EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31998L0071

Smernica 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov

OJ L 289, 28.10.1998, p. 28–35 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)
Special edition in Czech: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Estonian: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Latvian: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Lithuanian: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Hungarian Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Maltese: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Polish: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Slovak: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Slovene: Chapter 13 Volume 021 P. 120 - 125
Special edition in Bulgarian: Chapter 13 Volume 024 P. 106 - 111
Special edition in Romanian: Chapter 13 Volume 024 P. 106 - 111
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 044 P. 49 - 54

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1998/71/oj

31998L0071



Úradný vestník L 289 , 28/10/1998 S. 0028 - 0035


Smernica 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady

z 13. októbra 1998

o právnej ochrane dizajnov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a hlavne na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom podľa článku 189b zmluvy [3], vzhľadom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom 29. júla 1998,

(1) keďže ciele spoločenstva zahŕňajú, ako je uvedené v zmluve, vytvorenie základov stále užšieho zjednocovania národov Európy, podporovanie užších vzťahov medzi členskými štátmi spoločenstva, a zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho pokroku krajín spoločenstva prostredníctvom spoločného postupu na vylúčenie prekážok, ktoré rozdeľujú Európu; keďže, na tento účel zmluva ustanovuje vybudovanie vnútorného trhu charakterizovaného zrušením prekážok voľného pohybu tovarov a taktiež zavedenie systému, ktorý zabezpečí, že hospodárska súťaž na vnútornom trhu sa nenaruší; keďže, aproximácia právnych predpisov členských štátov o právnej ochrane dizajnov by podporila tieto ciele;

(2) keďže rozdiely v právnej ochrane dizajnov, ktorú poskytujú právne predpisy členských štátov priamo ovplyvňuje budovanie a fungovanie vnútorného trhu pokiaľ ide o tovary obsahujúce dizajny; keďže takéto rozdiely môžu narušiť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu;

(3) keďže pre hladké fungovanie vnútorného trhu je preto potrebné, aby sa zblížili právne predpisy členských štátov na ochranu dizajnov;

(4) keďže pri tejto činnosti je dôležité brať do úvahy riešenia a výhody, ktoré systém dizajnov spoločenstva poskytne podnikom, ktoré chcú získať práva k dizajnom;

(5) keďže nie je potrebné uskutočniť úplné zblíženie zákonov členských štátov týkajúcich sa dizajnov, a bude stačiť, ak sa zblíženie obmedzí na tie vnútroštátne ustanovenia právnych predpisov, ktoré najviac ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže ustanovenia o sankciách, opravných prostriedkoch a vynútení by mali byť ponechané na vnútroštátny právny poriadok; keďže ciele tohto čiastočného zbližovania sa nedajú dostatočne dosiahnuť, ak členské štáty konajú jednotlivo;

(6) keďže členským štátom by sa mala ponechať voľnosť na určenie procesných ustanovení týkajúcich sa zápisu do registra, obnovy a zániku práv k dizajnu a ustanovení týkajúcich sa účinnosti takého zániku;

(7) keďže táto smernica nevylučuje uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov spoločenstva na dizajny, poskytujúcu inú ochranu ako je ochrana, ktorá vyplýva zo zápisu do registra alebo z uverejnenia ako dizajnu, ako napr. právnych predpisov týkajúcich sa práv k nezapísanému dizajnu, ochranných známok, patentov a úžitkových vzorov, nekalej súťaže alebo občianskoprávnej zodpovednosti;

(8) keďže pri absencii zosúladených právnych predpisov o autorskom práve je dôležité ustanoviť princíp kumulácie ochrany podľa osobitného zákona na ochranu zapísaných dizajnov a podľa zákona o autorskom práve, nechávajúc pritom členským štátom voľnosť na stanovenie rozsahu ochrany autorského práva a podmienok, na základe ktorých sa takáto ochrana udeľuje;

(9) keďže dosiahnutie cieľov vnútorného trhu si vyžaduje, aby podmienky na získanie práva k zapísanému dizajnu boli zhodné vo všetkých členských štátoch; keďže na tento účel je potrebné stanoviť jednotnú definíciu pojmu dizajn a požiadaviek, týkajúcich sa novosti a jedinečnosti, ktoré práva k zapísanému dizajnu musia spĺňať;

(10) keďže na uľahčenie voľného pohybu tovaru je potrebné zabezpečiť najmä, aby práva k zapísanému dizajnu poskytovali majiteľovi práva na rovnakú ochranu vo všetkých členských štátoch;

(11) keďže ochrana formou zápisu sa poskytuje majiteľovi práva pre tie vlastnosti dizajnu výrobku, a to celkom alebo čiastočne, ktoré sú zreteľne uvedené v prihláške a sprístupnené verejnosti prostredníctvom uverejnenia alebo nahliadnutím do príslušnej zložky;

(12) keďže ochrana by sa nemala nerozšíriť na tie súčasti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného používania výrobku, alebo na tie znaky takej časti, ktoré nie sú viditeľné, keď sa táto časť pripevní, alebo ktoré by samotné nespĺňali požiadavky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru; keďže znaky dizajnu, ktoré sú z týchto dôvodov vylúčené z ochrany by sa na účel posúdenia, či iné vlastnosti dizajnu spĺňajú požiadavky na ochranu nemali brať do úvahy;

(13) keďže posúdenie toho, či má dizajn osobitý charakter, by sa malo zakladať na tom, či celkový dojem, vyvolaný u informovaného užívateľa po prehliadnutí si dizajnu, sa zreteľne odlišuje od toho, ktorý v ňom vyvolal už existujúci dizajn, berúc do úvahy povahu výrobku, na ktorý sa dizajn použije, alebo v ktorom je začlenený, a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytvorení;

(14) keďže by sa udeľovaním ochrany dizajnom na znaky diktované výhradne ich technickou funkciou nemalo zabraňovať technickej inovácii; keďže sa tým rozumie, že to neznamená, že dizajn musí mať nejakú estetickú kvalitu; keďže schopnosť vzájomnej použiteľnosti výrobkov rôznych značiek by sa taktiež nemala obmedzovať rozšírením ochrany na dizajn mechanického príslušenstva; keďže znaky dizajnu, ktoré sú vylúčené z ochrany z týchto dôvodov by sa na účely posúdenia, či iné vlastnosti dizajnu spĺňajú požiadavky na ochranu nemali brať do úvahy;

(15) keďže mechanické príslušenstvo stavebnicových výrobkov môže napriek tomu tvoriť dôležitý prvok inovačných vlastností stavebnicového výrobku a predstavovať významný marketingový prínos, a preto by malo byť vhodné na ochranu;

(16) keďže právo k dizajnu neexistuje pre dizajn, ktorý je v protiklade s verejným poriadkom alebo s prijatými morálnymi zásadami; keďže táto smernica nepredstavuje zosúladenie vnútroštátnych pojmov verejného poriadku alebo prijatých morálnych zásad;

(17) keďže pre hladké fungovanie vnútorného trhu je podstatné, aby sa zjednotila doba ochrany poskytovanej právom k zapísanému dizajnu;

(18) keďže ustanovenia tejto smernice rešpektujú uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa článkov 85 a 86 zmluvy;

(19) keďže rýchle prijatie tejto smernice sa stalo súrnou záležitosťou pre množstvo priemyselných odvetví; keďže, úplné zblíženie právnych predpisov členských štátov o používaní chránených dizajnov na účel povolenia opráv zloženého výrobku tak, aby sa uchoval jeho pôvodný vzhľad, kde výrobok obsahujúci dizajn, alebo na ktorý sa dizajn aplikoval, tvorí súčasť zloženého výrobku, od ktorého závisí vzhľad chráneného dizajnu, nie je možné zaviesť v súčasnom štádiu; keďže nedostatok úplného zbližovania právnych predpisov členských štátov o používaní chránených dizajnov na také opravy zloženého výrobku by nemali predstavovať prekážku pre zbližovanie tých iných vnútroštátnych ustanovení právnych predpisov o dizajnoch, ktoré najviac priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže z tohto dôvodu by členské štáty medzičasom mali ponechať v platnosti akékoľvek ustanovenia v súlade so zmluvou týkajúce sa používania dizajnu súčastí použitých na opravu zloženého výrobku, aby sa obnovila jeho vonkajšia úprava, alebo, v prípade zavedenia nových ustanovení týkajúcich sa takého použitia, účelom týchto ustanovení by mala byť iba liberalizácia trhu takýchto častí; keďže od tých členských štátov, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice neposkytujú ochranu dizajnom súčastí, sa nepožaduje zaviesť zapísanie dizajnov týchto súčastí; keďže tri roky po dátume uvedenia do praxe komisia by mala predložiť analýzu dôsledkov ustanovení tejto smernice na priemysel spoločenstva, na spotrebiteľov, hospodársku súťaž a na fungovanie vnútorného trhu; keďže pokiaľ ide o súčasti zložených výrobkov, analýza má zohľadniť hlavne harmonizáciu na základe možných variantov, vrátane systému odmeňovania a obmedzenej doby výlučnosti; keďže najneskôr jeden rok po predložení svojej analýzy by Komisia po porade s najviac dotknutými stranami mala Európskemu parlamentu a rade navrhnúť akékoľvek zmeny tejto smernice potrebné pre kompletizáciu vnútorného trhu, pokiaľ ide o súčasti zložených výrobkov, a akékoľvek iné zmeny, ktoré pokladá za potrebné;

(20) keďže prechodné ustanovenie článku 14 týkajúce sa dizajnu súčasti použitej na opravu zloženého výrobku s cieľom obnovenia jeho vonkajšej úpravy nie je v žiadnom prípade určené na to, aby tvorilo prekážku voľného pohyb výrobku, ktorý predstavuje takúto súčasť;

(21) keďže podstatné dôvody pre odmietnutie zápisu v tých členských štátoch, ktoré ustanovujú dôsledné preverovanie prihlášky pred zapísaním, a opodstatnené dôvody pre zrušenie platnosti práv k zapísaným dizajnom vo všetkých členských štátoch musia byť vyčerpávajúco vymenované,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Výklad pojmov

Na účely tejto smernice:

a) "dizajn" znamená vonkajšiu úpravu celého výrobku alebo jeho časti, ktorá vyplýva najmä zo znakov, ako sú hlavne línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra a/alebo materiály samotného výrobku a/alebo jeho zdobenie;

b) "výrobok" znamená akýkoľvek priemyselný alebo remeselnícky druh tovaru vrátane inter alia súčastí, ktoré sú určené na namontovanie do zloženého výrobku, balenie, úpravu, grafické symboly a typografické znaky, s vylúčením počítačových programov;

c) "zložený výrobok" znamená výrobok, ktorý je zložený z mnohých súčastí, ktoré sa môžu nahradiť umožňujúc rozobratie a opätovné zloženie výrobku.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na:

a) práva k dizajnom, ktoré sú zapísané na ústredných úradoch priemyselného vlastníctva v členských štátoch;

b) práva k priemyselným vzorom, ktoré sú zaregistrované na Úrade priemyselných vzorov pre krajiny Beneluxu;

c) práva k dizajnom, ktoré sú zapísané podľa medzinárodných dohôd a platiacich v niektorom členskom štáte;

d) prihlášky na práva k dizajnom uvedené v písmenách a), b) a c).

2. Na účely tejto smernice zápis dizajnov zahŕňa tiež uverejnenie nasledujúce po podaní dizajnu na úrade priemyselného vlastníctva členského štátu, v ktorom takéto uverejnenie má účinok vzniku práva k dizajnu.

Článok 3

Požiadavky na ochranu

1. Členské štáty chránia dizajn prostredníctvom zápisu a udeľujú výlučné práva ich majiteľom v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

2. Ochrana prostredníctvom práva k dizajnu sa poskytuje dizajnu, ktorý je nový a má osobitý charakter.

3. Dizajn aplikovaný na výrobok alebo začlenený do výrobku, ktorý tvorí súčasť zloženého výrobku, sa považuje za nový a majúci osobitý charakter vtedy:

a) ak súčasť, pokiaľ je už začlenená do zloženého výrobku, zostáva viditeľná počas jeho bežného používania, a

b) v takom rozsahu, v akom tieto viditeľné znaky súčasti samotné spĺňajú požiadavky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru.

4. "Bežné používanie" v zmysle významu odseku 3 písm. a) znamená použitie konečným spotrebiteľom, s výnimkou údržby, servisu alebo opravných prác.

Článok 4

Novosť

Dizajn sa považuje za nový, ak sa pred dňom podania prihlášky na zápis alebo ak sa uplatňuje prednosť, pred dátumom prednosti verejnosti nesprístupnil žiaden identický dizajn. Dizajny sa považujú za identické, ak sa ich vlastnosti odlišujú iba v nepodstatných detailoch.

Článok 5

Osobitý charakter

1. Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva akýkoľvek dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa uplatňuje prednosť, pred dátumom prednosti.

2. Pri posudzovaní osobitého charakteru sa berie do úvahy stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

Článok 6

Sprístupnenie

1. Na účel uplatnenia článkov 4 a 5 sa dizajn považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol uverejnený následne po zápise alebo ináč, alebo bol vystavený, použitý pri obchodovaní alebo ináč sprístupnený, okrem prípadu, keď sa tieto udalosti nemohli odôvodnene oznámiť pri bežnom obchodnom styku v kruhoch úzko špecializovaných v príslušnom sektore, vykonávajúcich činnosť v rámci spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa uplatňuje prednosť, pred dátumom prednosti. Dizajn sa však nepovažuje za sprístupnený verejnosti z jediného dôvodu, a to, že bol sprístupnený tretej strane podľa výslovných alebo bezvýhradných podmienok utajenia.

2. Sprístupnenie sa na účely uplatnenia článkov 4 a 5 neberie do úvahy, ak dizajn, pre ktorý sa požaduje ochrana v členskom štáte podľa práva k zapísanému dizajnu, bol sprístupnený verejnosti:

a) pôvodcom dizajnu, jeho právnym nástupcom alebo treťou osobou následkom informácie poskytnutej pôvodcom dizajnu alebo konania pôvodcu dizajnu alebo jeho právneho nástupcu; a

b) počas 12-mesačného obdobia predchádzajúceho dňu podania prihlášky alebo, ak sa uplatňuje prednosť, pred dátumom prednosti.

3. Odsek 2 sa taktiež uplatní, ak bol dizajn sprístupnený verejnosti ako dôsledok zneužitia vo vzťahu k pôvodcovi alebo k jeho právnemu nástupcovi.

Článok 7

Dizajny určené ich technickou funkcioua dizajny prepojení

1. Právo k dizajnu neexistuje pre znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú určené výlučne jeho technickou funkciou.

2. Právo k dizajnu neexistuje pre znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré musia byť nevyhnutne reprodukované v ich presnej forme a rozmeroch, aby sa umožnilo výrobok, do ktorého je dizajn začlenený, alebo na ktorý sa aplikuje, mechanicky pripojiť k inému výrobku, alebo ho umiestniť do, okolo alebo oproti inému výrobku tak, aby každý výrobok mohol vykonávať svoju funkciu.

3. Bez ohľadu na odsek 2, právo k dizajnu za podmienok ustanovených v článkoch 4 a 5 existuje pre dizajn, ktorý slúži na účel umožnenia mnohonásobného zostavenia alebo spojenia vzájomne zameniteľných výrobkov v rámci stavebnicového systému.

Článok 8

Dizajny v rozpore s verejným poriadkom alebo morálkou

1. Právo k dizajnu neexistuje pre dizajn, ktorý je v rozpore s verejným poriadkom alebo s prijatými morálnymi zásadami.

Článok 9

Rozsah ochrany

1. Rozsah ochrany, vyplývajúcej z práva k dizajnu zahŕňa akýkoľvek dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem.

2. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa berie do úvahy stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

Článok 10

Doba trvania ochrany

Na základe zápisu je dizajn, ktorý spĺňa požiadavky článku 3 ods. 2 chránený právom k dizajnu počas jedného alebo viacerých päťročných období odo dňa podania prihlášky. Oprávnenému majiteľovi je možné obnoviť dobu trvania ochrany zakaždým na jedno alebo viac päťročných období až na celkovú dobu trvania 25 rokov odo dňa podania prihlášky.

Článok 11

Neplatnosť alebo odmietnutie zápisu

1. Zápis dizajnu sa odmietne alebo, ak bol dizajn už zapísaný, vyhlási sa právo k dizajnu za neplatné:

a) ak dizajn nie je dizajnom v zmysle článku 1 písm. a); alebo

b) ak nespĺňa požiadavky ustanovené v článkoch 3 až 8; alebo

c) ak prihlasovateľ alebo majiteľ práva k dizajnu nie je na to oprávnený podľa práva príslušného členského štátu; alebo

d) ak je dizajn v rozpore s predchádzajúcim dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti po dni podania prihlášky alebo, ak sa uplatňuje prednosť, dátumom prednosti, a ktorý je chránený odo dňa pred uvedeným dňom zapísaným dizajnom spoločenstva alebo prihláškou na zapísanie dizajnu spoločenstva alebo právom k dizajnu príslušného členského štátu alebo prihláškou na uvedené právo.

2. Ktorýkoľvek členský štát môže odmietnuť zapísať dizajn alebo, ak už bol dizajn zapísaný, právo k dizajnu vyhlásiť za neplatné:

a) ak sa rozlišujúci znak použije v neskoršom dizajne a právo spoločenstva alebo právny poriadok príslušného členského štátu upravujúci tento znak udeľuje majiteľovi tohto znaku právo zakázať takéto požitie; alebo

b) ak dizajn predstavuje neoprávnené použitie diela chráneného autorským právom príslušného členského štátu; alebo

c) ak dizajn predstavuje nevhodné použitie niektorého zo znakov vymenovaných v článku 6 písm. b) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, alebo odznakov, emblémov a erbov, iných ako sú zahrnuté v článku 6 písm. b) uvedeného dohovoru, ktoré sú predmetom osobitného verejného záujmu v príslušnom členskom štáte.

3. Dôvod stanovený v odseku 1 písm. c) môže uplatniť jedine osoba, ktorej prináleží právo k dizajnu podľa práva príslušného členského štátu.

4. Dôvody ustanovené v odseku 1 písm. d) a v odseku 2 písm. a) a b) môže uplatniť jedine prihlasovateľ alebo majiteľ sporného práva.

5. Dôvod ustanovený v odseku 2 písm. c) môže uplatniť jedine osoba alebo subjekt, ktorého sa použitie týka.

6. Odseky 4 a 5 rešpektujú voľnosť členských štátov, aby stanovili, že dôvody uvedené v odsekoch 1 písm. d) a 2 písm. c) môže uplatniť taktiež vhodný orgán príslušného členského štátu na základe vlastného podnetu.

7. Ak bol zápis dizajnu zamietnutý, alebo právo k dizajnu bolo vyhlásené za neplatné v zmysle odseku 1 písm. b) alebo odseku 2, môže byť dizajn zapísaný alebo právo k dizajnu môže zostať zachované v upravenej forme, ak v tejto forme spĺňa požiadavky na ochranu, a ak sa zachová identita dizajnu. Zápis alebo zachovanie práva v upravenej forme môže zahŕňať zápis sprevádzaný čiastočným vzdaním sa majiteľa práva k dizajnu alebo zápis súdneho rozhodnutia do registra dizajnov deklarujúci čiastočnú neplatnosť práva k dizajnu.

8. Ktorýkoľvek členský štát môže stanoviť, že pre výnimku podľa odsekov 1 až 7, dôvody odmietnutia zápisu alebo neplatnosti zápisu účinné v danom štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovenia potrebného na zosúladenie s touto smernicou, sa uplatňujú na prihlášky, ktoré boli podané pred týmto dňom a na výsledné zápisy.

9. Právo k dizajnu je možné vyhlásiť za neplatné aj po jeho zániku alebo aj vtedy, ak sa od neho odstúpilo.

Článok 12

Práva vyplývajúce z práva k dizajnu

1. Zápisom dizajnu vznikne majiteľovi výlučné právo na jeho používanie a na zabránenie jeho používania akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas. Uvedené používanie zahŕňa hlavne výrobu, ponuku, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo použitie výrobku, v ktorom je dizajn začlenený alebo, na ktorý sa aplikuje, alebo skladovanie takého výrobku na tieto účely.

2. V prípade, že podľa práva členského štátu nebolo možné zamedziť činnostiam uvedeným v odseku 1 pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na zosúladenie s touto smernicou, nie je možné uplatniť práva vyplývajúce z práva k dizajnu, aby sa zamedzilo pokračovaniu takých činností akoukoľvek osobou, ktorá začala takúto činnosť pred týmto dňom.

Článok 13

Obmedzenie práv vyplývajúcich z práv k dizajnu

1. Práva vyplývajúce z práva k dizajnu, ktoré vznikli na základe zápisu, sa neuplatňujú, pokiaľ ide o:

a) súkromne vykonávané úkony a úkony na nekomerčné účely;

b) úkony vykonávané na experimentálne účely;

c) úkony reprodukcie na účely citovania alebo vyučovania, a to za predpokladu, že také úkony sú zlučiteľné s čestnými obchodnými stykmi a neovplyvňujú nevhodným spôsobom bežné použitie dizajnu, a že sa uvedie zdroj.

2. Okrem toho sa práva vyplývajúce z práva k dizajnu na základe zápisu neuplatňujú, pokiaľ ide o:

a) zariadenie lodí a lietadiel zapísaných v inej krajine, keď tieto dočasne vstúpia na územie príslušného členského štátu;

b) dovoz náhradných dielov a príslušenstva do členských štátov na účel opráv týchto plavidiel a lietadiel;

c ) vykonanie opráv týchto plavidiel a lietadiel.

Článok 14

Prechodné ustanovenie

Až dovtedy, kým sa neprijmú zmeny a doplnky k tejto smernici na návrh Komisie v súlade s ustanoveniami článku 18, členské štáty ponechajú v platnosti svoje existujúce právne ustanovenia týkajúce sa použitia dizajnu súčastí použitých na účely opravy zloženého výrobku, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava a zavedú zmeny týchto ustanovení, ale iba vtedy, ak ich účelom je liberalizácia trhu na takéto súčasti.

Článok 15

Vyčerpanie práv

Práva vyplývajúce z práva k dizajnu na základe zápisu sa nerozšíria na úkony týkajúce sa výrobku, do ktorého sa začlenil dizajn zahrnutý v rámci rozsahu ochrany práva k dizajnu, alebo na ktorý sa aplikoval, keď bol výrobok uvedený na trh spoločenstva majiteľom práva k dizajnu alebo s jeho súhlasom.

Článok 16

Vzťah k iným formám ochrany

Ustanovenia tejto smernice rešpektujú ustanovenia práva spoločenstva alebo právnych predpisov príslušného členského štátu, ktoré sa vzťahujú na právo k nezapísanému dizajnu, ochranné známky alebo iné rozlišujúce znaky, patenty a úžitkové vzory, znaky, občianskoprávnu zodpovednosť alebo nekalú súťaž.

Článok 17

Vzťah k autorskému právu

Dizajn chránený právom k dizajnu zapísanému v členskom štáte alebo pre členský štát v súlade s touto smernicou je tiež vhodný na ochranu podľa autorského práva tohto štátu, a to odo dňa, kedy bol dizajn vytvorený alebo akoukoľvek formou stanovený. Rozsah, v akom a podmienky, za ktorých sa takáto ochrana udeľuje, vrátane požadovaného stupňa pôvodnosti, určí každý členský štát.

Článok 18

Preskúmanie

Tri roky po dni implementácie bližšie určenom v článku 19 predloží komisia analýzu dôsledkov ustanovení smernice na priemysel spoločenstva, hlavne na priemyselné odvetvia, ktoré sú najviac dotknuté, najmä výrobcov zložených výrobkov a súčastí, na spotrebiteľov, hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu. Najneskôr o rok neskôr navrhne komisia Európskemu parlamentu a Rade akékoľvek zmeny tejto smernice potrebné na skompletizovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o súčasti zložených výrobkov a akékoľvek iné zmeny, ktoré pokladá za potrebné vzhľadom na svoje porady s najviac dotknutými stranami.

Článok 19

Implementácia

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na zosúladenie s touto smernicou najneskôr do 28.10.2001.

Keď členské štáty prijmú tieto ustanovenia, budú v nich zahrnuté odkazy na túto smernicu, alebo sa také odkazy uvedú pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Spôsoby pre uvádzanie týchto odkazov stanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia komisii ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 13. októbra 1998.

Za Európsky parlament

predseda

J. M. Gil-robles

Za Radu

predseda

C. Einem

[1] Ú. v. ES C 345, 23.12.1993, s. 14 a Ú. v. ES C 142, 14.5.1996, s. 7.

[2] Ú. v. ES C 388, 31.12.1994, s. 9 a Ú. v. ES C 110, 2.5.1995, s. 12.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 12.10.1995 (Ú. v. ES C 287, 30.10.1995, s. 157), spoločná pozícia Rady zo 17.6.1997 (Ú. v. ES C 237, 4.8.1997, s. 1) rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22.10.1997 (Ú. v. ES C 339, 10.11.1997, s. 52). Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15.9.1998. Rozhodnutie Rady z 24.9.1998.

--------------------------------------------------

Top