EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013L0039

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z  12. augusta 2013 , ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky Text s významom pre EHP

OJ L 226, 24.8.2013, p. 1–17 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2013/39/oj

24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/39/EÚ

z 12. augusta 2013,

ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Znečistenie povrchových vôd chemickými látkami predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s dôsledkami, ako sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata prírodných biotopov a zníženie biologickej rozmanitosti, a predstavuje tiež hrozbu pre ľudské zdravie. Predovšetkým je potrebné zistiť príčiny znečistenia a riešiť problematiku emisií znečisťujúcich látok priamo pri zdroji, a to ekonomicky a environmentálne účinným spôsobom.

(2)

Podľa článku 191 ods. 2 druhej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má politika Únie v oblasti životného prostredia vychádzať zo zásady predchádzania škodám, zo zásady, že by sa malo vykonať preventívne opatrenie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že znečisťovateľ by mal platiť.

(3)

Čistenie odpadovej vody môže byť veľmi nákladné. S cieľom umožniť lacnejšie a nákladovo efektívnejšie čistenie odpadových vôd by sa mohol stimulovať rozvoj inovačných technológií na čistenie vody.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), sa stanovuje stratégia proti znečisťovaniu vôd. Táto stratégia zahŕňa identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky (5), sa zavádza prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, ktoré boli určené ako prioritné látky na úrovni Únie na zahrnutie do prílohy X k smernici 2000/60/ES.

(5)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (6) sa v súlade so smernicou 2000/60/ES stanovujú environmentálne normy kvality (ďalej len „ENK“) pre 33 prioritných látok uvedených v rozhodnutí č. 2455/2001/ES a osem ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie.

(6)

Podľa článku 191 ods. 3 ZFEÚ prihliadne Únia pri príprave jej politiky v oblasti životného prostredia na dostupné vedecké a technické údaje, podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie, potenciálne výhody a náklady v súvislosti s činnosťou alebo nečinnosťou, ako aj na hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jej regiónov. Pri tvorbe nákladovo efektívnej a primeranej politiky v oblasti prevencie a kontroly znečistenia povrchových vôd chemickými látkami, ako aj pri preskúmaní zoznamu prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES, by sa mali zohľadniť vedecké, environmentálne a sociálno-ekonomické faktory vrátane otázok týkajúcich sa zdravia ľudí. Na tento účel by sa mala dôsledne uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“ v zmysle smernice 2000/60/ES.

(7)

Komisia preskúmala zoznam prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a článkom 8 smernice 2008/105/ES a dospela k záveru, že je vhodné zmeniť zoznam prioritných látok identifikáciou nových látok pre prioritné opatrenia na úrovni Únie, stanovením ENK pre tieto novo identifikované látky, revíziou ENK pre niektoré existujúce látky v súlade s vedeckým pokrokom a stanovením ENK pre biotu pre niektoré existujúce a novo identifikované prioritné látky.

(8)

Preskúmanie zoznamu prioritných látok podporili rozsiahle konzultácie s odborníkmi z útvarov Komisie, členských štátov, zainteresovaných strán a Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká.

(9)

Revidované ENK pre existujúce prioritné látky by sa mali po prvýkrát zohľadniť v plánoch manažmentu povodia na obdobie rokov 2015 až 2021. Novo identifikované prioritné látky a ich ENK by sa mali zohľadniť pri vytváraní dodatočných monitorovacích programov a pri predbežných programoch opatrení, ktoré sa majú predložiť do konca roku 2018. S cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav povrchových vôd by sa revidované ENK pre existujúce prioritné látky mali splniť do konca roku 2021 a ENK pre novo identifikované prioritné látky do roku 2027 bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4 až 9 smernice 2000/60/ES, ktorý okrem iného obsahuje ustanovenia týkajúce sa predĺženia lehoty na dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd alebo menej prísnych environmentálnych cieľov pre určité vodné útvary z dôvodu neprimeraných nákladov a/alebo socio-ekonomických potrieb za predpokladu, že sa stav dotknutých vodných útvarov ďalej nezhorší. Zisťovanie chemického stavu povrchových vôd v lehote do roku 2015, stanovenej v článku 4 smernice 2000/60/ES, by sa preto malo zakladať len na látkach a ENK stanovených v smernici 2008/105/ES vo verzii platnej k 13. januáru 2009, pokiaľ nie sú uvedené ENK prísnejšie ako revidované ENK podľa tejto smernice, v prípade čoho by sa mali uplatniť tieto revidované ENK.

(10)

Od prijatia smernice 2000/60/ES sa prijalo mnoho aktov Únie v súlade s článkom 16 ods. 6 uvedenej smernice, ktorými sa zavádza regulácia emisií jednotlivých prioritných látok. Okrem toho patrí veľký počet opatrení na ochranu životného prostredia do rozsahu pôsobnosti ďalšieho platného práva Únie. Namiesto zavádzania nových opatrení by sa malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov, ak prostredníctvom existujúcich nástrojov možno účinne dosiahnuť ciele stanovené v článku 16 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Zaradenie látky do prílohy X k smernici 2000/60/ES nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7).

(11)

S cieľom zlepšiť koordináciu medzi smernicou 2000/60/ES, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (8) a príslušnými odvetvovými právnymi predpismi by sa mali preskúmať potenciálne synergie, aby sa identifikovali prípadné oblasti, v rámci ktorých sa údaje zbierané prostredníctvom vykonávania smernice 2000/60/ES môžu použiť na podporu nariadenia REACH a iných relevantných postupov na hodnotenie látok, a naopak oblasti, kde údaje získané na účely hodnotenia látok v rámci nariadenia REACH a príslušných odvetvových právnych predpisov sa môžu použiť na podporu vykonávania smernice 2000/60/ES vrátane prioritizácie uvedenej v článku 16 ods. 2 uvedenej smernice.

(12)

Postupné znižovanie znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok, ako sa vyžaduje v smernici 2000/60/ES, možno často nákladovo najefektívnejšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie špecifických pre jednotlivé látky priamo pri zdroji, napríklad podľa nariadení (ES) č. 1907/2006, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 528/2012 (9) alebo smerníc 2001/82/ES (10), 2001/83/ES (11) alebo 2010/75/EÚ (12). Mala by sa preto posilniť súdržnosť medzi uvedenými právnymi predpismi, smernicou 2000/60/ES a ostatnými relevantnými právnymi predpismi, aby sa zabezpečilo primerané uplatňovanie mechanizmov kontroly zdrojov. Keď výsledok pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES a dostupné monitorované údaje preukážu, že zavedené opatrenia na úrovni Únie alebo členského štátu nestačia na dosiahnutie ENK v prípade určitých prioritných látok alebo na dosiahnutie cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia používania určitých prioritných nebezpečných látok, mali by sa na úrovni Únie alebo členského štátu prijať primerané opatrenia na dosiahnutie cieľov smernice 2000/60/ES, pri ktorých sa zohľadnia hodnotenia rizika, socio-ekonomické analýzy a analýzy nákladov a výhod vykonané v rámci príslušných právnych predpisov, ako aj dostupnosť alternatív.

(13)

Od odvodenia ENK pre 33 prioritných látok zahrnutých do prílohy X k smernici 2000/60/ES bolo ukončených viacero hodnotení rizík podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (13), ktoré bolo neskôr nahradené nariadením (ES) č. 1907/2006. ENK pre niektoré existujúce látky by sa mali zrevidovať, aby sa zaistila primeraná úroveň ochrany a aby sa ENK aktualizovali podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov, pokiaľ ide o riziká pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia.

(14)

Pomocou postupov špecifikovaných v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES boli identifikované a zoradené podľa priorít ďalšie látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie, a mali by sa pridať do zoznamu prioritných látok. Pri odvodzovaní ENK pre uvedené látky sa zohľadnili najnovšie dostupné vedecké a technické informácie.

(15)

Znečisťovanie vody a pôdy farmaceutickými rezíduami predstavuje nový environmentálny problém. Pri hodnotení a kontrole rizika liekov pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia by sa mala venovať primeraná pozornosť cieľom Únie v oblasti životného prostredia. Komisia by v záujme riešenia tohto problému mala preskúmať riziká environmentálnych účinkov liekov a poskytnúť analýzu relevantnosti a účinnosti súčasného legislatívneho rámca z hľadiska ochrany vodného prostredia a zdravia ľudí prostredníctvom vodného prostredia.

(16)

Odvodenie ENK pre prioritné nebezpečné látky zahŕňa spravidla vyššie úrovne neistoty než v prípade prioritných látok, ale napriek tomu sa na základe týchto ENK stanovuje kritérium pre posúdenie dosiahnutia cieľa dobrého chemického stavu povrchových vôd, ktorý sa vymedzuje v článku 2 ods. 24 a článku 4 ods. 1 písm. a) bodoch ii) a iii) smernice 2000/60/ES. V záujme zabezpečenia primeranej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia by však cieľom malo byť tiež zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) bodom iv) smernice 2000/60/ES.

(17)

Vedecké poznatky o výskyte a účinkoch znečisťujúcich látok vo vode sa v posledných rokoch významne rozšírili. Viac sa vie o tom, v ktorej zložke vodného prostredia (voda, sediment alebo biota, ďalej len „matrica“) sa bude látka pravdepodobne nachádzať, a teda, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude dať merať jej koncentrácia. Niektoré vysoko hydrofóbne látky sa akumulujú v biote a aj pri použití najpokročilejších analytických techník sa vo vode dajú len ťažko zistiť. Pre takéto látky by sa ENK mali stanoviť pre biotu. Členské štáty by napriek tomu mali mať možnosť v záujme využitia ich stratégie monitorovania a prispôsobenia miestnym podmienkam uplatňovať ENK pre alternatívnu matricu, alebo v prípade potreby alternatívny taxón bioty, napríklad podkmeň „kôrovce“, parafylum „ryby“, trieda „hlavonožce“ alebo trieda „lasturníky“ (mušle a lastúry), za predpokladu, že úroveň ochrany, ktorú poskytujú ENK a systém monitorovania uplatňovaný členskými štátmi, je rovnako dobrá, ako úroveň ochrany, ktorú poskytujú ENK a matrica stanovené v tejto smernici.

(18)

Nové metódy monitorovania, ako napríklad pasívne odbery vzoriek a iné nástroje, sa z hľadiska budúceho uplatňovania javia ako sľubné a mali by sa preto ďalej rozvíjať.

(19)

V smernici Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (14), sa stanovujú minimálne pracovné kritériá analytických metód používaných pri monitorovaní stavu vôd. Tieto kritéria zaisťujú zmysluplné a relevantné informácie z monitorovania, pretože si vyžadujú použitie analytických metód, ktoré sú dostatočne citlivé, aby zabezpečili spoľahlivé zistenie a meranie akéhokoľvek prekročenia ENK. Členské štáty by mali mať možnosť používať na monitorovanie iné matrice alebo taxóny bioty, ako sú matrice a taxóny bioty špecifikované v tejto smernici, len v prípade, že použitá analytická metóda spĺňa minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES pre príslušné ENK a matrice alebo taxón bioty, alebo ak je jej účinnosť prinajmenšom taká dobrá, ako je účinnosť metódy, ktorá je k dispozícii pre ENK a matricu alebo taxón bioty špecifikované v tejto smernici.

(20)

Vykonávanie tejto smernice obsahuje výzvy, ktoré zahŕňajú rôznorodosť možných riešení vedeckých, technických a praktických otázok a neúplný rozvoj metód monitorovania, ako aj obmedzenia ľudských a finančných zdrojov. V záujme riešenia niektorých z uvedených výziev by sa rozvoj stratégií monitorovania a analytických metód mal podporiť technickou prácou skupín odborníkov v rámci spoločnej stratégie vykonávania smernice 2000/60/ES.

(21)

Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (PBT látky) a ďalšie látky, ktoré sa správajú ako PBT látky, možno celé desaťročia nájsť vo vodnom prostredí v množstvách, ktoré predstavujú významné riziko, a to napriek tomu, že sa už prijali rozsiahle opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií takýchto látok. Niektoré majú aj schopnosť prenosu na dlhé vzdialenosti a v životnom prostredí sú prevažne všadeprítomné. Niekoľko takýchto látok patrí medzi súčasné a novo identifikované prioritné nebezpečné látky. V prípade niektorých z týchto látok existuje dôkaz o ich dlhodobej prítomnosti vo vodnom prostredí na úrovni Únie a tieto konkrétne látky si preto vyžadujú osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o ich vplyv na prezentáciu chemického stavu v zmysle smernice 2000/60/ES a o požiadavky na monitorovanie.

(22)

Pokiaľ ide o prezentáciu chemického stavu podľa oddielu 1.4.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES, členské štáty by mali mať možnosť prezentovať samostatne vplyv látok, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, na chemický stav, aby bolo zjavné zlepšenie kvality vody dosiahnuté v súvislosti s inými látkami. Okrem povinnej mapy výskytu všetkých látok by sa mohli poskytnúť dodatočné mapy zahŕňajúce látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, a oddelene zahŕňajúce zvyšné látky.

(23)

Monitorovanie by sa malo prispôsobiť priestorovému a časovému rozsahu očakávaných zmien v koncentráciách. Vzhľadom na rozsiahlu distribúciu a dlhý čas obnovy očakávaný pri látkach, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, by členské štáty mali mať možnosť obmedziť počet monitorovacích miest a/alebo frekvenciu monitorovania týchto látok na minimálnu úroveň postačujúcu na spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov, ak je k dispozícii štatisticky spoľahlivá základňa pre monitorovanie.

(24)

Osobitná pozornosť venovaná látkam, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, nezbavuje Úniu ani členské štáty povinnosti, aby popri opatreniach, ktoré sa už prijali, prijímali dodatočné opatrenia na zníženie alebo odstránenie vypúšťaní, emisií a únikov týchto látok vrátane opatrení na medzinárodnej úrovni, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.

(25)

Podľa článku 10 ods. 3 smernice 2000/60/ES, ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedené podľa uvedenej smernice, smerníc uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES alebo podľa akýchkoľvek iných právnych predpisov Únie, vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré by vyplynuli z uplatňovania článku 10 ods. 2 uvedenej smernice, majú sa zodpovedajúcim spôsobom stanoviť prísnejšie regulácie emisií. Podobné ustanovenie sa nachádza aj v článku 18 smernice 2010/75/EÚ. Z uvedených článkov vyplýva, že regulácie emisií stanovené podľa právnych predpisov uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2000/60/ES by mali byť minimálnymi uplatňovanými reguláciami. Ak tieto regulácie nedokážu zabezpečiť, aby sa splnili ENK, napríklad v prípade látok, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, ale ani prostredníctvom prísnejších podmienok, a to ani v kombinácií s prísnejšími podmienkami pre iné vypúšťania, emisie a úniky ovplyvňujúce vodný útvar, takéto prísnejšie podmienky by sa nemohli považovať za potrebné, aby sa splnili tieto ENK.

(26)

Pre hodnotenie rizík, na základe ktorých sa uskutoční výber nových prioritných látok, sú potrebné kvalitné údaje z monitorovania a údaje o ekotoxikologických a toxikologických účinkoch. Aj keď sa údaje z monitorovania, ktoré zozbierali členské štáty, počas uplynulých rokov podstatne zlepšili, z hľadiska kvality a pokrytia Únie nie sú vždy vhodné na dané účely. Údaje z monitorovania chýbajú najmä v prípade mnohých nových znečisťujúcich látok, ktoré sa dajú vymedziť ako znečisťujúce látky, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté v bežných programoch monitorovania na úrovni Únie, ale ktoré by mohli v závislosti od ich potenciálnych ekotoxikologických a toxikologických účinkov a od ich množstva vo vodnom prostredí predstavovať významné riziko vyžadujúce reguláciu.

(27)

Je potrebné zaviesť nový mechanizmus, ktorý poskytne Komisii cielené vysoko kvalitné informácie z monitorovania koncentrácie látok vo vodnom prostredí, so zameraním sa na nové znečisťujúce látky a látky, v prípade ktorých nemajú dostupné údaje z monitorovania dostatočnú kvalitu na účely hodnotenia rizika. Nový mechanizmus by mal uľahčovať zber týchto informácií z povodí celej Únie a dopĺňať údaje z monitorovania v rámci programov podľa článkov 5 a 8 smernice 2000/60/ES a iných spoľahlivých zdrojov. Mechanizmus by mal byť zameraný na obmedzený počet látok dočasne zahrnutých do zoznamu sledovaných látok a obmedzený počet monitorovacích miest, aby sa náklady na monitorovanie udržali na primeranej úrovni, ale mal by poskytovať reprezentatívne údaje, ktoré budú vyhovovať postupu určovania prioritných látok na úrovni Únie. Zoznam by mal byť dynamický a jeho platnosť by mala byť časovo obmedzená, aby odrážal nové informácie o potenciálnych rizikách, ktoré predstavujú nové znečisťujúce látky, a zabraňoval monitorovaniu látok dlhšie, než je potrebné.

(28)

Požiadavky na oznamovanie podľa článku 3 smernice 2008/105/ES by sa mali zlúčiť s celkovými požiadavkami na predkladanie správ podľa článku 15 smernice 2000/60/ES, aby sa zjednodušili a zefektívnili povinnosti členských štátov v oblasti podávania správ a zvýšil súlad s ďalšími súvisiacimi aspektmi vodného hospodárstva.

(29)

Pokiaľ ide o prezentáciu chemického stavu podľa oddielu 1.4.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES, na účely aktualizácie programov opatrení a plánov manažmentu povodia, ktorá sa má vykonať v súlade s článkom 11 ods. 8 a článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES, by členské štáty mali mať možnosť samostatnej prezentácie vplyvu novo identifikovaných prioritných látok a existujúcich prioritných látok s revidovanými ENK na chemický stav, aby zavedenie nových požiadaviek nebolo nesprávne považované za ukazovateľ toho, že došlo k zhoršeniu chemického stavu povrchových vôd. Okrem povinnej mapy výskytu všetkých látok by sa mohli poskytnúť dodatočné mapy zahŕňajúce novo identifikované látky a existujúce látky s revidovanými ENK a oddelene zahŕňajúce zvyšné látky.

(30)

Je dôležité, aby boli environmentálne informácie o stave povrchových vôd v Únii a o úspechoch stratégií proti chemickému znečisteniu včas dostupné verejnosti. V záujme zvýšenia prístupu a transparentnosti by vo všetkých členských štátoch mal byť verejnosti dostupný ústredný portál v elektronickej podobe s informáciami o plánoch manažmentu povodia a o ich preskúmaniach a aktualizáciách.

(31)

Komisia prijatím tohto návrhu a predložením svojej správy Európskemu parlamentu a Rade ukončila svoje prvé preskúmanie zoznamu prioritných látok, ako sa vyžaduje v článku 8 smernice 2008/105/ES. Jeho súčasťou bolo preskúmanie látok uvedených v prílohe III k uvedenej smernici, z ktorých niektoré boli určené na zaradenie medzi prioritné látky. Na zaradenie ostatných látok medzi prioritné látky uvedené v prílohe III nie je v súčasnosti dostatok dôkazov. Možnosť získania nových informácií o týchto látkach znamená, že tieto látky nie sú vylúčené z budúceho preskúmania, ako je tomu v prípade ostatných látok, ktoré boli posudzované, ale neboli v rámci súčasného preskúmania zaradené medzi prioritné látky. Príloha III k smernici 2008/105/ES je preto zastaraná a mala by sa vypustiť. Článok 8 uvedenej smernice by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a to aj pokiaľ ide o dátumy podávania správ Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom včas reagovať na príslušný technický a vedecký pokrok v oblasti pôsobnosti tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o aktualizáciu metód uplatňovania ENK stanovených v tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

S cieľom zlepšiť informačnú základňu pre identifikáciu prioritných látok v budúcnosti, a to najmä v súvislosti s novými znečisťujúcimi látkami, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vytvorenie a aktualizáciu zoznamu sledovaných látok. Okrem toho by sa s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice a pre formáty pre podávanie správ Komisii o údajoch a informáciách z monitorovania mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (15).

(34)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a z dôvodu potreby zachovať rovnakú úroveň ochrany povrchových vôd v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2000/60/ES sa mení takto:

1.

Článok 16 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Komisia preskúma prijatý zoznam prioritných látok najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne aspoň každých šesť rokov a podľa potreby predloží návrhy.“

2.

Príloha X sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici.

Článok 2

Smernica 2008/105/ES sa mení takto:

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 smernice 2000/60/ES a v článku 2 smernice Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (17).

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚matrica‘ je zložka vodného prostredia, a to voda, sediment alebo biota;

2.

‚taxón bioty‘ je osobitný vodný taxón v rámci taxonomickej kategórie ‚podkmeň‘, ‚trieda‘ alebo v rámci rovnocennej kategórie.

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Environmentálne normy kvality

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1a, členské štáty uplatňujú pre útvary povrchových vôd ENK stanovené v časti A prílohy I a tieto ENK uplatňujú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I.

1a.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z tejto smernice vo verzii účinnej k 13. januáru 2009, a najmä v súvislosti s dosiahnutím dobrého chemického stavu povrchových vôd, pokiaľ ide o látky a ENK uvedené v tejto smernici, členské štáty uplatňujú ENK stanovené v časti A prílohy I, pokiaľ ide o:

i)

látky uvedené pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28 v časti A prílohy I, pre ktoré sú s účinnosťou od 22. decembra 2015 stanovené revidované ENK na účely dosiahnutia dobrého chemického stavu povrchových vôd, pokiaľ ide o tieto látky, do 22. decembra 2021 prostredníctvom programov opatrení uvedených v plánoch manažmentu povodia vypracovaných v roku 2015 v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES, a

ii)

novo identifikované látky uvedené pod číslami 34 až 45 v časti A prílohy I s účinnosťou od 22. decembra 2018, aby sa do 22. decembra 2027 dosiahol dobrý chemický stav povrchových vôd, pokiaľ ide o tieto látky, a aby sa zabránilo zhoršovaniu chemického stavu útvarov povrchových vôd v súvislosti s týmito látkami. Členské štáty na tento účel do 22. decembra 2018 vypracujú a predložia Komisii doplňujúci monitorovací program a predbežný program opatrení vzťahujúci sa na uvedené látky. Konečný program opatrení v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES sa vypracuje do 22. decembra 2021 a bude sa vykonávať a bude plne funkčný čo najskôr po tomto dátume, avšak najneskôr do 22. decembra 2024.

Na látky uvedené v bodoch i) a ii) prvého pododseku sa primerane uplatňuje článok 4 ods. 4 až 9 smernice 2000/60/ES.

2.   Pokiaľ ide o látky uvedené pod číslami 5, 15, 16, 17, 21, 28, 34, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I, uplatňujú členské štáty ENK pre biotu stanovené v časti A prílohy I.

V prípade iných látok, než sú látky uvedené v prvom pododseku, uplatňujú členské štáty ENK pre vody stanovené v časti A prílohy I.

3.   Členské štáty majú v súvislosti s jednou alebo viacerými kategóriami povrchových vôd možnosť uplatňovať ENK pre inú matricu, ako je matrica uvedená v odseku 2, alebo, ak to prichádza do úvahy, pre iné taxóny bioty, ako sú taxóny uvedené v časti A prílohy I.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v prvom pododseku, uplatňujú príslušné ENK stanovené v časti A prílohy I alebo, ak neobsahuje ENK pre matricu alebo taxón bioty, stanovia ENK, na základe ktorej sa zaistí prinajmenšom rovnaká úroveň ochrany ako na základe ENK stanovených v časti A prílohy I.

Členské štáty môžu využiť možnosť uvedenú v prvom pododseku len vtedy, keď analytická metóda použitá pre zvolenú matricu alebo taxón bioty spĺňa minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES. Ak tieto kritériá nie sú splnené pre žiadnu matricu, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, a aby bola účinnosť metódy analýzy prinajmenšom taká dobrá, ako účinnosť metódy použitej pre matricu uvedenú v odseku 2 tohto článku pre príslušnú látku.

3a.   Ak sa zistilo potenciálne riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia z akútnej expozície v dôsledku nameraných alebo odhadovaných environmentálnych koncentrácií alebo emisií, pričom sa uplatnili ENK pre biotu alebo sediment, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávalo aj monitorovanie povrchových vôd, a uplatňujú NPK-ENK stanovené v časti A prílohy I k tejto smernici, ak boli takéto ENK stanovené.

3b.   Ak sa v súlade s článkom 5 smernice 2009/90/ES vypočítaná stredná hodnota merania vykonaného pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, označuje ako hodnota ‚nižšia ako limit kvantifikácie‘, a limit kvantifikácie tejto techniky je vyšší ako ENK, výsledok pre meranú látku sa nepoužije na účely posúdenia celkového chemického stavu príslušného vodného útvaru.

4.   V súvislosti s látkami, pri ktorých sa uplatňujú ENK pre sediment a/alebo biotu, monitorujú členské štáty látku v príslušnej matrici aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborný posudok neopodstatňujú iný interval.

5.   Členské štáty zahrnú do aktualizovaných plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES tieto informácie:

a)

tabuľku s limitmi kvantifikácie použitých analytických metód a informácie o výkonnosti týchto metód vzhľadom na minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES;

b)

pre látky, pri ktorých sa využíva možnosť uvedená v odseku 3 tohto článku:

i)

dôvody a podklady na využitie tejto možnosti;

ii)

v prípade potreby stanovené alternatívne ENK, dôkaz, že tieto ENK poskytnú prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako ENK stanovené v časti A prílohy I, vrátane údajov a metodiky, na základe ktorej boli ENK odvodené, a kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa uplatňovali;

iii)

pre porovnanie s informáciami uvedenými v písmene a) tohto odseku limity kvantifikácie analytických metód pre matrice uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici vrátane informácií o účinnosti týchto metód vzhľadom na minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES;

c)

odôvodnenie použitej frekvencie monitorovania v súlade s odsekom 4, ak sú intervaly monitorovania dlhšie ako 1 rok.

5a.   Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že sa aktualizované plány manažmentu povodia vypracované v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES obsahujúce výsledky a vplyv opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zabrániť chemickému znečisteniu povrchových vôd, a predbežná správa, v ktorej sa opisuje pokrok pri vykonávaní plánovaného programu opatrení v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2000/60/ES, budú poskytovať prostredníctvom ústredného portálu, ku ktorému má verejnosť elektronický prístup v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (18).

6.   Členské štáty na základe monitorovania stavu povrchových vôd vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES zabezpečia analýzu dlhodobých trendov koncentrácií prioritných látok uvedených časti A prílohy I, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote, pričom sa osobitná pozornosť venuje látkam uvedeným pod číslami 2, 5, 6, 7, 12, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 26, 28, 30, 34, 35, 36, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I. V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES prijmú členské štáty opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby sa takéto koncentrácie v sedimente a/alebo príslušnej biote významne nezvyšovali.

Členské štáty určia interval monitorovania v sedimente a/alebo v biote tak, aby sa zaistil dostatok údajov pre spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov. Monitorovanie by malo v zásade prebiehať každé tri roky, pokiaľ technické poznatky a odborné posúdenie neopodstatňujú iný interval.

7.   Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov hodnotení rizík v zmysle článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES a informácie o registrácii látok sprístupnené verejnosti v súlade s článkom 119 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a v prípade potreby navrhne revíziu ENK stanovených v časti A prílohy I k tejto smernici v súlade s postupom stanoveným v článku 294 ZFEÚ podľa harmonogramu stanoveného v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES.

8.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10 delegované akty s cieľom prispôsobiť v prípade potreby bod 3 časti B prílohy I k tejto smernici vedeckému alebo technickému pokroku.

8a.   V záujme zjednodušenia vykonávania tohto článku sa v rámci existujúceho procesu vykonávania smernice 2000/60/ES vypracujú do 22. decembra 2014 v čo najväčšom rozsahu technické usmernenia pre stratégie monitorovania a analytické metódy pre látky vrátane odberu vzoriek a monitorovania bioty.

Tieto usmernenia zahrnú najmä:

a)

monitorovanie látok v biote, ako sa stanovuje v odsekoch 2 a 3 tohto článku;

b)

v prípade novo identifikovaných látok (uvedené pod číslami 34 až 45 v časti A prílohy I) a látok, v prípade ktorých sú stanovené prísnejšie ENK (uvedené pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28 v časti A prílohy I), analytické metódy spĺňajúce minimálne pracovné kritériá ustanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES.

8b.   V prípade látok, pre ktoré sa neprijali technické usmernenia do 22. decembra 2014, sa lehota 22. decembra 2015 uvedená v odseku 1a bode i) predĺži do 22. decembra 2018 a lehota 22. decembra 2021 uvedená v uvedenom bode sa predĺži do 22. decembra 2027.

3.

Článok 4 ods. 4 a článok 5 ods. 6 sa vypúšťajú.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 7a

Koordinácia

1.   Pre prioritné látky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 1907/2006, (ES) č. 1107/2009 (19), (ES) č. 528/2012 (20) alebo smernice 2010/75/EÚ (21), Komisia ako súčasť pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES podľa článku 16 ods. 4 uvedenej smernice posúdi, či opatrenia zavedené na úrovni Únie a na úrovni členských štátov sú postačujúce na dosiahnutie ENK pre prioritné látky a cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 smernice 2000/60/ES.

2.   Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch posúdenia uvedeného v odseku 1 tohto článku v súlade s harmonogramom stanoveným v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a k svojej správe pripojí akékoľvek vhodné návrhy vrátane návrhov na kontrolné opatrenia.

3.   Ak sa na základe výsledkov uvedených v správe ukáže, že na podporu súladu so smernicou 2000/60/ES môžu byť pre konkrétnu látku, ktorá bola schválená podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo nariadenia (EÚ) č. 528/2012, potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie alebo na úrovni členských štátov, členské štáty alebo Komisia v prípade potreby uplatnia články 21 alebo 44 nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo články 15 alebo 48 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 v súvislosti s uvedenou látkou alebo produktmi obsahujúcimi uvedenú látku.

V prípade látok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006, Komisia v prípade potreby iniciuje postup uvedený v článkoch 59, 61 alebo 69 uvedeného nariadenia.

Pri uplatňovaní ustanovení nariadení uvedených v prvom a druhom pododseku členské štáty a Komisia zohľadnia všetky hodnotenia rizika, socioekonomické analýzy alebo analýzy nákladov a prínosov, ktoré sa podľa uvedených nariadení vyžadujú, vrátane aj pokiaľ ide o dostupnosť alternatív.

5.

Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 8

Preskúmanie prílohy X k smernici 2000/60/ES

Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES, ako sa ustanovuje v článku 16 ods. 4 uvedenej smernice. K tejto správe priloží v prípade potreby legislatívne návrhy na zmenu prílohy X, najmä návrhy na identifikáciu nových prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok alebo na identifikáciu určitých prioritných látok ako prioritných nebezpečných látok, ako aj v prípade potreby návrhy na stanovenie príslušných ENK pre povrchové vody, sediment alebo biotu.

Článok 8a

Osobitné ustanovenia pre niektoré látky

1.   Do plánov manažmentu povodia vypracovaných podľa článku 13 smernice 2000/60/ES bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v oddiele 1.4.3 jej prílohy V týkajúce sa prezentácie celkového chemického stavu, ako aj ciele a záväzky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a), článku 11 ods. 3 písm. k) a článku 16 ods. 6 uvedenej smernice, môžu členské štáty poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých uvedú informácie o chemickom stave pre jednu alebo viaceré nasledujúce látky oddelene od informácií pre zvyšné látky uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici:

a)

látky uvedené pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 (látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky);

b)

látky uvedené pod číslami 34 až 45 (novo identifikované látky);

c)

látky uvedené pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28 (látky, pre ktoré sa zaviedli revidované prísnejšie ENK).

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty ENK pre látky uvedené v písmenách a) až c) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie.

2.   Členské štáty môžu monitorovať látky uvedené pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I menej intenzívne, než sa vyžaduje pre prioritné látky v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice a prílohy V k smernici 2000/60/ES, za predpokladu, že monitorovanie je reprezentatívne a že existuje štatisticky spoľahlivá základňa, pokiaľ ide o prítomnosť týchto látok vo vodnom prostredí. Ako usmernenie a v súlade s článkom 3 ods. 6 druhým pododsekom tejto smernice by sa monitorovanie malo uskutočňovať každé tri roky, pokiaľ nie je na základe technických znalostí a názoru experta odôvodnený iný interval.

Článok 8b

Zoznam sledovaných látok

1.   Komisia vypracuje zoznam sledovaných látok, pre ktoré sa majú zbierať údaje z monitorovania v celej Únii na doplnenie údajov, okrem iného z analýz a preskúmaní podľa článku 5 a programov monitorovania podľa článku 8 smernice 2000/60/ES, s cieľom podporiť postup zostavenia budúceho zoznamu prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 2 uvedenej smernice.

Prvý zoznam sledovaných látok obsahuje najviac 10 látok alebo skupín látok a pre každú látku sa v ňom uvádzajú matrice pre monitorovanie a možné analytické metódy, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady. S výhradou dostupnosti analytických metód, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, maximálny počet látok alebo skupín látok, ktoré môže Komisia doplniť do zoznamu, sa zvýši o jednu pri každej aktualizácii zoznamu podľa odseku 2 tohto článku, a to do maximálneho počtu 14. Látky, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že môžu predstavovať významné riziko na úrovni Únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné.

Do prvého zoznamu sledovaných látok sa zahrnú diklofenak (CAS 15307-79-6), 17-beta-estradiol (E2) (CAS 50-28-2) a 17-alfa-etinylestradiol (EE2) (CAS 57-63-6) s cieľom získať monitorovacie údaje na účely uľahčenia stanovenia primeraných opatrení na riešenie rizík, ktoré predstavujú uvedené látky.

Komisia zohľadňuje pri výbere látok pre zoznam sledovaných látok všetky dostupné informácie vrátane:

a)

výsledkov najaktuálnejšieho pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES v zmysle článku 16 ods. 4 uvedenej smernice;

b)

výskumných projektov;

c)

odporúčaní zainteresovaných strán uvedených v článku 16 ods. 5 smernice 2000/60/ES;

d)

charakteristiky správnych území povodí členských štátov a výsledkov programov pre monitorovanie podľa článkov 5 a 8 smernice 2000/60/ES;

e)

výrobných objemov, spôsobov používania, vnútorných vlastností (vrátane veľkosti častíc, ak je to relevantné), koncentrácií v životnom prostredí a účinkov vrátane informácií zozbieraných v súlade so smernicami 98/8/ES, 2001/82/ES (22) a 2001/83/ES (23) a nariadeniami (ES) č. 1907/2006 a (ES) č. 1107/2009.

2.   Komisia vypracuje prvý zoznam sledovaných látok, ako je uvedené v odseku 1, do 14. septembra 2014 a následne ho aktualizuje každých 24 mesiacov. Komisia pri aktualizácii zoznamu sledovaných látok odstráni každú látku, v prípade ktorej možno vykonať hodnotenie rizika, ako je uvedené v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES, bez dodatočných monitorovacích údajov. Dĺžka trvania nepretržitého monitorovania zoznamu sledovaných látok neprekročí pre každú jednotlivú látku štyri roky.

3.   Členské štáty monitorujú každú látku uvedenú v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích miestach prinajmenšom počas 12-mesačného obdobia. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok monitorovacie obdobie začne do 14. septembra 2015 alebo do šiestich mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho čo nastane neskôr. Členské štáty v súvislosti s každou látkou zaradenou do následných zoznamov začnú monitorovanie do šiestich mesiacov od jej zaradenia do zoznamu.

Každý členský štát vyberie aspoň jedno monitorovacie miesto, plus jedno ďalšie miesto, ak má viac ako jeden milión obyvateľov, plus ďalšie monitorovacie miesta podľa svojej geografickej rozlohy v km2 vydelenej 60 000 (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo), plus ďalšie miesta podľa počtu svojho obyvateľstva vydeleného piatimi miliónmi (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo).

Pri výbere reprezentatívnych monitorovacích miest, frekvencie monitorovania a časového harmonogramu pre každú látku zohľadnia členské štáty spôsoby používania a možný výskyt látky. Frekvencia monitorovania nesmie byť kratšia ako raz za rok.

Ak členský štát poskytne dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a aktuálne monitorovacie údaje pre konkrétnu látku z existujúcich monitorovacích programov alebo štúdií, môže sa rozhodnúť, že nevykoná dodatočné monitorovanie v rámci mechanizmu týkajúceho sa zoznamu sledovaných látok pre danú látku, a to tiež za podmienky, že daná látka sa monitorovala použitím metodiky, ktorá spĺňa požiadavky technických usmernení vypracovaných Komisiou v súlade s článkom 8b ods. 5.

4.   Členské štáty podávajú Komisii správy o výsledkoch monitorovania vykonávaného podľa odseku 3. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok sa o výsledkoch monitorovania podávajú správy do 15 mesiacov od 14. septembra 2015 alebo do 21 mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho, čo nastane neskôr, a potom každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. V prípade každej látky, ktorá je zaradená do následných zoznamov, členské štáty podávajú správy o výsledkoch monitorovania Komisii do 21 mesiacov od zaradenia látky na zoznam sledovaných látok a následne každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. Správa obsahuje informácie o reprezentatívnosti monitorovacích miest a o stratégii monitorovania.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa vypracujú a aktualizujú zoznamy sledovaných látok v zmysle odsekov 1 a 2. Môže tiež prijať technické formáty pre podávanie správ o výsledkoch monitorovania a súvisiacich informáciách Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

Komisia vypracuje usmernenia vrátane technických špecifikácií s cieľom uľahčiť monitorovanie látok uvedených na zozname sledovaných látok, a vyzýva sa, aby podporovala koordináciu takéhoto monitorovania.

Článok 8c

Osobitné ustanovenia pre farmaceutické látky

V súlade s článkom 16 ods. 9 smernice 2000/60/ES a v prípade potreby na základe výsledku štúdie Komisie z roku 2013 o rizikách, ktoré predstavujú pre životné prostredie lieky, a na základe iných príslušných štúdií a správ vypracuje Komisia, pokiaľ je to možné, do dvoch rokov od 13. septembra 2013 strategický prístup k znečisteniu vody spôsobenému farmaceutickými látkami. V prípade potreby zahŕňa tento strategický prístup návrhy, ako v rámci postupu uvádzania liekov na trh v potrebnom rozsahu účinnejšie zohľadniť ich environmentálne dôsledky. V rámci tohto strategického prístupu Komisia podľa potreby do 14. septembra 2017 navrhne opatrenia, ktoré sa v prípade potreby vykonajú na úrovni Únie a/alebo členských štátov, aby sa riešili možné environmentálne dôsledky farmaceutických látok, najmä tých, ktoré sú uvedené v článku 8b ods. 1, a to s cieľom znížiť vypúšťania, emisie a úniky takýchto látok do vodného prostredia, pričom sa zohľadnia potreby verejného zdravia a nákladová efektívnosť navrhovaných opatrení.

Článok 9

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor ustanovený podľa článku 21 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (24).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 9a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 13. septembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament a Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

6.

Príloha I sa mení takto:

a)

časť A sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tejto smernici;

b)

v časti B sa body 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.

Stĺpce 6 a 7 tabuľky: Uplatňovanie NPK-ENK na ktorýkoľvek útvar povrchovej vody znamená, že nameraná koncentrácia na žiadnom reprezentatívnom monitorovanom mieste vodného útvaru neprekročí túto normu.

Členské štáty však môžu v súlade s oddielom 1.3.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES zaviesť štatistické metódy, ako napríklad výpočet percentilu, aby zabezpečili prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti pri určovaní súladu s NPK-ENK. Ak tak členské štáty urobia, musia tieto štatistické metódy spĺňať podrobné pravidlá stanovené v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2 tejto smernice.

3.

ENK pre vodu stanovené v tejto prílohe sú vyjadrené ako celková koncentrácia v celej vzorke vody.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade kadmia, olova, ortuti a niklu (ďalej len ‚kovy‘) ENK pre vodu vzťahujú na koncentráciu rozpustených látok, t. j. rozpustenú fázu vzorky vody získanej filtráciou cez 0,45 μm filter alebo akoukoľvek predchádzajúcou rovnocennou úpravou alebo, ak sa tak výslovne uvádza, na biologicky dostupnú koncentráciu.

Členské štáty môžu pri posudzovaní výsledkov monitorovania vzhľadom na príslušné ENK zohľadniť:

a)

prirodzené pôvodné koncentrácie kovov a ich zlúčenín, ak takéto koncentrácie bránia súladu s príslušnými ENK;

b)

tvrdosť, hodnotu pH, rozpustený organický uhlík alebo iné parametre kvality vody, ktoré majú vplyv na biologickú dostupnosť kovov, pričom sa biologicky dostupné koncentrácie stanovia pomocou vhodných modelov biologickej dostupnosti.“

7.

Prílohy II a III sa vypúšťajú.

Článok 3

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 14. septembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 12. augusta 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 116.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 91.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. júla 2013.

(4)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84.

(7)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(13)  Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36.

(15)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(16)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(17)  Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36.“

(18)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.“

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).“

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(24)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA X

ZOZNAM PRIORITNÝCH LÁTOK V OBLASTI VODNEJ POLITIKY

Číslo

Číslo CAS (1)

Číslo EÚ (2)

Názov prioritnej látky (3)

Identifikovaná ako prioritná nebezpečná látka

(1)

15972-60-8

240-110-8

alachlór

 

(2)

120-12-7

204-371-1

antracén

X

(3)

1912-24-9

217-617-8

atrazín

 

(4)

71-43-2

200-753-7

benzén

 

(5)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

brómované difenylétery

X (4)

(6)

7440-43-9

231-152-8

kadmium a jeho zlúčeniny

X

(7)

85535-84-8

287-476-5

chlóralkány, C10-13

X

(8)

470-90-6

207-432-0

chlorfénvinfos

 

(9)

2921-88-2

220-864-4

chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl)

 

(10)

107-06-2

203-458-1

1,2-dichlóretán

 

(11)

75-09-2

200-838-9

dichlórmetán

 

(12)

117-81-7

204-211-0

bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)

X

(13)

330-54-1

206-354-4

diurón

 

(14)

115-29-7

204-079-4

endosulfán

X

(15)

206-44-0

205-912-4

fluorantén

 

(16)

118-74-1

204-273-9

hexachlórbenzén

X

(17)

87-68-3

201-765-5

hexachlórbutadién

X

(18)

608-73-1

210-168-9

hexachlórcyklohexán

X

(19)

34123-59-6

251-835-4

izoproturón

 

(20)

7439-92-1

231-100-4

olovo a jeho zlúčeniny

 

(21)

7439-97-6

231-106-7

ortuť a jej zlúčeniny

X

(22)

91-20-3

202-049-5

naftalén

 

(23)

7440-02-0

231-111-4

nikel a jeho zlúčeniny

 

(24)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

nonylfenoly

X (5)

(25)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

oktylfenoly (6)

 

(26)

608-93-5

210-172-0

pentachlórbenzén

X

(27)

87-86-5

201-778-6

pentachlórfenol

 

(28)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

polyaromatické uhľovodíky (PAH) (7)

X

(29)

122-34-9

204-535-2

simazín

 

(30)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

zlúčeniny tributylcínu

X (8)

(31)

12002-48-1

234-413-4

trichlórbenzény

 

(32)

67-66-3

200-663-8

trichlórmetán (chloroform)

 

(33)

1582-09-8

216-428-8

trifluralín

X

(34)

115-32-2

204-082-0

dikofol

X

(35)

1763-23-1

217-179-8

kyselina heptadekafluóroktán-1-sulfónová a jej deriváty (PFOS)

X

(36)

124495-18-7

neuplatňuje sa

chinoxyfén

X

(37)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

dioxíny a príbuzné zlúčeniny

X (9)

(38)

74070-46-5

277-704-1

aklonifen

 

(39)

42576-02-3

255-894-7

bifenox

 

(40)

28159-98-0

248-872-3

cybutrín

 

(41)

52315-07-8

257-842-9

cypermetrín (10)

 

(42)

62-73-7

200-547-7

dichlórvos

 

(43)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

hexabrómcyklododekán (HBCDD)

X (11)

(44)

76-44-8/1024-57-3

200-962-3/213-831-0

heptachlór a heptachlór epoxid

X

(45)

886-50-0

212-950-5

terbutrín

 


(1)  

CAS: Chemical Abstracts Service.

(2)  Číslo EÚ: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európsky zoznam oznámených chemických látok (ELINCS).

(3)  V súvislosti so stanovením environmentálnych noriem kvality sa v prípade, že boli vybrané skupiny látok, uvádzajú jednotlivé typické zastupujúce látky, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak.

(4)  Len tetra-, penta-, hexa- a heptabrómdifenyléter (CAS 40088-47-9, 32534-81-9, 36483-60-0, 68928-80-3 v uvedenom poradí).

(5)  Nonylfenol (CAS 25154-52-3, EÚ 246-672-0) vrátane izomérov 4-nonylfenol (CAS 104-40-5, EÚ 203-199-4) a 4-nonylfenol (nonyl rozvetvený) (CAS 84852-15-3, EÚ 284-325-5).

(6)  Oktylfenol (CAS 1806-26-4, EÚ 217-302-5) vrátene izoméru 4-(1,1‘,3,3’-tetrametylbutyl)fenol (CAS 140-66-9, EÚ 205-426-2).

(7)  Vrátane benzoa)pyrénu (CAS 50-32-8, EÚ 200-028-5), benzob)fluoranténu (CAS 205-99-2, EÚ 205-911-9), benzo(g,h,i)perylénu (CAS 191-24-2, EÚ 205-883-8), benzok)fluoranténu (CAS 207-08-9, EÚ 205-916-6), indeno(1,2,3-cd)pyrénu (CAS 193-39-5, EÚ 205-893-2) a s vylúčením antracénu, fluoranténu a naftalénu, ktoré sú uvedené samostatne.

(8)  Vrátane katiónu tributylcínu (CAS 36643-28-4).

(9)  Ide o odkaz na tieto zlúčeniny:

 

7 polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD): 2,3,7,8-T4CDD (CAS 1746-01-6), 1,2,3,7,8-P5CDD (CAS 40321-76-4), 1,2,3,4,7,8-H6CDD (CAS 39227-28-6), 1,2,3,6,7,8-H6CDD (CAS 57653-85-7), 1,2,3,7,8,9-H6CDD (CAS 19408-74-3), 1,2,3,4,6,7,8-H7CDD (CAS 35822-46-9), 1,2,3,4,6,7,8,9-O8CDD (CAS 3268-87-9)

 

10 polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF): 2,3,7,8-T4CDF (CAS 51207-31-9), 1,2,3,7,8-P5CDF (CAS 57117-41-6), 2,3,4,7,8-P5CDF (CAS 57117-31-4), 1,2,3,4,7,8-H6CDF (CAS 70648-26-9), 1,2,3,6,7,8-H6CDF (CAS 57117-44-9), 1,2,3,7,8,9-H6CDF (CAS 72918-21-9), 2,3,4,6,7,8-H6CDF (CAS 60851-34-5), 1,2,3,4,6,7,8-H7CDF (CAS 67562-39-4), 1,2,3,4,7,8,9-H7CDF (CAS 55673-89-7), 1,2,3,4,6,7,8,9-O8CDF (CAS 39001-02-0)

 

12 dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (PCB-DL): 3,3‘,4,4’-T4CB (PCB 77, CAS 32598-13-3), 3,3‘,4‘,5-T4CB (PCB 81, CAS 70362-50-4), 2,3,3‘,4,4’-P5CB (PCB 105, CAS 32598-14-4), 2,3,4,4‘,5-P5CB (PCB 114, CAS 74472-37-0), 2,3‘,4,4‘,5-P5CB (PCB 118, CAS 31508-00-6), 2,3‘,4,4’,5’-P5CB (PCB 123, CAS 65510-44-3), 3,3‘,4,4‘,5-P5CB (PCB 126, CAS 57465-28-8), 2,3,3‘,4,4‘,5-H6CB (PCB 156, CAS 38380-08-4), 2,3,3‘,4,4’,5’-H6CB (PCB 157, CAS 69782-90-7), 2,3‘,4,4‘,5,5’-H6CB (PCB 167, CAS 52663-72-6), 3,3‘,4,4‘,5,5’-H6CB (PCB 169, CAS 32774-16-6), 2,3,3‘,4,4‘,5,5’-H7CB (PCB 189, CAS 39635-31-9).

(10)  CAS 52315-07-8 odkazuje na zmes izomérov cypermetrínu, alfa-cypermetrínu (CAS 67375-30-8), beta-cypermetrínu (CAS 65731-84-2), teta-cypermetrínu (CAS 71697-59-1) a zeta-cypermetrínu (52315-07-8).

(11)  Ide o odkaz na 1,3,5,7,9,11-hexabrómcyklododekán (CAS 25637-99-4), 1,2,5,6,9,10-hexabrómcyklododekán (CAS 3194-55-6), alfa-hexabrómcyklododekán (CAS 134237-50-6), beta-hexabrómcyklododekán (CAS 134237-51-7) a gama- hexabrómcyklododekán (CAS 134237-52-8).“


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA I

ENVIRONMENTÁLNE NORMY KVALITY PRE PRIORITNÉ LÁTKY A NIEKTORÉ ĎALŠIE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

ČASŤ A:   ENVIRONMENTÁLNE NORMY KVALITY (ENK)

RP

:

ročný priemer.

NPK

:

najvyššia prípustná koncentrácia.

Jednotka

:

[μg/l] pre stĺpce (4) až (7)

[μg/kg hmotnosť za mokra] pre stĺpec (8)

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

Číslo

Názov látky

Číslo CAS (1)

RP-ENK (2)

Vnútrozemské povrchové vody (3)

RP-ENK (2)

Ostatné povrchové vody

NPK-ENK (4)

Vnútrozemské povrchové vody (3)

NPK-ENK (4)

Ostatné povrchové vody

ENK

Biota (12)

(1)

alachlór

15972-60-8

0,3

0,3

0,7

0,7

 

(2)

antracén

120-12-7

0,1

0,1

0,1

0,1

 

(3)

atrazín

1912-24-9

0,6

0,6

2,0

2,0

 

(4)

benzén

71-43-2

10

8

50

50

 

(5)

brómované difenylétery (5)

32534-81-9

 

 

0,14

0,014

0,0085

(6)

kadmium a jeho zlúčeniny

(v závislosti od tried tvrdosti vody) (6)

7440-43-9

≤ 0,08 (trieda 1)

0,08 (trieda 2)

0,09 (trieda 3)

0,15 (trieda 4)

0,25 (trieda 5)

0,2

≤ 0,45 (trieda 1)

0,45 (trieda 2)

0,6 (trieda 3)

0,9 (trieda 4)

1,5 (trieda 5)

≤ 0,45 (trieda 1)

0,45 (trieda 2)

0,6 (trieda 3)

0,9 (trieda 4)

1,5 (trieda 5)

 

(6a)

tetrachlórmetán (7)

56-23-5

12

12

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(7)

C10-13 chlóralkány (8)

85535-84-8

0,4

0,4

1,4

1,4

 

(8)

chlorfénvinfos

470-90-6

0,1

0,1

0,3

0,3

 

(9)

chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl)

2921-88-2

0,03

0,03

0,1

0,1

 

(9a)

cyklodiénové pesticídy:

 

aldrín (7)

 

dieldrín (7)

 

endrín (7)

 

izodrín (7)

309-00-2

60-57-1

72-20-8

465-73-6

Σ = 0,01

Σ = 0,005

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(9b)

DDT spolu (7), (9)

neuplatňuje sa

0,025

0,025

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

para-para-DDT (7)

50-29-3

0,01

0,01

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(10)

1,2-dichlóretán

107-06-2

10

10

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(11)

dichlórmetán

75-09-2

20

20

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(12)

bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)

117-81-7

1,3

1,3

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(13)

diurón

330-54-1

0,2

0,2

1,8

1,8

 

(14)

endosulfán

115-29-7

0,005

0,0005

0,01

0,004

 

(15)

fluorantén

206-44-0

0,0063

0,0063

0,12

0,12

30

(16)

hexachlórbenzén

118-74-1

 

 

0,05

0,05

10

(17)

hexachlórbutadién

87-68-3

 

 

0,6

0,6

55

(18)

hexachlórcyklohexán

608-73-1

0,02

0,002

0,04

0,02

 

(19)

izoproturón

34123-59-6

0,3

0,3

1,0

1,0

 

(20)

olovo a jeho zlúčeniny

7439-92-1

1,2 (13)

1,3

14

14

 

(21)

ortuť a jej zlúčeniny

7439-97-6

 

 

0,07

0,07

20

(22)

naftalén

91-20-3

2

2

130

130

 

(23)

nikel a jeho zlúčeniny

7440-02-0

4 (13)

8,6

34

34

 

(24)

nonylfenoly

(4-nonylfenol)

84852-15-3

0,3

0,3

2,0

2,0

 

(25)

oktylfenoly

(4-(1,1′,3,3′-tetrametylbutyl)fenol)

140-66-9

0,1

0,01

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(26)

pentachlórbenzén

608-93-5

0,007

0,0007

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(27)

pentachlórfenol

87-86-5

0,4

0,4

1

1

 

(28)

polyaromatické uhľovodíky (PAH) (11)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

benzoa)pyrén

50-32-8

1,7 × 10–4

1,7 × 10–4

0,27

0,027

5

benzob)fluorantén

205-99-2

pozri poznámku pod čiarou 11

pozri poznámku pod čiarou 11

0,017

0,017

pozri poznámku pod čiarou 11

benzok)fluorantén

207-08-9

pozri poznámku pod čiarou 11

pozri poznámku pod čiarou 11

0,017

0,017

pozri poznámku pod čiarou 11

benzo(g,h,i)perylén

191-24-2

pozri poznámku pod čiarou 11

pozri poznámku pod čiarou 11

8,2 × 10–3

8,2 × 10–4

pozri poznámku pod čiarou 11

indeno(1,2,3-cd)pyrén

193-39-5

pozri poznámku pod čiarou 11

pozri poznámku pod čiarou 11

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

pozri poznámku pod čiarou 11

(29)

simazín

122-34-9

1

1

4

4

 

(29a)

tetrachlóretylén (7)

127-18-4

10

10

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(29b)

trichlóretylén (7)

79-01-6

10

10

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(30)

zlúčeniny tributylcínu (katión tributylcínu)

36643-28-4

0,0002

0,0002

0,0015

0,0015

 

(31)

trichlórbenzény

12002-48-1

0,4

0,4

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(32)

trichlórmetán

67-66-3

2,5

2,5

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(33)

trifluralín

1582-09-8

0,03

0,03

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

 

(34)

dikofol

115-32-2

1,3 × 10–3

3,2 × 10–5

neuplatňuje sa (10)

neuplatňuje sa (10)

33

(35)

kyselina heptadekafluóroktán-1-sulfónová a jej deriváty (PFOS)

1763-23-1

6,5 × 10–4

1,3 × 10–4

36

7,2

9,1

(36)

chinoxyfén

124495-18-7

0,15

0,015

2,7

0,54

 

(37)

dioxíny a príbuzné zlúčeniny

pozri poznámku pod čiarou 10 v prílohe X k smernici 2000/60/ES

 

 

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

súčet PCDD + PCDF + PCB-DL

0,0065 μg.kg–1 TEQ (14)

(38)

aklonifen

74070-46-5

0,12

0,012

0,12

0,012

 

(39)

bifenox

42576-02-3

0,012

0,0012

0,04

0,004

 

(40)

cybutrín

28159-98-0

0,0025

0,0025

0,016

0,016

 

(41)

cypermetrín

52315-07-8

8 × 10–5

8 × 10–6

6 × 10–4

6 × 10–5

 

(42)

dichlórvos

62-73-7

6 × 10–4

6 × 10–5

7 × 10–4

7 × 10–5

 

(43)

hexabrómcyklododekán (HBCDD)

pozri poznámku pod čiarou 12 v prílohe X k smernici 2000/60/ES

0,0016

0,0008

0,5

0,05

167

(44)

heptachlór a heptachlór epoxid

76-44-8/1024-57-3

2 × 10–7

1 × 10–8

3 × 10–4

3 × 10–5

6,7 × 10–3

(45)

terbutrín

886-50-0

0,065

0,0065

0,34

0,034

 


(1)  CAS: Chemical Abstracts Service.

(2)  Tento parameter predstavuje ENK vyjadrenú ako priemernú ročnú hodnotu (RP-ENK). Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňuje sa na celkovú koncentráciu všetkých izomérov.

(3)  Vnútrozemské povrchové vody zahŕňajú rieky a jazerá a súvisiace umelé alebo výrazne zmenené vodné útvary.

(4)  Tento parameter predstavuje ENK vyjadrenú ako najvyššiu prípustnú koncentráciu (NPK-ENK). Ak je NPK-ENK označená výrazom ‚neuplatňuje sa‘, hodnoty RP-ENK sa považujú za hodnoty, ktoré v prípade nepretržitého vypúšťania chránia pred krátkodobým najväčším znečistením, pretože sú výrazne nižšie ako hodnoty odvodené na základe akútnej toxicity.

(5)  Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok zahrnutých v brómovaných difenyléteroch (č. 5), ENK odkazujú na súčet koncentrácií kongenérov uvedených pod číslami 28, 47, 99, 100, 153 a 154.

(6)  Pokiaľ ide o kadmium a jeho zlúčeniny (č. 6), hodnoty ENK kolíšu v závislosti od tvrdosti vody, ktorá je špecifikovaná pomocou piatich tried (trieda 1: < 40 mg CaCO3/l, trieda 2: 40 až < 50 mg CaCO3/l, trieda 3: 50 až < 100 mg CaCO3/l, trieda 4: 100 až < 200 mg CaCO3/l a trieda 5: ≥ 200 mg CaCO3/l).

(7)  Táto látka nie je prioritnou látkou, ale jednou z ďalších znečisťujúcich látok, ktoré majú rovnaké ENK, ako sú ENK stanovené v právnych predpisoch uplatňovaných do 13. januára 2009.

(8)  Pre túto skupinu látok sa neuvádza žiadny indikatívny ukazovateľ. Indikatívne ukazovatele sa musia vymedziť analytickou metódou.

(9)  Do celkového DDT patria spoločne tieto izoméry 1,1,1-trichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etán (CAS 50-29-3; EÚ 200-024-3); 1,1,1-trichlór-2 (o-chlórfenyl)-2-(p-chlórfenyl)etán (CAS 789-02-6; EÚ 212-332-5); 1,1-dichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etylén (CAS 72-55-9; EÚ 200-784-6); a 1,1-dichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etán (CAS 72-54-8; EÚ 200-783-0).

(10)  Na stanovenie NPK-ENK pre tieto látky nie je k dispozícii dostatok informácií.

(11)  Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok polyaromatických uhľovodíkov (PAH) (č. 28), ENK pre biotu a zodpovedajúce RP-ENK vo vode odkazujú na koncentráciu benzoa)pyrénu, pretože sa zakladajú na jeho toxicite. Benzoa)pyrén možno považovať za indikátor ďalších PAH, a preto je na účely porovnania s ENK pre biotu alebo so zodpovedajúcimi RP-ENK vo vode potrebné monitorovať iba benzoa)pyrén.

(12)  Pokiaľ nie je uvedené inak, ENK pre biotu sa vzťahuje na ryby. Namiesto toho sa môže monitorovať taxón bioty alebo iná matrica, ak uplatnené ENK poskytujú rovnocennú úroveň ochrany. V prípade látok uvedených pod číslami 15 (fluorantén) a 28 (PAH) odkazuje ENK pre biotu na kôrovce a mäkkýše. Monitorovanie fluoranténu a PAH v rybách nie je na účely posúdenia chemického stavu primerané. Pokiaľ ide o látky uvedené pod číslom 37 (dioxíny a príbuzné zlúčeniny), ENK pre biotu sa vzťahuje na ryby, kôrovce a mäkkýše v súlade s oddielom 5.3 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1259/2011 z 2. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom v potravinách (Ú. v. EÚ L 320, 3.12.2011, s. 18).

(13)  Tieto ENK sa vzťahujú na biologicky dostupné koncentrácie látok.

(14)  PCDD: polychlórované dibenzo-para-dioxíny; PCDF: polychlórované dibenzofurány; PCB-DL: dioxínom podobné polychlórované bifenyly; TEQ: toxické ekvivalenty v súlade s faktormi toxickej ekvivalencie Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005.“


Top