32003D0033

Rozhodnutie Rady

z 19. decembra 2002,

ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES

(2003/33/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov [1] a najmä na jej článok 16 a prílohu II,

keďže:

(1) Podľa článku 16 smernice 1999/31/ES má Komisia prijať osobitné kritériá a/alebo testovacie metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty pre každú triedu skládok odpadu.

(2) Mal by sa stanoviť postup na určovanie prijateľnosti odpadu pre skládky odpadu.

(3) Mali by sa stanoviť limitné hodnoty a ďalšie kritériá pre odpady prijateľné pre rôzne triedy skládok odpadu.

(4) Mali by sa určiť testovacie metódy, ktoré sa majú používať na určovanie prijateľnosti odpadov na skládky odpadu.

(5) Z technického hľadiska je vhodné vyňať z kritérií a postupov uvedených v prílohe tejto smernice tie odpady, ktoré vznikajú v ťažobnom priemysle a ktoré sa ukladajú priamo na mieste ich vzniku.

(6) Členským štátom by sa malo poskytnúť primerané krátke prechodné obdobie na vytvorenie systému potrebného na uplatnenie tohto rozhodnutia a členské štáty môžu potrebovať ďalšie krátke prechodné obdobie na zabezpečenie uplatňovania limitných hodnôt.

(7) Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí nie sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 18 smernice 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch [2]. Preto ich musí prijať Rada v súlade s článkom 18 ods. 4 uvedenej smernice,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Toto rozhodnutie stanovuje kritériá a postupy pre prijímanie odpadov na skládky odpadu v súlade so zásadami uvedenými v smernici 1999/31/ES, najmä v jej prílohe II.

Článok 2

Na určovanie prijateľnosti odpadov pre skládky odpadu členské štáty uplatnia postup uvedený v časti 1 prílohy tejto smernice.

Článok 3

Členské štáty zabezpečia, aby bol odpad prijatý na skládku odpadu len vtedy, ak spĺňa prijímacie kritériá pre príslušnú triedu skládky odpadu, ktoré sú uvedené v časti 2 prílohy tohto rozhodnutia.

Článok 4

Metódy odoberania vzoriek a testovacie metódy uvedené v časti 3 prílohy tejto smernice sa použijú pri určovaní prijateľnosti odpadov pre skládky odpadu.

Článok 5

Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy spoločenstva, sa kritériá a postupy uvedené v prílohe tohto rozhodnutia neuplatnia na odpady z geologického prieskumu, ťažby, spracovania a uskladnenia minerálnych zdrojov, ani na odpady z prevádzky kameňolomov, ak sa ukladajú priamo na mieste vzniku. V prípade nejestvovania osobitných právnych predpisov spoločenstva uplatnia členské štáty vnútroštátne kritériá a postupy.

Článok 6

Všetky zmeny a doplnenia nevyhnutné na prispôsobenie tohto rozhodnutia vedeckému a technickému pokroku, napríklad úpravy parametrov v zoznamoch limitných hodnôt a/alebo vypracovanie prijímacích kritérií a limitných hodnôt pre ďalšie podkategórie skládok iných ako nebezpečných odpadov, prijme v budúcnosti Komisia, ktorej bude pritom pomáhať výbor zriadený podľa článku 18 smernice 75/442/EHS.

Článok 7

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 16. júla 2004.

2. Členské štáty začnú uplatňovať kritériá uvedené v časti 2 prílohy rozhodnutia do 16. júla 2005.

Článok 8

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 19. decembra 2002

Za Radu

predseda

M. Fischer Boel

[1] Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 96/350/ES (Ú. v. ES L 135, 6.6.1996, s. 32).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

KRITÉRIÁ A POSTUPY PRE PRIJÍMANIE ODPADU NA SKLÁDKY ODPADU

Úvod

Táto príloha ustanovuje jednotnú klasifikáciu odpadov a jednotný prijímací postup podľa prílohy II smernice 1999/31/ES o skládkach odpadu ("smernica o skládkach odpadu").

Podľa článku 176 zmluvy členským štátom nič nebráni v tom, aby zachovali alebo zaviedli prísnejšie ochranné opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v tejto prílohe za predpokladu, že takéto opatrenia budú v súlade so zmluvou. Takéto opatrenia oznámia Komisii. To môže byť obzvlášť dôležité v súvislosti s limitnými hodnotami pre kadmium a ortuť uvedenými v časti 2. Členské štáty môžu tiež zaviesť limitné hodnoty pre zložky, ktoré nie sú uvedené v časti 2.

Časť 1 tejto prílohy ustanovuje postup určovania prijateľnosti odpadov pre skládky odpadu. Tento postup pozostáva zo základnej charakterizácie, testovania zhody a overenia na mieste, ktoré sú definované v časti 3 prílohy II smernice o skládkach odpadu.

Časť 2 tejto prílohy ustanovuje prijímacie kritériá pre každú triedu skládok odpadu. Odpad môže byť prijatý na skládku odpadu len vtedy, ak spĺňa prijímacie kritériá pre príslušnú triedu skládky odpadu, ktoré sú ustanovené v časti 2 tejto prílohy.

Časť 3 tejto prílohy obsahuje zoznam metód, ktoré sa majú používať pri odbere vzoriek a testovaní odpadu.

Dodatok A definuje posúdenie bezpečnosti, ktoré sa má vykonávať pri ukladaní odpadu pod zemou (na podzemné úložisko odpadu).

Dodatok B je informačnou prílohou, ktorá poskytuje prehľad možností skládok odpadu, ktoré sú uvedené v smernici a príklady možných podkategórií skládok iných ako nebezpečných odpadov.

1. POSTUP PRE PRIJÍMANIE ODPADOV NA SKLÁDKY ODPADU

1.1. Základná charakterizácia

Základná charakterizácia je prvým krokom prijímacieho postupu a predstavuje úplnú charakterizáciu odpadu získaním všetkých informácií potrebných pre bezpečné zneškodnenie odpadu z dlhodobého hľadiska. Základná charakterizácia sa vyžaduje pre každý druh odpadov.

1.1.1. Funkcie základnej charakterizácie

a) Základné informácie o odpade (druh a pôvod, zloženie, konzistentnosť, vylúhovateľnosť a – v prípade potreby a ak sú k dispozícii – ostatné charakteristické vlastnosti)

b) Základné informácie pre pochopenie správania sa odpadu na skládkach a možnostiach úpravy, ktoré sú ustanovené v článku 6 písm. a) smernice o skládkach odpadu.

c) Posúdenie odpadu podľa limitných hodnôt

d) Zistenie kľúčových premenných (kritických parametrov) pre testovanie zhody a možnosti zjednodušenia testovania zhody (vedúce k významnému zníženiu komponentov, ktoré sa majú merať, ale len po preukázaní príslušných informácií). Charakterizácia môže zistiť vzťahy medzi základnou charakterizáciou a výsledkami zjednodušených testovacích postupov, ako aj frekvenciou testovania zhody.

Ak základná charakterizácia odpadu ukáže, že odpad spĺňa kritériá pre určitú triedu skládok odpadu, ktoré sú ustanovené v časti 2 tejto prílohy, odpad sa považuje za prijateľný pre túto triedu skládok odpadu. Ak nie, potom tento odpad nie je prijateľný pre túto triedu skládok odpadu.

Pôvodca odpadu, alebo ak tento nie je známy, tak osoba zodpovedná za hospodárenie s odpadom je zodpovedná za zabezpečenie, aby informácie o charakterizácii boli správne.

Prevádzkovateľ vedie záznamy o požadovaných informáciách počas obdobia, ktoré určí členský štát.

1.1.2. Hlavné požiadavky základnej charakterizácie odpadu:

a) zdroj a pôvod odpadu;

b) informácie o procese, pri ktorom odpad vzniká (opis a charakteristiky surovín a výrobkov);

c) opis úpravy odpadu uplatňovaného v súlade s článkom 6 písm. a) smernice o skládkach odpadu alebo vyhlásenie o tom, prečo sa takáto úprava nepovažuje za nevyhnutnú;

d) údaje o zložení odpadu a jeho vylúhovateľnosti, kde to prichádza do úvahy;

e) vzhľad odpadu (zápach, farba, fyzická podoba);

f) kód podľa európskeho katalógu odpadov (rozhodnutie Komisie 2001/118/ES) [1];

g) pre nebezpečný odpad v prípade malých vstupov: príslušné nebezpečné vlastnosti podľa prílohy III smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch [2];

h) informácie dokazujúce, že odpad nespadá pod vylúčenia článku 5 ods. 3 smernice o skládkach odpadu;

i) trieda skládok, na ktoré môže byť odpad prijatý;

j) v prípade potreby ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na skládke odpadu;

k) skontrolovať, či sa odpad môže recyklovať alebo opätovne využiť.

1.1.3. Testovanie

Na získanie vyššie uvedených informácií sa odpad spravidla musí testovať. Okrem vylúhovateľnosti musí byť známe alebo sa testovaním musí určiť zloženie odpadu. Testy použité na základnú charakterizáciu musia vždy zahŕňať testy, ktoré sa majú použiť na testovanie zhody.

Obsah charakterizácie, rozsah požadovaného laboratórneho testovania a vzťahu medzi základnou charakterizáciou a kontrolou zhody závisia od druhu odpadu. Je možné rozlišovať medzi:

a) odpadmi, ktoré vznikajú pravidelne v rámci istého procesu;

b) odpady, ktoré nevznikajú pravidelne.

Charakterizácia uvedená pod písmenami a) a b) poskytne informácie, ktoré je možné priamo porovnať s prijímacími kritériami pre príslušnú triedu skládky odpadu a okrem toho je možné uviesť opisné informácie (napr. následky ukladania spolu s komunálnym odpadom).

a) Odpady, ktoré pravidelne vznikajú v rámci toho istého procesu

Sú to individuálne a konzistentné odpady pravidelne vznikajúce v rámci toho istého procesu, kde:

- zariadenie a proces, kde vzniká odpad, sú dobre známe a vstupné materiály procesu a samotný proces sú jasne definované,

- prevádzkovateľ zariadenia poskytuje všetky potrebné informácie a informuje prevádzkovateľa skládky odpadu o zmenách procesu (najmä o zmenách vstupného materiálu).

Proces často prebieha v jednom zariadení. Odpad môže taktiež pochádzať z rôznych zariadení, ak je možné ho identifikovať ako jediný prúd so spoločnými charakteristikami v rámci známych hraníc (napr. popol zo spaľovne komunálneho odpadu).

Pre tieto odpady bude základná charakterizácia obsahovať hlavné požiadavky uvedené v časti 1.1.2., najmä tieto:

- rozsah zloženia jednotlivých odpadov,

- rozsah a premenlivosť charakteristických vlastností,

- v prípade potreby vylúhovateľnosť odpadov určená pomocou testu vylúhovateľnosti šarže a/alebo testu presakovaním a/alebo testu závislosti od pH,

- kľúčové premenné, ktoré sa majú pravidelne testovať.

Ak odpad vzniká v rámci toho istého procesu v rôznych zariadeniach, musia sa uviesť informácie o rozsahu hodnotenia. Následne sa musí vykonať dostatočný počet meraní, ktoré ukážu rozsah a premenlivosť charakteristických vlastností odpadu. Odpad sa potom môže považovať za charakterizovaný a následne podlieha testovaniu zhody len vtedy, ak dôjde k významnej zmene procesov, pri ktorých vzniká.

Pre odpady z toho istého procesu v tom istom zariadení môžu výsledky meraní vykazovať len zanedbateľné odchýlky vlastností odpadu v porovnaní s príslušnými limitnými hodnotami. Odpad sa potom môže považovať za charakterizovaný a následne podlieha testovaniu zhody len vtedy, ak dôjde k významnej zmene procesu, pri ktorom vzniká.

Vlastnosti odpadov zo zariadení na zhromažďovanie alebo zmiešavacie odpadov, odpadov zo zariadení na prekladanie odpadov alebo zmiešaných prúdov odpadov pochádzajúcich od subjektov zabezpečujúcich zber odpadov sa môžu značne líšiť. Toto sa musí brať do úvahy pri základnej charakterizácii. Takéto odpady môžu spadať pod písmeno b).

b) Odpady, ktoré nevznikajú pravidelne

Tieto odpady sa nevytvárajú v rámci toho istého procesu v tom istom zariadení a nie sú súčasťou dobre charakterizovaného prúdu odpadov. Každá šarža takto vzniknutého odpadu sa musí charakterizovať. Základná charakterizácia zahŕňa hlavné požiadavky základnej charakterizácie. Keďže sa musí charakterizovať každá šarža, ktorá vznikne, nie je potrebné testovanie zhody.

1.1.4. Prípady, kedy sa testovanie nevyžaduje

Testovanie na účely základnej charakterizácie sa nepovažuje za nevyhnutné v nasledujúcich prípadoch:

a) odpad je na zozname odpadov, ktoré si nevyžadujú testovanie, ako je ustanovené v časti 2 tejto prílohy;

b) všetky potrebné informácie pre základnú charakterizáciu sú známe a riadne odôvodnené tak, aby boli splnené podmienky dané príslušným orgánom;

c) určité druhy odpadov, u ktorých je testovanie zbytočné alebo u ktorých nie sú k dispozícii vhodné testovacie postupy a príslušné prijímacie kritériá. To sa musí odôvodniť a zdokumentovať, vrátane uvedenia dôvodov, prečo sa odpad považuje za prijateľný pre túto triedu skládok odpadu.

1.2. Testovanie zhody

Ak sa odpad považuje za prijateľný pre určitú triedu skládok odpadu na základe základnej charakterizácie podľa časti 1, následne sa musí podrobiť testovaniu zhody, aby sa určilo či je v súlade s výsledkami základnej charakterizácie a príslušnými prijímacími kritériami ustanovenými v časti 2.

Funkciou testovania zhody je periodicky kontrolovať pravidelne vznikajúce prúdy odpadov.

Príslušné parametre, ktoré sa majú testovať, sa určia v rámci základnej charakterizácie. Parametre by sa mali týkať informácií základnej charakterizácie; je nevyhnutná iba kontrola kritických parametrov (kľúčových premenných), ktoré boli určené v základnej charakterizácii. Kontrola musí ukázať, že odpad spĺňa hodnoty limitov pre kritické parametre.

Testy použité na testovanie zhody sa musia aspoň v jednom alebo viacerých prípadoch zhodovať s testmi použitými pri základnej charakterizácii. Testovanie musí pozostávať aspoň z testu vylúhovateľnosti šarže. Na tento účel sa použijú metódy uvedené v časti 3.

Odpady, na ktoré sa vzťahuje výnimka z testovacích požiadaviek pre základnú charakterizáciu v časti 1.1.4 písm. a) a časti 1.1.4 písm. c), sú taktiež oslobodené od testovania zhody. Potrebná je však kontrola súladu s informáciami základnej charakterizácie, iná ako testovanie.

Testovanie zhody sa vykonáva minimálne raz ročne a prevádzkovateľ musí v každom prípade zabezpečiť, aby sa testovanie zhody vykonávalo v rozsahu a frekvencii určených v rámci základnej charakterizácie.

Záznamy výsledkov testov sa musia archivovať po dobu, ktorú určí členský štát.

1.3. Overenie na mieste

Každý náklad odpadu dovezený na skládku odpadu sa vizuálne skontroluje pred a po vyložení. Skontroluje sa požadovaná dokumentácia.

Pre odpad ukladaný pôvodcom odpadu na skládku odpadu, ktorú riadi, sa toto overovanie môže vykonať na mieste odoslania.

Odpad môže byť prijatý na skládku odpadu, ak je taký istý ako odpad, ktorý bol podrobený základnej charakterizácii a testu zhody a ktorý je opísaný v sprievodných dokumentoch. Ak tomu tak nie je, odpad sa nesmie prijať.

Členské štáty určia testovacie požiadavky pre overovanie na mieste, vrátane rýchlych testovacích metód, kde to prichádza do úvahy.

Po doručení odpadu sa pravidelne odoberajú vzorky. Odobraté vzorky sa uchovajú po prijatí odpadu po dobu, ktorú určí členský štát (najmenej jeden mesiac; pozri článok 11 písm. b) smernice o skládkach odpadu.

2. PRIJÍMACIE KRITÉRIÁ PRE ODPAD

Táto časť stanovuje kritériá pre prijímanie odpadu pre každú triedu skládok odpadu, vrátane podzemných úložísk odpadu.

Za určitých okolnosti sú prijateľné až trojnásobne vyššie limitné hodnoty pre konkrétne parametre uvedené v tejto časti (iné ako rozpustený organický uhlík (DOC) v častiach 2.1.2.1., 2.2.2., 2.3.1. a 2.4.1., BTEX, PCB a minerálne oleje v časti 2.1.2.2., celkový organický uhlík (TOC) a pH v časti 2.3.2. a strata žíhaním (LOI) a/alebo TOC v časti 2.4.2. a obmedzenie možného zvýšenia limitnej hodnoty pre TOC v časti 2.1.2.2 len na dvojnásobok limitnej hodnoty), ak

- príslušný orgán vydá povolenie pre konkrétny odpad osobitne pre každý prípad pre prijímajúcu skládku odpadu berúc do úvahy charakteristiky skládky odpadu a jej okolia a

- emisie (vrátane priesakových vôd) zo skládky odpadu, berúc do úvahy limity pre tie špecifické parametre v tejto časti, nebudú podľa posúdenia rizika predstavovať ďalšie riziko pre životné prostredie.

Členské štáty oznámia Komisii ročný počet povolení vydaných podľa tohto ustanovenia. Tieto správy sa zasielajú Komisii v trojročných intervaloch, ako súčasť podávania správ o implementácii smernice o skládkach v súlade so špecifikáciami ustanovenými v jej článku 15.

Členské štáty určia kritériá pre súlad s limitnými hodnotami uvedenými v tejto časti.

2.1. Kritériá pre skládky inertného odpadu

2.1.1. Zoznam odpadov prijateľných pre skládky inertného odpadu bez testovania

Predpokladá sa, že odpady uvedené v nasledujúcom užšom (výberovom zozname) spĺňajú kritériá, ktoré sú uvedené v definícii inertného odpadu v článku 2 písm. e) smernice o skládkach odpadu a kritériá uvedené v časti 2.1.2. Tieto odpady môžu byť prijaté na skládku inertného odpadu bez testovania.

Musí ísť o odpad jedného druhu pochádzajúci z jedného prúdu (len z jedného zdroja). Rôzne odpady uvedené v zozname sa môžu prijať spolu za predpokladu, že sú z toho istého zdroja.

V prípade podozrenia, že sú kontaminované (buď na základe vizuálnej kontroly alebo poznatkov o pôvode odpadu), malo by sa uplatniť testovanie alebo by sa mal odpad odmietnuť. Ak sú odpady uvedené v zozname kontaminované alebo obsahujú materiál alebo látky, ako sú napríklad kovy, plastické látky, chemikálie, atď. v takom rozsahu, ktoré zvyšuje riziko spojené s týmto odpadom natoľko, že by to bolo dôvodom na ich uloženie na iných triedach skládok odpadu, nesmú byť prijaté na skládku inertného odpadu.

Ak sú pochybnosti o tom, či odpad spĺňa definíciu inertného odpadu podľa článku 2 písm. e) smernice o skládkach odpadu a kritériá uvedené v časti 2.1.2. alebo o neprítomnosti škodlivých látok, musí sa vykonať testovanie. Na tento účel sa použijú metódy uvedené v časti 3.

Kód Európskeho katalógu odpadov | Opis | Obmedzenia |

101103 | odpadové vláknité materiály na báze skla | len bez organických spojív |

150107 | obaly zo skla | sklo |

170101 | betón | len vybrané stavebné odpady a odpady z demolácií [3] |

170102 | tehly | len vybrané stavebné odpady a odpady z demolácií [3] |

170103 | obkladačky, dlaždice a keramika | len vybrané stavebné odpady a odpady z demolácií [3] |

170107 | zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky | len vybrané stavebné odpady a odpady z demolácií [3] |

170202 | sklo | |

170504 | zemina a kamenivo | s výnimkou vrchnej vrstvy pôdy, rašeliny; s výnimkou pôdy a kameniva z kontaminovaných miest |

191205 | sklo | |

200102 | sklo | len samostatne zozbierané sklo (sklo zozbierané v rámci triedeného zberu) |

200202 | zemina a kamenivo | len odpad zo záhrad a parkov; s výnimkou vrchnej vrstvy pôdy, rašeliny |

Odpad, ktorý nie je uvedený v zozname, sa musí podrobiť testovaniu, ako je ustanovené v časti 1, aby sa určilo, či spĺňa kritériá prijateľnosti odpadu pre skládky inertného odpadu, ktoré sú uvedené v časti 2.1.2.

2.1.2. Limitné hodnoty pre odpad prijateľných pre skládky inertného odpadu

2.1.2.1. Limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť

Nasledujúce limitné hodnoty pre priesakové vody sa vzťahujú na odpady, ktoré môžu byť prijaté na skládkach inertného odpadu, vypočítané v pomeroch kvapaliny k tuhej látke (L/S) 2 l/kg a 10 l/kg pre celkové uvoľnenie a priamo vyjadrené v mg/l pre C0 (pre prvý eluát testu presakovaním pri L/S = 0,1 l/kg). Členské štáty určia, ktoré z testovacích metód (pozri časť 3) a zodpovedajúcich limitných hodnôt v tabuľke by sa mali použiť.

Zložka | L/S = 2 l/kg | L/S = 10 l/kg | C0 (test presakovaním) |

mg/kg sušiny | mg/kg sušiny | mg/l |

As | 0,1 | 0,5 | 0,06 |

Ba | 7 | 20 | 4 |

Cd | 0,03 | 0,04 | 0,02 |

celkový Cr | 0,2 | 0,5 | 0,1 |

Cu | 0,9 | 2 | 0,6 |

Hg | 0,003 | 0,01 | 0,002 |

Mo | 0,3 | 0,5 | 0,2 |

Ni | 0,2 | 0,4 | 0,12 |

Pb | 0,2 | 0,5 | 0,15 |

Sb | 0,02 | 0,06 | 0,1 |

Se | 0,06 | 0,1 | 0,04 |

Zn | 2 | 4 | 1,2 |

chlorid | 550 | 800 | 460 |

fluorid | 4 | 10 | 2,5 |

síran | 560 [4] | 1000 [4] | 1500 |

fenol index | 0,5 | 1 | 0,3 |

DOC [5] | 240 | 500 | 160 |

TDS [6] | 2500 | 4000 | - |

2.1.2.2. Limitné hodnoty pre celkový obsah organických parametrov

Okrem limitných hodnôt pre vylúhovateľnosť podľa časti 2.1.2.1., musí inertný odpad spĺňať nasledujúce doplňujúce limitné hodnoty:

parameter | hodnota mg/kg |

TOC (celkový organický uhlík) | 30000 [7] |

BTEX (benzén, toluén, etylbenzén a xylény) | 6 |

PCB (polychlórové bifenyly, 7 členov homogologického radu) | 1 |

minerálny olej (C10 až C40) | 500 |

PAH (polycyklické aromatické uhľovodíky) | limitnú hodnotu stanovia členské štáty |

2.2. Kritériá pre skládky iných ako nebezpečných odpadov

Členské štáty môžu vytvoriť podkategórie skládok iných ako nebezpečných odpadov.

Limitné hodnoty v tejto prílohe sú ustanovené len pre odpady, ktoré nie sú nebezpečné a ktoré sa ukladajú do rovnakej kazety so stabilným nereaktívnym nebezpečným odpadom.

2.2.1. Odpady prijateľné pre skládky iných ako nebezpečných odpadov bez testovania

Komunálny odpad, ako je definovaný v článku 2 písm. b) smernice o skládkach odpadu, ktorý je v európskom katalógu odpadov klasifikovaný ako odpad, ktorý nie je nebezpečný, sa môže prijať na skládky iných ako nebezpečných odpadov bez testovania

Odpady sa nemôžu prijať, ak neboli podrobené predchádzajúcej úprave podľa článku 6 písm. a) smernice o skládkach odpadu alebo ak sú kontaminované v takom rozsahu, ktorý zvyšuje riziko spojené s odpadom natoľko, že predstavuje dostatočný dôvod na ich uloženie v iných zariadeniach.

Nemôžu byť prijaté do kaziet, kde sa prijíma stabilný, nereaktívny odpad podľa článku 6 písm. c) bodu iii) smernice o skládkach odpadu.

2.2.2. Limitné hodnoty pre odpad, ktorý nie je nebezpečný

Nasledujúce limitné hodnoty sa vzťahujú na zrnitý (granulovaný) odpad, ktorý nie je nebezpečný a ktorý sa prijíma do tej istej kazety ako stabilný, nereaktívny nebezpečný odpad, ktoré sú vypočítané pri L/S = 2 a 10 l/kg pre celkové uvoľnenie a priamo vyjadrené v mg/l pre C0 (v prvom eluáte testu presakovaním L/S = 0,1 l/kg). Zrnitý odpad zahŕňa všetky odpady, ktoré nie sú monolitické. Členské štáty určia, ktoré z testovacích metód (pozri časť 3) a odpovedajúcich limitných hodnôt v tabuľke by sa mali použiť.

zložka | L/S = 2 l/kg | L/S = 10 l/kg | C0 mg/kg sušiny |

mg/kg sušiny | test presakovaním | mg/l |

As | 0,4 | 2 | 0,3 |

Ba | 30 | 100 | 20 |

Cd | 0,6 | 1 | 0,3 |

celkový Cr | 4 | 10 | 2,5 |

Cu | 25 | 50 | 30 |

Hg | 0,05 | 0,2 | 0,03 |

Mo | 5 | 10 | 3,5 |

Ni | 5 | 10 | 3 |

Pb | 5 | 10 | 3 |

Sb | 0,2 | 0,7 | 0,15 |

Se | 0,3 | 0,5 | 0,2 |

Zn | 25 | 50 | 15 |

chlorid | 10000 | 15000 | 8500 |

fluorid | 60 | 150 | 40 |

síran | 10000 | 20000 | 7000 |

DOC [8] | 380 | 800 | 250 |

TDS [9] | 40000 | 60000 | - |

Členské štáty stanovia kritériá pre monolitický odpad, ktoré budú poskytovať rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako vyššie uvedené limitné hodnoty.

2.2.3. Odpad zo sadry

Odpady obsahujúce materiály na báze sadry, ktoré nie sú nebezpečné, by sa mali ukladať len na skládky iného ako nebezpečného odpadu do kaziet, do ktorých sa neprijíma biodegradovateľný odpad. Limitné hodnoty pre TOC a DOC uvedené v častiach 2.3.2. a 2.3.1. sa vzťahujú na odpady, ktoré sa ukladajú na skládky odpadu spolu s materiálmi na báze sadry.

2.3. Kritériá pre nebezpečný odpad, ktorý sa môže prijímať na skládkach iného ako nebezpečného odpadu podľa článku 6 písm. c) bod iii)

Stabilný, nereaktívny znamená, že sa vylúhovateľnosť odpadu z dlhodobého hľadiska nepriaznivo nezmení za konštrukčných podmienok skládky odpadu alebo predvídateľných haváriách:

- v samotnom odpade (napríklad biodegradáciou),

- pod vplyvom dlhodobých podmienok okolitého prostredia (napríklad vody, ovzdušia, teploty, mechanických obmedzení),

- vplyvom ostatných odpadov (vrátane produktov odpadov, ako sú napríklad priesakové vody a plyn).

2.3.1. Limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť

Nasledujúce limitné hodnoty sa vzťahujú na zrnitý (granulovaný) nebezpečný odpad, ktorý sa môže prijímať na skládkach iného ako nebezpečného odpadu, vypočítané pri L/S = 2 a 10 l/kg pre celkové uvoľnenie a priamo vyjadrené v mg/l pre C0 (v prvom eluáte testu presakovaním L/S = 0,1 l/kg). Zrnitý odpad zahŕňa všetky odpady, ktoré nie sú monolitické. Členské štáty určia, ktoré testovacie metódy a odpovedajúce limitné hodnoty by sa mali použiť.

zložka | L/S = 2 l/kg | L/S = 10 l/kg | C0 mg/kg sušiny |

mg/kg sušiny | test presakovaním | mg/l |

As | 0,4 | 2 | 0,3 |

Ba | 30 | 100 | 20 |

Cd | 0,6 | 1 | 0,3 |

celkový Cr | 4 | 10 | 2,5 |

Cu | 25 | 50 | 30 |

Hg | 0,05 | 0,2 | 0,03 |

Mo | 5 | 10 | 3,5 |

Ni | 5 | 10 | 3 |

Pb | 5 | 10 | 3 |

Sb | 0,2 | 0,7 | 0,15 |

Se | 0,3 | 0,5 | 0,2 |

Zn | 25 | 50 | 15 |

chlorid | 10000 | 15000 | 8500 |

fluorid | 60 | 150 | 40 |

síran | 10000 | 20000 | 7000 |

DOC [10] | 380 | 800 | 250 |

TDS [11] | 40000 | 60000 | – |

Členské štáty stanovia kritériá pre monolitický odpad, ktoré budú poskytovať rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako vyššie uvedené limitné hodnoty.

2.3.2. Ďalšie kritériá

Okrem limitných hodnôt pre vylúhovateľnosť podľa časti 2.3.1., musí zrnitý (granulovaný) odpad spĺňať nasledujúce doplňujúce kritériá:

parameter | Hodnota |

TOC (celkový organický uhlík) | 5 % [12] |

pH | minimálne 6 |

ANC (schopnosť neutralizovať kyseliny) | musí sa vyhodnotiť |

Členské štáty musia stanoviť kritériá na zabezpečenie toho, aby mal odpad dostatočnú fyzickú stabilitu a únosnosť.

Členské štáty stanovia kritériá na zabezpečenie toho, aby nebezpečné monolitické odpady boli stabilné a nereaktívne pred prijatím na skládky iného ako nebezpečného odpadu.

2.3.3. Odpad obsahujúci azbest

Stavebné materiály, ktoré obsahujú azbest, a ďalší vhodný odpad obsahujúci azbest sa môžu uložiť na skládku iného ako nebezpečného odpadu v súlade s článkom 6 písm. c) bodom iii) smernice o skládkach odpadu bez testovania.

Skládky odpadu, ktoré prijímajú stavebné materiály obsahujúce azbest a ďalší vhodný odpad obsahujúci azbest, musia spĺňať tieto požiadavky:

- odpad neobsahuje žiadne iné nebezpečné látky ako viazaný azbest, vrátane vlákien viazaných spojivom alebo obalených v plastoch,

- skládka odpadu prijíma len stavebný materiál, ktorý obsahuje azbest a ďalší vhodný odpad obsahujúci azbest. Tieto odpady sa môžu skládkovať v samostatnej kazete skládky pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, ak je kazeta dostatočne oddelená,

- s cieľom predísť rozptylu vlákien sa zóna každý deň a pred každým zhutňovaním pokrýva vhodným materiálom a ak odpad nie je balený, pravidelne sa postrekuje,

- na skládku odpadu/kazetu sa položí posledná vrchná vrstva, aby sa predišlo rozptylu vlákien,

- na skládke odpadu/v kazete sa nevykonávajú žiadne práce, ktoré by mohli viesť k uvoľneniu vlákien (napr. vŕtanie otvorov),

- po uzatvorení skládky odpadu sa archivuje plán skládky odpadu/kazety zobrazujúci, kde bol odpad obsahujúci azbest uložený,

- sú prijaté vhodné opatrenia na obmedzenie možného použitia územia po uzatvorení skládky odpadu, aby sa predišlo kontaktu ľudí s odpadom.

Pre skládky odpadu, ktoré prijímajú len stavebný materiál, ktorý obsahuje azbest sa môžu obmedziť požiadavky uvedené v bode 3.2. a 3.3. prílohy I smernici o skládkach odpadu, ak sú splnené vyššie uvedené požiadavky.

2.4. Kritériá pre odpad prijateľný pre skládky nebezpečného odpadu

2.4.1. Limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť

Nasledujúce limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť sa vzťahujú na zrnitý (granulovaný) nebezpečný odpad, ktorý sa môže prijímať na skládkach iného ako nebezpečného odpadu, vypočítané pri L/S = 2 a 10 l/kg pre celkové uvoľnenie a priamo vyjadrené v mg/l pre C0 (v prvom eluáte testu presakovaním pri L/S = 0,1 l/kg). Zrnitý odpad zahŕňa všetky odpady, ktoré nie sú monolitické. Členské štáty určia, ktoré testovacie metódy a zodpovedajúce limitné hodnoty uvedené v tabuľke by sa mali použiť.

zložka | L/S = 2 l/kg | L/S = 10 l/kg | C0 mg/kg sušiny |

mg/kg sušiny | test presakovaním | mg/l |

As | 6 | 25 | 3 |

Ba | 100 | 300 | 60 |

Cd | 3 | 5 | 1,7 |

Cr celkovo | 25 | 70 | 15 |

Cu | 50 | 100 | 60 |

Hg | 0,5 | 2 | 0,3 |

Mo | 20 | 30 | 10 |

Ni | 20 | 40 | 12 |

Pb | 25 | 50 | 15 |

Sb | 2 | 5 | 1 |

Se | 4 | 7 | 3 |

Zn | 90 | 200 | 60 |

chlorid | 17000 | 25000 | 15000 |

fluorid | 200 | 500 | 120 |

síran | 25000 | 50000 | 17000 |

DOC [13] | 480 | 1000 | 320 |

TDS [14] | 70000 | 100000 | – |

Členské štáty stanovia kritériá pre monolitický odpad, ktoré budú poskytovať rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako vyššie uvedené hodnoty limitov.

2.4.2. Ďalšie kritériá

Okrem limitných hodnôt pre vylúhovateľnosť podľa časti 2.4.1., musí nebezpečný odpad spĺňať nasledujúce doplňujúce kritériá:

parameter | Hodnota |

LOI [15] | 10 % |

TOC [15] | 6 % [16] |

ANC (schopnosť neutralizovať kyseliny) | musí sa vyhodnotiť |

2.5. Kritériá pre ukladanie odpadu pod zemou (podzemné úložiská)

Pri prijímaní odpadu do podzemných úložísk sa musí vykonať posúdenie bezpečnosti pre konkrétne miesto, ktoré je definované v prílohe A. Odpad sa môže prijať len vtedy, ak je v súlade s posúdením bezpečnosti konkrétneho miesta.

Na podzemné úložiská inertného odpadu sa môže prijímať len odpad, ktorý spĺňa kritériá uvedené v časti 2.1.

Na podzemné úložiská iného ako nebezpečného odpadu sa môže prijímať len odpad, ktorý spĺňa kritériá uvedené v časti 2.2 alebo v časti 2.3.

Na podzemné úložiská nebezpečného odpadu sa odpad môže prijímať len vtedy, ak je v súlade s posúdením bezpečnosti konkrétneho miesta. V tomto prípade sa neuplatnia kritériá uvedené v časti 2.4. Odpad však podlieha prijímaciemu postupu, ktorý je uvedený v časti 1.

3. ODBER VZORIEK A TESTOVACIE METÓDY

Odber vzoriek a testovanie pre základnú charakterizáciu a testovanie zhody vykonávajú nezávislé a kvalifikované osoby a inštitúcie. Laboratória musia mať preukázateľné skúsenosti s testovaním a analýzou odpadu a účinný systém zabezpečenia kvality.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že:

1. odber vzoriek môžu vykonávať pôvodcovia odpadu alebo prevádzkovatelia pod podmienkou, že dosiahnutie cieľov uvedených v tomto rozhodnutí zabezpečí primeraný dohľad nezávislých a kvalifikovaných osôb alebo inštitúcií;

2. testovanie odpadu môžu vykonávať pôvodcovia odpadu alebo prevádzkovatelia, ak prijali príslušný systém zabezpečenia kvality, vrátane pravidelnej nezávislej kontroly.

Ak nie je k dispozícii norma CEN, ako oficiálna norma EN, členské štáty použijú buď národné normy alebo postupy alebo návrh normy CEN, ak je už v štádiu prEN.

Použijú sa nasledujúce metódy.

Odber vzoriek

Na odber vzoriek odpadu – na účely základnej charakterizácie, testovania zhody a overovania na mieste – sa vypracuje plán odberu vzoriek podľa časti 1 normy o odbere vzoriek, ktorú práve vypracováva CEN.

Všeobecné vlastnosti odpadu

EN 13137 | Určovanie TOC v odpadoch, kaloch a sedimentoch |

prEN 14346 | Výpočet sušiny určením suchého zvyšku alebo obsahu vody |

Testy vylúhovateľnosti

prEN 14405 | Test vylúhovateľnosti – test presakovaním proti prúdu (test presakovaním proti prúdu pre anorganické zložky |

prEN 12457/1–4 | Vylúhovateľnosť– test zhody pre vylúhovateľnosť zrnitých (granulovaných) odpadových materiálov a kalov): |

časť 1: | L/S = 2 l/kg, veľkosť častíc < 4 mm |

časť 2: | L/S = 10 l/kg, veľkosť častíc < 4 mm |

časť 3: | L/S = 2 a 8 l/kg, veľkosť častíc < 4 mm |

časť 4: | L/S = 10 l/kg, veľkosť častíc < 10 mm |

Vyhnívanie nespracovaného odpadu

EN 13657 | Vyhnívanie na účely následného určenia rozpustnej časti prvkov v lúčavke kráľovskej (čiastočné vyhnívanie tuhého odpadu pred elementárnou analýzou, ponechávajúc silikátovú maticu neporušenú) |

prEN 13656 | Vyhnívanie za pomoci mikrovĺn so zmesou kyseliny fluorovodíkovej (HF), dusičnej (HNO3) a chlorovodíkovej (HCL) na účely následného určenia prvkov (úplné vyhnitie tuhého odpadu pred elementárnou Analýzou) |

analýza

ENV 12506 | Analýza eluátov – určenie pH, As, Ba, Cd, Cl, Co, Cr, CrVI, Cu, Mo, Ni, NO2, Pb, celkovej S, SO4, V a Zn (analýza anorganických zložiek tuhého odpadu a/alebo jeho eluátu; hlavné, menšinové a stopové prvky) |

ENV 13370 | Analýza eluátov – určenie amónia, AOX, vodivosti, Hg, fenolového indexu, TOC, ľahko uvoľniteľného KN, F (analýza anorganických zložiek tuhého odpadu a/alebo jeho eluátu (anióny)) |

prEN 14039 | Určovanie obsahu uhľovodíkov v rozsahu C10 až C40 plynovou chromatografiou |

Tento zoznam sa upraví, ak bude k dispozícii viac noriem CEN.

Pre testy a analýzy, pre ktoré (zatiaľ) nie sú k dispozícii metódy CEN, metódy, ktoré sa používajú, musia byť schválené príslušnými orgánmi.

[1] Ú. v. ES L 47, 16.2.2001, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 31/1994/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28).

[3] Triedený stavebný odpad a odpad z demolácií s nízkym obsahom iných druhov materiálov (ako sú napríklad kovy, plastické látky, pôda, organické látky, drevo, guma, atď.). Pôvod odpadu musí byť známy.Žiadny stavebný odpad a odpad z demolácií zo stavieb, ktorý je znečistený nebezpečným anorganickými alebo organickými látkami, napr. z dôvodu výrobných procesov pri stavbe, znečisťovania pôdy, uskladnenia a používania pesticídov alebo iných nebezpečných látok, atď., pokiaľ sa nezistí, že stavebný odpad a odpad z demolácií nebol významne znečistený.Žiadny stavebný odpad a odpad z demolácií zo stavieb, ktorý je pokrytý alebo natretý materiálmi, ktoré obsahujú nebezpečné látky v značných množstvách.

[4] Ak odpad nespĺňa tieto hodnoty pre síran, stále sa môže považovať za odpad spĺňajúci prijímacie kritériá, ak vylúhovateľnosť neprevyšuje tieto hodnoty: 1500 mg/l ako C0 pri L/S = 0,1 l/kg a 6000 mg/kg pri L/S = 10 l/kg. Na určenie limitnej hodnoty pri L/S = 0,1 l/kg za počiatočných rovnovážnych podmienok bude potrebné použiť test presakovaním, zatiaľ čo hodnota pri L/S = 10 l/kg sa môže určiť buď testom vylúhovateľnosti šarže alebo testom presakovaním za podmienok, ktoré sa blížia k miestnej rovnováhe.

[5] Ak odpad nespĺňa tieto hodnoty pre DOC pri vlastnej pH hodnote, môže sa alternatívne testovať pri L/S = 10 l/kg a pH medzi 7,5 a 8,0. Odpad sa môže považovať za odpad spĺňajúci prijímacie kritériá pre DOC, ak výsledok tohto určovania neprevýši 500 mg/kg. (K dispozícii je návrh metódy, ktorý vychádza z prEN 14429).

[6] Hodnoty pre celkové rozpustené tuhé látky (TDS) sa môžu alternatívne použiť ako hodnoty pre síran a chlorid.

[7] V prípade pôd môže príslušný orgán povoliť vyššiu limitnú hodnotu za predpokladu, ak sa pri L/S = 10 l/kg sa dosiahne pre DOC hodnota 500 mg/kg buď pri pH pôdy alebo pri hodnote pH medzi 7,5 a 8,0

[8] Ak odpad nespĺňa tieto hodnoty pre DOC pri vlastnej pH hodnote, môže sa alternatívne testovať pri L/S = 10 l/kg a pH medzi 7,5 a 8,0. Odpad sa môže považovať za odpad spĺňajúci prijímacie kritériá pre DOC, ak výsledok tohto určovania neprevýši 800 mg/kg. (K dispozícii je návrh metódy, ktorý vychádza z prEN 14429).

[9] Hodnoty pre celkové rozpustené tuhé látky (TDS) sa môžu alternatívne použiť ako hodnoty pre síran a chlorid.

[10] Ak odpad nespĺňa tieto hodnoty pre DOC pri vlastnej pH hodnote, môže sa alternatívne testovať pri L/S = 10 l/kg a pH medzi 7,5 a 8,0. Odpad sa môže považovať za odpad spĺňajúci prijímacie kritériá pre DOC, ak výsledok tohto určovania neprevýši 800 mg/kg. (K dispozícii je návrh metódy, ktorý vychádza z prEN 14429).

[11] Hodnoty pre celkové rozpustené tuhé látky (TDS) sa môžu alternatívne použiť ako hodnoty pre síran a chlorid.

[12] Ak sa táto hodnota nedosiahne, môže príslušný orgán povoliť vyššiu limitnú hodnotu za predpokladu, ak sa pri L/S = 10 l/kg dosiahne pre DOC hodnota 800 mg/kg buď pri pH vlastného materiálu alebo pri hodnote pH medzi 7,5 a 8,0.

[13] Ak odpad nespĺňa tieto hodnoty pre DOC pri vlastnej pH hodnote, môže sa alternatívne testovať pri L/S = 10 l/kg a pH medzi 7,5 a 8,0. Odpad sa môže považovať za odpad spĺňajúci prijímacie kritériá pre DOC, ak výsledok tohto určovania neprevýši 1000 mg/kg. (K dispozícii je návrh metódy, ktorý vychádza z prEN 14429).

[14] Hodnoty pre celkové rozpustené tuhé látky (TDS) sa môžu alternatívne použiť ako hodnoty pre síran a chlorid.

[15] Musí sa použiť buď LOI alebo TOC.

[16] Ak sa táto hodnota nedosiahne, môže príslušný orgán povoliť vyššiu limitnú hodnotu za predpokladu, ak sa pri L/S = 10 l/kg dosiahne pre DOC hodnota 1000 mg/kg buď pri pH vlastného materiálu alebo pri hodnote pH medzi 7,5 a 8,0.

--------------------------------------------------