EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52005DC0525
Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions - European values in the globalised world - Contribution of the Commission to the October Meeting of Heads of State and Government
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Európske hodnoty v globalizovanom svete - Príspevok Komisie k októbrovému zasadaniu hláv štátov a vlád
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Európske hodnoty v globalizovanom svete - Príspevok Komisie k októbrovému zasadaniu hláv štátov a vlád
/* KOM/2005/0525 v konečnom znení */
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov - Európske hodnoty v globalizovanom svete - Príspevok Komisie k októbrovému zasadaniu hláv štátov a vlád /* KOM/2005/0525 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 20.10.2005 KOM(2005) 525 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európske hodnoty v globalizovanom svete Príspevok Komisie k októbrovému zasadaniu hláv štátov a vlád Obsah 1. Úvod 3 2. Jednotnosť a rozmanitosť pri formovaní hospodárskych a sociálnych politík 4 3. Ukončenie transformácie – dnešné aktivity, dnešné a budúce výzvy. 5 3.1. Súčasné politiky nezabezpečujú sociálnu spravodlivosť pre všetkých 5 3.2. Globalizácia 6 3.3. Starnutie 9 4. Reakcia na výzvu 11 4.1. Kto má aké povinnosti? Úloha Európy 12 4.2. Návrhy na zmenu 14 4.2.1. Úroveň EÚ 14 4.2.2. Vnútroštátna úroveň 15 4.2.3. Nové partnerstvo EÚ a členských štátov 15 5. Záver 17 1. ÚVOD Európa musí zreformovať a zmodernizovať svoje politiky, aby si zachovala svoje hodnoty. Modernizácia je nevyhnutná na to, aby si Európa mohla zachovať historicky vysokú úroveň prosperity, sociálnej súdržnosti, ochrany životného prostredia a kvality života. V súčasnosti Európa dynamizmu, inovácie a otvorenosti, mobilných komunikácií 3G alebo World Wide Web stojí bok po boku s Európou s 19 miliónmi nezamestnaných, detskou chudobou a stagnujúcim rastom, v ktorej príliš mnoho ľudí nemá prístup k príležitostiam a prosperite. Táto nepríjemná dvojakosť, ktorá podkopáva mnohé dosiahnuté výsledky Európskej únie a jej členských štátov po polstoročí mieru a zlepšenej životnej úrovne. Niekoľko desaťročí po vytvorení Európskeho spoločenstva pomáhali existujúce štruktúry dosahovať výsledky, ktoré zodpovedali ambíciám vtedajšieho Spoločenstva. Ale to už v čoraz väčšej miere neplatí. Rast sa spomaľuje, štrukturálna nezamestnanosť je aj naďalej vysoká, zväčšuje sa nerovnosť. Ak sa nedokážeme zmeniť, sila celosvetovej konkurencie, vplyv nových technológií a naša starnúca populácia prehĺbia priepasť medzi týmito dvomi Európami a medzi Európou a svetom. Náš hospodársky úspech a finančná životaschopnosť našich sociálnych systémov – dôchodky, sociálne blaho, zdravie – sa stávajú otáznymi. Toto nie je jednoducho záležitosť ekonomiky alebo verejných financií; je to predovšetkým otázka sociálnej spravodlivosti. Je to o Európe, ktorú chceme pre svoje deti – a o tom, ako za to platíme. Status quo nie je jednou z možností. Pomocou rastu a väčšieho počtu Európanov s produktívnejšími pracovnými miestami môžeme dosiahnuť výsledky, ktoré spĺňajú očakávania a zodpovedajú hodnotám Európanov. Prostredníctvom aktivít v oblastiach, na ktorých najviac záleží, môžeme napredovať v európskej integrácii. Skutočnú európsku agendu predstavujú rast a zamestnanosť. Potreba zmeny sa vo všeobecnosti uznáva; napríklad v reformnom procese, s ktorým sa začalo v marci 2000 v Lisabone. Táto analýza sa však doposiaľ v plnej miere nepremenila na aktivity. Európa si už nemôže dovoliť čakať; pretože na rozdiel od situácie spred piatich rokov, je prítomný už aj pocit naliehavosti[1]. Celosvetová konkurencia, najmä zo strany Ázie, zintenzívnela. Najnovšie poznatky sa už nespájajú len s Európou alebo Severnou Amerikou. Na indických univerzitách každoročne ukončí štúdium viac ako štvrť milióna inžinierov. Náklady na výskum v Číne sa do roku 2010 pravdepodobne vyrovnajú nákladom v EÚ. Dobrou správou je, že nezačíname od nuly. V mnohých členských štátoch už boli zavedené významné reformy. Sú založené na stabilite, ktorú ponúka spoločná mena, euro, a Hospodárska a menová únia. Všetky členské štáty si stanovili záväzok pokračovať ďalej a rýchlejšie. A tento rok sme zaviedli novú Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Navyše Európska únia má jedinečné postavenie, ktoré jej pomôže pri tejto transformácii. Hospodárska a menová únia a euro poskytujú základ pre stabilitu a nízku infláciu. Európa môže v súčasnosti využiť svoj rozsah, ako najväčšieho obchodného bloku na svete, na to, aby pomohla dosiahnuť ambiciózne a vyvážené riešenia medzinárodných problémov, od klimatických zmien po obchod. Financovanie a programy EÚ môžu hrať významnú úlohu pri podporovaní vnútroštátnych aktivít, čo si o to viac vyžaduje dohodu o budúcich finančných výhľadoch ešte pred koncom tohto roka. Naše vonkajšie nástroje - od rozširovania po rozvojovú politiku, môžu šíriť prosperitu a bezpečnosť za existujúcimi hranicami Európy. Neexistujú žiadne čiastočné riešenia. Žiadna krajina nemôže uskutočniť tieto výzvy samostatne. Spoločným konaním na európskej a vnútroštátnej úrovni môžeme Európe dať budúcnosť. Môžeme mať silné slovo pri plánovaní európskej vízie a európskych hodnôt s našimi partnermi na celom svete. 2. JEDNOTNOSť A ROZMANITOSť PRI FORMOVANÍ HOSPODÁRSKYCH A SOCIÁLNYCH POLITÍK Spoločné európske hodnoty predstavujú základ našich sociálnych modelov. Sú tiež základom nášho osobitného prístupu k hospodárskym a sociálnym politikám. Členské štáty EÚ vyvinuli svoj vlastný prístup, v ktorom sa odráža jeho história a spoločné riešenia. Každý členský štát zjednotil spoločné prvky ako napr. verejné dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, sociálnu ochranu, vzdelávanie, reguláciu trhu práce a prerozdeľovanie zdrojov pomocou daňových politík. Členské štáty sú zodpovedné za formovanie a poskytovanie týchto rozličných služieb. Odlišnosti v rámci EÚ sú výrazné. Napríklad Lotyšsko, Litva a Írsko dávajú 14 až 15 % z HDP na systémy sociálnej ochrany, Spojené kráľovstvo a Belgicko 27 % a Francúzsko a Švédsko 30 %. Úroveň verejných dôchodkov v EÚ sa značne líši, od 31 až 37 % z priemerných zárobkov v Írsku, Spojenom kráľovstve a Belgicku po viac ako 70 % v Rakúsku, Fínsku, Maďarsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku a Španielsku. Táto správa sa nepokúša prezentovať jednotlivé osobitné „modely“, skôr sa v nej uznáva, že (i) žiadna krajina ešte nenašla všetky odpovede a (ii) každý systém má jednoznačné európske charakteristiky, na ktorých by sme mali stavať: - Po prvé, vnútroštátne hospodárske a sociálne politiky sú založené na spoločných hodnotách , ako napr. solidarita a súdržnosť, rovnosť príležitostí a boj proti všetkým formám diskriminácie, primeraná ochrana zdravia a bezpečnosti na pracovisku, všeobecný prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, kvalita života a kvalita v práci, trvalo udržateľný rozvoj a účasť občianskej spoločnosti. Tieto hodnoty predstavujú európsku voľbu v prospech sociálneho trhového hospodárstva . Odrážajú sa v zmluvách EÚ, v jej aktivitách a právnych predpisoch, ako aj v Európskom dohovore o ľudských právach a v našej Charte základných práv. - Po druhé, európski občania majú od štátu väčšie očakávania ako občania v Ázii alebo Amerike. Verejný sektor väčšinou zohráva významnú úlohu, či už prostredníctvom regulácie alebo vládnych výdavkov, pri organizácii a financovaní vnútroštátnych systémov . Okrem toho všetky členské štáty hrajú významnú úlohu pri poskytovaní vysokokvalitných služieb verejného záujmu , ktoré sú kľúčovým znakom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. 25 členských štátov EÚ vyčleňuje na sociálnu ochranu z verejných prostriedkov v priemere 27 % HDP v porovnaní s 15 % v Spojených štátoch a 17 % v Japonsku. - Po tretie, silná „európska dimenzia“ posilňuje vnútroštátne systémy . Na rozdiel od iných regiónov vo svete, vnútroštátne systémy v EÚ posilňujú politiky na európskej úrovni (ako napr. stabilita, ktorú ponúka makroekonomická politika, dynamizmus vytvorený vnútorným trhom a sociálnou agendou, a súdržnosť, ktorú podporujú štrukturálne fondy EÚ). - Po štvrté, existuje silná tradícia sociálneho dialógu a partnerstva medzi vládami, výrobným odvetvím a odborovými zväzmi – aj keď podrobné mechanizmy sa medzi členskými štátmi značne líšia. Na európskej úrovni sa táto tradícia odráža v zmluvách EÚ a napríklad v pravidelných tripartitných sociálnych summitoch. Poskytujú však existujúce prístupy odpovede na súčasné výzvy? 3. UKONčENIE TRANSFORMÁCIE – DNEšNÉ AKTIVITY, DNEšNÉ A BUDÚCE VÝZVY. Nové technológie, starnutie a globalizácia sú výzvou pre dnešné politiky. Starnutie dnes znamená dlhší život a lepšie zdravie, globalizácia vytvára príležitosti pre spotrebiteľov aj podniky. Avšak starnutie je výzvou pre finančnú udržateľnosť súčasných systémov a globalizácia je výzvou pre našu schopnosť konkurovať. Je Európa pripravená na zmenu? 3.1. Súčasné politiky nezabezpečujú sociálnu spravodlivosť pre všetkých Aj bez nových výziev slabá hospodárska výkonnosť už dnes sťažuje vládam snahu spĺňať očakávania ľudí. - 19 miliónov nezamestnaných je neprijateľný počet . Problémom číslo jeden, ktorému čelíme je kombinácia nízkej miery zamestnanosti a neprijateľne vysokej a pretrvávajúcej úrovne nezamestnanosti v mnohých členských štátoch. Mladí ľudia, ženy, migranti a starší pracovníci (vo veku medzi 55 – 64 rokov) sú najviac postihnutí – napríklad miera zamestnanosti žien je v priemere o 13 % nižšia ako miera zamestnanosti mužov. Napriek reformám dôchodkových systémov a systémov predčasného odchodu do dôchodku len 40,2 % starších pracovníkov (vo veku medzi 55 – 64 rokov) bolo v roku 2003 stále zamestnaných; miera takejto zamestnanosti predstavovala v USA 60 % a v Japonsku 62 %. Graf 1: Dĺžka nezamestnanosti v 19 krajinách OECD - 2003 [pic] | Rýchlejší návrat do práce : Pomalší návrat do práce Zdroj: OECD (2004). Štatistika pracovných síl 1983-2003 - Nedostatočné výsledky vo vzdelávaní, výskume, inovácii a produktivite brzdia trhy práce a hospodársku výkonnosť v niektorých členských štátoch. Ľuďom chýba kvalifikácia, ktorú podniky potrebujú. Poznatky a technológia sú dôležité, napriek tomu, že sme zvýšili počet absolventov matematického a vedeckého smeru, len malý počet z nich sa rozhodne pokračovať v kariére vedca a tí, ktorí sa pre takúto možnosť rozhodnú, odchádzajú do USA. Dve tretiny rozdielov v životnej úrovni medzi USA a EÚ sú spôsobené slabou produktivitou v EÚ. Investície do výskumu v Číne narastajú každoročne o 20 %. - Prekážky vstupu na trh práce a odchodu z neho sú príliš vysoké. Regulácia zamestnanosti a sociálne inštitúcie musia pomáhať tým, ktorí sú mimo trhu práce a tým, ktorí sú na spodku kariérneho rebríčka, poskytovaním viacerých príležitostí postupne získať kvalitnejšie a istejšie zamestnanie. - Rozdiel medzi bohatými a chudobnými v EÚ je výrazný v rámci členských štátov ako aj medzi nimi. Viac ako 25 % občanov EÚ žije v regiónoch, ktorých výkonnosť nepresahuje 75 % priemeru EÚ. V Európe ako celku rastie rozdiel medzi najbohatšou a najchudobnejšou pätinou. Jedno z piatich detí žije na hranici chudoby a riziká sú omnoho väčšie v súvislosti s deťmi žijúcimi len s matkou a v domácnostiach s nezamestnanými rodičmi. 3.2. Globalizácia Globalizácia nie je novým fenoménom. Rýchlosť, akou dnes napreduje, je však nezvyčajná. Každý deň pociťujeme vplyv príchodu nových hospodárskych gigantov ako Čína, India a ďalšie štáty. Okrem toho EÚ sa doposiaľ nevyrovnala Spojeným štátom. - V priebehu desaťročia od roku 1992 svetový obchod každoročne vzrástol o viac ako 8 % a bol zaznamenaný príchod nových obchodných gigantov. Pred dvadsiatimi rokmi len 10 % vyrábaného tovaru pochádzalo z rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Do roku 2020 by mohol spoločný podiel Číny a Indie predstavovať 50 %. Podiel Číny a Indie na svetovom obchode s tovarmi sa zvýšil. Z údajov vyplýva, že podiel Číny na celosvetovom obchode s tovarmi bol v roku 2004 vyšší ako podiel Japonska. Graf 2: Podiely svetového obchodovania s tovarom (okrem vnútorného obchodu EÚ-25) [pic] | [pic] | Čína + India (Čína vrchná časť, India prúžkov. segment) Zdroj: Svetová obchodná organizácia, štatistická databáza a MMF (DOTS). - Čína a India sú príťažlivé pre investície do výskumu a rýchlo sa zbavujú imidžu hospodárstiev typu „nízke náklady – nízka hodnota“. Zatiaľ čo Čína vo veľkej miere závisí od sily vývozu svojich výrobkov, ktorý je kľúčovou hnacou silou jej rastu, India zaznamenáva viditeľnejší úspech v oblasti služieb. V obidvoch prípadoch sa v kľúčovom vývoznom sektore zaznamenáva rastúci technologický obsah, ako vidno z podielu high-tech výrobkov a služieb v Číne a Indii na ich celkovom vývoze. - Priepasť medzi USA, pokiaľ ide o výkonnosť, sa nezmenšila, nielen v oblasti životnej úrovne, rastu a zamestnanosti, ale ani v kľúčových oblastiach – ako investície do výskumu a rozvoja a do nových technológií, počet vydaných patentov a percento populácie s vysokoškolským vzdelaním. Európa zaostáva takisto v zavádzaní nových technológií, ktoré sú dôležité na zvýšenie produktivity. - Finančné trhy ukazujú cestu v rámci globalizácie. Obchod a investície kráčali ruka v ruke a zároveň priebežne podporovali integráciu finančného trhu. Priame zahraničné investície (PZI) stúpli koncom 90-tych rokov z 5 % celosvetového HDP v roku 1985 na viac ako 15 %. Čína, do ktorej ešte v roku 1990 smerovalo málo PZI – približne 1,4 %, bola v roku 2003 najväčším príjemcom PZI a za ňou nasledovalo Francúzsko a USA. Za ďalší znak internacionalizácie možno považovať skutočnosť, že 100 najväčších medzinárodných spoločností zamestnáva takmer polovicu svojej pracovnej sily mimo svojej domovskej krajiny. - Technológia a otvorenie trhov v Európe a na celom svete napomáha tomuto rýchlemu rastu. Nárast obchodovania podnietený lacnejšími nákladmi na komunikáciu a dopravu uľahčil podnikom získavať tovar a služby z iných kútov sveta – čím sa otvorili príležitosti pre tamojších vývozcov, ale takisto sa objavil nový konkurenčný tlak. Rozsiahla revolúcia (ako aj jazykové a technologické zručnosti v krajinách ako India) umožnila obchodovanie s narastajúcou širokou škálou služieb – a podporila outsourcing podnikov EÚ pre určitú škálu služieb, ale zároveň prilákala ďalší obchod a investície do EÚ. - Výrazné rozdiely v nákladoch na pracovnú silu sú jedným z faktorov úspechu nových hospodárskych aktérov. Takéto nápadné rozdiely vo veľkej miere odrážajú veľmi odlišné úrovne produktivity pracovnej sily. Znamená to, že Európa nemôže očakávať, že bude konkurovať výlučne v oblasti nákladov – mala by skôr postaviť svoju produktivitu a kvalitu na svojej technologickej sile a schopnosti konkurovať s produktmi a službami s väčším znalostným obsahom. Graf 5 : Celkové náklady na pracovnú silu (2002) [pic] - Celosvetový dopyt po energii rastie, zatiaľ čo ponuka zostáva veľmi obmedzená. Ceny ropy a plynu sa v porovnaní s úrovňou pred piatimi rokmi zdvojnásobili. Rast v Číne a Indii spôsobil v týchto krajinách nárast celkovej spotreby energie a spotreba energie sa zvýšila aj v USA. O 25 rokov bude EÚ pravdepodobne dovážať 90 % ropy a plynu. Kombinácia vysokých cien a závislosti od vonkajšej dodávky prináša riziko ešte väčšieho spomalenia budúceho rastu. Existuje nejednotnosť medzi tým, ako vnímame globalizáciu a ako sa správame. Je zdrojom znepokojenia, najmä v tých krajinách EÚ, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, ale k vytváraniu väčšiny pracovných miest a k strate zamestnania dochádza v rámci hospodárstva krajiny, nie v dôsledku presunu produkcie do inej časti sveta. Musíme myslieť na to, že globalizáciu poháňa veľmi ľudská túžba – túžba miliárd ľudí vybudovať si lepší život pre seba a svoje rodiny. Globalizáciu podporujeme všetci - našimi voľbami a príležitosťami, ktoré nám ponúka, aby sme vyskúšali nové veci. Globalizácia neznamená, že ak iní bohatnú, my musíme chudobnieť. Prosperita je dynamickým konceptom. Globalizácia je príležitosťou „upiecť väčší koláč, aby sa z neho každému ušiel kúsok“. Zároveň je však znepokojenie, ktoré globalizáciu sprevádza, skutočné a musí sa riešiť, nie ignorovať. Globalizácia takisto poukazuje na existujúce slabé stránky. Potvrdzuje potrebu dobre fungujúcich trhov a politík, ktoré zmierňujú negatívny vplyv celosvetového konkurenčného nátlaku. Takisto zdôrazňuje potrebu štrukturálnych reforiem, aby bola Európa aj naďalej atraktívna pre investorov, najmä pokiaľ ide o aktivity v oblasti výskumu a inovácie v súvislosti s vysokohodnotnými produktmi a službami, v ktorých naše podniky excelujú. 3.3. Starnutie Pri dnešných trendoch bude populácia súčasnej Európskej únie v roku 2050 menšia a staršia, čiastočne v dôsledku nízkej miery pôrodnosti. Zároveň bude pokračovať trend väčšej dĺžky života; do roku 2050 bude priemerná dĺžka života mužov 81 rokov a života žien 86 rokov. Aj napriek tomu, že migrácia do Únie bola v posledných rokoch významná, sama o sebe neprinesie dlhodobé riešenie pre klesajúcu mieru pôrodnosti a našu starnúcu populáciu. - Európania zostarnú. Do roku 2050 môže byť v Európe o 48 miliónov ľudí vo veku 15 - 64 rokov menej a starších ľudí vo veku nad 65 rokov o 58 miliónov viac. V priebehu nadchádzajúcich desaťročí sa v Európe zmení pomer 4 k 1 (štyria ľudia v produktívnom veku na každého staršieho občana v roku 2004) na pomer 2 k 1. Miera pôrodnosti vo väčšine členských štátov klesá a bez politík, ktoré berú väčší ohľad na rodinu, nemôžeme očakávať žiadny rýchly zvrat v tomto trende. - Menšia pracovná sila bude brzdou rastu. Od roku 2015 bude zmenšujúca sa pracovná sila pôsobiť ako brzda potenciálneho rastu Únie, ktorý sa do roku 2040 zníži zo súčasných 2 až 2,5 % na iba 1,25 %. Dosah bude omnoho citeľnejší v desiatich členských štátoch, ktoré sa k EÚ pridali len nedávno. - Nižší rast sa objaví práve v čase, keď náklady na starnúcu populáciu začnú dosahovať najvyššiu úroveň. Podľa súčasných politík sa v prognózach odhaduje, že náklady, napr. vekovo podmienené náklady na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, sa v nadchádzajúcich desaťročiach zvýšia o 4 až 8 % HDP. Niektoré krajiny EÚ budú musieť čeliť ešte vyšším nárastom. Viac ako polovica všetkých členských štátov EÚ, z ktorých väčšina patrí do eurozóny, musí čeliť značným rizikám spojeným s udržateľnosťou verejných financií. Pre EÚ ako celok to predstavuje neudržateľný nárast verejného dlhu alebo neprijateľný nárast daní a (alebo) redukcie poskytovaných služieb a dávok. Graf 6: Vplyv starnutia na mieru potenciálneho rastu | [pic] | Zdroj: Európska komisia | Členské štáty a inštitúcie EÚ prijímajú opatrenia na riešenie výzvy, ktorú predstavuje starnutie. Na vnútroštátnej úrovni boli v niekoľkých členských štátoch zavedené významné reformy dôchodkových systémov a opatrenia na predčasný odchod do dôchodku. Na úrovni EÚ ponúkajú makroekonomické politiky cestu k stabilite a zdravím verejným financiám, ktoré by mali členským štátom zabezpečiť lepšiu pozíciu vo vzťahu k budúcim nárastom vo výdavkoch. Uskutočňovanie dohodnutých reforiem (v rámci lisabonskej agendy) by malo zlepšiť dlhodobú hospodársku výkonnosť, zatiaľ čo prebieha dôležitá debata o primeraných politikách, pre vlády aj pre sociálnych partnerov, na podporu „aktívneho starnutia“ a lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života. 4. REAKCIA NA VÝZVU Predtým, ako sa budú zvažovať spôsoby riešenia uvedených výziev, je dôležité si uvedomiť, že takéto výzvy sa môžu riešiť len vtedy, ak sa zlepšená hospodárska výkonnosť a účinné sociálne systémy budú navzájom podporovať. Existuje mnoho príkladov takýchto vzájomne sa posilňujúcich prepojení: - Starnúce populácie. Chceme, aby viac ľudí dlhšie produktívne pracovalo. Na to, aby tak mohli pracovať, však potrebujú zručnosti, ktoré im umožnia naplno využiť nové technológie. Musíme vytvárať pracovné miesta a zároveň dať ľuďom možnosť, aby ich mohli obsadiť. Toto sa vzťahuje najmä na tých, ktorí nemôžu pracovať, pokiaľ neexistuje dostupná starostlivosť o deti, ale znamená to tiež napríklad prehodnotiť daňové systémy a systémy dávok, aby sa ľuďom oplatilo pracovať. - Globalizácia a zmena . Naše firmy využívajú výhody otvorenejších trhov a technologickej inovácie v EÚ aj mimo nej. Ale rovnako musíme pomáhať aj jednotlivcom, uskutočňovaním primeraných politík na podporu ľudí, ktorých pracovné miesta zanikli; pomáhať im, aby si rýchlo našli nové zamestnanie. Toto je obzvlášť dôležité v prípade ľudí, ktorí nedosiahli vhodné vzdelanie a do ďalšieho života potrebujú novú kvalifikáciu. - Mobilita . V globalizovanom svete so starnúcou populáciou bude väčšia mobilita v rámci Európskej únie (v členských štátoch a medzi členskými štátmi) nevyhnutná, nielen pri zlepšovaní šancí jednotlivcov nájsť si prácu a získať a využívať nové zručnosti. To isté platí pre pracovníkov, ktorí nepochádzajú z EÚ. Znamená to odstrániť bariéry, ktoré brzdia príležitosti. To sa však musí uskutočniť spolu s opatreniami na elimináciu diskriminácie a na podporu integrácie. Podstatné je, že nové výzvy zvládneme len vtedy, keď budú mať ľudia nový prístup k práci a keď budú mať naše sociálne systémy nový prístup k ľuďom. Toto možno dosiahnuť vtedy, keď bude hospodárske reformy sprevádzať modernizácia sociálnych systémov. Dlhodobá udržateľnosť našich sociálnych systémov Na zasadaní 22. a 23. marca 2005 požiadala Európska rada Komisiu, „aby zvážila otázky týkajúce sa spôsobu, akým by sa dalo zabezpečiť trvalo udržateľné financovanie nášho sociálneho modelu“. Členské štáty financujú svoje sociálne systémy pomocou rozličných kombinácií priamych daní, nepriameho zdaňovania a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Zodpovednosť za určovanie väčšiny aspektov daňovej politiky a za stanovenie daňových sadzieb zostáva pevne v rukách členských štátov. Ako sú schopné prispôsobiť sa novej situácii? Mohli by zvýšiť dane. Vzhľadom na rozsah rozpočtových výziev, ktorým budú musieť vnútroštátne systémy čeliť, je však jasné, že jednoduché zvýšenie daňových sadzieb nie vždy ponúka realizovateľné riešenie do budúcnosti a nezávislosť členských štátov pri upravovaní sadzieb môže obmedziť globalizácia. Zníženie výdavkov je jednou z možností, ale na druhej strane by mohlo oslabiť náš záväzok investovať do vzdelávania, sietí a ľudí. Akúkoľvek kombináciu riešení si členské štáty zvolia, treba sa užšie zamerať na lepšiu výkonnosť daňových systémov v celej EÚ. Koordinovanejší prístup na úrovni EÚ a účinnejšia administratívna spolupráca medzi členskými štátmi by mohli do značnej miery zlepšiť výkonnosť daňových systémov. Toto by mohlo pomôcť pri udržaní hospodárskych aktivít a „mobilných“ aktív (kapitál, spoločnosti) v EÚ a zároveň pomôcť vyhnúť sa riziku koncentrácie daní na menej mobilné položky, ako napr. pracovná sila. V členských štátoch sa už zaviedli aktivity zamerané na spoločný konsolidovaný základ pre daň spoločností, jednoduchšie a jednotnejšie daňové pravidlá pre cezhraničné aktivity a lepší systém výmeny informácií. Kombinácia daní, ktoré si členské štáty vybrali, môže mať tiež vplyv na udržateľnosť financovania našich sociálnych systémov. V rokoch 1970 – 1999 sa účinné zdaňovanie pracovnej sily zvýšilo, zatiaľ čo kapitálová a spotrebná daň zostali takmer nezmenené. Zdá sa, že toto väčšie zdaňovanie pracovnej sily spôsobilo neochotu vytvárať dodatočné pracovné miesta, najmä tie, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu; ale rozšírenie daňového základu zamestnaním väčšieho počtu ľudí, je stále najefektívnejším spôsobom, akým môžu vlády zvyšovať výdavky, bez toho, aby sa zvyšovali dane. V tejto súvislosti by mohol presun zo zdaňovania pracovnej sily na spotrebiteľskú daň a (alebo) daň zo znečisťovania tiež pomôcť ako súčasť širšej stratégie na zvýšenie miery zamestnanosti. 4.1. Kto má aké povinnosti? Úloha Európy V súčasnosti máme viac-menej jasné rozdelenie právomocí. Členské štáty sú predovšetkým zodpovedné za navrhovanie a uskutočňovanie svojich sociálnych systémov. Únia má rozsiahle právomoci v oblasti vnútorného trhu, ale tiež v prispievaní k rozsiahlejšiemu súboru úloh - od zamestnanosti a súdržnosti až po výskum a inováciu; tieto politiky ovplyvňujú úspech vnútroštátnych systémov. Hospodárske politiky a sociálny štát nemôžu existovať bez vzájomného ovplyvňovania sa, ale nie všetky rozhodnutia treba robiť na rovnakej úrovni. Nemali by sme podceňovať potenciál Európskej únie pri napomáhaní procesu modernizácie . Pri formulovaní medzinárodnej reakcie na globalizáciu je vplyv jednotlivých členských štátov, konajúcich samostatne, minimálny. Ale Európa – 25 krajín so spoločnými hodnotami a silnými inštitúciami, ktoré konajú spoločne – má skutočnú šancu usmerniť globalizáciu, v oblastiach ako obchod, medzinárodné pracovné pravidlá alebo boj proti celosvetovému ohrozeniu zdravia alebo bezpečnosti. Európa má čo ponúknuť – najväčší obchodný blok na svete, najvýznamnejší poskytovateľ pomoci, ktorý investuje finančné prostriedky na podporu sociálnej spravodlivosti a ľudských práv na celom svete, a vedúci zástanca návrhu multilaterálnych riešení environmentálnych a iných výziev v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Žiadna iná krajina alebo región nemá túto obrovskú výhodu. Únia predstavuje dôležitú sprostredkovateľskú úroveň – medzi vnútroštátnymi aktivitami a medzinárodnými pravidlami. Únia je úspešným príkladom „globalizácie“ v regionálnom meradle a ponúka ten správny priestor na účinnú reguláciu a solidaritu, v rámci ktorej výhody regionálnej integrácie ponúkajú väčšiu možnosť využívať výhody globalizácie. Náš jednotný trh so 450 miliónmi ľudí ponúka nové príležitosti pre rast, zamestnanosť a investície a oporné politiky znamenajú, že môžeme pomôcť členským štátom zmierniť dosah zmien. Rozširovanie posilňuje účinnosť našich medzinárodných aktivít a rovnako posilňuje dôvod na väčšiu – rozhodne nie menšiu – integráciu v rámci Únie. Je rozhodujúcim prínosom pre hospodárstva pristupujúcich krajín a otvára dvere novým príležitostiam pre rast, investície a zamestnanosť. Navyše Európska únia má k dispozícii jedinečný súbor nástrojov. - Právne predpisy, na riadenie hospodárskej zmeny, napríklad realizáciou jednotného trhu, a na zabezpečenie toho, aby ju sprevádzalo zavedenie noriem, ktoré budú ochraňovať naše hodnoty a kvalitu nášho života. - Výkonné právomoci , napríklad, aby sa EÚ umožnilo uplatniť svoju váhu v rámci súčasných obchodných diskusií takým spôsobom, akým by to samotné členské štáty nedokázali; a právomoci donútenia a súdny systém potrebný na zabezpečenie toho, aby sa naše legislatívne ciele stali skutočnosťou, v prospech všetkých Európanov. - Právomoci v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci , ktoré sa ešte viac zlepšili na základe nedávnych reforiem tejto Komisie, zabezpečujú rovnaké podmienky medzi európskymi podnikmi, malými a veľkými, pomáhajú zlepšovať ich konkurencieschopnosť, stimulujú inováciu a rast, a zabezpečujú spotrebiteľom široký výber tovarov a služieb za dostupné ceny. - Rozpočet , nevyhnutný na podporu európskej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, európskych IT, energetických a dopravných sietí, vzdelávania a európskych výskumných a inovačných priemyselných projektov ako napríklad satelitný systém GALILEO. - Priestorslobody, bezpečnosti a spravodlivosti , ktoré prispieva k vytváraniu podmienok pre konkurencieschopnosť v Európe, napríklad pomocou lepšieho riadenia legálnej migrácie na úrovni EÚ s cieľom naplno uvoľniť potenciál európskych hospodárstiev. - Vonkajšie nástroje – od rozširovania a európskej susedskej politiky po rozvojovú politiku, ktoré nám umožňujú stimulovať rast a presadzovať naše hodnoty aj za hranicami. A hospodárske výhody vyplývajúce z nedávnych rozširovaní pocítili rovnako nové aj existujúce členské štáty. - Právomoci dohľadu a koordinácie na úrovni EÚ v rámci našej Hospodárskej a menovej únie, pomocou ktorých sa zabezpečuje, aby všetky členské štáty, pokiaľ ide o makroekonomické politiky, išli rovnakým smerom, aj keď rôznym tempom. - Úloha, v rámci ktorej má ústredné postavenie Komisia, ako katalyzátor nových myšlienok a reformy, pričom pracuje v partnerstve s členskými štátmi s cieľom podporovať nové prístupy k zmene. 4.2. Návrhy na zmenu Čo teda môžeme urobiť na vnútroštátnej a európskej úrovni? Hospodárska a sociálna modernizácia a modernizácia trhu práce je výzvou a nevyhnutnosťou, ale východiskovým bodom aktivít musí byť väčšia súdržnosť a koordinácia medzi tými, ktorí prijímajú rozhodnutia, aj medzi hospodárskymi a sociálnymi politikami. Pokiaľ ide o politiky , je dôležité uznať, že úsilie, ktoré vynakladáme na hospodárske reformy, je úsilím o sociálnu spravodlivosť; sú to dve strany tej istej mince. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia , mnohé rozhodnutia sa robia a mali by sa robiť a implementovať na štátnej a regionálnej úrovni, zatiaľ čo niektoré sú jasne určené pre EÚ na základe dodržiavania právomocí stanovených v európskych zmluvách. V ďalšom texte sa sústreďujeme na to, čo treba urobiť a na akej úrovni. 4.2.1. Úroveň EÚ - Dobudovanie vnútorného trhu vrátane služieb, telekomunikácií, energetiky a finančných služieb . Vnútorný trh pridáva európskemu hospodárstvu viac dynamizmu a možností výberu. V súčasnosti je výzvou rozšírenie jeho početných výhod na sektor služieb, s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a naďalej zlepšovať našu silnú tradíciu dostupných vysokokvalitných služieb verejného záujmu. Rovnako treba dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o patentový zákon Spoločenstva. - Vytvoriť otvorenejšie a spravodlivejšie trhy v rámci EÚ pomocou nepretržitej implementácie pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. - Podporovať podnikanie, pomocou podmienok, ktoré umožnia zakladanie a úspešný rast európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov. - Zlepšiť prostredie regulácie na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, s cieľom odbremeniť podniky a občanov od zbytočných nákladov a byrokracie a zamerať sa na právne predpisy EÚ v tých oblastiach, v ktorých môžu byť najúčinnejšie a pridať hodnotu. - Otvoriť trhy s tretími krajinami pre európskych výrobcov, najmä pomocou dosiahnutia ambicióznej a vyrovnanej dohody v kole rokovaní v Doha. Musíme podporovať slobodný a spravodlivý obchod, z ktorého nebude mať prospech iba Európa, ale aj najchudobnejšie krajiny. - Dohodnúť sa na finančných výhľadoch do konca tohto roka, s cieľom zabezpečiť napríklad viacročné programy pre súdržnosť, rozvoj vidieka, vzdelávanie, výskum, inováciu, mobilitu a bezpečnosť; a dohodnúť sa na novom Fonde prispôsobenia sa globalizácii , ktorý môže ľuďom poskytnúť rýchlu pomoc, pokiaľ ide o neodkladné problémy, ktoré so sebou prináša globalizácia. - Zabezpečiť riadne fungovanie EMÚ ako kľúčovej podmienky na vytváranie rastu a zamestnanosti . - Zlepšiť európske riadenie hospodárstva a koordináciu hospodárskych a sociálnych politík . Napríklad posilnením nástrojov akými sú integrované usmernenia EÚ pre rast a zamestnanosť a posilnením ich interakcie s efektívnejšou koordináciou na úrovni EÚ v oblasti sociálnej ochrany. Cieľom musí byť dosiahnutie lepšej pozície na monitorovanie pokroku v členských štátoch a na poskytovanie podpory tam, kde je to potrebné. 4.2.2. Vnútroštátna úroveň - Implementovať dohodnuté štrukturálne reformy a politiky v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť . - Zvýšiť mieru zamestnanosti a znížiť nezamestnanosť, najmä pomocou aktívnych politík trhu práce a podporovaním flexibility a adaptability zameranej skôr na ochranu ľudí ako na ochranu pracovných miest; musíme myslieť rovnako na pracovníka na určitej pozícii ako na dané pracovné miesto. - Prepracovať dôchodkovú, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť s cieľom zabezpečiť meniace sa potreby a ponúknuť zodpovedajúcu ochranu a všeobecný prístup ku kvalitnej starostlivosti a aktualizovať spôsob, akým štát a občania zdieľajú riziká a zodpovednosť. Vnútroštátne systémy sociálnej ochrany by sa mali zaoberať novými skutočnosťami, ako napríklad rodinami s jedným rodičom a rozpadom vzťahu. Mali by takisto ponúknuť politiky, ktoré budú brať väčší ohľad na rodinu a ktoré sa budú zaoberať nízkou mierou pôrodnosti v EÚ a poskytnú dostupnú starostlivosť o deti , s cieľom zvýšiť príležitosť žien a samotne žijúcich matiek/otcov vstúpiť na trh práce a udržať sa na ňom. - Ponúknuť inovačné riešenia pre slabo platených pracovníkov, napríklad: navýšiť nízke zárobky o životné minimum; zvýšiť produktívny potenciál pracovníkov, aby mohli zarábať viac – znamená to previesť na štát ešte väčšiu zodpovednosť za podporu zamestnanosti a za zníženie dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mládeže. 4.2.3. Nové partnerstvo EÚ a členských štátov Je jasné, že ani EÚ ani členské štáty nemôžu zmenu uskutočniť samostatne. Nasledujú osobitné návrhy pre koordinovanejší prístup medzi štátnou a nadnárodnou úrovňou v nových oblastiach aktivít pre hospodársku aj sociálnu politiku. Komisia je pripravená využívať rozvoj nových partnerstiev na podporu európskych aktivít v týchto oblastiach. Ide o tieto aktivity: - Vytvoriť prostredie, ktoré podnecuje inováciu. Tvárou v tvár globalizácii budú poznatky, výskum, zručnosti a vzdelanie korunou úspechu. Predstavujú tiež jadro úsilia pomôcť ľuďom prispôsobiť sa meniacemu sa svetu v priebehu ich života. Musíme sa zamerať na to, ako rozvinúť účinné európske projekty v tejto oblasti, vychádzajúc z úspechov a skúseností projektov Airbus a Galileo. Tieto by mala dopĺňať podpora excelovania na našich univerzitách a užšie vzťahy medzi univerzitami a podnikmi. - Formulovať dlhodobú a koherentnú energetickú politiku. Nový prístup v rámci politiky, ktorý zohľadňuje problematiku ako celok, pokiaľ ide o využívanie energie a o bezpečnosť a rozmanitosť dodávky; prepojením energetiky s inými politikami ako napr. výskum, poľnohospodárstvo a životné prostredie, napríklad bioenergia. Toto je základným prvkom pri zabezpečení hospodárskeho rastu s trvalo udržateľným životným prostredím. - Nasmerovať väčšie zdroje (verejné aj súkromné) do vzdelávania, školenia a zručností; nové prístupy k „istote“ zamestnania, ktoré budú zamerané skôr na poskytnutie takej kvalifikácie, akú ľudia potrebujú, aby boli v priebehu svojho pracovného života schopní sa prispôsobiť, ako na ochranu konkrétnych pracovných miest. - Podporovať obnovenie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach. Mal by mal zohrávať plnú rolu pri mobilizácii podpory a spoločného porozumenia výzvam, ktorým čelíme a navrhovaným riešeniam. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi aktivitami na úrovni EÚ a na národnej úrovni, by sociálni partneri mali jasnejšie objasniť, aké činnosti vykonávajú na každej úrovni. - Podporovať snahy riešiť sociálne dôsledky hospodárskej reštrukturalizácie . Reformy vnútorného trhu, modernizácia trhov práce a prispôsobenie sociálnych systémov sú všetko podstatné prvky pri riešení nevyhnutných následkov globalizácie a na podporu našej snahy o rast a zamestnanosť. Je potrebné, aby celá škála politík a programov EÚ podporovala vnútroštátne úsilie, aby sa mohla uskutočniť zmena a zmobilizovať podpora, napríklad pomocou sociálneho dialógu. - Intenzívnejšie spolupracovať s členskými štátmi s cieľom posilniť účinnosť a trvalú udržateľnosť daňových systémov, ktoré zabezpečia, že sa zvýši štátny príjem z daní, zjednoduší život platiteľov daní a zlepší výkonnosť hospodárstva. Znamená to zmodernizovať a zjednodušiť súčasné systémy. Všetko toto sa musí uskutočňovať v kontexte udržiavania zdravých makroekonomických politík poskytujúcich stabilitu, zdravých verejných financií a nízkej inflácie. Takéto politiky vytvárajú primerané podmienky na rast, zamestnanosť a investície; udržiavaním inflácie pod kontrolou napomáhajú sociálnej súdržnosti a priebežným znižovaním celkovej úrovne vládneho dlhu zanechávajú členské štáty v lepšej pozícii na zabezpečenie budúcich výdavkov spôsobených starnutím. 5. ZÁVER Potreba reformy a modernizácie je jasná. Všetky členské štáty budú musieť čeliť zvýšeným požiadavkám na sociálne služby a výzvam na ich financovanie. Musíme modernizovať, aby sme zabezpečovali stále vysokú kvalitu vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, uspokojivé pracovné miesta pre všetkých a zodpovedajúce dôchodky. Modernizácia nám dodá istotu využívať výhody globalizácie. Európa má ústrednú úlohu a Komisia zabezpečí, aby to tak zostalo. Prevezme iniciatívu, a to nielen v rámci svojho „plánu D“ pre dialóg s občanmi, aby ozrejmila, prečo je Európa, viac ako kedykoľvek predtým, kompetentná poskytnúť riešenia na zvládnutie výziev, ktorým čelíme. Komisia je pripravená spolupracovať s členskými štátmi a ďalšími aktérmi pri vytváraní cestovnej mapy, ktorá opisuje spôsob, ako dosiahnuť modernú Európu, ktorá prinesie hospodársku prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Naše hodnoty zachováme modernizáciou. [1] Pracovné miesta, pracovné miesta, pracovné miesta, vytvorenie väčšej zamestnanosti v Európe , Pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť, november 2003 a Čeliť výzve , pracovná skupina na vysokej úrovni, november 2004.