26.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 114/8

(1)

Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia splnomocňuje stanoviť nariadením prah, pod ktorým sa opatrenia pomoci považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto nepodliehajú notifikačnému postupu ustanovenému v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(2)

Na základe uvedeného nariadenia Komisia prijala predovšetkým nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (3), ktorým sa stanovuje všeobecný strop pomoci de minimis vo výške 200 000 EUR na príjemcu za obdobie troch fiškálnych rokov.

(3)

Skúsenosti Komisie s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci na podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy ukazujú, že strop, pod ktorým výhody udelené takýmto podnikom možno považovať za výhody, ktoré neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a/alebo za výhody, ktoré nenarúšajú hospodársku súťaž a ani nehrozí, že by ju narušili, sa môže v niektorých prípadoch líšiť od všeobecného stropu pomoci de minimis stanoveného v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006. Je pravdepodobné, že minimálne niektoré z týchto výhod predstavujú náhradu za dodatočné náklady spojené s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Okrem toho mnoho činností klasifikovaných ako poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu má obmedzenú územnú pôsobnosť. Preto je vhodné popri nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 zaviesť nariadenie obsahujúce osobitné pravidlá de minimis pre podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Mal by sa stanoviť strop pomoci de minimis, ktorú môžu jednotlivé podniky dostať za určité obdobie.

(4)

Na základe skúseností Komisie by sa pomoc v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu mala považovať za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a/alebo za pomoc, ktorá nenarúša hospodársku súťaž a ani nehrozí, že by ju narušila, a to za predpokladu, že celková výška pomoci za služby všeobecného hospodárskeho záujmu udelená príjemcovi nepresiahne 500 000 EUR za akékoľvek obdobie troch fiškálnych rokov. Vzhľadom na vývoj sektora cestnej osobnej dopravy a prevažne miestny charakter služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v tejto oblasti nie je vhodné uplatňovať nižší strop pre tento sektor, a preto by sa mal uplatniť strop 500 000 EUR.

(5)

Na účely zistenia, či sa tento strop dodržuje, sa zohľadňujú fiškálne roky, ktoré sa používajú na fiškálne účely podniku v príslušnom členskom štáte. Príslušné obdobie troch rokov sa musí priebežne hodnotiť, pretože pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné stanoviť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka, ako aj počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Na tento účel by sa mala zohľadniť pomoc poskytnutá zo strany členského štátu aj vtedy, keď je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Únie. Opatrenia pomoci prekračujúce strop de minimis nie je možné rozdeliť do menších častí tak, aby sa tieto časti zosúladili s rozsahom pôsobnosti tohto nariadenia.

(6)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na pomoc pridelenú na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Podnik, ktorý je príjemcom pomoci, by preto mal byť písomne poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktorú sa pomoc poskytuje. Hoci poverovací dokument by mal informovať príslušný podnik o službe všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktorú sa pomoc poskytuje, nemusí nevyhnutne obsahovať všetky podrobné informácie určené v rozhodnutí Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme, udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (4).

(7)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektore prvovýroby poľnohospodárskych produktov, rybného hospodárstva, akvakultúry a cestnej nákladnej dopravy, ďalej na skutočnosť, že podniky v týchto sektoroch sú zriedka poverované službami všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj na riziko, že aj objemy pomoci určené pre tieto sektory, ktoré nedosahujú strop stanovený v tomto nariadení, by mohli spĺňať kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uvedené sektory. Ak však podniky pôsobia v sektore prvovýroby poľnohospodárskych produktov, rybného hospodárstva, akvakultúry a cestnej nákladnej dopravy, ako aj v ďalších sektoroch alebo činnostiach, potom by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na tieto ďalšie sektory alebo činnosti (ako napríklad zbieranie odpadu na mori) za podmienky, že členské štáty zabezpečia, aby činnosti patriace do vylúčeného sektora (vylúčených sektorov) neparticipovali na pomoci de minimis podľa tohto nariadenia, primeranými opatreniami ako je oddelenie činností alebo odlíšenie nákladov. Členské štáty môžu túto povinnosť splniť najmä tým, že obmedzia výšku pomoci de minimis na náhradu nákladov na poskytovanie služby, vrátane primeraného zisku. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na sektor uhlia vzhľadom na jeho osobitné charakteristiky, ako aj na skutočnosť, že podniky v týchto sektoroch sú zriedka poverované službami všeobecného hospodárskeho záujmu.

(8)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych produktov na jednej strane a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych produktov na strane druhej, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych produktov za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. V tejto súvislosti by sa za spracovanie alebo marketing nemali považovať poľnohospodárske činnosti potrebné na prípravu produktu na prvý predaj ako zber, sekanie a mlátenie obilnín alebo balenie vajec, ani prvotný predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom.

(9)

Súdny dvor stanovil (5), že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených produktov alebo produktov umiestnených na trhu. Rovnako by sa nemalo vzťahovať na podporu de minimis, ktorá súvisí s povinnosťou podieľať sa na pomoci s prvovýrobcami.

(10)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc de minimis pri vývoze alebo na pomoc de minimis uprednostňujúcu domáce produkty pred dovážanými.

(11)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na podniky v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (6), keďže nie je vhodné poskytovať prevádzkovú pomoc podnikom v ťažkostiach mimo reštrukturalizačnej koncepcie, ako aj vzhľadom na ťažkosti súvisiace so stanovením ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej tomuto druhu podnikov.

(12)

V súlade so zásadami, ktoré sa vzťahujú na pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, by sa pomoc de minimis mala považovať za poskytnutú v okamihu, keď je podniku priznané právo prijať pomoc podľa uplatniteľného vnútroštátneho právneho poriadku.

(13)

S cieľom vyhnúť sa obchádzaniu maximálnych intenzít pomoci stanovených v rôznych nástrojoch Únie, by sa pomoc de minimis nemala kumulovať so štátnou pomocou, pokiaľ ide o rovnaké oprávnené výdavky, ak by takáto kumulácia viedla k intenzite pomoci, ktorá presahuje intenzitu pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatom Komisiou.

(14)

Týmto nariadením by sa uplatňovanie nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 nemalo obmedzovať výlučne na podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V súvislosti s pomocou za služby všeobecného hospodárskeho záujmu by členské štáty mali mať možnosť vychádzať buď z tohto nariadenia alebo z nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006.

(15)

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vo veci Altmark  (7) stanovil viaceré podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa náhrada za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepovažovala za štátnu pomoc. Tieto podmienky zaručujú, že náhrada obmedzená na čisté náklady vynaložené efektívnymi podnikmi na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Náhrada presahujúca tieto čisté náklady predstavuje štátnu pomoc, ktorá môže byť vyhlásená za zlučiteľnú na základe platných pravidiel Únie. S cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa toto nariadenie uplatňovalo so zámerom obísť podmienky stanovené v rozsudku vo veci Altmark, ako aj s cieľom vyhnúť sa tomu, aby pomoc de minimis poskytnutá na základe tohto nariadenia narušila obchod v dôsledku jej kumulácie s inou náhradou za tú istú službu všeobecného hospodárskeho záujmu, pomoc de minimis na základe tohto nariadenia by sa nemala kumulovať so žiadnou inou náhradou týkajúcou sa tej istej služby bez ohľadu na to, či predstavuje štátnu pomoc v zmysle rozsudku vo veci Altmark, alebo zlučiteľnú pomoc v zmysle rozhodnutia 2012/21/EÚ či oznámenia Komisie – Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (8). Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na náhrady prijaté za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktoré sa poskytujú aj iné druhy náhrad, s výnimkou prípadu, keď táto iná náhrada predstavuje pomoc de minimis podľa iných predpisov o pomoci de minimis, pričom pravidlá kumulácie stanovené v tomto nariadení sú dodržané.

(16)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet a v súlade so súčasnou praxou uplatňovania pravidla de minimis je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu grantu v prípade transparentných druhov pomoci iných než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa na účely tohto nariadenia mali za trhové sadzby považovať referenčné sadzby, ktoré sú v súčasnosti stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (9).

(17)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo vzťahovať iba na pomoc de minimis, ktorá je transparentná. Transparentná pomoc je pomoc, v prípade ktorej je možné vopred presne vypočítať hrubý ekvivalent grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Takýto presný výpočet možno uskutočniť, ak ide napríklad o granty, bonifikáciu úrokových sadzieb alebo o obmedzené oslobodenia od dane. Pomoc v rámci kapitálových injekcií by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, pokiaľ celková suma verejnej injekcie nie je nižšia ako strop de minimis. Pomoc vo forme opatrení rizikového kapitálu, ako sa uvádza v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (10), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď sa v rámci príslušnej schémy rizikového kapitálu poskytuje kapitál pre jednotlivé cieľové podniky iba do výšky stropu de minimis. Pomoc vo forme pôžičiek by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, ak je ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu.

(18)

Záručným schémam, ktoré nemajú potenciál ovplyvňovať obchod a narušiť hospodársku súťaž a v súvislosti s ktorými je k dispozícii dostatok údajov na spoľahlivé posúdenie všetkých potenciálnych účinkov, je potrebné dodať právnu istotu. Toto nariadenie by preto malo transponovať strop de minimis500 000 EUR do stropu založeného na garantovanej výške individuálnej pôžičky, ktorá tvorí základ takejto záruky. Tento osobitný strop by sa mal vypočítať s použitím metodiky na posúdenie výšky štátnej pomoci zahrnutej v záručných schémach, ktoré sa vzťahujú na pôžičky pre životaschopné podniky. Metodika a údaje použité pri výpočte osobitného stropu pre záruku by mali vylúčiť podniky v ťažkostiach, ako sa uvádza v usmerneniach Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. Tento osobitný strop by sa preto nemal vzťahovať na individuálnu pomoc, ktorá patrí mimo rámca záručnej schémy, ani na pomoc poskytnutú podnikom v ťažkostiach, ani na záruky príslušných transakcií, ktoré nepredstavujú pôžičku, ako sú napríklad záruky na majetkové transakcie. Osobitný strop by mal byť stanovený na základe skutočnosti, že ak sa berie do úvahy horná sadzba (čistá úroková sadzba v prípade omeškania) 13 %, ktorá predstavuje najhorší variant pre záručné schémy v Únii, možno sa domnievať, že záruka vo výške 3 750 000 EUR má rovnaký ekvivalent hrubého grantu ako všeobecný strop de minimis vo výške 500 000 EUR. Tieto osobitné stropy by sa mali vzťahovať iba na záruky pokrývajúce príslušnú pôžičku až do výšky 80 %. Členské štáty môžu na stanovenie ekvivalentu hrubého grantu obsiahnutého v záruke použiť aj metodiku schválenú Komisiou po jej notifikácii na základe nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci, ak sa schválená metodika výslovne týka príslušného druhu záruk a typu príslušných súvisiacich transakcií v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

(19)

Po notifikácii zo strany členského štátu môže Komisia preskúmať, či opatrenie pomoci, ktoré nespočíva vo finančnej pomoci, pôžičke, záruke, kapitálovej injekcii alebo opatrení rizikového kapitálu, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by sa na predmetné opatrenie mohli vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia.

(20)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci, a najmä podmienky, za ktorých je pomoc v rámci pravidiel de minimis poskytovaná. V súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by mali členské štáty uľahčiť plnenie tejto úlohy zriadením potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis v prospech toho istého podniku na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu nepresiahla celkový povolený strop. Na tieto účely a na zabezpečenie súladu s ustanoveniami o kumulácii s poskytnutou pomocou de minimis podľa predpisov o pomoci de minimis by mali členské štáty pri poskytovaní pomoci de minimis podľa tohto nariadenia informovať príslušný podnik o výške pomoci, ako aj o jej povahe de minimis, a to s odkazom na toto nariadenie. Okrem toho by mal príslušný členský štát pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o ďalšej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Ako alternatívu by mal mať členský štát možnosť zabezpečiť, aby na dodržiavanie stropu slúžila centrálna evidencia.

(21)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté požiadavky práva Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo dodatočné požiadavky vyplývajúce zo zmluvy či zo sektorových právnych predpisov Únie.

(22)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na pomoc, ktorá bola pred nadobudnutím jeho účinnosti udelená podnikom poskytujúcim služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(23)

Komisia má v úmysle preskúmať toto nariadenie päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti,

a)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v sektore rybného hospodárstva a akvakultúry, vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 104/2000 (11);

b)

pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych produktov;

c)

pomoc poskytovanú podnikom zaoberajúcim sa spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

d)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne na pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, zriadením a prevádzkovaním distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

e)

pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným;

f)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v uhoľnom sektore, ako je vymedzená v rozhodnutí Rady 2010/787/EÚ (12);

g)

pomoc v prospech podnikov vykonávajúcich nákladnú prepravu v prenájme alebo za úhradu;

h)

pomoc v prospech podnikov v ťažkostiach.

a)

„poľnohospodárske produkty“ sú produkty vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu;

b)

„spracovanie poľnohospodárskych produktov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky produkt, výsledkom ktorého je takisto poľnohospodársky produkt, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu na prvý predaj;

c)

„marketing poľnohospodárskych produktov“ je prechovávanie alebo vystavovanie produktu v záujme jeho predaja, ponúkanie produktu na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob uvádzania produktu na trh, s výnimkou prvého predaja zo strany prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akákoľvek činnosť, ktorou sa produkt pripravuje na prvý predaj; ak prvovýrobca predáva produkt konečnému spotrebiteľovi, považuje sa to za marketing v prípade, že sa predaj uskutočňuje v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel.

a)

pomoc skladajúca sa z pôžičiek sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe referenčných sadzieb platných v čase poskytnutia grantu;

b)

pomoc skladajúca sa z kapitálových injekcií sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď celková výška verejných injekcií nepresahuje strop de minimis;

c)

pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového kapitálu sa nepovažuje za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď príslušná schéma rizikového kapitálu poskytuje jednotlivým cieľovým podnikom kapitál iba do výšky stropu de minimis;

d)

individuálna pomoc poskytnutá v rámci záručnej schémy podnikom, ktoré nie sú podnikmi v ťažkostiach, sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 3 750 000 EUR na podnik. Ak záručná časť príslušnej základnej pôžičky tvorí len určitú pomernú časť tohto stropu, ekvivalent hrubého grantu tejto záruky sa považuje za ekvivalent zodpovedajúci tej istej pomernej časti stropu vymedzeného v odseku 2. Výška záruky nesmie presiahnuť 80 % príslušnej pôžičky. Záručné schémy sa takisto považujú za transparentné, ak: