EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 5. 2017

COM(2017) 242 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Názov na cover page: o preskúmaní praktického uplatňovania jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (JED)

1Čo je jednotný európsky dokument pre obstarávanie (JED) a preskúmanie JED-u

JED, uvedený hlavne v článku 59 smernice 2014/24/EÚ 1 , je koncipovaný ako vlastné vyhlásenie založené na štandardnom formulári, ktorý Komisia prijme vykonávacím aktom prijatým prostredníctvom postupu preskúmania 2 . JED ponúka predbežný doklad vo forme vlastného vyhlásenia týkajúceho sa kritérií vylúčenia (napr. odsúdenie za trestný čin, závažné profesionálne pochybenie) a podmienok účasti (finančné a ekonomické postavenie, technická spôsobilosť), takže za normálnych okolností musí celý súbor podkladovej dokumentácie (napr. potvrdenia, certifikáty) predložiť iba úspešný hospodársky subjekt (pokiaľ nie je na zabezpečenie riadneho vedenia súťaže potrebné overenie – určitých – dokumentov od ostatných účastníkov).

Okrem toho, keď obstarávatelia v súlade so smernicou 2014/25/EÚ 3 uplatňujú (niektoré) kritériá vylúčenia a/alebo podmienky účasti uvedené v smernici 2014/24/EÚ, použijú tiež JED podľa článku 80 ods. 3 danej smernice.

Podľa smernice 2014/24/EÚ a smernice 2014/25/EÚ sa má JED predkladať výlučne v elektronickej forme. Z dôvodu umožnenia prechodu na povinné používanie elektronických komunikačných prostriedkov v EÚ však môže do 18. apríla 2018 existovať aj elektronická aj papierová verzia JED-u.

Vzhľadom na význam a inovačný charakter JED-u zákonodarca EÚ stanovil, že Komisia „preskúma praktické uplatňovanie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, pričom zohľadní technický vývoj databáz v členských štátoch, a podá o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade do 18. apríla 2017“ 4 .

2Súčasný stav transpozície smerníc o verejnom obstarávaní a JED-e.

Lehota na transponovanie smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ uplynula 18. apríla 2016. Niektoré členské štáty však s ich transpozíciou meškali a dokončili ju až týždne alebo mesiace po uplynutí lehoty. Podľa stavu k 16. februáru 2017 musí smernice 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ transponovať ešte desať členských štátov, ktoré musia oznámiť vnútroštátne opatrenia na úplnú transpozíciu týchto smerníc 5 . V súčasnosti prebiehajú príslušné postupy spojené s absenciou úplnej transpozície 6 .

Keďže JED je spojený s vykonávaním smerníc, v dôsledku toho je obmedzené obdobie a geografická pôsobnosť posudzovania praktického uplatňovania JED-u.

Okrem papierovej verzie priloženej k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/7 a s cieľom podporiť členské štáty v počiatočnej etape realizácie vypracovali útvary Komisie elektronickú verziu JED-u („elektronický JED“) 7 . Tento formulár je členským štátom dostupný v štyroch rôznych realizačných režimoch, ktoré umožňujú členským štátom rôzne úrovne prispôsobenia 8 .

Cieľom služby elektronického JED-u je podporovať iba prechodnú etapu v členských štátoch, pretože po integrovaní „vnútroštátneho“ JED-u so systémom elektronického obstarávania a registrami alebo databázami certifikátov/dokladov v každom členskom štáte by sa mal využívať celý potenciál JED-u. To umožní dosiahnuť tri rôzne ciele: väčšie prispôsobenie požiadavkám a vnútroštátnym podmienkam; podpora digitalizácie verejnej správy; vytvorenie základu pre zjednodušenie postupov prostredníctvom uplatňovania zásady „stačí len raz“. Vnútroštátne riešenia JED-u sú už dostupné v Dánsku, Fínsku, Holandsku a Slovinsku. Hoci bol elektronický JED Komisie vytvorený iba ako prechodný nástroj, vykázal veľmi vysokú mieru používania (pozri tabuľku 2 v prílohe k tejto správe).

3Opatrenia na podporu zavedenia JED-u v členských štátoch

Okrem už uvedených IT nástrojov Európska komisia zaviedla aj sprievodné opatrenia na podporu členských štátov pri zavádzaní JED-u.

·Financovanie

K dispozícii je finančné krytie na podporu integrácie JED-u do vnútroštátnych systémov elektronického obstarávania. Granty z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v sume 4,9 mil. EUR boli pridelené desiatim konzorciám zahŕňajúcim subjekty zo 17 krajín. Ďalšie výzvy s celkovou výškou 4 milióny EUR sa začnú uskutočňovať v roku 2017.

·Semináre o realizácii

V každom členskom štáte boli zorganizované semináre na analýzu súčasnej situácie v krajine, prediskutovanie možností realizácie a poskytnutie pomoci s cieľom uľahčiť zavedenie JED-u. Na stretnutiach sa zúčastnila široká škála príslušných zainteresovaných strán (subjekty verejného sektora, registre dokladov, poskytovatelia riešení elektronického obstarávania, používatelia atď.), vďaka čomu sa viedli konštruktívne diskusie. Od augusta 2016 do 28. februára 2017 sa uskutočnilo 18 seminárov (do leta 2017 sa uskutočnia vo všetkých členských štátoch).

Semináre umožnili zástupcom členských štátov lepšie pochopiť JED a službu elektronického JED-u, ktorú poskytuje Komisia, zatiaľ čo Komisia zhromaždila informácie o výzvach, ktorým čelia členské štáty pri jeho zavádzaní. Semináre objasnili predovšetkým úlohu systému e-Certis 9 a príležitosti na automatizáciu postupov prostredníctvom prepojenia vnútroštátnych databáz s JED-om a využitia vnútroštátnej digitálnej infraštruktúry. Počas stretnutí sa hovorilo o technických, právnych a procedurálnych otázkach.

Tieto semináre upozornili na to, že na definovanie optimálnej stratégie technickej realizácie pre IT nástroje je potrebné skombinovať právne a technické aspekty. Niektoré strany argumentovali, že by sa mal zverejniť jasný plán týkajúci sa budúcich technických vydaní dátového modelu JED-u, aby členské štáty mohli vopred naplánovať a efektívne prideliť zdroje. Ďalší bod diskusie sa týkal kompatibility vnútroštátnych realizácií JED-u s verziou EÚ.

·Technická pomoc

Členské štáty majú k dispozícii aj technickú pomoc pri realizácii JED-u. Zasadnutia mnohostrannej expertnej skupiny pre elektronické obstarávanie (EXEP) sa uskutočňujú trikrát ročne; okrem toho bola založená používateľská komunita, ktorej cieľom je zlepšiť elektronický JED a zohľadňovať pritom návrhy členských štátov. Navyše sa pravidelne uskutočňujú webové semináre, ktorých cieľom je školiť zamestnancov verejnej správy pracujúcich na oddelení pre verejné obstarávanie na centrálnej úrovni o používaní JED-u.

Túto prácu dopĺňajú opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na podporu prijatia a pochopenia JED-u. Niektoré členské štáty napríklad organizujú školenia s cieľom uľahčiť nastavenie a používanie JED-u. Orgány verejnej moci v rôznych členských štátoch (Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko) vydali osobitné usmernenia s cieľom ukázať uchádzačom aj verejným obstarávateľom, ako vyplniť JED.

4Realizácia v členských štátoch

Prieskum členských štátov

Komisia pri príprave tejto správy požiadala členské štáty, aby podali správu o používaní JED-u pri postupoch nadlimitného verejného obstarávania 10 . Na tento účel bol navrhnutý online prieskum 11 : obsahoval desať otázok o praktickom uplatňovaní JED-u členskými štátmi, pričom odrážal stav k 31. decembru 2016.

Používanie JED-u v členských štátoch

Podľa prieskumu začalo JED používať 22 členských štátov, zatiaľ čo šesť členských štátov uviedlo, že tak neurobili, a to hlavne preto, lebo smernica ešte nebola transponovaná. To bol najmä prípad Belgicka, Cypru, Estónska, Litvy, Rakúska a Švédska.

V praxi je reálna skúsenosť s JED-om vo väčšine členských štátov pomerne obmedzená. Niektoré členské štáty uviedli, že počet zadaných zákaziek podľa smernice 2014/24/EÚ je veľmi malý, napríklad z dôvodu obmedzeného rozpočtu alebo preto, že transpozícia smernice sa uskutočnila krátko pred časom prieskumu.

Graf 1 Počiatočné používanie JED-u v členských štátoch

Graf 2 znázorňuje spôsob zavedenia JED-u, ktorý si členské štáty vybrali spomedzi rôznych realizačných režimov, ktoré mali k dispozícii. Zdá sa, že väčšina členských štátov sa rozhodla použiť viacero realizačných režimov súčasne. Najmä dva realizačné režimy do veľkej miery prevažujú nad ostatnými: doteraz preferovanými voľbami členských štátov sú elektronický JED a papierový formulár, každý sa používa v 15 členských štátoch.

Tieto výsledky potvrdzujú, že je ťažké vykonať kvalitatívne hodnotenie, keďže členské štáty práve začali zavádzať JED; hoci členské štáty uznávajú, že integrácia do ich vnútroštátnych systémov elektronického obstarávania by všetkým zainteresovaným stranám priniesla väčšie výhody, uskutočnenie takejto integrácie si vyžaduje určitý čas.

Súčasné využívanie rôznych realizačných režimov je typické pre členské štáty, v ktorých prostredie elektronického obstarávania zahŕňa niekoľko platforiem fungujúcich na národnej alebo regionálnej, miestnej úrovni, na ktorej orgány verejnej správy realizujú JED rôznymi spôsobmi; je to tak napríklad v Spojenom kráľovstve, Švédsku a Taliansku.

Graf 2 Prijatie rôznych realizačných režimov JED-u v členských štátoch

Vysvetlivky:

Iné/lokálne riešenie: lokálne navrhnutý webový formulár

VCD: virtuálna dokumentácia spoločnosti

JED EK OS: otvorený (open source)

služba JED EK – služba elektronického JED-u

JED EK DM: dátový model

Papierová podoba

Smernica 2014/24/EÚ umožňuje členským štátom používať papierovú verziu JED-u do apríla 2018. Vo väčšine prípadov používania JED-u (12 členských štátov z 15) sa papierová verzia používa súčasne s elektronickou. Iba Francúzsko, Írsko a Maďarsko ohlásili, že JED sa používa v papierovom formáte. Papierovú verziu teda stále používa viac ako 80 % členských štátov, ktoré už začali používať JED. To znamená, že iba okrajovo využívajú potenciálne zjednodušenie vyplývajúce z používania JED-u, ktoré podporuje digitalizáciu procesu verejného obstarávania. Treba však zohľadniť aj to, že dostupné údaje nie sú dostatočne podrobné na to, aby bolo možné poznať napríklad počet verejných obstarávateľov používajúcich niektorý z rôznych realizačných režimov.

V dvoch členských štátoch orgány verejnej správy odporučili používanie elektronického JED-u, ktorý vytvorila Komisia (Nemecko, Španielsko). Hoci verejní obstarávatelia v týchto dvoch členských štátoch ponúkajú možnosť predložiť JED v rámci postupu verejného obstarávania, väčšina hospodárskych subjektov ho zrejme nepoužíva.

Pokiaľ ide o plány zavedenia JED-u pre tie členské štáty, ktoré ho ešte nezaviedli, niektoré z nich ohlásili, že v počiatočnej etape plánujú používať službu, ktorú vytvorila Komisia, alebo jej otvorenú (open source) verziu, a tri z nich vytvoria vnútroštátne riešenie pomocou dátového modelu, ktorý bude dostupný v roku 2017. Žiadne členské štáty v tejto skupine neuviedli, že by používali papierovú verziu.

Používanie JED-u pri verejnom obstarávaní pod limitmi EÚ alebo pre koncesie

Graf 3 Používanie JED-u pri postupe pod limitmi EÚ alebo pre koncesné zmluvy

Smernice o verejnom obstarávaní ponechávajú členským štátom na uváženie možnosť používať JED pri obstarávaní pod limitmi EÚ alebo pre postupy súvisiace s koncesiami. Ako je znázornené v grafe, 61 % členských štátov nemá v úmysle používať JED pri postupoch pod limitmi EÚ alebo pre koncesné zmluvy. Veľká skupina členských štátov však prijala opačný prístup. Najmä Bulharsko, Dánsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko vo všetkých alebo niektorých prípadoch (napr. v podlimitných postupoch, ak verejný obstarávateľ žiada informácie o dôvodoch na vylúčenie) nariadili povinné používanie JED-u, zatiaľ čo v Maďarsku, Slovinsku, Slovenskej republike, Španielsku a Taliansku je dobrovoľné.

JED ako hnacia sila digitalizácie verejného obstarávania: zásada „stačí len raz“

Smernicou 2014/24/EÚ sa nariadilo vykazovanie praktického uplatňovania JED-u so zohľadnením technického vývoja databáz v členských štátoch. Jedným významným zjednodušením v postupe verejného obstarávania je integrácia JED-u s databázami a/alebo IT systémom na predbežnú kvalifikáciu dodávateľov. Takéto systémy umožňujú kontrolovať, či dodávatelia spĺňajú kritériá vylúčenia alebo podmienky účasti používané v postupoch verejného obstarávania (napríklad overovanie – prípadne automatické – či je dodávateľ insolventný, poskytovanie relevantných informácií verejnému obstarávateľovi).

Z grafu 4 vyplýva, že dve tretiny členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko) plánujú pokračovať v tejto integrácii, pretože uznávajú význam JED-u ako stavebného kameňa digitalizácie verejnej správy.

Graf 4 Členské štáty plánujúce integrovať JED so systémom predbežnej kvalifikácie dodávateľov

Prieskum zahŕňal aj možnosť, aby kupujúci získavali listinné dôkazy vyžadované v postupe verejného obstarávania priamym prístupom do vnútroštátnej databázy (národný register verejného obstarávania, virtuálna dokumentácia spoločnosti, systém uchovávania elektronických dokumentov alebo predkvalifikačný systém) 12 . Bežne sa to označuje ako zásada „stačí len raz“, čo znamená, že od dodávateľov sa nemá požadovať (alebo sa môže požadovať iba raz), aby poskytovali informácie dokazujúce, že spĺňajú požiadavky stanovené v správnom konaní, pretože tieto informácie sú už dostupné v databázach vo vlastníctve verejných orgánov.

Graf 5 Môžu verejní obstarávatelia získať doplňujúce dokumenty požadované v postupe verejného obstarávania priamym prístupom do vnútroštátnej databázy?

Vysvetlivky:

Á/Ú – Áno, pre všetkých verejných obstarávateľov a všetky kategórie verejných obstarávateľov

Á/Č – Áno, ale s obmedzením na určitých verejných obstarávateľov alebo na určité kategórie verejných obstarávateľov (napr. iba ústredné policajné orgány, daňové úrady...)

Nie – Žiadny prístup do vnútroštátnych databáz

Členské štáty odpovedali na otázku, či plánujú integrovať JED s niektorými zo skôr uvedených IT systémov. Odpovede členských štátov (pozri Graf 5) sú polarizované na dve hlavné, protichodné situácie: na jednej strane, v 11 členských štátoch zatiaľ verejní obstarávatelia nemôžu získavať dokumenty požadované v postupe verejného obstarávania priamym prístupom do vnútroštátnej databázy. To naznačuje, že pri týchto správnych systémoch nie sú databázy prístupné pre iné časti verejnej správy, aby ich mohli priamo konzultovať alebo vzájomne prepojiť; naznačuje to tiež, že ešte nezačalo uplatňovanie zásady „stačí len raz“. Na druhej strane, v 11 členských štátoch môžu všetci verejní obstarávatelia pristupovať k vnútroštátnym databázam a priamo získavať doklady a certifikáty dodávateľa. Túto možnosť je však možné uplatňovať iba na určitý typ dokumentov, napríklad na dokumenty týkajúce sa dôvodov na vylúčenie (podľa správy Fínska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Španielska), zatiaľ čo ostatné dokumenty musia predkladať dodávatelia. To podľa všetkého naznačuje, že tieto členské štáty začali zavádzať zásadu „stačí len raz“ s cieľom znížiť administratívne zaťaženie pre všetky zúčastnené strany. Najmä Litva a Lotyšsko už majú zavedený systém umožňujúci všetkým kupujúcim automaticky získať dokumenty a overiť, či dodávatelia spĺňajú určitý typ požiadaviek. Tieto členské štáty plánujú prepojiť JED so všetkými registrami s cieľom zahrnúť všetky položky, aby bolo možné jednoduchšie overovať údaje.

Ostatné odpovede členských štátov poukazujú aj na tretiu situáciu, v ktorej je prístup obmedzený na určité kategórie verejných obstarávateľov (napr. iba ústredné policajné orgány, daňové úrady atď.); takáto situácia sa vyskytuje iba v malej skupine šiestich členských štátov.

Očakávané a odhadované výhody vyplývajúce zo zavedenia JED-u

Pri prieskume členských štátov bola snaha získať určité údaje o vplyve používania JED-u v prvých mesiacoch jeho uplatňovania. V niekoľkých členských štátoch sa však JED používa iba krátky čas a je teda príliš skoro vykonať takéto posúdenie. Celkovo do tejto skupiny patria Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko a Slovinsko.

Nakoniec iba dva členské štáty poskytli kvantitatívny odhad vplyvu na spoločnosti: podľa Dánska prínosy dosahujú 12 miliónov EUR ročne, zatiaľ čo Chorvátsko uviedlo 83 % zníženie nákladov pri príprave ponúk v súvislosti s dôkaznými prostriedkami. Žiadny členský štát sa ešte nepokúsil vyčísliť výhody vyplývajúce zo zníženia administratívneho zaťaženia pre kupujúcich.

Semináre s členskými štátmi ukazujú, že členské štáty si začínajú uvedomovať potenciálne výhody a možnosti zlepšenia ich vnútroštátnych riešení.

Väčšina členských štátov však poskytla kvalitatívne hodnotenie vplyvu JED-u, ktoré je zhrnuté v ďalej uvedenej tabuľke. Názory členských štátov sa výrazne líšia a závisia od stavu realizácie JED-u. Vo všeobecnosti väčšina členských štátov poskytla pozitívne hodnotenie vyplývajúce z jeho používania; uviedli, že výhody sa prejavia po pripojení JED-u k registrom a databázam dokladov. Ďalšia skupina členských štátov vrátane Dánska, Nemecka a Španielska uviedla, že podniky aj kupujúci dôrazne kritizovali JED. Ďalšie štáty, napríklad Írsko, síce uznali potenciál zjednodušenia, ktorý priniesol vývoj elektronického riešenia, naznačili však, že až doteraz bolo počiatočné zavádzanie náročné. V tabuľke 3 v prílohe k tejto správe sa uvádza zoznam výhod a nevýhod, ktoré podľa členských štátov vyplývajú z používania JED-u.

5Prieskum hlavných zainteresovaných strán

V novembri 2016 Komisia spustila cielený prieskum hlavných zainteresovaných strán týkajúci sa praktického uplatňovania JED-u, ktorý sa skončil 31. januára 2017. Zahŕňal desať významných európskych združení, ktoré zastupujú kupujúcich alebo predajcov, pôsobia v rôznych odvetviach a vo verejnom obstarávaní zastupujú rozličné záujmy. Komisia ich požiadala, aby sa poradili so svojimi národnými členmi. Prieskumu sa zúčastnili tieto zainteresované strany:

·Architektonická Rada Európy (ACE),

·Konfederácia európskych podnikov Business Europe,

·Spoločenstvo európskych železníc (CER),

·Rada európskych obcí a regiónov (CEMR),

·sieť centrálnych obstarávacích organizácií,

·európske združenie poskytovateľov verejného elektronického obstarávania (European Association of Public eTendering Providers, EUPlat),

·sieť európskych miest Eurocities,

·Európska konfederácia staviteľov (EBC),

·Európska federácia stavebného priemyslu (FIEC),

·Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME).

Graf 6 Odpovede na cielenú konzultáciu zainteresovaných strán podľa združení

Prieskumu sa zúčastnilo 48 zainteresovaných strán zo 16 členských štátov. Uvedený graf znázorňuje odpovede, ktoré získalo združenie/skupina. Iba polovica respondentov uviedla, že používajú JED, pričom prevažuje papierová forma a na druhom mieste je elektronický JED. Niekoľko zainteresovaných strán, ktoré zastupujú kupujúcich aj predajcov, vyjadrilo vo všeobecnosti určité obavy týkajúce sa používania JED-u, pričom zdôrazňovali zložitosť formulára. Dôvodom však môže byť používanie papierovej verzie alebo, v niektorých prípadoch, nepochopenie systému.

V niektorých prípadoch zainteresované strany uviedli, že používanie JED-u nepovažujú kupujúci za povinné pri všetkých postupoch verejného obstarávania alebo že sa používajú iné druhy vlastného vyhlásenia. Niekoľko zainteresovaných strán vyjadrilo obavy v súvislosti so znením formulára alebo s potrebou predkladať JED za subdodávateľov; iné naopak ocenili službu elektronického JED-u a vyjadrili názor, že JED je pre malé a stredné podniky užitočný nástroj, pretože štandardizuje vlastné vyhlásenie, ktoré sa má používať. Celkovo sa názory zainteresovaných strán líšili v závislosti od toho, či sa vlastné vyhlásenie v ich členskom štáte už používa, a od stupňa zložitosti tohto dokumentu.

6Závery a ďalšie kroky

Ako ukazujú prieskumy členských štátov a zainteresovaných strán, zavádzanie JED-u sa z dôvodu neskorej transpozície smerníc a času potrebného na jeho zavedenie ešte len začalo. V dôsledku toho je použitie JED-u vo väčšine členských štátov často obmedzené na papierovú verziu a službu elektronického JED-u, ktorý vytvorila Komisia. Veľmi málo členských štátov už vytvorilo vnútroštátne riešenie JED-u, hoci niektoré z nich to plánujú urobiť v strednodobom horizonte. Členské štáty teda ešte nevyužívajú celý potenciál JED-u 13 . Okrem toho nie je k dispozícii dostatok praktických skúseností na posúdenie potreby zmeniť JED. V tejto súvislosti je dôležité, že iba veľmi málo členských štátov – tri – navrhlo určité zmeny v JED-e a/alebo elektronickom JED-e.

V tejto súvislosti by sa malo v roku 2019 uskutočniť podrobnejšie posúdenie JED-u spolu s posúdením ekonomického vplyvu smerníc na vnútorný trh a cezhraničné obstarávanie 14 . Toto posúdenie bude založené na niekoľkoročných skúsenostiach s používaním a poskytne komplexnejší obraz o situácii.

Komisia bude naďalej podporovať zavádzanie JED-u v členských štátoch, a najmä podporovať jeho integráciu s vnútroštátnymi systémami elektronického obstarávania a registrami/databázami certifikátov/dokladov. Prispeje to k vykonávaniu zásady „stačí len raz“ v členských štátoch.

Vzhľadom na prechodnú povahu služby sa Komisia nebude po 18. apríli 2019 angažovať v hlavnom rozvoji elektronického JED-u. Po tomto dátume bude služba elektronického JED-u ukončená.

Ďalší rozvoj JED-u (a systému e-Certis 15 ) bude musieť tiež zohľadniť vývoj v systémoch, ktoré vzájomne prepájajú registre členských štátov [napríklad systém prepojenia obchodných registrov (BRIS), Prepojenie registrov platobnej neschopnosti alebo Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) atď.] obsahujúce dokumenty a certifikáty, ktoré súvisia s postupmi verejného obstarávania.

JED bol zohľadnený aj pri práci na zlepšovaní štandardných formulárov verejného obstarávania. Výsledok tejto verejnej konzultácie 16 bude zohľadnený v prípadnom budúcom hodnotení JED-u v roku 2019.

Je tiež nevyhnutné, aby členské štáty správne vykonávali ustanovenia smernice 2014/24/EÚ, ktoré vyžadujú, aby členské štáty aktualizovali systém e-Certis. Členské štáty sami uznali tento cieľ v prieskume. Komisia bude v tejto súvislosti pozorne sledovať realizáciu systému e-Certis, aby zabezpečila správne fungovanie tohto dôležitého nástroja jednotného trhu.

(1)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). Ostatné ustanovenia smernice sa týkajú používania JED-u v konkrétnych súvislostiach, ale hlavná úprava sa nachádza v článku 59.

(2)

     Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/7 z 5. januára 2016, ktorým sa ustanovuje štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie (Ú. v. EÚ L 3, 6.1.2016, s. 16).

(3)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(4)

     Článok 59 ods. 3. Je to o celé dva roky skôr, ako „riadny“ dátum, 18. apríl 2019, na ktorý je naplánované všeobecné preskúmanie smernice podľa jej článku 92.

(5)

     Pozri tabuľku 1 v prílohe k tejto správe, ktorá uvádza dátumy nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponujú smernice 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ, pre jednotlivé členské štáty.

(6)

     http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=9057

(7)

      https://ec.europa.eu/tools/espd

(8)

     Tieto aktivity sú financované z programu ISA² (program pre riešenia interoperability pre orgány verejnej správy, podniky a občanov).

(9)

     e-Certis je online systém, ktorý Komisia vytvorila na zmapovanie certifikátov/osvedčení, ktoré členské štáty vyžadujú v rámci postupov verejného obstarávania. https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/ecertis//web/

(10)

     Smernice o verejnom obstarávaní ponechávajú členským štátom na uváženie, či budú používať JED pri obstarávaní pod limitmi EÚ alebo pre postupy súvisiace s koncesiami.

(11)

     Prieskum bol sprístupnený prostredníctvom online nástroja s názvom „EU Survey“, ktorý vytvorila Európska komisia, a je dostupný na stránke https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/ESPD_survey.

(12)

     Uvádza sa to najmä v článku 59 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ.

(13)

     Je tiež dôležité, že iba veľmi málo členských štátov – tri – navrhlo určité zmeny v JED-e a/alebo elektronickom JED-e. Tie sa môžu prípadne zohľadniť v súvislosti s prebiehajúcimi adaptáciami elektronického JED-u.

(14)

     Článok 92 smernice 2014/24/EÚ (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014).

(15)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 9 týkajúcu sa systému e-Certis.

(16)

      http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8997

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 5. 2017

COM(2017) 242 final

PRÍLOHA

k

správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade

o preskúmaní praktického uplatňovania jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (JED)

Tabuľka 1 Dátum nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponujú smernice 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ – stav k 5. aprílu 2017

Tabuľka 2 Počet jednorazových návštev služby elektronického JED-u podľa členského štátu v januári 2017

Tabuľka 3 Výhody a nevýhody, ktoré podľa členských štátov vyplývajú z používania JED-u