31996L0097

SMERNICA RADY (96/97/ES)

z 20. decembra 1996,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie1,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu2,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru3,

keďže článok 119 zmluvy uvádza, že každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady, že muži a ženy by mali dostávať rovnakú odmenu za rovnakú prácu, keďže "odmenou" by sa mala rozumieť riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a akékoľvek ďalšie peňažné alebo vecné plnenie, ktoré pracovník dostáva priamo alebo nepriamo od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním;

keďže vo svojom rozsudku zo 17. mája 1990 vo veci 262/88 Barber proti Guardian Royal Exchange Assurance Group4, Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdzuje, že všetky formy zamestnaneckého dôchodku tvoria zložku platu v zmysle článku 119 zmluvy;

keďže vo vyššie uvedenom rozsudku, ako ho objasnil rozsudok zo 14. decembra 1993 (vec C-110/91: Moroni proti Collo GmbH)5, Súdny dvor vykladá článok 119 zmluvy takým spôsobom, že diskriminácia medzi mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia je zakázaná vo všeobecnosti a nielen vzhľadom na určenie veku pre vznik nároku na dôchodok alebo keď sa zamestnanecký dôchodok poskytuje náhradou za povinný odchod do dôchodku z ekonomických dôvodov;

keďže v súlade s protokolom 2 týkajúcim sa článku 119 zmluvy, ktorý je prílohou k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, dávky podľa zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia sa nepovažujú za odmenu, ak a pokiaľ sa vzťahujú na doby zamestnania pred 17. májom 1990 s výnimkou prípadu pracovníkov alebo osôb, ktoré si za nich nárokujú, ktorí pred týmto dňom navrhli začatie súdneho konania alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa platného vnútroštátneho práva;

keďže vo svojich rozsudkoch z 28. septembra 19946 (vec C-57/93: Vroege proti NCIV Instituut voor Volkshuisvesting BV a vec C-128/93: Fisscher proti Voorhuis Hengelo BV), Súdny dvor rozhodol, že vyššie uvedený protokol sa nedotýka práva vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému, ktorý sa naďalej riadi rozsudkom z 13. mája 1986 vo veci 170/84: Bilka-Kaufhaus GmbH proti Hartz7, a že obmedzenie časových účinkov rozsudku zo 17. mája 1990 vo veci C-262/88: Barber proti Guardian Royal Exchange Assurance Group sa nevzťahuje na právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému; keďže Súdny dvor taktiež rozhodol, že sa voči pracovníkom, ktorí si uplatňujú svoje právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému, možno dovolávať vnútroštátnych právnych predpisov o lehotách pre vznesenie žalôb pokiaľ nie sú menej výhodné pre tento typ žaloby než pre podobné žaloby podľa vnútroštátnych právnych predpisov a že v praxi neznemožňujú výkon práva spoločenstva; keďže Súdny dvor taktiež poukázal, že skutočnosť, že pracovník si môže retroaktívne nárokovať vstup do zamestnaneckého dôchodkového systému, neumožňuje pracovníkovi vyhnúť sa plateniu príspevkov, ktoré sa vzťahujú na obdobie daného členstva;

keďže vylúčenie pracovníkov z dôvodu povahy ich pracovných zmlúv z prístupu do podnikového alebo sektorového systému sociálneho zabezpečenia môže vytvárať nepriamu diskrimináciu voči ženám;

keďže vo svojom rozsudku z 9. novembra 1993 (vec C- 132/92: Birds Eye Walls Ltd. proti Friedel M. Roberts)8, Súdny dvor taktiež špecifikoval, že nie je v rozpore s článkom 119 zmluvy, keď sa počíta výška preklenovacieho dôchodku, ktorý platí zamestnávateľ zamestnancom a zamestnankyniam, ktorí prijali predčasný odchod do dôchodku z dôvodov choroby a ktorý je určený na kompenzáciu najmä straty príjmu vyplývajúcej zo skutočnosti, že zatiaľ nedosiahli vek vyžadovaný pre platbu štátneho dôchodku, ktorý následne dostanú, a na primerané zníženie výšky preklenovacieho dôchodku, aj keď v prípade mužov a žien vo veku medzi 60 a 65 rokov je výsledok taký, že bývalá zamestnankyňa dostáva menší preklenovací dôchodok ako sa vypláca jej mužskému náprotivku, pričom rozdiel sa rovná výške štátneho dôchodku, na ktorý je oprávnená od veku 60 rokov vzhľadom na dosiahnuté doby zamestnania u tohto zamestnávateľa;

keďže vo svojom rozsudku zo 6. októbra 1993 (vec C-109/91: Ten Oever proti Stichting Bedrijfpensioenfonds voor het Glazenwassers- en Schoonmaakbedrijf)9 a vo svojich rozsudkoch zo 14. decembra 1993 (vec C-110/91: Moroni proti Collo GmbH), z 22. decembra 1993 (vec C-152/91: Neath proti Hugh Steeper Ltd)10 a z 28. septembra 1994 (vec C-200/91: Coloroll Pension Trustees Ltd. proti Russell a ďalší)11, Súdny dvor potvrdzuje, že z dôvodu rozsudku zo 17. mája 1990 (vec C-262/88: Barber proti Guardian Royal Exchange Assurance Group), možno sa dovolávať sa priameho účinku článku 119 zmluvy na účely nárokovania si rovnakého zaobchádzania v záležitostiach zamestnaneckých dôchodkov iba vo vzťahu k dávkam splatným vzhľadom na doby zamestnania nasledujúce po 17. máji 1990 s výnimkou prípadu pracovníkov alebo osôb, ktoré si za nich nárokujú, ktorí pred týmto dňom navrhli začatie súdneho konania alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa platného vnútroštátneho práva;

keďže vo svojich vyššie uvedených rozsudkoch (vec C-109/91: Ten Oever proti Stichting Bedrijfpensioenfonds voor het Glazenwassers- en Schoonmaakbedrijf) a vec C 200/91: Coloroll Pension Trustees Ltd. proti Russell a ďalší), Súdny dvor potvrdzuje, že obmedzenie časových účinkov rozsudku Barber platí na dôchodky pozostalých a následne si možno nárokovať rovnaké zaobchádzanie v tejto záležitosti iba vo vzťahu k dobám zamestnania nasledujúcim po 17. máji 1990 s výnimkou prípadu tých, ktorí pred týmto dátumom navrhli začatie súdneho konania alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa platného vnútroštátneho práva;

keďže navyše vo svojich rozsudkoch vo veci C-152/91 a vo veci C-200/91 Súdny dvor špecifikuje, že príspevky pracovníkom a pracovníčkam do dôchodkového systému s definovanými dávkami musia byť rovnaké, pretože ich pokrýva článok 119 zmluvy, keďže nerovnosť príspevkov zamestnávateľov platených podľa financovaných systémov s definovanými dávkami, čo je dôsledkom používania poistno-matematických faktorov líšiacich sa podľa pohlavia, sa nemá hodnotiť v zmysle toho istého ustanovenia;

keďže vo svojich rozsudkoch z 28. septembra 199412 (vec C-408/92: Smith proti. Advel Systems a vec C-28/93: Van den Akker proti Stichting Shell Pensioenfonds), Súdny dvor poukazuje, že článok 119 zmluvy vylučuje, aby zamestnávateľ, ktorý prijal opatrenia nevyhnutné na splnenie rozsudku Barber zo 17. mája 1990 (C-262/88) zvýšil dôchodkový vek pre ženy na vek, ktorý existuje pre mužov vo vzťahu k dobám zamestnania ukončeným medzi 17. májom 1990 a dátumom, kedy tieto opatrenia nadobudnú platnosť; na druhej strane, pokiaľ ide o doby zamestnania ukončené po tomto dátume, článok 119 nebráni zamestnávateľovi, aby prijal takéto opatrenia; pokiaľ ide o doby zamestnania pred 17. májom 1990, právo spoločenstva neuložilo žiadnu povinnosť, ktorá by zdôvodňovala retroaktívne zníženie výhod, ktoré požívajú ženy;

keďže vo svojom vyššie uvedenom rozsudku vo veci C-200/91: Coloroll Pension Trustees Ltd. proti Russell a ďalší Súdny dvor rozhodol, že na dodatočné dávky, ktoré pochádzajú z príspevkov platených zamestnancami na základe dobrovoľnosti, sa nevzťahuje článok 119 zmluvy;

keďže medzi opatreniami zahrnutými vo svojom treťom strednodobom akčnom programe o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov (1991 až 1995)13, Komisia ešte raz zdôrazňuje prijatie vhodných opatrení, aby sa vzali do úvahy dôsledky rozsudku zo 17. mája 1990 vo veci 262/88 (Barber proti Guardian Royal Exchange Assurance Group);

keďže na základe tohto rozsudku sa automaticky určité ustanovenia smernice Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia14 stávajú neplatnými vo vzťahu k pracovníkom;

keďže článok 119 zmluvy je priamo uplatniteľný a možno sa naň odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi proti akémukoľvek zamestnávateľovi, či je to fyzická osoba alebo právnická osoba, a keďže je na týchto súdoch, aby zabezpečili práva, ktoré toto ustanovenie udeľuje jednotlivcom;

keďže z dôvodov právnej istoty je nevyhnutné zmeniť a doplniť smernicu 86/378/EHS, aby sa upravili ustanovenia, ktoré sú dotknuté rozsudkom vo veci Barber,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 86/378/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 2 sa nahrádza takto:

"Článok 2

1. "Zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia" znamenajú systémy, ktoré neupravuje smernica 79/7/EHS prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, povolaní alebo skupine povolaní, dávky dopĺňajúce alebo nahrádzajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

a) individuálne zmluvy pre samostatne zárobkovo činné osoby;

b) systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby s jedným členom;

c) poistné zmluvy, kde zamestnávateľ nie je zmluvnou stranou v prípade platených zamestnancov;

d) voliteľné ustanovenia zamestnaneckých systémov ponúkaných účastníkom individuálne, aby sa im zaručili:

- buď dodatočné dávky alebo

- možnosť zvoliť si dátum, od ktorého sa začnú vyplácať riadne dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby, alebo možnosť voľby medzi viacerými dávkami;

e) zamestnanecké systémy, pokiaľ sú dávky financované z príspevkov platených pracovníkmi na základe dobrovoľnosti.

3. Táto smernica nebráni zamestnávateľovi poskytnúť osobám, ktoré už dovŕšili dôchodkový vek pre účely poskytovania dôchodku podľa zamestnaneckého systému, ale ktoré ešte nedovŕšili dôchodkový vek pre účely poskytovania dôchodku zo zákonného dôchodkového systému, doplnkový dôchodok, cieľom ktorého je vyrovnať alebo takmer vyrovnať celkovú výšku dávky vyplácanej týmto osobám v porovnaní s čiastkou vyplácanou osobám druhého pohlavia v rovnakej situácii, ktoré už dovŕšili zákonom stanovený dôchodkový vek, do tej doby, než osoby majúce prospech z tohto doplnku nedovŕšia zákonom stanovený dôchodkový vek."

2. Článok 3 sa nahrádza takto:

"Článok 3

Táto smernica sa vzťahuje na členov pracujúcej populácie vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, na osoby, ktorých činnosť je prerušená chorobou, materstvom, úrazom alebo nedobrovoľnou nezamestnanosťou a na osoby, ktoré si hľadajú zamestnanie, na dôchodcov a na zdravotne postihnutých pracovníkov a na tých, ktorí si uplatňujú nárok za nich v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou.";

3. Článok 6 sa nahrádza takto:

"Článok 6

1. Zásade rovnakého zaobchádzania odporujú ustanovenia, ktoré sú priamo alebo nepriamo založené na pohlaví, predovšetkým s odvolaním na manželský alebo rodinný stav, za účelom:

a) určenia osôb, ktoré môžu byť účastníkmi zamestnaneckého systému;

b) stanovenia povinnej alebo voliteľnej účasti v zamestnaneckom systéme;

c) stanovenia rozdielnych pravidiel týkajúcich sa veku, v akom môže osoba do systému vstúpiť, alebo minimálnej doby zamestnania či účasti v systéme zakladajúcej nárok na dávky;

d) stanovenia rozdielnych pravidiel - s výnimkou prípadov uvedených pod písmenom h) a i) - vrátenia príspevkov v prípade, že pracovník zo systému vystúpi bez toho, aby splnil podmienky, ktoré by mu zaručili odložený nárok na dlhodobé dávky;

e) stanovenia rozdielnych podmienok na poskytovanie dávok alebo obmedzenia týchto dávok len pre pracovníkov jedného alebo druhého pohlavia;

f) stanovenia rozdielnych vekových hraníc odchodu do dôchodku;

g) pozastavenia zachovania alebo nadobudnutia práv počas materskej dovolenky alebo pracovného voľna z rodinných dôvodov, udeleného na základe zákona alebo dohody a hradeného zamestnávateľom;

h) stanovenia rozdielnej výšky dávok, s výnimkou prípadov, keď je potrebné prihliadnuť na faktory poistno-matematických výpočtov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia v prípade systémov s definovanými príspevkami.

V prípade financovaných systémov s definovanými dávkami môžu byť niektoré prvky (ktorých príklady sú uvedené v prílohe) nerovné tam, kde nerovnosť súm vyplýva z používania poistno-matematických faktorov, ktoré sa líšia podľa pohlavia v čase, keď sa zavádza financovanie systému;

i) stanovenia rozdielnej výšky príspevkov pracovníkov;

stanovenie rozdielnej výšky príspevkov zamestnávateľov, s výnimkou:

- v prípade systémov s definovanými príspevkami, ak je cieľom vyrovnať výšku konečných dávok alebo ich takmer vyrovnať pre obe pohlavia;

- v prípade financovaných systémov s definovanými dávkami, kde cieľom príspevkov zamestnávateľa je zabezpečiť primeranosť fondov nevyhnutných na krytie nákladov definovaných dávok;

j) stanovenia rozdielnych noriem alebo noriem vzťahujúcich sa len na pracovníkov konkrétneho pohlavia - s výnimkou prípadov uvedených pod písmenom h) a i) - pokiaľ ide o záruku alebo zachovanie nároku na odložené poberanie dávok v prípade, že pracovník zo systému vystúpi.

2. Ak sa poskytovanie dávok v pôsobnosti tejto smernice ponechá na úvahu orgánov, ktoré systém spravujú, tieto musia konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania."

4. Článok 8 sa nahrádza takto:

"Článok 8

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že predpisy zamestnaneckých systémov pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú upravené s účinnosťou najneskôr od 1. januára 1993.

2. Táto smernica nebráni tomu, aby práva a povinnosti vyplývajúce z účasti v danom zamestnaneckom systéme pre samostatne zárobkovo činné osoby v období pred jeho zmenou sa aj naďalej riadili predpismi systému, ktoré boli v platnosti v uvedenom období."

5. Článok 9 sa nahrádza takto:

"Článok 9

Pokiaľ ide o systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby, členské štáty môžu povinné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania odložiť, ak ide o:

a) určenie vekovej hranice odchodu do dôchodku za účelom poskytovania starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a o prípadné dôsledky na iné dávky:

- do termínu, keď sa rovnosť v tejto oblasti dosiahne v zákonných systémoch,

- alebo najneskôr do termínu, ktorý na uplatnenie rovnosti v tomto smere predpisuje smernica,

b) pozostalostné dôchodky až dovtedy, keď právo spoločenstva v zákonných systémoch sociálneho zabezpečenia zavedie zásadu rovnakého zaobchádzania,

c) uplatňovanie prvého pododseku bodu i) článku 6 odseku 1 so zohľadnením rozdielnych faktorov poistno-matematických výpočtov, najneskôr však do 1. januára 1999."

6. Vkladá sa nasledovný článok:

"Článok 9a

Ak muži a ženy majú nárok za rovnakých podmienok na pružný dôchodkový vek, toto sa nepovažuje za nezlučiteľné s touto smernicou."

7. Pridáva sa nasledovná príloha:

"PRÍLOHA

Príklady prvkov, ktoré môžu byť nerovné, pokiaľ ide o financované systémy s definovanými dávkami, ako sú uvedené v článku 6 písm. h):

- prevod časti pravidelného dôchodku do kapitálovej sumy;

- prevod dôchodkových práv;

- pozostalostný dôchodok vyplácaný závislej osobe v prípade, že táto sa vzdá časti dôchodku;

- znížený dôchodok, ak sa pracovník rozhodne odísť do predčasného dôchodku."

Článok 2

1. Akékoľvek opatrenia vykonávajúce túto smernicu pokiaľ ide o pracovníkov, sa musia vzťahovať na všetky dávky odvodené z dôb zamestnania po 17. máji 1990 a budú sa retroaktívne uplatňovať k tomuto dátumu bez toho, aby sa to dotklo negatívne pracovníkov alebo osôb, ktoré si za nich nárokujú, ktorí pred týmto dátumom navrhli začatie súdneho konania, alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa vnútroštátneho práva. V takomto prípade sa vykonávacie opatrenia musia uplatňovať so spätnou účinnosťou k 8. aprílu 1976 a musia sa vzťahovať na všetky dávky odvodené z dôb zamestnania po tomto dátume. Pre členské štáty, ktoré pristúpili do spoločenstva po 8. apríli 1976 a pred 17. Májom 1990, sa tento dátum nahradí dátumom, od ktorého sa začal uplatňovať článok 119 zmluvy na ich území.

2. Druhá veta odseku 1 nebráni dovolať sa vnútroštátnych pravidiel o lehotách na vznesenie žalôb podľa vnútroštátneho práva voči pracovníkom, alebo osobám, ktoré si za nich nárokujú, ktorí navrhli začatie súdneho konania, alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa vnútroštátneho práva pred 17. májom 1990 pokiaľ nie sú menej výhodné pre tento typ žaloby než pre podobné žaloby podľa vnútroštátneho práva a že v praxi neznemožňujú výkon práva spoločenstva.

3. Pre členské štáty, ktorých pristúpenie sa konalo po 17. máji 1990, a ktoré boli 1. januára 1994 zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, sa dátum 17. máj 1990 v prvej vete odseku 1 tohto článku nahrádza dátumom 1. január 1994.

Článok 3

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 1997. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu, alebo budú doplnené takýmto odkazom pri ich úradnom uverejnení. Spôsob vykonania takéhoto odkazu stanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice všetky informácie nevyhnutné na to, aby mohla Komisia vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť 20. deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 20. decembra 1996.

Za Radu

predseda

S. BARRETT

1Ú.v. ESC 218, 23.8.1995, s. 5.

2Stanovisko doručené 12 novembra 1996 (Ú.v. ES C 362, 2.12.1996).

3Ú.v. ES C 18, 22.1.1996, s. 132.

4Z. r. SD 1990, s. I-1889.

5Z. r. SD 1993, s. I-6591.

6Z. r. SD 1994, s. I-4541 a Z. r. SD 1994, s. I-4583

7Z. r. SD 1986, s. I-1607.

8Z. r. SD 1993, s. I-5579.

9Z. r. SD 1993, s. I-4879.

10Z. r. SD 1993, s. I-6953.

11Z. r. SD 1994, s. I-4389.

12Z. r. SD 1994, s. I-4435 a Z. r. SD 1994, s. I-4527.

13Ú. v. ES C 142, 31.5.1991, s. 1.

14Ú. v. ES L 225, 12.8.1986, s. 40.