—

KA Finanz AG, v zastúpení: S. Albiez a C. Klausegger, Rechtsanwälte,

—

Sparkassen Versicherung AG Vienna Insurance Group, v zastúpení: P. Konwitschka, Rechtsanwalt,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, H. Støvlbæk a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. EÚ C 169, 2005, s. 10, ďalej len „Rímsky dohovor“), tretej smernice Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 295, s. 36; Mim. vyd. 17/001, s. 42), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 259, s. 14, ďalej len „smernica 78/855“), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú v. EÚ L 310, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou KA Finanz AG (ďalej len „KA Finanz“) so sídlom v Rakúsku, právnou nástupkyňou spoločnosti Kommunalkredit International Bank LTD (ďalej len „Kommunalkredit“) so sídlom na Cypre a spoločnosťou Sparkassen Versicherung AG Vienna Insurance Group (ďalej len „Sparkassen Versicherung“) so sídlom v Rakúsku, ktorého predmetom je návrh, ktorým sa Sparkassen Versicherung domáha, aby bola spoločnosti KA Finanz uložená povinnosť zaplatiť jej úroky z podriadených dlhopisov emitovaných spoločnosťou Kommunalkredit pred jej zlúčením so spoločnosťou KA Finanz.

3

Článok 1 Rímskeho dohovoru, ktorý definuje jeho pôsobnosť, stanovuje:

„1.   Ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

2.   Nevzťahujú sa na:

…

…“

4

V článku 3 ods. 1 tohto dohovoru sa stanovuje:

„Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. …“

5

Podľa článku 10 uvedeného dohovoru:

„1.   Rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12 tohto dohovoru sa spravujú najmä:

…

2.   Vo vzťahu k spôsobu plnenia a opatreniam, ktoré treba prijať v prípade chybného plnenia, sa prihliadne na právny poriadok krajiny, v ktorej sa plnenie uskutočňuje.“

6

Rímsky dohovor bol nahradený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, s. 6, ďalej len „nariadenie Rím I“). V súlade so svojím článkom 28 sa toto nariadenie vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

7

Tretie a šieste odôvodnenie smernice 78/855 stanovujú:

„… ochrana záujmov spoločníkov a tretích osôb vyžaduje, aby právne predpisy členských štátov týkajúce sa zlúčení a splynutí akciových spoločností boli koordinované a aby v právnych predpisoch všetkých členských štátov boli zakotvené ustanovenia o zlúčení a splynutí;

…

… veritelia vrátane držiteľov dlhopisov a osôb, ktoré majú ďalšie práva voči spoločnostiam, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, musia byť chránení tak, aby zlúčenie alebo splynutie negatívne neovplyvnili ich záujmy“.

8

Článok 13 tejto smernice znie:

„1.   Právne predpisy členských štátov musia stanoviť primeraný systém ochrany záujmov veriteľov zlučovaných spoločností, nároky ktorých sú skoršieho dátumu ako uverejnenie návrhov podmienok splynutia a neboli splatné v čase tohto uverejnenia.

2.   Na tento účel právne predpisy členského štátu minimálne stanovia, že títo veritelia sú oprávnení získať primerané záruky, ak finančná situácia zlučovaných spoločností vyžaduje túto ochranu a ak títo veritelia ešte nedisponujú takýmito zárukami.

Členské štáty stanovia podmienky ochrany uvedené v odseku 1 a v prvom pododseku tohto odseku. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby mali veritelia právo požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, ak veritelia vierohodne preukážu, že v dôsledku zlúčenia sú ohrozené ich pohľadávky a spoločnosť im neposkytla primerané záruky.

3.   Táto ochrana môže byť odlišná pre veriteľov nadobúdajúcej spoločnosti a veriteľov nadobúdanej spoločnosti.“

9

Podľa článku 14 uvedenej smernice:

„Bez toho, aby to boli dotknuté predpisy o spoločnom výkone ich práv, článok 13 platí pre držiteľov dlhopisov zlučovaných spoločností s výnimkou prípadov, keď zlúčenie schválili na schôdzi držiteľov dlhopisov, ak je taká schôdza stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo jednotlivo držitelia dlhopisov.“

10

Článok 15 tej istej smernice stanovuje:

„Držitelia iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami, musia v nadobúdajúcej spoločnosti dostať práva minimálne rovnocenné právam, ktoré mali v nadobúdanej spoločnosti, pokiaľ zmenu týchto práv neschválila schôdza držiteľov týchto cenných papierov, ak je taká schôdza stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo jednotlivo držitelia týchto cenných papierov, alebo pokiaľ držitelia nie sú oprávnení, aby nadobúdacia spoločnosť odkúpila späť ich cenné papiere.“

11

Smernica 78/855 bolo zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 110, s. 1). V súlade s jej článkom 33 nadobudla smernica 2011/35 účinnosť 1. júla 2011.

12

Z odôvodnenia 1 smernice 2005/56 vyplýva, že jej cieľom je uľahčenie cezhraničných zlúčení alebo splynutí rôznych druhov kapitálových spoločností riadiacich sa právom rôznych členských štátov.

13

V súlade s odôvodnením 3 uvedenej smernice „aby sa uľahčili cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, malo by sa stanoviť, že na každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ako aj na každú zúčastnenú tretiu osobu sa naďalej vzťahujú predpisy a formálne náležitosti vnútroštátneho práva, ktoré by sa uplatňovalo v prípade vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia…“.

14

Článok 2 tej istej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…“

15

Článok 4 smernice 2005/56 s názvom „Podmienky cezhraničných zlúčení alebo splynutí“ stanovuje:

„1.   Ak nie je v tejto smernici ustanovené inak,

…

2.   K ustanoveniam a formálnym náležitostiam uvedeným v ods. 1 písm. b) patria najmä ustanovenia vzťahujúce sa na rozhodovací proces týkajúci sa zlúčenia alebo splynutia, berúc do úvahy cezhraničnú povahu zlúčenia alebo splynutia, ochranu veriteľov spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, vlastníkov dlhopisov a cenných papierov alebo podielov, ako aj zamestnancov, pokiaľ ide o ich práva iné ako práva podľa článku 16. …“

16

Článok 14 tejto smernice s názvom „Účinky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Cezhraničné zlúčenie uskutočnené podľa článku 2 ods. 2 písm. a) a c) má odo dňa ustanoveného v článku 12 tieto účinky:

…

17

§ 226 zákona o akciových spoločnostiach (Aktiengesetz) z 31. marca 1965 (BGB1. 98/1965) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „AktG“), s názvom „Ochrana veriteľov“, upravuje ochranu veriteľov v prípade zlúčenia a splynutia. Znie takto:

„1.   Pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od zverejnenia zápisu zlúčenia alebo splynutia uplatnia veritelia dotknutých spoločností svoje pohľadávky, musia v prípade, že nemôžu požadovať ich uspokojenie, získať záruky. Toto právo však majú veritelia iba v prípade, že dôveryhodným spôsobom preukážu, že zlúčenie alebo splynutie predstavuje riziko pre uspokojenie ich pohľadávky. O tomto práve treba veriteľov informovať v rámci zverejnenia zápisu.

2.   Právo požadovať záruky nemajú tí veritelia, ktorí majú v konkurznom konaní právo na prednostné uspokojenie z podstaty, ktorá je vytvorená v súlade s právnymi predpismi na účely ich ochrany a ktorá je pod dohľadom príslušného orgánu.

3.   Držiteľom dlhopisov a cenných papierov spojených s právom na účasť na zisku treba priznať rovnocenné práva alebo im zaplatiť primeranú kompenzáciu za zmenu týchto práv alebo za samotné právo.“

18

Vnútroštátny súd uvádza, že § 226 ods. 3 AktG bol zavedený na účely prebratia článku 15 smernice 78/855.

19

V priebehu roka 2005 upísala Sparkassen Versicherung dva podriadené dlhopisy, ktoré emitovala Kommunalkredit. Emisné podmienky, rovnaké pre obidva dlhopisy (ďalej len „emisné podmienky“), upravujú status týchto dlhopisov, spresňujú podmienky ich podriadenia, ako aj podmienky výplaty úrokov a stanovujú rozhodné právo.

20

Podľa § 2 týchto emisných podmienok:

„Status. Pohľadávky na základe týchto dlhopisov predstavujú nezabezpečené a podriadené pohľadávky voči emitujúcej spoločnosti, ktoré sú rovnocenné tak navzájom, ako aj vo vzťahu k všetkým ostatným podriadeným pohľadávkam voči tejto spoločnosti. V prípade zrušenia, likvidácie alebo konkurzu emitujúcej spoločnosti je možné pohľadávky vyplývajúce z dlhopisov uspokojiť až po uspokojení pohľadávok, ktoré nie sú podriadené; takže na základe týchto dlhopisov nie je možné vyplatiť žiadnu sumu až dovtedy, kým nie sú v plnom rozsahu uspokojené pohľadávky všetkých veriteľov emitujúcej spoločnosti, ktorých pohľadávky nie sú podriadené, alebo kým sa na tieto sumy nevytvoria dostatočné rezervy. Držiteľ nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky na základe dlhopisov s pohľadávkami emitujúcej spoločnosti. Táto emitujúca spoločnosť alebo tretia osoba nemôže v žiadnom momente v budúcnosti poskytnúť zmluvnú záruku na účely zabezpečenia práv, ktoré majú držitelia na základe dlhopisov. Žiadnou budúcou dohodou nie je možné obmedziť podriadený charakter dlhopisov, tak ako je opísaný v tomto § 2, ani predĺžiť dobu splatnosti dlhopisov alebo skrátiť uplatniteľnú lehotu na oznámenie.“

21

§ 4 ods. 1 písm. b) emisných podmienok znie:

„Výplata úrokov. Splatenie nominálnej hodnoty a výplata úrokov sa môže uskutočniť len vtedy, ak vlastné prostriedky emitujúcej spoločnosti, ktoré treba zohľadniť, v dôsledku tejto výplaty nepoklesnú pod minimálne úrovne stanovené usmerneniami o výpočte vlastného kapitálu bánk, ktoré vydala Cyperská centrálna banka.“

22

§ 9 týchto emisných podmienok stanovuje:

„Nesplnenie. V prípade likvidácie alebo zrušenia emitujúcej spoločnosti (okrem prípadu, že k uvedenému dochádza na účely, resp. v dôsledku zlúčenia alebo splynutia, reštrukturalizácie alebo ozdravného plánu, pričom je emitujúca spoločnosť solventná, v rámci ktorých naďalej existujúca spoločnosť preberá v podstate všetky aktíva a záväzky emitujúcej spoločnosti) je každý držiteľ oprávnený vyhlásiť splatnosť svojho dlhopisu a požadovať jeho okamžité splatenie…, ako aj úroky, ktoré sú prípadne splatné ku dňu tohto splatenia.“

23

Napokon § 12 ods. 1 uvedených emisných podmienok stanovuje:

„Rozhodné právo. Forma a obsah dlhopisov, ako aj všetky práva a povinnosti držiteľov a emitujúcej spoločnosti sa spravujú nemeckým právom.“

24

Vzhľadom na to, že od konca roka 2008 už Kommunalkredit nespĺňala minimálne požiadavky týkajúce sa vlastného kapitálu stanovené usmerneniami Cyperskej centrálnej banky, ukončila vyplácanie úrokov v prospech spoločnosti Sparkassen Versicherung dojednaných v emisných podmienkach.

25

Kommunalkredit bola zlúčená so spoločnosťou KA Finanz. Toto zlúčenie bolo zapísané do rakúskeho obchodného registra 18. septembra 2010, a v dôsledku toho nadobudlo účinky k tomuto dňu.

26

Sparkassen Versicherung sa na rakúskych súdov domáhala, aby jej KA Finanz vyplatila úroky za roky 2009 a 2010 dojednané za obidva podriadené dlhopisy dotknuté vo veci samej. Subsidiárne sa Sparkassen Versicherung domáhala, aby jej KA Finanz priznala rovnocenné práva v zmysle § 226 ods. 3 AktG a nahradila celkovú škodu vyplývajúcu z nepriznania jej týchto práv.

27

KA Finanz v prvom rade tvrdí, že podriadené dlhopisy dotknuté vo veci samej zanikli v dôsledku zlúčenia. Subsidiárne tvrdí, že na ňu neprešli záväzky vyplývajúce z týchto dlhopisov, pretože tieto dlhopisy stratili všetku hodnotu z dôvodu, že došlo k úplnému zániku vlastných zdrojov spoločnosti Kommunalkredit.

28

KA Finanz sa domnieva, že vzhľadom na to, že výplata úrokov a splatenie kapitálu závisia od príspevkov spoločnosti Kommunalkredit do vlastných zdrojov, tieto dlhopisy majú povahu vlastných zdrojov a predstavujú cenné papiere spojené s právom na účasť na zisku v zmysle § 226 ods. 3 AktG. Podľa spoločnosti KA Finanz stratili cenné papiere dotknuté vo veci samej ku dňu zlúčenia svoju hodnotu vzhľadom na straty spoločnosti Kommunalkredit, ktorej existencia bola ohrozená a ktorá 31. decembra 2008 vykázala záporné vlastné zdroje vo výške približne 1 miliardy eur. KA Finanz z tohto vyvodzuje, že vzhľadom na takéto straty nie je povinná priznať rovnocenné práva držiteľom týchto cenných papierov ani vyplatiť im náhradu.

29

Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) zamietol na prvom stupni návrh spoločnosti KA Finanz na predbežné určenie, že cenné papiere dotknuté vo veci samej zanikli v dôsledku zlúčenia a že na ňu neprešli záväzky spoločnosti Kommunalkredit vyplývajúce z podriadených dlhopisov.

30

Tento súd rozhodol, že cenné papiere dotknuté vo veci samej nie sú cennými papiermi spojenými s právom na účasť na zisku, ani inými cennými papiermi, s ktorými sú spojené obdobné práva ako s akciami, vzhľadom na to, že nemajú povahu vlastného kapitálu a ani nezávisia od zisku spoločnosti Kommunalkredit. Preto podľa názoru Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) nemala spoločnosť KA Finanz právo v rámci zlúčenia zrušiť tieto cenné papiere. Uvedený súd okrem toho vyjadril názor, že podriadené dlhopisy prešli na KA Finanz v rámci univerzálneho prechodu majetku spoločnosti Kommunalkredit.

31

Vnútroštátny súd spresňuje, že Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, bez toho, aby sa vyjadril k otázke rozhodného práva v tejto veci.

32

Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd vo Viedni) potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) a pripomenul, že právne účinky zlúčenia sú súčasťou osobného štatútu a že ochrana veriteľov sa musí posudzovať podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje tento štatút, to znamená v prejednávanom prípade podľa rakúskeho práva obchodných spoločností.

33

Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd vo Viedni) zastával názor, že § 226 ods. 3 AktG, o ktorý sa opiera KA Finanz, keď tvrdí, že v dôsledku zlúčenia zanikli cenné papiere dotknuté vo veci samej, sa na tieto cenné papiere neuplatňuje. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje len na majiteľov dlhopisov s prvkami členstva, resp. vlastného kapitálu a práv účasti na zisku, akými by typicky mohli byť majetkové práva akcionára, pričom do úvahy prichádza predovšetkým účasť na zisku a/alebo na výnose z likvidácie.

34

Uvedený súd pritom rozhodol, že ako je možné vyvodiť z emisných podmienok, v prejednávanom prípade to tak nie je. Tento súd doplnil, že tieto podmienky nestanovujú konečný zánik predmetných dlhopisov v prípade, že vlastný kapitál klesne pod úroveň minimálnych požiadaviek stanovených v rámci bankového dohľadu, ale len to, že ich splatnosť by mala byť odložená, kým nie sú tieto minimálne požiadavky splnené.

35

KA Finanz podala na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) opravný prostriedok „Revision“, ktorý sa týkal, ako tento súd spresňuje, otázky, či sa § 226 ods. 3 AktG uplatňuje na podriadené dlhopisy dotknuté vo veci samej.

36

Na účely rozhodnutia v spore vo veci samej Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) kladie otázku rozhodného práva pre tento spor. V tejto súvislosti tento súd spresňuje, že pri upisovaní dlhopisov dotknutých vo veci samej sa dohodlo na uplatňovaní nemeckého práva, že spoločnosť emitujúca tieto dlhopisy, v prejednávanom prípade Kommunalkredit, mala sídlo na Cypre, a že spoločnosť, do ktorej bola zlúčená Kommunalkredit, teda KA Finanz, ako aj spoločnosť, ktorá upísala uvedené dlhopisy, v prejednávanom prípade Sparkassen Versicherung, mali svoje sídla v Rakúsku.

37

Uvedený súd zdôrazňuje, že nariadenie Rím I sa neuplatňuje na dlhopisy dotknuté vo veci samej, keďže dlhopisy boli vydané pred 17. septembrom 2009.

38

Okrem toho sa Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) pýta, na jednej strane, či cenné papiere dotknuté vo veci samej predstavujú cenné papiere v zmysle článku 15 smernice 78/855, a na druhej strane, či pravidlá týkajúce sa ochrany veriteľov stanovené v tomto článku bránia takému vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je § 226 ods. 3 AktG, podľa ktorého spoločnosť emitujúca iné cenné papiere, než sú akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva, môže jednostranne ukončiť právny vzťah, ktorý ju viaže s držiteľom týchto cenných papierov, a týchto držiteľov vyplatiť.

39

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

40

Na úvod treba uviesť, že podľa článku 2 písm. a) prvého protokolu z 19. decembra 1988 o výklade dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 48, 1989, s. 1), má Súdny dvor právomoc rozhodovať o otázkach týkajúcich sa tohto dohovoru v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného zo strany Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd).

41

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sa mu položili (rozsudok Verder LabTec, C‑657/13, EU:C:2015:331, bod 29 a citovaná judikatúra).

42

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že keďže smernica 2011/35 nadobudla účinnosť až 1. júla 2011, teda po dátume relevantnom pre skutkové okolnosti vo veci samej, sú druhá a piata otázka, v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu tejto smernice, ako aj siedma otázka, neprípustné.

43

Po druhé nariadenie Rím I, ktorého článok 28 stanovuje, že sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009, ako to uviedol aj vnútroštátny súd, ešte v čase uzavretia zmlúv dotknutých vo veci samej, teda v priebehu roka 2005, nebolo účinné. Tretia otázka je teda prípustná.

44

Po tretie je nesporné, že spor vo veci samej sa týka účinkov zlúčenia dvoch spoločností na podriadené dlhopisy. V dôsledku toho je prvá otázka v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 1 ods. 2 písm. e) Rímskeho dohovoru, pokiaľ ide o rozdelenie spoločností, neprípustná. Okrem toho, pokiaľ ide o smernicu 82/891 o rozdelení akciových spoločností, piata otázka je takisto neprípustná v rozsahu, v akom sa týka výkladu tejto smernice.

45

Z toho vyplýva, že prípustné sú len prvá otázka, a to v rozsahu, v akom sa týka výkladu ustanovení článku 1 ods. 2 písm. e) Rímskeho dohovoru o rozdelení obchodných spoločností, štvrtá otázka, piata otázka v rozsahu, v akom sa týka výkladu smernice 2005/56, ako aj šiesta otázka.

46

Pokiaľ ide o prvú, štvrtú a piatu otázku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd položil tieto otázky preto, aby sa mohol vyjadriť k otázke dôsledkov zlúčenia spoločností Kommunalkredit a KA Finanz na zmluvy dotknuté vo veci samej, čo z jeho pohľadu predbežne znamená potrebu vyriešiť otázku rozhodného práva pre tieto zmluvy po tomto zlúčení.

47

Vzhľadom na to sa treba domnievať, že prvá, štvrtá a piata otázka v rozsahu, v akom sú prípustné, sa v podstate týkajú určenia rozhodného práva vzhľadom na právo Únie v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie, jednak pokiaľ ide o výklad, plnenie záväzkov, ako aj spôsoby zániku takej zmluvy o dlhopise uzatvorenej preberanou spoločnosťou, akými sú zmluvy dotknuté vo veci samej, a jednak pokiaľ ide o návrh, ako bol subsidiárne formulovaný spoločnosťou Sparkassen Versicherung, ktorým mal veriteľ v úmysle odvolávať sa na ochranu veriteľov stanovenú v článku 15 smernice 78/855.

48

Pokiaľ ide o šiestu otázku, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má článok 15 smernice 78/855 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva emitujúcej spoločnosti iných cenných papierov, ako sú akcie, osobitné práva.

49

Na účely odpovede na otázku rozhodného práva v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie, pokiaľ ide o výklad, plnenie záväzkov, ako aj spôsoby zániku takej zmluvy o dlhopise uzatvorenej preberanou spoločnosťou, akými sú zmluvy dotknuté vo veci samej, treba v prvom rade preskúmať, či a v akom rozsahu je Rímsky dohovor uplatniteľný na túto zmluvu.

50

V tomto kontexte treba uviesť, že v zmysle článku 1 ods. 1 Rímskeho dohovoru sú ustanovenia tohto dohovoru uplatniteľné na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

51

V každom prípade však odchylne od tejto kolíznej normy vylučuje článok 1 ods. 2 písm. e) uvedeného dohovoru z pôsobnosti tohto dohovoru otázky upravené právom obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, a osobnú právnu zodpovednosť predstaviteľov a členov za záväzky spoločnosti alebo právnickej osoby.

52

Zo správy o Dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorej autormi sú Mario Giuliano, profesor na univerzite v Miláne, a Paul Lagarde, profesor na univerzite v Paríži (Ú. v. ES C 282, 1980, s. 1), vyplýva, že otázky patriace do oblasti práva obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb neboli zahrnuté do pôsobnosti Rímskeho dohovoru z dôvodu pokračujúcich prác v oblasti práva obchodných spoločností v rámci Európskych spoločenstiev. Z tejto správy tiež vyplýva, že akty upravujúce taký zánik obchodných spoločností, akými je zlúčenie alebo zoskupenie spoločností, sa objavujú v mnohých prípadoch, pre ktoré sú stanovené výnimky v článku 1 ods. 2 tohto dohovoru. Tento dohovor sa teda neuplatňuje na zlučovanie obchodných spoločností.

53

V každom prípade, keďže zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplýva, že zmluvy dotknuté vo veci samej patrili pred zlúčením spoločnosti Kommunalkredit so spoločnosťou KA Finanz do pôsobnosti Rímskeho dohovoru a že zmluvné strany si podľa článku 3 ods. 1 tohto dohovoru zvolili pre tieto zmluvy ako rozhodné právo nemecké právo, treba určiť, či sa týmto právom riadia uvedené zmluvy aj po tomto zlúčení, a takisto podľa článku 10 ods. 1 uvedeného dohovoru aj ich výklad, plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj ich spôsoby zániku.

54

Na tento účel treba v druhom rade preskúmať texty prijaté normotvorcom Európskej únie v oblasti zlučovania obchodných spoločností. V tomto kontexte treba uviesť, že táto oblasť je predmetom dvoch právnych úprav určených na organizáciu postupu zlučovania a úpravu právnych účinkov zlučovania, teda jednak smernice 78/855, prijatej, ako vyplýva z jej tretieho odôvodnenia, na účely koordinácie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zlúčenia a splynutia akciových spoločností a zavedenie do práva všetkých členské štáty inštitútu zlúčenia a splynutia, a jednak smernice 2005/56, prijatej, ako vyplýva z jej odôvodnenia 1, na uľahčenie cezhraničných zlúčení alebo splynutí rôznych druhov kapitálových spoločností riadiacich sa právom rôznych členských štátov.

55

Vzhľadom na to, že konanie vo veci samej sa týka dôsledkov cezhraničného zlúčenia na podriadené dlhopisy, je potrebné určiť na základe smernice 2005/56 účinok tohto zlúčenia na dlhopisy takejto povahy.

56

Z článku 2 bodu 2 písm. a) smernice 2005/56 vyplýva, že zlúčenie je proces, pri ktorom jedna alebo viac spoločností prevádzajú ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie všetky svoje pohľadávky a záväzky na už existujúcu spoločnosť, teda preberajúcu spoločnosť.

57

Pokiaľ ide o účinok takéhoto procesu, z článku 14 ods. 2 písm. a) tejto smernice vyplýva, že cezhraničné zlúčenie má odo dňa, keď toto zlúčenie nadobudne účinnosť, za následok, že všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti prechádzajú na preberajúcu spoločnosť.

58

Zo zlúčenia teda vyplýva, že preberajúca spoločnosť získava preberanú spoločnosť ako celok bez zániku záväzkov, ktoré by mohla zapríčiniť likvidácia, a má bez novácie za následok nahradenie preberanej spoločnosti preberajúcou spoločnosťou, ktorá sa stane zmluvnou stranou všetkých zmlúv, ktorú uzavrela táto preberaná spoločnosť. Právo, ktoré sa uplatňovalo na tieto zmluvy pred zlúčením, sa teda uplatňuje naďalej aj po tomto zlúčení.

59

Z toho vyplýva, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie je rozhodným právom, pokiaľ ide o výklad, plnenie záväzkov, ako aj spôsoby zániku takej zmluvy o dlhopise uzatvorenej preberanou spoločnosťou, akými sú zmluvy dotknuté vo veci samej, právo, ktoré bolo uplatniteľné na túto zmluvu pred týmto zlúčením.

60

Pokiaľ ide o ochranu záujmov veriteľov v rámci cezhraničného zlúčenia, na ktorú sa odvoláva Sparkasse Versicherung svojím subsidiárnym návrhom, treba uviesť, že z odôvodnenia 3 a článku 4 smernice 2005/56 vyplýva, že na spoločnosť, ktorá sa zúčastní na cezhraničnom zlúčení, sa naďalej, najmä pokiaľ ide o ochranu jej veriteľov, vzťahujú predpisy a formálne náležitosti vnútroštátneho práva, ktoré by sa uplatňovalo v prípade vnútroštátneho zlúčenia.

61

Z toho vyplýva, že ustanoveniami upravujúcimi ochranu veriteľov preberanej spoločnosti sú v takom prípade, akým je prípad dotknutý vo veci samej, ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorými sa riadila táto spoločnosť.

62

Vzhľadom na to, že členské štáty musia v rámci vnútroštátneho zlúčenia dodržiavať články 13 až 15 smernice 78/855, pokiaľ ide o ochranu veriteľov, sú teda povinní dodržiavať tieto ustanovenia aj v rámci cezhraničného zlúčenia.

63

Zatiaľ čo sa články 13 a 14 tejto smernice týkajú ochrany veriteľov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú držiteľmi dlhopisov, článok 15 uvedenej smernice sa týka ochrany držiteľov iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami.

64

Objavuje sa teda otázka, ako rozlišovať cenné papiere stanovené v článku 15 smernice 78/855 od iných dlhových cenných papierov.

65

V tejto súvislosti z prípravných prác k tejto smernici, v prejednávanom prípade z návrhu tretej smernice Rady o koordinácii ochranných opatrení, ktoré sú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb vyžadované v členských štátoch od spoločností v zmysle článku 58 ods. 2 Zmluvy pri zlúčeniach akciových spoločností [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 89, 1970, s. 20), ako aj zo zmeneného a doplneného návrhu tretej smernice Rady o koordinácii ochranných opatrení, ktoré sú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb vyžadované v členských štátoch od spoločností v zmysle článku 58 ods. 2 Zmluvy pri zlúčeniach akciových spoločností [KOM (72) 1668 v konečnom znení], vyplýva, že iné cenné papiere, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami v zmysle článku 15 uvedenej smernice, zahŕňajú okrem iných cenných papierov dlhopisy vymeniteľné za akcie, dlhopisy s prednostnými upisovacími právami k základnému imaniu, dlhopisy spojené s podielom na zisku, ako aj opčné listy.

66

Takéto cenné papiere tak priznávajú ich držiteľom širšie práva, než je len úhrada pohľadávok a dojednaných úrokov. Uvedené platí najmä pre cenné papiere, ktoré svojim držiteľom priznávajú právo vymeniť ich za akcie alebo právo podieľať sa na zisku emitujúcej spoločnosti.

67

V prejednávanom prípade z emisných podmienok, ktoré boli predložené vnútroštátnemu súdu, vyplýva, že cenné papiere dotknuté vo veci samej pravdepodobne nepriznávajú svojim držiteľom širšie práva, než je len úhrada pohľadávok a dojednaných úrokov. Tieto cenné papiere zrejme nepatria do pôsobnosti článku 15 smernice 78/855, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil.

68

V prípade, že tento súd dospeje k opačnému záveru, treba uviesť, že článok 15 smernice 78/855 stanovuje, že držitelia iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami, v zmysle tohto ustanovenia musia v nadobúdajúcej spoločnosti dostať práva minimálne rovnocenné právam, ktoré mali v nadobúdanej spoločnosti, pokiaľ zmenu týchto práv neschválila schôdza držiteľov týchto cenných papierov, ak je taká schôdza stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo jednotlivo držitelia týchto cenných papierov, alebo pokiaľ držitelia nie sú oprávnení, aby nadobúdacia spoločnosť odkúpila späť ich cenné papiere.

69

Zo znenia článku 15 smernice 78/855 teda vyplýva, že jeho účelom je chrániť záujmy držiteľov iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami.

70

Vzhľadom na to, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 226 ods. 3 AktG bol zavedený na účely prebratia článku 15 smernice 78/855 a že tento paragraf zjavne oprávňuje spoločnosť emitujúcu takéto cenné papiere jednostranne ukončiť právny vzťah, ktorý ju spája s držiteľmi týchto cenných papierov a uspokojiť týchto držiteľov cenných papierov, treba uviesť, že takéto právo nie je zlučiteľné so znením a účelom článku 15 smernice 78/855, pričom toto posledné uvedené ustanovenie priznáva práva držiteľom týchto cenných papierov, nie však spoločnosti, ktorá ich emitovala. Vzhľadom na to také ustanovenia, akým je § 226 ods. 3 AktG, nemôže predstavovať prebratie článku 15 smernice 78/855.

71

Z toho vyplýva, že článok 15 smernice 78/855 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva práva držiteľom iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami, nepriznáva však práva spoločnosti, ktorá emitovala takéto cenné papiere.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: