31994R3286

Nariadenie Rady (ES) č. 3286/94

z 22. decembra 1994

stanovujúce postupy spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na pravidlá založenia spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a pravidlá prijaté podľa článku 235 zmluvy, vzťahujúce sa na tovary spracované z poľnohospodárskych produktov a najmä na tie ustanovenia zmluvy, ktoré dovoľujú odchýlku od všeobecného princípu, že akékoľvek kvantitatívne obmedzenie alebo opatrenie majúce ekvivalentný účinok môže byť nahradené výlučne opatreniami dovolenými v týchto pravidlách,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže spoločná obchodná politika musí byť založená na jednotných princípoch, najmä čo sa týka ochrany obchodu;

keďže nariadenie Rady (EHS) č. 2641/84 zo 17. septembra 1994 o posilnení spoločnej obchodnej politiky, najmä čo sa týka ochrany pred nedovolenými obchodnými praktikami [2], zabezpečila spoločenstvu postupy, ktoré mu umožňujú:

- reagovať na akékoľvek nedovolené obchodné praktiky s cieľom odstrániť poškodenie, ktoré z nich vyplýva a

- zaisťovať neobmedzené uplatňovanie práv spoločenstva, pokiaľ ide o obchodné praktiky tretích krajín;

keďže skúsenosti z aplikácie nariadenia (EHS) č. 2641/84 ukázali, že je i naďalej potrebné zaoberať sa prekážkami v obchode, ktoré sú zavádzané a udržiavané tretími krajinami a pretože prístup dodržiavaný v nariadení (EHS) č. 2641/84 sa nepreukázal byť celkom účinný;

keďže sa zdá byť potrebné vytvoriť nové a vylepšené postupy spoločenstva na zaistenie efektívneho uplatňovania práv spoločenstva podľa medzinárodných obchodných pravidiel;

keďže medzinárodné obchodné pravidlá sú hlavne pravidlá vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len "WTO" – World Trade Organisation) a formulované v dodatkoch k Dohode o WTO, ale môžu to byť aj tie, ktoré sú stanovené v akejkoľvek inej dohode, ktorej je spoločenstvo zmluvnou stranou, a ktorá upravuje pravidlá aplikovateľné pre obchod medzi spoločenstvom a tretími krajinami, a pretože je vhodné poskytnúť jasnú predstavu o typoch dohôd, ktorých sa týka termín "medzinárodné obchodné pravidlá";

keďže vyššie uvedené postupy spoločenstva by mali byť založené na právnom mechanizme podľa právneho systému spoločenstva, ktorý by mal byť úplne prehľadný a mal by zaisťovať, aby rozhodnutie uplatňovať práva spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu bolo uskutočňované na základe presných informácií zakladajúcich sa na faktoch a na základe právnej analýzy;

keďže tento mechanizmus je zameraný na poskytnutie prostriedkov vo forme postupov, ktoré vyžadujú, aby inštitúcie spoločenstva reagovali na prekážky v obchode zavádzané a udržiavané tretími krajinami, ktoré spôsobujú poškodenie alebo iné nepriaznivé obchodné efekty za predpokladu, že existuje žalobné právo, čo sa týka takýchto prekážok podľa účinných medzinárodných obchodných pravidiel;

keďže právo členských štátov uchyľovať sa k tomuto mechanizmu by nemalo ohroziť možnosť vyzdvihnúť tie isté alebo podobné otázky prostredníctvom iných existujúcich konaní spoločenstva a najmä vo výbore vytvorenom podľa článku 113 zmluvy;

keďže treba venovať pozornosť inštitucionálnej úlohe výboru vytvoreného podľa článku 113 zmluvy pri formulovaní doporučenia pre inštitúcie spoločenstva vo všetkých otázkach obchodnej politiky, aby bol tento výbor informovaný o vývoji jednotlivých prípadov, aby mohol vziať do úvahy ich širšie politické súvislosti;

keďže v rozsahu, v akom sa dohoda s treťou krajinou javí byť najvhodnejšími prostriedkami pre riešenie sporu vzniknutého kvôli prekážke v obchode, budú sa s týmto cieľom uskutočňovať jednania podľa konaní stanovených v článku 113 zmluvy, najmä vo forme konzultácie s vytvoreným výborom;

keďže je vhodné potvrdiť, že spoločenstvo je povinné konať v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a ak takéto záväzky vyplývajú zo zmlúv, musí zachovávať rovnováhu práv a povinností, ktorú majú tieto zmluvy stanoviť;

keďže je tiež vhodné potvrdiť, že akékoľvek opatrenia prijaté podľa príslušných konaní majú byť tiež v súlade s medzinárodnými záväzkami spoločenstva, rovnako ako majú byť objektívne voči ostatným opatreniam v prípadoch, ktoré nie sú obsiahnuté týmto nariadením, ktoré môžu byť prijaté priamo podľa článku 113 zmluvy;

keďže majú byť tiež potvrdené pravidlá konaní, ktoré majú byť dodržiavané počas postupu preskúmania, ktorý je umožnený týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti orgánov spoločenstva a zainteresovaných zmluvných strán a podmienky, za ktorých môžu mať zainteresované zmluvné strany prístup k informáciám a môžu požadovať, aby boli informované o podstatných skutočnostiach a zámeroch vyplývajúcich z postupu preskúmania;

keďže spoločenstvo musí mať pri konaní podľa tohto nariadenia na mysli potrebu rýchleho a efektívneho zásahu prostredníctvom aplikovania rozhodovacích konaní stanovených v tomto nariadení;

keďže spoločenstvu a Rade pripadá povinnosť konať pokiaľ ide o prekážky obchodu zavedené a udržiavané tretími krajinami v rámci medzinárodných práv a povinností spoločenstva len vtedy, ak záujmy spoločenstva vyžadujú zásah, a preto pri hodnotení týchto záujmov by mala Komisia a Rada venovať náležitú pozornosť názorom všetkých zainteresovaných strán na rokovaní,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele

Toto nariadenie stanovuje konanie spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistiť uplatňovanie práv spoločenstva podľa medzinárodných obchodných pravidiel, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou WTO, ktorá sa v súlade s existujúcimi medzinárodnými záväzkami a konaniami zameriava na:

a) reagovanie na prekážky v obchode, ktoré majú vplyv na trh spoločenstva s cieľom odstrániť škodu, ktorá z nich vyplýva;

b) reagovanie na prekážky v obchode, ktoré majú vplyv na trh tretej krajiny s cieľom odstrániť škodu, ktorá z nich vyplýva.

Tieto postupy budú aplikované najmä na začatie a následné prevedenie a ukončenie postupov urovnania medzinárodných sporov v oblasti spoločnej obchodnej politiky.

Článok 2

Definície

1. Na účely tohto nariadenia sa "prekážkami v obchode" rozumie akýkoľvek obchodný postup prijatý a udržiavaný treťou krajinou, keďže pravidlá medzinárodného obchodu stanovujú právo žaloby. Takéto právo žaloby existuje, ak medzinárodné obchodné pravidlá buď úplne zakazujú takýto postup, alebo poskytujú inej strane postihnutej takýmto postupom právo, aby sa snažila o zrušenie účinku daného postupu.

2. S výnimkou odseku 8 sa na účely tohto nariadenia "právami spoločenstva" rozumejú tie práva medzinárodného obchodu, ktoré môžu byť použité podľa pravidiel medzinárodného obchodu. V tejto súvislosti sa "medzinárodnými obchodnými pravidlami" rozumejú hlavne tie, ktoré sú vytvorené pod záštitou WTO a formulované v prílohách dohody o WTO, ale môžu to byť tiež pravidlá, ktoré sú uvedené v akejkoľvek inej zmluve, ktorej zmluvnou stranou je spoločenstvo a ktorá upravuje pravidlá aplikovateľné pre obchod medzi spoločenstvom a tretími krajinami.

3. Na účely tohto nariadenia sa "škodou" rozumie akákoľvek materiálna škoda, ktorú prekážka v obchode spôsobuje alebo hrozí spôsobiť pre priemysel spoločenstva na trhu spoločenstva, pokiaľ ide o produkt alebo službu.

4. Na účely tohto nariadenia sa "nepriaznivými obchodnými účinkami" rozumejú tie, ktoré prekážka v obchode spôsobuje alebo hrozí spôsobiť, pokiaľ ide o produkt alebo služby podnikom spoločenstva na trhu tretej krajiny, a ktoré majú materiálny dosah na hospodárstvo spoločenstva alebo regiónu spoločenstva alebo odvetvie hospodárskej činnosti v tomto regióne. Skutočnosť, že žalobca trpí takýmito nepriaznivými účinkami, sa považuje sama o sebe za postačujúcu k tomu, aby inštitúcie spoločenstva pokračovali v akomkoľvek postupe.

5. Termínom "priemysel spoločenstva" sa rozumejú všetci výrobcovia spoločenstva alebo dodávatelia:

- produktov alebo služieb rovnakých alebo podobných produktu alebo službám, ktoré podliehajú prekážke v obchode, alebo

- produktov alebo služieb konkurujúcich priamo s týmto produktom alebo službami, alebo

- tých, ktorí sú spotrebitelia alebo spracovatelia produktu alebo služieb alebo užívatelia služieb, ktoré podliehajú prekážke v obchode,

alebo všetci tí výrobcovia a dodávatelia, ktorých spojená výroba predstavuje podstatnú časť celkovej produkcie príslušných výrobkov alebo služieb spoločenstva, avšak:

a) keď výrobcovia alebo dodávatelia sú vo vzťahu s vývozcami alebo dovozcami alebo sú samotní dovozcovia produktu alebo služieb, o ktorých sa tvrdí, že podliehajú prekážkam v obchode, môže sa termín "priemysel spoločenstva" interpretovať len pre ostatnú časť výrobcov alebo dodávateľov;

b) za určitých okolností môžu byť výrobcovia alebo dodávatelia v rámci regiónu spoločenstva považovaní za priemysel spoločenstva, ak ich hromadná výroba predstavuje podstatnú časť daných produktov alebo služieb v členskom štáte alebo členských štátoch, v rámci ktorých sa nachádza región za predpokladu, že sa v takomto členskom štáte alebo členských štátoch sústreďuje účinok prekážky v obchode.

6. Termínom "podnik spoločenstva" sa rozumie spoločnosť alebo firma vytvorená v súlade so zákonom členského štátu, ktorá má svoje zaregistrované sídlo, centrálnu správu alebo hlavné miesto činnosti v rámci spoločenstva, priamo sa podieľajúca na produkcii tovarov alebo poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom prekážky v obchode.

7. Na účely tohto nariadenia pojem "dodávatelia služieb" v súvislosti s obidvoma termínmi s "priemyslom spoločenstva" ako je definovaný v odseku 5, ako aj s termínom "podniky spoločenstva" ako sú definované v odseku 6, je objektívny voči neobchodnej povahe, akú môže mať poskytovanie určitých služieb podľa právnych predpisov alebo predpisov členského štátu.

8. Na účely tohto nariadenia sa termínom "služby" rozumejú tie služby, ktoré sa vzťahujú k možnému uzatváraniu medzinárodných dohôd spoločenstvom na základe článku 113 zmluvy.

Článok 3

Žaloba v záujme priemyslu spoločenstva

1. Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akákoľvek spoločnosť bez právnej subjektivity konajúca v záujme priemyslu spoločenstva, ktorá sa domnieva, že utrpela škodu v dôsledku prekážok v obchode, ktoré majú vplyv na trh spoločenstva, môže podať písomnú žalobu.

2. Žaloba musí obsahovať dostatočný dôkaz o existencii prekážok v obchode a z nich vyplývajúcej škody. Doklad o škode musí byť poskytnutý na základe ilustratívneho zoznamu faktorov uvedených v článku 10.

Článok 4

Žaloba v záujme podnikov spoločenstva

1. Akýkoľvek podnik spoločenstva alebo spoločnosť, či už má alebo nemá právnu subjektivitu konajúca v záujme jedného alebo viacerých podnikov spoločenstva, ktorá sa domnieva, že takéto podniky spoločenstva utrpeli nepriaznivé účinky na obchod v dôsledku prekážok v obchode, ktoré majú vplyv na trh tretej krajiny, môže podať písomnú žalobu. Táto žaloba však bude prípustná iba vtedy, ak prekážka v obchode v nej uvedená je predmetom žalobného práva vytvoreného podľa pravidiel medzinárodného obchodu formulovaných v multilaterálnych alebo viacstranných obchodných dohodách.

2. Žaloba musí obsahovať dostatočný dôkaz o existencii prekážok v obchode a nepriaznivých účinkov na obchod, z ktorého vzišli. Doklad o nepriaznivých účinkoch na obchod musí byť poskytnutý na základe ilustratívneho zoznamu faktorov uvedených v článku 10.

Článok 5

Konanie žaloby

1. Žaloba bude predložená Komisii, ktorá pošle jej kópiu členským štátom.

2. Žaloba môže byť stiahnutá, v takom prípade môže byť konanie ukončené, pokiaľ by takéto ukončenie bolo v záujme spoločenstva.

3. Ak sa po konzultácii stane zrejmým, že žaloba neposkytuje dostatočný dôkaz pre oprávnenie začať prešetrenie, bude o tom žalobca informovaný.

4. Komisia prijme čo možno najskôr rozhodnutie o začatí konania spoločenstva pre preskúmanie potom, ako bola podaná akákoľvek žaloba v súlade s článkami 3 alebo 4; rozhodnutie bude prijaté do 45 dní od podania žaloby; táto lehota môže byť predĺžená na žiadosť alebo so súhlasom žalobcu, aby sa umožnilo poskytnutie doplňujúcich informácií, ktoré by mohli byť potrebné pre celkové zhodnotenie právoplatnosti prípadu žalobcu.

Článok 6

Žiadosť členského štátu

1. Akýkoľvek členský štát môže požiadať Komisiu, aby zahájila konanie uvedené v článku 1.

2. Na podporu svojej požiadavky poskytne členský štát Komisii dôkaz podporujúci jeho týkajúci sa prekážok v obchode a akékoľvek účinky z nich vyplývajúce. Ak existuje primeraný dôkaz o škode alebo nepriaznivých účinkoch na obchod, musí byť poskytnutý na základe ilustratívneho zoznamu faktorov uvedených v článku 10.

3. Komisia bude bez meškania informovať ostatné členské štáty o požiadavkách.

4. Ak sa po konzultácii stane zrejmým, že žiadosť neposkytuje dostatočný dôkaz pre oprávnenie začať prešetrenie, bude o tom informovať členský štát.

5. Komisia čo možno najskôr prijme rozhodnutie o začatí konania spoločenstva pre preskúmanie potom, ako bola podaná akákoľvek žiadosť členských štátov v súlade s článkom 6; rozhodnutie bude prijaté do 45 dní od podania žiadosti o súhlas; táto lehota môže byť pozastavená na žiadosť alebo so súhlasom s príslušným členským štátom, aby sa umožnilo poskytnutie doplňujúcich informácií, ktoré by mohli byť potrebné pre celkové zhodnotenie právoplatnosti prípade predloženého príslušným členským štátom.

Článok 7

Konanie konzultácie

1. S cieľom konzultácií podľa tohto nariadenia je vytvorený poradný výbor (ďalej len "výbor"), ktorý sa skladá zo zástupcov každého členského štátu a predsedá mu zástupca Komisie.

2. Konzultácie sa budú konať bezprostredne na žiadosť členského štátu alebo z iniciatívy Komisie a v každom prípade v rámci časového rozvrhu, ktorý umožňuje dodržiavanie časových limitov stanovených týmto nariadením. Predseda výboru bude poskytovať členským štátom okamžite, ako je možné, všetky príslušné informácie, ktoré má k dispozícii. Komisia tiež predloží takéto informácie výboru vytvorenému podľa článku 113 zmluvy, aby mohol zobrať do úvahy širšie aspekty pre spoločnú obchodnú politiku.

3. Zasadnutie výboru zvoláva predseda.

4. V nevyhnutných prípadoch môžu byť konzultácie písomnou formou. V takomto prípade Komisia oznámi písomne členským štátom, v rámci obdobia ôsmich pracovných dní od takéhoto oznámenia, kto bude oprávnený vyjadriť svoje názory písomne alebo požadovať ústne konzultácie, ktoré zariadi predseda za predpokladu, že takéto konzultácie sa môžu konať v časovom rámci, ktorý umožňuje, aby boli rešpektované časové limity stanovené týmto nariadením.

Článok 8

Konanie spoločenstva týkajúce sa preskúmania

1. Ak je po konzultácii Komisii zrejmé, že existuje postačujúci dôkaz pre oprávnenie začať konanie preskúmania a že je to potrebné v záujme spoločenstva, Komisia koná nasledovne:

a) oznámi začatie konania preskúmania v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev; v takomto oznámení sa uvedie produkt alebo služby a zainteresované krajiny, poskytne súhrn získaných informácií a zabezpečí, aby všetky príslušné informácie boli oznámené Komisii; špecifikuje obdobie, v rámci ktorého zainteresované strany môžu žiadať, aby ich Komisia vypočula ústne v súlade s odsekom 5;

b) oficiálne informuje zástupcov krajiny alebo krajín, ktoré sú predmetom konania, s ktorými sa môžu konať konzultácie;

c) uskutoční preskúmanie na úrovni spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi.

2. a) V nevyhnutných prípadoch vyhľadá Komisia všetky informácie, ktoré považuje za potrebné a pokúsi sa overiť si tieto informácie s dovozcami, obchodníkmi, sprostredkovateľmi, výrobcami, obchodnými spoločnosťami za predpokladu, že príslušné podniky alebo organizácie dajú k tomu súhlas.

b) V nevyhnutných prípadoch uskutoční Komisia preskúmania na území tretích krajín za predpokladu, že boli oficiálne informované vlády krajín a nezniesli v príslušnej lehote žiadne námietky.

c) Komisii budú pri prešetrovaní pomáhať úradníci členského štátu, na území ktorého sú kontroly vykonávané za predpokladu, že o to požiada príslušný členský štát.

3. Členské štáty predložia Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na preskúmanie v súlade s podrobnými dohodami stanovenými Komisiou.

4. a) Žalobcovia a zainteresovaní vývozcovia a dovozcovia, ako aj predstavitelia príslušnej krajiny alebo krajín, majú prístup k všetkým informáciám, ktoré má k dispozícii Komisia, s výnimkou interných dokumentov pre použitie Komisie a administratívy za predpokladu, že sú dôverné v zmysle článku 9, a že sú použité Komisiou pri jej postupe preskúmania. Zainteresované osoby predložia písomne Komisii odôvodnenú žiadosť s vyznačením požadovaných informácií.

b) Zainteresovaní žalobcovia, vývozcovia, dovozcovia a predstavitelia príslušnej krajiny alebo krajín môžu požiadať, aby boli informovaní o základných skutočnostiach a zámeroch vyplývajúcich z postupu preskúmania.

5. Komisia môže vypočuť príslušné strany. Vypočuje ich, ak písomne požiadali o vypočutie v rámci obdobia predpísaného v oznámení publikovanom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a preukážu, že sú stranou, ktorej sa toto konanie priamo dotýka.

6. Okrem toho Komisia poskytne na požiadanie zainteresovaným stranám príležitosť stretnúť sa tak, aby mohli prezentovať protichodné názory a predložiť akýkoľvek argument vyvracajúci dôkaz. Pri poskytnutí tejto príležitosti Komisia berie do úvahy želania zúčastnených strán a požiadavku zachovať dôvernosť. Žiadna zo strán nemá povinnosť zúčastniť sa na stretnutí a jej neúčasť nebude poškodzovať prípad danej strany.

7. Ak nie sú informácie požadované Komisiou poskytnuté v primeranom časovom období alebo ak je prešetrovanie výrazne sťažené, môžu sa urobiť závery na základe dostupných údajov.

8. Ak Komisia ukončí preskúmanie, informuje o ňom výbor. Zvyčajne by mala byť správa predložená do piatich mesiacov od oznámenia o začatí konania, pokiaľ nie je komplikovanosť prešetrovania taká, že Komisia predĺži obdobie na sedem mesiacov.

Článok 9

Dôvernosť

1. Získané informácie podľa tohto nariadenia budú použité iba na účely, na ktoré boli požadované.

2. a) Rada, ani Komisia, ani členské štáty, ani úradníci ktorýchkoľvek z nich nevyzradia žiadne informácie dôvernej povahy, ktoré získali podľa tohto nariadenia alebo informácie poskytnuté na dôvernom základe zmluvnou stranou pre konanie preskúmania bez výslovného súhlasu zo strany predkladajúcej takéto informácie.

b) V každej žiadosti o dôverné zaobchádzanie sa uvedie, prečo sú informácie dôverné a bude k nej pripojený prehľad informácií alebo formulácie dôvodov, prečo informácie nedovoľujú takýto prehľad.

3. Informácie sa zvyčajne považujú za dôverné, ak je pravdepodobné, že by ich prezradenie mohlo mať značne nepriaznivý účinok na ich poskytovateľa alebo zdroj takýchto informácií.

4. Ak sa však zdá, že žiadosť o dôvernosť nie je oprávnená a ak poskytovateľ informácií nie je tiež ochotný zverejniť informácie alebo autorizovať ich odhalenie vo všeobecnej alebo súhrnnej forme, nemusí sa brať ohľad na dané informácie.

5. Tento článok nebráni odhaleniu všeobecných informácií úradmi spoločenstva a najmä dôvodom, na ktorých sú založené prijaté rozhodnutia podľa tohto nariadenia. Takéto prezradenie musí brať do úvahy oprávnený záujem zainteresovaných strán, aby neboli prezradené ich obchodné tajomstvá.

Článok 10

Dôkaz

1. Preskúmanie škody bude zahŕňať nasledovné faktory, ak je to aplikovateľné:

a) objem príslušných dovozov a vývozov spoločenstva, najmä ak bol značný rast alebo pokles v absolútnych alebo relatívnych vyjadreniach k výrobe ale spotrebe na danom trhu;

b) ceny konkurentov priemyselného odvetvia spoločenstva, najmä aby sa určilo, či bolo v spoločenstve alebo na trhoch tretích krajín významné zníženie cien priemyselného odvetvia spoločenstva;

c) následný dosah na priemysel spoločenstva ako ho naznačujú trendy v niektorých ekonomických faktoroch ako napríklad: výroba, využitie kapacity, zásoby, predaje, podiel na trhu, ceny (to znamená zníženie cien alebo zabránenie cenovým zvýšeniam, ktoré by sa normálne vyskytli), zisky, návratnosť kapitálu, investície, zamestnanosť.

2. Ak sa ohlási, že hrozí poškodenie, Komisia tiež preskúma, či sa dá predvídať, že konkrétna situácia pravdepodobne prerastie do skutočnej škody. V tomto ohľade možno brať do úvahy tiež nasledovné faktory:

a) miera zvýšenia vývozov na trh, kde sa uskutočňuje konkurencia s produktmi spoločenstva;

b) vývozná kapacita v krajine pôvodu alebo vývozu, ktorá už existuje alebo bude existovať v predvídateľnej budúcnosti a pravdepodobnosť, že vývozy vyplývajúce z tejto kapacity budú smerovať na trh uvedený v bode a).

3. Škoda spôsobená inými faktormi, ktoré jednotlivo alebo v spojení tiež nepriaznivo ovplyvňujú priemysel spoločenstva nesmie byť prisudzovaná uvažovanými praktikám.

4. Ak sú uvádzané nepriaznivé účinky na obchod, Komisia preskúma dosah takýchto nepriaznivých účinkov na hospodárstvo spoločenstva alebo regiónu spoločenstva alebo na odvetvie a hospodárskej aktivity tohto regiónu. V tomto zmysle Komisia do úvahy faktory typu, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Nepriaznivé účinky na obchod môžu okrem iného vzniknúť v situáciách, v ktorých sú zamedzované, sťažované alebo odvádzané obchodné toky týkajúce sa produktu alebo služieb v dôsledku prekážky v obchode alebo v situácii, keď prekážky v obchode materiálne ovplyvnili dodávku alebo vstupy (napríklad častí a komponentov alebo surovín) do podnikov spoločenstva. Ak sa ohlási, že hrozia škody z nepriaznivých účinkov na obchod, Komisia tiež preskúma, či sa dá predvídať, či konkrétna situácia prerastie do skutočných nepriaznivých účinkov na obchod.

5. Komisia bude tiež pri skúmaní dôkazu o nepriaznivých účinkoch na obchod brať do úvahy ustanovenia, princípy alebo postupy, ktoré regulujú žalobné právo podľa príslušných medzinárodných pravidiel uvedených v článku 2 odsek 1.

6. Komisia ďalej preskúma akýkoľvek iný dôkaz obsiahnutý v žalobe alebo v žiadosti. Z tohto hľadiska zoznam faktorov a údaje uvedené v odsekoch 1 až 5 nie sú vyčerpávajúce a jeden alebo niekoľko takýchto faktorov alebo údajov nemôže bezpodmienečne poskytnúť smerodajné vedenie pokiaľ ide o existenciu poškodenia alebo nepriaznivých účinkoch na obchod.

Článok 11

Ukončenie a pozastavenie konania

1. Ak sa zistilo v dôsledku konania preskúmania, že záujmy spoločenstva nevyžadujú, aby boli podniknuté nejaké kroky, konanie bude ukončené v súlade s článkom 14.

2. a) Keď po konaní preskúmania zainteresovaná tretia krajina alebo krajiny prijmú opatrenia, ktoré sa považujú za uspokojivé, a preto nie je požadovaný žiaden zásah spoločenstva, konanie môže byť pozastavené v súlade s ustanoveniami podľa článku 14.

b) Komisia bude kontrolovať uplatňovanie týchto opatrení, ak je to vhodné na základe informácií poskytnutých v časových intervaloch, ktoré môže požadovať od príslušných tretích krajín a kontrolovať podľa potreby.

c) Ak opatrenia prijaté zainteresovanou treťou krajinou alebo krajinami boli vyhlásené za neplatné, dočasne pozastavené alebo nesprávne realizované alebo ak má Komisia dôvody domnievať sa, že ide o takýto prípad, ak sa nevyhovelo žiadosti Komisie o informácie stanovené bodom b), Komisia informuje členské štáty a ak je to potrebné, je oprávnená na základe výsledkov prešetrovania a nových skutočností, ktoré má k dispozícii, aby boli prijaté akékoľvek opatrenia v súlade s článkom 13 odsek 3.

3. Ak po vykonaní preskúmania alebo hocikedy predtým, počas alebo po konaní urovnávania medzinárodného sporu je zrejmé, že najvhodnejšími prostriedkami pre vyriešenie sporu vznikajúceho z obchodnej prekážky je uzavretie dohody so zainteresovanou treťou krajinou alebo krajinami, ktorá môže zmeniť hmotné práva spoločenstva a príslušnej tretej krajiny alebo krajín, konanie bude pozastavené podľa ustanovení článku 14 a uskutočnia sa jednania podľa ustanovení článku 113 zmluvy.

Článok 12

Prijatie opatrení obchodnej politiky

1. Ak sa zistilo (v dôsledku konania preskúmania, pokiaľ nie je faktická a legálna situácia taká, že konanie preskúmania nemôže byť požadované), že podniknutie krokov je potrebné v záujmoch spoločenstva, aby sa zaistilo uplatňovanie práv spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu so zreteľom na odstránenie škody alebo nepriaznivých účinkov na obchod vyplývajúcich z prekážok v obchode prijatých a uchovávaných tretími krajinami, primerané opatrenia budú určované v súlade s postupom podrobne uvedeným v článku 13.

2. Ak medzinárodné záväzky spoločenstva vyžadujú najprv uskutočnenie medzinárodného konania, konzultácie alebo konanie pre urovnanie sporov, opatrenia uvedené v odseku 3 budú schválené až po ukončení tohto konania a so zreteľom výsledky tohto konania. Zvlášť ak spoločenstvo požadovalo, aby orgán pre urovnávanie medzinárodných sporov uviedol a schvaľoval opatrenia, ktoré sú vhodné pre realizáciu výsledkov konania urovnávania medzinárodných sporov, opatrenia obchodnej politiky spoločenstva, ktoré môžu byť potrebné v dôsledku takéhoto oprávnenia, budú v súlade s odporúčaním tohto orgánu pre riešenie medzinárodných sporov.

3. Môžu byť prijaté akékoľvek opatrenia obchodnej politiky, ktoré sú zlučiteľné s existujúcimi medzinárodnými záväzkami a postupmi, najmä:

a) dočasné pozastavenie alebo stiahnutie povolenia vyplývajúceho z jednaní obchodnej politiky;

b) zvýšenie existujúcich colných poplatkov alebo zavedenie akéhokoľvek iného poplatku na dovozy;

c) zavedenie kvantitatívnych obmedzení alebo akýchkoľvek iných opatrení modifikujúcich dovozné alebo vývozné podmienky alebo inak ovplyvňujúcich obchod s príslušnou treťou krajinou.

4. V odpovedajúcich rozhodnutiach sú uvedené dôvody, na ktorých sa zakladajú a budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Uverejnenie sa zároveň považuje za oznámenie priamo zainteresovaným krajinám a stranám.

Článok 13

Rozhodovacie postupy

1. Rozhodnutia uvedené v článku 11 ods. 1 a 2 písm. a) budú prijaté v súlade s ustanoveniami podľa článku 14.

2. Ak spoločenstvo v dôsledku žaloby podľa článkov 3 alebo 4 alebo žiadosti o súhlas podľa článku 6, dodržiava formálnu medzinárodnú konzultáciu alebo konanie na urovnanie sporu, budú rozhodnutia týkajúce sa zahájenia, uskutočnenia alebo ukončenia takýchto konaní prijaté v súlade s článkom 14.

3. Ak spoločenstvo konajúc v súlade s článkom 12 ods. 2 prijalo rozhodnutie o opatreniach obchodnej politiky, ktoré majú byť prijaté podľa článku 11 od. 2 písm. c) alebo podľa článku 12, Rada bude konať v súlade s článkom 113 zmluvy kvalifikovanou väčšinou, najneskôr 30 pracovných dní po získaní návrhu.

Článok 14

Postup výboru

1. Ak sa vyskytne referencia na postup uvedený v tomto článku, záležitosť bude predložená pred výbor jeho predsedom.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh rozhodnutia, ktoré má byť prijaté. Výbor prediskutuje záležitosť v časovom období pevne stanovenom predsedom v závislosti od naliehavosti záležitosti.

3. Komisia prijme rozhodnutie, ktoré oznámi členským štátom, a ktoré sa bude uplatňovať po časovom období 10 dní, ak počas tohto obdobia žiadny členský štát nepredloží záležitosť Rade.

4. Rada môže na požiadanie členského štátu kvalifikovanou väčšinou revidovať rozhodnutie výboru.

5. Rozhodnutie Komisie nadobudne účinnosť po časovom období 30 dní, ak Rada neposkytla rozhodnutie v rámci tohto obdobia, ktoré sa počíta odo dňa, kedy bola záležitosť predložená Rade.

Článok 15

Všeobecné ustanovenia

1. Toto nariadenie sa nevzťahuje na prípady, ktoré sú zabezpečené inými existujúcimi pravidlami v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Je doplnkom k:

- pravidlám zakladajúcim spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a ich realizačným ustanoveniam a

- špecifickým pravidlám prijatým podľa článku 235 zmluvy vzťahujúcej sa na tovary spracované z poľnohospodárskych produktov.

Bude objektívna voči ostatným opatreniam, ktoré môžu byť prijaté podľa článku 113 zmluvy, ako aj pokiaľ ide o konanie spoločenstva pri vysporiadaní sa so záležitosťami týkajúcimi sa prekážok v obchode, ku ktorým dali podnet členské štáty vo výbore založenom článkom 113 zmluvy.

2. Nariadenie (EHS) č. 2641/84 sa ruší. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 16

Vstup do platnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 1996. Vzťahuje sa na procesy začaté po tomto dátume.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 1994

za Radu

Predseda

H. Seehofer

[1] Stanovisko prijaté 14. decembra 1994 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[2] Ú. v. ES L 252, 20.9.1984, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené nariadením (ES) č. 522/94 (Ú. v. ES L 66, 10.3.1994, s. 10).

--------------------------------------------------