32004L0008

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES

z 11. februára 2004

o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopľňa smernica 92/42/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [4],

keďže:

(1) v spoločenstve sa v súčasnosti nedostatočne využíva potenciál pre používanie kogenerácie ako opatrenia na úsporu energie. Podpora vysoko účinnej kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple je prioritou spoločenstva kvôli možným prínosom kogenerácie, pokiaľ ide o úsporu primárnej energie, predchádzanie stratám v sieti a znižovanie emisií, najmä skleníkových plynov. Účinné využívanie energie formou kogenerácie môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a ku konkurencieschopnej situácii Európskej únie a jej členských štátov. Z tohto dôvodu je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí lepšie využívanie tohto potenciálu v rámci vnútorného trhu s energiou;

(2) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 [5] ustanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s elektrinou. Rozvoj kogenerácie v tejto súvislosti prispieva k zlepšovaniu konkurencie, aj pokiaľ ide o nových účastníkov trhu;

(3) zelená kniha s názvom "K európskej stratégii bezpečnosti dodávky energie" zdôrazňuje, že Európska únia je extrémne závislá od vonkajších dodávok energie, na ktoré v súčasnosti pripadá 50 % požiadaviek, a ak súčasné trendy pretrvajú, predpokladá sa, že do roku 2030 tento podiel vzrastie na 70 %. Závislosť od dovozu a rastúce podiely dovozu zvyšujú riziko prerušenia dodávky alebo ťažkostí s nimi. Bezpečnosť dodávky by však nemala byť ponímaná len ako záležitosť znižovania závislosti od dovozu a zvyšovania domácej výroby. Bezpečnosť dodávky si vyžaduje široký rozsah strategických iniciatív zameraných okrem iného aj na diverzifikáciu zdrojov a technológií a zlepšovanie medzinárodných vzťahov. Zelená kniha ďalej zdôraznila, že bezpečnosť dodávky energie je veľmi dôležitá pre budúci trvalo udržateľný rozvoj. Zelená kniha prichádza k záveru, že prijatie nových opatrení na znižovanie dopytu po energii je veľmi dôležité, pokiaľ ide o znižovanie závislosti od dovozu, aj kvôli obmedzovaniu emisií skleníkových plynov. Európsky parlament vo svojom uznesení o zelenej knihe [6] z 15. novembra 2001 požiadal o stimuly, ktoré podporia prechod k účinným zariadeniam na výrobu energie vrátane kombinovanej výroby tepla a elektriny;

(4) komunikácia Komisie "Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet – stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie" predložená na zasadaní Európskej rady v Göteborgu, ktoré sa konalo v dňoch 15. a 16. júna 2001, určilo klimatickú zmenu ako jednu z hlavných prekážok trvalo udržateľného rozvoja a zdôraznilo potrebu zvýšeného využívania čistej energie a jasného postupu zameraného na znižovanie dopytu po energii;

(5) zvýšené využívanie kogenerácie zamerané na dosahovanie úspor primárnej energie by mohlo vytvoriť dôležitú súčasť súboru opatrení potrebných na plnenie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy a akéhokoľvek súboru stratégií zameraných na plnenie ďalších záväzkov. Komisia vo svojej komunikácii o realizácii prvej fázy Európskeho programu pre zmenu klímy určila podporu kogenerácie ako jedno z opatrení potrebných na znižovanie emisií skleníkových plynov z energetického sektora a ohlásila svoj úmysel predložiť v roku 2002 návrh smernice o podpore kogenerácie;

(6) Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. septembra 2002 o oznámení Komisie o uskutočnení prvej fázy Európskeho programu klimatickej zmeny [7] víta myšlienku predložiť návrh, ktorým sa posilnia opatrenia spoločenstva na podporu využívania kombinovanej výroby tepla a elektriny (KGJ) a žiada o rýchle prijatie smernice o podpore KGJ;

(7) dôležitosť kogenerácie bola uznaná aj uznesením Rady z 18. decembra 1997 [8] a uznesením Európskeho parlamentu z 15. mája 1998 [9] o stratégii spoločenstva na podporu kombinovanej výroby tepla a elektriny;

(8) Rada vo svojich záveroch z 30. mája 2000 a z 5. decembra 2000 potvrdila Akčný plán Komisie pre energetickú účinnosť a určila podporu kogenerácie ako jednu z krátkodobých prioritných oblastí. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2001 o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť [10] požiadal Komisiu, aby predložila návrhy ustanovujúce spoločné pravidlá pre podporu kogenerácie tam, kde to má environmentálny zmysel;

(9) smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 týkajúca sa integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania [11], smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení do ovzdušia [12] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov [13] zdôrazňujú potrebu posudzovať potenciál pre kogeneráciu v nových zariadeniach;

(10) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov [14] vyžaduje, aby členské štáty v prípade nových budov s celkovou užitočnou podlahovou plochou viac než 1000 m2 zabezpečili, že pred začiatkom ich výstavby sa uváži a zohľadní technická, environmentálna a ekonomická realizovateľnosť alternatívnych systémov, ako je kombinovaná výroba tepla a elektriny;

(11) v tejto smernici je vysoko účinná kogenerácia definovaná úsporami energie dosiahnutými kombinovanou výrobou namiesto samostatnej výroby tepla a elektriny. Nárok na označenie "vysoko účinná kogenerácia" vzniká v prípade, že úspory energie sú vyššie než 10 %. Kvôli maximalizácii úspor energie a zabráneniu stratám v úsporách energie musí byť venovaná najvyššia pozornosť podmienkam činnosti kogeneračných jednotiek;

(12) V súvislosti s vyhodnocovaním úspor primárnej energie je dôležité zohľadňovať situáciu členských štátov, v ktorých sa väčšina spotreby elektriny pokrýva dovozom;

(13) Kvôli transparentnosti je dôležité prijať harmonizovanú základnú definíciu kogenerácie. Ak sú kogeneračné zariadenia vybavené tak, že samostatne vyrábajú elektrinu alebo teplo, takáto výroba by sa pre potreby vydania záruky pôvodu a na štatistické účely nemala považovať za kogeneráciu;

(14) aby sa zabezpečilo, že podpora kogenerácie v kontexte tejto smernice je založená na dopyte po využiteľnom teple a úsporách primárnej energie, je potrebné stanoviť kritériá určovania a hodnotenia energetickej účinnosti výroby kogeneráciou určenej podľa základnej definície;

(15) všeobecným cieľom tejto smernice by malo byť vytvorenie harmonizovanej metódy výpočtu množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou a potrebného návodu na jej realizáciu pri zohľadnení metodík ako sú metodiky, ktoré v súčasnosti vypracovávajú európske organizácie pre normalizáciu. Táto metóda by sa mala dať prispôsobiť tak, aby zohľadňovala technický pokrok. Uplatnenie výpočtov na mikrokogeneračné jednotky v prílohách II a III by mohlo byť v súlade so zásadou proporcionality založené na hodnotách vyplývajúcich z procesu typových skúšok certifikovaných príslušným nezávislým orgánom;

(16) definície kogenerácie a vysoko účinnej kogenerácie použité v tejto smernici nevylučujú používanie iných definícií vo vnútroštátnych právnych predpisoch na iné účely než na účely uvedené v tejto smernici. Okrem toho je vhodné prevziať príslušné definície uvedené v smernici 2003/54/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrinou [15];.

(17) meranie množstva využiteľného tepla na výstupe v mieste prevádzky kogeneračného zariadenia zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa výhody využiteľného tepla vyrobeného kogeneráciou nestratili vo vysokých stratách tepla v distribučných sieťach;

(18) pomer elektriny k teplu je technická charakteristika, ktorú je potrebné definovať kvôli výpočtu množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou;

(19) na účel tejto smernice sa môže definícia "kogeneračných jednotiek" vzťahovať aj na zariadenia, v ktorých je možné vyrábať len elektrickú energiu alebo len tepelnú energiu, ako sú pomocné spaľovacie jednotky a jednotky na prídavné spaľovanie. Výstup z týchto zariadení by sa pre potreby vydania záruky pôvodu a na štatistické účely nemal považovať za kogeneráciu.

(20) definícia "kogenerácie malých výkonov" sa vzťahuje okrem iného aj na mikrokogeneračné jednotky a distribuované kogeneračné jednotky, ako sú kogeneračné jednotky zásobujúce izolované oblasti alebo uspokojujúce obmedzený dopyt obyvateľstva, komerčnej sféry alebo priemyslu;

(21) kvôli zlepšeniu transparentnosti voľby spotrebiteľa medzi elektrinou vyrobenou kogeneráciou a elektrinou vyrobenou na základe iných metód je potrebné zabezpečiť, aby bolo možné garantovať pôvod vysoko účinnej kogenerácie na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti. Programy záruk pôvodu samotné neposkytujú právo požívať prospech z národných podporných mechanizmov;

(22) je dôležité, aby bolo možné všetky formy elektriny vyrobenej vysoko účinnou kogeneráciou pokryť zárukami pôvodu. Je dôležité jasne odlišovať záruky pôvodu od výmenných certifikátov;

(23) kvôli zabezpečeniu väčšieho prieniku kogenerácie na trh v strednodobom horizonte je vhodné požiadať všetky členské štáty, aby prijali a uverejnili správu analyzujúcu národný potenciál pre vysoko účinnú kogeneráciu, a aby do tejto správy zaradili samostatnú analýzu prekážok kogenerácie a opatrení prijatých na zabezpečenie spoľahlivosti systému záruk;

(24) verejná podpora by mala byť zlúčiteľná s ustanoveniami metodík spoločenstva pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia [16] vrátane ustanovení, ktoré zabezpečujú, aby sa táto pomoc nekumulovala. Tieto metodiky v súčasnosti umožňujú určité typy verejnej podpory, ak je možné preukázať, že podporné opatrenia sú prospešné, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, pretože účinnosť premeny je zvlášť vysoká, pretože tieto opatrenia umožnia znižovať spotrebu energie, alebo preto, že výrobný proces bude menej poškodzovať životné prostredie. Táto podpora bude v niektorých prípadoch potrebná na to, aby sa ďalej využíval potenciál pre kogeneráciu, najmä aby sa zohľadnila potreba internalizácie externých nákladov;

(25) systémy verejnej podpory vytvorené na podporu kogenerácie by mali byť zamerané hlavne na podporu kogenerácie založenej na ekonomicky zdôvodnenom dopyte po teple a chladení;

(26) členské štáty používajú na národnej úrovni rôzne mechanizmy podpory kogenerácie vrátane investičnej pomoci, daňových výnimiek alebo zníženia daní, zelených certifikátov a programov priamej cenovej podpory. Jedným dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je garantovanie správneho fungovania týchto mechanizmov kvôli udržaniu dôvery investorov dovtedy, kým nebude uvedený do činnosti harmonizovaný rámec spoločenstva. Komisia má v úmysle monitorovať situáciu a podávať správy o skúsenostiach získaných s uplatňovaním národných podporných programov;

(27) na prenos a distribúciu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kogeneráciou by sa mali vzťahovať ustanovenia článku 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 smernice 2001/77/ES, ako aj príslušné ustanovenia smernice 2003/54/ES. Dovtedy, kým sa výrobca využívajúci kogeneráciu nestane oprávneným odberateľom podľa vnútroštátnych právnych predpisov v zmysle článku 21 ods. 1 smernice 2003/54/ES, mali by byť tarify súvisiace s nákupom dodatočnej elektriny, ktorú niekedy potrebujú výrobcovia využívajúci kogeneráciu, stanovené podľa objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Najmä v prípade kogeneračných jednotiek malého výkonu a mikrogeneračných jednotiek je možné na základe oznámenia Komisii uľahčiť prístup do siete elektriny vyrábanej vysoko účinnou kogeneráciou;

(28) vo všeobecnosti je nepravdepodobné, že kogeneračné jednotky do 400 kW, na ktoré sa vzťahujú definície uvedené v smernici Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových horúcovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá [17], splnia minimálne požiadavky na účinnosť stanovené v uvedenej smernici a z tohto dôvodu by mali byť vylúčené spod rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice;

(29) osobitná štruktúra sektora kogenerácie, do ktorej patria mnohí malí a strední výrobcovia, by sa mala zohľadniť najmä pri posudzovaní administratívnych postupov pre získanie povolenia na výstavbu kogeneračnej kapacity;

(30) v rámci účelu tejto smernice, ktorým je vytvorenie rámca pre podporu kogenerácie, je dôležité zdôrazniť potrebu stabilného hospodárskeho a administratívneho prostredia pre investície do nových kogeneračných zariadení. Členské štáty by mali byť podnecované, aby túto potrebu riešili tak, že budú navrhovať podporné programy s dobou trvania najmenej štyri roky a vyhýbať sa častým zmenám administratívnych postupov atď. Členské štáty by okrem toho mali byť podnecované, aby zabezpečili, že podporné programy budú rešpektovať zásadu zmeny; celková účinnosť a trvalá udržateľnosť kogenerácie je závislá od mnohých faktorov, ako je použitá technológia, typy palív, záťažové krivky, veľkosť jednotky, a tiež od vlastností tepla.

(31) Z praktických dôvodov a na základe skutočnosti, že využívanie vyrobeného tepla na rôzne účely si vyžaduje rôzne teplotné úrovne tohto tepla, a že tieto a iné rozdiely ovplyvňujú účinnosti kogenerácie, mala by byť kogenerácia rozdelená na triedy, ako je "priemyselná kogenerácia", "vykurovacia kogenerácia" a "poľnohospodárska kogenerácia";

(32) v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality ustanovenými v článku 5 zmluvy by mali byť na úrovni spoločenstva ustanovené všeobecné zásady vytvárajúce rámec pre podporu kogenerácie na vnútornom trhu s energiou, ale podrobná realizácia by mala byť ponechaná na členských štátoch, čo každému členskému štátu umožňuje zvoliť si režim, ktorý najlepšie zodpovedá jeho konkrétnej situácii. Táto smernica sa obmedzuje na minimum, ktoré je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a nezachádza za rámec toho, čo je na tento účel potrebné;

(33) opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna, ktorou sa ustanovujú postupy pre uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu [18],

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť bezpečnosť dodávky vytvorením rámca na podporu a rozvoj vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny založenej na dopyte po využiteľnom teple a úsporách primárnej energie na vnútornom trhu s energiou pri zohľadnení osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na kogeneráciu definovanú v článku 3 a kogeneračné technológie uvedené v prílohe I.

Článok 3

Definície

Na účel tejto smernice platia nasledujúce definície:

a) "kogenerácia" je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b) "využiteľné teplo" je teplo vyrobené v kogeneračnom procese určené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple alebo chladení;

c) "ekonomicky zdôvodnený dopyt" je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia, ktorý by bol v opačnom prípade uspokojený za trhových podmienok inými procesmi výroby energie než je kogenerácia;

d) "elektrina vyrobená kogeneráciou" je elektrina, ktorá bola vyrobená v procese spojenom s výrobou využiteľného tepla, a ktorej množstvo sa počíta v súlade s metodikou ustanovenou v prílohe II;

e) "záložná elektrina" je elektrina dodávaná prostredníctvom elektrickej siete vždy, keď sa kogeneračný proces preruší, vrátane období údržby, alebo keď v ňom príde k poruche;

f) "špičková elektrina" je elektrina dodávaná prostredníctvom elektrickej siete v prípadoch, keď je dopyt po elektrine vyšší než množstvo elektriny vyrobené v kogeneračnom procese;

g) "celková účinnosť" je ročný súčet množstva vyrobenej elektrickej a mechanickej energie a vyrobeného využiteľného tepla delený množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu tepla v kogeneračnom procese a na hrubú výrobu elektrickej a mechanickej energie;

h) "účinnosť" je účinnosť vypočítaná na základe "výhrevností" palív (označovaných tiež ako "dolné výhrevnosti");

i) "vysoko účinná kogenerácia" je kogenerácia spĺňajúca kritériá stanovené v prílohe III;

j) "referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby" je účinnosť alternatívnych samostatných výrob tepla a elektriny, ktoré má nahradiť kogeneračný proces;

k) "pomer elektriny k teplu" je pomer množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou k množstvu využiteľného teplu pri prevádzke v režime úplnej kogenerácie využívajúci prevádzkové údaje konkrétnej jednotky;

l) "kogeneračná jednotka" je jednotka, ktorá je schopná pracovať v režime kogenerácie;

m) "mikrokogeneračná jednotka" je kogeneračná jednotka s maximálnym výkonom menším než 50 kWe;

n) "kogenerácia malých výkonov" sú kogeneračné jednotky s inštalovaným výkonom menej než 1 MWe;

o) "kogeneračná výroba" je súčet elektrickej a mechanickej energie a využiteľného tepla vyrobených kogeneráciou.

Okrem toho platia príslušné definície uvedené v smernici 2003/54/ES a v smernici 2001/77/ES.

Článok 4

Kritériá účinnosti kogenerácie

1. Na účel určenia účinnosti kogenerácie v súlade s prílohou III Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 najneskôr do 21. februára 2006 stanoví harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla. Tieto harmonizované referenčné hodnoty účinnosti pozostávajú z matice hodnôt rozlíšených podľa príslušných faktorov vrátane roku postavenia a typov palív a musia byť založené na riadne zdokumentovanej analýze zohľadňujúcej okrem iného aj údaje z prevádzkového používania v realistických podmienkach, o cezhraničnej výmene elektriny, palivovej zmesi a klimatických podmienkach, ako aj o uplatnených kogeneračných technológiách v súlade so zásadami uvedenými v prílohe III.

2. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 posúdi harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla uvedené v odseku 1, po prvý raz 21. februára 2011 a potom každé štyri roky tak, aby zohľadnila technologický vývoj a zmeny v rozložení energetických zdrojov.

3. Členské štáty vykonávajúce túto smernicu predtým, než Komisia určí harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla uvedené v odseku 1, by mali až do termínu uvedeného v odseku 1 prijať svoje národné referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla a elektriny, ktoré budú používať pri výpočte úspor primárnej energie vyrábanej kogeneráciou v súlade s metodikou ustanovenou v prílohe III.

Článok 5

Záruka pôvodu elektriny z vysokoúčinnej kogenerácie

1. Členské štáty na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti uvedených v článku 4 ods. 1 najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia týchto hodnôt zabezpečia, že pôvod elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kogeneráciou bude možné garantovať podľa objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktoré stanoví každý členský štát. Členské štáty zabezpečia, že táto záruka pôvodu elektriny umožní výrobcom preukázať, že elektrina, ktorú predávajú, je vyrobená vysokoúčinnou kogeneráciou, a že je vydaná na tento účel v nadväznosti na žiadosť od výrobcu.

2. Členské štáty môžu určiť jeden alebo viac príslušných orgánov nezávislých od výrobných alebo distribučných činností, ktoré budú vykonávať dohľad nad vydávaním záruk pôvodu uvedených v odseku 1.

3. Členské štáty alebo tieto príslušné orgány zavedú vhodné mechanizmy, ktorými zabezpečia, že záruky pôvodu sú správne aj spoľahlivé a v správe uvedenej v článku 10 ods. 1 opíšu opatrenia prijaté na zabezpečenie spoľahlivosti systému záruk.

4. Programy záruk pôvodu samotné neposkytujú právo požívať prospech z národných podporných mechanizmov.

5. Záruka pôvodu:

- presne určuje dolnú výhrevnosť palivového zdroja, z ktorého bola daná elektrina vyrobená, presne určuje spôsob využitia tepla vyrobeného spolu s elektrinou a nakoniec presne uvádza dátumy a miesta výroby,

- presne určuje množstvo elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kogeneráciou v súlade s prílohou II, ktoré táto záruka predstavuje,

- presne určuje úspory primárnej energie vypočítané v súlade s prílohou III na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti, ktoré určila Komisia spôsobom uvedeným v článku 4 ods. 1.

Členské štáty môžu do záruky pôvodu zahrnúť aj ďalšie informácie.

6. Členské štáty by si mali tieto záruky pôvodu vydané podľa odseku 1 vzájomne uznávať výhradne ako dôkaz o prvkoch uvedených v odseku 5. Každé odmietnutie uznať záruku pôvodu ako dôkaz, najmä z dôvodov týkajúcich sa predchádzania podvodom, musí byť založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách.

V prípade odmietnutia uznať záruku pôvodu môže Komisia prinútiť odmietajúcu stranu, aby záruku uznala, najmä pokiaľ ide o objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá, na ktorých je toto uznanie založené.

Článok 6

Národné potenciály pre vysokoúčinnú kogeneráciu

1. Členské štáty vypracujú analýzu národného potenciálu pre uplatnenie vysokoúčinnej kogenerácie vrátane vysokoúčinnej mikrokogenerácie.

2. Táto analýza:

- je založená na riadne zdokumentovaných vedeckých údajoch a spĺňa kritériá uvedené v prílohe IV,

- určuje celý potenciál pre dopyt po využiteľnom teple a chladení, vhodný pre uplatnenie vysokoúčinnej kogenerácie, ako aj dostupnosť palív a iných energetických zdrojov, ktoré sa majú využívať pri kogenerácii,

- obsahuje samostatnú analýzu prekážok, ktoré môžu brániť realizácii národného potenciálu pre vysokoúčinnú kogeneráciu. V tejto analýze sú zohľadnené najmä prekážky súvisiace s cenami a nákladmi na palivá a s prístupom k nim, prekážky vzhľadom na problémy s distribučnou sieťou, prekážky vzhľadom na administratívne postupy a prekážky súvisiace s internalizáciou externých nákladov v cenách energie.

3. Členské štáty posúdia pokrok smerom k zvýšeniu podielu vysokoúčinnej kogenerácie po prvý raz najneskôr do 21. februára 2007 a potom každé štyri roky na žiadosť Komisie predloženú najmenej šesť mesiacov pred príslušným termínom.

Článok 7

Podporné programy

1. Členské štáty zabezpečia, aby bola podpora kogenerácii – existujúcim a budúcim jednotkám – založená na dopyte po využiteľnom teple a na úsporách primárnej energie vzhľadom na existujúce príležitosti na znižovanie dopytu po energii prostredníctvom ekonomicky realizovateľných alebo environmentálne výhodných opatrení, ako sú iné opatrenia zamerané na energetickú účinnosť.

2. Bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy, Komisia posudzuje uplatňovanie podporných mechanizmov používaných v členských štátoch, podľa ktorých výrobca využívajúci kogeneráciu poberá na základe nariadení, ktoré vydali štátne orgány, priamu alebo nepriamu podporu, ktorá by mohla mať za účinok obmedzenie obchodu.

Komisia posúdi, či tieto mechanizmy prispievajú k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 a v článku 17 ods. 1 zmluvy.

3. V správe uvedenej v článku 11 Komisia predloží riadne zdokumentovanú analýzu skúseností získaných pri uplatňovaní a koexistencii rôznych podporných mechanizmov uvedených v odseku 2 tohto článku. V tejto správe zhodnotí úspešnosť programov podpory pri podpore využívania vysokoúčinnej kogenerácie v súlade s národnými potenciálmi uvedenými v článku 6, vrátane efektívnosti vynaloženia nákladov. V tejto správe ďalej posúdi, do akej miery prispeli tieto podporné programy k vytvoreniu stabilných podmienok pre investície do kogenerácie.

Článok 8

Záležitosti distribučnej elektrickej siete a taríf

1. Na účel zabezpečenia prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kogeneráciou platia ustanovenia článku 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 smernice 2001/77/ES, ako aj príslušné ustanovenia smernice 2003/54/ES.

2. Dovtedy, kým sa výrobca využívajúci kogeneráciu nestane podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávneným odberateľom v zmysle článku 21 ods. 1 smernice 2003/54/ES, mali by členské štáty prijať potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že tarify za nákup záložnej elektriny alebo špičkovej elektriny sa budú určovať na základe uverejnených taríf a podmienok.

3. Členské štáty môžu na základe oznámenia Komisii uľahčiť prístup do distribučnej siete elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kogeneráciou v kogeneračných jednotkách malých výkonov a v mikrokogeneračných jednotkách.

Článok 9

Administratívne postupy

1. Členské štáty alebo príslušné orgány určené členskými štátmi posudzujú existujúce právne predpisy a regulačný rámec vzhľadom na povoľovacie postupy alebo iné postupy ustanovené v článku 6 smernice 2003/54/ES, ktoré sú uplatniteľné na vysoko účinné kogeneračné jednotky.

Toto posudzovanie sa vykonáva s cieľom:

a) podnecovať navrhovanie kogeneračných jednotiek kvôli uspokojovaniu zdôvodneného dopytu po výrobe využiteľného tepla a predchádzať výrobe väčšieho množstva tepla, než je využiteľné teplo;

b) zmenšovať regulačné a mimoregulačné prekážky zvyšovania kogenerácie;

c) zjednodušovať a urýchľovať postupy na príslušnej administratívnej úrovni a

d) zabezpečovať, aby tieto pravidlá boli objektívne, transparentné a nediskriminačné a plne zohľadňovali zvláštnosti rôznych kogeneračných technológií.

2. Členské štáty v prípadoch, keď je to v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov vhodné, poskytujú informácie o dosiahnutom stupni, najmä v oblasti:

a) koordinácie medzi rôznymi administratívnymi orgánmi, pokiaľ ide o konečné termíny, prijímanie a spracovanie žiadostí o povolenia;

b) vypracovania možných metodík pre činnosti uvedené v odseku 1 a realizovateľnosti postupu rýchleho plánovania pre výrobcov využívajúcich kogeneráciu a

c) určenia orgánov, ktoré majú pôsobiť ako sprostredkovatelia v sporoch medzi orgánmi zodpovednými za vydávanie povolení a žiadateľmi o povolenia.

Článok 10

Predkladanie správ členskými štátmi

1. Členské štáty najneskôr do 21. februára 2006 uverejnia správu o výsledkoch analýzy a posúdenia vykonaného v súlade s článkom 5 ods. 3, článkom 6 ods. 1, článkom 9 ods. 1 a článkom 9 ods. 2

2. Členské štáty najneskôr do 21. februára 2007 a potom každé štyri roky na žiadosť Komisie predloženú najmenej šesť mesiacov pred príslušným termínom uverejnia správu o výsledku posúdenia uvedeného v článku 6 ods. 3

3. Členské štáty predložia Komisii v súlade s metodikou uvedenou v prílohe II po prvý raz pred koncom decembra 2004 krycie údaje za rok 2003 a potom každoročne štatistické údaje o národnej výrobe elektriny a tepla kogeneráciou.

Predkladajú aj ročné štatistické údaje o kogeneračných výkonoch a o palivách používaných pri kogenerácii. Členské štáty môžu v súlade s metodikou uvedenou v prílohe III predkladať aj štatistické údaje o úsporách primárnej energie dosiahnutých uplatňovaním kogenerácie.

Článok 11

Predkladanie správ zo strany Komisie

1. Komisia na základe správ predkladaných podľa článku 10 posúdi uplatňovanie tejto smernice a najneskôr do 21. februára 2008 a potom každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o postupe uplatňovania tejto smernice.

V tejto správe najmä:

a) posúdi pokrok v realizácii národných potenciálov pre vysoko účinnú kogeneráciu uvedených v článku 6;

b) zhodnotí rozsah, v ktorom sú pravidlá a postupy definujúce rámcové podmienky pre kogeneráciu na vnútornom trhu s energiou stanovené na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií riadne zohľadňujúcich prínosy kogenerácie;

c) preskúma skúsenosti získané pri uplatňovaní a koexistencii rôznych mechanizmov podpory kogenerácie;

d) posúdi referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby na základe súčasných technológií.

Spolu s touto správou Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade ďalšie návrhy.

2. Komisia pri posudzovaní pokroku uvedeného v odseku 1 písm. a) zváži, v akom rozsahu boli národné potenciály pre vysokoúčinnú kogeneráciu uvedené v článku 6 realizované, alebo v akom rozsahu je ich realizácia naplánovaná, tak, aby sa zohľadnili opatrenia a podmienky členského štátu vrátane klimatických podmienok, vplyvy na vnútorný trh s energiou a dôsledky iných iniciatív spoločenstva, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, ktorou sa vytvára program obchodovania s pridelenými množstvami emisií skleníkových plynov v rámci spoločenstva, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES [19].

Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade ďalšie návrhy, najmä návrhy zamerané na vypracovanie akčného plánu rozvoja vysokoúčinnej kogenerácie v spoločenstve

3. Komisia pri posudzovaní rozsahu ďalšej harmonizácie výpočtových metód uvedených v článku 4 ods. 1 zváži vplyv koexistencie výpočtov uvedených v článku 12, v prílohe II a v prílohe III na vnútorný trh s energiou, pričom zohľadní aj získané skúsenosti s národnými podpornými mechanizmami.

Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade ďalšie návrhy zamerané na ďalšiu harmonizáciu týchto výpočtových metód.

Článok 12

Alternatívne výpočty

1. Členské štáty môžu do konca roku 2010 a na základe predchádzajúceho schválenia zo strany Komisie používať na odčítanie možného množstva elektriny, ktorá nebola vyrobená kogeneráciou v kogeneračnom procese, od hlásených číselných údajov iné metódy, než je metóda ustanovená v bode b) prílohy II. Na účely uvedené v článku 5 ods. 1 a v článku 10 ods. 3 sa však množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou určuje v súlade s prílohou II.

2. Členské štáty môžu počítať úspory primárnej energie z výroby tepla a elektriny a mechanickej energie podľa bodu c) príloha III bez toho, aby použili prílohu II na vylúčenie tepla a elektriny, ktoré neboli vyrobené kogeneráciou, a ktoré sú súčasťou toho istého procesu. Takúto výrobu je možné považovať za vysokoúčinnú kogeneráciu za predpokladu, že spĺňa kritériá účinnosti uvedené v bode a) prílohy III, a že v prípade kogeneračných jednotiek s elektrickým výkonom viac než 25 MW je jej celková účinnosť vyššia než 70 %. Určenie množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou, ktoré bolo vyrobené uvedeným typom výroby, sa však pre potreby vydania záruky pôvodu a na štatistické účely vykoná v súlade s prílohou II.

3. Členské štáty môžu do konca roku 2010 definovať pomocou alternatívnej metodiky kogeneráciu ako vysokoúčinnú kogeneráciu bez toho, aby overili, či táto kogeneračná výroba spĺňa kritériá uvedené v bode a) prílohy III, ak sa na národnej úrovni preukáže, že táto kogeneračná výroba identifikovaná touto metodikou alternatívneho výpočtu v priemere spĺňa kritériá uvedené v bode a) prílohy III. Ak sa pre túto výrobu vydá záruka pôvodu, hodnota účinnosti kogeneračnej výroby stanovená v tejto záruke nesmie prekročiť prahové hodnoty kritérií uvedených v bode a) prílohy III, pokiaľ sa výpočtami vykonanými v súlade s prílohou III nepreukáže opak. Určenie množstva elektriny z kogenerácie, ktoré bolo vyrobené v takom type výroby, pre potreby vydania záruky pôvodu a na štatistické účely sa však vykoná v súlade s prílohou II.

Článok 13

Posúdenie

1. Prahové hodnoty používané pri výpočte množstva elektriny vyrobeného kogeneráciou uvedené v bode a) prílohy II sa prispôsobujú technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2

2. Prahové hodnoty používané pri výpočte účinnosti kogeneračnej výroby a úspor primárnej energie uvedené v bode a) prílohy III sa prispôsobujú technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2

3. Metodika určenia pomeru elektriny k teplu uvedená v bode d) prílohy II sa prispôsobuje technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2

Článok 14

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 15

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 21. februára 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 16

Zmena a doplnenie smernice 92/42/EHS

K článku 3 ods. 1 smernice 92/42/EHS sa dopĺňa táto zarážka:

"— kogeneračné jednotky definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou [20]."

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Štrasburgu 11. februára 2004

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

M. McDowell

[1] Ú. v. ES C 291 E, 26.11.2002, s. 182.

[2] Ú. v. EÚ C 95, 23.4.2003, s. 12.

[3] Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2003, s. 1.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. mája 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 8. septembra 2003 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z 18. decembra 2003 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

[5] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

[6] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 543.

[7] Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 172.

[8] Ú. v. ES C 4, 8.1.1998, s. 1.

[9] Ú. v. ES C 167, 1.6.1998, s. 308.

[10] Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 190.

[11] Ú. v. ES C 257, 10.10.1996, s. 26.

[12] Ú. v. ES L 309, 27.112001, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

[14] Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

[15] Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

[16] Ú. v. ES C 37, 3.2.2001, s. 3.

[17] Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17. Smernica naposľedy zmenená a dopľnená smernicou 93/68/EHS (Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 1).

[18] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[19] Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[20] Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Kogeneračné technológie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica

a) Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla

b) Protitlaková parná turbína

c) Kondenzačná parná turbína s odberom pary

d) Plynová turbína s regeneráciou tepla

e) Spaľovací motor

f) Mikroturbíny

g) Stirlingov motor

h) Palivové články

i) Parné stroje

j) Rankinove organické cykly

k) Akýkoľvek iný typ technológie alebo ich kombinácia patriaca pod definíciu ustanovenú v článku 3 písm. a)

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Výpočet množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou

Hodnoty používané pri výpočte množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou sa určujú na základe očakávanej alebo skutočnej prevádzky jednotky v bežných podmienkach používania. V prípade mikrogeneračných jednotiek môže byť tento výpočet založený na atestovaných hodnotách.

a) Množstvo elektriny vyrobené kogeneráciou sa považuje za rovné celkovej ročnej výrobe elektriny vyrobenej v danej jednotke meranej na výstupe z hlavných generátorov;

i) v kogeneračných jednotkách typu b), d), e), f), g) a h) uvedených v prílohe I s celkovou ročnou účinnosťou stanovenou členskými štátmi na úrovni najmenej 75 % a

ii) v kogeneračných jednotkách typu a) a c) uvedených v prílohe I s celkovou ročnou účinnosťou stanovenou členskými štátmi na úrovni najmenej 80 %.

b) V prípade kogeneračných jednotiek, ktorých celková ročná účinnosť je nižšia než hodnota uvedená v odseku a) písm. i) (kogeneračné jednotky typu b), d), e), f), g) a h) uvedené v prílohe I, alebo ktorých celková ročná účinnosť je nižšia než hodnota uvedená v odseku a) písm. ii) (kogeneračné jednotky typu a) a c) uvedené v prílohe I, sa množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou vypočíta podľa tohto vzorca:

ECHP = HCHP . C

kde:

ECHP je množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou

C je pomer elektriny k teplu

HCHP je množstvo využiteľného tepla vyrobeného kogeneráciou (vypočítané na tento účel ako celková výroba tepla mínus akékoľvek množstvo tepla vyrobeného v samostatných kotloch alebo odberom ostrej pary z parného generátora pred turbínou).

Výpočet množstva elektriny vyrobenej kogeneráciou musí byť založený na skutočnom pomere elektriny k teplu. Ak skutočný pomer elektriny k teplu kogeneračnej jednotky nie je známy, je možné pre jednotky typu a), b), c), d) a e) uvedené v prílohe I používať ďalej uvedené predvolené hodnoty, najmä na štatistické účely, za predpokladu, že vypočítané množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou je menšie alebo rovné celkovému množstvu elektriny vyrobenej v jednotke:

Typ jednotky | Predvolená hodnota pomeru elektriny k teplu, C |

Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla | 0,95 |

Protitlaková parná turbína | 0,45 |

Kondenzačná parná turbína s odberom pary | 0,45 |

Plynová turbína s regeneráciou tepla | 0,55 |

Spaľovací motor | 0,75 |

Ak členské štáty zavedú predvolené hodnoty pomeru elektriny k teplu pre jednotky typu f), g), h), i), j) a k) uvedené v prílohe I, tieto predvolené hodnoty uverejnia a oznámia ich Komisii.

c) Ak je časť energetického obsahu paliva na vstupe do procesu kogenerácie obnovená v chemikáliách a znova použitá, túto časť je možné odčítať od množstva paliva na vstupe pred výpočtom celkovej účinnosti použitým v odsekoch a) a b).

d) Členské štáty môžu určiť pomer elektriny k teplu ako pomer množstva elektriny k množstvu využiteľného tepla pomocou prevádzkových údajov konkrétnej jednotky pri prevádzke v režime kogenerácie na nízkom výkone.

e) Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 vypracuje podrobnú metodiku pre vykonanie a uplatnenie prílohy II vrátane určenia pomeru elektriny k teplu.

f) Členské štáty môžu na účel výpočtov podľa odsekov a) a b) používať iné intervaly predkladania správ než jeden rok.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

Metodika určovania účinnosti procesu kogenerácie

Hodnoty používané na výpočet účinnosti kogenerácie a úspor primárnej energie sa určujú na základe očakávanej alebo skutočnej prevádzky jednotky v bežných podmienkach používania.

a) Vysoko účinná kogenerácia

Na účel tejto smernice spĺňa vysokoúčinná kogenerácia tieto kritériá:

- výroba kogeneráciou v kogeneračných jednotkách prináša úspory primárnej energie vypočítané podľa bodu b) vo výške najmenej 10 % v porovnaní s odkazmi na samostatnú výrobu tepla a elektriny,

- výrobu v kogeneračných jednotkách malých výkonov a v mikrokogeneračných jednotkách prinášajúcu úspory primárnej energie je možné kvalifikovať ako vysokoúčinnú kogeneráciu.

b) Výpočet úspor primárnej energie

Výška úspor primárnej energie, ktoré priniesla kogeneračná výroba definovaná v súlade s prílohou II, sa vypočíta na základe tohto vzorca:

+++++ TIFF +++++

kde:

PES sú úspory primárnej energie.

CHP Hη je tepelná účinnosť kogeneračnej výroby definovaná ako ročné vyrobené množstvo využiteľného tepla delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva využiteľného tepla a elektriny kogeneráciou.

Ref Hη je referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby tepla.

CHP Eη je elektrická účinnosť kogeneračnej výroby definovaná ako ročné množstvo elektriny vyrobené kogeneráciou delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva využiteľného tepla a elektriny kogeneráciou. V prípade, že kogeneračná jednotka vyrába mechanickú energiu, je možné zvýšiť ročné množstvo elektriny vyrobené kogeneráciou o dodatočný prvok predstavujúci množstvo elektriny, ktoré je ekvivalentné množstvu mechanickej energie. Tento dodatočný prvok nedáva právo vydávať záruky pôvodu v súlade s článkom 5.

Ref Eη je referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby elektriny.

c) Výpočet úspor energie pomocou alternatívneho výpočtu podľa článku 12 ods. 2

Ak sa úspory primárnej energie pre proces počítajú v súlade s článkom 12 ods. 2, úspory primárnej energie sa vypočítajú pomocou vzorca uvedeného v odseku b) tejto prílohy, pričom:

hodnota "CHP Hη" sa nahradí hodnotou "Hη" a

hodnota "CHP Eη" sa nahradí hodnotou "Eη",

kde:

Hη je tepelná účinnosť procesu definovaná ako ročné vyrobené množstvo tepla delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva tepla a množstva elektriny.

Eη je elektrická účinnosť procesu definovaná ako ročné vyrobené množstvo elektriny delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva tepla a množstva elektriny. V prípade, že kogeneračná jednotka vyrába mechanickú energiu, je možné zvýšiť ročné množstvo elektriny vyrobené kogeneráciou o dodatočný prvok predstavujúci množstvo elektriny, ktoré je ekvivalentné množstvu mechanickej energie. Tento dodatočný prvok nedáva právo vydávať záruky pôvodu v súlade s článkom 5.

d) Členské štáty môžu na účel výpočtov podľa odsekov b) a c) tejto prílohy používať iné intervaly predkladania správ než jeden rok.

e) V prípade mikrokogeneračných jednotiek môže byť výpočet úspor primárnej energie založený na potvrdených údajoch.

f) Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla a elektriny

Zásady definovania referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby tepla a elektriny uvedených v článku 4 ods. 1 a vo vzorci uvedenom v odseku b) tejto prílohy určujú prevádzkovú účinnosť samostatnej výroby tepla a elektriny, ktorá má byť nahradená kogeneráciou.

Referenčné hodnoty účinnosti sa vypočítajú podľa týchto zásad:

1. V prípade kogeneračných jednotiek definovaných v článku 3 je porovnanie so samostatnou výrobou elektriny založené na zásade porovnania rovnakých kategórií paliva.

2. Každá kogeneračná jednotka sa porovná s najlepšou dostupnou a ekonomicky zdôvodnenou technológiou samostatnej výroby tepla a elektriny na trhu v roku postavenia kogeneračnej jednotky.

3. Referenčné hodnoty účinnosti kogeneračných jednotiek starších než 10 rokov sa určia ako referenčné hodnoty 10-ročných jednotiek.

4. Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a výroby tepla vyjadrujú klimatické rozdiely medzi členskými štátmi.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Kritériá pre analýzu národných potenciálov pre vysokoúčinnú kogeneráciu

a) Analýza národných potenciálov uvedená v článku 6 zohľadňuje:

- typy palív, ktoré budú pravdepodobne použité pri realizácii kogeneračných potenciálov, vrátane osobitných úvah o potenciáli pre rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov energie na národných trhoch s teplom prostredníctvom kogenerácie,

- typy kogeneračných technológií uvedené v prílohe I, ktoré budú pravdepodobne použité pri realizácii národného potenciálu,

- typ samostatnej výroby tepla a elektriny alebo, v prípade realizovateľnosti, mechanickej energie, ktorá bude pravdepodobne nahradená vysokoúčinnou kogeneráciou,

- rozdelenie potenciálu medzi modernizáciu existujúceho výkonu a výstavbu nového výkonu.

b) Súčasťou analýzy sú vhodné mechanizmy hodnotenia efektívnosti vynaloženia nákladov – pokiaľ ide o úspory primárnej energie – na zvýšenie podielu vysokoúčinnej kogenerácie v národnom energetickom mixe. Analýza efektívnosti vynaloženia nákladov zohľadňuje aj národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami týkajúcimi sa klimatickej zmeny, ktoré prijalo spoločenstvo podľa Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatickej zmene.

c) Analýza národného potenciálu pre kogeneráciu určuje potenciály vo vzťahu k časovým rámcom do roku 2010, 2015 a 2020 a v prípade realizovateľnosti obsahuje pre každý z týchto časových rámcov vhodné odhady nákladov.

--------------------------------------------------