastí prostredníctvom systematického zbierania a uchovávania údajov a informácií z členských štátov a vykonávaním analýzy na vnútroštátnej a európskej úrovni. V súčasnosti sa EMS skladá z vnútroštátnych kontaktných miest určených členskými štátmi a z vedeckého koordinátora, ktorých podporuje a monitoruje Európska komisia.

Pretože prípravné opatrenie sa v roku 2006 končí, je potrebné zhrnúť dosiahnutý pokrok a prostredníctvom tejto zelenej knihy sa zamyslieť nad najvhodnejšou cestou vpred.

2. POLITICKÉ VÝCHODISKÁ

Európska komisia už v roku 1994 zdôrazňovala vo svojom oznámení o prisťahovaleckej a azylovej politike dôležitosť vytvorenia komplexného mechanizmu na monitorovanie migračných tokov v rámci celej EÚ. V reakcii nato sa v roku 1996 uskutočnila štúdia jeho uskutočniteľnosti[1].

Európska rada, ktorá sa konala v decembri 2001 v Laekene, vo svojich záveroch vyzvala Komisiu, „aby zaviedla systém na výmenu informácií o poskytovaní azylu, migrácii a krajinách pôvodu“, v dôsledku čoho sa v roku 2002 ako pilotný projekt vytvorila EMS.

S cieľom začať s implementáciou sa členské štáty dohodli, že najprv vytvoria sieť vnútroštátnych kontaktných miest, ktoré budú poskytovať potrebné informácie.

Európska rada, ktorá sa uskutočnila v júni 2003 v Solúne, schválila vytvorenie EMS a navrhla posúdiť možnosti „vytvorenia stálej štruktúry v budúcnosti“.

A nakoniec v Haagskom programe Európska rada zo 4. - 5. novembra 2004 konštatuje, že „súčasný rozvoj európskej azylovej a prisťahovaleckej politiky by sa mal zakladať na spoločnej analýze migračných javov zo všetkých ich hľadísk. Rozhodujúci význam má posilňovanie zberu, poskytovania, výmeny a účinného používania aktuálnych informácií a údajov o všetkých podstatných zmenách v oblasti migrácie“.

3. EXISTUJÚCE INFORMAčNÉ MEDZERY

V oblasti migrácie a azylu naďalej existuje pre tvorcov politiky na úrovni EÚ aj členských štátov významná potreba informácií, ako sa zistilo už v štúdii uskutočniteľnosti z roku 1996 a potvrdilo v hodnotení EMS z roku 2005[2], ktorú by mohli pomôcť uspokojiť akékoľvek budúce štruktúry EMS.

Po prvé, napriek obrovskému množstvu informácií o mnohých stránkach medzinárodnej migrácie, ktoré sa spracúvajú, nie je ľahké získať prístup k týmto informáciám, pretože sú rozptýlené a nie sú centrálne dostupné. Pre inštitúcie EÚ a členské štáty, pre tvorcov politiky aj celkovo pre verejnosť by preto bolo veľmi užitočné jedno referenčné miesto na filtrovanie a syntézu týchto informácií, ktoré by slúžilo ako zúčtovacie stredisko.

Po druhé, na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ neexistuje dostatok spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych informácií ani analýza právneho a politického vývoja v oblasti azylu a migrácie. Je taktiež nedostatok porovnateľných informácií o účinkoch politiky EÚ a vnútroštátnych politík v tejto oblasti. Okrem toho EÚ a jej členské štáty stále viac potrebujú dostávať rýchle odpovede na špecifické otázky týkajúce sa migrácie a azylu. Na vyplnenie týchto informačných medzier by sa žiadal nejaký druh siete so štruktúrou, ktorá by siahala do všetkých členských štátov a bola by spojená určitou úrovňou centrálnej koordinácie.

Po tretie, hlavný problém spočíva v nedostatku presných, aktuálnych a porovnateľných štatistických údajov o migrácii a azyle. Nedávno prijatý návrh Komisie nariadenia o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane[3] bude riešiť tento problém, ale naďalej bude potrebná porovnávacia analýza takýchto štatistických informácií.

4. SÚčASNÁ EMS

V tomto oddiele sa opisuje súčasná EMS do takej miery, aká je potrebná na pochopenie jej fungovania, výsledkov a problémov s cieľom určiť jej budúcu štruktúru[4].

4.1. Stav a štruktúra

V súčasnosti sa EMS skladá zo siete 14 vnútroštátnych kontaktných miest (VKM), ktoré určili členské štáty. VKM tvoria jadro siete, pretože zabezpečujú dokumentáciu, analýzu a vykonávajú výskumné činnosti. Väčšina nových členských štátov ešte neurčila VKM a zúčastňujú sa iba ako pozorovatelia. Očakáva sa, že niektoré z nich sa stanú plnoprávnymi členmi EMS v roku 2006.

VKM tvoria štruktúry v rámci ministerstiev vnútra alebo spravodlivosti, vnútroštátnych štatistických úradov a výskumných ústavov, alebo sú na ne napojené, až po štruktúry v rámci mimovládnych a verejnoprospešných inštitúcií a vnútroštátne kancelárie medzivládnych organizácií. VKM sa dosť často menia, napríklad v dôsledku reorganizácie zodpovedností medzi ministerstvami.

V decembri 2003 bol na základe verejnej výzvy na predkladanie ponúk týkajúcej sa pomoci pri vývoji siete vybratý vedecký a administratívny koordinátor.

4.2 Financovanie

Súčasnú sieť spoločne financujú Komisia a členské štáty. Niektoré VKM, ktoré sú súčasťou administratívy členských štátov alebo sú na ňu napojené, nedostávajú finančné prostriedky od Spoločenstva vzhľadom na obmedzenia súvisiace s vnútroštátnymi pravidlami verejného financovania alebo s pravidlami získavania finančných príspevkov Spoločenstva. Finančné prostriedky pridelené na vytvorenie siete sa zvýšili z 1,4 milióna EUR na pilotné opatrenie v roku 2002 na 3,0 milióny EUR z rozpočtu na rok 2005, ktorý sa bude plniť v roku 2006, vrátane grantov pre 9 VKM a finančných ustanovení na vedeckú a administratívnu koordináciu siete.

4.3 Úlohy a najdôležitejšie výsledky

Prvoradým cieľom EMS, ako sa uvádza v jej pôvodných technických špecifikáciách, je poskytovať Spoločenstvu, členským štátom a z dlhodobejšej perspektívy aj verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o situácii v oblasti migrácie a azylu na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Môže sa to dosiahnuť tým, že sa spoja a sprístupnia existujúce údaje a informácie, ako aj tým, že sa preskúmajú a analyzujú relevantné existujúce informácie.

EMS sa preto zameria na dve vzájomne súvisiace činnosti: dokumentácia a analýza a výskum. Patrí sem monitorovanie, porovnávanie, analýza a výskum informácií prostredníctvom kritického roztriedenia existujúcich informácií z členských štátov, uskutočnením vlastného výskumu zameraného na analýzu na európskej úrovni a vývojom komplexnej databázy takýchto informácií. Siete na vnútroštátnej úrovni prispievajú k analýze a výskumným činnostiam EMS. Činnosť EMS sa vykonáva na základe ročných pracovných plánov schválených Komisiou.

Vychádzajúc z týchto súvislostí od roku 2002 až doteraz – okrem vlastného zriadenia VKM v zmysle pracovníkov, priestorov a vybavenia pre informačné technológie – možno identifikovať tieto hlavné výsledky:

Dokumentačný nástroj

Aby sa splnil cieľ spočívajúci vo vývoji komplexnej banky údajov a informácií, zavádza sa počítačový informačný systém, ktorý je nosným prvkom činnosti EMS. Webové užívateľské rozhranie vyvinuté v roku 2004 umožňuje zbieranie údajov a dokumentáciu poskytnutím praktického systému šablón, ktoré umožňujú priame vkladanie zozbieraných údajov do informačného systému. Tento systém má taktiež mechanizmy na vyhľadávanie a navigáciu.

Systém je pred dokončením, takže jeho sprevádzkovanie je teraz iba otázkou vloženia údajov a informácií. V tejto súvislosti už VKM do polovice roku 2005 vložili do systému viac ako 1700 publikácií; okrem toho boli zaregistrované právne dokumenty a kontaktné údaje organizácií a jednotlivcov pôsobiacich v tejto oblasti. V súčasnosti sa vyvíja úsilie zamerané na zvýšenie kvality týchto záznamov prostredníctvom dodržiavania jednotných usmernení pri vkladaní informácií. Je zrejmé, že ak má dokumentačné stredisko EMS zabezpečovať komplexný zber aktuálnych a z politického hľadiska zaujímavých informácií z oblasti azylu a migrácie pre tvorcov politiky, odborníkov z tejto oblasti a nakoniec aj pre celú verejnosť, je potrebné vložiť do systému ešte oveľa viac údajov.

Činnosť v oblasti analýzy a výskumu

EMS dokončilo niekoľko analýz a výskumných projektov a informačných výstupov, medzi nimi bola pilotná výskumná štúdia z roku 2004 o vplyve prisťahovalectva na európske spoločnosti[5]; prispievanie do výročných správ EÚ o štatistike za roky 2001 – 2003[6] poskytnutím informácií o vnútroštátnych politikách a postupoch a analýzou vnútroštátnych číselných údajov; správa za rok 2004 o politickej analýze, ktorá umožnila získať prehľad o vývoji vnútroštátnej politiky a uskutočniť porovnávací prehľad, ako aj iné výskumné štúdie. S cieľom vyplniť informačné medzery v dvoch významných oblastiach politiky sa v súčasnosti pripravuje druhá výskumná štúdia o prístupoch štátu k štátnym príslušníkom tretích krajín s nelegálnym pobytom a štúdia malého rozsahu o systémoch prijímania žiadateľov o azyl.

Hoci je ešte predčasné hodnotiť celkovú kvalitu výstupov EMS, možno povedať, že VKM vypracovali veľmi kvalitné správy poskytujúce spoľahlivú a aktuálnu analýzu, ktorá umožňuje vzájomné porovnanie členských štátov.

Vytváranie sietí a zviditeľňovanie

Dvojstranné kontakty medzi VKM sa s napredovaním vytvárania sietí zintenzívnili. Pokiaľ ide o vytváranie sietí na vnútroštátnej úrovni, väčšine VKM sa podarilo vytvoriť vnútroštátne siete príslušných subjektov a zaviesť postupy na získavanie vstupných údajov od ich partnerov. Bol vytvorený zoznam vnútroštátnych sietí, ktorý poskytuje prehľad možných a skutočných partnerov sietí. Vyvinulo sa aj úsilie na vytvorenie kontaktov s inými sieťami a projektmi na úrovni EÚ. Tieto kontakty však neviedli k zintenzívneniu spolupráce, ktorá je potrebná, aby EMS mohla zabezpečiť súčinnosť a vylúčiť vzájomné prekrývanie sa.

Zviditeľnenie EMS smerom k okolitému svetu je v súčasnosti obmedzené, pretože verejnosti je prístupných len veľmi málo jej produktov. Táto skutočnosť bráni tomu, aby bolo možné v plnom rozsahu si uvedomovať výsledky pôsobenia siete. Nedostatočné zviditeľnenie je spôsobené najmä skutočnosťou, že sieť začínala úplne od nuly, takže prvé roky jej pôsobenia boli vlastne rokmi jej vytvárania. V súčasnosti sa však vyvíjajú rôzne úsilia zamerané na lepšie zviditeľnenie EMS a na šírenie jej výskumných výsledkov[7].

4.4 Hodnotenie

V hodnotiacej správe z roku 2005 sa uvádzalo niekoľko ťažkostí, s ktorými sa súčasná EMS stretáva pri plnení svojich úloh, pričom dve najdôležitejšie sú štruktúra vnútroštátnych kontaktných miest a celková organizácia projektu.

Pokiaľ ide o prvú skutočnosť, existuje veľká rôznorodosť právneho stavu a špecializácie VKM, ako aj ich ľudských a finančných zdrojov a dostupného technického vybavenia, a teda aj úrovne plnenia povinností. VKM boli okrem toho určené v rôznom čase a často sa tiež menili vzhľadom na personálne výmeny alebo v dôsledku presunov zodpovedností na rôzne ministerstvá. Výsledkom je, že VKM sa nachádzajú v rôznych štádiách vývoja.

Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, inštitucionálne usporiadanie a zvolený spôsob organizácie si vyžadovali dosť vysokú úroveň príspevkov od Komisie. Okrem toho sa ukázalo, že zvolený administratívny postup na vytvorenie a prevádzkovanie siete, t.j. spoločné financovanie tohto opatrenia, sa ukázal ako príliš finančne náročný. Menovaním vedeckého koordinátora sa celková situácia zlepšila, ešte stále je však potrebné jasnejšie určiť úlohu Komisie.

Pôvodné úlohy a funkcie EMS boli naviac vzhľadom na pilotnú povahu projektu a jeho experimentálne spustenie príliš široké. Definícii úloh a funkcií VKM a siete ako celku, ako aj ich vzťahu ku koordinátorovi, preto chýbala určitá jasnosť a zameranie.

Z celkového pohľadu, zatiaľ čo pokrok pri dosahovaní cieľa je zrejmý najmä v roku 2004, štrukturálne problémy spojené so súčasnou organizáciou EMS bránia väčšiemu a rýchlejšiemu napredovaniu. Všetky budúce štruktúry by sa preto mali pokúsiť riešiť tieto problémy a vyhnúť sa im. Malo by sa taktiež v čo možno najväčšej miere stavať na tom, čo už dosiahla a v budúcnosti dosiahne súčasná EMS.

5. BUDÚCA EURÓPSKA MIGRAčNÁ SIEť

Na základe uvedených skutočností sa v tomto oddiele predkladá niekoľko prvkov, ktoré sú rozhodujúce pri rozhodovaní o budúcnosti štruktúry, ktorá sa má vytvoriť od roku 2007, pričom je jasné, že tieto prvky navzájom od seba závisia. Zúčastnené strany sa vyzývajú na vyjadrenie pripomienok k týmto možnostiam, ktoré predložila Komisia.

5.1. Všeobecný cieľ a oblasti činnosti

Vzhľadom na uvedené existujúce informačné medzery v oblasti migrácie a azylu, celkový cieľ súčasnej EMS poskytovať Spoločenstvu, jeho členským štátom a širokej verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie zostáva naďalej platný a rozhodujúci. Tieto informácie by sa mali sprístupniť s cieľom podporiť spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku.

Pokiaľ ide o výstupy, a najmä o databázu, malo by sa vychádzať z toho, že by mali byť v súlade s týmto cieľom prístupné širokej verejnosti. Môžu sa však vyskytnúť prípady, v ktorých by bolo užitočné alebo dokonca potrebné obmedziť tento prístup na špecifickú skupinu užívateľov, napríklad v prípade jednotlivých informácií, ktoré členské štáty považujú za dôverné.

Súhlasíte s takýmto mandátom – s cieľom poskytovať Spoločenstvu, jeho členským štátom a širokej verejnosti objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie z oblasti azylu a migrácie – pre budúcu EMS? Ak nesúhlasíte, ako by sa mal zmeniť tento mandát a prečo? Mali by byť údaje a informácie, ktoré zozbiera EMS, systematický sprístupňované? |

- 5.2. Konkrétne úlohy

Musí sa určiť, ktoré konkrétne úlohy by mala budúca štruktúra plniť, aby sa mohol dosiahnuť celkový uvedený cieľ.

V súčasnosti sa plnia úlohy zamerané na zber existujúcich údajov a informácií, na obmedzený objem výskumných úloh a na výmenu a dokumentáciu týchto údajov; analýzu údajov, vypracúvanie porovnávacích správ a na vytváranie sietí.

Najmä pokiaľ ide o poskytovanie porovnateľných informácií, EMS by mohla prispieť k prehĺbeniu chápania metodických rozdielov, ktoré môžu brániť porovnávaniu údajov, a vypracovať vhodnú spoločnú metodiku na prekonanie týchto rozdielov.

Okrem toho by sa malo počítať s tým, že budúca EMS by mala začať a implementovať určitý objem výskumnej práce v oblastiach zistených informačných medzier, buď v rámci svojho schváleného plánu práce, alebo podľa osobitných požiadaviek inštitúcií Spoločenstva, prípadne iných subjektov[8].

V závislosti od zvolenej štruktúry by k ďalším úlohám mohlo patriť vydávanie stanovísk a názorov na základe zhromaždených informácií a vykonaných analýz. Účelom by bolo poskytovať usmernenia a poradenstvo v oblasti vývoja politík a ich implementácie. Mohlo by však byť predčasné poveriť EMS týmito úlohami v tom zmysle, že by snáď bolo vhodnejšie, aby sa budúca štruktúra sústredila na základné úlohy zberu údajov a analýzy s cieľom získať si najprv určitú autoritu v tejto oblasti.

Slabé zviditeľnenie súčasnej siete spolu s potrebou nadviazať kontakty s inými orgánmi pôsobiacimi v tejto oblasti si vyžadujú proaktívnu činnosť zameranú na popularizáciu problematiky a zvyšovanie povedomia, ktorá zahŕňa organizovanie stretnutí a konferencií o migrácii a azyle, s cieľom vytvoriť fórum pre hlavné zainteresované strany. Tieto úlohy si však vyžadujú ďalšie nezanedbateľné finančné zdroje.

Ktoré z uvedených konkrétnych úloh – zber a analýza informácií, výskum, vydávanie stanovísk a odporúčaní, ako aj činnosť zameraná na vlastné zviditeľňovanie – by mala budúca štruktúra plniť a prečo? Môžete navrhnúť iné úlohy, ktoré by mohla plniť? |

- 5.3. Vzťahy s inými orgánmi zbierajúcimi informácie a so zainteresovanými inštitúciami

Rozhodujúce je, aby sa zabezpečila maximálna súčinnosť s inými opatreniami, ktoré Komisia, EÚ, členské štáty alebo medzinárodné organizácie uskutočňujú v tejto oblasti, aby sa dosiahli čo najväčší prospech a komplementarita.

Budúca EMS by sa mala chápať ako súčasť všeobecnejšej reorganizácie a racionalizácie nástrojov výmeny informácií, ktoré práve prebiehajú v oblasti prisťahovalectva a azylu. Patria sem nástroje ako je pripravovaný návrh o systéme vzájomného informovania, praktickej spolupráci v oblasti azylu alebo nedávno prijaté nariadenie o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane[9]. Aby sa dosiahla súčinnosť, je potrebné vytvoriť sieť s inými orgánmi, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s činnosťami EMS. Určité subjekty na úrovni Spoločenstva vykonávajú podobný zber informácií a analýzu, ako je najmä budúca Agentúra pre základné práva[10] a CARIM[11]. Agentúra pre základné práva bude nezávislým odborným strediskom pre otázky základných práv. K jej hlavným úlohám bude patriť zber údajov, analýza, poradenstvo, vytváranie sietí a zvyšovanie povedomia. Projekt CARIM ponúka nástroj na pozorovanie, analýzu a predpovedanie migračných pohybov cez krajiny barcelonského procesu alebo smerujúcich do nich, ako aj ich príčin a dôsledkov. Tieto subjekty majú odlišný mandát a poslanie ako EMS, pretože ich zameranie na migráciu sa týka zväčša práv migrantov, alebo sa vzťahuje iba na určité krajiny. Zmenšuje sa tým riziko prekrývania. Napriek tomu je potrebné, aby si budúca EMS s nimi vytvorila silné a štruktúrované väzby.

Pokiaľ ide o vzťahy so zainteresovanými inštitúciami ako je Európsky parlament, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, mali by mať spolu s členskými štátmi a Komisiou najväčší prospech z činnosti budúcej EMS. Mohlo by sa uvažovať aj o tom, či by tieto zainteresované strany mali mať možnosť žiadať osobitné informácie, ktoré by potom poskytovali VKM, napríklad v rámci prípravy svojich stanovísk k legislatívnym návrhom.

Ako sa dá zabezpečiť úzka spolupráca medzi zainteresovanými stranami? Ako môže budúca štruktúra budovať na existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných orgánoch v oblasti migrácie a azylu a dopĺňať ich? |

- 5.4. Forma a štruktúra

V tomto oddiele sa rieši otázka toho, aké štruktúry by umožňovali implementáciu tohto cieľa a rozsah možných úloh, a aké výhody a nevýhody by jednotlivé štruktúry prinášali.

V závislosti od cieľa, konkrétnych pridelených úloh a dostupných finančných zdrojov by mohla mať budúca EMS rôzne formy. Okrem iných by sa mohlo uvažovať o dvoch rôznych štruktúrach, pričom základný výber by bol medzi sieťou napojenou na Komisiu a pracujúcou v rámci jej zodpovednosti, alebo sieťou, ktorú vyberie a bude viesť nezávislá agentúra Spoločenstva.

Možnosť 1: Sieť napojená na Komisiu

Budúca EMS by sa mohla skladať zo siete vnútroštátnych kontaktných miest. Komisia by prevzala zodpovednosť za celkové riadenie, plánovanie a ďalší rozvoj činností siete. Potrebný by bol právny základ, na ktorom by sa zriadila budúca EMS a stanovili by sa hlavné ciele obsahujúce kritériá, ktoré by mali VKM spĺňať. Mohol by mať formu rozhodnutia Rady.

Podľa tejto možnosti by vhodné riadiace štruktúry určila Komisia. Mohlo by ísť o určenie súkromného alebo verejného koordinačného orgánu na základe verejnej výzvy na predkladanie ponúk.

Pokiaľ ide o výber VKM, mohlo by sa buď počítať s tým, že ich vyberú členské štáty v súlade s kritériami stanovenými v právnom základe, alebo Komisia na základe výzvy na predkladanie ponúk.

Pripojenie siete ku Komisii by zaručilo, že Komisia prevezme celkovú politickú zodpovednosť za jej činnosť. Umožnilo by to bezproblémový prechod zo súčasnej EMS a v prípade potreby by sa mohlo považovať za prechodnú fázu pred prechodom ku stabilnejšej a inštitucionalizovanej štruktúre. Muselo by sa však zabezpečiť účinné riadenie a v tomto ohľade je možné položiť si otázku, či zadanie úloh zmluvnému dodávateľovi môže zabezpečiť dostatočnú kontinuitu. V skutočnosti pravidlá Komisie pre obstarávanie upravujú určité maximálne trvanie týchto zmlúv.

Možnosť 2: Agentúra

Agentúra Spoločenstva by sa mohla považovať za dlhodobú možnosť závisiacu nielen od ďalšieho rozvoja spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky, ale aj od finančných perspektív zohľadňujúc obmedzený rozpočet, ktorý je k dispozícii. Malo by sa zdôrazniť, že agentúra by si tiež vyžadovala právny základ, na ktorom by sa zriadila. Znamenalo by to aj vytvorenie správnej rady so zástupcami z členských štátov a Komisie.

Takáto stabilná štruktúra by zabezpečila dlhodobú perspektívu svojich činností a umožnila by plnenie širšej škály úloh. Mohla by teda byť schopná účinnejšie poskytovať požadované informácie.

Ak by sa takáto agentúra mala považovať za vhodnú na plnenie plánovaných nových úloh, musela by byť dostatočne odôvodnená jej potreba a jej možná kontinuita. Znamenalo by to zhodnotenie dosahu s cieľom podrobne analyzovať dosahy takejto agentúry. V tejto súvislosti by sa mohlo preskúmať aj využitie iných agentúr – existujúcich alebo budúcich – v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Úloha a štatút vnútroštátnych kontaktných miest

Ak sa zvolí ktorákoľvek možnosť a prijme sa celkový načrtnutý mandát, následkom bude určitý dosah na úlohu a štatút VKM, pretože budú vykonávať činnosti zamerané na zber a analýzu informácií na vnútroštátnej úrovni.

VKM musia byť preto schopné doručovať tieto informácie, t.j. úplne pokrývať príslušný členský štát, a musia byť schopné zabezpečovať trvalú aktualizáciu databázy. Základnou funkciou je byť v centre vnútroštátnej siete významných subjektov zainteresovaných v tejto oblasti, ako sú výskumníci a výskumné inštitúcie, verejné a vládne orgány a MVO, a mobilizovať ich, aby prispievali k jej činnosti. Preto by VKM mali byť nezávislé od vlád, ale zároveň by si mali vytvoriť dobré vzťahy s verejnými orgánmi, aby mali prístup k informáciám z verejného sektora.

V tejto súvislosti by sa mal upresniť súbor minimálnych požiadaviek týkajúcich sa celkovej praxe v oblasti, zamestnancov, kapacity a vybavenia pre informačné technológie a iného vybavenia, aby boli VKM schopné plniť uvedené úlohy a dosahovať určitú úroveň homogénnosti.

Aká štruktúra by sa mala uplatniť pri ďalšom stupni EMS, aby sa dosiahol celkový cieľ a prečo? Akú úlohu a štatút potrebujú VKM? Aká by bola najvhodnejšia štruktúra vnútroštátnych sietí? |

- 6. ZÁVER

V tejto zelenej knihe sa Komisia pokúsila načrtnúť hlavné otázky, ktoré je potrebné vyriešiť, a predložila niekoľko možností, ktoré treba zvážiť pri tvorení štruktúry budúcej EMS.

Prvotným cieľom tejto zelenej knihy je vyvolať reakcie a spustiť hĺbkové konzultácie medzi príslušnými zainteresovanými stranami. Preto by Komisia privítala príspevky do 28/01/2006, ktoré sa môžu posielať elektronickou poštou na túto adresu:

jls-migration-network@cec.eu.int

Doručené príspevky sa uverejnia na internetovej stránke Komisie v jazyku, v ktorom boli doručené, s uvedením mien autorov, pokiaľ neuvedú, že chcú zostať v anonymite, alebo nepožiadajú o dôverné nakladanie s celým ich príspevkom.

PRÍLOHY

ANNEX 1: NATIONAL CONTACT POINTS AND COORDINATOR

National Contact Points:

Austria:

International Organisation for MigrationNibelungengasse 13/4,1010 Vienna, Austriancpaustria@iom.intwww.emn.at

Belgium:

SPF Intérieur, DG Office des Etrangers,59b Chaussée d´Anvers1000 Bruxelles, Belgiumemn@ibz.fgov.bewww.ibz.fgov.be

Czech Republic:

Ministry of the InteriorUnit of International RelationsAnd Information on Countries of OriginDepartment for Asylum and Migration PoliciesMV – P.O. box 21/Oam170 34 Prague 7, Czech Republicopu@mvcr.cz

Finland:Statistics FinlandP.O. Box 4B00022 Helsinki, Finlandwww.stat.fi

France:Observatoire des statistiques de l’immigrationet de l’intégration du Haut Conseil à l’Intégration (HCI-OSII)35, rue St. Dominique75007 Paris, France

Germany:Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (BAMF)Frankenstraße 21090461 Nürnberg, Germanywww.bamf.de

Greece:Centre of Planning and Economic Research (KEPE)22 Hippokratous st.10680 Athens, Greecekepe@kepe.grwww.kepe.gr

Ireland:Economic and Social Research Institute (ESRI)4 Burlington Rd., Dublin 4, Irelandwww.esri.ie

Italy:Immigrazione Dossier Statistico (IDOS)of Caritas Diocesana die RomaViale Baldelli 4100147 Roma, Italywww.emnitaly.it

Netherlands:Immigration and Naturalisation Service,Information and Analysis Centre (INDIAC)Dr. H. Colijnlaan 3412283 XL Rijswijk, The Netherlandsemn@ind.minjus.nlwww.ind.nl

Portugal:Serviço de Estrangeiros e FronteirasRua Conselheiro José Silvestre Ribeiro 41649-007 Lisboa, Portugalemn@sef.ptwww.sef.pt

Spain:Observatorio Permanente de la InmigraciónC/Amador de los Rios 728010 Madrid, Spainopi@amador.mir.eswww.imsersomigracion.upco.es

Sweden:Statistics Sweden/Swedish Migration Board701 89 Örebro, Swedenwww.scb.se

United Kingdom:Immigration Research and Statistics Service, Home Office1305 Apollo House, 36 Wellesley Road,Croydon CR9 3RR, United Kingdomwww.homeoffice.gov.uk

Coordination Team:

Berlin Institute for Comparative Social Research (BIVS)Schliemannstr. 23,10437 Berlin, Germanyemn@emz-berlin.de

www.emz-berlin.de

Technical University BerlinComputation and Information StructuresSecr. E-N7, Einsteinufer 17,10587 Berlin, Germanyhttp:/cis.cs.tu-berlin.de/emn/web

ANNEX 2: REFERENCES

Studies

1996 Feasibility Study for a European Migration Observatory

2005 EMN First Activities report covering 2004

2005 Report on the Evaluation of the Activities of the European Migration Network

Website of the current EMN

www.european-migration-network.org

[1] „Štúdia uskutočniteľnosti pre Európske pozorovacie centrum pre migráciu“, 1996.

[2] „Hodnotenie činností Európskej migračnej siete“, 2005.

[3] KOM(2005) 375, konečné znenie z 26. augusta 2005.

[4] Pre podrobnejší prehľad pozri prvú výročnú správu EMS (2005) dostupnú na

www.european-migration-network.org

[5] Deväť VKM prispelo vnútroštátnymi správami, na základe ktorých vedecký koordinátor vypracoval súhrnnú správu, v ktorej sa sústreďujú, zhŕňajú a vyhodnocujú zistenia z vnútroštátnych štúdií.

[6] Dostupné na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť http://europa.eu.int/comm/justice_home/doc_centre/asylum/statistical/doc_annual_report_2001_en.htm

[7] Patrí sem internetová stránka EMS s adresou http://www.european-migration-network.org, brožúra so všeobecnými informáciami, štvrťročne vydávaný informačný bulletin EMS a organizovanie rozšírených zasadnutí EMS s cieľom oboznámiť s výskumnými výsledkami širšiu verejnosť.

[8] Mal by sa zohľadniť výskum migrácie uskutočnený na základe rámcových programov Spoločenstva pre výskum a technický rozvoj (RDT).

[9] KOM(2005) 375, konečné znenie z augusta 2005.

[10] Návrh Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva, KOM(2005) 280, konečné znenie z 30. júna 2005. Navrhnutým nariadením sa predĺži mandát súčasného Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (ESMRX) od roku 2007. Zatiaľ čo sa činnosti ESMRX zameriavajú na rasizmus, xenofóbiu a antisemitizmus, agentúra sa bude zaoberať základnými právami zo širšieho hľadiska.

[11] Euro-stredomorské konzorcium pre aplikovaný výskum medzinárodnej migrácie, www.carim.org