EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009D0337

2009/337/ES: Rozhodnutie Komisie z  20. apríla 2009 o stanovení kritérií na klasifikáciu zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu [oznámené pod číslom K(2009) 2856]

OJ L 102, 22.4.2009, p. 7–11 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 034 P. 132 - 136

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2009/337/oj

22.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/7


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 20. apríla 2009

o stanovení kritérií na klasifikáciu zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu

[oznámené pod číslom K(2009) 2856]

(2009/337/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (1), a najmä na jej článok 22 ods. 1 písm. g),

keďže:

(1)

Na zabezpečenie spoločného hodnotenia kritérií stanovených v prílohe III k smernici 2006/21/ES je potrebné stanoviť metodiku, a ak je to možné, stanoviť limitné hodnoty pri zohľadnení rôznych typov zariadení na nakladanie s odpadmi, ich správania z krátkodobého a dlhodobého hľadiska, ako aj počas fázy prevádzky.

(2)

Z technického hľadiska je vhodné vyňať zariadenia na nakladanie s odpadmi obsahujúce len inertný odpad alebo neznečistenú zeminu z posudzovania kritérií týkajúcich sa prítomnosti nebezpečných látok alebo nebezpečného odpadu.

(3)

Potenciálne riziko, ktoré predstavuje zariadenie na nakladanie s odpadmi, sa môže výrazne zmeniť počas prevádzky a po uzavretí zariadenia. Preto je vhodné podľa potreby prehodnotiť klasifikáciu zariadenia, minimálne na konci prevádzky zariadenia.

(4)

Pri posudzovaní možných strát na životoch a ohrozenia ľudského zdravia v prípade porušenia konštrukčnej celistvosti zariadenia alebo nesprávneho prevádzkovania zariadenia by sa mala zohľadniť skutočná trvalá prítomnosť osôb v oblastiach, ktoré môžu byť potenciálne postihnuté.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES (2),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Zariadenie na nakladanie s odpadmi sa zaradí do kategórie A v súlade s prvou zarážkou prílohy III k smernici 2006/21/ES, ak by predpokladané krátkodobé alebo dlhodobé následky zlyhania z dôvodu porušenia konštrukčnej celistvosti alebo nesprávneho prevádzkovania zariadenia na nakladanie s odpadmi mohli viesť k:

a)

nezanedbateľnému potenciálu straty na životoch;

b)

vážnemu ohrozeniu ľudského zdravia;

c)

vážnemu ohrozeniu životného prostredia.

2.   Na účely klasifikácie uvedenej v odseku 1 sa pri hodnotení možného nebezpečenstva, ktoré zariadenie predstavuje, posúdi celý životný cyklus zariadenia vrátane fázy po uzavretí.

Článok 2

1.   Na účely tohto rozhodnutia znamená konštrukčná celistvosť zariadenia na nakladanie s odpadmi jeho spôsobilosť udržať odpad v rámci hraníc zariadenia spôsobom, pre ktorý bolo navrhnuté.

2.   Porušenie konštrukčnej celistvosti sa vzťahuje na všetky možné mechanizmy zlyhania týkajúce sa konštrukčného vybavenia príslušného zariadenia na nakladanie s odpadmi.

3.   Hodnotenie dôsledkov porušenia konštrukčnej celistvosti zahŕňa bezprostredný dosah akéhokoľvek materiálu prepravovaného zo zariadenia v dôsledku jeho zlyhania a následné krátkodobé a dlhodobé účinky.

Článok 3

1.   Na účely tohto rozhodnutia nesprávne prevádzkovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi znamená také prevádzkovanie, ktoré môže viesť k závažnej havárii vrátane zlyhania opatrení na ochranu životného prostredia a chybného alebo nedostatočného plánu prevádzkovania.

2.   Hodnotenie úniku znečisťujúcich látok v dôsledku nesprávneho prevádzkovania zahŕňa hodnotenie účinkov krátkodobých únikov, ako aj dlhodobého úniku znečisťujúcich látok. Toto hodnotenie sa vzťahuje na dobu prevádzky zariadenia, ako aj na dlhé obdobie po uzavretí. Zahŕňa hodnotenie možných rizík, ktoré predstavujú zariadenia, v ktorých sa nachádza reaktívny odpad bez ohľadu na to, či je odpad klasifikovaný podľa smernice Rady 91/689/EHS (3) ako nebezpečný, alebo ako nie nebezpečný.

Článok 4

1.   Členské štáty posúdia následky zlyhania zariadenia v dôsledku porušenia konštrukčnej celistvosti alebo nesprávneho prevádzkovania zariadenia na nakladanie s odpadmi v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.

2.   Potenciál straty na životoch alebo ohrozenia ľudského zdravia sa považuje za zanedbateľný alebo menej vážny, ak sa predpokladá, že osoby, iné ako zamestnanci zariadenia, ktoré by mohli byť postihnuté následkami zlyhania zariadenia, sa nebudú trvale zdržiavať v potenciálne postihnutých priestoroch. Zranenia vedúce k zdravotnému postihnutiu alebo dlhodobým chorobným stavom sa považujú za závažné ohrozenie ľudského zdravia.

3.   Potenciálne riziko pre životné prostredie sa považuje za zanedbateľné alebo menej vážne, ak:

a)

účinok možného zdroja znečistenia v rámci krátkej doby sa výrazne zníži;

b)

zlyhanie nevedie k trvalému alebo dlhodobému poškodeniu životného prostredia;

c)

postihnuté životné prostredie je možné uviesť do pôvodného stavu obnovením a vyčistením menšieho rozsahu.

4.   Pri stanovení potenciálu straty na životoch a ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia sa posúdia špecifické hodnotenia rozsahu možných vplyvov v súvislosti s postupnosťou zdroj – expozičná cesta – receptor.

Ak medzi zdrojom a receptorom neexistuje žiadna expozičná cesta, príslušné zariadenie sa na základe možného zlyhania v dôsledku porušenia konštrukčnej celistvosti alebo nesprávneho prevádzkovania nezaradí do kategórie A.

Článok 5

1.   V prípade porušenia konštrukčnej celistvosti hrádze odkaliska sa považujú ľudské životy za ohrozené, ak úroveň vody alebo kalu je minimálne 0,7 m nad úrovňou zemského povrchu alebo ak rýchlosť vody alebo kalu presiahne 0,5 m/s.

2.   Posúdenie potenciálu straty na životoch a ohrozenia ľudského zdravia zahŕňa minimálne tieto faktory:

a)

veľkosť a vlastnosti zariadenia vrátane jeho konštrukčného riešenia;

b)

množstvo a kvalita odpadu vrátane fyzikálnych a chemických vlastností odpadu v zariadení;

c)

topografia umiestnenia zariadenia vrátane opisu skládkovania;

d)

doba príchodu možnej povodňovej vlny do obývaných oblastí;

e)

rýchlosť šírenia povodňovej vlny;

f)

predpokladaná úroveň vody alebo kalu;

g)

rýchlosť stúpania úrovne vody alebo kalu;

h)

všetky príslušné faktory vzťahujúce sa na umiestnenie zariadenia, ktoré môžu ovplyvniť potenciál straty na životoch alebo ohrozenia ľudského zdravia.

Článok 6

1.   V prípade zosuvov na odvaloch sa za možné ohrozenie ľudského života považuje každá pohybujúca masa odpadu, v dosahu ktorej sa nachádzajú ľudia.

2.   Posúdenie potenciálu straty na životoch a ohrozenia ľudského zdravia zahŕňa minimálne tieto faktory:

a)

veľkosť a vlastnosti zariadenia vrátane jeho konštrukčného riešenia;

b)

množstvo a kvalita odpadu vrátane fyzikálnych a chemických vlastností odpadu v zariadení;

c)

uhol sklonu odvalu;

d)

potenciál hromadenia podzemnej vody v odvale;

e)

stabilita podložia;

f)

topografia;

g)

blízkosť vodných tokov, stavieb, budov;

h)

banské zariadenia;

i)

všetky faktory týkajúce sa umiestnenia zariadenia, ktoré môžu významne prispieť k riziku vyplývajúcom zo zariadenia.

Článok 7

1.   Limit uvedený v druhej zarážke prílohy III k smernici 2006/21/ES sa stanoví ako pomer hmotnosti sušiny:

a)

všetkého odpadu klasifikovaného ako nebezpečný v súlade so smernicou 91/689/EHS, ktorého prítomnosť sa predpokladá v zariadení na konci plánovanej doby prevádzky, a

b)

odpadu, ktorého prítomnosť sa predpokladá v zariadení na konci plánovanej doby prevádzky.

2.   Ak pomer uvedený v odseku 1 presahuje 50 %, zariadenie sa zaradí do kategórie A.

3.   Ak pomer uvedený v odseku 1 je v rozmedzí 5 % až 50 %, zariadenie sa zaradí do kategórie A.

Zariadenie sa však nemusí zaradiť do kategórie A, ak je to odôvodnené na základe hodnotenia rizika na konkrétnom mieste s osobitným zameraním na účinky nebezpečného odpadu, ktoré sa vykoná v rámci klasifikácie založenej na následkoch zlyhania zariadenia v dôsledku porušenia konštrukčnej celistvosti alebo nesprávneho prevádzkovania, a preukáže, že zariadenie by nemalo byť zaradené do kategórie A na základe obsahu nebezpečnej látky.

4.   Ak pomer uvedený v odseku 1 je menší ako 5 %, potom sa zariadenie na základe obsahu nebezpečnej látky nezaradí do kategórie A.

Článok 8

1.   Členské štáty posúdia, či je kritérium stanovené v tretej zarážke prílohy III k smernici 2006/21/ES splnené v súlade s faktormi uvedenými v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Pre plánované odkaliská sa použije táto metodika:

a)

vykoná sa inventarizácia látok a prípravkov, ktoré sa používajú pri spracovaní a ktoré sa následne vypúšťajú s hlušinovým kalom do odkaliska;

b)

pre každú látku a prípravok sa stanovia ročné množstvá použité v procese pre každý rok plánovaného trvania prevádzky;

c)

pre každú látku a prípravok sa určí, či je nebezpečnou látkou alebo prípravkom v zmysle smernice Rady 67/548/EHS (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES (5);

d)

pre každý rok plánovanej prevádzky sa ročný nárast vody nahromadenej (ΔQi) v odkalisku vypočíta podľa podmienok ustáleného stavu podľa vzorca uvedeného v prílohe I;

e)

pre každú nebezpečnú látku alebo prípravok zistené v súlade s písmenom c) sa stanoví maximálna ročná koncentrácia (C max) vo vodnej fáze podľa vzorca uvedeného v prílohe II.

Ak sa na základe stanovenia maximálnych ročných koncentrácií (C max) považuje vodná fáza za „nebezpečnú“ v zmysle smernice 1999/45/ES alebo 67/548/EHS, zariadenie sa zaradí do kategórie A.

3.   V prípade činných odkalísk sa klasifikácia zariadenia bude zakladať na metodike uvedenej v odseku 2 alebo na priamej chemickej analýze vody a tuhého odpadu nachádzajúceho sa v zariadení. Ak sa vodná fáza a jej obsah majú posudzovať ako nebezpečný prípravok v zmysle smernice 1999/45/ES alebo 67/548/EHS, zariadenie sa zaradí do kategórie A.

4.   V prípade zariadení pre lúhovanie na odvaloch, kde sa kovy extrahujú lúhovaním rudných odvalov, členské štáty vykonajú kontrolu nebezpečných látok pri uzatvorení úložiska na základe zoznamu použitých lúhovacích chemikálií a zvyškových koncentrácií týchto lúhovacích chemikálií v drenáži po ukončení premývania. Ak sa tieto výluhy majú posudzovať ako nebezpečný prípravok v zmysle smernice 1999/45/ES alebo 67/548/EHS, zariadenie sa zaradí do kategórie A.

Článok 9

Články 7 a 8 tohto rozhodnutia sa neuplatňujú na zariadenia na nakladanie s odpadmi obsahujúce len inertný odpad alebo neznečistenú zeminu.

Článok 10

Príslušný orgán v zmysle smernice 2006/21/ES preskúma klasifikáciu zariadenia v prípade zásadnej zmeny povolenia alebo významnej zmeny prevádzkových podmienok.

Toto preskúmanie sa vykoná najneskôr na konci doby prevádzky zariadenia.

Článok 11

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 20. apríla 2009

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

(2)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.

(3)  Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20.

(4)  Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.


PRÍLOHA I

Vzorec pre výpočet priemerného ročného nárastu vody nahromadenej v odkalisku ΔQ, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2

ΔQi

=

(ΔΜi/D) * P, kde:

ΔQi

=

ročný nárast vody nahromadenej v odkalisku (m3/rok) počas roka „i“;

ΔΜi

=

ročné množstvo hlušiny vypúšťané do odkaliska (tony sušiny/rok) počas roka „i“;

D

=

priemerná objemová hmotnosť suchej uloženej hlušiny (tony/m3);

P

=

priemerná pórovitosť sedimentovanej hlušiny (m3/m3) definovanej ako pomer objemu pórov k celkovému objemu sedimentovanej hlušiny.

Ak nie sú dostupné presné údaje, použijú sa štandardné hodnoty – 1,4 tony/m3 pre objemovú hmotnosť suchej hlušiny a 0,5 m3/m3 pre pórovitosť.


PRÍLOHA II

Stanovenie maximálnej koncentrácie vo vodnej fáze C max, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2

C max = maximum tejto hodnoty: Si/ΔQi, kde:

Si = ročné množstvo každej látky a prípravku, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2 písm. c), vypúšťané do odkaliska počas roka „i“.


Top