Cieľom Jednotného európskeho aktu bolo revidovať Rímske zmluvy, ktorými sa zriadilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
Cieľom bolo pridať nový impulz európskej integrácii a dokončiť vnútorný trh (oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu) do 1. januára 1993.
Jednotným európskym aktom sa zmenili pravidlá upravujúce fungovanie európskych inštitúcií a rozšírili sa právomoci vtedajšieho Európskeho spoločenstva v mnohých oblastiach politiky.
Vytvorením nových kompetencií Spoločenstva a reformou inštitúcií otvoril Jednotný európsky akt cestu k ďalšej politickej integrácii a hospodárskej a menovej únii, ktorá by bola zakotvená v Zmluve o Európskej únii (Maastrichtská zmluva).

HLAVNÉ BODY

Ciele

Medzivládne rokovania, ktoré vyústili do Jednotného európskeho aktu, mali dvojitý mandát na uzavretie:
- zmluvy týkajúcej sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a
- aktu, ktorým sa mení Zmluva o EHS, najmä pokiaľ ide o:
  - rozhodovací postup v rámci Rady,
  - právomoci Európskej komisie,
  - právomoci Európskeho parlamentu,
  - rozšírenie oblastí zodpovednosti Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Štruktúra

Jednotný európsky akt pozostáva z preambuly a 4 hláv a zahŕňa sériu vyhlásení prijatú konferenciou.
V preambule sa uvádzajú základné ciele zmluvy a vyjadruje sa odhodlanie signatárov zmeniť svoje vzťahy ako celok s cieľom vytvoriť Európsku úniu. V preambule sa takisto stanovuje jedinečný charakter aktu, ktorý spája spoločné pravidlá týkajúce sa spolupráce v oblasti zahraničnej politiky a pravidlá Európskych spoločenstiev. Napokon sa zameriava na dva ciele revízie zmlúv, t. j. „na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie rozšírením spoločných politík a sledovaním nových cieľov“ a „na zabezpečenie plynulejšieho fungovania Spoločenstiev“.
- Hlava I obsahuje pravidlá spoločné pre politickú spoluprácu a Európske spoločenstvo.
- Hlava II sa venuje zmenám zmlúv o založení Európskych spoločenstiev.
- Hlava III sa týka európskej spolupráce v oblasti zahraničnej politiky.
- Hlava IV sa týka všeobecných a konečných pravidiel.

Inštitucionálne zmeny

S cieľom umožniť vytvorenie jednotného trhu do roku 1993 sa Jednotným európskym aktom zaviedol vyšší počet prípadov, v ktorých Rada mohla prijímať rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, nie jednomyseľne. Tým sa zjednodušilo rozhodovanie a znamenalo to možnosť vyhnúť sa častým oneskoreniam, ktoré boli spojené s hľadaním jednohlasnej dohody medzi vtedajšími 12 členskými krajinami. Jednomyseľnosť sa už nevyžadovala v prípade zákonov určených na vytvorenie jednotného trhu, s výnimkou opatrení týkajúcich sa zdaňovania, voľného pohybu osôb a práv a záujmov zamestnaných osôb.
Jednotným európskym aktom sa zriadila Európska rada, ktorá formalizovala konferencie alebo samity hláv štátov alebo predsedov vlád, hoci právomoci tohto orgánu boli stanovené až neskôr v článku 15 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
Právomoci Parlamentu boli posilnené zahrnutím požiadavky na jeho súhlas pri uzatváraní dohôd o rozšírení a pridružení. Jednotným európskym aktom sa zaviedol postup spolupráce, ktorým sa posilnila pozícia Parlamentu v medziinštitucionálnom dialógu a ktorý Parlamentu umožnil dve čítania návrhov zákonov navrhnutých v rámci obmedzeného počtu právnych základov – tým sa pripravila cesta k budúcej úlohe Parlamentu ako spoluzákonodarcu s Radou.
Jednotným európskym aktom sa objasnili určité pravidlá týkajúce sa vykonávacích právomocí. Článok 10 umožnil Rade vo všeobecnosti poskytnúť Komisii vykonávacie právomoci pre pravidlá, ktoré Rada stanovila. Rada si mohla vyhradiť právo priamo vykonávať vykonávacie právomoci len v konkrétnych prípadoch. Jednotným európskym aktom sa takisto vytvorili základy pre Súd prvého stupňa – teraz Všeobecný súd.

Oblasti politiky

V rámci Jednotného európskeho aktu sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou stalo novou normou v štyroch existujúcich oblastiach, na ktoré sa vzťahujú zmluvy:
- Spoločný colný sadzobník,
- voľný pohyb kapitálu,
- voľný pohyb služieb a
- námorná a letecká doprava.
Jednotným európskym aktom sa zaviedlo niekoľko nových oblastí politiky, v ktorých sa rozhodnutia mali prijímať kvalifikovanou väčšinou. Patrili sem:
- vnútorný trh,
- hospodárska a sociálna súdržnosť – aby sa vyvážili účinky dokončenia vnútorného trhu na menej rozvinuté regióny,
- sociálna politika – 2 nové aspekty tejto politiky: zdravie a bezpečnosť pri práci a sociálny dialóg medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi,
- výskum a vývoj,
- životné prostredie – zavedenie zásady subsidiarity (t. j. prijatie opatrení na európskej úrovni, len ak sú účinnejšie ako na úrovni jednotlivých krajín) a
- spoločná zahraničná politika – predsedníctvo Rady je zodpovedné za iniciovanie opatrení a koordináciu pozícií členských štátov.