25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 164/19

(1)

Medzi morské vody, ktoré patria pod suverenitu a súdnu právomoc členských štátov Európskej únie, patria vody Stredozemného mora, Baltského mora, Čierneho mora a severovýchodnej časti Atlantického oceánu vrátane vôd okolo Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov.

(2)

Je zrejmé, že tlaky na morské prírodné zdroje a dopyt po ekologických službách súvisiacich s morom sú často privysoké a že je potrebné, aby Spoločenstvo znížilo svoj vplyv na morské vody bez ohľadu na to, kde sa tento vplyv prejavuje.

(3)

Morské prostredie predstavuje vzácne dedičstvo a ako také sa musí chrániť, zachovávať, a ak je to možné, obnovovať s konečným cieľom zachovať biodiverzitu a zabezpečiť existenciu rozmanitých a dynamických oceánov a morí, ktoré sú čisté, zdravé a produktívne. V tomto ohľade by sa touto smernicou malo okrem iného podporiť začlenenie environmentálneho hľadiska do všetkých príslušných politických oblastí a mal by sa zabezpečiť environmentálny pilier budúcej morskej politiky Európskej únie.

(4)

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4), sa vypracovala tematická stratégia ochrany a zachovania morského prostredia so všeobecným cieľom podporovať trvalo udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy.

(5)

Vypracovanie tematickej stratégie a jej vykonávanie by sa malo zamerať na zachovanie morských ekosystémov. Tento prístup by mal zahŕňať chránené oblasti a mal by sa zaoberať všetkými ľudskými činnosťami, ktoré vplývajú na morské prostredie.

(6)

Vytvorenie chránených morských oblastí vrátane oblastí, ktoré už boli alebo majú byť uvedené v smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch) (5) (ďalej len „smernica o biotopoch“), smernici Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (6) (ďalej len „smernica o vtákoch“) a v medzinárodných alebo regionálnych dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú Európske spoločenstvo a dotknuté členské štáty, je významným prínosom k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu podľa tejto smernice.

(7)

Vytvorenie takýchto chránených oblastí podľa tejto smernice bude dôležitým krokom k splneniu záväzkov prijatých na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji a v Dohovore o biologickej diverzite, schváleným rozhodnutím Rady 93/626/EHS (7), a prínosom k vytvoreniu jednotných a reprezentatívnych sietí takýchto oblastí.

(8)

Pri uplatnení prístupu založenom na ekosystémoch na riadenie ľudských činností a pri súčasnom umožnení trvalo udržateľného využívania morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom by sa prvoradá pozornosť mala venovať dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva, jeho ďalšej ochrane a zachovávaniu a zabráneniu následnému zhoršovaniu jeho stavu.

(9)

Na dosiahnutie uvedených cieľov je potrebný transparentný a ucelený právny rámec. Tento rámec by mal prispieť k súdržnosti jednotlivých politík a posilniť začlenenie environmentálnych otázok do iných politík, ako napríklad do spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a iných príslušných politík Spoločenstva. Legislatívny rámec by mal poskytovať celkový rámec činnosti a umožniť, aby prebiehajúca činnosť bola koordinovaná, konzistentná a riadne integrovaná s činnosťou prebiehajúcou podľa iných právnych predpisov Spoločenstva a medzinárodných dohôd.

(10)

Rozmanité podmienky, problémy a potreby jednotlivých morských regiónov alebo subregiónov tvoriacich morské prostredie Spoločenstva si vyžadujú rozdielne a špecifické riešenia. Táto rozmanitosť by sa mala zohľadniť vo všetkých štádiách prípravy morských stratégií, ale najmä pri príprave, plánovaní a realizácii opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva na úrovni morských regiónov a subregiónov.

(11)

Každý členský štát by preto mal vypracovať pre svoje morské vody morskú stratégiu, ktorá bude napriek špecifickému zameraniu na jeho vlastné vody odzrkadľovať celkovú perspektívu príslušného morského regiónu alebo subregiónu. Konečným výsledkom morských stratégií by mala byť realizácia programov opatrení určených na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu. Od členských štátov by sa však nemalo vyžadovať, aby podnikali osobitné kroky, ak neexistuje významné riziko pre morské prostredie alebo ak by náklady boli neprimerané riziku pre morské prostredie, pod podmienkou, že akékoľvek rozhodnutie nevyvíjať činnosť sa riadne odôvodní.

(12)

Pobrežné vody vrátane ich morského dna a podložia sú neoddeliteľnou súčasťou morského prostredia a táto smernica by sa na ne mala takisto vzťahovať, pokiaľ sa konkrétnymi aspektmi environmentálneho stavu morského prostredia nezaoberá už smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (8) alebo iné právne predpisy Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a zároveň zabrániť zbytočnému prelínaniu.

(13)

Z dôvodu cezhraničného charakteru morského prostredia by členské štáty mali spolupracovať, aby sa zabezpečilo koordinované vypracúvanie morských stratégií pre jednotlivé morské regióny alebo subregióny. Keďže morské regióny alebo subregióny si členské štáty delia s inými členskými štátmi i tretími krajinami, členské štáty by mali vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa zabezpečila úzka koordinácia so všetkými členskými štátmi a tretími dotknutými krajinami. Ak je to praktické a vhodné, mali by sa na zabezpečenie takejto koordinácie využiť existujúce inštitucionálne štruktúry zriadené v morských regiónoch alebo subregiónoch, a najmä regionálne morské dohovory.

(14)

Členské štáty s hranicami v rovnakom morskom regióne alebo subregióne, na ktorý sa vzťahuje táto smernica a v ktorom je stav mora natoľko kritický, že je potrebné bezodkladne konať, by sa mali snažiť dohodnúť na pláne činnosti vrátane skoršieho začatia plnenia programov opatrení. V takýchto prípadoch by sa mala Komisia vyzvať, aby zvážila poskytnutie podpory členským štátom pre ich zvýšené úsilie o zlepšenie morského prostredia tým, že daný región stanoví za pilotný projekt.

(15)

Nie všetky členské štáty majú morské vody, ako sú vymedzené v tejto smernici, a preto by mal byť účinok jej ustanovení, ktoré sú určené výhradne členským štátom, ktoré morské vody majú, obmedzený na tieto členské štáty.

(16)

Keďže na dosiahnutie spolupráce a koordinácie je nevyhnutná činnosť na medzinárodnej úrovni, táto smernica by mala ešte viac zlepšiť ucelenosť príspevku Spoločenstva a jeho členských štátov vyplývajúceho z medzinárodných dohôd.

(17)

Tak Spoločenstvo, ako aj jeho členské štáty sú každý stranami Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) schváleného rozhodnutím Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení dohovoru o morskom práve a dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (9). V tejto smernici by sa preto mali v plnej miere zohľadniť povinnosti Spoločenstva a jeho členských štátov vyplývajúce z týchto dohôd. Okrem ustanovení o morských vodách zmluvných strán UNCLOS zahŕňa všeobecné povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby činnosti v súdnej právomoci alebo pod kontrolou zmluvnej strany nespôsobovali škodu za hranicami jej morských vôd a aby sa zabránilo tomu, aby sa škody a riziká prenášali z jednej oblasti do druhej alebo aby sa jeden druh znečistenia zmenil na iný.

(18)

Táto smernica by mala podporovať aj jednoznačné stanovisko, ktoré Spoločenstvo v súvislosti s Dohovorom o biologickej diverzite zaujalo k otázkam zastavenia straty biodiverzity, zabezpečenia trvalo udržateľného využívania a zachovávania morskej biodiverzity a zriadenia globálnej siete chránených morských oblastí do roku 2012. Okrem toho by mala prispieť k dosiahnutiu cieľov Siedmej konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá prijala starostlivo zostavený program prác týkajúcich sa morskej a pobrežnej biodiverzity s množstvom cieľov, zámerov a činností zameraných na zastavenie straty biologickej diverzity na národnej, regionálnej a globálnej úrovni a zabezpečenie schopnosti morských ekosystémov podporovať poskytovanie tovaru a služieb, ako aj pracovný program pre chránené oblasti s cieľom zriadiť a udržiavať ekologicky reprezentatívne systémy chránených morských oblastí do roku 2012. K tomuto procesu významne prispeje povinnosť členských štátov určiť podľa smernice o vtákoch a smernice o biotopoch lokality sústavy Natura 2000.

(19)

Táto smernica by mala prispievať k plneniu povinností a významných záväzkov Spoločenstva a členských štátov vyplývajúcich z niekoľkých súvisiacich medzinárodných dohôd týkajúcich sa ochrany morského prostredia pred znečisťovaním: Dohovoru o ochrane morského prostredia v oblasti Baltského mora schváleného rozhodnutím Rady 94/157/ES (10), Dohovoru o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku schváleného rozhodnutím Rady 98/249/ES (11) vrátane jeho novej prílohy V o ochrane a zachovaní ekosystémov a biologickej rozmanitosti tejto morskej oblasti a príslušného dodatku 3 schváleného rozhodnutím Rady 2000/340/ES (12), Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora schváleného rozhodnutím Rady 77/585/EHS (13) a jeho zmeny a doplnenia z roku 1995 schválených rozhodnutím Rady 1999/802/ES (14), ako aj jeho protokolu o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu pozemných zdrojov schváleného rozhodnutím Rady 83/101/EHS (15) a jeho zmeny a doplnenia z roku 1996 schválených rozhodnutím Rady 1999/801/ES (16). Táto smernica by mala prispieť aj k plneniu povinností členských štátov vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečistením, na základe ktorého prijali významné záväzky týkajúce sa ochrany morského prostredia pred znečistením. Spoločenstvo ešte nie je stranou dohovoru, ale má vo vzťahu k nemu štatút pozorovateľa.

(20)

Je potrebné vyzvať tretie krajiny, ktorých morské vody patria do rovnakého morského regiónu alebo subregiónu ako členský štát, aby sa zapojili do procesu ustanoveného v tejto smernici, čím by uľahčili dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v dotknutom morskom regióne alebo subregióne.

(21)

Na dosiahnutie cieľov tejto smernice je rozhodujúce zabezpečenie integrácie cieľov ochrany, riadiacich opatrení a činností monitorovania a posudzovania stanovených pre opatrenia územnej ochrany, napríklad osobitné chránené územia (special areas of conservation), územia osobitnej ochrany (special protection areas) alebo chránené morské oblasti.

(22)

Takisto treba zohľadňovať biodiverzitu a možnosti morského výskumu spojeného s hlbokomorským prostredím.

(23)

Keďže programy opatrení realizované podľa morských stratégií budú efektívne len vtedy, ak sa zostavia na základe dobrých znalostí o stave morského prostredia v konkrétnej oblasti a ak budú podľa možnosti čo najlepšie prispôsobené možným potrebám príslušných vôd v prípade každého jednotlivého členského štátu a v rámci všeobecnej perspektívy dotknutého morského regiónu alebo subregiónu, je potrebné zabezpečiť vypracovanie vhodného rámca vrátane morského výskumu a monitorovacích činností pre informovanú tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni. Pokiaľ ide o úroveň Spoločenstva, podpora súvisiaceho výskumu by mala byť neustále súčasťou politík výskumu a vývoja. Dôležitým krokom týmto smerom je zohľadnenie záležitostí týkajúcich sa mora v siedmom rámcovom programe pre výskum a vývoj.

(24)

Ako prvý krok v rámci prípravy programu opatrení by členské štáty mali v morských regiónoch alebo subregiónoch uskutočniť analýzu znakov a charakteristík svojich morských vôd a tlakov a vplyvov na ne, pričom by mali zistiť prevládajúce tlaky a vplyvy na tieto vody, a hospodársku a sociálnu analýzu ich využívania a nákladov súvisiacich so zhoršovaním stavu morského prostredia. Ako základ pre svoje analýzy môžu využiť posúdenia, ktoré sa už vykonali v kontexte regionálnych morských dohovorov.

(25)

Na základe týchto analýz by potom členské štáty mali určiť pre svoje morské vody súbor charakteristík dobrého environmentálneho stavu. Na tieto účely je vhodné prijať opatrenia na vytvorenie kritérií a metodických noriem, aby sa zabezpečila jednotnosť a možnosť porovnávať morské regióny a subregióny, pokiaľ ide o mieru, do akej sa v nich dosahuje dobrý environmentálny stav. Na ich vytváraní by sa mali zúčastniť všetky zainteresované strany.

(26)

Ďalším krokom k dosiahnutiu dobrého ekologického stavu by malo byť stanovenie environmentálnych cieľov a vytvorenie monitorovacích programov na priebežné posudzovanie, čím sa umožní pravidelné hodnotenie stavu dotknutých morských vôd.

(27)

Členské štáty by mali potom vytvoriť a vykonávať programy opatrení, ktoré sú určené na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu v dotknutých vodách a zároveň na plnenie požiadaviek Spoločenstva, medzinárodných požiadaviek a potrieb dotknutých morských regiónov alebo subregiónov. Tieto opatrenia by sa mali navrhovať na základe zásady predbežnej opatrnosti a zásad, podľa ktorých by sa mali prijať preventívne opatrenia, ekologická škoda by sa mala prednostne napraviť pri zdroji a znečisťovateľ by mal platiť.

(28)

Vzhľadom na presnosť zamerania je vhodné, aby tieto kroky podnikli členské štáty. Na zabezpečenie jednotnej činnosti v rámci Spoločenstva ako celku a vo vzťahu k záväzkom na globálnej úrovni je nevyhnutné, aby členské štáty oznámili podniknuté kroky Komisii, aby mohla posúdiť jednotnosť činností v celom dotknutom morskom regióne alebo subregióne a prípadne poskytnúť usmernenie k možným potrebným úpravám.

(29)

Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia. Je však potrebné uznať, že dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu po každej stránke sa vo všetkých morských vodách možno nebude dať docieliť do roku 2020. Preto z hľadiska spravodlivosti a uskutočniteľnosti je vhodné prijať opatrenia pre prípady, keď členský štát nebude schopný dosiahnuť želanú úroveň stanovených environmentálnych cieľov alebo dosiahnuť alebo udržať dobrý environmentálny stav.

(30)

V tejto súvislosti by sa mali ustanoviť dva osobitné prípady. Prvý osobitný prípad sa týka situácie, keď členský štát nie je schopný splniť svoje environmentálne ciele z dôvodu činnosti alebo nečinnosti, za ktorú nie je dotknutý členský štát zodpovedný, alebo z prírodných príčin, alebo pôsobením vyššej moci, alebo z dôvodu opatrení, ktoré tento členský štát prijal pre prvoradý verejný záujem, ktorý prevažuje nad negatívnym vplyvom na životné prostredie, alebo pretože prírodné podmienky neumožňujú, aby sa stav morských vôd včas zlepšil. Dotknutý členský štát by mal zdôvodniť, prečo sa nazdáva, že takýto osobitný prípad nastal, a identifikovať príslušnú oblasť, a mal by prijať primerané opatrenia ad hoc, ktorých cieľom je pokračovať v snahe o splnenie environmentálnych cieľov, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu postihnutých morských vôd a zmierniť nepriaznivý vplyv v danom morskom regióne alebo subregióne.

(31)

Druhý typ osobitného prípadu sa týka situácie, keď členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho morských vôd, a dokonca možno aj na celý príslušný morský región alebo subregión, ale nemožno ho vyriešiť prostredníctvom opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, alebo súvisí s inou politikou Spoločenstva alebo medzinárodnou dohodou. V takomto prípade by sa malo zabezpečiť, aby Komisia bola primeraným spôsobom informovaná pri oznamovaní programov opatrení, a ak je potrebný zásah Spoločenstva, aby sa Komisii a Rade poskytli primerané odporúčania.

(32)

Je však nevyhnutné, aby flexibilita zavedená pre osobitné prípady podliehala kontrole na úrovni Spoločenstva. V súvislosti s prvým osobitným prípadom je teda vhodné, aby sa venovala náležitá pozornosť efektívnosti každého prijatého opatrenia ad hoc. Okrem toho v prípadoch, keď sa členský štát odvoláva na opatrenia prijaté z prvoradých dôvodov verejného záujmu, Komisia by mala posúdiť, či akékoľvek úpravy alebo zmeny morského prostredia vykonané v dôsledku takéhoto opatrenia nespôsobili trvalé vylúčenie alebo znemožnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu v príslušnom morskom regióne alebo subregióne, alebo v morských vodách iných členských štátov. Ak sa Komisia nazdáva, že ustanovené opatrenia nie sú dostatočné alebo vhodné na zabezpečenie jednotnej činnosti v dotknutom morskom regióne alebo subregióne, mala by poskytnúť usmernenie k možným potrebným úpravám.

(33)

Pokiaľ ide o druhý osobitný prípad, Komisia by mala záležitosť zvážiť a odpovedať v lehote šiestich mesiacov. Komisia by mala prípadne pri predkladaní súvisiacich návrhov Európskemu parlamentu a Rade zohľadniť odporúčania dotknutého členského štátu.

(34)

Vzhľadom na dynamický charakter morských ekosystémov a ich prirodzenú premenlivosť, a keďže tlaky a vplyvy pôsobiace na ne sa môžu meniť zároveň s vývojom rozličných modelov ľudskej činnosti a vplyvom zmeny klímy, je dôležité zobrať na vedomie, že stanovenie dobrého environmentálneho stavu sa možno bude musieť časom upravovať. Je preto vhodné, aby programy opatrení na ochranu a riadenie morského prostredia boli flexibilné, adaptabilné a zohľadňovali vedecký a technický vývoj. Je teda potrebné zabezpečiť pravidelné aktualizovanie morských stratégií.

(35)

Ďalej je potrebné zabezpečiť uverejňovanie programov opatrení a ich aktualizácií a podávanie priebežných správ, ktoré opisujú pokrok vo vykonávaní týchto programov, Komisii.

(36)

Aby sa zabezpečila aktívna účasť širokej verejnosti na tvorbe, vykonávaní a aktualizácii morských stratégií, je potrebné ustanoviť riadne informovanie verejnosti o rozličných prvkoch morských stratégií alebo súvisiacich aktualizáciách, ako aj na požiadanie poskytovať dôležité informácie použité pri vypracúvaní morských stratégií a v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

(37)

Komisia by mala predložiť prvú hodnotiacu správu o vykonávaní tejto smernice v priebehu dvoch rokov od získania informácií o všetkých programoch opatrení, v každom prípade najneskôr do roku 2019. Následné správy Komisie by sa potom mali uverejňovať každých šesť rokov.

(38)

S cieľom zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (17), je potrebné prijať metodické normy na posúdenie stavu morského prostredia, monitorovania, environmentálnych cieľov a technických formátov na účely prenosu a spracovania údajov.

(39)

Opatrenia upravujúce riadenie rybného hospodárstva sa môžu prijímať na základe vedeckých odporúčaní a v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (18) s cieľom podporovať dosiahnutie cieľov tejto smernice vrátane úplného zastavenia rybolovu v určitých oblastiach v záujme zaistenia integrity, štruktúry a fungovania ekosystémov, ktoré sa majú udržať alebo obnoviť, a prípadne chrániť okrem iného plochy určené na rozmnožovanie, chov a kŕmenie. Článok 30 a 31 Zmluvy o Euratome upravuje vypúšťanie a emisie, ktoré sú dôsledkom využívania rádioaktívneho materiálu, a preto by sa táto smernica nemala nimi zaoberať.

(40)

Spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala zohľadňovať vplyvy rybolovu na životné prostredie, ako aj ciele tejto smernice, a to aj v budúcej reforme.

(41)

V prípade, že sa členské štáty domnievajú, že je žiaduca činnosť v uvedených oblastiach alebo v iných oblastiach súvisiacich s inou politikou Spoločenstva alebo medzinárodnou dohodou, mali by predložiť vhodné odporúčania pre činnosť Spoločenstva.

(42)

Závažné environmentálne problémy, najmä tie, ktoré sú spôsobené zmenou klímy, týkajúce sa arktických vôd, susediaceho morského prostredia, ktoré má pre Spoločenstvo osobitný význam, musia posúdiť inštitúcie Spoločenstva a môžu si vyžiadať opatrenia zamerané na zabezpečenie environmentálnej ochrany Arktídy.

(43)

Keďže ciele tejto smernice, a to ochranu a zachovanie morského prostredia, zabránenie jeho zhoršovaniu, a ak je to možné, jeho obnovu v oblastiach, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov tejto smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Programy opatrení a následná činnosť členských štátov by sa mali zakladať na prístupe k riadeniu ľudských činností založenom na ekosystémoch a na zásadách uvedených v článku 174 zmluvy, najmä na zásade predbežnej opatrnosti.

(45)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (19), ktorej článok 37 ustanovuje cieľ podporiť najmä integráciu vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšovania jeho kvality do politík Únie v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja.

(46)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(47)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na upravenie príloh III, IV a V k tejto smernici podľa vedeckého a technického pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(48)

Komisia by tiež mala byť splnomocnená na ustanovovanie kritérií a metodických noriem použitia členskými štátmi a na prijímanie špecifikácií a normalizovaných metód monitorovania a posudzovania. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

chrániť a zachovávať morské prostredie, zabraňovať jeho znečisťovaniu alebo ak je to možné, obnovovať morské ekosystémy v oblastiach, v ktorých boli vystavené nepriaznivým vplyvom;

b)

predchádzať prísunom do morského prostredia a znižovať ich v záujme postupného odstraňovania znečistenia v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 8 s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnemu závažnému vplyvu na morskú biodiverzitu, morské ekosystémy, ľudské zdravie alebo legitímne využívanie mora ani k ich ohrozeniu.

1.

„morské vody“ sú:

2.

„morský región“ je región mora vymedzený podľa článku 4. Morské regióny a ich subregióny sú určené na účely uľahčenia vykonávania tejto smernice a pri ich určovaní sa zohľadnili hydrologické, oceánografické a biogeografické vlastnosti;

3.

„morská stratégia“ je stratégia, ktorá sa má vypracovať a vykonať vzhľadom na každý dotknutý morský región alebo subregión, ako sa uvádza v článku 5;

4.

„environmentálny stav“ je celkový stav prostredia v morských vodách, pričom sa berie do úvahy štruktúra, funkcie a procesy morských ekosystémov, ktoré ho tvoria, spolu s prirodzenými fyziografickými, geografickými, biologickými, geologickými a klimatickými faktormi, ako aj fyzikálnymi, akustickými a chemickými podmienkami vrátane tých, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti v príslušnej oblasti alebo mimo nej;

5.

„dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav morských vôd, ktoré tvoria ekologicky rozmanité a dynamické oceány a moria, ktoré sú v rámci štandardných podmienok čisté, zdravé a produktívne, a využívanie morského prostredia je na trvalo udržateľnej úrovni, a teda zachováva potenciál na využitie a činnosti súčasných a budúcich generácií, a to:

Dobrý environmentálny stav sa určí na úrovni morského regiónu alebo subregiónu uvedeného v článku 4 a na základe generických kvalitatívnych deskriptorov uvedených v prílohe I. S cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav sa uplatňuje adaptabilné riadenie na základe ekosystémového prístupu;

6.

„kritériá“ sú rozlišujúce technické vlastnosti, ktoré sú úzko spojené s kvalitatívnymi deskriptormi;

7.

„environmentálny cieľ“ je kvalitatívne alebo kvantitatívne vyjadrenie želaného stavu jednotlivých zložiek morských vôd a tlakov a vplyvov na morské vody pre každý morský región alebo subregión. Environmentálne ciele sa stanovujú v súlade s článkom 10;

8.

„znečistenie“ je priame alebo nepriame preniknutie látok alebo energie do morského prostredia v dôsledku ľudskej činnosti vrátane podmorského hluku spôsobeného ľuďmi, ktorý vyvoláva alebo by mohol vyvolať také škodlivé účinky ako poškodenie živých zdrojov a morských ekosystémov vrátane poklesu biodiverzity, ohrozenie ľudského zdravia, obmedzovanie morských činností vrátane rybolovu, turistického ruchu a rekreácie a iných legitímnych spôsobov využívania morí, zníženie kultúry používania morskej vody a zníženie komfortu alebo vo všeobecnosti narušenie trvalo udržateľného využívania morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom;

9.

„regionálna spolupráca“ je spolupráca a koordinácia činností medzi členskými štátmi, a ak je to možné, spolu s tretími krajinami, pod ktorých právomoc patrí rovnaký morský región alebo subregión, na účely vypracovania a vykonávania morských stratégií;

10.

„regionálny morský dohovor“ je ktorýkoľvek z medzinárodných dohovorov alebo ktorákoľvek z medzinárodných dohôd spolu so svojím riadiacim orgánom ustanovený na účely ochrany morského prostredia morských regiónov uvedených v článku 4, ako napr. Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora, Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku a Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora.

a)

Baltské more;

b)

severovýchodná časť Atlantického oceánu;

c)

Stredozemné more;

d)

Čierne more.

a)

v severovýchodnej časti Atlantického oceánu:

b)

v Stredozemnom mori:

a)

príprava:

b)

programy opatrení:

a)

dotknuté členské štáty informujú Komisiu o svojom zmenenom harmonograme a postupujú podľa neho;

b)

Komisia sa vyzve, aby zvážila poskytnutie podpory členským štátom pre ich zvýšené úsilie o zlepšenie morského prostredia tým, že daný región stanoví za pilotný projekt.

a)

analýzu základných čŕt a vlastností a súčasného environmentálneho stavu týchto vôd založenú na orientačnom zozname prvkov stanovenom v tabuľke 1 prílohy III, ktorá zahŕňa fyzikálno-chemické vlastnosti, typy biotopu, biologické zložky a hydromorfológiu;

b)

analýzu prevládajúcich tlakov a vplyvov, vrátane ľudskej činnosti, na environmentálny stav týchto vôd, ktorá:

c)

hospodársku a sociálnu analýzu využitia týchto vôd a náklady vyplývajúce zo zhoršovania stavu morského prostredia.

a)

hodnotiace metódy boli konzistentné v celom morskom regióne alebo subregióne;

b)

sa zohľadnili cezhraničné vplyvy a črty.

a)

konzistentnosť monitorovacích metód v morskom regióne alebo subregióne a uľahčili tým porovnateľnosť výsledkov monitorovania;

b)

zohľadnenie príslušných cezhraničných vplyvov a čŕt.

a)

činnosť alebo nečinnosť, za ktorú dotknutý členský štát nie je zodpovedný;

b)

prírodné príčiny;

c)

vyššia moc;

d)

modifikácie alebo úpravy fyzikálnych vlastností morských vôd spôsobené činnosťami uskutočnenými z dôvodov prvoradého verejného záujmu, ktorý prevážil nad negatívnym vplyvom na životné prostredie vrátane akéhokoľvek cezhraničného vplyvu;

e)

prírodné podmienky, ktoré neumožňujú, aby sa zlepšenie stavu dotknutých morských vôd dosiahlo načas.

a)

počiatočné posúdenie a stanovenie dobrého environmentálneho stavu ustanovené v článku 8 ods. 1 a v článku 9 ods. 1;

b)

environmentálne ciele stanovené podľa článku 10 ods. 1;

c)

monitorovacie programy vypracované podľa článku 11 ods. 1;

d)

programy opatrení vypracované podľa článku 13 ods. 2

a)

počiatočné posúdenie a určenie dobrého environmentálneho stavu, ako je ustanovené v článku 8 ods. 1 a v článku 9 ods. 1;

b)

environmentálne ciele stanovené podľa článku 10 ods. 1;

c)

monitorovacie programy vypracované podľa článku 11 ods. 1;

d)

programy opatrení vypracované podľa článku 13 ods. 2.

a)

prehľad o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice;

b)

prehľad o stave morského prostredia v Spoločenstve vypracovaný v koordinácii s Európskou environmentálnou agentúrou a s príslušnými regionálnymi morskými a rybárskymi organizáciami a dohovormi;

c)

prehľad morských stratégií spolu s návrhmi na ich vylepšenie;

d)

súhrn informácií od členských štátov získaných podľa článkov 12 a 16 a súhrn posúdení, ktoré vypracovala Komisia v súlade s článkom 16 a vo vzťahu k informáciám, ktoré dostala od členských štátov podľa článku 15;

e)

súhrn odpovedí na všetky správy, ktoré členské štáty zaslali Komisii podľa článku 18;

f)

súhrn odpovedí na pripomienky Európskeho parlamentu a Rady k predchádzajúcim morským stratégiám;

g)

prehľad príspevku iných príslušných politík Spoločenstva k dosiahnutiu cieľov tejto smernice.

a)

sa môžu prijať metodické normy na uplatňovanie príloh I, III, IV a V;

b)

sa môžu prijať technické formáty na účely prenosu a spracovania údajov vrátane štatistických a kartografických údajov.