V článku 14 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a v článkoch 223 až 234 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) sa stanovuje úloha, právomoci, zloženie, mandát a volebný postup pre Európsky parlament (ďalej len „Parlament“).
Volebný akt, ktorý pôvodne pochádza z roku 1976 a bol niekoľkokrát zmenený a doplnený (najmä v súlade s revíziami zmlúv o EÚ a pristúpením nových členských štátov EÚ), stanovuje pravidlá voľby členov parlamentu (poslancov Európskeho parlamentu) priamym všeobecným hlasovaním.
Rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2018/994 (ešte nenadobudlo účinnosť) sa aktualizuje volebný akt z roku 1976 a jeho cieľom je:
- stimulovať účasť občanov;
- posilniť európsky rozmer volieb;
- prispôsobiť hranice zvoliteľnosti; a
- zlepšiť priebeh volieb, najmä umožnením alternatívnych metód hlasovania a zefektívnením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi.

HLAVNÉ BODY

Parlament je v Európskej únii (EÚ) jedinou inštitúciou priamo volenou občanmi EÚ pre občanov EÚ. Zastupuje teda skoro 450 miliónov občanov EÚ a v tomto zmysle stelesňuje demokratickú moc. Sídli v Štrasburgu vo Francúzsku. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení na volebné obdobie 5 rokov v priamych voľbách (od roku 1979) slobodným a tajným hlasovaním, pričom ich počet za každý členský štát je stanovený. Parlament, ako je dnes známy, je v skutočnosti výsledkom zlúčenia troch bývalých zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o zlúčení z roku 1965 – pozri zhrnutie).

Právomoci

Právomoci Parlamentu sa vyvinuli postupnými revíziami zmlúv EÚ. Patria k nim:

Rozhodovacia právomoc (právomoc rokovať):
- vykonávanie legislatívnej právomoci spoločne s Radou vo väčšine oblastí právomocí EÚ,
- právo požiadať Európsku komisiu o predloženie legislatívneho návrhu (článok 225 ZFEÚ),
- rozhodovanie o rozpočte EÚ súbežne s Radou,
- vonkajšia činnosť EÚ (rozhodnutia EÚ o uzatváraní vonkajších dohôd), ktorá si vyžaduje buď súhlas Parlamentu, alebo jeho konzultáciu.
Kontrolná právomoc nad výkonnými inštitúciami EÚ (Radou a Komisiou) realizovaná najmä zabezpečením politickej kontroly nad Komisiou (prostredníctvom návrhu na vyslovenie nedôvery) alebo predkladaním ústnych alebo písomných otázok Rade. Parlament môže tiež vykonávať kontrolu nad inými inštitúciami EÚ, napríklad Európskou centrálnou bankou (článok 284 ZFEÚ).
Menovacia právomoc realizovaná účasťou na vymenovaní komisárov, členov Európskeho dvora audítorov a ombudsmana.

Právomoci

Legislatíva

V riadnom legislatívnom postupe (článok 294 ZFEÚ) má Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Tento postup sa používa vo väčšine oblastí politiky vrátane:
- dopravy,
- životného prostredia,
- poľnohospodárstva,
- energetickej bezpečnosti,
- prisťahovalectva,
- súdnictva,
- verejného zdravia.
Parlament zasahuje aj do aktov prijatých mimoriadnymi legislatívnymi postupmi, a to tak, že vyjadruje svoje stanovisko (konzultačný postup) alebo svoj súhlas (postup súhlasu).
Súhlas Parlamentu je potrebný pre mnoho typov dohôd s krajinami mimo EÚ alebo medzinárodnými organizáciami, napríklad pre dohody o pridružení alebo dohody v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup (napríklad obchodné dohody). S Parlamentom sa musia konzultovať aj všetky ostatné typy medzinárodných dohôd (článok 218 ZFEÚ).

Rozpočet

V celom postupe prijímania ročného rozpočtu EÚ koná Parlament v rovnakom postavení s Radou. Rozpočtový postup sa skladá z jedného čítania v Parlamente a jedného čítania v Rade, inak sa zvolá zmierovací výbor, aby sa dospelo k dohode na spoločnom znení (článok 314 ZFEÚ).

Výkonný dohľad

Parlament môže niekoľkými spôsobmi kontrolovať Komisiu, čiže výkonnú zložku EÚ:

Predseda Komisie je zvolený Parlamentom na základe návrhu Európskej rady a musia sa zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu;
inaugurácia Komisie závisí od schválenia Parlamentom – súčasťou tohto schválenia je aj vymenovanie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je súčasne podpredsedom Komisie;
Parlament môže prinútiť Komisiu k rezignácii prostredníctvom návrhu na vyslovenie nedôvery.

Revízia zmlúv

Právo iniciatívy umožňuje Parlamentu navrhnúť revíziu zmlúv (článok 48 ZFEÚ).
Parlament sa zúčastňuje konventu, ktorý preskúmava návrhy predložené v rámci štandardného procesu revízie zmlúv.
Úprava zmlúv v rámci zjednodušeného revízneho postupu sa musí s Parlamentom konzultovať.

Volebné pravidlá

Volebný akt EÚ z roku 1976 je založený na spoločných zásadách EÚ, ale uznáva sa v ňom aj význam vnútroštátnych pravidiel v oblasti volebných postupov.

Členské štáty EÚ musia používať pomerný hlasovací systém, môžu však slobodne používať buď systém zoznamov, alebo jeden prenosný hlas.
Voľby sa musia uskutočňovať priamym všeobecným hlasovaním a musia byť slobodné a tajné. Ľudia môžu v daných voľbách do Parlamentu hlasovať iba raz.
Každý členský štát EÚ môže stanoviť strop pre výdavky kandidátov na kampaň.
Členské štáty môžu slobodne zakladať volebné obvody alebo rozhodovať o tom, ako ďalej rozdeliť volebnú oblasť, za predpokladu, že sa zachová proporcionalita volebného systému. Môžu tiež slobodne stanoviť prah pre rozdelenie kresiel, ktorý nepresahuje 5 %.
Poslanci Parlamentu hlasujú jednotlivo a na osobnej báze. Nesmú byť viazaní žiadnymi pokynmi ani dostávať imperatívny mandát.
Od volieb v roku 2004 nemôžu byť poslanci Parlamentu súčasne členmi ich národného parlamentu (okrem dočasných výnimiek pre Spojené kráľovstvo a Írsko, ktorých platnosť teraz uplynula). Funkcia poslanca Parlamentu sa tiež považuje za nezlučiteľnú s funkciou člena vlády členského štátu, člena Komisie, sudcu Súdneho dvora EÚ, člena rady Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, člena Dvora audítorov, člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru alebo Európskeho výboru regiónov alebo ombudsmana.
Členské štáty majú svoje vlastné postupy na obsadenie kresla v prípade, že sa uvoľní miesto v dôsledku rezignácie, smrti alebo odobratia mandátu.

Rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2018/994 sa po schválení každým z členských štátov v súlade s ich ústavnými požiadavkami zavádzajú tieto zmeny:

ak sa použije systém zoznamov, príslušné členské štáty musia stanoviť minimálnu hranicu medzi 2 % a 5 % platných hlasov na pridelenie kresiel vo volebných obvodoch s viac ako 35 kreslami;
minimálna lehota na vypracovanie volebných zoznamov bude minimálne 3 týždne pred dátumom uskutočnenia volieb do Parlamentu, ktorý stanoví príslušný členský štát;
členské štáty môžu povoliť, aby sa na hlasovacích lístkoch uvádzal názov alebo logo európskej politickej strany, ku ktorej je národná politická strana alebo jednotlivý kandidát pridružený;
možnosť zavedenia elektronického hlasovania a hlasovania poštou, ako aj možnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia občanom EÚ s bydliskom v krajinách mimo EÚ, aby volili vo voľbách do Parlamentu;
postihy za dvojité hlasovanie;
určenie kontaktného orgánu v každom členskom štáte, ktorý by bol zodpovedný za výmenu údajov o voličoch a kandidátoch s jeho náprotivkami v iných členských štátoch.

Zloženie

Rozdelenie mandátov medzi jednotlivé členské štáty zohľadňuje rad faktorov:

zachovanie uspokojivého pomeru medzi počtom mandátov pridelených členským štátom a počtom ich obyvateľov;
schopnosť Parlamentu rozhodovať o dôležitých politických záležitostiach aj z hľadiska členských štátov s nižším počtom obyvateľov;
celkový počet poslancov Parlamentu nesmie prekročiť určitú hranicu, aby nebola ovplyvnená efektívnosť práce Parlamentu.

Na základe iniciatívy Parlamentu a s jeho súhlasom prijíma Európska rada jednomyseľne rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje zloženie Parlamentu (článok 14 ods. 2 ZEÚ). Zmluvy stanovujúce základné pravidlá o jeho zložení:

Parlament sa skladá zo zástupcov občanov EÚ;
maximálny počet poslancov Parlamentu je 750 vrátane predsedu Parlamentu;
minimálny počet kresiel na členský štát je 6;
maximálny počet kresiel na členský štát je 96;
rozdelenie kresiel je založené na princípe „degresívnej proporcionality“, čo znamená, že čím väčší počet obyvateľov členského štátu, tým väčší počet poslancov bude mať – každý poslanec z väčšieho členského štátu však potom zastupuje proporcionálne viac občanov, ako by zastupoval v menšom členskom štáte.

SÚHRNNÁ TABUĽKA

Zmluva	Články	Predmet
Zmluva o Európskej únii (ZEÚ)	14	Úloha a zloženie Parlamentu
Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)	223, 224, 225, 226, 227, 228, 229, 230, 231, 232, 233, 234	Fungovanie Parlamentu

KONTEXT

Od 31. januára 2020, keď Spojené kráľovstvo oficiálne vystúpilo z Európskej únie (Brexit), má Parlament 705 poslancov, čo je pokles o 46 oproti predchádzajúcemu počtu.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava III – Ustanovenia o inštitúciách – Článok 14 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 22 – 23)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 1 – 388)

Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Zhromaždenia, (Ú. v. EÚ L 278, 8.10.1976, s. 5 – 11)

Pozri konsolidované znenie.

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1 – 3)

Rozhodnutie 76/787/ESUO, EHS, Euratom zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade o akte o priamych a všeobecných voľbách poslancov Zhromaždenia, (Ú. v. EÚ L 278, 8.10.1976, s. 1 – 4)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Protokol (č. 6) o umiestnení sídiel inštitúcií a určitých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 265)

Rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 165I, 2.7.2018, s. 1 – 3)

Posledná aktualizácia 13.01.2021

Top

All