29.10.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 308/114

(1)

V smernici 2003/87/ES sa stanovuje, že od roku 2013 by základným princípom prideľovania kvót na emisie skleníkových plynov prevádzkovateľom zariadení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti schémy obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie (ďalej len „EU ETS“), malo byť obchodovanie formou aukcie. V rokoch 2013 až 2020 však oprávnení prevádzkovatelia budú aj naďalej dostávať bezodplatné kvóty v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 2003/87/ES a v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ (2).

(2)

Skutočnosť, že neexistuje ambiciózna medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorej cieľom by bolo stanoviť hornú hranicu globálneho oteplenia na 2 °C, by mohla ohroziť účinnosť opatrení, ktoré Únia vykonáva. Absencia záväzného opatrenia na medzinárodnej úrovni by mohla viesť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde priemysel nepodlieha porovnateľným obmedzeniam emisií uhlíka (ďalej len „únik uhlíka“). S cieľom minimalizovať toto riziko úniku uhlíka sa v smernici 2003/87/ES stanovuje, že na základe výsledku medzinárodných rokovaní má Komisia určiť zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, (ďalej len „zoznam odvetví a pododvetví“). Uvedeným odvetviam a pododvetviam by mali byť pridelené bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva určeného na základe smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ, s prihliadnutím na medziodvetvový korekčný faktor uvedený v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES a stanovený v prílohe II k rozhodnutiu Komisie 2013/448/EÚ (3).

(3)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala, do akej miery sa tretie krajiny, ktoré predstavujú rozhodujúci podiel na celosvetovej produkcii v odvetviach a pododvetviach zaradených na zoznam odvetví, u ktorých sa predpokladá vysoké riziko úniku uhlíka, pevne zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov v príslušných odvetviach a či sú tieto záväzky porovnateľné so záväzkami Únie a vykonávané v rovnakom časovom rámci. Okrem toho sa tiež preskúmalo, do akej miery je efektívnosť zariadení umiestnených v týchto krajinách porovnateľná so zariadeniami v Únii. Komisia dospela k záveru, že záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov nie sú dostatočne porovnateľné, a preto porovnateľnosť uhlíkovej efektívnosti nie je relevantná.

(4)

Prvý zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, bol zostavený v roku 2009 na roky 2013 a 2014 v rámci rozhodnutia Komisie 2010/2/EÚ (4).

(5)

Posúdenie by sa malo zakladať na niekoľkých kvantitatívnych a kvalitatívnych kritériách a na údajoch z posledných troch rokov. V tejto súvislosti Komisia použila údaje z rokov 2009, 2010 a 2011, keďže údaje za rok 2012 sú k dispozícii len v prípade niektorých parametrov.

(6)

S cieľom stanoviť zoznam odvetví a pododvetví Komisia posúdila riziko úniku uhlíka podľa štvormiestnej úrovne klasifikácie NACE, štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Únii v súlade s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1893/2006 (5). Štvormiestna úroveň NACE je úroveň s optimálnou dostupnosťou údajov za presne vymedzené odvetvia. Každé odvetvie je označené štvormiestnym kódom klasifikácie NACE a každé pododvetvie je označené šesťmiestnym kódom CPA alebo osemmiestnym kódom Prodcom, klasifikácie tovaru používanej na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii, ktorá vychádza priamo z klasifikácie NACE.

(7)

Odvetvia boli najprv posúdené podľa kvantitatívnych kritérií uvedených v článku 10a ods. 15 a 16 smernice 2003/87/ES. Na uplatňovanie týchto kvantitatívnych kritérií musela Komisia stanoviť sumu priamych a nepriamych dodatočných nákladov spojených s vykonávaním smernice 2003/87/ES.

(8)

Priame dodatočné náklady spojené s množstvom kvót, ktoré by dané odvetvie muselo kúpiť, ak by sa nepovažovalo za odvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, sa vypočítali na základe údajov o priamych emisiách CO2 za na úrovni jednotlivých odvetví. Údaje v protokole transakcií Európskej únie (ďalej len „EUTL“) sa považujú za najpresnejší a najtransparentnejší zdroj údajov o emisiách CO2 na úrovni zariadení, a preto sa použili pre výpočet priamych nákladov za jednotlivé odvetvia. V databáze EUTL však nie sú k dispozícii žiadne údaje o emisiách odvetví a skleníkových plynov, na ktoré sa EU ETS vzťahuje až od 1. januára 2013. Komisia preto v týchto prípadoch použila údaje o priamych emisiách CO2, ktoré poskytli členské štáty v rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení podľa rozhodnutia 2011/278/EÚ.

(9)

Na účely stanovenia nepriamych dodatočných nákladov Komisia zhromaždila údaje o spotrebe elektrickej energie podľa jednotlivých odvetví, poskytnuté členskými štátmi, a uistila sa, že spotreba elektriny nebola pod rôznymi kódmi NACE započítaná dvakrát. Na určenie množstva emisií súvisiacich s výrobou elektriny spotrebovanej v rôznych odvetviach na účely zoznamu odvetví a pododvetví v rozhodnutí 2010/2/EÚ Komisia použila priemerný emisný faktor odvodený od celkovej skladby palív na výrobu elektriny, pretože, ako usúdila, vychádzal z najpresnejších údajov. Ten istý priemerný emisný faktor sa použil pri posúdeniach, ktoré tvoria základ tohto rozhodnutia.

(10)

Okrem toho na určenie priamych a nepriamych dodatočných nákladov musela Komisia odhadnúť priemernú cenu uhlíka. Pri posudzovaní na účely stanovenia zoznamu odvetví a pododvetví bola použitá predpokladaná cena uhlíka 30 EUR za ekvivalent tony CO2. V období uplatňovania rozhodnutia 2010/2/EÚ sa predpokladaná cena uhlíka použitá pri posudzovaní podstatne líšila od skutočnej ceny, ktorá bola výrazne nižšia. Komisia však vo svojom oznámení s názvom „Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetiky na obdobie od roku 2020 do 2030“ (6) navrhla bezpodmienečne znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990, a stanoviť tomu zodpovedajúci cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Komisia takisto navrhla vytvoriť v rámci EU ETS rezervu pre zachovanie stability trhu. Za týchto okolností sa predpokladá, že cena uhlíka sa v budúcnosti bude viac riadiť znižovaním emisií v strednodobom a dlhodobom horizonte. Je preto odôvodnené, aby sa pri posúdeniach, ktoré tvoria základ tohto rozhodnutia, používala aj naďalej predpokladaná cenu uhlíka 30 EUR za ekvivalent tony CO2.

(11)

Priame a nepriame dodatočné náklady by sa mali vypočítať ako podiel hrubej pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o odhad hrubej pridanej hodnoty na úrovni jednotlivých odvetví, boli použité údaje Eurostatu o štrukturálnej podnikovej štatistike.

(12)

Okrem toho Komisia posúdila intenzitu obchodu za každé odvetvie a pododvetvie na základe údajov získaných z databázy Eurostatu Comext.

(13)

Celkovo Komisia posúdila 245 priemyselných odvetví a 24 pododvetví zaradených do divízie „Ťažba a dobývanie“ a „Priemyselná výroba“ klasifikácie NACE. Odvetvia a pododvetvia uvedené v bode 1 prílohy k tomuto rozhodnutiu spĺňajú kritériá stanovené v článku 10a ods. 15 a 16 smernice 2003/87/ES a mali by sa považovať za odvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka.

(14)

Niekoľko odvetví, ktoré sa na základe kvantitatívnych kritérií uvedených v článku 10a ods. 15 a 16 nepovažovali za odvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, bolo posúdených z hľadiska kvalitatívnych kritérií stanovených v článku 10a ods. 17 smernice 2003/87/ES. Kvalitatívne posúdenie sa uskutočnilo v prípadoch odvetví, ktoré splnili kvalitatívne kritériá pri zostavovaní predchádzajúceho zoznamu, v prípade odvetví považovaných za hraničné a odvetví, v prípade ktorých si posúdenie vyžiadali zástupcovia priemyselných podnikov.

(15)

V prípade odvetví „Konečná úprava textilu“ (kód NACE 1330), „Výroba tehál, obkladačiek a stavebných výrobkov z pálenej hliny“ (kód NACE 2332), „Výroba sadrových výrobkov na stavebné účely“ (kód NACE 2362), „Odlievanie železa“ (kód NACE 2451) a „Odlievanie ľahkých kovov“ (2453) boli aktualizované kvalitatívne posúdenia vykonané v rámci zostavenia predchádzajúceho zoznamu odvetví a pododvetví, platného na roky 2013 a 2014. Dospelo sa k záveru, že okolnosti, ktoré odôvodňujú pridanie týchto odvetví do zoznamu odvetví a pododvetví, naďalej trvajú. Preto by sa tieto odvetvia mali aj v období rokov 2015 až 2019 považovať za odvetvia, vystavené vysokému riziku úniku uhlíka.

(16)

Kvalitatívne posúdenie sa vykonalo pre odvetvie „Výroba sladu“ (kód NACE 1106), keďže toto odvetvie predstavuje hraničný prípad so zreteľom na článok 10a ods. 16 b) smernice 2003/87/ES. Berúc do úvahy zvýšené náklady vyplývajúce z vykonávania smernice 2003/87/ES, posúdenie ukázalo vysokú intenzitu obchodu a významný pokles ziskovosti daného odvetvia v Únii. Nízke ziskové rozpätia obmedzujú, pokiaľ ide o investovanie a znižovanie emisií, kapacitu zariadení. Na základe kombinovaného vplyvu týchto faktorov by sa toto odvetvie malo považovať za odvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka.

(17)

Odvetvia uvedené v bode 2 prílohy by sa na základe kvalitatívnych kritérií mali považovať za odvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka.

(18)

Keďže zoznam odvetví a pododvetví považovaných za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ktorý sa má stanoviť v prílohe, má byť platný na obdobie od roku 2015 do roku 2019, toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2015.

(19)

Z dôvodov právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie 2010/2/EÚ malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2015.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,