Rozpočet Európy (2014 – 2020)

Komisia predstavuje návrh rozpočtu na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorého cieľom je prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Navrhované opatrenia by mali umožniť financovanie cieľov stratégie Európa 2020 a včasné zostavenie skutočného európskeho rozpočtu.

AKT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 [COM(2011) 500 v konečnom znení – zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku].

SÚHRN

Toto oznámenie obsahuje podrobnosti o budúcom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2014 – 2020 a nadväzuje na stratégiu Európa 2020. Zámerom tohto návrhu rozpočtu je:

• financovať spoločné politiky, ako napr. spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP);
• pomáhať menej prosperujúcim regiónom s uplatnením zásady solidarity;
• dokončiť tvorbu vnútorného trhu;
• podnecovať synergie, spoluprácu a veľké projekty v oblasti výskumu, inovácie a súdnictva;
• reagovať na pretrvávajúce či nové problémy, ktoré si vyžadujú spoločný prístup na európskej úrovni, medzi ktoré patrí zmena klímy, demografický rozvoj alebo humanitárne katastrofy.

Rozpočet podporujúci výskum, inovácie a technologický rozvoj

EÚ musí byť konkurencieschopná v oblasti inovácie, pokiaľ chce na svetovej scéne zohrávať významnú úlohu. V oblasti inovácie a výskumu však značne zaostáva. S cieľom dobehnúť tento odstup Komisia plánuje zvýšiť v Európe objem investícií do výskumu a pozdvihnúť podiel vývoja na HDP na 3 %.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia zamýšľa vyčleniť 80 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na spoločný strategický rámec v oblasti výskumu a inovácie, ktoré doplnia prostriedky zo štrukturálnych fondov.

Rozpočet zaisťujúci solidaritu v záujme udržateľného rastu a zamestnanosti

Politika súdržnosti EÚ zabezpečuje solidaritu s regiónmi, ktoré sú najviac znevýhodnené. Politika súdržnosti má takisto poprednú úlohu pri uskutočňovaní ambícií a cieľov stratégie Európa 2020 v celej EÚ. Komisia sa týmto spôsobom usiluje o vytvorenie novej kategórie regiónov, tzv. prechodných regiónov, medzi ktoré by patrili všetky regióny, v ktorých sa HDP na obyvateľa pohybuje od 75 % do 90 % priemeru EÚ-27.

Nezamestnanosť a chudoba si vyžadujú koordináciu vnútroštátnych a európskych opatrení. Európsky sociálny fond (ESF) má preto kľúčovú úlohu. Jeho činnosť by mohli dopĺňať program PROGRESS a sieť EURES.

Komisia mieni vyčleniť 376 miliárd EUR na nástroje politiky súdržnosti a rozdeliť túto sumu medzi jednotlivé cieľové oblasti:

• 162,6 miliardy EUR na regióny, ktoré spĺňajú podmienky cieľa konvergencie;
• 38,9 miliardy EUR na prechodné regióny;
• 53,1 miliardy EUR na regióny, ktoré spĺňajú podmienky cieľa konkurencieschopnosti;
• 11,7 miliardy EUR na územnú spoluprácu;
• 68,7 miliardy EUR na Kohézny fond.

Rozpočet na prepojenie Európy

Ak chceme, aby bol vnútorný trh plne funkčný, musí disponovať modernými infraštruktúrami. Komisia preto navrhuje vytvoriť nástroj na prepojenie Európy s cieľom umožniť všetkým prístup na vnútorný trh.

Komisia vyčlení 40 miliárd EUR na zavedenie tohto nástroja na prepojenie Európy, a takisto aj 10 miliárd EUR na investície týkajúce sa dopravy v rámci Kohézneho fondu. Táto suma sa rozdelí medzi tri odvetvia:

• 9,1 miliardy EUR na energetiku;
• 31,6 miliardy EUR na dopravu;
• 9,1 miliardy EUR na IKT.

Rozpočet na spoločnú poľnohospodársku politiku

SPP musí byť konkurencieschopná, zaisťovať bezpečné a primerané dodávky potravín, chrániť životné prostredie a vidiecke oblasti a zároveň zaručovať poľnohospodárom slušný životný štandard. Na dosiahnutie týchto mét Komisia hodlá vykonať určité zmeny s cieľom integrovať SPP do stratégie Európa 2020. V budúcnosti sa bude z rozpočtu vyčleneného na poľnohospodárstvo podporovať aj udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi či boj proti zmene klímy a prispeje sa k vyrovnanému územnému rozvoju všade v Európe.

Komisia plánuje zachovať štruktúru SPP zloženú z dvoch pilierov, pričom prvý pilier bude ekologickejší a bude rovnocennejšie rozdeľovať prostriedky a druhý pilier sa bude viac zameriavať na konkurencieschopnosť a inovácie, boj proti zmene klímy a životné prostredie. Komisia uvažuje o zavedení týchto zmien:

• ekologizácia priamych platieb;
• konvergencia platieb;
• strop pre priame platby.

Komisia navrhuje vyčleniť:

• 281,8 miliardy EUR na prvý pilier SPP;
• 89,9 miliardy EUR na rozvoj vidieka.

Okrem toho sa rozdelí 15,2 miliardy EUR medzi tieto odvetvia:

• 4,5 miliardy EUR na výskum a inováciu;
• 2,2 miliardy EUR na bezpečnosť potravín;
• 2,5 miliardy EUR na potravinovú pomoc;
• 3,5 miliardy EUR na rezervu na možné krízy v odvetví poľnohospodárstva;
• až 2,5 miliardy EUR na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

Rozpočet na investície do ľudských zdrojov

V stratégii Európa 2020 sa vyzdvihuje potreba zvýšiť počet absolventov vysokých škôl v Európe a bojovať proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, a zároveň zhodnocovať kultúrne činnosti súvisiace s médiami.

Súčasná štruktúra programov, ktoré sa snažia o dosiahnutie týchto cieľov, je však zatiaľ príliš roztrieštená. Preto Komisia navrhuje vytvoriť spoločný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže.

V tomto kontexte Komisia hodlá vyčleniť 15,2 miliardy EUR na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy a 1,6 miliardy EUR na kultúru. Toto financovanie by mali dopĺňať štrukturálne fondy.

Rozpočet na riešenie otázok spojených s migráciou

Politika v oblasti bezpečnosti a migrácie je v strede európskeho záujmu. V Lisabonskej zmluve sa zaviedli výrazné zmeny, pokiaľ ide o riadenie týchto oblastí politík. Komisia preto mieni zjednodušiť štruktúru výdavkových nástrojov znížením počtu programov na dva fondy:

• Fond pre azyl a migráciu;
• Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Komisia plánuje ďalej vyčleniť 8,2 miliardy EUR na vnútorné záležitosti EÚ a 455 miliónov EUR na civilnú ochranu a európske kapacity v oblasti reakcie na núdzové situácie.

Rozpočet, ktorý EÚ zaistí miesto na svetovej scéne

Je dôležité, aby EÚ na svetovej scéne zohrávala poprednú úlohu a aby zaisťovala stabilitu, prosperitu a demokraciu v krajinách, ktoré ju obkolesujú. Komisia hodlá rozvinúť svoju vonkajšiu stratégiu, a to najmä vytvorením celoafrického nástroja v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI). EÚ by sa taktiež chcela zapojiť do demokratizačného procesu v arabskom svete.

Komisia sa domnieva, že nie je potrebné pristúpiť k novej reorganizácii právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na jej vonkajšie vzťahy. Na obdobie rokov 2014 – 2020 navrhuje vyčleniť 70 miliárd EUR na nástroje vonkajšej činnosti.

Do viacročného finančného rámca nie sú zahrnuté uvedené dotácie:

• Európsky rozvojový fond (krajiny AKT) – 30 miliárd EUR;
• Európsky rozvojový fond (zámorské krajiny a územia) – 321 miliónov EUR;
• Svetový fond na boj proti zmene klímy a ochranu biodiverzity;
• rezerva na núdzovú pomoc – 2,5 miliardy EUR.

Projekty, ktoré si vyžadujú financovanie mimo rozpočtu EÚ

Európsky rozvojový fond (ERF) (EN) (FR) sa financuje mimo rozpočtu EÚ vzhľadom na jeho výnimočné postavenie, keďže projekty, ako napr. ITER alebo Európsky program monitorovania Zeme (GMES), majú príliš veľké náklady, aby ich bolo možné zahrnúť do rozpočtu EÚ.

Zjednodušenie rozpočtu

Nový rozpočtový rámec EÚ sa musí snažiť o zjednodušenia. Komisia sa preto rozhodla znížiť počet programov a nástrojov. Zložité programy, ktoré nemajú presvedčivé výsledky, sa pretvoria do zjednodušenej podoby, ktorá bude účinnejšia, alebo sa zrušia.

Druhou možnosťou, ako zjednodušiť riadenie programov, je zhromaždiť ich do jednotného rámca so spoločnými pravidlami, pričom sa čo najviac obmedzí počet výnimiek alebo osobitných prípadov. Napríklad tri hlavné zdroje financovania výskumu a inovácie sa zoskupia v rámci jedného spoločného strategického rámca v oblasti výskumu a inovácie. Pokiaľ ide o fondy v rámci spoločného hospodárenia, spoločný strategický rámec nahradí súčasný prístup, ktorý spočíva v určovaní súboru strategických usmernení pre každý nástroj.

Výkonné agentúry budú povolané zohrávať významnejšiu úlohu, aby tak mohli poskytovať kvalitnejšie služby.

Komisia si je vedomá rozpočtových obmedzení, s ktorými sa musia vyrovnávať členské štáty, a prihliada na škrty vo verejných výdavkoch, ktoré uskutočnili vnútroštátne orgány, a preto navrhuje znížiť počet zamestnancov vo všetkých inštitúciách, útvaroch, agentúrach a všetkých ďalších orgánoch o 5 %.

Komisia takisto navrhuje upraviť päť nástrojov, ktoré nie sú zahrnuté do finančného rámca:

• rezerva na núdzovú pomoc (DE) (EN) (FR);
• nástroj flexibility (DE) (EN) (FR);
• fond solidarity (DE) (EN) (FR);
• fond na prispôsobenie sa globalizácii (DE) (EN) (FR);
• nový nástroj reakcie na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva.

Záver

V rámci legislatívnych textov, ktoré sú pripojené k tomuto oznámeniu, Komisia navrhuje prijať nariadenie o vymedzení nového viacročného finančného rámca, medziinštitucionálnu dohodu o rozpočte a riadnom finančnom hospodárení a rozhodnutie o vlastných zdrojoch (spolu s príslušnými vykonávacími predpismi).

Koncom roka 2011 sa stratégia načrtnutá v tomto oznámení spresní v legislatívnych návrhoch výdavkových programov a nástrojov, ktoré sa plánujú v každej z oblastí.

SÚVISIACE AKTY

Návrh nariadenia Rady z 29. júna 2011, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 [COM(2011) 398 v konečnom znení – zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku].

Návrh rozhodnutia Rady z 29. júna 2011 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie [COM(2011) 510 v konečnom znení – zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku].

Posledná aktualizácia: 03.10.2011