17.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 318/17

(1)

Smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (1) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (2). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Verejné podniky zohrávajú významnú úlohu v národnom hospodárstve členských štátov.

(3)

Členské štáty niekedy udeľujú určitým podnikom osobitné alebo výlučné práva, prípadne poskytujú náhradu vo forme platby alebo poskytujú iný druh náhrad určitým podnikom, ktoré boli poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Tieto podniky často vstupujú do súťaže s inými podnikmi.

(4)

Článok 295 zmluvy stanovuje, že zmluva v nijakom prípade nebude zasahovať do pravidiel, ktorými sa v členských štátoch riadi systém vlastníctva majetku. Medzi verejnými a súkromnými podnikmi sa nesmie uskutočňovať bezdôvodná diskriminácia pri uplatňovaní pravidiel súťaže. Táto smernica sa má uplatňovať tak vo verejných, ako aj v súkromných podnikoch.

(5)

Zmluva vyžaduje, aby Komisia zaistila, že členské štáty neposkytujú verejným ani súkromným podnikom pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(6)

Avšak zložitosť finančných vzťahov medzi vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci a verejnými podnikmi môže klásť prekážky pri plnení tejto úlohy.

(7)

Spravodlivé a účinné uplatňovanie pravidiel zmluvy, ktoré sa týkajú pomoci verejným a súkromným podnikom, je možné dosiahnuť, iba ak budú tieto finančné vzťahy transparentné.

(8)

Taká transparentnosť uplatnená na verejné podniky by mala umožňovať zreteľné rozlíšenie medzi postavením štátu ako orgánu verejnej moci a štátu ako vlastníka.

(9)

Článok 86 ods. 1 zmluvy ukladá členským štátom povinnosti týkajúce sa verejných podnikov a tých podnikov, ktorým udelili osobitné alebo výlučné práva. Článok 86 ods. 2 zmluvy sa vzťahuje na podniky, ktoré boli poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Článok 86 ods. 3 zmluvy vyžaduje, aby Komisia zabezpečila uplatňovanie ustanovení daného článku a za týmto účelom jej poskytuje nevyhnutné osobitné nástroje. Aby sa zabezpečilo uplatňovanie ustanovení článku 86 zmluvy musí mať Komisia k dispozícii potrebné informácie. Uvedené predpokladá definovanie osobitných podmienok za účelom dosiahnutia podobnej transparetnosti.

(10)

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie pod pojmami „orgány verejnej moci“ a „verejné podniky“.

(11)

Členské štáty majú rozdielne administratívne územné štruktúry. Táto smernica sa týka orgánov verejnej moci členských štátov na všetkých úrovniach.

(12)

Orgány verejnej moci môžu uplatňovať dominantný vplyv na správanie verejných podnikov nielen vtedy, ak sú vlastníkom alebo v nich majú väčšinový podiel, ale tiež prostredníctvom právomocí, ktoré majú v ich riadiacich alebo dozorných orgánoch, buď na základe pravidiel, ktoré riadia podnik, alebo spôsobu, ktorým sú rozdelené akcie.

(13)

Poskytovanie verejných prostriedkov verejným podnikom sa môže uskutočňovať priamo alebo nepriamo. Transparentnosť musí byť dosiahnutá bez ohľadu na spôsob, akým sú verejné prostriedky poskytované. Môže byť tiež potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii náležité informácie vzhľadom na dôvody takéhoto poskytovania verejných zdrojov a ich skutočného použitia.

(14)

Komplikovaná situácia rozličných foriem verejných a súkromných podnikov, ktorým boli udelené osobitné alebo výlučné práva, alebo ktorým bolo zverené vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj celý rozsah činností, ktoré môžu vykonávať jednotlivé podniky, spolu s rozdielnym stupňom liberalizácie trhu v jednotlivých členských štátoch by mohli skomplikovať uplatňovanie pravidiel súťaže a najmä článku 86 zmluvy. Preto je potrebné, aby členské štáty a Komisia mali podrobné údaje o vnútornej finančnej a organizačnej štruktúre takýchto podnikov, a to najmä samostatné a spoľahlivé účtovanie súvisiace s jednotlivými aktivitami, ktoré podniky vykonávajú.

(15)

Účtovanie musí vykazovať rozdiel medzi jednotlivými aktivitami, ako aj výdavky a príjmy súvisiace s každou aktivitou a takisto metódy prideľovania a rozdeľovania výdavkov a príjmov. Tieto samostatné účty musia byť k dispozícii vo vzťahu – na jednej strane – k produktom a službám, kvôli ktorým členské štáty udelili osobitné alebo výlučné práva, alebo k podnikom, ktorým zverili vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj – na druhej strane – ku každému ďalšiemu produktu alebo službe, ktoré patria medzi aktivity podniku. Povinnosť viesť samostatné účty sa nemá vyžadovať od podnikov, ktorých činnosť je obmedzená na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ktoré nevykonávajú činnosti mimo rámca takýchto služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Zdá sa, že nie je potrebné vyžadovať rozdelenie účtov patriacich do sféry služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo do sféry osobitných alebo výlučných práv, pokiaľ to nie je potrebné na rozdelenie výdavkov a príjmov medzi tieto služby a produkty a tie, ktoré nepatria medzi služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo osobitné a výlučné práva.

(16)

Vyžadovať od členských štátov, aby zabezpečili, že relevantné podniky budú viesť samostatné účtovanie, je najlepším spôsobom, ako možno dosiahnuť čestné a efektívne uplatňovanie pravidiel súťaže v týchto podnikoch. Komisia prijala v roku 1996 oznámenie o službách všeobecného záujmu v Európe (3), doplnené ďalším oznámením v roku 2001 (4), v ktorom zdôrazňuje ich dôležitosť. Je potrebné zohľadniť dôležitosť sektorov, ktoré zahŕňajú služby všeobecného záujmu, ako aj možnú silnú pozíciu relevantných podnikov na trhu a ohrozenie vznikajúcej súťaže v tých oblastiach, ktoré sa liberalizujú. V súlade so zásadou proporcionality je potrebné a vhodné, aby sa v záujme dosiahnutia základného cieľa – transparentnosti – stanovili pravidlá o vedení samostatných účtov. Táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov realizovaných v súlade s ustanoveniami tretieho odseku článku 5 zmluvy.

(17)

V ustanoveniach o určitých sektoroch, ktoré schválilo Spoločenstvo sa od členských štátov a niektorých podnikov žiada, aby viedli samostatné účtovanie. Je to potrebné na to, aby sa zabezpečil rovnaký prístup ku všetkým ekonomickým aktivitám v celom Spoločenstve a aby sa rozšírilo požadovanie samostatného účtovania vo všetkých porovnateľných situáciách. Táto smernica nemá meniť a dopĺňať špecifické predpisy, ktoré sa na ten istý účel nachádzajú v iných ustanoveniach Spoločenstva, a nemá sa uplatňovať na tie aktivity podnikov, ktoré spadajú pod tieto ustanovenia.

(18)

Niektoré podniky by mali byť vyňaté z uplatňovania tejto smernice na základe výšky ich obratu. Toto sa uplatňuje na verejné podniky, ktorých obchodná činnosť nie je vykonávaná v rozsahu, ktorý by odôvodňoval administratívne bremeno spojené so zabezpečením transparentnosti. Vzhľadom na obmedzený potenciál ovplyvňovania obchodu medzi členskými štátmi nie je v súčasnosti potrebné vyžadovať samostatné účtovanie v súvislosti s poskytovaním určitých kategórií služieb.

(19)

Táto smernica neovplyvňuje uplatňovanie iných ustanovení zmluvy, a to najmä jej článku 86 ods. 2, článkov 88 a 296, ako ani iných pravidiel, ktoré upravujú oznamovanie informácií členských štátov Komisii.

(20)

V prípade, že sa náhrada poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu viaže na určité obdobie na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, nejaví sa, že by bolo potrebné vyžadovať od podnikov, aby viedli samostatné účtovanie.

(21)

Predmetné podniky sa zúčastňujú hospodárskej súťaže s ostatnými podnikmi, mali by byť získané informácie predmetom služobného tajomstva.

(22)

Systém vykazovania, založený na ex post facto, kontrolujúci finančné toky medzi orgánmi verejnej moci a verejnými podnikmi, ktoré pôsobia vo výrobnom sektore, umožní Komisii plniť si svoje záväzky. Tento systém kontroly musí obsahovať špecifické finančné informácie.

(23)

Aby sa obmedzilo administratívne bremeno členských štátov, systém vykazovania by mal využívať verejne dostupné údaje a informácie pre väčšinu akcionárov. Prezentácia konsolidovaných správ je dovolená. Nekompatibilná pomoc najdôležitejším podnikom vo výrobnom sektore bude mať vplyv na narušenie súťaže na spoločnom trhu. Takéto vykazovanie sa v súčasnosti môže obmedziť na podniky s ročným obratom vyšším ako 250 miliónov EUR.

(24)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

a)

verejné fondy sú prostredníctvom orgánov verejnej moci priamo dostupné pre zainteresované verejné podniky;

b)

orgány verejnej moci poskytujú verejné fondy prostredníctvom verejných podnikov alebo finančných inštitúcií;

c)

verejné fondy sa využívajú skutočne na ten účel, na ktorý boli určené.

a)

výdavky a príjmy súvisiace s jednotlivými aktivitami;

b)

všetky podrobnosti súvisiace s postupom pri rozdeľovaní a prideľovaní výdavkov a príjmov na jednotlivé aktivity.

a)

„orgány verejnej moci“ označujú všetky verejné orgány vrátane štátnych a regionálnych, miestnych a všetkých ostatných územných orgánov;

b)

„verejné podniky“ označujú všetky podniky, na ktoré môžu mať orgány verejnej moci, a to priamo alebo nepriamo, dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadia.

Dominantný vplyv orgánov verejnej moci sa predpokladá vtedy, keď tieto orgány priamo alebo nepriamo vo vzťahu k podniku:

c)

„verejné podniky, ktoré pôsobia vo výrobnom sektore“ označujú všetky podniky, v ktorých výroba ako základná oblasť činnosti predstavuje najmenej 50 % ročného obratu; ide o tie podniky, ktorých prevádzka spadá do oddielu D – Výroba, pododdiel DA až po pododdiel DN vrátane klasifikácie NACE (Rev. 1) (5);

d)

„podnik, od ktorého sa vyžaduje viesť oddelené účty“, je akýkoľvek podnik, ktorý požíva osobitné alebo výhradné právo priznané členským štátom podľa článku 86 ods. 1 zmluvy alebo je poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 86 ods. 2 zmluvy, ktorý prijíma náhradu za služby vo verejnom záujme v akejkoľvek forme vo vzťahu k takýmto službám a ktorý prevádzkuje ďalšie činnosti;

e)

„iné činnosti“ označujú na jednej strane všetky produkty alebo služby, v súvislosti s ktorými boli podniku udelené osobitné alebo výlučné práva, alebo všetky služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorými bol podnik poverený, a na druhej strane každý ďalší osobitný produkt, v súvislosti s ktorým podnik vykonáva určité činnosti;

f)

„výlučné práva“ označujú tie práva, ktoré členský štát udeľuje jednému podniku prostredníctvom akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo administratívneho právneho úkonu, ktorým sa preň rezervuje právo poskytovať služby alebo vykonávať aktivity v medziach daného geografického územia;

g)

„osobitné práva“ označujú práva, ktoré členský štát udelil obmedzenému počtu podnikov prostredníctvom akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo administratívneho právneho úkonu, ktorým sa v medziach daného geografického územia:

a)

náhrada prevádzkových strát;

b)

poskytovanie kapitálu;

c)

nenávratné príspevky alebo pôžičky za zvýhodnených podmienok;

d)

poskytovanie finančných výhod v podobe zrieknutia sa zisku alebo nevymáhania pohľadávok;

e)

vzdanie sa obvyklého výnosu z použitých verejných prostriedkov;

f)

náhrada za finančné bremená uložené orgánmi verejnej moci.

a)

vnútorné účty zodpovedajúce jednotlivým činnostiam sú samostatné;

b)

všetky výdavky a príjmy sa správne rozdeľujú na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov;

c)

zásady účtovania nákladov, podľa ktorých sa vedú samostatné účty, sú jasne stanovené.

a)

verejnými podnikmi, pokiaľ ide o služby, ktorých poskytovanie pravdepodobne neovplyvní obchod medzi členskými štátmi vo väčšom rozsahu;

b)

centrálnymi bankami;

c)

štátnymi úverovými inštitúciami, pokiaľ ide o depozit štátnych fondov, vložených orgánmi verejnej moci za bežných obchodných podmienok;

d)

verejnými podnikmi, ktorých celkový čistý ročný obrat v období dvoch finančných rokov, ktoré predchádzajú tomu roku, v ktorom sa poskytnú alebo využijú fondy podľa článku 1 ods. 1, bol menej ako 40 miliónov EUR. Avšak pre štátne úverové inštitúcie je zodpovedajúcim limitom konečná bilancia 800 miliónov EUR.

a)

podniky poskytujúce služby, ktoré pravdepodobne vo väčšom rozsahu neovplyvnia obchod medzi členskými štátmi;

b)

podniky, ktorých celkový čistý ročný obrat počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich ktorémukoľvek takému roku, v ktorom využívajú osobitné alebo výlučné práva udelené členským štátom na základe článku 86 ods. 1 zmluvy, alebo počas ktorého boli poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na základe článku 86 ods. 2 zmluvy, nedosiahol 40 miliónov EUR, avšak pre štátne úverové inštitúcie je zodpovedajúcim limitom konečná bilancia 800 miliónov EUR;

c)

na podniky, ktoré boli poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na základe článku 86 ods. 2 zmluvy, ak náhrady v akejkoľvek forme, ktoré získajú, boli viazané na určité obdobie na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu.

a)

poskytnutie akéhokoľvek podielu kapitálu alebo akoby-kapitálových fondov, podobných vo svojej podstate vlastnému imaniu, so špecifikáciou ich poskytnutia (obyčajné, preferenčné, s odloženými dividendami alebo prevoditeľnými akciami, úrokové sadzby, dividendy alebo prevoditeľné práva s nimi spojené);

b)

nenávratné granty alebo granty, ktoré sú návratné za určitých okolností;

c)

poskytnutie akýchkoľvek úverov podniku, vrátanie prečerpaní a splátok kapitálových injekcií, s uvedením úrokových sadzieb a podmienok poskytnutia úveru a jeho záruky, ak nejaká bola, veriteľovi zo strany podniku, ktorý dostal úver;

d)

záruky poskytnuté podniku zo strany orgánov verejnej moci týkajúcich sa financovania úveru (špecifikovať podmienky a poplatky, ktoré podnik zaplatil za tieto záruky);

e)

vyplatené dividendy a nerozdelené zisky;

f)

rôzne iné formy štátnej intervencie, najmä odpustenie čiastok, ktoré verejný podnik dlhuje štátu, vrátane splátok úveru, grantov, platenia dane právnických osôb, platenia sociálnych dávok alebo akýchkoľvek iných poplatkov.