(1)

Cieľ Únie, ktorým je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, by sa mal dosiahnuť aj prostredníctvom spoločných opatrení vytvárajúcich rámec pre politiku v oblasti azylu a prisťahovalectva založenej na solidarite medzi členskými štátmi, ktorá je spravodlivá voči tretím krajinám a ich štátnym príslušníkom. Na zasadnutí Európskej rady 2. decembra 2009 sa uznalo, že finančné zdroje v rámci Únie by mali byť čoraz pružnejšie a jednotnejšie z hľadiska rozsahu i použiteľnosti, aby sa podporil rozvoj politiky v oblasti azylu a migrácie.

(2)

S cieľom prispieť k rozvoju spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky Únie a posilniť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zohľadňujúc uplatňovanie zásad solidarity a rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi a spoluprácu s tretími krajinami, by sa týmto nariadením mal zriadiť Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „fond“).

(3)

Fondom by sa mala zohľadniť potreba zvýšiť pružnosť, zjednodušiť a zároveň dodržať požiadavky z hľadiska predvídateľnosti a zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdelenie zdrojov, aby sa splnili všeobecné a osobitné ciele stanovené v tomto nariadení.

(4)

Účinnosť opatrení a kvalita výdavkov sú usmerňujúcimi zásadami čerpania z fondu. Okrem toho by sa malo z fondu čerpať čo najefektívnejším a najjednoduchším spôsobom.

(5)

Nová dvojpilierová štruktúra financovania v oblasti vnútorných vecí by mala prispieť k zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti financovania. Malo by sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie synergií, konzistentnosti a komplementárnosti medzi rôznymi fondmi a programami, a to aj s cieľom prideľovať finančné prostriedky na spoločné ciele. Malo by sa však zabrániť prekrývaniu jednotlivých finančných nástrojov.

(6)

Fondom by sa mal vytvoriť flexibilný rámec, ktorý členským štátom podľa ich špecifickej situácie a potrieb umožní prijímať finančné zdroje z ich národných programov na podporu politických okruhov v rámci fondu a vzhľadom na tie všeobecné a osobitné ciele fondu, pre ktoré by finančná podpora bola najefektívnejšia a najvhodnejšia.

(7)

Fond by mal byť prejavom solidarity prostredníctvom finančnej pomoci členským štátom. Mal by posilniť účinné riadenie migračných tokov do Únie v oblastiach, v ktorých Únia prináša maximálnu pridanú hodnotu, a to najmä prostredníctvom rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty a prostredníctvom rozdelenia zodpovednosti a posilnenia spolupráce vo vzťahu s tretími krajinami.

(8)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu všeobecného cieľa tohto fondu by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa do ich národných programov zahrnuli akcie zamerané na dosiahnutie osobitných cieľov tohto nariadenia a aby sa pridelením zdrojov na jednotlivé ciele zabezpečilo ich dosiahnutie. V ojedinelom prípade, keď sa členský štát chce odchýliť od minimálnych percentuálnych podielov stanovených v tomto nariadení, poskytne dotknutý členský štát podrobné odôvodnenie vo svojom národnom programe.

(9)

Fond by mal prispievať k účinnému fungovaniu spoločného európskeho azylového systému, ktorého súčasťou sú opatrenia týkajúce sa politiky, právnych predpisov a budovania kapacít, v spolupráci s ostatnými členskými štátmi, agentúrami Únie a tretími krajinami, s cieľom zabezpečiť jednotnosť a vysokú kvalitu azylovej politiky, ako i uplatňovanie prísnejších noriem medzinárodnej ochrany.

(10)

Je vhodné podporovať a prehlbovať úsilie členských štátov zamerané na plné a riadne vykonávanie acquis Únie v oblasti azylu, a to najmä stanoviť vhodné podmienky prijímania pre vysídlené osoby a žiadateľov o azyl, a osoby s postavením medzinárodnej ochrany, zabezpečiť správne určenie postavenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (4), uplatňovať spravodlivé a účinné konania o azyle a podporovať osvedčené postupy v oblasti azylu s cieľom chrániť práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a umožniť efektívne fungovanie azylových systémov členských štátov.

(11)

Fond by mal primerane podporovať spoločné úsilie členských štátov identifikovať, vymieňať si a podporovať najlepšie postupy a vytvárať účinné štruktúry spolupráce s cieľom posilniť kvalitu rozhodovania v rámci spoločného európskeho azylového systému.

(12)

Fond by mal dopĺňať a posilňovať činnosti, ktoré vykonáva Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (5), s cieľom koordinovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti azylu, podporovať tie členské štáty, ktorých azylové systémy čelia osobitnému tlaku, a prispievať k realizácii spoločného európskeho azylového systému. Komisia môže využiť možnosť, ktorá sa poskytuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6), a to poveriť EASO vykonávaním osobitných úloh a úloh ad hoc, ako je napr. koordinácia akcií členských štátov v oblasti presídľovania v súlade s nariadením (EÚ) č. 439/2010.

(13)

Fond by mal podporovať úsilie Únie a členských štátov zamerané na posilnenie schopnosti členských štátov rozvíjať, monitorovať a hodnotiť ich politiky v oblasti azylu vzhľadom na ich povinnosti vyplývajúce z platného práva Únie.

(14)

Fond by mal podporovať snahu členských štátov poskytovať na svojom území medzinárodnú ochranu a trvalé riešenie situácie utečencov a vysídlených osôb, ktoré majú podľa Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) nárok na presídlenie, napríklad posúdenie potrieb presídlenia a presun dotknutých osôb na ich územie, s cieľom zaručiť im bezpečné právne postavenie a podporovať ich účinnú integráciu.

(15)

Z fondu by sa mala poskytovať podpora novým prístupom, pokiaľ ide o bezpečnejší prístup ku konaniam o azyle, a to najmä zameraním sa na hlavné krajiny tranzitu, ako sú programy ochrany pre konkrétne skupiny alebo určité postupy preskúmania žiadostí o azyl.

(16)

Z povahy fondu vyplýva, že by malo byť možné poskytovať z neho podporu dobrovoľným operáciám dohodnutým medzi členskými štátmi, ktorých cieľom je rozdelenie záťaže a ktoré pozostávajú z presunu osôb s postavením medzinárodnej ochrany a žiadateľov o medzinárodnú ochranu z jedného členského štátu do druhého.

(17)

Partnerstvá a spolupráca s tretími krajinami na zabezpečenie primeraného riadenia tokov žiadateľov o azyl alebo iné formy medzinárodnej ochrany sú základným prvkom azylovej politiky Únie. S cieľom v čo najskoršej fáze poskytnúť prístup k medzinárodnej ochrane a trvalým riešeniam, a to aj v rámci regionálnych programov ochrany, by jednou zo silných zložiek fondu malo byť aj presídľovanie v rámci Únie.

(18)

S cieľom zlepšiť a posilniť integračný proces do európskych spoločností by fond mal uľahčovať legálnu migráciu do Únie v súlade s hospodárskymi a sociálnymi potrebami členských štátov, pričom na prípravu integračného procesu sa zameriava už v krajine pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie.

(19)

Na to, aby bol fond efektívny a vytvoril čo najväčšiu pridanú hodnotu, mal by sa usilovať o cielenejší prístup a podporovať jednotné stratégie osobitne navrhnuté na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, a to podľa potreby na vnútroštátnej, miestnej a/alebo regionálnej úrovni. Tieto stratégie by mali vykonávať najmä miestne a regionálne orgány a neštátne subjekty, pričom sa nevylučujú vnútroštátne orgány, najmä ak si to bude vyžadovať konkrétna administratívna štruktúra členského štátu alebo ak sú integračné akcie v členskom štáte pod spoločnou právomocou medzi štátom a decentralizovanou správou. Vykonávajúce organizácie by si mali vybrať zo spektra dostupných opatrení tie, ktoré sú najvhodnejšie pre ich konkrétnu situáciu.

(20)

Čerpanie z fondu by malo byť v súlade so spoločnými základnými zásadami, ktoré Únia uplatňuje na integráciu, ako sa uvádzajú v spoločnom programe pre integráciu.

(21)

Do rozsahu pôsobnosti opatrení v oblasti integrácie by mali patriť aj osoby s postavením medzinárodnej ochrany, aby sa tak zabezpečil komplexný prístup k integrácii a zohľadnili osobitné charakteristiky týchto cieľových skupín. Ak sú integračné opatrenia skombinované s prijímaním opatrení, akcie by mali v prípade potreby umožniť zahrnúť aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotnosť prístupu Únie k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín by akcie financované z fondu mali byť špecifické a mali by dopĺňať akcie financované z Európskeho sociálneho fondu. V tomto kontexte by sa od orgánov členských štátov zodpovedných za čerpanie z fondu malo požadovať, aby vytvorili mechanizmy spolupráce a koordinácie s orgánmi, ktoré členské štáty poverili, aby riadili intervencie Európskeho sociálneho fondu.

(23)

Z praktických dôvodov sa niektoré akcie môžu týkať skupiny osôb, ktorú je možné účinnejšie osloviť ako celok bez rozlišovania medzi jej členmi. Z tohto dôvodu by preto bolo vhodné ustanoviť možnosť, aby sa integračné akcie v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na ich efektívne vykonávanie, vzťahovali aj na blízkych príbuzných štátnych príslušníkov tretích krajín, a to pre tie členské štáty, ktoré majú záujem zahrnúť túto záležitosť do svojich národných programov. Pod pojmom „blízki príbuzní“ by sa mali rozumieť manželia/manželky/partneri/partnerky a akákoľvek osoba, ktorá má priame rodinné väzby po zostupnej alebo vzostupnej línii so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého sa týkajú integračné akcie, a na ktorú by sa inak rozsah pôsobnosti fondu nevzťahoval.

(24)

Fond by mal podporovať členské štáty pri vytváraní stratégií zameraných na organizáciu legálnej migrácie, posilňovať ich všeobecnú schopnosť vypracovávať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť všetky stratégie v oblasti prisťahovalectva a integrácie, ako aj politiky a opatrenia zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane právnych nástrojov Únie. Fond by mal tiež podporovať výmenu informácií, najlepších postupov a spoluprácu medzi rôznymi administratívnymi útvarmi a s ďalšími členskými štátmi.

(25)

Únia by mala naďalej a intenzívnejšie využívať partnerstvá v oblasti mobility, ktoré predstavujú hlavný strategický, komplexný a dlhodobý rámec spolupráce pri riadení migrácie s tretími krajinami. Fond by mal podporovať činnosti v rámci partnerstiev v oblasti mobility, ktoré sa konajú v Únii alebo v tretích krajinách, a ktoré sú zamerané na potreby a priority Únie, najmä akcie, ktoré zabezpečujú kontinuitu financovania zahŕňajúceho Úniu aj tretie krajiny.

(26)

Je vhodné pokračovať v podpore a stimulácii úsilia členských štátov zlepšiť riadenie návratu štátnych príslušníkov tretích krajín vo všetkých jeho aspektoch s cieľom dosiahnuť kontinuálne, spravodlivé a účinné vykonávanie spoločných noriem pre návrat, ktoré sa ustanovujú najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (7). Z fondu by sa mal podporovať rozvoj stratégií pre návrat na vnútroštátnej úrovni v rámci koncepcie integrovaného riadenia návratu, ako aj opatrení, ktoré podporujú ich účinné vykonávanie v tretích krajinách.

(27)

Pokiaľ ide o dobrovoľný návrat osôb vrátane tých osôb, ktoré si návrat želajú aj napriek tomu, že nemajú povinnosť opustiť dané územie, pre týchto navrátilcov by sa malo uvažovať o stimuloch, ako napríklad prednostné zaobchádzanie formou posilnenej pomoci pri návrate. Z hľadiska jeho nákladovej efektívnosti je takýto typ dobrovoľného návratu v záujme navrátilcov aj v záujme orgánov. Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby dobrovoľnému návratu dávali prednosť.

(28)

Z politického hľadiska sú však dobrovoľný a nútený návrat vzájomne prepojené a vzájomne sa posilňujú a členské štáty preto treba podporovať, aby v rámci riadenia návratu posilnili komplementárnosť týchto dvoch foriem. Je potrebné vykonávať odsuny, aby sa zabezpečila integrita prisťahovaleckej a azylovej politiky Únie a prisťahovaleckých a azylových systémov členských štátov. Možnosť odsunu je teda predpokladom na zabezpečenie toho, aby sa táto politika neoslabovala a aby sa presadzovali zásady právneho štátu, čo je samo osebe nevyhnutné na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Fond by mal preto podporovať akcie členských štátov zamerané na zjednodušenie odsunov v súlade s normami ustanovenými v práve Únie, a to pri plnom dodržiavaní základných práv a rešpektovaní dôstojnosti navrátilcov.

(29)

Je mimoriadne dôležité, aby fond podporoval osobitné opatrenia pre navrátilcov v krajine návratu s cieľom zabezpečiť ich skutočný návrat do miest alebo regiónov pôvodu za dobrých podmienok a posilniť trvalú opätovnú integráciu navrátilcov do svojej spoločnosti.

(30)

Dohody Únie o readmisii sú neoddeliteľnou zložkou politiky Únie zameranej na návrat a hlavným nástrojom na efektívne riadenie migračných tokov, keďže uľahčujú rýchly návrat nelegálnych migrantov. Tieto dohody sú dôležitým prvkom v rámci dialógu a spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu nelegálnych migrantov a ich vykonávanie v tretích krajinách by sa malo podporovať v záujme účinnosti stratégií návratu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(31)

Fond by mal dopĺňať a posilňovať činnosti, ktoré vykonáva Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (8), súčasťou jej úloh je poskytovať členským štátom potrebnú podporu pre organizáciu spoločných operácií v oblasti návratu a identifikovať najlepšie postupy pre získavanie cestovných dokladov a odsun štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, ako aj pomáhať členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú intenzívnejšiu technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to zohľadňujúc skutočnosť, že niektoré situácie môžu zahŕňať humanitárne krízy a pomoc na mori.

(32)

Okrem podpory návratu osôb, ako sa ustanovuje v tomto nariadení, by sa z fondu mali podporovať aj ďalšie opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu alebo obchádzaniu existujúcich pravidiel legálnej migrácie, čím sa zabezpečí integrita prisťahovaleckých systémov členských štátov.

(33)

Pri čerpaní z fondu by sa mali plne dodržiavať práva a zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a základné práva zakotvené v príslušných medzinárodných nástrojoch vrátane príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Oprávnené akcie by mali zohľadňovať také prístupy k ochrane migrantov, utečencov a uchádzačov o azyl, ktoré sa zakladajú na ľudských právach, a mali by najmä zabezpečiť, aby sa osobitná pozornosť venovala konkrétnej situácii zraniteľných osôb, najmä žien, maloletým bez sprievodu a ďalším maloletým vystaveným riziku a aby sa na túto konkrétnu situáciu cielene reagovalo.

(34)

Pojmy „zraniteľné osoby“ a „rodinní príslušníci“ sa v rozličných aktoch relevantných z hľadiska tohto nariadenia vymedzujú rôznym spôsobom. Mali by sa preto chápať v zmysle relevantného aktu s prihliadnutím na kontext, v ktorom sa používajú. V kontexte presídlenia členský štát, ktorý presídlenie uskutočňuje, by pri svojich postupoch presídlenia a v rámci samotného procesu presídlenia mal v súvislosti s pojmom „rodinní príslušníci“ úzko konzultovať s UNHCR.

(35)

Opatrenia v tretích krajinách a týkajúce sa tretích krajín podporované z fondu by sa mali prijímať v súčinnosti a v súlade s ďalšími akciami mimo Únie podporovanými prostredníctvom geografických i tematických nástrojov vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní týchto akcií by cieľom malo byť dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie, ako aj zahraničnej politiky v súvislosti s dotknutou krajinou alebo regiónom. Opatrenia by nemali byť určené na podporu akcií, ktoré sú priamo zamerané na rozvoj, a podľa potreby by mali dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Mala by sa dodržiavať zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa uvádza v odseku 35 Európskeho konsenzu o rozvoji. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby bolo vykonávanie núdzovej pomoci v súlade s humanitárnou politikou Únie, aby túto politiku podľa potreby dopĺňalo a aby sa pri ňom dodržiavali humanitárne zásady, ako sa stanovujú v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

(36)

Veľká časť zdrojov, ktoré budú k dispozícii v rámci tohto fondu, by sa mala prideľovať na základe objektívnych kritérií úmerne podľa zodpovednosti, ktorú každý členský štát nesie pri svojom úsilí riadiť migračné toky. Na tento účel by sa mali použiť najnovšie dostupné štatistické údaje zozbierané Eurostatom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 (9) o migračných tokoch, ako napríklad počet prvých žiadostí o azyl, počet kladných rozhodnutí, na základe ktorých sa udeľuje postavenie utečenca alebo doplnková ochrana, počet presídlených utečencov, počet štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým členský štát udelil povolenie na pobyt, počet rozhodnutí o návrate vydaných vnútroštátnymi orgánmi a počet uskutočnených návratov.

(37)

V tomto nariadení sa stanovuje pridelenie základných súm členským štátom. Základná suma sa skladá z minimálnej sumy a sumy vypočítanej na základe priemerných súm pridelených jednotlivým členským štátom v rokoch 2011, 2012 a 2013 v rámci Európskeho fondu pre utečencov rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES (10), Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín rozhodnutím Rady 2007/435/ES (11) a Európskeho fondu pre návrat rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES (12). Tento výpočet sa robil v súlade s kritériami rozdeľovania stanovenými v rozhodnutí č. 573/2007/ES, rozhodnutí 2007/435/ES a rozhodnutí č. 575/2007/ES. Vzhľadom na závery Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013, v ktorých sa zdôrazňuje, že „zvláštna pozornosť sa bude venovať ostrovným spoločenstvám, ktoré čelia neprimeraným migračným tlakom“, je vhodné zvýšiť minimálnu výšku súm pre Cyprus a Maltu.

(38)

Hoci je vhodné každému členskému štátu prideliť sumu podľa najnovších dostupných štatistických údajov, časť dostupných zdrojov fondu by mala byť určená aj na vykonávanie osobitných akcií, ktoré si budú vyžadovať spoločné úsilie členských štátov a vytvoria značnú pridanú hodnotu pre Úniu, ako aj na vykonávanie programu Únie pre presídľovanie a presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého.

(39)

Na tento účel by sa v tomto nariadení mal stanoviť zoznam osobitných akcií, ktoré sú oprávnené na financovanie z fondu. Členským štátom, ktoré sa zaviažu na vykonávanie takýchto akcií, by sa mali prideliť dodatočné sumy.

(40)

Vzhľadom na postupné zavádzanie programu Únie pre presídľovanie by fond mal poskytovať cielenú pomoc vo forme finančných stimulov (jednorazových platieb) za každú presídlenú osobu. Komisia by v spolupráci s EASO a v súlade s ich príslušnými právomocami mala monitorovať účinné vykonávanie operácií presídlenia, ktoré sú podporované z fondu.

(41)

S cieľom zvýšiť účinok úsilia Únie v oblasti presídľovania, pokiaľ ide o poskytovanie ochrany osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a maximalizovať strategický vplyv presídľovania prostredníctvom lepšieho zamerania sa na tie osoby, ktoré najviac potrebujú presídlenie, treba na úrovni Únie určiť spoločné priority v oblasti presídľovania. Tieto spoločné priority by sa mali meniť, len ak je to jasne odôvodnené alebo vzhľadom na odporúčania UNHCR na základe všeobecných kategórií stanovených v tomto nariadení.

(42)

Niektoré kategórie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, by vzhľadom na svoju mimoriadnu zraniteľnosť, mali byť trvalou súčasťou spoločných priorít Únie v oblasti presídľovania.

(43)

Vzhľadom na potreby týkajúce sa presídľovania stanovené v spoločných prioritách Únie v oblasti presídľovania je tiež potrebné poskytnúť doplnkové finančné stimuly pre presídlenie osôb, zamerané na konkrétne geografické regióny a národnosti, ako aj na konkrétne kategórie osôb, ktoré majú byť presídlené, ak sa presídlenie považuje za najlepšie riešenie ich osobitných potrieb.

(44)

S cieľom posilniť solidaritu a zlepšiť rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, najmä so zreteľom na členské štáty najviac postihnuté azylovými tokmi, by sa podobný mechanizmus založený na finančných stimuloch mal zaviesť aj pre presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého. Takýmto mechanizmom by sa mal znížiť tlak na členské štáty, ktoré prijímajú vyššie počty uchádzačov o azyl a osôb s postavením medzinárodnej ochrany v absolútnom alebo pomernom vyjadrení.

(45)

Podpora, ktorú fond poskytuje, bude efektívnejšia a prinesie väčšiu pridanú hodnotu, ak sa v tomto nariadení určí obmedzený počet povinných cieľov, ktoré sa majú sledovať v rámci programov vypracovaných každým členským štátom a zohľadňujúc ich konkrétnu situáciu a potreby.

(46)

Pre posilnenie solidarity je dôležité, aby fond podľa potreby aj v koordinácii a synergii s humanitárnou pomocou, ktorú riadi Komisia, poskytoval dodatočnú podporu pri riešení núdzových situácií v prípade intenzívneho migračného tlaku v členských štátoch alebo tretích krajinách alebo v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb podľa smernice Rady 2001/55/ES (13). Núdzová pomoc by mala zahŕňať aj podporu programom humanitárneho prijímania ad hoc, ktorých cieľom je umožniť prechodne sa zdržiavať na území členského štátu v prípade naliehavej humanitárnej krízy v tretích krajinách. Takýmito inými programami humanitárneho prijímania by však nemal byť dotknutý ani ohrozený program Únie pre presídlenie, ktorý sa od samého počiatku jednoznačne zameriava na poskytnutie trvalého riešenia osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré boli presunuté do Únie z tretích krajín. Členské štáty by nemali byť na tento účel oprávnené prijímať dodatočné jednorazové platby v súvislosti s osobami, ktorým bolo udelené povolenie prechodne sa zdržiavať na území členského štátu na základe takýchto iných programov humanitárneho prijímania.

(47)

Týmto nariadením by sa mala poskytnúť finančná pomoc pre činnosti Európskej migračnej siete, zriadenej rozhodnutím Rady 2008/381/ES (14), v súlade s jej cieľmi a úlohami.

(48)

Rozhodnutie 2008/381/ES by sa preto malo zmeniť tak, aby sa zosúladili postupy a uľahčilo sa poskytovanie primeranej a včasnej finančnej podpory národným kontaktným bodom, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.

(49)

Vzhľadom na účel finančných stimulov prideľovaných členským štátom na presídľovanie a/alebo presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého vo forme jednorazových platieb a keďže ide o malú časť skutočných výdavkov, mali by sa v tomto nariadení ustanoviť určité výnimky z pravidiel o oprávnenosti výdavkov.

(50)

S cieľom doplniť alebo zmeniť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa jednorazových platieb za presídlenie a presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého a vymedzenia osobitných akcií, ako i spoločných priorít Únie v oblasti presídľovania, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(51)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane prípravy delegovaných aktov by Komisia mala uskutočňovať konzultácie s expertmi zo všetkých členských štátov.

(52)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(53)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých zásahy zo strany Únie môžu priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie členské štáty vykonávali samy. Keďže Únia má v porovnaní s členskými štátmi lepšiu pozíciu na to, aby poskytla rámec na vyjadrenie solidarity Únie v oblasti riadenia migračných tokov, finančná podpora poskytovaná podľa tohto nariadenia by mala prispieť najmä k posilneniu vnútroštátnych schopností a schopností Únie v tejto oblasti.

(54)

Je potrebné prostredníctvom mobilizácie, spoločného využívania a pritiahnutia verejných a súkromných zdrojov financovania dosiahnuť maximálny vplyv financovania z prostriedkov Únie.

(55)

Komisia by mala monitorovať čerpanie z fondu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (16) pomocou spoločných ukazovateľov pre hodnotenie výsledkov a vplyvov. Tieto ukazovatele vrátane východiskových hodnôt by mali poskytnúť minimálny základ pre hodnotenie rozsahu, v akom sa ciele fondu dosiahli.

(56)

Vo vzťahu ku každému z osobitných cieľov by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele na účely zhodnotenia jeho výsledkov. Spoločné ukazovatele by sa nemali týkať voliteľného alebo povinného charakteru vykonávania súvisiacich akcií, tak ako sa to stanovuje v tomto nariadení.

(57)

Pokiaľ ide o riadenie a čerpanie, fond by mal byť súčasťou súdržného rámca pozostávajúceho z tohto nariadenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (17). Na účely fondu by partnerstvo uvedené v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 malo zahŕňať relevantné medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie a sociálnych partnerov. Každý členský štát by mal zodpovedať za zloženie partnerstva a za praktické spôsoby jeho fungovania.

(58)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k účinnému riadeniu migračných tokov a k vykonávaniu, posilňovaniu a rozvoju spoločnej politiky v oblasti azylu, doplnkovou ochranou a dočasnou ochranou a spoločnou prisťahovaleckou politikou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(59)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by mal fond zohľadniť uplatňovanie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, ako i zásady nediskriminácie.

(60)

Rozhodnutia č. 573/2007/ES, 575/2007/ES a 2007/435/ES by sa mali zrušiť s výhradou prechodných ustanovení uvedených v tomto nariadení..

(61)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty oznámili želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(62)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(63)

Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (18). Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014,