PRÍLOHA I

SPRÁVNE DOKUMENTY PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES VOZIDIEL VZHĽADOM NA ICH SYSTÉMY ZABRAŇUJÚCE ROZSTREKU

ČASŤ 1

Informačný dokument

VZOR

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia ES vozidla vzhľadom na jeho systémy zabraňujúce rozstreku (1).

Nasledujúce informácie sa musia dodať trojmo a musia zahŕňať obsah. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.

Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky majú elektronické riadenie, musia sa dodať informácie týkajúce sa ich výkonu.

0.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

0.1.   Značka (obchodný názov výrobcu): …

0.2.   Typ: …

0.2.1.   Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii): …

0.3.   Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle b) …

0.3.1.   Umiestnenie tohto označenia: …

0.4.   Kategória vozidla c): …

0.5.   Názov a adresa výrobcu: …

0.8.   Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): …

0.9.   Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

1.   VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA

1.1.   Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla: …

1.3.   Počet náprav a kolies:…

1.3.1.   Počet a umiestnenie náprav so zdvojenými kolesami: …

1.3.2.   Počet a umiestnenie riadených náprav: …

2.   HMOTNOSTI A ROZMERY f) g)

(v kg a mm) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)

2.1.   Rázvor(-y) (plne naložené) g) l): …

2.6.   Hmotnosť v prevádzkovom stave (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant) Hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave s karosériou a v prípade ťažného vozidla inej kategórie, než je M1, so spojovacím zariadením, ak ho výrobca montuje, alebo hmotnosť podvozku alebo podvozku s kabínou, bez karosérie a/alebo spojovacieho zariadenia, ak výrobca karosériu a/alebo spojovacie zariadenie nemontuje (vrátane kvapalín, náradia, náhradného kolesa, ak je namontované, a vodiča a v prípade autobusov a autokarov hmotnosť člena posádky, ak je vo vozidle sedadlo pre člena posádky) h) (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant): …

2.6.1.   Rozloženie tejto hmotnosti na nápravy a v prípade návesu alebo prívesu so stredovou nápravou zaťaženie v bode spojenia (najvyššia a najnižšia hodnota pre každý variant): …

2.8.   Najvyššia technicky prípustná celková hmotnosť udávaná výrobcom i) (3): …

9.   KAROSÉRIA

9.20.   Systém zabraňujúci rozstreku …

9.20.0.   Nachádza sa: áno/nie/neúplný 1): …

9.20.1.   Stručný opis vozidla s ohľadom na jeho systém zabraňujúci rozstreku a jeho diely: …

9.20.2.   Podrobné výkresy systému zabraňujúceho rozstreku a jeho umiestnenie na vozidle, zobrazujúce rozmery špecifikované na obrázkoch prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 109/2011 s prihliadnutím na kombinácie pneumatika/koleso, ktoré najviac vyčnievajú smerom von: …

9.20.3.   Číslo(-a) typového schválenia zariadenia(-í) zabraňujúceho(-ich) rozstreku, ak je (sú) k dispozícii: …

Dátum, podpis

ČASŤ 2

VZOR

[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES

Odtlačok pečiatky schvaľovacieho orgánu

Oznámenie o:

— typovom schválení ES (2) — rozšírení typového schválenia ES (2) — odmietnutí typového schválenia ES (2) — odobraní typového schválenia ES (2)	typu vozidla s ohľadom na jeho systémy zabraňujúce rozstreku
vzhľadom na nariadenie (EÚ) č. …/… naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. …/… (2)
Číslo typového schválenia ES: …
Dôvod rozšírenia: …

ODDIEL I

0.1.   Značka (obchodný názov výrobcu): …

0.2.   Typ: …

0.2.1.   Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii): …

0.3.   Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle (3): …

0.3.1.   Umiestnenie tohto označenia: …

0.4.   Kategória vozidla (4): …

0.5.   Názov a adresa výrobcu: …

0.8.   Adresa montážneho závodu (závodov): …

0.9.   Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

ODDIEL II

1.   Dodatočné informácie: pozri dodatok.

2.   Technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok: …

3.   Dátum vydania protokolu o skúške: …

4.   Číslo protokolu o skúške: …

5.   Poznámky (ak sú): pozri dodatok.

6.   Miesto: …

7.   Dátum: …

8.   Podpis: …

9.   Pripája sa súpis informačného zväzku uchovávaného schvaľovacím orgánom, ktorý sa môže na požiadanie poskytnúť.

---

(1)  V prípade vozidiel kategórie N1 a kategórie N2 s najvyššou technicky prípustnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony sa s použitím výnimky z bodu 0.1 prílohy IV k tomuto nariadeniu môže použiť informačný dokument uvedený v prílohe II k smernici 78/549/EHS.

(2)  Nehodiace sa prečiarknite.

(3)  Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, tieto znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

(4)  Vymedzená v oddiele A prílohy II k smernici 2007/46/ES.

PRÍLOHA II

SPRÁVNE DOKUMENTY PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES SYSTÉMOV ZABRAŇUJÚCICH ROZSTREKU AKO SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK

ČASŤ 1

Informačný dokument

VZOR

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia ES systémov zabraňujúcich rozstreku ako samostatnej technickej jednotky.

Nasledujúce informácie sa musia dodať trojmo a musia zahŕňať obsah. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.

Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky uvedené v tomto informačnom dokumente majú elektronické riadenie, musia sa dodať informácie týkajúce sa ich výkonu.

0.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

0.1.   Značka (obchodný názov výrobcu): …

0.2.   Typ: …

0.5.   Názov a adresa výrobcu: …

0.7.   V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky ES: …

0.8.   Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): …

0.9.   Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

1.   OPIS ZARIADENIA

1.1.   Technický opis zariadenia zabraňujúceho rozstreku, v ktorom sa uvádza jeho fyzikálny princíp funkcie a príslušná skúška, ktorej musí byť podrobené: …

1.2.   Použité materiály: …

1.3.   Jeden alebo viac výkresov dostatočne podrobných a vo vhodnej mierke, aby umožňovali identifikáciu. Na výkresoch musí byť znázornené navrhované umiestnenie značky typového schválenia ES komponentu: …

Dátum

Podpis

ČASŤ 2

VZOR

[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES

Odtlačok pečiatky schvaľovacieho orgánu

Oznámenie o:

— typovom schválení ES (1) — rozšírení typového schválenia ES (1) — odmietnutí typového schválenia ES (1) — odobraní typového schválenia ES (1)	typu systému zabraňujúceho rozstreku ako komponentu/samostatnej technickej jednotky
vzhľadom na nariadenie (EÚ) č. …/… naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. …/… (1)
Číslo typového schválenia ES: …
Dôvod rozšírenia: …

ODDIEL I

0.1.   Značka (obchodný názov výrobcu): …

0.2.   Typ: …

0.3.   Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na samostatnej technickej jednotke (2): …

0.3.1.   Umiestnenie tohto označenia: …

0.5.   Názov a adresa výrobcu: …

0.7.   Umiestnenie a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky ES: …

0.8.   Adresa montážneho závodu (závodov): …

0.9.   Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

ODDIEL II

1.   Dodatočné informácie (v prípade potreby): pozri dodatok.

2.   Technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok: …

3.   Dátum vydania protokolu o skúške: …

4.   Číslo protokolu o skúške: …

5.   Poznámky (ak sú): pozri dodatok.

6.   Miesto: …

7.   Dátum: …

8.   Podpis: …

9.   Pripája sa súpis informačného zväzku uchovávaného schvaľovacím orgánom, ktorý sa môže na požiadanie poskytnúť.

ČASŤ 3

Značka typového schválenia ES samostatnej technickej jednotky

1.   Značka typového schválenia ES samostatnej technickej jednotky sa skladá:

1.1.   z obdĺžnika ohraničujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil typové schválenie ES samostatnej technickej jednotke:

1	pre Nemecko

2	pre Francúzsko

3	pre Taliansko

4	pre Holandsko

5	pre Švédsko

6	pre Belgicko

7	pre Maďarsko

8	pre Českú republiku

9	pre Španielsko

11	pre Spojené kráľovstvo

12	pre Rakúsko

13	pre Luxembursko

17	pre Fínsko

18	pre Dánsko

19	pre Rumunsko

20	pre Poľsko

21	pre Portugalsko

23	pre Grécko

24

pre Írsko

26	pre Slovinsko

27	pre Slovensko

29	pre Estónsko

32	pre Lotyšsko

34	pre Bulharsko

36

pre Litvu

49	pre Cyprus

50

pre Maltu

1.2.   zo „základného čísla schválenia“ nachádzajúceho sa tesne pri obdĺžniku a uvedeného v časti 4 čísla typového schválenia, pred ktorým sú dve číslice udávajúce poradové číslo priradené k tomuto nariadeniu alebo najnovšej väčšej technickej zmene a doplneniu tohto nariadenia. Poradové číslo je v súčasnosti „00“.

2.   Značka typového schválenia ES samostatnej technickej jednotky sa pripevní na zariadenie zabraňujúce rozstreku tak, aby bola nezmazateľná a zároveň dobre a ľahko čitateľná, aj keď je zariadenie namontované na vozidle.

3.   Príklad značky typového schválenia ES samostatnej technickej jednotky sa uvádza ďalej.

Príklad značky typového schválenia ES samostatnej technickej jednotky

Vysvetlivky

Opis	Typové schválenie ES samostatnej technickej jednotky bolo vydané v Holandsku pod číslom 0046. Prvé dve číslice „00“ vyjadrujú, že samostatná technická jednotka bola schválená podľa tohto nariadenia. Symbol „A“ označuje, že ide o zariadenie s absorbovaním energie.

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, tieto znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

(3)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA III

ČASŤ 1

Požiadavky na zariadenia zabraňujúce rozstreku

0.   VŠEOBECNÉ PODMIENKY

0.1.   Zariadenia zabraňujúce rozstreku musia byť konštruované tak, aby pracovali správne pri normálnom používaní na mokrých vozovkách. Okrem toho nesmú mať žiadnu konštrukčnú alebo výrobnú chybu, ktorá by znemožňovala ich správnu funkciu alebo vlastnosti.

1.   SKÚŠKY, KTORÉ SA MAJÚ VYKONAŤ

1.1.   Zariadenia zabraňujúce rozstreku sa v závislosti od ich fyzikálneho princípu činnosti podrobia príslušným skúškam, ako je uvedené v častiach 2 a 3, a musia vykázať výsledky požadované v bode 5 uvedených častí.

2.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES KOMPONENTU

2.1.   Žiadosť o typové schválenie ES komponentu podľa článku 7 smernice 2007/46/ES pre typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku predkladá výrobca.

2.2.   Vzor informačného dokumentu je uvedený v časti 1 prílohy II.

2.3.   Technickej službe zodpovednej za vykonávanie skúšok typového schválenia sa predkladajú:

štyri vzorky: tri z nich na skúšky a štvrtá na uloženie v laboratóriu na akékoľvek neskoršie overovanie. Skúšobné laboratórium si môže vyžiadať ďalšie vzorky.

2.4.   Označenie

2.4.1.   Každá vzorka musí byť čitateľne a nezmazateľne označená obchodným názvom alebo značkou a označením typu a musí mať dosť veľké miesto pre značku typového schválenia ES komponentu.

2.4.2.   V súlade s bodom 1.3 doplnku prílohy VII k smernici 2007/46/ES sa k značke typového schválenia pripojí symbol „A“ pre zariadenia typu s absorbovaním energie alebo symbol „S“ pre zariadenia typu so separátorom vzduch/voda.

ČASŤ 2

Skúšky zariadenia zabraňujúceho rozstreku typu s absorbovaním energie

1.   PRINCÍP

Cieľom tejto skúšky je kvantifikovať schopnosť zariadenia zadržať vodu striekanú proti nemu z radu dýz. Skúšobná súprava je určená na reprodukovanie podmienok, pokiaľ ide o objem a rýchlosť vody vrhanej smerom hore z vozovky behúňom pneumatiky, za ktorých zariadenie funguje, ak je namontované na vozidle.

2.   VYBAVENIE

Opis skúšobnej súpravy je uvedený na obrázku 8 v prílohe VI.

3.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

3.1.   Skúšky sa musia vykonať v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.

3.2.   Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.

3.3.   Používa sa deionizovaná voda.

3.4.   Skúšobné vzorky musia byť na každú skúšku pripravené navlhčením.

4.   POSTUP

4.1.   Vzorka zariadenia, ktoré sa má skúšať, široká 500 (+ 0/– 5) mm a vysoká 750 mm, sa pripevní na vertikálnu dosku skúšobného zariadenia, pričom sa overí, či je vzorka dobre umiestnená voči okrajom zberača a či žiadna prekážka nemôže odchýliť vodu buď pred jej nárazom, alebo po náraze.

4.2   Prietok vody sa nastaví na 0,675 (+/– 0,01) l/s a na vzorku sa nastrieka najmenej 90 l a najviac 120 l z horizontálnej vzdialenosti 500 (+/– 2) mm (obrázok 8 prílohy VI).

4.3.   Voda sa nechá kvapkať zo vzorky do zberača. Vypočíta sa percento zachytenej vody v porovnaní s množstvom striekanej vody.

4.4.   Skúška na vzorke podľa bodov 4.2 a 4.3 sa vykoná päťkrát. Vypočíta sa priemerné percento zo série piatich skúšok.

5.   VÝSLEDKY

5.1.   Priemerné percento vypočítané v bode 4.4 musí byť najmenej 70 %.

5.2.   Ak sa v rámci série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody odchyľuje od priemerného percenta viac ako o 5 %, séria piatich skúšok sa musí zopakovať.

Ak sa v rámci druhej série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody opäť odchyľuje od priemerného percenta viac ako o 5 % a ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 5.1, schválenie typu sa odmietne.

5.3.   Vykoná sa skúška, či vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky. Ak vertikálna poloha ovplyvňuje výsledky, postup uvedený v bodoch 4.1 až 4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody; požiadavky bodu 5.2 zostávajú v platnosti.

Za priemerné percento sa potom považuje priemer jednotlivých výsledkov. Toto priemerné percento musí byť najmenej 70 %.

ČASŤ 3

Skúšky zariadenia zabraňujúceho rozstreku typu so separátorom vzduch/voda

1.   PRINCÍP

Táto skúška je určená na stanovenie účinnosti pórovitého materiálu určeného na zadržiavanie vody striekanej tlakovým rozprašovačom vzduchu/vody.

Zariadenie použité na skúšanie musí simulovať podmienky, ktorým by bol materiál vystavený z hľadiska objemu a rýchlosti vodnej spŕšky vytváranej pneumatikami, keby bol namontovaný na vozidle.

2.   VYBAVENIE

Opis skúšobnej súpravy je uvedený na obrázku 9 v prílohe VI.

3.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

3.1.   Skúšky sa musia vykonať v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.

3.2.   Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.

3.3.   Používa sa deionizovaná voda.

3.4.   Skúšobné vzorky musia byť na každú skúšku pripravené navlhčením.

4.   POSTUP

4.1.   Vzorka s rozmermi 305 × 100 mm sa pripevní vertikálne na skúšobnú súpravu, overí sa, či medzi vzorkou a hornou zakrivenou doskou nie je medzera a či je zberná nádrž v správnej polohe. Rozprašovacia nádrž sa naplní 1 ± 0,005 l vody a umiestni sa do polohy znázornenej na obrázku.

4.2.   Rozprašovač sa nastaví takto:

tlak (v rozprašovači): 5 barov + 10 %/– 0 %

prietok: 1 liter/min. ± 5 sekúnd

rozprašovanie: kruhové, s priemerom 50 ± 5 mm a vo vzdialenosti 200 ± 5 mm od vzorky, dýza s priemerom 5 ± 0,1 mm.

4.3.   Rozprašuje sa do okamihu, kým prestane vystupovať vodná hmla, a zaznamená sa čas. Voda sa nechá 60 sekúnd odkvapkať zo vzorky do zberača a odmeria sa zachytený objem vody. Zmeria sa množstvo vody, ktoré zostalo v nádrži rozprašovača. Vypočíta sa objemové percento zachytenej vody vo vzťahu k objemu rozprášenej vody.

4.4.   Skúška sa vykoná päťkrát a vypočíta sa priemerné percento zachyteného množstva. Pred každou skúškou sa skontroluje, či sú zberač, rozprašovač a odmerná nádoba suché.

5.   VÝSLEDKY

5.1.   Priemerné percento vypočítané v bode 4.4 nesmie byť menšie ako 85 %.

5.2.   Ak sa v rámci série piatich skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody líši viac ako o 5 % od priemerného množstva, séria piatich skúšok sa musí opakovať. Ak sa aj v rámci druhej série skúšok najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody odchyľuje od priemerného percenta viac ako o 5 % a/alebo ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 5.1, schválenie typu sa odmietne.

5.3.   Ak vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky, postup uvedený v bodoch 4.1 až 4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody; požiadavky bodu 5.2 zostávajú v platnosti.

Požiadavka bodu 5.1 zostáva v platnosti na účel získania výsledkov každej skúšky.

PRÍLOHA IV

Požiadavky na typové schválenie vozidiel vzhľadom na ich systémy zabraňujúce rozstreku

0.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

0.1.   Vozidlá kategórií N a O s výnimkou terénnych vozidiel vymedzených v prílohe II k smernici 2007/46/ES sa musia vyrábať so systémami zabraňujúcimi rozstreku a/alebo vybavené systémami zabraňujúcimi rozstreku tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v tejto prílohe. V prípade vozidiel v usporiadaní podvozok/kabína vodiča sa tieto požiadavky môžu uplatniť len na kolesá zakryté kabínou.

V prípade vozidiel kategórie N1 a N2 s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony sa ako alternatíva požiadaviek tohto nariadenia môžu na žiadosť výrobcu uplatniť požiadavky smernice 78/549/EHS (1).

0.2.   Požiadavky tejto prílohy týkajúce sa zariadení zabraňujúcich rozstreku, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 4, nie sú povinné pre vozidlá kategórií N, O1 a O2 s najväčšou prípustnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, vozidlá v usporiadaní podvozok/kabína, vozidlá bez karosérie alebo vozidlá, na ktorých by prítomnosť zariadení zabraňujúcich rozstreku nebola zlučiteľná s ich použitím. Ak sú však takéto zariadenia namontované na tieto vozidlá, musia spĺňať požiadavky tohto nariadenia.

1.   Technickej službe vykonávajúcej skúšky na schválenie typu musí byť odovzdané vozidlo, ktoré predstavuje typ, ktorý má schváliť, vybavené systémom zabraňujúcim rozstreku.

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.   NÁPRAVY

2.1.   Zdvíhateľné nápravy

Keď je vozidlo vybavené jednou alebo viacerými zdvíhateľnými nápravami, musí systém zabraňujúci rozstreku v čase, keď je náprava spustená, kryť všetky kolesá, a keď je náprava zdvihnutá, musí kryť kolesá, ktoré sú v styku so zemou.

2.2.   Samoriadené nápravy

Na účely tohto nariadenia sa za samoriadenú nápravu typu s „natáčavým riadením“ považuje náprava s riadenými kolesami.

Ak je vozidlo vybavené samoriadenou nápravou, systém zabraňujúci rozstreku musí spĺňať požiadavky, ktoré platia pre neriadené kolesá, ak je systém namontovaný na otočnej časti. Ak nie je namontovaný na tejto časti, musí spĺňať požiadavky, ktoré platia pre riadené kolesá.

3.   POLOHA VONKAJŠIEHO BOČNÉHO KRYTU

Vzdialenosť „c“ medzi pozdĺžnou rovinou dotýkajúcou sa vonkajšieho boku pneumatiky, okrem akéhokoľvek vydutia pneumatiky blízko zeme, a vnútorným okrajom krytu nesmie presahovať 100 mm (obrázky 1a a 1b prílohy VI).

4.   STAV VOZIDLA

Pri overovaní súladu s týmto nariadením musí byť vozidlo v tomto stave:

a)	musí byť nenaložené a s kolesami v polohe pre jazdu priamo dopredu;

b)	v prípade návesov musia byť úložné plochy návesov horizontálne;

c)	pneumatiky musia byť nahustené na normálny tlak.

5.   SYSTÉMY ZABRAŇUJÚCE ROZSTREKU

5.1.   Systémy zabraňujúce rozstreku musia spĺňať podmienky uvedené v bode 6 alebo 8.

5.2.   Systém zabraňujúci rozstreku pre neriadené alebo samoriadené kolesá, ktoré sú kryté podlahou karosérie alebo spodnou časťou úložnej plošiny, musí spĺňať buď ustanovenia bodu 6, bodu 8, alebo ustanovenia bodu 7.

ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY

6.   Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku s absorbovaním energie pre nápravy vybavené riadenými kolesami alebo samoriadenými alebo neriadenými kolesami

6.1.   Blatníky

6.1.1.   Blatníky musia kryť oblasť bezprostredne nad, pred a za pneumatikou alebo pneumatikami týmto spôsobom:

a)	v prípade jednoduchej alebo združenej nápravy predný okraj (C) musí siahať dopredu k čiare O-Z, kde uhol Θ (theta) je najviac 45° nad horizontálou. Najzadnejší okraj (obrázok 2 prílohy VI) musí siahať dole tak, že nie je vyššie než 100 mm nad horizontálnou čiarou, ktorá prechádza stredom kolesa;

b)	v prípade združených náprav sa uhol Θ (theta) týka len prvej prednej nápravy a požiadavka týkajúca sa výšky najzadnejšieho okraja sa vzťahuje len na najzadnejšiu nápravu;

c)

blatník musí mať celkovú šírku „q“ (obrázok 1a prílohy VI) aspoň takú, aby pokryla celú šírku pneumatiky „b“ alebo celú šírku dvoch pneumatík „t“ pri zdvojených kolesách, pričom sa berú do úvahy extrémne prípady jednotky pneumatika/koleso špecifikované výrobcom. Rozmery „b“ a „t“ sa merajú vo výške náboja kolesa s vylúčením akýchkoľvek označení, rebier, ochranných pásov atď. na bočných stenách pneumatiky.

6.1.2.   Predná strana zadnej časti blatníka musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa požiadavky uvedené v časti 2 prílohy III. Tento materiál musí kryť vnútornú stranu blatníka do výšky určenej priamkou, ktorá vychádza zo stredu kolesa a zviera s horizontálou uhol aspoň 30° (obrázok 3 prílohy VI).

6.1.3.   Ak sú blatníky zhotovené z niekoľkých komponentov, v prípade namontovania nesmú obsahovať otvory, ktorými by bol možný rozstrek pri pohybe vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak v prípade, keď je vozidlo zaťažené alebo nezaťažené, akýkoľvek radiálny prúd idúci smerom von zo stredu kolesa po celej šírke jazdného povrchu pneumatiky a v rámci šírky pokrytej blatníkom vždy naráža na časť systému zabraňujúceho rozstreku.

6.2.   Vonkajšie bočné kryty

6.2.1.   V prípade jednoduchých náprav sa nesmie spodný okraj vonkajšieho bočného krytu nachádzať mimo nasledujúcich vzdialeností a polomerov, meraných od stredu kolesa, okrem najspodnejších okrajov, ktoré môžu byť zaoblené (obrázok 2 prílohy VI).

Pneumatické zavesenie:

a) nápravy s riadenými kolesami alebo samoriadenými kolesami:   od predného okraja (smerom k prednej časti vozidla) (koniec C)   k zadnému okraju (smerom k zadnej časti vozidla) (koniec A)	Rv ≤ 1,5 R
b) nápravy s neriadenými kolesami:   od predného okraja (koniec C)   k zadnému okraju (koniec A)	Rv ≤ 1,25 R

Mechanické zavesenie:

a)	všeobecný prípad} Rv ≤ 1,8 R;

b)	neriadené kolesá pri vozidlách s technicky prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 7,5 t} Rv ≤ 1,5 R,

kde R je polomer pneumatiky namontovanej na vozidle a Rv je radiálna vzdialenosť spodného okraja vonkajšieho bočného krytu.

6.2.2.   V prípade združených náprav sa požiadavky stanovené v bode 6.2.1 neuplatňujú medzi vertikálnymi priečnymi rovinami prechádzajúcimi cez stred prvej a poslednej nápravy, kde vonkajší bočný kryt môže byť rovný na zabezpečenie kontinuity systému zabraňujúceho rozstreku (obrázok 4 prílohy VI).

6.2.3.   Vzdialenosť medzi najvrchnejším a najspodnejším bodom systému zabraňujúceho rozstreku (blatník a vonkajší bočný kryt), meraná v ktoromkoľvek priereze kolmom na blatník (pozri obrázky 1b a 2 prílohy VI), nesmie byť menšia ako 45 mm vo všetkých bodoch za zvislou čiarou prechádzajúcou stredom kolesa, respektíve prvého kolesa v prípade združených náprav. Pred touto čiarou sa tento rozmer môže postupne zmenšovať.

6.2.4.   Vo vonkajších bočných krytoch alebo medzi vonkajšími bočnými krytmi a ostatnými časťami blatníkov nie sú povolené žiadne otvory umožňujúce rozstrek pri pohybe vozidla.

6.2.5.   Požiadavky bodov 6.2.3 a 6.2.4 sa nemusia dodržiavať lokálne, ak je bočný kryt tvorený rôznymi prvkami s relatívnym pohybom.

6.2.6.   Návesové ťahače s nízkym podvozkom, najmä ťahače, ktoré majú výšku točnice (podľa definície v bode 6.20 normy ISO 612 z roku 1978) rovnajúcu sa 1 100 mm alebo menšiu, môžu byť konštruované tak, že budú oslobodené od požiadaviek bodov 6.1.1. písm. a), 6.1.3 a 6.2.4. V súvislosti s tým blatníky a bočné kryty nemusia kryť oblasť hneď nad pneumatikami zadných náprav, keď sú ťahače spojené s návesom, s cieľom zabrániť zničeniu systému zabraňujúceho rozstreku. Blatníky a bočné kryty týchto vozidiel však musia spĺňať požiadavky uvedených bodov v zónach nachádzajúcich sa viac ako 60° od kolmice prechádzajúcej stredom kolesa, pred a za týmito pneumatikami.

Tieto vozidlá musia byť preto skonštruované tak, aby pri prevádzke bez návesu spĺňali požiadavky stanovené v prvom odseku.

Na to, aby bolo možné splniť tieto požiadavky, blatníky a bočné kryty môžu napríklad obsahovať odoberateľný diel.

6.3.   Lapače nečistôt

6.3.1.   Šírka lapača musí spĺňať požiadavku na „q“ v bode 6.1.1 písm. c) okrem časti lapača, ktorá sa nachádza v blatníkoch. V takom prípade sa šírka tejto časti lapača musí rovnať aspoň šírke behúňa pneumatiky.

Šírka časti lapačov nečistôt umiestnenej pod blatníkom musí spĺňať podmienku ustanovenú v tomto odseku s toleranciou ± 10 mm na každej strane.

6.3.2.   Lapač musí byť v podstate zvisle orientovaný.

6.3.3.   Maximálna vzdialenosť od zeme k spodnému okraju lapača nesmie presahovať 200 mm (obrázok 3 prílohy VI).

Táto vzdialenosť sa zvýši na 300 mm v prípade poslednej nápravy, pri ktorej radiálna vzdialenosť dolného okraja vonkajších bočných krytov Rv nie je väčšia než polomer pneumatík namontovaných na kolesá tejto nápravy.

Maximálna výška od zeme k spodnému okraju lapača sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.

6.3.4.   Lapač nesmie byť vzdialený od najzadnejšieho okraja pneumatiky vo vodorovnom smere viac ako 300 mm.

6.3.5.   V prípade združených náprav, kde vzdialenosť „d“ medzi pneumatikami susedných náprav je menšia než 250 mm, len zadná súprava kolies musí byť vybavená lapačmi. Ak je vzdialenosť „d“ medzi pneumatikami susedných náprav aspoň 250 mm (obrázok 4 prílohy VI), musí byť lapač za každým kolesom.

6.3.6.   Účinkom sily 3 N na 100 mm šírky lapača, pôsobiacej v bode nachádzajúcom sa 50 mm nad dolným okrajom lapača, sa lapač nesmie ohnúť dozadu o viac ako 100 mm.

6.3.7.   Celá predná plocha časti lapača požadovaných minimálnych rozmerov musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa podmienky uvedené v časti 2 prílohy III.

6.3.8.   Medzi spodným okrajom blatníka a lapačmi nesmú byť otvory umožňujúce rozstrek.

6.3.9.   Keď zariadenie zabraňujúce rozstreku spĺňa požiadavky vzťahujúce sa na lapače (bod 6.3), nevyžaduje sa žiadny doplnkový lapač.

7.   Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku, ktoré sú vybavené zariadeniami zabraňujúcimi rozstreku s absorbovaním energie, pre určité nápravy s neriadenými alebo samoriadenými kolesami (pozri bod 5.2)

7.1.   Blatníky

7.1.1.   Blatníky musia kryť priestor bezprostredne nad pneumatikou alebo pneumatikami. Ich predné a zadné okraje musia siahať aspoň k horizontálnej rovine dotýkajúcej sa horného okraja pneumatiky alebo pneumatík (obrázok 5 prílohy VI). Zadný okraj však môže byť nahradený lapačom; v tom prípade musí lapač siahať k hornej časti blatníka (alebo rovnocenného komponentu).

7.1.2.   Celá vnútorná plocha zadnej časti blatníka musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa požiadavky uvedené v časti 2 prílohy III.

7.2.   Vonkajšie bočné kryty

7.2.1.   V prípade jednoduchej alebo združenej nápravy, keď je vzdialenosť medzi susednými pneumatikami aspoň 250 mm, musí vonkajší bočný kryt kryť plochu siahajúcu od dolnej k hornej časti blatníka až po priamku tvorenú dotyčnicou k hornému okraju pneumatiky alebo pneumatík a ležiacu medzi zvislou rovinou tvorenou dotyčnicou k prednej časti pneumatiky a blatníkom alebo lapačmi umiestnenými za kolesom alebo kolesami (obrázok 5b prílohy VI).

V prípade združených náprav musí byť vonkajší bočný kryt pri každom kolese.

7.2.2.   Medzi vonkajším bočným krytom a vnútornou časťou blatníka nesmú byť žiadne otvory umožňujúce rozstrek.

7.2.3.   Keď nie sú lapače namontované za každým kolesom (pozri bod 6.3.5), musí byť vonkajší bočný kryt neprerušovaný od vonkajšieho okraja lapača až po zvislú rovinu, ktorá je dotyčnicou ku krajnému prednému bodu pneumatiky prvej nápravy (obrázok 5a prílohy VI).

7.2.4.   Celá vnútorná plocha vonkajšieho bočného krytu, ktorého výška nesmie byť menšia ako 100 mm, musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku s absorbovaním energie, ktoré spĺňa požiadavky časti 2 prílohy III.

7.3.   Tieto lapače musia siahať k spodnej časti blatníka a musia byť v súlade s bodmi 6.3.1 až 6.3.9.

8.   Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku, ktoré sú vybavené zariadením zabraňujúcim rozstreku so separátorom vzduch/voda, pri nápravách s riadenými a neriadenými kolesami

8.1.   Blatníky

8.1.1.   Blatníky musia spĺňať požiadavky bodu 6.1.1 písm. c).

8.1.2.   V prípade jednoduchých alebo združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav presahuje 300 mm, musia blatníky spĺňať aj požiadavky bodu 6.1.1 písm. a).

8.1.3.   V prípade združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav nepresahuje 300 mm, musia blatníky zodpovedať aj vzoru uvedenému na obrázku 7.

8.2.   Vonkajšie bočné kryty

8.2.1.   Dolné okraje vonkajších bočných krytov musia byť vybavené zariadením zabraňujúcim rozstreku so separátorom vzduch/voda, ktoré spĺňa požiadavky časti 3 prílohy III.

8.2.2.   V prípade jednoduchých alebo združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav presahuje 300 mm, musí mať dolný okraj zariadenia zabraňujúceho rozstreku, upevneného k vonkajšiemu bočnému krytu, nasledujúce maximálne miery a polomery merané od stredu kolesa (obrázky 6 a 7 prílohy VI):

a) nápravy s riadenými kolesami alebo samoriadenými kolesami:   od predného okraja (smerom k prednej časti vozidla) (koniec C pri uhle 30°)   k zadnému okraju (smerom k zadnej časti vozidla) (koniec A vo vzdialenosti 100 mm)	Rv ≤ 1,05 R
b) nápravy s neriadenými kolesami:   od predného okraja (koniec C pri uhle 20°)   k zadnému okraju (koniec A vo vzdialenosti 100 mm)	Rv ≤ 1,00 R

kde

R= je polomer pneumatiky namontovanej na vozidle;

Rv= radiálna vzdialenosť od najnižšieho okraja vonkajšieho bočného krytu k stredu kolesa.

8.2.3.   V prípade združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav nepresahuje 300 mm, musia vonkajšie bočné kryty umiestnené v priestoroch medzi nápravami zodpovedať riešeniu podľa bodu 8.1.3 a musia siahať dole tak, aby neboli vyššie ako 100 mm nad vodorovnou čiarou prechádzajúcou stredmi kolies (obrázok 7 prílohy VI).

8.2.4.   Hĺbka vonkajšieho bočného krytu nesmie byť menšia ako 45 mm vo všetkých bodoch za zvislou čiarou prechádzajúcou stredom kolesa. Pred touto čiarou sa hĺbka bočného krytu môže postupne zmenšovať.

8.2.5.   Vo vonkajšom bočnom kryte alebo medzi vonkajším bočným krytom a blatníkmi nesmú byť otvory umožňujúce rozstrek.

8.3.   Lapače nečistôt

8.3.1.   Lapače nečistôt musia:

a)	vyhovovať bodu 6.3 (obrázok 3 prílohy VI) alebo

b)	vyhovovať bodom 6.3.1, 6.3.2, 6.3.5, 6.3.8 a 8.3.2 (obrázok 6 prílohy VI).

8.3.2.   Lapače nečistôt podľa bodu 9.3.1 písm. b) musia byť aspoň pozdĺž celého okraja vybavené zariadením zabraňujúcim rozstrek, ktoré spĺňa požiadavky prílohy IV.

8.3.2.1.   Dolný okraj zariadenia zabraňujúceho rozstreku nesmie byť viac ako 200 mm od zeme.

Maximálna výška od zeme k spodnému okraju lapača sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.

8.3.2.2.   Zariadenie zabraňujúce rozstreku musí byť aspoň 100 mm hlboké.

8.3.2.3.   Okrem dolnej časti, ktorá obsahuje zariadenie zabraňujúce rozstreku, sa lapač podľa bodu 8.3.1 písm. b) nesmie pod účinkom sily 3 N na 100 mm šírky lapača, meranej v mieste styku lapača so zariadením zabraňujúcim rozstreku v jeho pracovnej polohe a pôsobiacej vo vzdialenosti 50 mm nad dolným koncom lapača nečistôt, ohnúť dozadu o viac ako 100 mm.

8.3.3.   Lapač nečistôt nesmie byť od zadného okraja pneumatiky vzdialený vo vodorovnom smere viac ako 200 mm.

9.   V prípade združených náprav systém zabraňujúci rozstreku na jednej náprave, ktorá nie je najzadnejšou nápravou, nemusí pokrývať celú šírku behúňa pneumatiky, ak existuje možnosť lokálnej kolízie medzi systémom zabraňujúcim rozstreku a konštrukciou nápravy, zavesenia alebo podvozku.

---

(1)  Ú. v. ES L 168, 26.6.1978, s. 45.

PRÍLOHA V

Zhoda výroby – zastavenie výroby

1.   Zhoda výroby

1.1.

Každé zariadenie zabraňujúce rozstreku, ktoré je vybavené značkou typového schválenia ES komponentu, musí byť zhodné so schváleným typom. Orgán vydávajúci značku typového schválenia ES si ponechá jednu vzorku, ktorú spolu s osvedčením o typovom schválení ES komponentu môže použiť na stanovenie, či zariadenia dodávané na trh, ktoré sú vybavené značkou typového schválenia ES komponentu, spĺňajú stanovené požiadavky.

1.2.

Typ zariadenia je definovaný vzorom a dokumentmi, ktorými sa typ opisuje, predloženými v čase žiadosti o typové schválenie ES komponentu. Za zariadenia patriace k tomu istému typu sa môžu považovať zariadenia, ktorých vlastnosti sú totožné s vlastnosťami vzorového zariadenia a ktorých iné komponenty sa nelíšia od komponentov vzorového zariadenia, okrem variantov, ktoré neovplyvňujú vlastnosti podľa tejto prílohy.

1.3.

Na zaručenie zhody výroby typu, ktorý bol schválený, výrobca vykonáva bežnú kontrolu výroby. Na tento účel musí výrobca buď mať laboratórium, ktoré je dostatočne vybavené na výkon základných skúšok, alebo skúšky zhody výroby musí zadávať schválenému laboratóriu. Výsledky skúšok zhody výroby musia byť k dispozícii na účely inšpekcie príslušnými orgánmi aspoň jeden rok.

1.4.	Príslušné orgány môžu vykonávať aj náhodné kontroly výroby.

1.5.

Zhoda výroby s typom zariadenia, ktorý bol schválený, sa musí overovať za podmienok a v súlade s metódami podľa prílohy III. Na požiadanie orgánov, ktoré udelili typové schválenie komponentu vozidla, im výrobca musí odovzdať zariadenia typu, ktorý bol predtým schválený, na účel skúšok alebo na overenie zhody výroby.

1.6.	Zariadenia sa považujú za zhodné, ak z 10 náhodne vybraných vzoriek 9 vzoriek spĺňa požiadavky bodu 4 časti 2 a bodu 4 časti 3 prílohy III.

1.7.

Ak podmienka podľa bodu 1.6 nie je splnená, musí sa preveriť ďalších 10 náhodne vybraných vzoriek. Priemer zo všetkých uskutočnených meraní musí byť v zhode s požiadavkami bodu 4 časti 2 a bodu 4 časti 3 prílohy III a žiadne jednotlivé meranie nesmie vykazovať menšiu hodnotu ako 95 % uvedenej hodnoty.

2.   Zastavenie výroby

Ak držiteľ typového schválenia ES komponentu úplne ukončí výrobu, ihneď o tom informuje príslušné orgány.

PRÍLOHA VI

OBRÁZKY

Obrázok 1a

Šírka (q) blatníka (a) a poloha bočného krytu (j)

Obrázok 1b

Príklad merania vonkajšieho bočného krytu

Obrázok 2

Rozmery blatníka a vonkajšieho bočného krytu

Obrázok 3

Poloha blatníka a lapača nečistôt

Obrázok 4

Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku (blatník, lapač nečistôt, vonkajší bočný kryt), ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (s absorbovaním energie), pre združené nápravy

Obrázok 5

Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (s absorbovaním energie), pre nápravy s neriadenými alebo samoriadenými kolesami

(príloha IV – body 5.2 a 7)

Obrázok 6

Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku, vybavené separátorom vzduch/voda, pre nápravy s riadenými, samoriadenými alebo neriadenými kolesami

Obrázok 7

Schéma zostavy systému zabraňujúceho rozstreku, ktorý obsahuje zariadenia zabraňujúce rozstreku (blatník, lapač nečistôt, vonkajší bočný kryt), pre združené nápravy, kde vzdialenosť medzi pneumatikami nepresahuje 300 mm

Obrázok 8

Skúšobná súprava na zariadenia zabraňujúce rozstreku s absorbovaním energie

(časť 2 prílohy III)

Obrázok 9

Skúšobná súprava na zariadenia zabraňujúce rozstreku so separátorom vzduch/voda

(časť 3 prílohy III)