EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 10. 2016

COM(2016) 590 final

2016/0288(COD)

NOTE
This language version reflects the corrections done to the original EN version transmitted under COM(2016) 590 final of 14.9.2016 and retransmitted (with corrections) under COM(2016) 590 final/2 of 12.10.2016

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie

(Prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 303 final/2}
{SWD(2016) 304 final}
{SWD(2016) 305 final}
{SWD(2016) 313 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Od poslednej revízie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v roku 2009 odvetvie prešlo výrazným vývojom a jeho úloha ako motora rastu digitálnej ekonomiky značne narástla. Trhové štruktúry sa rozvinuli, monopolná trhová sila je čím ďalej obmedzenejšia a zároveň sa pripojenie stalo široko rozšíreným znakom ekonomického života. Spotrebitelia a podniky sa namiesto telefónnych a iných tradičných komunikačných služieb čoraz viac spoliehajú na údaje a služby prístupu k internetu. Tento vývoj priniesol predtým neznáme druhy účastníkov trhu, ktorí konkurujú tradičným telekomunikačným operátorom (t.j. tzv. over-the-top subjekty (OTT): poskytovatelia služieb ponúkajúci širokú škálu aplikácií a služieb vrátane komunikačných služieb cez internet). Zároveň sa tiež zvýšil dopyt po kvalitnom pevnom a bezdrôtovom pripojení s nárastom počtu a popularity online obsahových služieb, ako sú cloud computing, internet vecí a komunikácie typu stroj-stroj (M2M) atď. Elektronické komunikačné siete taktiež prešli vývojom. Medzi hlavné zmeny patrí: i) prebiehajúci prechod k infraštruktúre založenej výlučne na IP, (ii) možnosti vyplývajúce z nových a posilnených základných sieťových infraštruktúr, ktoré podporujú prakticky neobmedzenú prenosovú kapacitu sietí z optických vlákien, (iii) konvergencia pevných a mobilných sietí smerujúca k ponuke hladko fungujúcich služieb pre koncových používateľov bez ohľadu na miesto alebo používané zariadenie a (iv) vývoj inovačných technických koncepcií riadenia siete, najmä softvérovo definovaných sietí a virtualizácia sieťovej funkcie (NFV). Toto používanie a operačné zmeny vystavujú súčasné pravidlá novým výzvam, ktoré pravdepodobne zvýšia význam v strednodobom a dlhodobom horizonte, a preto musia byť zahrnuté do preskúmania regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Toto preskúmanie treba vnímať z perspektívy digitálneho jednotného trhu (DSM) pre Európu 1 . V rámci stratégie pre digitálny jednotný trh sa uznala dôležitosť zmien paradigmy, ktorými digitálne odvetvie prechádza a uviedlo sa, že jednotlivci a podniky by mali mať bezproblémový prístup k činnostiam online a bezproblémovo ich vykonávať podľa pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže. Okrem toho, sa v nej uviedlo, že „Komisia v roku 2016 predloží návrhy na ambiciózne prepracovanie regulačného rámca v oblasti telekomunikácií, ktoré sa zamerajú na i) súrodý prístup jednotného trhu k politike a riadeniu frekvenčného spektra, ii) zabezpečenie podmienok pre skutočný jednotný trh odstránením rozdrobenosti regulácie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu pre efektívnych prevádzkovateľov sietí a poskytovateľov služieb a účinná ochrana spotrebiteľov, iii) zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov na trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel, iv) stimulovanie investícií do vysokorýchlostných širokopásmových sietí (vrátane preskúmania smernice o univerzálnej službe) a v) efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec.“

Podľa tohto záväzku a v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie 2 Komisia vykonala hodnotenie ex post. V rámci neho sa hodnotila účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, zosúladenie a prínos regulačného rámca Únie pre EÚ a poukázalo sa na oblasti, v ktorých je priestor na zjednodušenie bez toho, aby boli ohrozené ciele rámca.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Keďže služby pripojenia poskytované cez elektronické komunikačné siete sú základom pre digitálne produkty a služby, tento návrh predstavuje vysoký stupeň synergie s ostatnými iniciatívami zahrnutými v stratégii pre digitálny jednotný trh.

Návrh takisto dopĺňa existujúcu odvetvovú reguláciu. Konkrétne je návrh plne v súlade so smernicou 2014/61/EÚ (smernica o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie), spolu s ktorou poskytuje komplexný súbor pravidiel uľahčujúci zavádzanie širokopásmových infraštruktúr. Spolu s nedávno prijatým nariadením (EÚ) č. 2015/2120, ktorým sa zabezpečuje otvorený internet a zrušenie roamingových príplatkov, súčasný návrh zaručuje vysokú úroveň ochrany koncových používateľov v iných oblastiach, ktoré si vyžadujú pravidlá pre jednotlivé odvetvia. Navrhované pravidlá týkajúce sa riadenia spektra vychádzajú zo súčasných nástrojov v tejto oblasti, najmä rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre č. 676/2002/ES, rozhodnutia o skupine pre politiku rádiového frekvenčného spektra 2002/622/ES a rozhodnutia 243/2012/EÚ, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPP). Napokon takisto pripravuje pôdu pre revíziu smernice 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách, ktorá bola oznámená ako súčasť stratégie digitálneho jednotného trhu.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Hoci sa tento návrh zaoberá regulačnými otázkami vyplývajúcimi z osobitosti odvetvia elektronických komunikácií ako sieťového odvetvia, nadväzuje na existujúce právne predpisy EÚ vo viacerých oblastiach a dopĺňa ich. V oblasti regulácie trhu návrhy naďalej vychádzajú zo zásad práva hospodárskej súťaže EÚ, podobne ako existujúci regulačný rámec. Ďalej sa v nich stanovujú opatrenia, ako napríklad mapovanie zavádzania sietí, ktoré tiež poskytujú užitočné informácie na účely štátnej pomoci, a tým sa podporuje súdržnosť obidvoch politík.

V prípade ochrany koncového používateľa navrhované pravidlá dopĺňajú horizontálne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa prostredníctvom riešenia osobitostí odvetvia na jednej strane a zároveň zjednodušujú súčasné pravidlá pre jednotlivé odvetvia v oblastiach, kde sa situácia od posledného preskúmania v roku 2009 zmenila. Takto sa návrhom zabráni prekrývaniu v oblastiach, kde môžu horizontálne pravidlá samotné zabezpečiť primeranú úroveň ochrany koncových používateľov.

Politika súdržnosti a európske štrukturálne a investičné fondy sú dôležitým nástrojom na odstránenie nedostatkov pripojenia v oblastiach, v ktorých nefunguje trh, a mali by sa udeľovať takým spôsobom, ktorý umožňuje, aby sa zdroje maximalizovali. Návrh prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa poskytnutím vhodných podmienok pre súkromné investície, aby sa verejné zdroje mohli nasmerovať tam, kde sú najviac potrebné.

Návrh zachováva súčasnú komplementárnosť medzi elektronickými komunikáciami a politikou audiovizuálnych mediálnych služieb tým, že bude naďalej zabezpečovať, aby rámec stále nemal vplyv na opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom EÚ, s cieľom dosiahnuť ciele všeobecného záujmu, najmä vo vzťahu k regulácii obsahu a audiovizuálnej politike. Oddelenie regulácie prenosu vysielacieho signálu a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.

•Súlad s medzinárodnými právnymi záväzkami

Návrh je v súlade s platným medzinárodným právom, vrátane záväzkov GATS a prílohy týkajúcej sa telekomunikácií k dohode GATS a referenčného dokumentu GATS.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže sa zameriava na dosiahnutie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami a zabezpečenie jeho fungovania.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Keďže návrh predstavuje revíziu existujúceho rámca, analýza subsidiarity uvedená ďalej sa sústredí na: nový cieľ všadeprítomného a neobmedzeného pripojenia, harmonizáciu právomocí národných regulačných orgánov (NRA), harmonizáciu otázok týkajúcich sa frekvenčného spektra a revidovaných pravidiel o službách.

Všadeprítomné a neobmedzené pripojenie

Bez všadeprítomného pripojenia s veľmi vysokou kapacitou nemôže jednotný trh využiť značnú časť svojho ľudského kapitálu. To narúša nielen územnú súdržnosť, ale aj schopnosť podnikov efektívne produkovať a poskytovať inovačné a konkurencieschopné služby. Pripojenie môže zohrávať dôležitú socioekonomickú úlohu pri predchádzaní izolácii a vyľudňovaniu a pri prepájaní okrajových regiónov s centrálnymi regiónmi EÚ. Situácia členských štátov, čo sa týka pripojenia, sa dosť výrazne líši. Existujú veľmi významné rozdiely, ktoré nie je možné vysvetliť iba rozdielnym terénom, obyvateľstvom, HDP alebo kúpnou silou, ale sú výsledkom rozdielnych politických rozhodnutí vykonaných v súčasnosti a v minulosti. Absencia opatrenia na úrovni EÚ, ktorého cieľom je dosiahnuť všadeprítomné a neobmedzené pripojenie ako samostatný cieľ rámca, by viedla len k udržaniu tejto situácie s negatívnymi účinkami na jednotný trh a záujmy spotrebiteľov. 

Harmonizácia právomocí národných regulačných orgánov

Inštitucionálna štruktúra umožňuje vnútroštátnym regulačným orgánom a členským štátom vysoký stupeň flexibility, čo umožňuje prispôsobiť nariadenie tomu, aby sa splnili konkrétne vnútroštátne alebo miestne podmienky. Tento systém však prináša výrazné nedostatky v oblastiach, kde je konzistentnosť nevyhnutná alebo by lepšie slúžila spoločným európskym záujmom. Niektoré oblasti nariadenia vyžadujú koordinovanejší či harmonizovaný prístup na úrovni EÚ. To sa dá dosiahnuť okrem iného zabezpečením, aby boli právomoci národných regulačných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) ako hlavné piliere inštitucionálnej štruktúry, harmonizované. Harmonizácia úloh národných regulačných orgánov by nemala viesť k obmedzeniu ich politickej nezávislosti, ale naopak k rozšíreniu ochrany proti pokynom na všetky nové oblasti pôsobnosti.

Harmonizácia otázok súvisiacich s frekvenčným spektrom

Frekvenčné spektrum a ďalšie zdroje, ako sú čísla a do určitej miery pozemky, je vzácny zdroj, ktorý patrí členským štátom, a ktorého riadenie a prideľovanie musí zohľadňovať národné špecifiká a potreby. Zároveň existuje potreba zosúladenia a konzistentnej regulácie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o vstup na trh s cieľom odstrániť prekážky, ktoré sa objavujú v dôsledku neprimeraných rozdielnych podmienok pre prideľovanie individuálnych práv na využívanie frekvenčného spektra, čísel alebo pozemkov. Jednotné pravidlá na úrovni EÚ sú potrebné na to, aby i) umožnili poskytovateľom rozšíriť svoje služby do iných členských štátov; ii) sa vytvoril dostatočný efekt trhovej škály, umožňujúci predbiehajúcim členským štátom využívať ju; iii) sa občanom a podnikom EÚ poskytol včasný prístup k najmodernejším bezdrôtovým kapacitám a službám, aby profitovali z digitálneho prostredia, inovačných služieb a aplikácií a boli schopné sa komerčne vyvíjať a podporovať výhody digitálnej ekonomiky, ktorá sa neustále vyvíja smerom k „mobilnej“ ekonomike, kde politika frekvenčného spektra zohráva dôležitú úlohu; iv) sa umožnilo krajinám, ktoré zaostávajú, držať krok a zúčastňovať sa na digitálnom jednotnom trhu, s umožnilo tým aj pokročilejším členským štátom, aby naďalej zvyšovali občianske a obchodné výmeny v rámci svojich hraníc; a v) zaobchádzať so všetkými používateľmi frekvenčného spektra jednotným spôsobom v celej Únii. Napokon, aby EÚ mohla byť svetovým lídrom v oblasti nových a rozšírených služieb, ako napr. 5G, výrobcovia zariadení a poskytovatelia komunikačných služieb potrebujú dostatočný rozsah. To znamená nielen technickú harmonizáciu, ale predovšetkým všeobecne zosúladený rozvoj vnútorného trhu, aby služby a zariadenia profitovali zo stabilných a harmonizovaných pravidiel.

Služby

V oblasti služieb posilní hospodárska súťaž medzi miestnymi poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, ktorí spájajú prístup k sieti so službami, a globálnymi poskytovateľmi služieb over-the-top sietí právo EÚ konať s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých. Je tiež potrebné prijať na úrovni EÚ opatrenia s cieľom znížiť roztrieštenosť pravidiel ochrany koncových používateľov, ktorá pre cezhraničných poskytovateľov služieb zvyšuje administratívne náklady a brzdí rozvoj inovačných služieb, čo má za následok rozdielnu a suboptimálnu úroveň ochrany spotrebiteľa v rámci Únie.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii, pretože neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov. Návrh prináša cielené úpravy súčasného rámca s cieľom reagovať na trhové a technologické zmeny, a najmä na to, že je na úrovni Únie nutné riešiť potrebu dostupnosti a rozsiahle zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou ako základu pre plne funkčný digitálny jednotný trh.

Čo sa týka regulácie prístupu, národné regulačné orgány sú aj naďalej kompetentné zabezpečiť, aby sa zlyhania trhu riešili vhodnými nápravnými opatreniami a že regulácia prispieva k spoločným politickým cieľom. Navrhované pravidlá poskytujú regulátorom dodatočné nástroje na riešenie súčasnej výzvy týkajúcej sa pripojenia, ale spôsob, akým sa majú použiť závisí od vnútroštátnych okolností, ktoré majú posúdiť národné regulačné orgány. Dôvody cieleného posilnenia regulačného dohľadu, najmä prostredníctvom posilnenej úlohy BEREC sú opodstatnené z dôvodu nedostatočnej jednotnosti pri vykonávaní regulácie, ktorá má kľúčový význam pri podpore vnútorného trhu.

Aj frekvenčné spektrum patrí do spoločnej právomoci Komisie a členských štátov. Navrhované pravidlá poskytujú všeobecný rámec pre súdržné riadenie spektra v celej EÚ, pričom členské štáty majú potrebné právomoci na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel zodpovedajúcich vnútroštátnym okolnostiam. Vzhľadom na významný cezhraničný vplyv riadenia frekvenčného spektra a jeho širší vplyv na pripojenie na vnútornom trhu sú určité koordinačné postupy na úrovni Únie potrebné.

Pravidlami ochrany koncových používateľov sa zavádza úplná harmonizácia s cielenými výnimkami (napr. pokiaľ ide o maximálnu dĺžku trvania zmluvy), ale harmonizácia je obmedzená na oblasti, na ktoré sa vzťahuje tento návrh.

Okrem toho výber právnej formy smernice ponechá členským štátom určitú voľnosť prispôsobiť vykonávanie svojmu vnútroštátnemu právu.

•Výber nástroja

Návrh európskeho kódexu elektronickej komunikácie pozostáva z horizontálneho prepracovania 3 štyroch existujúcich smerníc (rámcovej smernice, smernice o povolení, prístupovej smernice a smernice o univerzálnej službe) a ich zlúčenia do jedinej smernice. Každá zo smerníc obsahuje opatrenia vzťahujúce sa na elektronické komunikačné siete a poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Revízia ponúka príležitosť zjednodušiť súčasnú štruktúru, s cieľom posilniť jej súdržnosť a prístupnosť v súlade s cieľom regulačnej vhodnosti. Ponúka tiež možnosť prispôsobiť štruktúru novej trhovej realite, kde už nie je viac poskytovanie komunikačných služieb viazané na poskytovanie siete.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Celkovo z pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k návrhu a posudzujúceho regulačnú vhodnosť súčasných pravidiel vyplýva, že regulačný rámec pre elektronickú komunikáciu všeobecne splnil svoj všeobecný cieľ zabezpečiť konkurencieschopné odvetvie, ktoré koncovým používateľom poskytuje značné výhody. Napriek tomu, že jeho hlavné špecifické ciele – podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a podpora záujmov koncových používateľov – sú naďalej relevantné, zdá sa, že preskúmanie regulačného rámca, je potrebné s cieľom reagovať na rastúcu potrebu zvýšenej pripojiteľnosti digitálneho jednotného trhu a zjednodušenia ustanovenia s prihliadnutím na vývoj, čo sa týka trhu a technológií.

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o osobitné kritériá hodnotenia, uvedené zistenia možno zhrnúť takto:

Relevantnosť – vo všeobecnosti z hodnotenia vyplynulo, že osobitné ciele rámca – podpora hospodárskej súťaže, realizácia jednotného trhu a ochrana záujmov spotrebiteľov – sú naďalej vysoko aktuálne, pričom zvýšený význam sa kladie na cieľ jednotného trhu. Účinná a udržateľná hospodárska súťaž stimuluje efektívne investície a je hnacím motorom rozvoja vnútorného trhu. V konečnom dôsledku slúži záujmom koncových používateľov, a to podnecovaním inovácie a poskytovaním maximálnych výhod z hľadiska voľby, ceny a kvality.

Zároveň sa pripojiteľnosť stala základnou hnacou silou digitálnej spoločnosti a ekonomiky, podporená technologickými zmenami a meniacim sa správaním spotrebiteľov a trhovými požiadavkami, je preto kľúčová pre politický záväzok Junckerovej Komisie realizovať digitálny jednotného trh. Preto je potrebné zvážiť úpravu súčasných cieľov politiky a regulačných nástrojov, aby sa ďalej podporilo zavádzanie infraštruktúry a široké využívanie príslušných služieb pripojiteľnosti v súlade s budúcimi potrebami.

Väčšina regulačných oblastí je naďalej relevantná tak, ako v roku 2009, ak nie viac – najmä riadenie frekvenčného spektra, vzhľadom na význam frekvenčného spektra ako veľmi dôležitého, ale obmedzeného vstupu pre zavedenie súčasných a budúcich generácií mobilných a pevných bezdrôtových sietí spolu s reguláciou prístupu ako prostriedku riešenia pretrvávajúcich prekážok vstupu do sietí. Napríklad, aj keď relevantnosť určitých špecifických súčastí pravidiel univerzálnej služby je na základe vývoja trhu spochybňovaná, koncepcia bezpečnostnej siete zabezpečujúca, aby všetci občania boli súčasťou plne rozvinutej digitálnej spoločnosti, nadobúda v rámci digitálneho jednotného trhu ešte väčší význam. Podobne, hoci osobitné ustanovenia v rámci cieľa ochrany koncových používateľov možno budú musieť byť upravené z dôvodu technologických, trhových alebo legislatívnych zmien, základné potreby ochrany koncových používateľov, na ktoré ustanovenia reagujú, sú stále relevantné a ich osobitné ciele sú aj naďalej ústredným prvkom.

Účinnosť – všeobecne sa uznáva, že regulačný rámec bol účinný pri zabezpečovaní konkurencieschopného odvetvia ako celku. To na druhej strane prinieslo koncovým používateľom značné výhody, ako sú široko dostupné (základné) širokopásmové pripojenie, významný pokles cien a väčší výber.

Najmä prístup a regulácia frekvenčného spektra, ale aj ustanovenia týkajúce sa vstupu na trh, prispeli k vyššej úrovni hospodárskej súťaže. Napriek tomu regulácia prístupu zabezpečila hospodársku súťaž viac na úrovni služieb než na úrovni siete, a aj keď sa investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou zvýšili, nerealizovali sa vo všetkých členských štátoch tempom plánovaným vo verejných politických programoch a zodpovedajúcich očakávaným budúcim potrebám. Čo je však dôležité, aj keď je uvoľnenie značného rozsahu spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie významným úspechom, pokrok v oblasti riadenia frekvenčného spektra nenapĺňal očakávania posledného preskúmania, výsledkom čoho je roztrieštené a oneskorené zavádzanie a využívanie siete 4G.

Úsilie o dosiahnutie cieľa jednotného trhu prinieslo pomerne skromné výsledky. Jednotnosť regulácie sa dosiahla len v obmedzenom rozsahu, čo ovplyvňuje prevádzku cezhraničných poskytovateľov a pre všetkých operátorov a ich investorov znižuje predvídateľnosť. Súčasný rámec harmonizuje len veľmi málo kompetencií pridelených národným regulačným orgánom zodpovedným za reguláciu trhu ex ante a umožňuje členským štátom udeliť v danom rámci úlohy iným orgánom, ktoré nespĺňajú tie isté požiadavky nezávislosti. Výsledkom je situácia, v ktorej, okrem regulácie trhu ex ante, neexistujú žiadne iné právomoci pre všetkých 28 národných regulačných orgánov, ktoré sú členmi BEREC.

Ešte dôležitejšie však je, že spolupráca a dostupné nástroje jednotnosti vedú k situácii, kedy sa najlepšie regulačné riešenia nie vždy dodržiavajú, čo má vplyv na výsledky súvisiace s koncovými používateľmi. Kontroly jednotnosti na úrovni EÚ prostredníctvom súčasnej riadiacej štruktúry prispievajú k predvídateľnosti regulácie prístupu v celej EÚ; ich vplyv je však, pokiaľ ide o návrhy regulačných nápravných opatrení, výrazne obmedzený. Podobne, nejednotnosť v riadení frekvenčného spektra a absencia inštitucionálnej štruktúry pre koordináciu prideľovania frekvenčného spektra má negatívne dôsledky pre koncových používateľov, ako napríklad oneskorené zavedenie 4G na väčšine územia EÚ.

Úspechy v rámci ochrany koncových používateľov a pri zabezpečovaní záchrannej siete (univerzálna služba) sú významné, hoci pokrok v spokojnosti spotrebiteľov je relatívne pomalý. Zároveň je jasné, že nie všetky odvetvové ustanovenia ochrany koncových používateľov stále slúžia svojmu účelu v kontexte technologického, trhového a širšieho legislatívneho vývoja.

Efektívnosť – hoci presný výpočet nákladov nebol možný, hodnotenie ukázalo, že prínosy rámca – pre väčšinu operátorov, koncových používateľov a spoločnosti ako celok – výrazne prevyšujú náklady vyplývajúce z jeho vykonávania. Hoci určitá miera zložitosti by mohla byť potrebná s cieľom zabezpečiť dobre prispôsobený zásah (napr. primeraná regulácia prístupu), bolo stanovených niekoľko oblastí, v ktorých by bolo možné znížiť administratívne zaťaženie bez toho, aby bola ohrozená – v niektorých prípadoch dokonca zlepšená - účinnosť ustanovení. Príkladmi sú dlhšie cykly regulácie trhu ex ante, zjednodušené postupy pri ukladaní nápravných opatrení na trhoch ukončenia volania, zjednodušenie niektorých prekrývajúcich sa ustanovení v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Pridaná hodnota EÚ – regulačný rámec mal zásadný význam pri zabezpečení hospodárskej súťaže na jednotnom trhu, čo by v takom rozsahu nebolo možné alebo pravdepodobné na vnútroštátnej úrovni. Zvýšil úroveň vnútroštátnych regulačných postupov v tomto odvetví podporou – s rôznou mierou úspechu v oblastiach osobitnej regulácie – „najlepších modelov vo svojej triede“ v celej Európskej únii. EÚ takisto prispela ku komplexnejšej, ak nie homogénnej, ochrane koncového používateľa, než by to bolo v opačnom prípade.

Súdržnosť – celkovo sa rôzne nástroje tvoriace regulačný rámec pre elektronické komunikácie navzájom posilňujú pri dosahovaní svojich cieľov. Dve otázky si však zaslúžia osobitnú pozornosť v procese preskúmania: súlad medzi i) reguláciou, ktorej cieľom je stimulovať konkurencieschopné zavádzanie sietí a ii) financovaním z prostriedkov EÚ a pravidlami štátnej pomoci v tomto odvetví, ako aj potenciálne prekrývanie určitých odvetvových ustanovení a horizontálnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľských záujmov.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Špecializovaná 12-týždňová otvorená verejná konzultácia sa začala 11. septembra 2015 a zhromaždila vstupy pre proces hodnotenia s cieľom posúdiť súčasné pravidlá a získať stanoviská k možným úpravám rámca na základe vývoja na trhového a technologického vývoja. Plán obsahoval všeobecné hodnotenie súčasného rámca, ako aj podrobnejšie hodnotenie a preskúmanie týchto osobitných prvkov rámca: i) regulácie prístupu k sieti, ii) riadenia frekvenčného spektra a bezdrôtového pripojenia, iii) odvetvovej regulácie elektronických komunikačných služieb, iv) pravidiel univerzálnej služby a v) inštitucionálnej štruktúry a riadenia.

Konzultácia bola rozsiahla a podrobná a získala rozsiahle vstupy od spotrebiteľov, poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb, vnútroštátnych a európskych združení operátorov, organizácií občianskej spoločnosti, vysielateľov, poskytovateľov technológií, poskytovateľov internetu a online služieb, podnikov využívajúcich pripojiteľnosť a aktérov širšej digitálnej ekonomiky, vnútroštátnych orgánov na všetkých úrovniach, národných regulačných orgánov a iných zainteresovaných strán. Získané vstupy obsahujú vstupy od zainteresovaných strán, ktoré sú ovplyvnené danou politikou, vstupy od tých, ktoré ju musia vykonávať a tých s uvedeným záujmom o politiku. Konzultácia priniesla 244 online odpovedí od zainteresovaných strán vo všetkých členských štátoch, ako aj z krajín mimo Únie. Táto konzultácia bola doplnená verejným vypočutím 11. novembra 2015, v polovici trvania verejnej konzultácie.

Okrem verejnej konzultácie poskytol BEREC vstup pre hodnotenie a preskúmanie procesu a zverejnil svoje stanovisko v decembri 2015 4 . Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG) tiež poskytla svoje stanovisko týkajúce sa digitálneho jednotného trhu a preskúmania rámca 5 .

Z konzultačného procesu vyplynuli tieto trendy :

• Pripojiteľnosť sa všeobecne uznáva ako základná hnacia sila digitálnej spoločnosti a ekonomiky, podporená technologickými zmenami a meniacim sa spotrebiteľským a trhovým dopytom.

• Dobrá pripojiteľnosť je vnímaná ako nevyhnutná podmienka na dosiahnutie digitálneho jednotného trhu. Mnohí respondenti poukázali na potrebu politických opatrení a možných úprav súčasnej politiky a regulačných nástrojov na podporu zavádzania infraštruktúry v súlade s budúcimi potrebami.

• Počet vstupov potvrdzujúcich, že súčasný regulačný rámec dostatočne nepodporuje vnútorný trh. Vládne všeobecné presvedčenie, že regulačný rámec musí byť prispôsobený súčasnej trhovej dynamike. Mnohí respondenti však uznali výsledky, ktoré priniesla liberalizáciu telekomunikačných trhov, najmä pokiaľ ide o výhody pre koncových používateľov a hospodársku súťaž vo väčšine vnútroštátnych trhov.

• V prípade frekvenčného spektra sa uznal význam bezdrôtovej pripojiteľnosti a bezdrôtového širokopásmového pripojenia. Vo všeobecnosti odvetvie podporuje koordinovanejší prístup a navrhuje väčšiu istotu pre investície a možnosti rozvoja nových bezdrôtových a mobilných komunikácií vrátane 5G v celej EÚ. Flexibilnejší prístup a využívanie frekvenčného spektra boli označené za čoraz dôležitejšie.

• Orgány členských štátov všeobecne zdôrazňujú úspechy v oblasti technickej harmonizácie a nutnosť, aby ďalšia koordinácia bola dobrovoľná a typu zdola nahor; niektoré z nich vyžadujú lepšiu rovnováhu medzi harmonizáciou a flexibilitou. Vo všeobecnosti sa uznáva dôležitosť flexibilnejšieho prístupu a využívania frekvenčného spektra v budúcnosti.

• Verejné správy niekoľkých členských štátov vidia potrebu aktualizácie pravidiel v oblasti telekomunikácií z dôvodov, ako napr. potreba podporovať investície do infraštruktúry ďalšej generácie či potreba reagovať na technologické a trhové zmeny. Objavujú sa tiež požiadavky na väčšiu flexibilitu a zjednodušenie týchto pravidiel.

• Zatiaľ čo tradičné telekomunikačné spoločnosti sa domnievajú, že krátkodobé hospodárske zisky sa uprednostnili pred dlhodobými investíciami a inováciami, alternatívni operátori, BEREC a spotrebiteľské organizácie sa domnievajú, že tento rámec do veľkej miery splnil svoje súčasné ciele.

• Zákazníci telekomunikácií vo všeobecnosti podporujú súčasnú reguláciu prístupu, zatiaľ čo niektorí sa domnievajú, že dôraz by sa mal klásť na hospodársku súťaž v oblasti služieb než na základnú infraštruktúru a spoločné využívanie infraštruktúry.

• Prevažná väčšina respondentov sa domnieva, že preskúmanie by malo byť príležitosťou na úplné prehodnotenie univerzálnej služby. Verejné správy členských štátov vidia potrebu zachovať univerzálnu službu, s flexibilitou na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o financovanie a uplatňovanie na širokopásmové pripojenie. BEREC podporuje zachovanie súčasnej škály nástrojov povinnosti univerzálnej služby.

• Zatiaľ čo verejné správy viacerých členských štátov, regulačné a spotrebiteľské organizácie stále vidia potrebu odvetvovej ochrany koncového používateľa založenej na minimálnej harmonizácii na vysokej úrovni, odvetvie telekomunikácií vyžaduje väčší dôraz na horizontálne právne predpisy a úplnú harmonizáciu, najmä v oblasti služieb. Vo všeobecnosti odvetvie telekomunikácii, ale aj niektoré verejné správy tvrdia, že rovnaké pravidlá by sa mali uplatňovať na podobné služby, pričom iné verejné správy, tzv. „over-the-top“ aktéri, dodávatelia softvéru a vybavenia, kábloví operátori a niektorí vysielatelia zastávajú názor, že pojem elektronických komunikačných služieb tak, ako je v súčasnosti definovaný, sa ukázal ako spoľahlivý.

• Zatiaľ čo sa pokračujúca úloha národných regulačných orgánov a orgánov riadenia frekvenčného spektra všeobecne uznáva, veľká skupina respondentov poukazuje na to, že inštitucionálna štruktúra na úrovni EÚ by sa mala preskúmať, s cieľom zlepšiť právnu istotu a zodpovednosť.

V rámci procesu hodnotenia Komisia takisto uzavrela niekoľko zmlúv na vykonanie štúdií. Súčasťou týchto štúdií boli verejné semináre, ktoré umožnili zainteresovaným stranám vyjadriť sa k prebiehajúcemu hodnoteniu a poskytnúť k nemu spätnú väzbu:

dňa 6. apríla 2016 sa konal verejný seminár s cieľom validovať predbežné zistenia štúdie SMART 2015/002 realizovanej WIK, IDATE a Deloitte, pokiaľ ide o „regulačné, najmä čo sa týka prístupu, režimy pre modely investovania do sietí v Európe“, a

dňa 2. mája 2016 sa konal verejný seminár s cieľom validovať predbežné zistenia štúdie SMART 2015/003 realizovanej WIK, CRIDS a Cullen o „zásadných otázkach týkajúcich sa preskúmania v oblastiach vstupu na trh, riadenia obmedzených zdrojov a všeobecných otázok súvisiacich s koncovými používateľmi“.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia vychádzala z tohto externého odborného poradenstva:

Politické odporúčania od iných inštitúcií EÚ, najmä Európskeho parlamentu 6 a Európskej rady 7 .

Tri špecializované štúdie:

„Podpora pri príprave posúdenia vplyvu k preskúmaniu regulačného rámca elektronických komunikácií“ (SMART 2015/0005),

„Regulačné, najmä čo sa týka prístupu, režimy pre modely investovania do sietí v Európe“ (SMART 2015/0002),

„Zásadné otázky týkajúce sa preskúmania v oblastiach vstupu na trh, riadenia obmedzených zdrojov a všeobecných otázok súvisiacich s koncovými používateľmi“ (SMART 2015/0003).

Okrem toho k procesu preskúmania poskytlo vstupy viacero ďalších štúdií. Tieto štúdie sú uvedené v oddiele 6.1.4 o posúdení vplyvu.

Skupina odborníkov na vysokej úrovni zriadená v rámci štúdie SMART 2015/0005 8 .

•Posúdenia vplyvu

Regulácia prístupu

NGA+ zameranie regulácie na vysokokvalitnú pripojiteľnosť

V rámci tejto možnosti sa uvažuje o tom, že pokým kľúčové zásady rámca zostávajú v platnosti, sú potrebné značné úpravy týkajúce sa poskytovania potrebných stimulov pre etablované subjekty a konkurentov s cieľom zabezpečiť ekonomicky životaschopné investície alebo spoluinvestície do budúcich sietí, ktoré sú v zásade schopné zabezpečiť pripojiteľnosť s veľmi vysokou kapacitou pre každého občana a podnik v Európe.

Frekvenčné spektrum

Záväzné a vymáhateľné pravidlá na zlepšenie koordinácie riadenia frekvenčného spektra v EÚ s väčším zameraním na prispôsobenie pravidiel frekvenčného spektra budúcim výzvam 5G

Cieľom je prispôsobiť rámec vývoju z hľadiska všadeprítomnej pripojiteľnosti a zavedenia 5G a zabezpečiť lepší súlad so zreteľom na opatrenia členských štátov, najmä tie, ktoré ovplyvňujú konkurenčné trhové podmienky a ekonomickú reguláciu. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom lepšej úpravy rámca, právne vynútiteľnými nástrojmi a mechanizmom partnerského preskúmania, ktoré umožnia Komisii, BEREC a národným regulačným orgánom preskúmať prvky plánovaných vnútroštátnych postupov prideľovania v jednotlivých členských štátoch, ktoré majú väčší vplyv na vývoj na trhu a obchodný vývoj. Navyše táto možnosť bude klásť väčší dôraz na investičné prostredie pre husté siete 5G.

Univerzálna služba

Postupné prispôsobenie sa trendom so zameraním na cenovú dostupnosť širokopásmového pripojenia a hlasovej komunikácie

Táto možnosť sa zameriava na povinnosť univerzálnej služby EÚ, čo sa týka cenovej dostupnosti vrátane poskytnutia cenovo dostupných hlasových komunikačných služieb a základného širokopásmového pripojenia v EÚ v jej rozsahu pôsobnosti, ako aj právo uzatvárať zmluvy pre spotrebiteľov, ktorí využívajú osobitné univerzálne tarify. Na úrovni EÚ by sa širokopásmové pripojenie malo definovať odkazom na funkčný prístup k internetu, definovaný na základe minimálneho zoznamu online služieb, ktoré umožňujú koncovým používateľom zúčastňovať sa na občianskej spoločnosti, ktoré musia členské štáty ďalej vymedziť na vnútroštátnej úrovni. Mala by sa zabezpečiť cenová dostupnosť týchto služieb poskytovaných v pevnom umiestnení, najmä prostredníctvom priamej podpory, ale členské štáty majú možnosť zahrnúť opatrenia týkajúce sa cenovej dostupnosti do mobilných služieb pre najzraniteľnejších koncových používateľov, v prípade, že sa nedostatok cenovej dostupnosti preukáže. Dostupnosť týchto služieb budú predovšetkým podporovať iné politické nástroje (stimuly pre súkromné investície, štátna pomoc, povinností pokrytia týkajúce sa frekvenčného spektra, atď.) a môže byť výnimočne zahrnutá na vnútroštátnej úrovni, ak sa nedostatok cenovej dostupnosti náležite preukáže. Berúc do úvahy väčšie množstvo používateľov (mimo odvetvia telekomunikácii) univerzálneho širokopásmového pripojenia, táto možnosť sa opiera o financovanie zo všeobecného rozpočtu, ako spravodlivejšieho a najmenej rušivého spôsobu financovania poskytovania univerzálnej služby.

Služby

Služby prístupu k internetu (IAS) a regulačné povinnosti pre elektronické komunikačné služby, ktoré sa týkajú hlavne využívania číslovacích zdrojov

Táto možnosť vychádza z iných možností. Okrem regulácie IAS navrhuje uplatňovať obmedzený súbor odvetvových pravidiel určených pre interpersonálne komunikačné služby, poskytované tradičným spôsobom (hlasové telefonovanie alebo SMS), alebo cez IAS. Táto možnosť najmä určuje tie oblasti, ktoré si stále vyžadujú odvetvovú ochranu na základe svojich vlastností a navrhuje, aby sa relevantné pravidlá uplatňovali rovnako na všetkých poskytovateľov služieb, ktoré sú funkčne rovnocenné. V mnohých prípadoch to bude IAS a interpersonálne komunikačné služby využívajúce čísla („využívanie“ sa chápe ako poskytovanie čísel vlastným účastníkom služieb alebo poskytovanie služieb, ktoré umožňuje komunikáciu s účastníkmi iných poskytovateľov prostredníctvom týchto čísel). V kľúčových oblastiach, ako sú bezpečnosť a právomoc stanoviť interoperabilitu, by sa príslušné pravidlá mali uplatňovať na všetky interpersonálne komunikačné služby. Navrhuje sa, aby namiesto súčasného prístupu minimálnej harmonizácie pravidlá týkajúce sa koncového používateľa v maximálnej miere podliehali plnej harmonizácii, s cieľom znížiť zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov a predísť narušeniu trhových podmienok v členských štátoch. S cieľom znížiť regulačné zaťaženie sa navrhuje zrušiť regulačné povinnosti v prípadoch, keď už nie sú viac potrebné alebo sa na ne primerane vzťahujú všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Jedným z hlavných príkladov je zrušenie právomoci národných regulačných orgánov priamo ukladať reguláciu maloobchodných cien.

Pokiaľ ide o regulačné povinnosti vzťahujúce sa na interpersonálne komunikačné služby, väčšina z nich by bola spojená s využívaním verejných číslovacích zdrojov, čím by sa potvrdil prístup, ktorý identifikovali regulačné orgány 9 minimálne od posledného preskúmania rámca, s ktorým ale výrazne nesúhlasili príslušní poskytovatelia služieb a v praxi sa vo veľkej miere neuplatňoval. Rozsah prístupu k tiesňovým službám sa opätovne definoval prostredníctvom koncepcie interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním, ale zohľadňujúc neschopnosť niektorých online služieb zabezpečiť kvalitu služieb takýchto volaní. Pravidlá, ktoré by sa uplatňovali na interpersonálne komunikačné služby s číslovaním, by sa okrem iného vzťahovali na dĺžku trvania zmluvy, transparentnosť, informácie o kvalite služieb, prenositeľnosti čísel realizovanú prijímajúcim poskytovateľom, využívanie monitorovacích nástrojov, nástroje na porovnávanie cien a kvality služieb alebo pravidlá týkajúce sa zmeny poskytovateľa v súvislosti s balíkmi, aby sa zamedzil efekt odkázanosti na určitého dodávateľa.

Okrem toho v niektorých oblastiach si záujmy verejnej politiky, ako napr. bezpečnosť, vyžadujú uplatňovanie regulačných povinností na všetky interpersonálne komunikačné služby, t. j. aj na tie, ktoré sa poskytujú pomocou IAS, ale nevyužívajú číslovacie zdroje.

„Prenos“ a elektronický programový sprievodca (EPG)

Zachovanie možnosti členských štátov uložiť povinnosti týkajúce sa „prenosu“ a EPG

Táto možnosť by ponechala súčasné pravidlá týkajúce sa „prenosu“ a EPG v platnosti. Objasňuje však, že povinnosti prenosu môžu obsahovať údaje dopĺňajúce rádiové a televízne kanály, ktoré podporujú hybridné televízne služby a EPG.

Číslovanie

Prispôsobenie rámca EÚ číslovaniu s cieľom riešiť otázky hospodárskej súťaže na trhu

Podľa tejto možnosti sa rámec prispôsobí tak, aby umožnil členským štátom prideľovať čísla podnikom iným ako poskytovateľom elektronických komunikačných služieb alebo sietí. Táto možnosť umožňuje extrateritoriálne používanie určitých číslovacích zdrojov v rámci EÚ, pričom sa však uplatňuje požiadavka vhodných záruk na ochranu koncových používateľov vo všetkých členských štátoch, kde sa dané čísla používajú.

Riadenie

Poradná úloha RSPG/BEREC s určitými normatívnymi právomocami pre BEREC a zlepšený proces preskúmania trhu a prideľovania frekvenčného spektra

Táto možnosť predpokladá najmä minimálny súbor harmonizovaných právomocí národných regulačných orgánov a zosúladenie úloh národných regulačných orgánov a BEREC, ako aj značné zosúladenie štruktúry riadenia BEREC so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram.

Okrem toho BEREC budú pridelené dodatočné úlohy, napr. právomoci prijímať záväzné rozhodnutia o identifikácii nadnárodných trhov a vzore zmluvného súhrnu; kvázi-záväzné právomoci vo vzťahu k postupom vnútorného trhu pre návrhy vnútroštátnych opatrení na reguláciu trhu („systém dvojnásobného zabezpečenia“ – pozri ďalej) a vytvorenie jednotnej maximálnej sadzby ukončenia volaní na úrovni EÚ; a vydanie usmernení v mnohých oblastiach: geografické prieskumy, spoločný prístup k uspokojovaniu nadnárodného dopytu, minimálne kritériá pre referenčné ponuky, spoločné kritériá riadenia číslovacích zdrojov, parametre kvality služby, uplatniteľné metódy merania a technické podrobnosti modelu nákladov, ktoré majú národné regulačné orgány uplatňovať pri stanovovaní maximálnych symetrických sadzieb na služby ukončenia volania. Bude mať tiež právomoc požadovať informácie priamo od operátorov.

BEREC bude tiež zodpovedať za zriadenie registra extrateritoriálneho používania čísel a cezhraničné opatrenia a iný register poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Okrem toho bude požiadaný, aby pomáhal Komisii a národným regulačným orgánom v oblasti normalizácie tým, že im pomôže zistiť nedostatočnú interoperabilitu alebo ohrozenie účinného prepojenia koniec-koniec alebo prístupu k tiesňovým službám.

Pokiaľ ide o nápravné opatrenia, navrhuje sa „systém dvojnásobného zabezpečenia“ , aby v prípadoch, keď sa BEREC a Komisia dohodli na svojich pozíciách k návrhom nápravných opatrení navrhnutých národným regulačným orgánom, Komisia mohla od národného regulačného orgánu požadovať, aby zmenil alebo stiahol návrh opatrenia a v prípade potreby opätovne oznámil analýzu trhu. BEREC dostane niektoré ďalšie normatívne a poradné úlohy.

Pokiaľ ide o frekvenčné spektrum, národné regulačné orgány získajú rozhodovacie právomoci týkajúce sa regulačného a trhového formovania podmienok prideľovania frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné siete a služby. Navyše sa v rámci BEREC zaviedol ako nový koordinačný mechanizmus systém partnerského preskúmania. Tento mechanizmus bude v súvislosti s týmito aspektmi prideľovania frekvenčného spektra od regulačných orgánov vyžadovať oznamovanie ich návrhov opatrení, aby ich BEREC mohol preskúmať a vydať nezáväzné stanovisko.

Okrem toho sa Komisii majú udeliť ďalšie všeobecné normotvorné právomoci, pokiaľ ide o stanovenie kritérií na definovanie niektorých prvkov prideľovania frekvenčného spektra, pričom sa v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko RSPG a budú vychádzať z prijatia prostredníctvom komitológie (Cocom) – s cieľom usmerniť jednotlivé národné regulačné orgány, ako aj partnerské preskúmanie v rámci BEREC. RSPG zostane poradným orgánom a bude pred prijatím vykonávacích opatrení prostredníctvom komitológie poskytovať stanoviská Komisii.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Navrhované politické opatrenia v rámci uprednostňovaného balíka možností podporujú program REFIT a zaoberajú sa cieľom zjednodušenia a zníženia administratívnej záťaže v súlade so zisteniami hodnotenia týkajúceho sa možného preskúmania REFIT. Cieľom niektorých navrhovaných zmien týkajúcich sa prístupu, rádiového frekvenčného spektra, univerzálnej služby, služieb/koncových používateľov, čísel a riadenia oblastí politiky je zamerať sa na vytváranie jasných pravidiel; umožniť stranám ľahko pochopiť ich práva a povinnosti, a zabrániť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu.

Navrhované zmeny zahŕňajú najmä: zefektívnenie a geografické zameranie regulácie prístupu; využívanie (kedykoľvek je to možné) všeobecných povolení prednostne pred jednotlivými licenciami v oblasti frekvenčného spektra, posilnenie sekundárnych trhov frekvenčného spektra; odstránenie nadbytočných povinností univerzálnej služby, ako sú požiadavky na zabezpečenie poskytovania telefónnych automatov a fyzických zoznamov; zúženie rozsahu záväzkov univerzálnej služby, dostupnosť a ukončenie odvetvového mechanizmu spoločného využívania; objasnenie rozsahu pôsobnosti regulačného rámca a odstránenie nepotrebných povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa, v prípadoch, kedy ich už riešia horizontálne právne predpisy alebo ich splnil trh; harmonizáciu a sprehľadnenie pravidiel a riadenia číslovania v kontexte M2M a zosúladenie právomoci národných regulačných orgánov s BEREC.

Opatrenia na zjednodušenie v rámci uprednostňovaných možností majú aj rozmer súdržnosti jednotného trhu, pretože zabezpečia lepšiu konzistentnosť nápravných opatrení týkajúcich sa prístupu a pri procesoch prideľovania frekvenčného spektra, ktoré majú v súčasnosti tendenciu sťažovať situáciu operátorom, ktorí chcú využívať frekvenčné spektrum v rozličných členských štátoch, a môžu tiež (v prípade rozdielnych harmonogramov) spôsobovať rušenie v pohraničných oblastiach. Rovnako zavedenie štandardizovaných veľkoobchodných nápravných opatrení, napríklad pokiaľ ide o prístup podnikov, uľahčuje situáciu podnikom pôsobiacim vo viac ako jednom členskom štáte a predĺženie licencie na frekvenčné spektrum podporuje vytvorenie celoeurópskeho sekundárneho trhu pre frekvenčné spektrum, ako aj lepšie investičné prostredie pre držiteľov takýchto licencií.

•Základné práva

Návrh takisto v plnej miere berie do úvahy základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Navrhované opatrenia sú zamerané najmä na dosiahnutie vyššej úrovne pripojenia prostredníctvom modernizovaného súboru pravidiel ochrany koncového používateľa. Tým sa na druhej strane zabezpečí nediskriminačný prístup ku všetkým obsahom a službám vrátane verejných služieb a pomôže sa podporiť sloboda prejavu a sloboda podnikania, a členským štátom sa umožní dodržiavať Chartu za nižšiu cenu v budúcnosti.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Monitorovanie vykonávania bude naďalej zabezpečovať Komisia na základe:

správy o digitálnom pokroku Európy

Správa o digitálnom pokroku Európy sa týka 28 členských štátov a poskytuje podrobné údaje o vývoji v oblasti trhu, regulácie a spotreby v digitálnom hospodárstve a jeho analýzu vrátane:

hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy 10 , ktorá meria pokrok európskej digitálnej ekonomiky. Obsahuje údaje predložené národnými regulačnými orgánmi, Eurostatom a ďalšími relevantnými zdrojmi a údaje týkajúce sa všeobecnej situácie všetkých rozmerov indexu digitálnej ekonomiky spoločnosti v členských štátoch EÚ 11 . Ukazovatele zahrnuté v správe umožňujú porovnanie pokroku vo všetkých európskych krajinách, ako aj v čase.

Telekomunikačné správy o európskej regulácii a trhoch elektronickej komunikácie, ktoré poskytujú ucelené údaje o vývoji v oblasti trhu, regulácie a spotreby a jeho analýzy v danom odvetví.

Každoročný prieskum v domácnostiach Eurobarometer

Aktuálny prieskum Eurobarometra poskytuje informácie o tom, ako trh elektronickej komunikácie funguje, pokiaľ ide o koncových používateľov a postoj spotrebiteľov vo vzťahu k platformám služieb prenikania a využívania služieb, ako aj niekoľko otázok súvisiacich s ochranou spotrebiteľa.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrhom sa mení súčasný rámec s týmito podstatnými zmenami:

Zmeny cieľov politiky:

Článok 3 zjednodušuje prezentáciu súčasných cieľov a dopĺňa k nim nový cieľ všeobecného prístupu k pripojeniu s veľmi vysokou kapacitou a jeho využívanie v celej EÚ popri existujúcich cieľoch podpory hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a záujmov koncových používateľov.

Zmeny týkajúce sa regulácie prístupu:

Cieľom zmien týkajúcich sa regulácie prístupu je posilniť a zlepšiť súčasný režim prístupu operátora s významným vplyvom na trhu, ďalej podporovať hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a zavádzanie sietí všetkými operátormi a podporovať zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou na celom území Únie.

V prvej a druhej kategórii (posilnenie režimu operátora s významným vplyvom na trhu a podpora hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry a zavádzanie sietí všetkými operátormi), sú relevantné tieto ustanovenia a zmeny:

Články 61 a 65 menia postupy analýzy trhu, kodifikujú súčasné osvedčené postupy a viac sa zameriavajú na právnu istotu regulácie prístupu, ako aj zlepšenie svojho geografického zamerania, aby sa povinnosti prístupu ukladali len v prípadoch, keď a kde to bude potrebné na riešenie zlyhaní maloobchodného trhu a zabezpečenie výsledkov pre koncových používateľov. Pravidlá tiež ustanovujú povinnosť regulátorov zohľadniť v analýze trhu obchodné dohody o prístupe, ako aj akékoľvek iné, už uložené regulačné povinnosti, napríklad symetrické povinnosti. Okrem toho tento článok rozširuje súčasné maximálne trojročné obdobie preskúmania trhu na päť rokov, čo umožní operátorom dlhodobejšie plánovanie a bude poskytovať národným regulačným orgánom väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o načasovanie preskúmaní trhu. Článok 66 reaguje na tieto ciele aktualizovaním a zmenou príslušných pravidiel na uloženie a preskúmanie regulačných povinností, napríklad pri zmene trhových podmienok.

Článok 70 podporuje väčšiu hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry tým, že sa zabezpečí prístup k fyzickej infraštruktúre, ako sú káblovody, stožiare atď., ak sú v držbe operátorov s významným vplyvom na trhu.

Takisto s cieľom podporovať hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry, článok 59 objasňuje podmienky, za ktorých možno uložiť všetkým operátorom povinnosti (symetrické povinnosti) s cieľom zabezpečiť prístup k nereplikovateľným aktívam siete, ako je napr. vnútorná kabeláž. S cieľom chrániť investičné stimuly je takýto prístup obmedzený na prvý sústreďovací bod od koncového používateľa, ale v obmedzených prípadoch ho možno rozšíriť aj ďalej, aby sa uľahčilo zavádzanie alternatívnych sietí v najzložitejších a menej obývaných oblastiach.

Články 63 a 64 splnomocňujú BEREC identifikovať nadnárodné trhy, ako aj nadnárodný dopyt aj v prípadoch, keď dopyt má naďalej vnútroštátny alebo regionálny charakter. BEREC môže prijať usmernenia pre vnútroštátne regulačné orgány s cieľom prijímať spoločné prístupy pri ukladaní nápravných opatrení, ktoré môžu pomôcť uspokojiť takýto nadnárodný dopyt. Článkom 64 sa Komisia splnomocňuje, aj s podporou BEREC, zaviesť harmonizované technické špecifikácie pre určité veľkoobchodné produkty prístupu, aby sa uspokojil dopyt po cezhraničnej komunikácii, najmä od obchodných používateľov, v prípadoch, keď je absencia takýchto harmonizovaných produktov prekážkou vnútornému trhu.

V článku 73 sa zavádza celoeurópsky proces určenia záväznej metodiky stanovovania sadzieb za ukončenie hlasového volania, stabilného trhu, ktorý je regulovaný vo väčšine členských štátov. Okrem toho vytvára mechanizmus na stanovenie maximálnych sadzieb za služby ukončenia volania na úrovni EÚ s cieľom zmierniť administratívne zaťaženie národných vnútroštátnych regulačných orgánov, čím im umožní zamerať svoje úsilie na analýzu najzložitejších trhov so službami širokopásmového pripojenia.

Napokon s cieľom podporovať zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou na celom území Únie sa navrhujú tieto zmeny:

Článkom 22 sa od vnútroštátnych regulačných orgánov vyžaduje preskúmať stav širokopásmových sietí a investičných plánov na ich území, aby mohli v trhových analýzach lepšie zohľadňovať geografické špecifiká. Vnútroštátne regulačné orgány musia určiť aj tzv. „oblasti digitálneho vylúčenia“ , čo sú oblasti, v ktorých žiadny operátor alebo verejný orgán nezaviedol alebo neplánuje zaviesť sieť s veľmi vysokou kapacitou alebo zmodernizovať alebo rozšíriť svoju starú sieť, aby jej rýchlosť sťahovania bola aspoň 100 Mbps. Môžu uverejniť identifikované oblasti digitálneho vylúčenia a organizovať výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom podporiť zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou v týchto problematických oblastiach.

V článku 72 sa objasňujú podmienky, za ktorých je možné udeliť operátorom s významným vplyvom na trhu flexibilitu v stanovovaní cien, a to bez narušenia hospodárskej súťaže. Flexibilita v stanovovaní cien môže byť prínosom pre investorov do nových sietí za predpokladu, že neobmedzí hospodársku súťaž na nadväzujúcom trhu.

Článok 74 spolu s prílohou IV, zavádzajú ustanovenia na uľahčenie obchodného spoluinvestovania do nových infraštruktúr a identifikáciu potrebných regulačných dôsledkov. Spoločné používanie nových sieťových prvkov medzi vlastníkom siete s významným vplyvom na trhu a záujemcami o prístup prináša väčšiu mieru rozdelenia rizika v porovnaní s tradičnými produktmi prístupu a aj trvalejší základ pre udržateľnú hospodársku súťaž v prípade, že sú splnené vhodné podmienky na návrh spoločného investovania. Nepretržitá dostupnosť regulovaných produktov prístupu neúčastníckym podnikom, do výšky kapacity, ktorá bola dostupná pred investíciou, môže byť stále primeraná.

Článok 77 ponúka zjednodušený regulačný model len pre veľkoobchodné siete s významným vplyvom na trhu, obmedzený na spravodlivé, primerané a nediskriminačné pravidlá prístupu a podľa potreby podliehajúci možnosti riešenia sporov. Ustanovenia vyžadujú prísne podmienky, aby sa sieť mohla považovať za skutočne „veľkoobchodnú“, a môžu byť obzvlášť vhodné pre miestne siete s veľmi vysokou kapacitou, ktoré by mohli byť napriek tomu považované za také, ktoré budú mať v budúcnosti významný vplyv na trhu. Článok 76 poskytuje vysvetlenia týkajúce sa postupu dobrovoľného oddelenia, zavedením právnej istoty prostredníctvom záväzkov zo strany operátora, ktorý prechádza procesom oddelenia.

Napokon článok 78 objasňuje úlohu vnútroštátnych regulačných orgánov pri tom, ako operátori s významným vplyvom na trhu prechádzajú zo starých na nové siete (napríklad v prípade vypnutia metalickej siete), ako prostriedok na podporu prechodu na nové siete.

Zmeny týkajúce sa riadenia frekvenčného spektra:

V článku 45 sa objasňujú všeobecné ciele a zásady na usmernenie členských štátov pri riadení frekvenčného spektra na vnútroštátnej úrovni. Zaoberajú sa aspektmi jednotnosti a proporcionality povoľovacích postupov, dôležitosťou zabezpečiť vhodné pokrytie, časovými úvahami kedy sprístupniť frekvenčné spektrum, predchádzaním cezhraničnému alebo škodlivému rušeniu, stanovením zásady „využi alebo strať“ a podporou spoločného používania frekvenčného spektra, ako aj s jeho obchodovaním či prenájmom. V tomto článku sa taktiež stanovuje mechanizmus, ktorý umožní dočasné alternatívne využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra podľa jasne vymedzených podmienok.

Článok 46 kladie do popredia porovnanie všeobecných povolení a individuálnych licencií, ako aj spoločné používanie frekvenčného spektra v súlade s právom Únie, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne orgány perspektívne rozvíjajú modely povoľovania, ktoré najvhodnejšie odzrkadľujú vývoj technológie 5G. Takisto poskytuje Komisii právomoc prijímať záväzné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s rôznymi druhmi režimov udeľovania povolení.

Článok 47 definuje podmienky povoľovania súvisiace so všeobecným povolením pre rádiové frekvencie a ich práva na používanie, a poskytuje Komisii vykonávacie opatrenia na dosiahnutie súladu, pokiaľ ide o určité podmienky, ako napríklad kritériá na vymedzenie a meranie povinností pokrytia, ktorých význam je posilnený v rámci účinnosti spektra. Dôraz sa kladie aj na povinnosti, ako napríklad spoločné používanie infraštruktúry s cieľom zlepšiť pripojiteľnosť koncových používateľov, najmä v menej obývaných oblastiach.

Články 48 až 54 sú zamerané na kľúčové aspekty povoľovania frekvenčného spektra s cieľom zlepšiť konzistentnosť postupov členských štátov, napr. pokiaľ ide o i) minimálne trvanie licencií (25 rokov), ii) jasný a jednoduchší proces pre predaj a prenájom frekvenčného spektra, iii) objektívne kritériá jednotného uplatňovania vychádzajúce zo zásad práva hospodárskej súťaže pre opatrenia na podporu hospodárskej súťaže, akými sú stropy frekvenčného spektra a vyhradené frekvenčné spektrá pre nové subjekty vstupujúce na trh a veľkoobchodné povinnosti prístupu; iv) s cieľom zlepšiť konzistentnosť a predvídateľnosť pri udelení a obnovení individuálnych práv na používanie frekvenčného spektra; v) jasnejšie podmienky na obmedzenie alebo odňatie existujúcich práv, a to aj prostredníctvom riešenia „využi alebo strať“ a prísnejším presadzovaním úloh vnútroštátnych orgánov. Tieto články tiež stanovujú právomoci Komisie prijímať opatrenia na stanovenie spoločných maximálnych lehôt na povolenie využívania harmonizovaného frekvenčného spektra vo všetkých členských štátoch a na koordináciu hlavných prvkov výberových procesov a stanovovanie kritérií pre ich návrh.

Články 55 a 56 zjednodušujú podmienky pre prístup k Wi-Fi, aby uspokojovali exponenciálny dopyt po pripojení a pre zavádzanie a ustanovenia bezdrôtového širokopásmového prístupu s nízkym výkonom (malé bunky) s cieľom znížiť náklady na zavádzanie veľmi hustej siete.

Článkom 28 sa stanovuje povinnosť koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom riešiť cezhraničné problémy súvisiace s rušením, so zapojením RSPG, pričom má Komisia vykonávacie právomoci prijať záväzné opatrenia na riešenie cezhraničných sporov s maximálnym prihliadnutím na názor RSPG.

Návrh dáva národným regulačným orgánom právomoci v rámci trhových a hospodárskych regulačných aspektov týkajúcich sa prideľovania frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby. Sú tiež zodpovedné za rozhodovanie o uložení výnimočných opatrení týkajúcich sa spoločného používania siete/spektra a národného roamingu s cieľom zahrnúť miesta bez pripojenia. Činnosť národných regulačných orgánov v tejto oblasti vychádza zo spoľahlivej a ekonomickej a konkurenčnej analýzy trhov. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie podmienok prideľovania frekvenčného spektra v celej Únii, ktoré má vplyv na podmienky týkajúce sa ekonomiky, trhu a hospodárskej súťaže a tým na fungovanie trhu, sa v článku 35 stanovuje mechanizmus partnerského preskúmania pre BEREC na preskúmanie trhu a hospodárskych regulačných aspektov vnútroštátnych návrhov na prideľovanie frekvenčného spektra a na vydávanie nezáväzných stanovísk.

Článkom 37 sa pre členské štáty zavádza rámec slúžiaci na uľahčenie dobrovoľných celoeurópskych alebo viacnárodných postupov prideľovania.

Zmeny v režime univerzálnej služby:

Cieľom tohto návrhu je zmodernizovať režim univerzálnej služby odstránením povinného začlenenia „tradičných“ služieb na úrovni EÚ (verejných telefónnych automatov, komplexných telefónnych zoznamov a telefónnych informačných službách) z rozsahu a zamerať sa na základné univerzálne služby širokopásmového pripojenia, ktoré by sa vymedzili odkazom na dynamický základný zoznam online služieb, ktoré by sa mohli použiť na širokopásmové pripojenie. Zásah členských štátov by sa mal zameriavať na cenovú dostupnosť existujúceho pripojenia, a nie na zavádzanie sietí, pre ktoré existujú lepšie nástroje.

Cenová dostupnosť univerzálnej služby musí byť zabezpečená aspoň na pevnom mieste, ale členské štáty budú mať možnosť rozšíriť opatrenia cenovej dostupnosti aj na mobilné služby, a to pre najzraniteľnejších používateľov.

V článku 79 sa stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť pre všetkých koncových používateľov dostupný prístup k funkčným službám širokopásmového prístupu k internetu a hlasovej komunikácie aspoň v pevnom umiestnení. S cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť oprávňuje článok 80 členské štáty vyžadovať od podnikov, aby mali osobitné tarifné možnosti výberu pre koncových používateľov s nízkym príjmom, zdravotným postihnutím alebo osobitnými sociálnymi potrebami a/alebo poskytovali týmto koncovým používateľom priamu podporu a stanovuje právo uzatvárať zmluvy pre spotrebiteľov, ktorí využívajú osobitné univerzálne tarify.

Zatiaľ čo zásah členských štátov by sa mal zameriavať na cenovú dostupnosť existujúceho pripojenia, a nie na zavádzanie sietí, článok 81 umožňuje členskému štátu, aby zahrnul ustanovenie o pripojení v pevnom umiestnení (dostupnosť) do rozsahu pôsobnosti, ak sa preukáže, že takéto pripojenie nemožno zabezpečiť za obvyklých obchodných podmienok alebo cez iné nástroje verejnej politiky, ktoré má k dispozícii.

Vzhľadom na potrebu pružnosti pri riešení rôznych vnútroštátnych okolností článok 82 umožňuje členským štátom naďalej na vnútroštátnej úrovni povoľovať služby, ktoré v súčasnosti spadajú do povinnosti univerzálnej služby EÚ, ako napríklad telefónne automaty, telefónne zoznamy a telefónne informačné služby, pokiaľ sú tieto potreby náležite preukázané, za predpokladu, že tomu prispôsobia aj režim financovania.

V článku 85 sa stanovuje, že univerzálna služba by mala byť financovaná zo všeobecného rozpočtu, a nie prostredníctvom sektorového financovania.

Zmeny služieb a pravidiel na ochranu koncového používateľa:

S cieľom zohľadniť vývoj na trhu v oblasti regulácie v uplynulých rokoch a neustálu potrebu odvetvových pravidiel sa v článku 2 ods. 4 upravuje vymedzenie pojmu „elektronické komunikačné služby“. Obsahuje tri typy kategórií služieb: i) služby prístupu k internetu, ii) interpersonálne komunikačné služby, ktoré zahŕňajú dve podkategórie: tú s číslovaním a tú bez číslovania, a iii) služby, ktoré pozostávajú úplne alebo hlavne z prenosu signálov, ako sú prenosové služby používané na komunikácia medzi strojmi (M2M) a na vysielanie. Mnohé ustanovenia pre koncových používateľov sa budú týkať len služieb prístupu k internetu a interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním.

Interpersonálne komunikačné služby bez číslovania budú podliehať len povinnostiam, kde si záujmy verejnej politiky vyžadujú uplatňovanie špecifických regulačných povinností pre všetky typy interpersonálnych komunikačných služieb bez ohľadu na to, či používajú čísla alebo nie. Týka sa to najmä bezpečnostných ustanovení (článok 40). Okrem toho v prípade skutočného nebezpečenstva pre prepojenie koniec-koniec alebo účinný prístup k tiesňovým službám, Komisia môže určiť potrebné opatrenia na zabezpečenie interoperability, napríklad prostredníctvom začatia procesu normalizácie. Tieto normy môžu v prípade potreby uložiť národné regulačné orgány (článok 59)

Návrhom sa znižuje regulačné zaťaženie prostredníctvom zrušenia regulačných povinností v prípadoch, keď už nie sú viac potrebné alebo sa na ne primerane vzťahujú všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Jedným z hlavných príkladov je zrušenie právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov priamo ukladať operátorom s významným vplyvom na trhu reguláciu maloobchodných cien (zrušenie článku 17 smernice o univerzálnej službe). Aj niektoré ustanovenia o zmluvách, transparentnosti, rovnocennosti prístupu pre používateľov so zdravotným postihnutím, službách zoznamov a interoperabilite digitálneho televízneho vybavenia spotrebiteľa boli zjednodušené a čiastočne vypustené z dôvodu prekrývania s horizontálnymi pravidlami alebo z iných dôvodov (články 95 – 98, 103 – 105).

Obmedzený počet nových ustanovení je zameraný na riešenie nových výziev, napríklad lepšej zrozumiteľnosti zmlúv prostredníctvom krátkeho zhrnutia informácií uvedených v zmluve, poskytovania nástrojov na kontrolu spotreby slúžiacich na informovanie koncových používateľov o ich aktuálnom využívaní komunikácie, posilnené ustanovenia týkajúce sa nástrojov na porovnávanie ceny a kvality, pravidlá zmeny súvisiace s rýchlo rastúcim počtom balíkov s cieľom zamedziť efektu odkázanosti na určitého operátora (kľúčové odvetvové ustanovenia, ako je maximálna dĺžka trvania zmluvy a práva na vypovedanie zmluvy, by sa vzťahovali na celý balík) a ustanovenie zakazujúce diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pobytu (články 92, 95, 96, 98 a 100).

Aj keď existuje všeobecné maximálne dvojročné zmluvné obdobie na poskytovanie služieb, dlhšie samostatné dohody s koncovým používateľom sú povolené ako prostriedok na uľahčenie náhrady príspevkov na zavedenie fyzického pripojenia a podpory na zavádzanie sietí prostredníctvom príspevkov vo forme splátok na kapitálové náklady (prístup „agregácia dopytu“) (článok 98).

Zmeny ustanovení týkajúcich sa číslovania:

S cieľom riešiť otázky hospodárskej súťaže na M2M trhu (predovšetkým, odkázanosť na daného operátora) návrh umožňuje vnútroštátnym regulačným orgánom prideliť čísla podnikom iným ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb avšak bez toho, aby sa to po nich vyžadovalo (článok 88). V tom istom článku sa takisto vyžaduje, aby vnútroštátne regulačné orgány stanovili určité číslovacích zdrojov pre extrateritoriálne používanie vnútroštátnych čísel v rámci EÚ, ako spôsobu reakcie na zvyšujúci sa dopyt po takomto extrateritoriálnom používaní číslovacích zdrojov, najmä pre aplikácie komunikácie M2M.

Pokiaľ ide o pravidlá pre harmonizované čísla pre služby sociálneho významu, dôraz sa naďalej kladie na účinné vykonávanie horúcej linky pre nezvestné deti (článok 90), zatiaľ čo celkový rámec pre čísla 116 naďalej vychádza z rozhodnutia Komisie 2007/116/ES. Z dôvodu nedostatku dopytu po Európskom telefónnom číslovacom priestore za posledné roky bolo zodpovedajúce ustanovenie vypustené (článok 27 smernice o univerzálnej službe).

Zmeny ustanovení týkajúcich sa tiesňovej komunikácie:

Problém právnej jasnosti nastáva, čo sa týka prístupu k tiesňovým službám, v prípade všetkých poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb. Navrhované ustanovenia nahrádzajú existujúci mandát Komisie ukladať technické vykonávacie opatrenia prostredníctvom právomoci prijímať delegované akty s cieľom zabezpečiť efektívny prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania 112 v súvislosti s polohou volajúceho, smerovanie volaní do „stredísk tiesňového volania“ a pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím zabezpečiť prístup jednotným spôsobom v celej EÚ. Takýmto prístupom sa zabezpečí cezhraničné zavádzanie a fungovanie technických riešení pre tiesňovú komunikáciu (článok 102).

Zmeny týkajúce sa riadenia:

Články 5, 6 a 8 posilňujú úlohu nezávislých vnútroštátnych regulačných orgánov stanovením minimálneho súboru právomocí týchto orgánov v celej EÚ a posilňujú ich požiadavky nezávislosti, stanovením požiadaviek na vymenovanie a oznamovacích povinností.

V článku 12 sa zavádza niekoľko zmien, pokiaľ ide o postup všeobecného povolenia. Poskytovatelia by mali predložiť oznámenia BEREC, ktorý by mal pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto a preposielať oznámenia príslušným národným regulačným orgánom. BEREC by mal zriadiť register na úrovni EÚ.

Článok 27 upravuje postup pre riešenie cezhraničných sporov medzi podnikmi, posilňuje úlohu BEREC tým, že národnému regulačnému orgánu ukladá povinnosť konzultovať s BEREC.

Článok 33 ustanovuje systém „dvojnásobného zabezpečenia“ v prípadoch, keď sa BEREC a Komisia dohodli na svojom stanovisku k návrhu nápravných opatrení navrhovaných vnútroštátnym regulačným orgánom a oznámeným Komisii a BEREC podľa článku 32. V takýchto prípadoch môže Komisia od regulačného orgánu požadovať, aby zmenil alebo stiahol návrh opatrenia a v prípade potreby im opätovne oznámiť svoju analýzu trhu.

 2002/19/EC (prispôsobené)

2016/0288 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružené prostriedky (prístupová smernica) Ö ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie  Õ

(Prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva  o fungovaní Európskej únie Õ , a najmä na jej článok 95  114 Õ,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru 12 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny 13 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:



(1)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES 14 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES 15 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES 16 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES 17 boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 1

Súčasný regulačný rámec pre telekomunikácie zaznamenal úspech pri vytváraní podmienok pre účinnú hospodársku súťaž v telekomunikačnom sektore počas prechodu od monopolu k úplnej hospodárskej súťaži.

°2002/21/ES odôvodnenie 2

10. novembra 1999 predložila Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny oznámenie pod názvom „Smerom k novému rámcu pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru a súvisiace služby — hodnotiaca správa za rok 1999“. V tomto oznámení Komisia hodnotila existujúci regulačný rámec pre telekomunikácie v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 8 smernice Rady 90/387/EHS z 28. júna 1990 o vytvorení vnútorného trhu pre telekomunikačné služby prostredníctvom otvoreného prístupu k sieti 18 ; toto oznámenie obsahovalo sériu návrhov politík pre nový regulačný rámec pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru a súvisiace služby, ktoré boli predložené na verejnú poradu.

ê °2002/21/ES odôvodnenie 3

26. apríla 2000 Komisia predložila Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov oznámenie o výsledkoch verejnej porady hodnotiacej správy za rok 1999 a smeroch pre nový regulačný rámec. Toto oznámenie zhrnulo verejné porady a stanovilo niektoré kľúčové orientačné body na prípravu nového regulačného rámca pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru a súvisiace služby.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 4

Európska Rada v Lisabone z 23. a 24. marca 2000 zdôraznila potenciál prechodu k ekonomike založenej na digitálnych technológiách a znalostiach vo vzťahu k rastu, konkurencieschopnosti a vytváraniu pracovných miest. Zvlášť zdôraznila dôležitosť prístupu európskych podnikov a obyvateľov k nenákladnej, celosvetovej komunikačnej infraštruktúre a širokému rozsahu služieb.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

 nový

(2) Fungovanie piatich smerníc, ktoré predstavujú  sú súčasťou Õ existujúcieho regulačnýého rámeca pre elektronické komunikačné siete a služby [(smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) 19 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) 20 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) 21 , smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) 22 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( 9 ) (ďalej len „rámcová smernica a špecifické smernice“) 23 , podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu ð  24  ï .

 nový

(3)V stratégii digitálneho jednotného trhu Komisia načrtla, že preskúmanie telekomunikačného rámca sa sústredí na opatrenia, ktoré sa zameriavajú na stimulovanie investícií do vysokorýchlostných širokopásmových sietí, prinášajú súdržnejší prístup jednotného trhu k politike a riadeniu frekvenčného spektra, zabezpečujú podmienky pre skutočný jednotný trh odstránením rozdrobenosti regulácie, zabezpečujú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov na trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel, ako aj efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec.

(4)Táto smernica je súčasťou cvičenia „regulačnej vhodnosti“, ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa štyri smernice (rámcovú smernicu, smernicu o povolení, prístupovú smernicu a smernicu o univerzálnej službe) a nariadenie (nariadenie BEREC 25 ). Každá zo smerníc v súčasnosti obsahuje opatrenia uplatniteľné na poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb v súlade s regulačnou históriou odvetvia, v rámci ktorej boli podniky vertikálne integrované, t.j. boli aktívne pri poskytovaní sietí aj služieb. Preskúmanie ponúka príležitosť na prepracovanie štyroch smerníc s cieľom zjednodušiť súčasnú štruktúru, aby sa posilnila jej súdržnosť a prístupnosť, v súlade s cieľom REFIT. Ponúka aj možnosť prispôsobiť štruktúru novej trhovej realite, v ktorej už nemusí byť poskytovanie komunikačných služieb viac naviazané na poskytovanie siete. Ako je stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, prepracovanie pozostáva z prijatia nového právneho aktu, ktorý v jednom znení zahŕňa podstatné zmeny predošlého právneho aktu, ako aj nezmenené ustanovenia daného právneho aktu. Návrh na prepracovanie sa zaoberá podstatnými zmenami predošlého právneho aktu, a na sekundárnej úrovni zahŕňa kodifikáciu nezmenených ustanovení predošlého právneho aktu s týmito podstatnými zmenami.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(5)Cieľom tejto smernice  Táto smernica Õ je  by mala Õ vytvoriť právny rámec na zabezpečenie slobody voľného poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb, podliehajúcich len podmienkam uloženým v tejto smernici a akýmkoľvek obmedzeniam v súlade s článkom 46  52 Õ ods. 1 zmluvy, najmä opatreniam týkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 7

 nový

(6)Ustanovenia tejto smernice a špecifických smerníc nemajú vplyv na možnosť každého členského štátu podniknúť opatrenia ð oprávnené z dôvodov stanovených v článkoch 87 a 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ï potrebné na zabezpečenie ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov, na zabezpečenie ochrany verejnej politiky ð , verejnej morálky ï a verejnej bezpečnosti a na umožnenie vyšetrovania, odhalenia a postihu trestných činov, vrátane vytvorenia osobitných a primeraných povinností daných národným regulačným orgánom pre poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

°2002/21/ES odôvodnenie 5 (prispôsobené)

 nový

(7)Konvergencia  odvetví Õ telekomunikácií, médií a sektora informačných technológií znamená, že všetky prenosové ð elektronické komunikačné ï siete a služby by mali byť  v čo najväčšej miere Õ zastrešované jedným  európskym kódexom elektronickej komunikácie stanoveným jednou smernicou, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených nariadeniami Õ regulačným rámcom. Tento regulačný rámec pozostáva z tejto smernice a štyroch špecifických smerníc: smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o oprávnení pre elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení) 26 , smernice Európskeho parlamentu 2002/19/ES a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (Prístupová smernica) 27 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľa týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica o univerzálnej službe) 28 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore 29 , (ďalej len „špecifické smernice“). Je potrebné oddeliť reguláciu prenosu ð elektronických komunikačných sietí a služieb ï od regulácie obsahu. Tento rámec  kódex Õ sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni spoločenstva  Únie Õ alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom spoločenstvo  Únie Õ , aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch, ktoré sa týkajú činnosti v oblasti televízneho vysielania 30  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ 31 . ðCieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. ï Oddelenie regulácie prenosu ð elektronickej komunikácie ï a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 8

 nový

(8)Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody 32  ð nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení pre rádiové zariadenia smernice 2014/53/EÚ ï , ale vzťahuje sa na spotrebiteľské zariadenia používané pre digitálnu televíziu.

2009/140/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

 nový

(9) V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v rámcovej  tejto Õ smernici a špecifických smerniciach, najmä v súvislosti s interoperabilitou koniec-koniec, rozsah pôsobnosti rámcovej smernice by sa mal rozšíriť tak, aby sa vzťahovala  vzťahovať Õ na niektoré aspekty rádiových zariadení a telekomunikačných koncových zariadení, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody 33 , ako aj na  smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/ES 34  Õ a spotrebiteľské digitálne televízne zariadenia, aby sa uľahčil prístup užívateľom so zdravotným postihnutím. ð Pre regulačné orgány je dôležité podporovať vzájomnú spoluprácu operátorov siete a výrobcov zariadení, a to s cieľom uľahčiť používateľom so zdravotným postihnutím prístup k elektronickým komunikačným službám. Nevýhradné používanie frekvenčného spektra na samopoužívanie rádiového koncového vybavenia, by, i keď nesúvisí s hospodárskou činnosťou, malo byť predmetom tejto smernice, aby sa zaručil koordinovaný prístup vzhľadom na režim, ktorý daný regulačný orgán používa. ï

°2002/21/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

Audiovizuálna politika a regulácia obsahu sa realizujú v súlade s cieľmi vo všeobecnom záujme ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálne dopady, ochrana spotrebiteľa a ochrana menšín. Oznámenie Komisie „Princípy a usmernenia pre audiovizuálnu politiku spoločenstva v digitálnom veku“ a závery Rady zo 6. júna 2000, ktorými uvítala toto oznámenie, stanovili kľúčové opatrenia spoločenstva na vykonávanie jeho audiovizuálnej politiky.

°2002/22/ES odôvodnenie 50 (prispôsobené)

ustanovenia tejto smernice nebránia členským štátom v prijímaní opatrení oprávnených z dôvodov stanovených v článku 30 a 46 zmluvy a najmä z dôvodov verejnej bezpečnosti, poriadku a morálky;

°2002/21/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

Služby informačnej spoločnosti sú predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Smernica o elektronickom obchode) 35 .

ê°2002/21/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

 nový

(10)Definícia „služba informačnej spoločnosti“ uvedená v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov 36 , zahŕňa široký rozsah ekonomických činností vykonávaných v režime on-line. Pre väčšinu z týchto činností neplatia ustanovenia tejto smernice, pretože nie sú založené úplne alebo zväčša na prenose signálov elektronických komunikačných sietí. ð Niektoré elektronické komunikačné služby by podľa tejto smernice mohli spĺňať vymedzenie „služby informačnej spoločnosti“ uvedené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Ustanovenia upravujúce služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tie elektronické komunikačné služby do takej miery, pokiaľ v tejto smernici alebo iných právnych aktoch Únie neexistujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. ï Avšak pre elektronické komunikačné služby ako Õ Preslužby hlasovej telefónie, ð služby odosielania správ ï a prenosu elektronickejá poštya platí táto smernica Jeden podnik, napríklad poskytovateľ služieb Internetu, môže ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup na Internet a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového ð a s komunikáciou nesúvisiaceho ï obsahu.

(11)Rovnaký podnik, napríklad telegrafný operátor, môže ponúknuť obidve služby elektronických komunikácií, ako napríklad prenášanie televíznych signálov, a služby nezahrnuté podľa tejto smernice, ako napríklad komercializácia ponuky služieb obsahujúcich zvukové alebo televízne vysielanie, a preto dodatočné povinnosti môžu byť uložené tomuto podniku vo vzťahu k jeho činnosti ako poskytovateľ alebo distributér obsahu, podľa ustanovení iných ako sú ustanovenia tejto smernice, bez ohľadu na zoznam podmienok stanovených v dodatku I k tejto smernici.

 nový

(12)Regulačný rámec by sa mal týkať využívania rádiového frekvenčného spektra všetkými elektronickými komunikačnými sieťami vrátane vznikajúceho samopoužívania rádiového frekvenčného spektra novými typmi sietí pozostávajúcich výlučne z autonómnych systémov mobilného rádiového zariadenia, ktoré je pripojené prostredníctvom bezdrôtového spojenia bez centrálneho riadenia alebo centralizovaného operátora siete, a nie nevyhnutne v rámci vykonávania akejkoľvek osobitnej hospodárskej činnosti. Pri vývoji prostredia piatej generácie mobilnej komunikácie bude cieľom vývoja takýchto sietí pravdepodobne ich využívanie mimo budov a na cestách, a budú určené pre dopravu, energetiku, výskum a vývoj, elektronické zdravotníctvo, ochranu verejnosti a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof, internet vecí, komunikáciu stroj-stroj a pripojené autá. V dôsledku toho by uplatňovanie dodatočných vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie do prevádzky a/alebo používanie rádiových zariadení členskými štátmi na základe článku 7 smernice 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra a predchádzanie škodlivému rušeniu, malo zohľadňovať zásady vnútorného trhu.

(13)Požiadavky týkajúce sa schopností elektronických komunikačných sietí sa neustále zvyšujú. Pokým v minulosti sa dôraz kládol hlavne na zvyšovanie celkovej aj individuálnej dostupnosti širkopásmového pripojenia, v súčasnosti sú čoraz dôležitejšie iné parametre ako oneskorenie, dostupnosť a spoľahlivosť. Súčasná odpoveď na túto požiadavku je priviesť optické vlákna bližšie k používateľovi a budúce „siete s veľmi vysokou kapacitou“ si budú vyžadovať výkonnostné parametre, ktoré sú ekvivalentné tomu, čo môže sieť založená na prvkoch optických vlákien aspoň po distribučný bod v mieste obsluhy poskytnúť. To v prípade pevného pripojenia zodpovedá výkonnosti siete, ktorá je rovnocenná s tým, čo možno dosiahnuť montážou optických vlákien do viacbytovej budovy, považovanej za obslužné miesto, a v prípade mobilného pripojenia k výkonnosti siete podobnej s tým, ktoré možno dosiahnuť na základe montáže optických vlákien až po základnú stanicu, považovanú za obslužné miesto. Rozdiely v skúsenostiach koncových používateľov spôsobené odlišnými vlastnosťami média, pomocou ktorého sa sieť spája s koncovým bodom siete, by sa nemali zohľadňovať s cieľom stanoviť, či by sa bezdrôtová sieť mohla považovať za takú, ktorá poskytuje podobnú výkonnosť siete. V súlade s princípom technologickej neutrality by sa nemali iné technológie a prenosové média vylúčiť v prípadoch, keď sa porovnávajú s týmto základným scenárom z hľadiska svojich schopností. Zavedenie „sietí s veľmi vysokou kapacitou“ ďalej zvýši schopnosti sietí a otvorí cestu pre zavedenie budúcich generácií mobilných sietí založených na posilnených vzduchových rozhraniach a zhustenej sieťovej architektúre.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

ð nový

(14)Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií. ðTechnologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu internetového protokolu, a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne dostupná telefónna služba“, výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný tak, že sa tým myslia tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť súčasnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikácia“. ïPredovšetkým by sa mali pPodmienky poskytovania služieb  by sa mali Õ oddeliť od skutočných definičných prvkov verejne dostupnej telefónnej služby  hlasovej komunikácie Õ, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je  takou Õ verejne dostupnou telefónnou službou. Verejne dostupné telefónne sSlužby  hlasovej komunikácie Õ obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service).

 nový

(15)Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú služby tradičnej hlasovej telefónie, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a emailové služby založené na webe. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo vychádzať skôr z funkčného prístupu. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncového používateľa nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Zmenené vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu podľa vymedzenia pojmov v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120, interpersonálne komunikačné služby podľa vymedzenia pojmov v tejto smernici, a služby pozostávajúce celkovo alebo hlavne z prenosu signálov. Vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by malo odstrániť nejasnosti pozorované pri implementácii predošlého vymedzenia pojmov a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracovanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za úhradu alebo inak, musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES, ktorú 25. mája 2018 nahradí nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 37 .

(16)Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmov elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvyklým spôsobom za odmenu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o používateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sú často poskytované za protiplnenie iné ako peniaze, napr. za poskytnutie prístupu k osobným alebo iným údajom. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový používateľ poskytovateľovi priamo alebo nepriamo aktívne poskytuje osobné údaje, ako je meno alebo emailová adresa, alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ zhromažďuje informácie bez toho, aby ich koncový používateľ aktívne poskytoval, ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromaždené a prenášané súbormi cookies. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom na článok 57 ZFEÚ 38 , odmena existuje v zmysle zmluvy aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový používateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania vstupu do služby, alebo situáciám, keď poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil.

(17)Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a medzi ne patria služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom správy. Komunikácia zahŕňajúca právnické osoby by mala byť v rámci prípadu, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napr. lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Za výnimočných okolností by sa služba nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, a jej začlenenie nie je prostriedkom na obídenie uplatniteľnosti pravidiel riadenia elektronických komunikačných služieb. Príkladom takejto výnimky by mohol byť, v podstate, komunikačný kanál v rámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.

(18)Interpersonálne komunikačné služby využívajúce čísla z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu sa pripájajú do verejnej (využívajúcej pakety alebo okruhy) komutovanej telefónnej siete. Tieto interpersonálne komunikačné služby s číslovaním sa skladajú zo služieb, ku ktorým sú čísla koncových používateľov priradené s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec a služieb umožňujúcich koncovým používateľom kontaktovať osoby, ktorým takéto čísla boli priradené. Samotné využívanie čísla ako identifikátora by nemalo byť považované za rovnocenné s použitím čísla na pripojenie k verejnej komutovanej telefónnej sieti, a preto by sa samo o sebe nemalo považovať za dostatočné na to, aby sa služba kvalifikovala ako interpersonálna komunikačná služba s číslovaním. Interpersonálne komunikačné služby bez číslovania by mali podliehať len povinnostiam, v prípade, keď si verejné záujmy vyžadujú uplatňovanie osobitných regulačných povinností na všetky typy elektronických komunikačných služieb, bez ohľadu na to, či na poskytovanie svojej služby využívajú čísla. Je oprávnené zaobchádzať s interpersonálnymi komunikačnými službami bez číslovania odlišne, keďže sú súčasťou a teda využívajú verejne zabezpečený interoperabilný ekosystém.

ê°2002/22/ES odôvodnenie 6

 nový

(19)koncový bod siete predstavuje na účely regulácie hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou telekomunikačného koncového zariadenia. Za určenie miesta sieťového koncového bodu je zodpovedný národný regulačný orgán v prípade potreby na základe návrhu príslušného podniku; ðVzhľadom na prax národných regulačných orgánov, a rôznorodosť pevných a bezdrôtových topológií, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) by mal, v úzkej spolupráci s Komisiou, prijať usmernenia k identifikácii koncového bodu siete v súlade s touto smernicou, v rôznych konkrétnych podmienkach; ï

 nový

(20)Technický vývoj umožňuje koncovým používateľom kontaktovať tiesňové služby nielen prostredníctvom hlasových volaní, ale aj ostatných interpersonálnych komunikačných služieb. Pojem tiesňovej komunikácie by preto mal zahŕňať tie interpersonálne komunikačné služby, ktoré umožňujú kontaktovať takéto tiesňové služby. Prístup k tiesňovým službám vychádza z prvkov záchranného systému, ktorý už je zakotvený v právnych predpisoch Únie, konkrétne ide o „stredisko tiesňového volania“ (PSAP) a „najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“ 39 , a z „tiesňových služieb“ 40 .

°2002/21/ES odôvodnenie 16

 nový

(21)Národné regulačné a ð iné príslušné ï orgány by mali mať harmonizovanú sústavu cieľov a princípov a mali by v prípade potreby pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto regulačného rámca koordinovať svoje opatrenia s regulačnými orgánmi v iných členských štátoch a ð s BEREC ï .

°2002/21/ES odôvodnenie 17

 nový

(22)Činnosti národných regulačných ð príslušných ï orgánov ustanovených podľa tejto smernice a špecifických smerníc, prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a plánovania rozvoja krajiny a miest.

 nový

(23)S cieľom pretransformovať politické ciele stratégie pre jednotný digitálny trh do regulačných podmienok by rámec mal, okrem existujúcich troch hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a záujmov koncových používateľov, presadzovať cieľ dodatočného pripojenia, vyjadrený pomocou výsledkov: rozsiahly prístup a využívanie pevného a mobilného pripojenia s veľmi vysokou kapacitou pre všetkých občanov a podniky Únie na základe primeranej ceny a výberu, ktorý umožnila účinná a spravodlivá hospodárska súťaž, efektívne investície a otvorená inovácia, účinné využívanie frekvenčného spektra, spoločné pravidlá a predvídateľné regulačné prístupy v rámci vnútorného trhu a potrebné pravidlá platné pre konkrétne odvetvia na zabezpečenie záujmov občanov. Pre členské štáty, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány a zainteresované strany, sa cieľ pripojenia premieta na jednej strane do snahy o siete s najvyššou kapacitou a služby hospodársky udržateľné v danej oblasti, a na druhej strane do snahy o presadzovanie územnej súdržnosti, v zmysle konvergencie v kapacite dostupnej v rozličných oblastiach.

°2002/21/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

 nový

(24)Povinnosť členských štátov zabezpečiť,  Zásada, že členské štáty Õ ð by mali uplatňovať právne predpisy EÚ technologicky neutrálnym spôsobom ï aby národné regulačné orgány čo možno najviac zohľadnili potrebu vytvorenia technologicky neutrálnej regulácie, t. j. regulácie , že  národný regulačný Õ ð alebo iný príslušný ï  orgán Õ ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie, nevylučuje prijatie primeraných opatrení na podporu niektorých špecifických služieb v oprávnených prípadoch ð s cieľom dosiahnuť ciele regulačného rámca ï , ako napríklad digitálnej televízie ako prostriedku pre zvýšenie efektívnosti využívania spektra. ðOkrem toho to nevylučuje zohľadnenie skutočnosti, že niektoré prenosové médiá majú fyzické charakteristiky a architektonické prvky, ktoré môžu byť nadradené z hľadiska kvality služieb, kapacity, nákladov na údržbu, energetickej účinnosti, flexibility riadenia, spoľahlivosti, odolnosti a rozšíriteľnosti, a najmä z hľadiska výkonnosti, čo sa môže odraziť v opatreniach prijatých s cieľom presadzovať rôzne regulačné ciele. ï 

°2009/140/ES odôvodnenie 53

(25)Účinné investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, objem inovácií a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

°2009/140/ES odôvodnenie 54

(26)Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky účinnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou tam, kde je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Účinná úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov.

°2009/140/ES odôvodnenie 8 (prispôsobené)

 nový

(27)V záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy jJe potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových vysokorýchlostných sietí s Ö veľmi Õ ð vysokou kapacitou ï , ktoré budú podporovať inovácie internetových služieb s bohatým obsahom a posilnia medzinárodnú konkurencieschopnosť Európskej únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Európskej únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja takýchto sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž a rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.

°2009/140/ES odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(28)Cieľom je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, pričom v konečnom dôsledku by sa elektronické komunikácie mali spravovať výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ukladali, len ak  na príslušných maloobchodných trhoch Õ neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž.

 nový

(29)Elektronické komunikácie získavajú zásadný význam v stále väčšom počte odvetví. Internet vecí je príkladom toho, ako sa prenos rádiového signálu podporujúceho elektronickú komunikáciu ďalej vyvíja a formuje spoločenskú a podnikateľskú realitu. Na to, aby sa z tohto vývoja vyťažilo čo najviac, je potrebné pri riadení frekvenčného spektra zaviesť a využívať nové bezdrôtové komunikačné technológie a aplikácie . Keďže ostatné technológie a aplikácie spoliehajúce sa na frekvenčné spektrum sú taktiež predmetom rastúceho dopytu a môžu byť posilnené integráciou elektronickej komunikácie alebo jej kombináciou, v rámci riadenia frekvenčného spektra by sa na zlepšenie účinnosti využívania frekvenčného spektra mal, v prípade, že je to vhodné, prijať medziodvetvový prístup.

°2009/140/ES odôvodnenie 28 (prispôsobené)

 nový

(30)Hoci správa frekvenčného spektra zostáva v právomoci členských štátov, sStrategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Spoločenstva  Únie Õ môže pomôcť zabezpečiť, aby užívatelia frekvenčného spektra požívali úplné výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Európskej únie  Únie Õ . Na tieto ciele  účely Õ by sa mali  sa môžu Õ podľa potreby vytvoriť  prijať Õ legislatívne viacročné programy politiky rádiového frekvenčného spektra ð , pričom ten prvý je definovaný rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ 41 , ï ktoré stanovia  ktorými sa stanovujú Õ politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve  Únii Õ . Tieto politické orientácie a ciele sa môžu týkať dostupnosti a účinného využívania rádiového frekvenčného spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu,  v súlade s touto smernicou Õ a kde je to vhodné, môžu sa týkať aj harmonizácie postupov poskytovania všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií, keď je potrebné prekonávať prekážky vnútorného trhu. Tieto politické orientácie a ciele by mali byť v súlade s touto smernicou a špecifickými smernicami.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

ð nový

(31)Súčasný systém správy a distribúcie frekvenčného spektra je vo všeobecnosti založený na administratívnych rozhodnutiach, ktoré nie sú dostatočne pružné na to, aby reagovali na technologický a hospodársky vývoj, najmä na rýchly rozvoj bezdrôtovej technológie a rastúci dopyt po širokopásmovom pripojení.  Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra čoraz menej relevantné. ÕNadmerná  rozdrobenosť Õ fragmentárnosť jednotlivých vnútroštátnych politík, ð pokiaľ ide o riadenie rádiového frekvenčného spektra vrátane neoprávnených odlišných podmienok prístupu k rádiovému frekvenčnému spektru a jeho využívania podľa typu operátora, môže ï vedie  viesť Õ k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre používateľov frekvenčného spektra.  To môže Õ spomaľuje  spomaliť Õ inovácie, ð obmedziť investície, znížiť úspory z rozsahu pre výrobcov a operátorov, ako vytvoriť napätie medzi držiteľmi práv a nezrovnalosti v nákladoch na prístup k frekvenčnému spektru. Táto rozdrobenosť môže viesť k celkovému narušeniu fungovania ï na úkor vnútorného trhu,  a bude mať vplyv na Õ spotrebiteľov a hospodárstva ako celku. Navyše sa podmienky prístupu k rádiovým frekvenciám a ich používania môžu líšiť v závislosti od druhu operátora, zatiaľ čo elektronické služby, ktoré títo operátori poskytujú, sa čoraz väčšmi prekrývajú, čo vytvára napätie medzi držiteľmi práv, nesúlad v nákladoch spojených s prístupom k frekvenčnému spektru a potenciálne deformácie vo fungovaní vnútorného trhu.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 33

Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra čoraz menej relevantné. Fragmentárnosť riadenia prístupu k právam na frekvenčné spektrum obmedzuje investície a inovácie a nedovoľuje operátorom a výrobcom zariadení dosahovať úspory z rozsahu, čo brzdí rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb využívajúcich rádiové frekvenčné spektrum.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 30 (prispôsobené)

(32)Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou frekvenčného spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového frekvenčného spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunications Union, ďalej len „ITU“) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“), aby sa zabezpečila účinná správa a harmonizácia využívania frekvenčného spektra v celomej Spoločenstve  Únii Õ a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 11

 nový

(33)V súlade s princípom oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručovať nezávislosť národného regulačného orgánu alebo ð a iných príslušných ï orgánov s ohľadom na zabezpečenie nestrannosti ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti nemá vplyv na inštitucionálnu nezávislosť a ústavné záväzky členských štátov, alebo na princíp neutrality pokiaľ ide o pravidlá členských štátov týkajúce sa systému vlastníctva majetku stanoveného v článku 295 zmluvy. Národné regulačné ð a iné príslušné ï orgány by mali vlastniť všetky potrebné prostriedky z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh.

 nový

(34)Je potrebné vytvoriť zoznam úloh, ktoré členské štáty môžu prideliť len orgánom, ktoré ustanovili ako národné regulačné orgány, ktorých politická nezávislosť a regulačné kapacity sú zaručené, na rozdiel od iných regulačných úloh, ktoré môžu prideliť národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom. Preto tam, kde sa touto smernicou stanovuje, že členský štát by mal prideliť úlohu príslušnému orgánu alebo mu udeliť právomoc, môže členský štát danú úlohu prideliť buď národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu.

°2009/140/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

 nový

(35)Mala by sa posilniť nNezávislosť národných regulačných orgánov  sa posilnila v preskúmaní v roku 2009 Õ , aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel by  muselo Õ vnútroštátne právo malo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán, ktorý je zodpovedný za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi, pri plnení svojich úloh chránený pred zásahmi zvonka alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. Takýto vonkajší vplyv má za následok, že vnútroštátny legislatívny orgán nemôže v hraniciach regulačného rámca vykonávať funkciu vnútroštátneho regulačného orgánu. Na tento účel by sa mali  museli Õ vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. ðS cieľom vyhnúť sa neopodstatnenému odvolaniu by mal odvolaný člen mať právo požadovať, aby príslušné súdy overili existenciu platného dôvodu na odvolanie uvedeného v tejto smernici. Takéto odvolanie by sa malo týkať len osobných alebo profesionálnych kvalifikácií vedúceho alebo člena ï . Je dôležité, aby národné regulačné orgány zodpovedné za reguláciu trhu ex ante mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa tento rozpočet mal každoročne zverejňovať. ðV rámci obmedzení svojho rozpočtu by mali mať autonómiu pri riadení svojich zdrojov, ľudských a finančných. Aby sa zabezpečila nestrannosť, členské štáty, ktoré si zachovávajú vlastníctvo podnikov alebo kontrolu nad podnikmi prispievajúcimi do rozpočtu národného regulačného orgánu alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom správnych poplatkov, by mali zabezpečiť, že existuje účinné štrukturálne oddelenie činností spojených s výkonom práv vlastníka alebo kontroly od výkonu kontroly nad rozpočtom. ï

 nový

(36)Je potrebné ďalej posilňovať nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zaistilo, že jeho vedúceho a členov neovplyvní vonkajší tlak, a to tak, že sa v prípade ich mandátu poskytnú minimálne menovacie kvalifikácie a minimálne trvanie. Okrem toho obmedzenie možnosti obnovenia ich mandátu viac ako raz a požiadavka na primeraný rotačný systém pre predstavenstvo a vrcholový manažment by riešili riziko regulačného zajatia, zabezpečili kontinuitu a posilnili nezávislosť.

(37)Národné regulačné orgány by mali byť zodpovedné za spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a malo by sa vyžadovať od nich podávanie správ. Táto povinnosť by mala byť vo forme ročnej oznamovacej povinnosti než vo forme požiadaviek na podávanie správ ad hoc, ktoré v prípade, že sú neprimerané, by mohli obmedziť ich nezávislosť alebo brániť im vo výkone svojich úloh. Podľa nedávnej judikatúry 42 rozsiahle alebo nepodmienené oznamovacie povinnosti môžu skutočne nepriamo ovplyvňovať nezávislosť orgánu.

(38)Členské štáty by mali oznámiť Komisii identitu národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov. Pre orgány oprávnené udeľovať práva vstupu sa požiadavka na oznamovanie môže splniť odkazom na jednotné informačné miesto zriadené podľa článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ 43 .

ê 2002/20/EC odôvodnenie 4

Táto smernica zahŕňa povolenie všetkých elektronických komunikačných sietí a služieb, bez rozdielu na to, či už sú poskytované verejnosti alebo nie. Toto je dôležité na zabezpečenie toho že obidve kategórie poskytovateľov môžu mať prospech z objektívnych, jasných, nediskriminačných a primeraných práv, podmienok a postupov.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 5

Táto smernica sa vzťahuje len na poskytovanie práv používať rádiové frekvencie tam, kde takéto použitie vyžaduje poskytnutie elektronickej komunikačnej siete alebo služby, obyčajne za odmenu. Samopoužívanie rádio terminálového vybavenia, založeného na nevýlučnom používaní špecifických rádiových frekvencií užívateľom a nevzťahujúce sa na hospodársku činnosť, ako napríklad použitie pásma občianskych rádiostaníc rádioamatérmi, nepozostáva z poskytnutia elektronickej komunikačnej siete alebo služby a nie je preto pokryté touto smernicou. Takéto použitie je pokryté smernicou 1999/5/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody 44 .

ê°2002/20/ES odôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu podmienečných prístupových systémov a bezplatného poskytovania chránených služieb založených na takýchto systémoch sú upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na, alebo pozostávajúcich z, podmieneného prístupu 45 . Preto sa nevyžaduje, aby táto smernica zahŕňala povolenie takýchto sietí a služieb.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 7

 nový

(39)Najmenej zaťažujúci povoľovací systém by mal byť použitý tak, aby povoľoval poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom podnietiť rozvoj nových elektronických komunikačných služieb a pan-európskych komunikačných sietí a služieb a aby umožňoval poskytovateľom služieb a spotrebiteľom mať prospech z hospodárenia jednotlivých ekonomík v rozsahu jednotného trhu.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 8 (prispôsobené)

 nový

(40)Tieto ciele ð Výhody jednotného trhu pre poskytovateľov služieb a koncových používateľov ï môžu byť najlepšie dosiahnuté všeobecným povolením ð elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb iných ako sú interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, ï všetkých elektronických komunikačných sietí a služieb bez vyžadovania akéhokoľvek výslovného rozhodnutia alebo správneho opatrenia národným regulačným orgánom a obmedzením akýchkoľvek procedurálnych požiadaviek len na ð deklaračné ï oznámenie. V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických Ö komunikačných Õ sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, ð toto oznámenie by malo byť predložené BEREC, ktorý slúži ako jednotné kontaktné miesto. Takéto oznámenie by nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovej lokalite národných regulačných orgánov. BEREC by mal včas zasielať tieto oznámenia národným regulačným orgánom vo všetkých členských štátoch, v ktorých poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb plánujú poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby. Členské štáty môžu tiež vyžadovať dôkaz o tom, že takéto oznámenie BEREC prijal prostredníctvom akéhokoľvek právne uznávaného poštového alebo elektronického potvrdenia prijatia oznámenia. Takéto potvrdenie by v žiadnom prípade nemalo pozostávať z administratívneho aktu alebo vyžadovať administratívny akt národného regulačného orgánu alebo ktoréhokoľvek iného orgánu. ï môžu tiež vyžadovať dôkaz o tom, že sa takéto oznámenie urobilo prostredníctvom akéhokoľvek právne uznávaného poštového alebo elektronického potvrdenia prijatia oznámenia. Takéto potvrdenie by sa v žiadnom prípade nemalo vyžadovať ako správne opatrenie národného regulačného orgánu, ktorému sa musí urobiť oznámenie. 

 nový

(41)Oznámenie orgánu BEREC by malo zahŕňať len vyhlásenie úmyslu poskytovateľa začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb. Od poskytovateľa sa môže vyžadovať len aby k takémuto vyhláseniu pripojil informácie stanovené v článku 12 tohto nariadenia. Členské štáty by nemali uplatňovať dodatočné alebo samostatné požiadavky na oznamovanie.

(42)Na rozdiel od ostatných kategórií elektronických komunikačných sietí a služieb definovaných v tejto smernici, interpersonálne komunikačné služby bez číslovania nevyužívajú verejné číslovacie zdroje a nie sú súčasťou verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému. Preto nie je vhodné, aby tieto druhy služieb podliehali všeobecnému režimu udeľovania povolení.

 nový

(43)Pri poskytovaní práv na používanie pre rádiové frekvencie ð frekvenčné spektrum ï , čísla alebo práva na inštalovanie zariadení, príslušné orgány môžu  by mali Õ informovať podniky, ktorým poskytujú takéto práva o príslušných podmienkach vo všeobecnom povolení.

°2002/20/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

 nový

(44)vVšeobecné povolenie by malo  povolenia by mali Õ obsahovať len podmienky ktoré sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií. Nemalo by byť tak urobené s ohľadom na podmienky, ktoré sú už platné z titulu iných existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií. Napriek tomu, ð Napríklad ï národné regulačné orgány môžu informovať systémových operátorov a poskytovateľov služieb ð o uplatniteľných environmentálnych požiadavkách a požiadavkách týkajúcich sa urbanistického a územného plánovania ï iných právnych predpisoch týkajúcich sa ich podnikania, napríklad prostredníctvom odkazov na ich webových stránkach.

°2009/140/ES odôvodnenie 73

(45)Podmienky, ktoré môžu byť pripojené k povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť užívateľom so zdravotným postihnutím a potrebu verejných orgánov a pohotovostných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich. S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať takisto možnosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv. 

°2002/20/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(46)Je potrebné zahrnúť práva a povinnosti podnikov výslovne uvedené vo všeobecných povoleniach s cieľom zaistiť úroveň hracieho poľa (playing field) vo všetkých častiach spoločenstva  Únie Õ a uľahčiť cezhraničné prekonávanie prepojení medzi sieťami verejných komunikácií.

°2002/20/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(47)Všeobecné povolenie oprávňuje podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby pre verejnosť s cieľom vyjednať prepojenie podľa podmienok  tejto Õ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (Smernica o prístupe) 46 . Podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby pre iné subjekty ako pre verejnosť môžu dohodnúť prepojenie podľa komerčných podmienok.

°2002/20/ES odôvodnenie 11

Poskytovanie osobitných práv môže byť naďalej potrebné pre používanie rádiových frekvencií a pozícií, vrátane krátkych kódov, z národného plánu číslovania. Práva k pozíciám môžu byť pridelené z európskeho plánu číslovania, vrátane napríklad virtuálneho kódu krajiny „3883“ ktorý bol pridelený členským krajinám na európskom kongrese pôšt a telekomunikácií (CEPT). Tieto práva by nemali byť obmedzené, s výnimkou prípadov, kde je to nevyhnutné z hľadiska nedostatku rádiových frekvencií a potreby zabezpečiť ich účinné použitie.

(48)V prípade elektronických komunikačných sietí alebo služieb neposkytovaných pre verejnosť, je primerané uložiť menej náročnejšie podmienky, ako sú opodstatnené pre elektronické komunikačné siete a služby poskytované verejnosti.

(49)Osobitné povinnosti sa môžu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a ð elektronických komunikačných služieb iných ako sú interpersonálne komunikačné služby bez číslovania ï služieb v súlade s právom spoločenstva  Únie Õ s ohľadom na ich význam a silu na trhu a vymedzenie v  tejto Õ smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) 47 ; t. j. mali by sa uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

°2002/20/ES odôvodnenie 25

 nový

(50)Poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb môžu potrebovať potvrdenie svojich práv podľa všeobecného povolenia, pokiaľ ide o prepojenie a práva prechodu, najmä uľahčiť rokovania s inými, oblastnými alebo miestnymi, úrovňami správy alebo s poskytovateľmi služieb v iných členských štátoch. Pre tento účel národné regulačné orgány ð by BEREC, ktorý prijíma oznámenie o poskytovaní verejných alebo súkromných komunikačných sietí alebo služieb, ï by mali poskytovať prehlásenia podnikom buď na požiadanie alebo alternatívne, ako automatickú odpoveď na oznámenie podľa všeobecného povolenia. Takéto prehlásenia by samé osobe nemali zakladať oprávnenia na práva, ani by akékoľvek práva podľa všeobecného povolenia alebo práva na používanie alebo uplatňovanie takýchto práv nemali závisieť od prehlásenia.

°2002/20/ES odôvodnenie 30

 nový

(51)Správne poplatky môžu byť uložené poskytovateľom elektronických komunikačných služieb na financovanie činností národného regulačného orgánu ð alebo iného príslušného orgánu ï pri riadení povoľovacieho systému a pre poskytovanie práv na používanie. Takéto poplatky by mali byť obmedzené tak, aby pokryli skutočné náklady na správu týchto činností. Na tento účel by sa mala vytvoriť transparentnosť v preukazovaní príjmov a výdavkov národných regulačných orgánov ð alebo iných príslušných orgánov ï prostredníctvom ročnej správy o celkovej sume vybraných poplatkov a vynaložených nákladov na správu. Toto umožní podnikom skontrolovať, či sú náklady na správu a poplatky v rovnováhe.

°2002/20/ES odôvodnenie 31 (prispôsobené)

 nový

(52)Systémy pre správne poplatky by nemali skresliť súťaž alebo vytvoriť prekážky pre prístup na trh. V systémoch všeobecného povolenia už nebude možné spájať náklady na správu s poplatkami jednotlivých podnikov s výnimkou poskytovania  udeľovania Õ práv na používanie čísel, rádiovýchého frekvencií ð frekvenčného spektra ï a práv na inštalovanie zariadení. Výber akýchkoľvek správnych poplatkov by mal byť v súlade so zásadami systému všeobecného povolenia. Príkladom spravodlivej, jednoduchej a transparentnej alternatívy pre tieto kritériá prisudzovania poplatkov by mohol byť kľúč rozdelenia vzťahujúci sa na obrat. V prípadoch veľmi nízkych správnych poplatkov, by mohlo byť vhodné použiť buď paušálnu sadzbu alebo kombináciu paušálnej sadzby s prvkom vzťahujúcim sa na obrat. ðPokiaľ sa systém všeobecného povolenia vzťahuje na podniky s veľmi malým podielom na trhu, ako sú poskytovatelia komunitných sietí alebo poskytovateľmi služieb, ktorých obchodný model generuje veľmi obmedzené príjmy aj v prípade značného prieniku na trh z hľadiska objemu, členské štáty by mali zvážiť možnosť primeranej prahovej hodnoty de minimis pre ukladanie správnych poplatkov. ï 

°2002/20/ES odôvodnenie 33

 nový

(53)Môže byť potrebné, aby členské štáty zmenili a doplnili práva, podmienky, postupy, sadzby a poplatky vzťahujúce sa na všeobecné povolenie a práva na používanie tam, kde je to objektívne odôvodnené. Takéto zmeny a doplnenie by mali byť riadne oznámené všetkým zainteresovaným stranám dávajúc im vopred dostatočnú príležitosť, aby vyjadrili svoje stanoviská k takýmto návrhom na zmenu alebo doplnenie. ðPri zohľadnení potreby zabezpečiť právnu istotu a podporiť regulačnú predvídateľnosť, akékoľvek obmedzenie alebo odňatie existujúcich práv na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo na inštalovanie zariadení by malo byť predmetom predvídateľných a transparentných postupov, preto by sa mohli v prípadoch, keď boli práva na používanie udelené podľa súťažných alebo porovnávacích postupov, uložiť prísnejšie požiadavky alebo mechanizmus oznamovania . V prípade menších zmien existujúcich práv na montáž zariadení alebo na využívanie frekvenčného spektra by sa nepotrebné postupy nemali používať, pokiaľ takéto zmeny nemajú vplyv na záujmy tretích strán. Zmena vo využívaní frekvenčného spektra ako výsledku aplikácie zásad neutrality technológií a služieb by sa nemala považovať za dostatočné oprávnenie na odňatie práv, keďže to nepredstavuje udelenie nového práva. ï 

°2002/20/ES odôvodnenie 34

Cieľ transparentnosti vyžaduje, aby poskytovatelia služieb, spotrebitelia a iné zainteresované strany mali jednoduchý prístup k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa práv, podmienok, postupov, sadzieb, poplatkov a rozhodnutí týkajúcich sa poskytovania elektronických komunikačných služieb, práv na používanie rádiových frekvencií a čísel, práv na inštalovanie zariadení, národných plánov na používanie frekvencií a národných plánov číslovania. Národné regulačné orgány majú dôležitú úlohu pri poskytovaní takýchto informácií a ich aktuálnom uchovávaní. Tam, kde sú takéto práva spravované ďalšími úrovňami správy, národné regulačné orgány by sa mali usilovať, aby vytvorili taký nástroj na prístup k informáciám, týkajúci sa takýchto práv, ktorý by bol priaznivý pre používateľa.

°2002/20/ES odôvodnenie 35

Komisia by mala sledovať riadne fungovanie jednotného trhu na základe národných povoľovacích režimov podľa tejto smernice.

°2002/20/ES odôvodnenie 36

S cieľom dospieť k jedinému dátumu použitia všetkých prvkov nového regulačného rámca pre odvetvie elektronických komunikácií, je dôležité aby postup národnej transpozície tejto smernice a napojenia existujúcich povolení na nové predpisy prebiehal paralelne. Avšak, v osobitných prípadoch, keď by nahradenie povolení existujúcich k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, všeobecným povolením a jednotlivými právami na používanie, v súlade s touto smernicou viedlo k zvýšeniu povinností poskytovateľov služieb pôsobiacich podľa existujúceho povolenia alebo k zmenšeniu ich práv, členské štáty môžu využiť dodatočných deväť mesiacov, po dátume uplatnenia tejto smernice, na pristúpeniek takýmto povoleniam, pokiaľ by to nemalo negatívny účinok na práva a povinnosti iných podnikov.

°2002/20/ES odôvodnenie 37

Môžu nastať okolnosti, na základe ktorých by zrušenie povoľovacej podmienky, týkajúcej sa prístupu k elektronickým komunikačným sieťam, vytvorilo vážne ťažkosti pre jeden alebo viacero podnikov, ktoré mali prospech z tejto podmienky. V takýchto prípadoch na požiadanie členského štátu môže Komisia poskytnúť ďalšie prechodné úpravy.

°2002/20/ES odôvodnenie 38

Keďže členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele navrhovaného konania, menovite harmonizáciu a zjednodušenie predpisov týkajúcich sa elektronických komunikácií a podmienok pre povolenie sietí a služieb, a preto môžu byť lepšie dosiahnuté, z dôvodu rozsahu a účinkov pôsobenia, na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je vysvetlená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je vysvetlená v tomto článku, táto smernica nepresahuje nad rámec toho, čo je potrebné pre tieto ciele,

°2009/140/ES odôvodnenie 70

 nový

(54)Menšie zmeny práv a povinností sú také zmeny, ktoré sú najmä administratívnej povahy, nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a jednotlivých vlastníckych práv, a teda nemôžu spôsobiť pomernú výhodu iným podnikom.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

 nový

(55)Národné regulačné ð a iné príslušné ï orgány potrebujú zhromaždiť informácie od subjektov na trhu s cieľom účinného vykonávania svojich úloh. Tiež môže byť potrebné zhromažďovať Õ Ttakéto informácie môžu tiež byť zhromažďované v mene Komisie ð alebo BEREC ï , aby Komisia mohla  mohli Õ plniť svoje  príslušné Õ úlohy podľa práva spoločenstva  Únie Õ . Žiadosti o informácie by mali byť primerané a nemali by predstavovať pre podniky neprimerané bremeno. Informácie zhromaždené národnými regulačnými ð a inými príslušnými ï orgánmi by mali byť verejne dostupné, pokiaľ nejde o dôverné informácie podľa národných pravidiel o verejnom prístupe k informáciám a podľa vnútroštátneho práva a práva spoločenstva  Únie Õ o obchodnom tajomstve.

°2009/140/ES odôvodnenie 16

 nový

(56)V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých má operátor významný vplyv, a ktoré preto regulujú národné regulačné orgány. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť ð súlad s podmienkami súvisiacimi s právami na používanie, ï možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. ðInformácie týkajúce sa súladu s povinnosťami pokrytia súvisiacimi s právami na využívanie rádiového frekvenčného spektra sú kľúčové na zabezpečenie úplnosti geografických prieskumov týkajúcich sa zavádzania sietí, ktoré realizujú národné regulačné orgány. Z tohto hľadiska by mali byť schopné požadovať, aby boli informácie poskytované na rozčlenenej miestnej úrovni, primerane podrobnej na vykonanie geografického prieskumu sietí. ï 

°2002/20/ES odôvodnenie 28 (prispôsobené)

 nový

(57)Podrobenie poskytovateľov služieb oznamovacím a informačným povinnostiam ð Aby sa zmiernili ï  oznamovacie a informačné povinnosti Õ  pre poskytovateľov služieb Õ ð a sietí ï môže byť nepohodlné, ako pre podnik, tak aj pre spomenutý národný ð a príslušný ï orgán., Ttakéto povinnosti by preto mali byť primerané, objektívne oprávnené a obmedzené na to, čo je striktne  skutočne Õ potrebné. ð Malo by sa predísť najmä duplikácii požiadaviek na informácie zo strany príslušného orgánu a BEREC ï Nie je potrebné požadovať  a Õ systematickému a obvyklému dôkazu o súlade so všetkými podmienkami všeobecného povolenia alebo spojení s právami na používanie. Podniky majú právo ð by mali ï poznať účel, na ktorý  plánované použitie Õ sa použije  vyhľadávanej Õ informáciae, ktorú by mali poskytnúť. Poskytnutie informácie by nemalo byť podmienkou pre prístup na trh. Pre štatistické účely môže byť vyžadované oznámenie od poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb v prípadoch, keď prerušia činnosť.

°2002/20/ES odôvodnenie 29 (prispôsobené)

 nový

(58)Táto smernica by mala byť bez toho, aby sa to dotýkalo povinností  Povinnosti Õ členských štátov ohľadom poskytovania  poskytovať Õ akýchkoľvek informácií potrebných informácie na ochranu záujmov spoločenstva  Únie Õ v rámci kontextu medzinárodných dohôd. Táto smernica by mala byť použiteľná takisto podľa právnych predpisov,  ako aj oznamovacie povinnosti podľa právnych predpisov, Õ ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií, ako napríklad súťažné právo, bez toho, aby sa dotýkala akýchkoľvek oznamovacích povinností  by nemali byť dotknuté Õ .

°2002/21/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

 nový

(59)Informácie považované národným regulačným ð príslušným ï orgánom za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov spoločenstva  Únie Õ o obchodnom tajomstve ð a ochrane osobných údajov ï , môžu byť vymieňané len s Komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi ð a BEREC ï v prípade nevyhnutnej potreby takejto výmeny, s cieľom uplatňovania ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc. Vymieňať by sa mali len informácie relevantné a primerané účelu takejto výmeny.

 nový

(60)Elektronické komunikačné širokopásmové siete sú z hľadiska technológie, topológie, použitého média a vlastníctva čoraz viac rôznorodejšie a preto, aby bolo zavádzanie sietí účinné a zacielené na oblasti, kde je to potrebné, je v prípade regulačného zásahu nutné spoliehať sa na podrobné informácie a predpovede. Tieto informácie by mali zahŕňať plány týkajúce sa zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako aj významné aktualizácie alebo rozšírenia existujúcich metalických alebo iných sietí, ktoré nemusia zodpovedať žiadnym výkonnostným vlastnostiam, ako napr. zavedenie optického vlákna do skrine spojenej s aktívnymi technológiami ako vektorizácia. Úroveň podrobností a územná rozdrobenosť informácií, ktoré by národné regulačné orgány mali zhromažďovať, by sa mali riadiť osobitným regulačným cieľom a ten by mal zodpovedať regulačným účelom, ktorým slúži. Preto sa veľkosť územnej jednotky bude medzi jednotlivými štátmi tiež líšiť, v závislosti od regulačných potrieb v rámci osobitných vnútroštátnych okolností, a dostupnosti miestnych údajov. Je nepravdepodobné, že úroveň 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistiku (NUTS) bude vo väčšine prípadov dostatočne malou územnou jednotkou. Pri vykonávaní takejto úlohy by sa národné regulačné orgány mali riadiť pokynmi BEREC o osvedčených postupoch a takéto pokyny budú vychádzať z existujúcich skúseností národných regulačných orgánov pri vykonávaní geografických prieskumov pre zavádzanie sietí. Národné regulačné orgány by mali, pokiaľ ide o kvalitu služieb, mať možnosť sprístupniť koncovým používateľom nástroje, ktoré prispievajú k zlepšeniu informovanosti koncových používateľov o dostupných službách pripojenia.

(61)V prípade konkrétnych a presne vymedzených oblastí digitálneho vylúčenia, by národné regulačné orgány mali mať možnosť vyhlásiť výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom identifikovať podniky, ktoré chcú investovať do sietí s veľmi vysokou kapacitou. V záujme predvídateľných investičných podmienok by národné regulačné orgány mali byť schopné, spoločne s podnikmi vyjadrujúcimi záujem zaviesť vysokorýchlostné siete, využívať informácie o tom, či sa v danej oblasti realizujú alebo plánujú iné typy modernizácie sietí vrátane sietí s rýchlosťou sťahovania nižšou ako 100 Mbps.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

 nový

(62)Je dôležité, aby sa národné regulačné ð a iné príslušné ï orgány pred prijatím konečného rozhodnutia poradili o navrhovaných rozhodnutiach so všetkými zainteresovaným stranami ð , poskytli im vzhľadom na komplexnosť problematiky na predloženie svojich pripomienok dostatočný čas ï a zohľadnili ich pripomienky. Národné regulačné orgány by mali informovať Komisiu a ostatné národné regulačné orgány o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnúť im tak možnosť pripomienkovania, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni. Pre národné regulačné orgány je vhodné, aby sa so zainteresovanými stranami poradili o všetkých návrhoch opatrení ovplyvňujúcich obchodovanie medzi členskými štátmi. Prípady, kedy platia postupy uvedené v článku 6  24 Õ a 7  34 Õ sú definované v tejto smernici a špecifických smerniciach.

°2009/136/ES odôvodnenie 49 (prispôsobené)

(63)S cieľom odstrániť existujúce nedostatky v oblasti konzultácií so spotrebiteľmi a riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu, ako aj od poskytovateľov služieb, vykonáva výskum problémov týkajúcich sa spotrebiteľov, ako napríklad správania spotrebiteľov a mechanizmov zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

°2002/21/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

 nový

(64)V prípade sporu medzi podnikmi v jednom členskom štáte v oblasti, ktorej sa týka táto smernica alebo špecifické smernice, napríklad týkajúceho sa povinností prístupu a prepojenia alebo prostriedkov prenosu zoznamov účastníkov ð koncových používateľov ï mala by mať dotknutá strana, ktorá konala v dobrej viere no nedosiahla však dohodu, možnosť obrátiť sa na národný regulačný orgán s požiadavkou o urovnanie sporu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť rozhodnúť spor zúčastnených strán. Zásah národných regulačných orgánov pri riešení sporu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v členskom štáte, by mal sledovať zabezpečenie zhody s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo špecifických smerníc.

°2002/21/ES odôvodnenie 33 (prispôsobené)

 nový

(65)Okrem právnej pomoci podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Spoločenstva  Únie Õ je potrebný jednoduchý postup iniciovaný na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu, týkajúci sa vyriešenia cezhraničných sporov, ktoré nie sú v kompetencii jedného národného regulačného orgánu ð medzi podnikmi, ktoré poskytujú alebo sú oprávnené poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby v rôznych členských štátoch ï.

°2009/140/ES odôvodnenie 50

 nový

(66)Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený BEREC, je prijať vo vhodných prípadoch stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch ð vo svojich opatreniach, ktorými sa podniku ukladajú akékoľvek povinnosti alebo sa spor rieši iným spôsobom, plne zohľadniť všetky stanoviská prijaté BEREC ï stanoviská BEREC.

 nový

(67)Nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi pri organizovaní využívania frekvenčného spektra na ich území môže spôsobiť rozsiahle problémy s rušením a mať závažný vplyv na rozvoj digitálneho jednotného trhu. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa vyhli cezhraničnému a škodlivému rušeniu a pri riešení tejto problematiky navzájom spolupracovať. Na požiadanie jedného alebo viacerých členských štátov alebo Komisie by Skupine pre politiku rádiového frekvenčného spektra mala byť pridelená úloha podporovať potrebnú cezhraničnú koordináciu. Vychádzajúc z navrhovaného riešenia RSPG sa za určitých okolností môže, pokiaľ ide o definitívne vyriešenie cezhraničného rušenia alebo posilnenie koordinovaného riešenia, ktoré je v súlade s právnymi predpismi Únie a na ktorom sa dohodli v rámci bilaterálnych rokovaní dva alebo viaceré členské štáty, vyžadovať vykonávacie opatrenie.

(68)Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG) je poradná skupina Komisie na vysokej úrovni, ktorá bola vytvorená rozhodnutím Komisie 2002/622/ES 48 , aby prispievala k rozvoju vnútorného trhu a podporovala politiku rádiového frekvenčného spektra na úrovni Únie, zohľadňujúc pri tom ekonomické, politické, kultúrne, strategické, zdravotné a spoločenské aspekty, ako aj technické parametre. Mala by pozostávať z vedúcich orgánov, ktoré majú celkovú politickú zodpovednosť za strategickú politiku frekvenčného spektra. Komisii by mala poskytovať poradenstvo pri rozvíjaní strategických cieľov, priorít a plánov v oblasti politiky frekvenčného spektra. Malo by to pomôcť pri zvyšovaní viditeľnosti politiky frekvenčného spektra v rôznych oblastiach politiky EÚ a pomôcť pri zabezpečovaní medziodvetvovej súdržnosti na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie. Na požiadanie by mala poskytovať poradenstvo aj Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho by členské štáty mali využívať RSPG aj ako fórum na koordináciu plnenia svojich povinností týkajúcich sa rádiového frekvenčného spektra podľa tejto smernice a malo by zohrávať kľúčovú úlohu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre vnútorný trh, ako sú cezhraničná koordinácia alebo normalizácia. Mohli by sa vytvoriť technické alebo odborné pracovné skupiny s cieľom pomáhať pri plenárnych zasadnutiach, na ktorých zástupcovia členských štátov a Komisie na vysokej úrovni formujú strategickú politiku.

ê°2002/22/ES odôvodnenie 47 (prispôsobené)

 nový

(69)v súvislosti s konkurenčným prostredím by stanoviská dotknutých strán, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, mali byť zohľadňované národnými regulačnými orgánmi pri riešení problémov týkajúcich sa práv koncových používateľov. ð Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob na presadzovanie ich práv, najmä čo sa týka spotrebiteľov a malých podnikov. ï Mali by byť k dispozícii  V prípade spotrebiteľských sporov, Õ účinné ð , nediskriminačné a lacné ï postupy riešenia  na riešenie ich Õ sporov medzi spotrebiteľmi na jednej strane a podnikmi poskytujúcimi  s poskytovateľmi Õ verejne dostupné komunikačné služby na strane druhej  dostupných komunikačných elektronických služieb Õ ð sú už zabezpečené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ 49 , pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy a spotrebiteľ má pobyt a podnik má sídlo v rámci Únie. ï ð Keďže veľa členských štátov stanovilo okrem spotrebiteľov aj postupy na riešenie sporov pre koncových používateľov, na ktorých sa smernica 2013/11/EÚ nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov pre konkrétne odvetvie pre spotrebiteľov a keď ho členské štáty rozšíria, aj na ďalších koncových používateľov, najmä na mikropodniky a malé podniky ï Členské štáty by mali plne zohľadniť odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o princípoch, ktoré sa vzťahujú na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov 50 ; ðVzhľadom na hlboké odvetvové odborné znalosti národných regulačných orgánov by členské štáty mali národným regulačným orgánom umožniť, aby konali ako subjekt riešenia sporov, prostredníctvom samostatného subjektu v rámci tohto orgánu, ktorý by nemal podliehať žiadnym pokynom. Postupy na riešenie sporov podľa tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú spotrebiteľov, by mali podliehať požiadavkám na kvalitu stanoveným v hlave II smernice 2013/11/EÚ. ï 

°2009/140/ES odôvodnenie 72 (prispôsobené)

 nový

(70)Národné regulačné ð Príslušné ï orgány by mali mať možnosť podnikať účinné kroky na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania ð monitorovať a zabezpečovať dodržiavanie ï podmienok všeobecného povolenia alebo  a Õ práv na používanie, ð a najmä zabezpečiť efektívne a účinné využívanie frekvenčného spektra a dodržiavanie povinností súvisiacich s pokrytím a kvalitou služieb prostredníctvom ï vrátane právomoci ukladať účinné peňažné alebo správne sankcie  peňažných alebo správnych sankcií Õ ð vrátane súdnych príkazov odňatí práv na používanie ï v prípade porušenia uvedených podmienok. ð Podniky by mali príslušným orgánom poskytovať čo najpresnejšie a najúplnejšie informácie, aby im umožnili plniť ich úlohy dohľadu. S cieľom vyhnúť sa vytváraniu prekážok pri vstupe na trh, konkrétne prostredníctvom protikonkurenčného hromadenia, malo by sa zo strany členských štátov zlepšiť presadzovanie podmienok, ktoré sú súčasťou práv na využívanie frekvenčného spektra, a okrem národných regulačných orgánov by sa na tom mali zúčastňovať všetky príslušné orgány. Do podmienok presadzovania by sa malo začleniť uplatňovanie riešenia o využití alebo strate, aby sa vyvážila dlhodobá platnosť práv. Z tohto dôvodu by sa obchodovanie s frekvenčným spektrom a jeho prenájom mali považovať za modality, ktoré zabezpečujú účinné využívanie zo strany pôvodného držiteľa práv. S cieľom zabezpečiť právnu istotu, čo sa týka možného uplatnenia akýchkoľvek sankcií za nedostatočné využívanie frekvenčného spektra, mali by sa okrem iných vopred definovať prahové hodnoty využívania, z hľadiska času, kvantity alebo identity frekvenčného spektra. ï 

°2002/20/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

(71)Podmienky, ktoré sa môžu zlúčiť pripojiť k so všeobecným povolením  všeobecným povoleniam Õ a osobitnými  jednotlivým Õ právami na používanie, by sa mali obmedziť na také, ktoré sú presne  skutočne Õ potrebné na zabezpečenie súladnostiu s požiadavkami a záväzkami podľa práva spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s  a právnych predpisovÕ právom spoločenstva  Únie Õ .

°2002/21/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

 nový

(72)Každý subjekt dotknutý  Každá strana dotknutá Õ rozhodnutím národného regulačného ð príslušného ï orgánu by mala mať právo odvolať sa k orgánu nezávislému na zainteresovaných stranách ð a na akomkoľvek vonkajšom zásahu alebo politickom tlaku, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislé posúdenie záležitostí, ktoré sú mu predkladané. ï Týmto orgánom môže byť súd Okrem toho každý podnik, ktorý považuje vybavenie svojej žiadosti o udelenie práv na inštaláciu zariadení za postup, ktorý je v rozpore s princípmi stanovenými v tejto smernici, by mal mať oprávnenie odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu. Tento postup odvolania nemá  by nemal mať Õ dopad na rozdelenie kompetencií v národnom súdnom systéme a na práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. ð V každom prípade by členské štáty mali podrobiť takéto rozhodnutia účinnému súdnemu preskúmaniu. ï

ê°2009/140/ES odôvodnenie 14

 nový

(73)S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne, a najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Dočasné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia národného regulačného ð príslušného ï orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a keď to vyžaduje vyváženosť záujmov.

°2009/140/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

 nový

(74)Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Spoločenstva  Únie Õ mali uplatňovať spoločné normy Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci zhromažďovať informácie o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých regulačnými ð príslušnými ï orgánmi vo všetkých členských štátoch a odovzdávať tieto informácie Komisii ð a BEREC ï . ðTento mechanizmus by mal zabezpečiť, že Komisia alebo BEREC môžu získať od členských štátov znenie rozhodnutí a rozsudkov s cieľom vytvoriť databázu. ï

°2002/21/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

 nový

(75)Komisia by mala mať možnosť, po poradách s Komunikačným výborom ð po maximálnom zohľadnení stanoviska BEREC ï , vyžadovať od národného regulačného orgánu stiahnutie navrhovaného opatrenia, ak ide o definovanie relevantných trhov alebo možného určenia alebo neurčenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ak by takéto rozhodnutie vytvorilo prekážky jednotnému trhu alebo by nebolo kompatibilné s právom spoločenstva  Únie Õ a hlavne s cieľmi politiky, ktoré by mali plniť národné regulačné orgány. Tento postup nemá vplyv na notifikačný postup daný smernicou  stanovený v smernici Õ 98/34/ES2015/1535/EÚ a práva Komisie podľa zmluvy vzťahujúce sa k porušovaniu práva spoločenstva  Únie Õ .

°2009/140/ES odôvodnenie 17 (prispôsobené)

(76)Vnútroštátna konzultácia ustanovená v článku  24 Õ 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala uskutočniť pred konzultáciou na úrovni Spoločenstva  Únie Õ ustanovenou v článkoch 7  34 Õ a 7a  35 Õ uvedenej  tejto Õ smernice, aby v konzultácii na úrovni Spoločenstva  Únie Õ bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Spoločenstva  Únie Õ v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnej konzultácie.

°2009/140/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

(77)Je dôležité, aby sa regulačný rámec vykonal včas. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii podľa článku 7  34 Õ smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala stanoviť lehota, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota.

°2009/140/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

 nový

(78)Mechanizmus Spoločenstva  Únie Õ , ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a určenia operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na operátorov vzťahuje. Monitorovanie trhu Komisiou, a najmä sSkúsenosti s postupom  postupmi Õ podľa článku 7  a článku 7a Õ smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení, a to i v prípade podobných podmienok na trhu, by mohla oslabiť  oslabuje Õ vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia ð a BEREC by ï sa preto môže ð mali, v rámci svojich príslušných povinností,ï podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení prijatím odporúčaní  týkajúcich sa Õ k návrhomv opatrení predkladaným národnými regulačnými orgánmi. ð Okrem toho, v prípadoch, keď BEREC súhlasí s obavami Komisie, Komisia by mala mať možnosť národný regulačný orgán požiadať, aby návrh opatrenia stiahol. ï Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia a/alebo odporúčaní poradiť s BEREC.

°2009/140/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

(79)Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Spoločenstva  Únie Õ by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napr. v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti na účely racionalizácie postupov v niektorých prípadoch.

°2002/21/ES odôvodnenie 37 (prispôsobené)

 nový

(80)Od národných regulačných orgánov by mala byť vyžadovaná vzájomná spolupráca a spolupráca ð s BEREC ï a Komisiou transparentným spôsobom, aby bola zabezpečená jednotné uplatňovanie ustanovení tejto a špecifických smerníc  smernice Õ vo všetkých členských štátoch. Táto spolupráca by sa mohla realizovať, okrem iného, v Komunikačnom výbore alebo v skupine pozostávajúcej z európskych regulátorov. Členské štáty by mali rozhodnúť, ktoré orgány budú predstavovať národné regulačné orgány na účely tejto smernice a špecifických smerníc.

°2009/140/ES odôvodnenie 18

(81)Právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a BEREC zamerané na vnútorný trh.

°2002/21/ES odôvodnenie 38

(82)Opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi predstavujú opatrenia, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv, na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky pre jednotný trh. Medzi ne patria opatrenia, ktoré majú významný dopad na prevádzkovateľov alebo užívateľov v iných členských štátoch a obsahujú, okrem iného, opatrenia ovplyvňujúce ceny pre užívateľov v iných členských štátoch; opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku založeného v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu a najmä opatrenia ovplyvňujúce schopnosť ponúkať nadnárodné služby; a opatrenia ovplyvňujúce štruktúru trhu alebo prístup, ktoré majú spätný účinok na podniky v iných členských štátoch.

°2009/140/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(83)Pri skúmaní fungovania rámcovej  tejto Õ smernice a špecifických smerníc by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, stanovenej v článkoch 8 až 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a v článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť a doplniť alebo zrušiť.

°2002/21/ES odôvodnenie 40

Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by mali byť prijaté podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu 51 .

 nový

(84)Na základe ich celkových ekonomických znalostí a trhových poznatkov a objektívneho a technického charakteru ich posúdení a s cieľom zabezpečiť súlad s ich ostatnými úlohami regulácie trhu by národné regulačné orgány mali určiť prvky výberových konaní a podmienok súvisiacich s právami na využívanie frekvenčného spektra, ktoré majú najväčší vplyv na trhové podmienky a situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podmienok pre vstup a expanziu. To zahŕňa napr. parametre na ekonomické oceňovanie frekvenčného spektra v súlade s touto smernicou, špecifikáciu regulačných opatrení a opatrení na formovanie trhu, ako napríklad využívanie stropov frekvenčného spektra alebo rezervácie frekvenčného spektra alebo uloženie povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu, alebo spôsob, ako definovať rozsah podmienok pripojených k právam na používanie. Konvergentnejšie využívanie a definovanie takýchto prvkov by bolo podporené koordinačným mechanizmom, ktorým by BEREC, Komisia a národné regulačné orgány ostatných členských štátov paralelne s vnútroštátnou verejnou konzultáciou preskúmavali návrhy opatrení pred udelením práv na používanie zo strany členského štátu. Opatrenie, ktoré národný regulačný orgán určil, môže byť len časťou širšieho vnútroštátneho opatrenia, ktoré môže vo všeobecnosti pozostávať z udeľovania, obchodovania a prenájmu, trvania, obnovy alebo zmeny práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, ako aj z výberového procesu alebo podmienok súvisiacich s právami na používanie. Preto pri oznamovaní návrhu opatrenia môžu národné regulačné orgány poskytovať informácie o ostatných návrhoch vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa príslušného výberového procesu na obmedzovanie práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus partnerského preskúmania.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 24

(85)V prípadoch, keď bolo dohodnuté harmonizované pridelenie rádiových frekvencií pre konkrétne podniky na európskej úrovni, by členské štáty mali striktne uskutočňovať takéto dohody pri poskytovaní práv na používanie rádiových frekvencií z národného plánu použitia frekvencií.

(86)Členské štáty by sa mali nabádať, aby zvážili spoločné povolenia ako možnosť pri vydávaní práv na používanie v prípadoch, keď sa očakávané používanie vzťahuje na cezhraničné situácie.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 58

(87)Každé rozhodnutie na základe článku 19 ods.140 ods. 1 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať podrobnosti, ktoré bežne musia zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno primerane očakávať podobný účinok. Toto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu. 

ê°2002/21/ES odôvodnenie 29 (prispôsobené)

(88)Spoločenstvo  Únia Õ a členské štáty prevzali záväzky týkajúce sa noriem a regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb vo Svetovej obchodnej organizácii.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 30 (prispôsobené)

(89)Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni spoločenstva  Únie Õ na zabezpečenie interoperability na jednotnom trhu. Na národnej úrovni platia pre členské štáty ustanovenia smernice 98/34/ES2015/1535/EÚ. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/47/ES z 24. októbra 1995 o používaní noriem na prenos televíznych signálov 52 nenariaďovala žiadne špecifické požiadavky na systém prenosu digitálnej televízie alebo služby. Prostredníctvom „Digital Video Broadcasting Group“ vyvinuli subjekty na európskych trhoch rodinu televíznych prenosových systémov, ktoré boli normalizované Európskym inštitútom pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI) a stali sa odporúčaniami Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Každé rozhodnutie o povinnom vykonávaní takýchto noriem by malo nasledovať až po dôkladnej verejnej porade. Normalizačné postupy podľa tejto smernice nemajú vplyv na ustanovenia smernice 1999/5/ES, smernice Rady 73/23/EHS z 19. februára 1973 o elektrických priemyselných zariadeniach na používanie v určitých hraniciach napätia 53 a smernice Rady 89/336/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektromagnetickej kompatibility 54 smernice o rádiovom vybavení 2014/53/EÚ, smernice o nízkom napätí 2014/35/EÚ a smernica o elektromagnetickej kompatibilite 2014/30/EÚ.  

ê°2002/21/ES odôvodnenie 31

Interoperabilita digitálnych interaktívnych televíznych služieb a zariadení pre zdokonalenú digitálnu televíziu na spotrebiteľskej úrovni by sa mala podporovať s cieľom zabezpečenia voľného pohybu informácií, plurality médií a kultúrnej rozmanitosti. Spotrebitelia by mali mať možnosť prijímať, bez ohľadu na režim prenosu, všetky služby digitálnej televízie berúc do úvahy technologickú neutralitu, budúci technologický pokrok a potrebu podporovania nástupu digitálnej televízie a stav hospodárskej súťaže na trhoch služieb digitálnej televízie. Prevádzkovatelia platformy digitálnej interaktívnej televízie by sa mali snažiť o zavedenie otvoreného rozhrania API (aplikačné programové rozhranie), ktoré zodpovedá normám alebo špecifikáciám prijatými európskymi normalizačnými organizáciami. Prechod od existujúcich rozhraní API k novým otvoreným rozhraniam API by mal byť podporovaný a organizovaný napríklad pomocou memoranda o porozumení medzi všetkými významnými subjektami na trhu. Otvorené rozhrania API uľahčujú interoperabilitu, t. j. prenositeľnosť interaktívneho obsahu medzi mechanizmami doručovania a plnú funkčnosť tohto obsahu na rozšírených zariadeniach digitálnej televízie. Je však potrebné neobmedzovať funkčnosť prijímacích zariadení a chrániť ich pred zlomyseľnými útokmi, napríklad pred vírusmi.

ò nový

(90)Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, alebo obidvoch, by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti ich sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevatné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzická a environmentálna bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrola prístupu k sieťam a integrita sietí; pokiaľ ide o riešenie incidentov: postupy riešenia incidentov, nástroj na odhaľovanie incidentov, oznamovanie incidentov a súvisiaca komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégia kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek; a súlad s medzinárodnými normami.

(91)Vzhľadom na rastúci význam interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania je potrebné zabezpečiť, že tiež podliehajú príslušným bezpečnostným požiadavkám v súlade s ich špecifikami a hospodárskym významom. Poskytovatelia takýchto služieb by teda mali zabezpečiť úroveň bezpečnosti zodpovedajúcu stupňu rizika pre bezpečnosť elektronických komunikačných služieb, ktoré poskytujú. Vzhľadom na to, že interpersonálne komunikačné služby bez číslovania obyčajne nevykonávajú samotnú kontrolu nad prenosom signálom v sieťach, stupeň rizika sa v prípade takýchto služieb môže v niektorých aspektoch považovať za nižší, ako v prípade tradičných elektronických komunikačných služieb. Preto vždy, keď je to na základe samotného posúdenia oprávnené, bezpečnostné požiadavky pre interpersonálne komunikačné služby bez číslovania by mali byť menej prísne. V tomto kontexte by poskytovatelia mali byť schopní rozhodovať o opatreniach, ktoré považujú za vhodné na riadenie rizík pre bezpečnosť ich služieb. Rovnaký prístup by sa mal uplatniť mutatis mutandis na interpersonálne komunikačné služby, ktoré používajú čísla a ktoré nevykonávajú samotnú kontrola nad prenosom signálu.

(92)Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa zachovala integrita a dostupnosť verejných komunikačných sietí. Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny osvedčených postupov. Príslušné orgány by mali mať prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane právomoci požadovať informácie potrebné na posúdenie úrovne bezpečnosti sietí alebo služieb. Tiež by mali mať právomoc požadovať úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Ak je to potrebné, môžu im pomáhať jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) zriadené podľa článku 9 smernice (EÚ) 2016/1148/EÚ 55 . Predovšetkým od CSIRT možno požadovať, aby poskytli príslušným orgánom informácie o rizikách a incidentoch, ktoré ovplyvňujú verejné komunikačné siete a verejne dostupné elektronické komunikačné služby a odporučili spôsoby ich riešenia.

(93)V prípade, že sa poskytovanie elektronických komunikácií spolieha na verejné zdroje, ktorých využívanie podlieha osobitnému povoleniu, členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za jeho vydávanie právo ukladať poplatky s cieľom zabezpečiť optimálne využitie daných zdrojov, v súlade s postupmi plánovanými v tejto smernici. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemôžu členské štáty vyberať žiadne poplatky týkajúce sa poskytovania sietí a elektronických komunikačných služieb iné ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Z toho hľadiska by členské štáty mali mať ucelený prístup pri určovaní daných poplatkov, aby nespôsobili bezdôvodnú finančnú záťaž spojenú s postupom vydávania všeobecného povolenia alebo práv na používanie pre podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 32

 nový

(94)ðAby sa zabezpečilo optimálne využívanie zdrojov, poplatky by mali odzrkadľovať ekonomickú a technickú situáciu na príslušnom trhu, ako aj všetky ďalšie faktory určujúce ich hodnotu. Zároveň treba stanoviť poplatky takým spôsobom, ktorý umožňuje inováciu pri poskytovaní sietí a služieb, ako aj hospodársku súťaž na trhu. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby poplatky za práva na používanie boli založené na mechanizme, ktorý poskytuje primerané záruky na výsledky, pričom hodnota daných poplatkov je skreslená v dôsledku politík maximalizácie príjmov, protisúťažného ponukového konania alebo rovnocenného správania. ï  Okrem správnych poplatkov, poplatky za používanie môžu byť ukladané za používanie rádiových frekvencií a čísel ako nástroja na zabezpečenie optimálneho použitia takýchto zdrojov. Takéto poplatky by nemali prekážať rozvoju novátorských služieb a súťaže na trhu. Táto smernica je použiteľná bez toho, aby bol dotknutý účel, na ktorý sú použité poplatky na práva za používanie a ð práva na montáž zariadení ï . Takéto poplatky môžu byť napríklad používané na financovanie činností národných regulačných orgánov ð a príslušných orgánov ï, ktoré nemôžu byť pokryté správnymi poplatkami. Tam, kde v prípade súťažných alebo porovnávacích výberových postupov poplatky za práva na používanie rádiovýchého frekvencií ð frekvenčného spektra ï pozostávajú úplne alebo čiastočne z jednorázovej sumy, platobné úpravy by mali zabezpečiť, aby takéto poplatky v praxi neviedli k výberu na základe kritérií nesúvisiacich s cieľom zabezpečenia optimálneho použitia rádiovýchého frekvencií ð frekvenčného spektra ï . Komisia môže pravidelne zverejniť analýzy výkonnosti ð a iné vhodné pokyny ï , pokiaľ ide o najlepšie postupy pre pridelenie rádiovýchého frekvencií ð frekvenčného spektra ï , stanovenie čísel alebo poskytnutie práva prechodu.

 nový

(95)V súlade so svojou úlohou zabezpečovať optimálne využívanie rádiového frekvenčného spektra, poplatky spojené s právami na používanie rádiového frekvenčného spektra môžu ovplyvniť rozhodnutia o tom, či sa domáhať takýchto práv a používať zdroje rádiového frekvenčného spektra. Pri stanovovaní cien ako prostriedku na určenie minimálnej hodnoty zaručujúcej optimálne použitie by členské štáty mali zabezpečiť, aby takéto ceny, bez ohľadu na druh použitého výberového konania, zohľadňovali aj dodatočné náklady spojené so splnením podmienok na udelenie povolenia uložených s cieľom podporiť politické ciele, v prípade ktorých by sa odôvodnene neočakávalo, že budú splnené podľa bežných obchodných podmienok, ako sú napríklad podmienky územného pokrytia. Pri tom by sa mala zohľadniť aj situácia v oblasti hospodárskej súťaže na príslušnom trhu.

(96)Optimálne využívanie zdrojov rádiového frekvenčného spektra závisí od dostupnosti vhodných sietí a pridružených prostriedkov. Z tohto hľadiska by poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra a za práva na montáž zariadení mali zohľadňovať potrebu uľahčiť nepretržitý rozvoj infraštruktúry s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšie použitie zdrojov. Členské štáty by preto mali stanoviť modality na platby poplatkov za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra spojené so skutočnou dostupnosťou daného zdroja takým spôsobom, ktorý umožňuje investície potrebné na podporu takéhoto rozvoja. Dané modality by mali byť pred začiatkom postupov na udeľovanie práv na používanie frekvenčného spektra špecifikované objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom.

°2002/21/ES odôvodnenie 22

(97) Mala by byť zabezpečená existencia včasných, nediskriminačných a transparentných postupov udeľovania práv na inštaláciu zariadení, aby boli zaručené podmienky pre spravodlivú a efektívnu hospodársku súťaž. Táto smernica nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vyvlastnenia alebo využívania majetku, bežného vykonávania vlastníckych práv, bežného využívania verejných domén alebo princíp neutrality vzhľadom na pravidlá členských štátov, ktorými sa riadi systém vlastníctva majetku.

°2009/140/ES odôvodnenie 42

(98)Povolenia vydávané podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových sieťových prvkov. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môže preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práv vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Národné regulačné orgány by mali byť schopné koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich internetových stránkach príslušné informácie.

°2009/140/ES odôvodnenie 43 (prispôsobené)

 nový

(99)Je potrebné posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práv vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti operátora s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na zavádzanie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí ð a slúžiť verejnému zdraviu, verejnej bezpečnosti a spĺňať ciele urbanistického a územného plánovania ï . Národné regulačné ð Príslušné ï orgány by mali mať právomoc požadovať, aby držitelia  podniky, ktoré využívajú Õ práva na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, ð v špecifických oblastiach, kde si to dôvody všeobecného záujmu vyžadujú ï , takéto zariadenia alebo majetok používali spoločne (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) s cieľom podporovať efektívne investície do infraštruktúry a inovácie. ð Príkladom môžu byť prípady, kde je podložie silne preťažené alebo je potrebné prekonať prírodné prekážky. ï Takéto opatrenia spoločného používania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov za spoločné používanie zariadenia alebo majetku a malo by sa nimi zabezpečiť, aby bolo riziko rozdelené medzi dotknuté podniky primeraným spôsobom. Národné regulačné ð Príslušné ï orgány by mali mať ð z environmentálnych dôvodov alebo iných dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku ï najmä možnosť ukladať spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác ð z environmentálnych dôvodov alebo dôvodov verejného poriadku. Naopak, mali by to byť národné regulačné orgány, ktoré definujú pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné používanie zariadenia alebo majetku a zabezpečia, aby riziko bolo medzi dotknuté podniky rozdelené primeraným spôsobom. ï Vzhľadom na povinnosti uložené smernicou 2014/61/EÚ , Õ Ppríslušné orgány, najmä miestne orgány, by mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto vytvoriť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktorých súčasťou môžu byť postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie týkajúce sa príslušných verejných zariadení alebo majetku, ako aj o prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné používanie čo najviac uľahčilo.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 23

ð nový

Zdieľanie zariadení môže byť prínosom pre plánovanie miest, verejné zdravie alebo environmentálne aspekty a malo by byť podporované národnými regulačnými orgánmi na základe dobrovoľných dohôd. V prípadoch, keď podniky nemajú prístup k realizovateľným alternatívam, môže byť vhodné povinné zdieľanie zariadení alebo majetku. Zahŕňa okrem iného fyzické zdieľanie a zdieľanie vedení, budov, stožiarov, antén alebo anténnych systémov. Povinné zdieľanie zariadení alebo majetku by malo byť podnikom uložené len po dôkladnej verejnej porade.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 24

ð nový

(100)Ak sa od mobilných prevádzkovateľov požaduje spoločné používanie veží alebo stožiarov z dôvodov životného prostredia, takéto nariadené zdieľanie môže viesť k zníženiu úrovne maximálneho prenosového výkonu povoleného pre každého prevádzkovateľa z dôvodov verejného zdravia a toto naopak môže nútiť prevádzkovateľov k inštalácii ďalších prenosových miest na zabezpečenie celoštátneho pokrytia. ðPríslušné orgány by sa mali snažiť o zosúladenie daných environmentálnych dôvodov a dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia, s náležitým zohľadnením prístupu predbežnej opatrnosti stanoveného v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES. ï

°2002/20/ES odôvodnenie 29

Táto smernica by mala byť bez toho, aby sa to dotýkalo povinností členských štátov ohľadom poskytovania akýchkoľvek informácií potrebných na ochranu záujmov spoločenstva v rámci kontextu medzinárodných dohôd. Táto smernica by mala byť použiteľná takisto podľa právnych predpisov, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií, ako napríklad súťažné právo, bez toho, aby sa dotýkala akýchkoľvek oznamovacích povinností.

°2002/21/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

 nový

(101)Rádiové frekvencie sú ð Rádiové frekvenčné spektrum je obmedzeným verejným zdrojom s dôležitou verejnou a trhovou hodnotou. ï  Je Õ podstatným vstupom pre elektronické komunikačné  siete a Õ služby založené na bezdrôtovom prenášaní signálov a, ako také sa týkajú  týka Õ takýchto  sietí a Õ služieb, mali  malo Õ by byť preto ð účinne ï prideľované národnými regulačnými orgánmi podľa sústavy harmonizovaných cieľov a princípov riadiacich ich činnosť ako aj objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií, berúc do úvahy demokratické, sociálne, jazykové a kultúrne záujmy vzťahujúce sa k používaniu frekvencie  frekvencií Õ . Je dôležité, aby vymedzenie a pridelenie rádiových frekvencií bolo riadené čo najefektívnejšie. Prenos rádiových frekvencií môže byť účinným nástrojom zvýšenia efektívneho využívania spektra, pokiaľ existuje dostatočná ochrana verejného záujmu, najmä potreba zabezpečenia transparentnosti a regulačného dozoru nad takýmito prenosmi. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (Rozhodnutie o rádiovom spektre) 56 vytvára rámec pre harmonizáciu ð rádiového frekvenčného spektra ï rádiových frekvencií a opatrenia podniknuté podľa tejto smernice by mali sledovať uľahčenie realizácie prác podľa uvedeného rozhodnutia. 

ê°2009/140/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

ð nový

(102)Činnosti politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve  Únie Õ by mali byť bez toho, aby sa dotkli opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva  Únie Õ alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ , aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, a právom členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového frekvenčného spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany. ðKeďže využívanie frekvenčného spektra na vojenské a iné vnútroštátne účely verejnej bezpečnosti má vplyv na dostupnosť frekvenčného spektra na vnútornom trhu, mala by politika rádiového frekvenčného spektra zohľadňovať všetky odvetvia a aspekty politík Únie a vyvážiť ich príslušné potreby, a zároveň rešpektovať práva členských štátov. ï

 nový

(103)Zabezpečovanie všadeprítomného pripojenia v každom členskom štáte má zásadný význam pre ekonomický a spoločenský vývoj, účasť na verejnom živote a sociálnu a územnú súdržnosť. Keďže pripojenie sa pre európsku spoločnosť a blahobyt stáva neoddeliteľnou súčasťou, celoúnijné pokrytie by sa malo dosiahnuť tak, že sa na členské štáty spoľahne, že uložia primerané požiadavky na pokrytie, ktoré by mali byť prispôsobené každej oblasti zabezpečenej službou, ktorá je obmedzená proporcionálnou záťažou, s cieľom nebrániť jej zavedeniu zo strany poskytovateľov služieb. Pokrytie územia, ako aj pripojenie naprieč členskými štátmi, by mali byť maximálne spoľahlivé s cieľom podporovať vnútroštátne a cezhraničné služby a aplikácie ako napr. prepojené autá a elektronické zdravotníctvo. Aby sa zvýšila regulačná istota a predvídateľnosť investičných potrieb a zabezpečila proporcionálna a spravodlivá prepojiteľnosť pre všetkých občanov, uplatňovanie povinností týkajúcich sa pokrytia zo strany príslušných orgánov by sa malo koordinovať na úrovni Únie. Pri zohľadnení vnútroštátnych špecifík by takáto koordinácia mala byť obmedzená na všeobecné kritériá, ktoré sa majú použiť na definovanie a kontrolu posudzovania povinností týkajúcich sa pokrytia, ako je hustota obyvateľstva alebo topografické a topologické charakteristiky.

(104)K potrebe zabezpečiť, že občania nie sú vystavení elektromagnetickým poliam na úrovni, ktorá je škodlivá pre verejné zdravie, by sa malo pristupovať v celej Únii konzistentným spôsobom, s osobitným zreteľom na prístup predbežnej opatrnosti prijatý v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES 57 , s cieľom zabezpečiť konzistentné podmienky zavádzania.

(105) Harmonizácia spektra a koordinácia a regulácia zariadení podporená normalizáciou predstavujú komplementárnu potrebu, ktorá sa má úzko koordinovať, aby s podporou RSPG účinne splnili svoje spoločné ciele. Koordinácia medzi obsahom a načasovaním mandátov pre CEPT podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre a žiadosťami o normalizáciu normalizačným orgánom, ako Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, a to aj so zreteľom na parametre rádiových prijímačov, by mala uľahčiť zavedenie budúcich systémov, podporiť príležitosti spoločného používania frekvenčného spektra a zabezpečiť účinné riadenie frekvenčného spektra.

(106)Dopyt po rádiovom frekvenčnom spektre nie je vo všetkých častiach Únie rovnaký. V prípadoch, keď na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni nie je dostatočný dopyt po harmonizovanom pásme, členské štáty by mohli výnimočne povoliť alternatívne využívanie pásma, pokiaľ tento nedostatok pretrváva a za predpokladu, že alternatívne využívanie nemá vplyv na harmonizované využívanie uvedeného pásma inými členskými štátmi a skončí vtedy, keď sa dopyt po harmonizovanom využívaní obnoví.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 34 (prispôsobené)

ð nový

(107)Pružnosť správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru  sa stanovila Õ by sa mala zvýšiť prostredníctvom povolení dodržiavajúcich neutralitu technológie a služieb, aby si používatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušných vnútroštátnych plánoch na prideľovanie frekvencií v súlade s právom  Únie Õ Spoločenstva (ďalej len „zásady neutrality technológií a služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať,  len Õ ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 35 (prispôsobené)

(108)Obmedzenia zásady neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, aby sa zabezpečilo efektívne používanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ .

ê 2009/140/ES odôvodnenia 36 a 37 (prispôsobené)

(109)UPoužívatelia frekvenčného spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú prostredníctvom frekvenčného spektra ponúkať, s výhradou prechodných opatrení na zaobchádzanie s právami nadobudnutými v minulosti. Na druhej strane by sa mali umožniť opatrenia, ktoré vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a úmerné. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ , by výnimky nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ale namiesto toho by sa mali uprednostniť do tej miery, ako je to možné, aby v tom istom pásme mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie. Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 38

(110)Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie.

 nový

(111)Vo výnimočných prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú obmedziť slobodu poskytovať elektronické komunikačné siete a služby z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, členské štáty by mali vysvetliť dôvody takéhoto obmedzenia.

°2009/140/ES odôvodnenie 31

 nový

(112)Správa rádiových frekvencií ð rádiového frekvenčného spektra ï by sa mala vykonávať tak, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie by sa preto mala správne vymedziť, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu, ð aj so zreteľom na potrebu sieťových zariadení a zariadení koncových používateľov začleniť technológiu odolného prijímača. Doprava obsahuje silný cezhraničný prvok a jej digitalizácia prináša výzvy. Vozidlá (metro, autobus, autá, nákladné vozidlá, vlaky, atď.) sú stále viac autonómne a prepojené. Na jednotnom trhu EÚ cestujú vozidlá cez vnútroštátne hranica jednoduchšie. Pre bezpečnú a správnu prevádzku vozidiel a ich palubných komunikačných systémov majú zásadný význam spoľahlivá komunikácia a zabránenie škodlivému rušeniu.  ï

 nový

(113)S rastúcim dopytom po frekvenčnom spektre a novými odlišnými aplikáciami a technológiami, ktoré si vyžadujú pružnejší prístup a využívanie spektra, by členské štáty mali podporovať spoločné používanie frekvenčného spektra tak, že určia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení pre každý scenár a definujú pre ne vhodné a transparentné pravidlá a podmienky. Spoločné používanie frekvenčného spektra čoraz viac zabezpečuje jeho efektívne a účinné využívanie tak, že umožňuje niekoľkým nezávislým používateľom alebo zariadeniam prístup k rovnakému frekvenčnému pásmu v rámci rôznych druhov právnych režimov, aby sa mohli sprístupniť dodatočné zdroje frekvenčného spektra, zvýšiť efektívnosť využívania a uľahčiť novým používateľom prístup k frekvenčnému spektru. Spoločné používanie by mohlo byť založené na všeobecných povoleniach alebo bezlicenčnom používaní, čím sa za špecifických podmienok spoločného používania niekoľkým používateľom umožňuje prístup k rovnakému frekvenčnému spektru z rôznych geografických oblastí alebo v rôznych časových úsekoch a jeho využívanie. Môže byť tiež založené na individuálnych právach na používanie v súlade s dohodami, ako sú licencovaný spoločný prístup, kde všetci používatelia (existujúci používateľ a noví používatelia) súhlasia s podmienkami spoločného prístupu, pod dohľadom príslušných orgánov, takým spôsobom, aby sa zabezpečila minimálna zaručená kvalita rádiového prenosu. Pri povoľovaní spoločného používania v rámci rôznych režimov povoľovania by členské štáty nemali v rámci rôznych režimov povoľovania stanoviť pre takéto použitie príliš odlišné dĺžky trvania.

(114)S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a zachovať právnu istotu a investičnú stabilitu by členské štáty mali vopred definovať vhodné kritériá na určenie súladu s cieľom efektívneho používania frekvenčného spektra zo strany držiteľov práv pri plnení podmienok spojených s individuálnymi právami na používanie a všeobecným povoleniam. Zainteresované strany by mali byť zapojené do definovania takýchto podmienok a mali by byť informované transparentným spôsobom o tom, ako sa bude posudzovať splnenie ich povinností.

(115)S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať možnosť stanoviť práva na používanie frekvenčného spektra na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv.

(116)Spoločné používanie sieťovej infraštruktúry a v niektorých prípadoch spoločné používanie frekvenčného spektra môže umožniť účinnejšie používanie rádiového frekvenčného spektra a zabezpečiť rýchle zavádzanie sietí, hlavne v menej obývaných oblastiach. Pri definovaní podmienok, ktoré sa majú pripojiť k právam na používanie rádiového frekvenčného spektra, by príslušné orgány mali zvážiť aj povolenie formulárov spoločného používania alebo koordinácie medzi podnikmi s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo súlad s povinnosťami pokrytia, v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

(117)Trhové podmienky, ako aj relevantnosť a počet subjektov, sa môžu medzi členskými štátmi líšiť. Aj keď potreba a príležitosť pripojiť podmienky k právam na používanie rádiového frekvenčného spektra môže podliehať vnútroštátnym špecifikám, ktoré by mali byť dodržané, modality uplatňovania takýchto povinností by mali byť koordinované na úrovni EÚ prostredníctvom vykonávacích opatrení s cieľom zabezpečiť jednotný prístup k riešeniu podobných výziev v celej EÚ.

 2002/20/ES odôvodnenia 12 a 13 (prispôsobené)

 nový

(118)ð Požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu s možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi podporujú slobodu a spôsob poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, a uľahčujú tým aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. ï Táto smernica neovplyvňuje to, či rádiové frekvencie sú ð frekvenčné spektrum ï  je Õ pridelené priamo poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo právnickým osobám, ktoré používajú tieto siete alebo služby. Takéto právnické osoby môžu byť poskytovateliaľmi programu rádiového alebo televízneho vysielania. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na poskytnutie práv použitia pre rádiové frekvencie pre poskytovateľov služieb programov rádiového alebo televízneho vysielania, uskutočňovať ciele všeobecného záujmu v súlade s právom spoločenstva, postup pre pridelenie rádiových frekvencií by mal byť v každom prípade objektívny, jasný, nediskriminačný a primeraný. V súlade s precedentným právom súdneho dvora, akékoľvek národné obmedzenia práv zaručených článkom 49 zmluvy by mali byť objektívne oprávnené, úmerné a nepresahovať to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu, tak ako sú formulované členskými štátmi v súlade s právom spoločenstva. Zodpovednosť za súladnosť s podmienkami spojenými s právom používať rádiovú frekvenciu a príslušné podmienky spojené so všeobecným povolením by mal v každom prípade prevziať podnik, ktorému bolo poskytnuté právo na používanie rádiovej frekvencie ð rádiového frekvenčného spektra ï . ðUrčité povinnosti uložené vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb si môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií a postupov na udeľovanie práv na používanie frekvenčného spektra, aby sa splnil osobitný cieľ všeobecného záujmu vymedzený členskými štátmi v súlade s právom Únie. ï  Postup pre udeľovanie takéhoto práva by mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný. Judikatúrou Súdneho dvora sa požaduje, aby každé vnútroštátne obmedzenie práv zaručených článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo objektívne oprávnené, proporcionálne a nezachádzalo ďalej, ako je na dosiahnutie daných cieľov potrebné. Õ ð Okrem toho práva na používanie frekvenčného spektra udelené bez dodržania otvoreného postupu by sa nemali používať na iné účely, ako je cieľ všeobecného záujmu, na ktorý boli udelené. V takom prípade by zainteresované strany mali mať možnosť pripomienkovania v primeranom časovom období. ï. Ako súčasť postupu ð žiadosti o udeľovanie práv ï týkajúceho sa použitia pre poskytovanie práv používať rádiovú frekvenciu,  by Õ môžu členské štáty  mali Õ preveriť, či žiadateľ môže vyhovieť podmienkam, ktoré sa na takéto práva  k týmto právam majú vzťahovať Õ kladú. ðTieto podmienky by sa mali odzrkadliť v kritériá oprávnenosti stanovených objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začiatkom akéhokoľvek súťažného výberového postupu. ï Pre tento  Na Õ účely  uplatňovania týchto kritérií Õ, sa od žiadateľa môže požadovať, aby predložil potrebné informácie na preukázanie svojej schopnosti vyhovieť týmto podmienkam. Ak sa takéto informácie neposkytnú, môže sa žiadosť o právo na používanie rádiovej frekvencie zaodmietnuť.

 nový

(119)Členské štáty by pred udelením práva mali požadovať len overenie prvkov, ktoré môžu byť odôvodnene preukázané primerane obozretným žiadateľom, zohľadňujúc dôležitú verejnú a trhovú hodnotu rádiového frekvenčného spektra ako obmedzeného verejného zdroja. Nie je tým dotknutá možnosť následného overenia splnenia kritérií oprávnenosti, napr. prostredníctvom krokov v prípade, že kritériá nemohli byť splnené na začiatku. Aby sa zachovalo účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, členské štáty by nemali udeľovať práva v prípadoch, keď ich preskúmania naznačujú, že žiadatelia nie sú schopní spĺňať podmienky, bez toho, aby bola dotknutá možnosť uľahčenia časovo obmedzeného experimentálne využitia. Dostatočná dĺžka trvania povolení pre využívanie frekvenčného spektra by mala zvýšiť investičnú predvídateľnosť, aby sa prispelo k rýchlejšiemu zavedeniu sietí a lepším službám, ako aj stabilite na podporu obchodovania a prenájmu frekvenčného spektra. Pokiaľ je využívanie spektra povolené na neobmedzený čas, takáto dĺžka trvania by mala zohľadňovať sledované ciele a mala by byť dostatočná na uľahčenie návratnosti realizovaných investícií. Pokým dlhšie trvanie môže zabezpečiť investičnú predvídateľnosť, opatrenia na zabezpečenie účinného využívania rádiového frekvenčného spektra, ako napr. právomoc príslušného orgánu zmeniť alebo odňať právo v prípade nesúladu s podmienkami, ktoré sú spojené s právami na používanie, alebo uľahčenie obchodovateľnosti a prenájmu rádiového frekvenčného spektra, budú slúžiť na zabránenie neprimeraného akumulovania rádiového frekvenčného spektra a podporu väčšej pružnosti pri distribuovaní zdrojov frekvenčného spektra. Väčšie využívanie ročných poplatkov je tiež prostriedkom na zabezpečenie nepretržitého posudzovania využívania frekvenčného spektra zo strany držiteľa práv.

(120)Pri rozhodovaní či obnoviť už udelené práva na používanie rádiového frekvenčného spektra by príslušné orgány mali zohľadniť rozsah, do akého by obnova podporila ciele regulačného rámca a ďalšie ciele podľa vnútroštátneho práva a práva Únie. Každé takéto rozhodnutie by malo podliehať otvorenému, nediskriminačnému a transparentného postupu a malo by vychádzať z preskúmania, ako boli podmienky, ktoré sa vzťahujú na príslušné práva, splnené. Pri posudzovaní potreby obnoviť práva na používanie by členské štáty mali porovnať vplyv účinnejšieho využívania alebo inovačného nového využívania, ktoré sa môže dosiahnuť, ak by pásmo bolo otvorené novým používateľom, s vplyvom rozšírenia už priradených práv na hospodársku súťaž. Príslušné orgány ich môžu určiť tak, že umožnia len obmedzené rozšírenie s cieľom zabrániť vážnemu narušeniu stanoveného používania. I keď rozhodnutia či rozšíriť práva priradené pred uplatniteľnosťou tejto smernice by mali rešpektovať všetky pravidlá, ktoré sa už uplatňujú, členské štáty by mali tiež zabezpečiť, že nebudú mať vplyv na ciele tejto smernice.

(121)Pri obnove existujúcich práv na používanie by členské štáty mali, spolu s posudzovaním potreby obnoviť dané právo, preskúmať poplatky k nemu pripojené, aby sa zabezpečilo, že tieto poplatky budú naďalej podporovať optimálne používanie, zohľadňujúc okrem iného stav vývoja v oblasti trhu a technológií. Z dôvodov právnej istoty je vhodné, aby sa všetky úpravy existujúcich poplatkov založili na rovnakých zásadách ako sú zásady, ktoré sa uplatňujú pri udeľovaní nových práv na použitie.

(122)Účinné riadenie rádiového frekvenčného spektra sa môže zabezpečiť uľahčením stáleho účinného využívania frekvenčného spektra, ktoré už bolo priradené. S cieľom zabezpečiť držiteľom práv právnu istotu, možnosť obnovy práv na používanie by sa mala zvážiť v rámci vhodného časového obdobia pred uplynutím platnosti príslušných práv. V záujme nepretržitého riadenia zdrojov by príslušné orgány mali byť schopné vykonať takéto zváženie z vlastnej iniciatívy, ako aj v rámci odpovede na požiadavku od nadobúdateľa. Obnova práva na používania nemôže byť udelená proti vôli nadobúdateľa.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 39 (prispôsobené)

ð nový

(123)ð Prenos práv na používanie frekvenčného spektra môže predstavovať efektívny prostriedok účinného využívania frekvenčného spektra ï .V záujme pružnosti a efektívnosti ð a s cieľom umožniť ohodnotenie frekvenčného spektra zo strany trhu ï národné regulačné orgány môžu ð by členské štáty mali automaticky ï povoliť, aby používatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie ð frekvenčného spektra ï tretím stranám ð po dodržaní jednoduchého postupu a podľa podmienok, ktoré sa vzťahujú na takéto práva a pravidiel hospodárskej súťaže, pod dohľadom zodpovedných národných regulačných orgánov ï . Týmto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra. Vzhľadom na to, že národné regulačné orgány majú právomoc zabezpečovať účinné využívanie frekvenčného spektra ð S cieľom uľahčiť takéto prevody alebo prenájmy, pokiaľ sú dodržané harmonizačné opatrenia prijaté podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre ï , ð členské štáty ï  by Õ mali  tiež Õ by prijímať opatrenia na to, aby sa obchodovaním nenarušila hospodárska súťaž, ak frekvenčné spektrum zostane nevyužité ð zohľadniť aj požiadavky na oddelenie alebo diferenciáciu práv frekvenčného spektra alebo preskúmanie podmienok používania ï .

 nový

(124)O opatreniach prijatých špeciálne na podporu hospodárskej súťaže pri udeľovaní alebo obnovovaní práv na používanie rádiového frekvenčného spektra by mali rozhodovať národné regulačné orgány, ktoré majú potrebné ekonomické, technické a trhové poznatky. Podmienky priraďovania frekvenčného spektra môžu ovplyvniť situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch elektronických komunikácií a podmienky na vstup. Obmedzený prístup k frekvenčnému spektru najmä vtedy, keď je frekvenčné spektrum obmedzené, môže vytvoriť prekážku pre vstup alebo brzdiť investície, zavádzanie siete, poskytovanie nových služieb alebo aplikácií, inováciu a hospodársku súťaž. Nové práva na používanie vrátane tých získaných prevodom alebo prenájmom, a zavedenie nových pružných kritérií na využívanie spektra, môže tiež ovplyvniť existujúcu hospodársku súťaž. Ak sa nesprávne používa, určité podmienky použité na podporu hospodárskej súťaže, môžu mať iné účinky; napr. stropy frekvenčného spektra a vyhradené frekvenčné spektrá môžu spôsobiť umelé obmedzenie, povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu môžu neoprávnene obmedziť obchodné modely pri absencii trhovej sily a obmedzenia prevodov môžu brzdiť rozvoj sekundárnych trhov. Preto je na uloženie takých podmienok potrebný konzistentný a objektívny test hospodárskej súťaže a mal by sa dôsledne využívať. Použitie takýchto opatrení by preto malo vychádzať z dôkladného a objektívneho posúdenia trhu a jeho podmienok hospodárskej súťaže zo strany národných regulačných orgánov.

(125)Vychádzajúc zo stanovísk RSPG prijatie spoločného termínu pri povoľovaní používania pásma, ktoré bolo harmonizované podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre, môže byť potrebné, aby sa zabránilo cezhraničným rušeniam a prospešné na zabezpečenie využitia plného potenciálu súvisiacich opatrení pre technickú harmonizáciu pre trhy so zariadeniami a pre zavedenie elektronických komunikačných sietí a služieb s veľmi vysokou kapacitou. V snahe významne prispieť k cieľom tohto rámca a uľahčiť koordináciu by stanovenie takýchto spoločných termínov malo byť predmetom vykonávacích aktov Komisie.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 21 a 22 (prispôsobené)

ð nový

(126)V prípadoch kde dopyt pre  po Õ  pásme Õ rádiového frekvencie v špecifickom rozsahu  frekvenčného spektra Õ presahuje ich  jeho Õ dostupnosť, ð a v dôsledku toho členský štát dospeje k záveru, že práva na používanie sa musia obmedziť ï, by mali  by sa Õ byť dodržiavané  uplatňovať Õ primerané a jasné  transparentné Õ postupy pre  pridelenie   udeľovanie Õ takýchto frekvencií  práv Õ s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii a optimalizovať použitie týchto  daného Õ obmedzenýchého zdrojova. ð Takéto obmedzenie môže byť oprávnené, proporcionálne a založené na dôkladnom posúdení trhových podmienok, pričom náležite zohľadňuje celkové výhody pre používateľov a ciele vnútroštátneho a vnútorného trhu. Ciele, ktorými sa riadi každý postup obmedzenia, by mali byť jasne definované vopred. Pri výbere najvhodnejšieho výberového konania v súlade s koordinačnými opatreniami prijatými na úrovni Únie by mali členské štáty včas a transparentne konzultovať oprávnenie, ciele a podmienky postupu so všetkými zainteresovanými stranami. ï Členské štáty môžu používať okrem iného súťažne orientované alebo komparatívne  výberové Õ postupy výberu  na Õ pri prideleníie rádiovýchého frekvencií ð frekvenčného spektra ï ako aj  alebo na Õ čísela s výnimočnou ekonomickou hodnotou. Pri realizácii takých postupov by mali národné regulačné orgány zohľadňovať ustanovenia článku 8 ð ciele tejto smernice ï . ðAk členský štát zistí, že v rámci pásma môžu byť prístupné ďalšie práva, mal by začať príslušný postup. ï

ê°2002/20/ES odôvodnenie 23

Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť pri stanovení kritérií pre postupy súťažného alebo porovnávacieho výberu, aby ciele uvedené v článku 8 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica) boli splnené. Preto by nebolo v rozpore s touto smernicou, ak uplatnenie objektívnych, nediskriminačných a primeraných výberových kritérií na podporu rozvoja súťaže by mali účinok vylúčenia určitých podnikov z postupu súťažného alebo porovnateľného výberu pre konkrétnu rádiovú frekvenciu. Členský štát môže zistiť, že v pásme sa môžu sprístupniť ďalšie práva. V tom prípade by mal začať proces sprístupnenia takýchto práv.

 nový

(127)Masívny nárast dopytu po rádiovom frekvenčnom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú rádiové miestne počítačové siete (RLAN) a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným operátorom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové frekvenčné spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používali súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom v rámci limitov svojich vlastných predplatených internetových služieb by sa nemalo brániť, aby prístup k svojej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového frekvenčného spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Preto by sa mali nepotrebné obmedzenia zavádzania a prepojenia prístupových bodov RLAN tiež odstrániť. Verejné orgány alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napr. na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Okrem toho, poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu (ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore) môže podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam alebo požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo služieb alebo povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti článku 12 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode 58 . Ďalšie nové technológie ako sú LiFi, ktoré doplnia vybavenie súčasného rádiového frekvenčného spektra RLAN a bezdrôtový prístupový bod bude obsahovať optické viditeľné na svetle založené prístupové body a povedie k hybridným miestnym sieťam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

(128)Keďže bezdrôtové prístupové body s malým dosahom a nízkym výkonom sú veľmi malé a využívajú nenápadné zariadenia podobné domácim RLAN smerovačom a vzhľadom na ich pozitívny vplyv na používanie frekvenčného spektra a vývoj v oblasti bezdrôtovej komunikácie, ich technické vlastnosti, ako napr. výkon, by mali byť špecifikované na úrovni Únie proporcionálne z dôvodu miestneho zavedenia a ich použitie by malo podliehať len všeobecným povoleniam - s výnimkou RLAN, ktorá by nemala podliehať žiadnej požiadavke na povolenie nad rámec tej, ktorá je potrebná na využívanie rádiového frekvenčného spektra - a všetky doplnkové obmedzenia v rámci individuálneho plánovania alebo ďalšie povolenia by sa mali obmedziť v čo najväčšom rozsahu. 

°2002/19/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(129)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) 59 ustanovuje ciele regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby v spoločenstve, vrátane pevných a mobilných telekomunikačných sietí, káblových televíznych sietí, sietí používaných na zemské vysielanie, satelitných sietí a sietí Internet používaných na prenos hlasu, faxu, údajov alebo obrázkov. Takéto siete môžu povoliť členské štáty podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o oprávnení pre elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení) 60 alebo podľa predchádzajúcich regulačných opatrení. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú , pokiaľ ide o prístup a prepojenie, Õ na siete používané na poskytovanie verejne dostupných komunikačných služieb. Táto smernica sa týka prístupu a prepojenia medzi poskytovateľmi služieb. Pre neverejné siete nevyplývajú povinnosti  prístupu alebo prepojenia Õ podľa tejto smernice, okrem prípadov, keď pri využívaní prístupu k verejným sieťam môžu podliehať podmienkam stanoveným členskými štátmi;

°2002/19/ES odôvodnenie 2

Služby poskytujúce možnosti, ako je ponuka predaja balíka zvukového alebo televízneho vysielania, nie sú predmetom regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby.

ê°2002/19/ES odôvodnenie 3 (prispôsobené)

 nový

(130)pojem „prístup“ má viac významov a je preto potrebné presne vymedziť použitie tohto pojmu v tejto smernici bez toho, aby bolo dotknuté použitie v iných opatreniach spoločenstva  Únie Õ . Operátor môže vlastniť základnú sieť alebo zariadenia, alebo môže ich časť alebo všetky prenajímať;

°2002/19/ES odôvodnenie 5

 nový

(131)na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa medzi sebou na režime prístupu a prepojenia, hlavne v cezhraničných dohodách podľa súťažných pravidiel zmluvy. V súvislosti s dosiahnutím efektívnejšieho skutočne celoeurópskeho trhu, s účinnou hospodárskou súťažou, väčším výberom konkurenčných služieb pre zákazníkov ð koncových používateľov ï , by mali podniky prijímajúce žiadosti o prístup alebo prepojenie ð od iných podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu s cieľom poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby verejnosti ï , také dohody uzatvárať v zásade na konkurenčnej báze a rokovať a dohodnúť sa na nich v dobrej viere;

°2002/19/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

 nový

(132)na trhoch, kde pretrvávajú veľké rozdiely v pozícii pri rokovaniach medzi jednotlivými podnikmi a kde sa niektoré podniky spoliehajú na infraštruktúru poskytnutú inými subjektami na dodávanie svojich služieb, je primerané vytvoriť rámec na zabezpečenie účinných funkcií trhov. Národné regulačné orgány by mali mať právomoci ktorými by, v prípade zlyhania obchodných rokovaní, zabezpečili primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb v záujme koncových používateľov. Môžu najmä zabezpečiť prepojenie koniec-koniec uložením primeraných povinností podnikom ð , ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a ï kontrolujú prístup koncových používateľov. Kontrola prístupových prostriedkov môže znamenať vlastníctvo alebo kontrolu fyzických vedení ku koncovým užívateľom Ö používateľom Õ (pevným alebo mobilným) a/alebo schopnosť meniť alebo rušiť národné čísla alebo čísla potrebné na prístup ku koncovým bodom siete koncových užívateľov Ö používateľov Õ . Takýto prípad môže nastať vtedy, keď by napríklad operátori siete bezdôvodne obmedzili koncovým používateľom možnosť výberu prístupu k internetovým portálom a službám;

 nový

(133)Vzhľadom na zásadu nediskriminácie by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby sa všetci operátori, bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, či už sú vertikálne integrovaní alebo oddelení, za primeraných podmienok mohli prepojiť s cieľom poskytovať prepojenie koniec-koniec a prístup ku globálnemu internetu.

°2002/19/ES odôvodnenie 7

(134)vnútroštátne právne alebo správne opatrenia, ktoré spájajú okolnosti a podmienky prístupu alebo prepojenia s činnosťami subjektu usilujúceho o prepojenie a hlavne s úrovňou jeho investícií do infraštruktúry siete a nie s poskytovaným prístupom alebo službami môžu spôsobiť narušenie trhu a nemusia byť preto v súlade s konkurenčnými pravidlami;

°2002/19/ES odôvodnenie 8

 nový

(135)operátori siete, ktorí kontrolujú prístup k svojim zákazníkom, tak konajú na základe jednoznačných čísel alebo adries vybraných z verejného rozsahu číslovania alebo adresovania. Ostatní operátori siete musia byť schopní zabezpečiť volanie týmto zákazníkom a potrebujú byť preto vzájomne priamo alebo nepriamo prepojení. Existujúce ð Je preto vhodné stanoviť ï práva a povinnosti k rokovaniu o vzájomnom prepojení by sa mali preto dodržať. Je tiež primerané zachovať povinnosti stanovené v minulosti v smernici 95/47/ES, ktoré vyžadujú plne elektronické komunikačné siete, používané na šírenie televíznych služieb a otvorené pre verejnosť, aby sa mohli šíriť služby a programy v širokouhlom formáte a aby boli používatelia schopní prijímať takéto programy vo formáte, v akom sú prenášané;

ê 2002/19/ES odôvodnenie 9

(136)interoperabilita znamená prospech pre koncových používateľov a je dôležitým cieľom tohto regulačného rámca. Podpora interoperability je jedným z cieľov národných regulačných orgánov, ako to stanovuje tento regulačný rámec, ktorý tiež zabezpečuje vydanie zoznamu noriem a/alebo špecifikácií týkajúcich sa poskytovania služieb, technických rozhraní a/alebo funkcií sietí zo strany Komisie ako základu podpory harmonizácie v elektronických komunikáciách. Členské štáty by mali podporovať používanie uverejnených noriem a/alebo špecifikácií v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb a na zlepšenie slobodnej voľby pre používateľov;

 nový

(137)Súčasné prepojenie koniec-koniec a prístup k tiesňovým službám závisí od toho, či koncoví používatelia prijmú interpersonálne komunikačné služby s číslovaním. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť účinné prepojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi a účinný prístup k tiesňovým službám.

(138)V prípade, že sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia si môže vyžiadať správu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členských štátov podľa faktov. Na základe správy BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány mali zvážiť, môže prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany národných regulačných orgánov a to najmä opatrenia uložiť povinné používanie noriem alebo špecifikácií na všetkých alebo konkrétnych poskytovateľov. Termíny „európske normy“ a „medzinárodné normy“ sú definované v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 61 .Národné regulačné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec alebo prístup k tiesňovým službám, a ak je, uložiť proporcionálne povinnosti v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie.

(139)V situáciách, keď podniky nemajú prístup k realizovateľným alternatívam nereplikovateľných aktív do prvého distribučného bodu, by mali byť národné regulačné orgány splnomocnené uložiť povinnosti prístupu všetkým operátorom bez toho, aby bol dotknutý ich vplyv na príslušnom trhu. V tomto ohľade by národné regulačné orgány mali zohľadniť všetky technické a ekonomické bariéry budúcej replikácie sietí. Samotný fakt, že viac ako jedna takáto infraštruktúra už existuje, by sa nemal nevyhnutne interpretovať tak, že to znamená, že jej aktíva sa môžu zopakovať. Prvý distribučný bod by sa mal identifikovať odkazom na objektívne kritériá.

(140)To by mohlo byť dôvodom na rozšírenie povinností poskytovania prístupu k elektroinštaláciám a káblom za prvý sústreďovací bod v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, pričom sa takéto povinnosti obmedzia na body, ktoré sú ku koncovým používateľom čo najbližšie, v prípadoch, keď sa preukáže, že replikácia by za prvý sústreďovacím bodom nebola možná.

(141)Aby sa dosiahol súlad so zásadou proporcionality, môže byť v takýchto prípadoch pre národné regulačné orgány vhodné vyňať určité kategórie vlastníkov alebo podnikov, alebo obidve, z povinností siahajúcich za prvý distribučný bod z toho dôvodu, že by povinnosť prístupu, ktorá nie je založená na významnom vplyve na trhu, predstavovala riziko ohrozenia ich ekonomického odôvodnenia nedávno zavedených sieťových prvkov. Štrukturálne oddelené podniky by takýmto povinnostiam prístupu nemali podliehať v prípade, že ponúkajú účinný alternatívny prístup na obchodnej báze k sieti s veľmi vysokou kapacitou.

(142)Spoločné používanie pasívnej alebo aktívnej infraštruktúry použitej pri poskytovaní bezdrôtových elektronických komunikačných sietí, alebo spoločné zavedenie takýchto infraštruktúr, v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, môže byť obzvlášť užitočné na maximalizáciu pripojenia s veľmi vysokou kapacitou v celej Únii, najmä v oblastiach s menšou hustotou obyvateľstva, kde je replikácia nepraktická a koncoví používatelia riskujú, že o takéto pripojenie prídu. Národné regulačné orgány by vo výnimočných prípadoch mali mať možnosť vynútiť si takéto spoločné používanie alebo spoločné zavedenie či lokalizovaný prístup k roamingu, v súlade s právnymi predpismi Únie, ak preukážu výhody takéhoto spoločného používania alebo prístupu z hľadiska prekonávania značných prekážok replikácie alebo riešenia inak závažných obmedzení výberu, ktorý majú koncoví používatelia, alebo kvality služieb alebo obidvoch, alebo územného pokrytia, pri zohľadnení niekoľkých prvkov a to najmä potreby zachovať stimuly na zavedenie infraštruktúry.

°2009/140/ES odôvodnenie 65

(143)Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti operátorom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojenie koniec-koniec alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi.

°2002/19/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

 nový

(144)samotné pravidlá hospodárskej súťaže nemusia stačiť na zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a plurality médií v oblasti digitálnej televízie. Smernica 95/47/ES poskytla počiatočný regulačný rámec pre vznikajúci priemysel digitálnej televízie, ktorý je potrebné dodržiavať, vrátane konkrétneho záväzku poskytnúť spravodlivý podmienený prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok tak, aby sa zabezpečila dostupnosť širokého výberu programov a služieb. Technologický vývoj a rozvoj trhu vytvárajú potrebu prehodnotenia  preskúmania Õ týchto povinností ð poskytovať podmienečný prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok ï na regulačnej báze, buď členskými štátmi na národných trhoch, alebo Komisiou na úrovni spoločenstva  Únie Õ , a to najmä preto, aby sa zistilo, či existuje dôvod na rozšírenie povinností nových ústrední ako sú  na Õ elektronické programové príručky (EPG – electronic programme guides) a rozhrania aplikačného programu (API – application program interfaces), v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu pre koncových užívateľov k špecifikovaným službám digitálneho vysielania. Členské štáty môžu špecifikovať služby digitálneho vysielania, ku ktorým musí byť prístup koncových užívateľov zabezpečený právnymi, regulačnými alebo administratívnymi prostriedkami, ktoré považujú za potrebné;

°2002/19/ES odôvodnenie 11

(145)členské štáty môžu tiež povoliť svojim národným regulačným orgánom prehodnotenie povinností týkajúcich sa podmieneného prístupu k službám digitálneho vysielania, aby pomocou analýzy trhu posúdili, či je potrebné rušiť alebo meniť podmienky pre operátorov, 1 ktorí nemajú významný vplyv na relevantnom trhu. Takéto zrušenie alebo zmena nesmie nepriaznivo ovplyvniť prístup pre koncových používateľov k takýmto službám alebo perspektívy efektívnej hospodárskej súťaže;

°2002/19/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu existujúcich dohôd a vylúčiť právne vákuum je potrebné zabezpečiť, aby boli povinnosti pre prístup a prepojenie stanovené podľa článkov 4, 6, 7, 8, 11, 12 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) 62 , povinnosti týkajúce sa osobitného prístupu podľa článku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/10/ES z 26. februára 1998 o uplatňovaní služieb otvorenej siete (ONP) na hlasové telefonovanie a o univerzálnej službe pre telekomunikácie v súťažnom prostredí 63  a povinnosti týkajúce sa poskytovania prenosovej kapacity prenajatých vedení podľa smernice Rady 92/44/EHS z 5. júna 1992 o uplatňovaní princípov otvorenej siete na prenajaté vedenia 64  prioritne prevedené do nového regulačného rámca, aby však zároveň prešli neodkladným prehodnotením na základe súčasných podmienok na trhu. Takéto prehodnotenie by sa malo týkať tiež organizácií obsiahnutých nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke 65 ;

°2002/19/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

Prehodnotenie by sa malo vykonať pomocou ekonomickej analýzy trhu založenej na metodológii súťažného práva. Cieľom je postupné ex ante zredukovanie budúcich pravidiel špecifických pre tento sektor s postupujúcim rozvojom hospodárskej súťaže na trhu. Tento postup však zohľadňuje tiež prechodné problémy na trhu ako napríklad problémy týkajúce sa medzinárodného roamingu a možnosti nových problémov vznikajúcich ako dôsledok technologického rozvoja, čo si môže vyžiadať reguláciu ex ante napríklad v oblasti sietí so širokopásmovým prístupom. Je celkom možné, že sa hospodárska súťaž bude rozvíjať rôznou rýchlosťou v rôznych segmentoch trhu a v jednotlivých členských štátoch a národné regulačné orgány by mali byť schopné zmierniť regulačné záväzky na trhoch, na ktorých súťaž zabezpečuje požadované výsledky; aby sa dosiahlo podobné zaobchádzanie s trhovými subjektami v rôznych členských štátoch, Komisia by mala byť schopná zabezpečiť harmonizované uplatňovanie ustanovení tejto smernice. Národné regulačné orgány a národné orgány poverené implementáciou súťažných pravidiel by mali v prípade potreby koordinovať svoje kroky pri zabezpečení najprimeranejších prostriedkov zásahu. Spoločenstvo a členské štáty prijali záväzky týkajúce sa prepájania telekomunikačných sietí v rámci dohody Svetovej obchodnej organizácie o základných telekomunikáciách a tieto záväzky je potrebné dodržiavať;

°2002/19/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

Smernica 97/33/ES ustanovila rozsah povinností uložených podnikom s významným vplyvom na trhu, a to transparentnosť, nediskrimináciu, oddelenie účtovníctva, kontrolu prístupu a ceny vrátane nákladovej orientácie. Tento rozsah možných záväzkov by sa mal dodržiavať, zároveň by sa však mali určiť ako maximálne záväzky, ktoré je možné uplatniť na podniky, aby sa zabránilo nadmernej regulácii. Výnimočne, s cieľom splniť medzinárodné záväzky alebo právo spoločenstva, môže byť oprávnené uloženie povinností v oblasti prístupu a prepojenia všetkým trhovým subjektom, ako napríklad v súčasnosti v systémoch podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie;

ê°2002/21/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

 nový

(146)Za určitých okolností existuje potreba povinností ex-ante s cieľom rozvoja  konkurenčného trhu Õ súťaže na trhu, ð ktorého podmienky podporujú zavádzanie a používanie prepojiteľnosti s veľmi vysokou kapacitou a maximalizáciu výhod pre koncových používateľov ï. Definícia významného vplyvu na trhu daná v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) 66 sa ukázala ako účinná v počiatočných fázach otvárania trhu ako prah pre povinnosti ex-ante, teraz sa však musí prispôsobiť komplexnejším a dynamickejším trhom. Z tohto dôvodu je definícia uvádzaná v tejto smernici  je Õ ekvivalentná s pojmom dominancie, ako je definovaný v precedentnom práve  judikatúre Õ Súdneho dvora a Súdu prvej inštancie Európskych spoločenstiev.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 26

(147)V prípade dvoch alebo viacerých podnikov môže byť zistené využívanie dominantného postavenia na trhu nielen tam, kde existuje štrukturálne alebo iné prepojenie medzi týmito podnikmi ale aj vtedy, keď štruktúra príslušného trhu vedie ku koordinovaným vplyvom, t. j. podporuje spoločné alebo súbežné protikonkurenčné správanie na trhu.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 27 (prispôsobené)

ð nový

(148) Je dôležité, aby sa povinnosti ex-ante ukladali len ð na veľkoobchodný trh ï v prípadoch neúčinnej hospodárskej súťaže, t. j. na trhoch, kde existuje jeden alebo viaceré podniky s významným vplyvom na trhu ð , s cieľom zabezpečiť udržateľnú konkurenciu na súvisiacom maloobchodnom trhu ï, a keď nie sú opravné prostriedky vnútroštátneho práva a súťažného práva Spoločenstva  Únie Õ  v oblasti hospodárskej súťaže Õ dostatočné na vyriešenie problému. Je preto potrebné, aby Komisia v súlade s princípmi súťažného práva  v oblasti hospodárskej súťaže Õ pre národné regulačné orgány vypracovala pokyny na úrovni spoločenstva  Únie Õ , v súlade s princípmi súťažného práva, ktoré budú slúžiť pre národné regulačné orgány pri hodnotení účinnosti hospodárskej súťaže na danom trhu a pri hodnotení významného vplyvu na trhu. Národné regulačné orgány by mali analyzovať, či v danom výrobku alebo službe existuje efektívna hospodárska súťaž v danej geografickej oblasti, ktorou môže byť celé územie alebo časť územia členského štátu alebo susediace časti územia členských štátov posudzované spolu. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže by mala zahŕňať analýzu o tom, či na danom trhu bude perspektívne hospodárska súťaž alebo či pretrváva nedostatočne efektívna hospodárska súťaž. Tieto pokyny  by Õ sa budú  mali Õ venovať aj problematike novo vznikajúcich trhov, kde má vedúci subjekt na trhu de facto významný vplyv, nemali by sa však naň vzťahovať neprimerané povinnosti. Komisia by mala pravidelne prehodnocovať  preskúmavať Õ uvedené pokyny, ð najmä pri príležitosti preskúmania súčasných právnych predpisov s ohľadom na vývoj judikatúry, ekonomické myslenie a skutočnú trhovú prax s cieľom ï aby zabezpečilať ich primeranosť pre rýchlo sa rozvíjajúci trh. Národné regulačné orgány budú potrebovať vzájomnú spoluprácu v prípade nadnárodného charakteru relevantného trhu.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 28 (prispôsobené)

(149)Pri určovaní prípadného významného vplyvu podniku na špecifickom trhu by mali národné regulačné orgány konať v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ a čo najviac zohľadňovať pokyny Komisie  týkajúce sa trhovej analýzy a posúdenia významného vplyvu na trhu Õ .

ò nový

(150)Národné regulačné orgány by mali vymedziť geografické trhy na svojom území, a prihliadať pritom na odporúčanie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb prijaté v súlade s touto smernicou a na vnútroštátne a miestne okolnosti. Preto by národné regulačné orgány mali aspoň analyzovať trhy, ktoré sú uvedené v danom odporúčaní vrátane tých trhov, ktoré sú uvedené, ale nie sú už viac regulované v špecifickom vnútroštátnom alebo miestnom kontexte. Národné regulačné orgány by mali tiež analyzovať trhy, ktoré nie sú uvedené v danom odporúčaní, ale sú regulované v rámci územia ich jurisdikcie na základe predchádzajúcich trhových analýz, alebo iné trhy, ak majú dostatočné dôvody sa domnievať, že mohli prejsť testom troch kritérií stanovenom v tejto smernici.

(151)Nadnárodné trhy sa môžu vymedziť, keď je to pomocou definície geografického trhu oprávnené, pri zohľadnení všetkých faktorov v oblasti dodávky a dopytu v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. BEREC je najvhodnejším orgánom na vykonanie takejto analýzy, pretože pri definovaní trhov na vnútroštátnej úrovni čerpá z rozsiahlych kolektívnych skúseností národných regulačných orgánov. Ak sú nadnárodné trhy definované a regulačný zásah je oprávnený, príslušné národné regulačné orgány by mali spolupracovať pri hľadaní vhodnej regulačnej odpovede vrátane procesu oznamovania Komisii. Rovnakým spôsobom môžu spolupracovať v prípade, keď nadnárodné trhy nie sú identifikované, ale na ich územiach sú trhové podmienky dostatočne homogénne na to, aby využili koordinovaný regulačný prístup, napr. pokiaľ ide podobné náklady, trhové štruktúry alebo operátorov alebo v prípade nadnárodného alebo porovnateľného dopytu koncových používateľov.

(152)Za určitých okolností sú geografické trhy definované ako vnútroštátne alebo regionálne, napr. z dôvodu vnútroštátnej alebo miestnej povahy zavádzania siete, ktorá určuje hranice potenciálnej trhovej sily podnikov z hľadiska veľkoobchodnej dodávky, pričom stále existuje významný nadnárodný dopyt zo strany jednej alebo viacerých kategórií koncových používateľov. To môže byť najmä prípad dopytu zo strany obchodných koncových používateľov prevádzkujúcich zariadenia na viacerých miestach v rôznych členských štátoch. Ak nadnárodný dopyt dodávatelia dostatočne neuspokojujú, napr. ak sú roztrúsení popri vnútroštátnych hraniciach alebo lokálne, môže vzniknúť bariéra pre vnútorný trh. Preto by mal byť BEREC splnomocnený poskytovať národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa spoločných regulačných prístupov, aby sa zabezpečilo, že nadnárodný dopyt bude uspokojený, čo umožní zvýšenie efektívnosti a úspor z rozsahu napriek fragmentovanej dodávke. Usmernenia BEREC by mali ponúkať národným regulačným orgánom možnosti ako dosiahnuť cieľ vnútorného trhu pri ukladaní regulačných povinností na operátorov s významným vplyvom na trhu na vnútroštátnej úrovni.

(153)Ak národné regulačné orgány nedodržiavali spoločný prístup odporúčaný BEREC na uspokojenie potrebného nadnárodného dopytu, v dôsledku čoho nie je nadnárodný dopyt koncových používateľov efektívne uspokojený a objavia sa bariéry vnútorného trhu, ktorým sa dalo zabrániť, môže byť potrebné harmonizovať technické špecifikácie produktov veľkoobchodného prístupu schopných uspokojiť daný nadnárodný dopyt, dodržiavajúc pri tom usmernenia BEREC.

(154)Cieľom každého regulačného zásahu ex ante je v konečnom dôsledku zabezpečiť prínos pre koncových používateľov z hľadiska ceny, kvality a výberu a to tak, že urobí maloobchodné trhy efektívne konkurencieschopné na udržateľnej báze. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú postupne schopné nájsť veľa maloobchodných trhov, ktoré budú konkurencieschopné aj bez veľkoobchodnej regulácie, najmä pri zohľadnení očakávaných zlepšení v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže.

(155)Pre národné regulačné orgány je štartovacím bodom na identifikáciu veľkoobchodných trhov umožňujúcich reguláciu ex ante analýza zodpovedajúcich maloobchodných trhov. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže sa na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni vykonáva z hľadiska budúceho vývoja v danom časovom horizonte, a riadi sa právom hospodárskej súťaže prípadne aj príslušnou judikatúrou Súdneho dvora. Ak sa dospeje k záveru, že maloobchodné trhy budú bez veľkoobchodnej regulácie na zodpovedajúcom relevantnom trhu resp. trhoch efektívne konkurencieschopné, národný regulačný orgán by mal na základe toho dospieť k záveru, že na príslušnej veľkoobchodnej úrovni už regulácia nie je potrebná.

(156)Počas postupného prechodu na deregulované trhy budú obchodné dohody medzi operátormi čoraz častejšie, a pokiaľ budú udržateľné a zlepšia konkurenčnú dynamiku, môžu prispieť k záveru, že veľkoobchodný trh si nevyžaduje reguláciu ex ante. Podobný prístup by sa dal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd na deregulovanom trhu. Pri analýze takýchto dohôd by sa mala zobrať do úvahy skutočnosť, že vyhliadka regulácie by mohla byť pre vlastníkov sietí motívom na začatie obchodných rokovaní.S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie vplyvu regulácie uvalenej na relevantné trhy pri určovaní, či si daný trh vyžaduje reguláciu ex ante, by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby boli trhy analyzované jednotným spôsobom a tam, kde je to možné, v rovnakom čase alebo čo najkratšie po sebe.

(157)Pri posudzovaní veľkoobchodnej regulácie s cieľom riešiť problémy na maloobchodnej úrovni by národné regulačné orgány mali zohľadniť skutočnosť, že niekoľko veľkoobchodných trhov môže poskytnúť veľkoobchodné dodávateľské vstupy pre konkrétny maloobchodný trh, a naopak, jeden veľkoobchodný trh môže poskytnúť veľkoobchodné dodávateľské vstupy pre rôzne maloobchodné trhy. Okrem toho, konkurenčnú dynamiku na konkrétnom trhu môžu ovplyvniť trhy, ktoré sú priľahlé, ale nie sú vo vertikálnom vzťahu, čo môže byť prípad medzi niektorými pevnými a mobilnými trhmi. Národné regulačné orgány by mali toto posudzovanie vykonať pre každý jeden veľkoobchodný trh, v prípade ktorého sa uvažuje o regulácii, pričom by mali začať s nápravnými opatreniami pre prístup k civilnej infraštruktúre, keďže takéto nápravné opatrenia obyčajne vedú k udržateľnejšej hospodárskej súťaži vrátane hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry, a potom analyzovať všetky veľkoobchodné trhy považované za také, ktoré umožňujú reguláciu ex ante, podľa ich pravdepodobnej vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni. Pri rozhodovaní o konkrétnom nápravnom opatrení, ktoré sa má uložiť, by národné regulačné orgány mali posúdiť jeho technickú realizovateľnosť a vykonať analýzu nákladov a prínosov so zreteľom na jeho stupeň vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni. Národné regulačné orgány by mali zvážiť dôsledky uloženia akéhokoľvek konkrétneho nápravného opatrenia, ktoré, ak by bolo realizovateľné len na niektorých sieťových topológiách, by mohli pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré je záujme koncových používateľov, predstavovať prekážku. V každej fáze posudzovania, predtým ako národný regulačný orgán určí, či by sa operátorovi s významným vplyvom na trhu malo uložiť dodatočné nápravné opatrenie, by sa mal snažiť zistiť, či je príslušný maloobchodný trh efektívne konkurencieschopný pri zohľadnení všetkých relevantných obchodných dohôd alebo iných okolností na veľkoobchodnom trhu vrátane iných typov už platnej regulácie, ako napr. povinnosti všeobecného prístupu k nereplikovateľným aktívam alebo povinnosti uložené podľa smernice 2014/61/EÚ a každej regulácie, ktorú národný regulačný orgán považuje za vhodnú pre operátora s významným vplyvom na trhu. Aj keď také rozdiely nevyústia do definície odlišných geografických trhov, môžu odôvodňovať rozdiely vo vhodných nápravných opatreniach uložených vzhľadom na rozdielnu intenzitu konkurenčného tlaku.

(158)Regulácia ex ante zavedená na veľkoobchodnej úrovni, čo je v zásade menej narúšajúce než regulácia maloobchodného trhu, sa považuje za dostatočnú na riešenie potenciálnych problémov hospodárskej súťaže na súvisiacich odberateľských maloobchodných trhoch. Pokrok dosiahnutý vo fungovaní hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že regulačný rámec pre elektronické komunikácie je už zavedený, bol preukázaný postupnou dereguláciou maloobchodných trhov v celej Únii. Okrem toho pravidlá týkajúce sa ukladania nápravných opatrení ex ante podnikom s významným vplyvom na trhu by sa mali zjednodušiť a ak je to možné, mala by sa zvýšiť ich predvídateľnosť. Preto by sa mala právomoc uloženia regulačných kontrol ex ante založených na významnom vplyve na trhu na maloobchodných trhoch zrušiť.

(159)Keď národný regulačný orgán zruší veľkoobchodnú reguláciu, mal by definovať primeranú výpovednú lehotu, aby sa zabezpečil udržateľný prechod na deregulovaný trh. Pri určovaní tohto obdobia by národný regulačný orgán mal brať do úvahy existujúce dohody medzi poskytovateľmi prístupu a záujemcami o prístup, ktoré boli uzavreté na základe uložených regulačných povinností. Konkrétne môžu takéto dohody poskytnúť zmluvnú právnu ochranu záujemcom o prístup na určitú dobu. Národný regulačný orgán by mal tiež zohľadniť účinnú možnosť pre účastníkov trhu využívať akýkoľvek komerčný veľkoobchodný vstup alebo ponuky na spoluinvestovanie, ktorý môže byť k dispozícii na trhu a potrebu zabrániť dlhšiemu obdobiu prípadnej regulačnej arbitráže. V prechodných opatreniach stanovených vnútroštátnym regulačným orgánom by sa mal zohľadniť rozsah a načasovanie regulačného dohľadu už existujúcich dohôd, potom, ako sa lehota začne.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 48

(160)Aby sa účastníkom trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Časový rámec by mal zohľadňovať, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, môže tým ohroziť vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov nemusia včas priniesť želaný účinok. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 49 (prispôsobené)

(161)Z dôvodu vysokej miery technologických inovácií a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií existuje potreba rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Spoločenstva  Únie Õ , pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca Európskej únie môžu vytvárať prekážky rozvoja vnútorného trhu.

 nový

(162)Avšak v záujme väčšej stability a predvídateľnosti regulačných opatrení by sa maximálny čas medzi analýzami trhu mal predĺžiť z troch na päť rokov, za predpokladu, že si trhové zmeny v intervenčnom období nevyžiadajú novú analýzu. Pri určovaní či národný regulačný orgán dodržal svoju povinnosť analyzovať trhy a oznámil príslušný návrh opatrenia minimálne každých päť rokov, sa za začiatok nového päťročného trhového cyklu bude považovať len oznámenie vrátane nového posúdenia vymedzenia trhu a významného vplyvu na trhu. Samotné oznámenie nových alebo zmenených regulačných nápravných opatrení uložených na základe predchádzajúcej nerevidovanej analýzy trhu sa nebude považovať za splnenie tejto povinnosti.

°2002/19/ES odôvodnenie 15

 nový

(163)zavedenie špecifických povinností pre všetky podniky s významným vplyvom na trhu si nevyžaduje dodatočnú analýzu trhu, ale zdôvodnenie vhodnosti daného záväzku a jeho primeranosti vzhľadom na povahu zisteného problému ð na danom trhu a súvisiacom maloobchodnom trhu ï ;

°2009/140/ES odôvodnenie 56

 nový

(164)Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány zohľadnia rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu ð najmä so zreteľom na výsledky geografického prieskumu vykonaného v súlade s touto smernicou ï .

°2009/140/ES odôvodnenie 57 (prispôsobené)

(165)Pri  zvažovaní či Õ ukladaní  uložiť Õ  nápravné Õ opatrenía na kontrolu cien,  a ak áno, v akej forme Õ , by sa vnútroštátne regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Môžu sa vyskytnúť predovšetkým riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú výrobky, pri ktorých v čase investovania dopyt nie je istý.

 nový

(166)Preskúmanie povinností uložených operátorom, identifikovaným ako operátori s významným vplyvom na trhu v čase analýzy trhu, by mali národným regulačným orgánom umožniť zohľadniť vplyv nového vývoja na podmienky hospodárskej súťaže, napríklad novo uzatvorených dobrovoľných dohôd medzi operátormi, ako sú prístupové dohody a dohody o spoluinvestovaní, čím sa zabezpečí pružnosť, ktorá je v kontexte dlhodobých regulačných cyklov osobitne potrebná. Podobný prístup by sa mal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd. Ak takéto vypovedanie nastane na deregulovanom trhu, môže byť potrebná nová trhová analýza.

°2002/19/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

(167)transparentnosť podmienok prístupu a prepojenia vrátane cien slúži k urýchleniu rokovaní, bráni rozporom a posilňuje dôveru trhových subjektov v nediskriminačný charakter poskytovania služby. Otvorenosť a transparentnosť technických rozhraní môže byť obzvlášť dôležitá pri zabezpečovaní interoperability. Ak národný regulačný orgán nariadi povinnosť zverejnenia informácií, môže tiež špecifikovať spôsob zverejnenia informácií zahŕňajúci napríklad typ zverejnenia (tlačená a/alebo elektronická forma), prípadné spoplatnenie, berúc do úvahy povahu a účel daných informácií;

 nový

(168)Vzhľadom na rôzne sieťové topológie, produkty prístupu a trhové okolnosti, ktoré sa objavili od roku 2002, sa ciele prílohy II smernice 2002/19/ES, týkajúce sa neviazaného prístupu k účastníckej prípojke a produktov prístupu pre poskytovateľov digitálnych televíznych a rozhlasových služieb dajú dosiahnuť lepšie a pružnejšie tak, že sa poskytnú usmernenia o minimálnych kritériách pre referenčnú ponuku, ktoré má vypracovať a pravidelne aktualizovať BEREC. Príloha II k smernici 2002/19/ES by sa preto mala vypustiť.

(169)princíp nediskriminácie zabezpečuje, že podniky s vplyvom na trhu nenarúšajú súťaž, najmä v prípade vertikálnych zoskupení podnikov poskytujúcim služby pre podniky, s ktorými si konkurujú na nižších trhoch;

 nový

(170)S cieľom riešiť nediskriminačné správanie a zabrániť takémuto nediskriminačnému správaniu , ktoré nesúvisí s cenami, je rovnocennosť vstupov najspoľahlivejší spôsob, ako dosiahnuť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Na druhej strane poskytnutie regulovaných veľkoobchodných vstupov na základe rovnocennosti vstupu pravdepodobne spôsobí vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov, než iné formy nediskriminačných povinností. Tieto vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov by sa mali posudzovať podľa prínosov silnejšej hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu, a relevantnosti nediskriminačných záruk za okolností, keď operátor s významným vplyvom na trhu nepodlieha priamej kontrole cien. Konkrétne, národné regulačné orgány môžu usúdiť, že poskytovanie veľkoobchodných vstupov na nové systémy na základe rovnocennosti vstupov pravdepodobne vygeneruje dostatočné čisté prínosy, a teda budú primerané, vzhľadom na porovnateľne nižšie dodatočné náklady spojené s dodržiavaním predpisov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby novovybudované systémy boli v súlade s rovnocennosťou vstupov. Na druhej strane by národné regulačné orgány mali zvážiť aj možné prekážky pri zavádzaní nových systémov, pokiaľ ide o postupnú modernizáciu, v prípade, že by podliehali prísnejším regulačným povinnostiam. V členských štátoch s vysokým počtom menších operátorov s významným vplyvom na trhu môže byť uloženie povinnosti rovnocennosti vstupov každému z týchto operátorov neprimerané.

°2002/19/ES odôvodnenie 18

(171)oddelenie účtovníctva umožňuje názorné zobrazenie transferov vnútorných cien a národným regulačným orgánom kontrolu súladu so záväzkami nediskriminácie. Vzhľadom na to uverejnila Komisia odporúčanie 98/322/ES z 8. apríla 1998 o prepojení na liberalizovanom telekomunikačnom trhu (časť 2 – oddelenie účtovníctva a účtovanie nákladov) 67  2005/698/ES z 19. septembra o oddelenom účtovníctve a systémoch nákladového účtovníctva;

 nový

(172)Aktíva inžinierskych stavieb, ktoré môžu zabezpečovať elektronickú komunikačnú sieť, sú kľúčové pre úspešné zavádzanie nových sietí s veľmi vysokou kapacitou kvôli vysokým nákladom na ich rozmnožovanie a významným úsporám, ktoré možno dosiahnuť pri opätovnom použití týchto sietí. Preto okrem pravidiel týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry stanovených v smernici 2014/61/EÚ, je konkrétne nápravné opatrenie potrebné za takých okolností, keď sú aktíva inžinierskych stavieb, vlastnené operátorom, identifikovaným ako operátor s významným vplyvom na trhu. Ak aktíva inžinierskych stavieb existujú a sú opätovne použiteľné, pozitívny vplyv na dosiahnutie účinného prístupu k nim pri zavádzaní konkurenčnej infraštruktúry je veľmi vysoký, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto aktívam mohol používať ako samostatné nápravné opatrenie na zlepšenie dynamiky konkurencieschopnosti a zavedenia na každom nadväzujúcom trhu, a zohľadnil sa pred posúdením potreby uložiť ďalšie prípadné nápravné opatrenia, a nielen ako doplnkové nápravné opatrenie na iné veľkoobchodné produkty alebo služby alebo ako nápravné opatrenie len na podniky využívajúce takéto iné veľkoobchodné produkty alebo služby. Národné regulačné orgány by mali ohodnotiť opakovane použiteľné tradičné aktíva inžinierskych stavieb na základe regulačnej účtovnej hodnoty, po odpočítaní akumulovaných odpisov v čase výpočtu a po indexácii príslušným indexom cien, ako je index maloobchodných cien okrem tých aktív, ktoré sú plne odpočítané počas obdobia najmenej 40 rokov, ale ešte sa stále používajú.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 55 (prispôsobené)

ð nový

(173)Pri ukladaní prístupových povinností novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Okrem toho vnútroštátne regulačné orgány by mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. ð V prípade, že kontrola cien sa považuje za primeranú, ï Ttieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky.

ê°2002/19/ES odôvodnenie 19

(174)povinnosť zaručenia prístupu k infraštruktúre môže byť oprávnená ako prostriedok zvýšenia hospodárskej súťaže, ale národné regulačné orgány musia zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry, aby sa jeho infraštruktúra využívala v jeho prospech a práva ostatných poskytovateľov služieb na prístup k prostriedkom, ktoré sú základné pre poskytovanie konkurenčných služieb.

 nový

(175)V geografických oblastiach, kde možno očakávať dve prístupové siete orientované na budúcnosť, budú mať koncoví používatelia pravdepodobne väčší prospech zo zlepšenia kvality siete z dôvodu hospodárskej súťaže týkajúcej sa infraštruktúry, než v oblastiach, kde je len jedna sieť. Primeranosť konkurencie v prípade ďalších parametrov, ako je napríklad cena a výber, pravdepodobne závisí od vnútroštátnych a miestnych podmienok hospodárskej súťaže. Ak aspoň jeden z operátorov siete ponúka veľkoobchodný prístup pre každý zainteresovaný podnik za primeraných obchodných podmienok umožňujúcich udržateľnú hospodársku súťaž na maloobchodnom trhu, národné regulačné orgány pravdepodobne nebudú musieť uložiť alebo zachovať povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu založené na významnom vplyve na trhu, nad rámec prístupu k inžinierskym stavbám, preto sa možno spoliehať na uplatňovanie všeobecných podmienok hospodárskej súťaže. To platí o to viac v prípade, keď operátori siete ponúkajú primeraný komerčný veľkoobchodný prístup. V obidvoch takých prípadoch môže byť vhodnejšie, aby sa národné regulačné orgány spoliehali na osobitné monitorovanie ex post. V prípade orientácie na budúcnosť, keď sú traja operátori poskytujúci prístup do siete prítomní alebo sa očakáva, že budú prítomní, a budú udržateľne konkurovať na tých istých maloobchodných a veľkoobchodných trhoch (čo môže byť prípad mobilného operátora, a v určitých zemepisných oblastiach aj pevných sietí, najmä ak je tam účinný prístup k inžinierskym stavbám a/alebo spoluinvestovaniu takým spôsobom, že traja alebo viacerí operátori budú mať účinnú kontrolu nad aktívami prístupovej siete potrebnými na uspokojenie maloobchodného dopytu), národné regulačné orgány budú asi menej schopné identifikovať operátora ako operátora s významným vplyvom na trhu, pokiaľ nezistia kolektívne dominantné postavenie, alebo ak má každý z daných podnikov významný trhový vplyv odlišných veľkoobchodných trhoch, ako v prípade trhov ukončenia hlasového volania. Uplatňovanie všeobecných pravidiel hospodárskej súťaže na takýchto trhoch charakterizovaných udržateľnou a efektívnou hospodárskou súťažou v oblasti infraštruktúry by malo postačovať.

ê°2002/19/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

ð nový

(176)povinnosť zaručenia prístupu k infraštruktúre môže byť oprávnená ako prostriedok zvýšenia hospodárskej súťaže, ale národné regulačné orgány musia zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry, aby sa jeho infraštruktúra využívala v jeho prospech a práva ostatných poskytovateľov služieb na prístup k prostriedkom, ktoré sú základné pre poskytovanie konkurenčných služieb. Ak sú na operátorov uvalené povinnosti vyžadujúce splnenie oprávnenej požiadavky na prístup a využívanie zložiek siete a pridružených prostriedkov, môže byť takáto požiadavka odmietnutá len na základe objektívnych kritérií ako technická uskutočniteľnosť alebo potreba udržania integrity siete. V prípade odmietnutia prístupu môže poškodená strana predložiť prípad na riešenie podľa postupu riešenia sporov na základe článkov 20 27 a 21 28 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Od operátora s povinnosťou zaručiť prístup sa nemôže vyžadovať poskytnutie tých typov prístupu, ktoré nie je schopný zabezpečiť. Požiadavka národných regulačných orgánov na zaručenie prístupu, ktorý zvyšuje hospodársku súťaž v krátkodobom horizonte, by nemala znížiť stimuly konkurenčných subjektov z hľadiska investovania do alternatívnych prostriedkov, ktoré v dlhšom období zabezpečia zvýšenie ð udržateľnejšiu ï hospodárskeju súťaže  a/alebo vyššiu výkonnosť a výhody pre koncových používateľov Õ . Komisia uverejnila oznámenie o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže na dohody o prístupe v telekomunikačnom sektore 68 , ktoré rieši tieto problémy. Národné regulačné úrady môžu podľa práva spoločenstva  Únie Õ stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre poskytovateľov a/alebo užívateľov mandátového prístupu. Predovšetkým nariaďovanie technických noriem by malo byť v súlade so smernicou 1535/2015/EÚ Európskeho parlamentu a Rady 98/34//ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel pre služby informačnej spoločnosti 69 ;

ê°2002/19/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

ð nový

(177)kontrola cien môže byť potrebná, ak analýza konkrétneho trhu odhalí nedostatočnú hospodársku súťaž. Regulačný zásah môže byť pomerne slabý ako napríklad v prípade záväzku, že sú ceny pri výbere operátora primerané, ako je stanovené v smernici 97/33/ES alebo oveľa prísnejší, ak sú ceny nákladovo orientované tak, aby bola zabezpečená úplná oprávnenosť týchto cien, ak nie je hospodárska súťaž dostatočne silná na to, aby zabránila vysokým cenám. Najmä operátori s významným vplyvom na trhu by sa mali vyvarovať stanovovaniu nadmerných cien, pri ktorých rozdiel medzi ich maloobchodnými cenami a cenami  za Õ prepojeniae  a/alebo prístup Õ účtovanými konkurenčným subjektom poskytujúcim podobné maloobchodné služby nestačí zabezpečiť dostatočnú súťaž. Keď národný regulačný orgán kalkuluje náklady vynaložené pri zavádzaní služby nariadenej podľa tejto smernice, je vhodné umožniť primeranú návratnosť vloženého kapitálu vrátane zodpovedajúcich personálnych a zriaďovacích nákladov, s hodnotou kapitálu upravenou v prípade potreby tak, aby zohľadňovala aktuálne ocenenie aktív a efektívnosť činnosti. Metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať okolnostiam, berúc do úvahy potrebu podpory efektívnosti, a udržateľnej  hospodárskej Õ súťaže ð a zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou ï a  tým Õ maximalizovania prínosov zákazníka ð pre koncových používateľov a mala by zohľadňovať potrebu mať predvídateľné a stabilné veľkoobchodné ceny v prospech všetkých operátorov, ktorí chcú zavádzať nové a dokonalejšie siete, v súlade s usmerneniami Komisie 70 ; ï 

 nový

(178)Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia budúcej generácie je s cieľom podporiť efektívne investície a inovácie dôležité povoliť týmto operátorom investujúcim do nových alebo modernizovaných sietí určitú mieru flexibility v stanovení cien. S cieľom zabrániť nadmerným cenám na trhoch, kde pôsobia operátori, ktorí sú identifikovaní ako operátori s významným vplyvom na trhu, súčasťou flexibility v stanovení cien by mali byť dodatočné záruky na ochranu hospodárskej súťaže a záujmov koncových používateľov, ako napríklad prísne nediskriminačné povinnosti, opatrenia na zabezpečenie technickej a ekonomickej replikovateľnosti nadväzujúcich produktov a preukázateľné obmedzenie maloobchodných cien vyplývajúce z hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry alebo cenový záchytný bod vyplývajúci z iných regulovaných produktov prístupu, alebo obidve. Tieto opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže nemajú vplyv na identifikáciu zo strany národných regulačných orgánov týkajúcu sa iných okolností, za ktorých by bolo vhodné nestanoviť regulované ceny za prístup k určitým veľkoobchodným vstupom , ako napr. v prípade, keď vysoká cenová elasticita dopytu koncových používateľov spôsobuje, že pre operátora s významným vplyvom na trhu je stratové účtovať ceny výrazne nad konkurenčnú úroveň.

°2002/19/ES odôvodnenie 21

(179)ak národný regulačný orgán uloží povinnosť zaviesť systém účtovania nákladov s cieľom podpory cenovej kontroly, môže sám vykonávať ročný audit na zabezpečenie zhody s týmto systémom účtovania nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál alebo môže o vykonanie auditu požiadať iný kvalifikovaný orgán, ktorý je nezávislý od daného operátora;

 nový

(180)Systém spoplatňovania pre veľkoobchodné ukončenie hlasových volaní v Únii vychádza zo zásady, že volanie platí volajúca strana. Z analýzy nahraditeľnosti ponuky a dopytu vyplýva, že v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti zatiaľ neexistujú na veľkoobchodnej úrovni žiadne náhrady, ktoré by mohli brániť pri určovaní poplatkov za ukončenie volaní v danej sieti. So zreteľom na obojsmerne prístupovú povahu trhov so službou ukončenia volania medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže patrí krížové subvencovanie medzi operátormi. Tieto možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na pevných a mobilných trhoch so službou ukončenia hlasových volaní. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu operátorov zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa zo strednodobého hľadiska za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy považuje nákladová orientácia.

(181)V záujme zníženia regulačného zaťaženia pri riešení problémov hospodárskej súťaže týkajúcich sa jednotného veľkoobchodného ukončenia hlasových volaní v celej Únii by táto smernica mala stanoviť spoločný prístup ako základ pre stanovenie povinnosti kontroly cien, ktorý doplní záväzná spoločná metodika, ktorú má stanoviť Komisia a technické usmernenia, ktoré by mal vypracovať BEREC.

(182)S cieľom zjednodušiť a uľahčiť ich uloženie v prípadoch, kde je to vhodné, sa veľkoobchodné poplatky za ukončenie hlasových volaní v prípade pevných a mobilných trhov v Únii stanovia prostredníctvom delegovaného aktu. V tejto smernici by sa mali stanoviť podrobné kritériá a parametre, na základe ktorých sa stanovujú hodnoty poplatkov za ukončenie hlasových volaní. Pri uplatňovaní týchto kritérií a parametrov by Komisia mala okrem iného zohľadniť, že iba tie náklady, ktoré sú pri poskytovaní veľkoobchodnej služby ukončenia volaní prírastkové, by sa mali zohľadňovať; že poplatky za frekvenčné spektrum súvisia s účastníkmi a nie s prevádzkou, a preto by sa mali vylúčiť a že dodatočné frekvenčné spektrum sa prideľuje najmä na dáta a preto nie je relevantné pre prírastok v oblasti ukončenia volaní; že je zrejmé, že zatiaľ čo v mobilných sieťach sa minimálny efektívny rozsah odhaduje aspoň na 20 % trhový podiel, v rámci pevných sietí môžu menší operátori dosiahnuť rovnaké výhody a rovnaké jednotkové náklady ako efektívny operátor, bez ohľadu na ich veľkosť. Pri stanovovaní presnej maximálnej sadzby by mala Komisia zahrnúť vhodný váhový koeficient, ktorý zohľadní celkový počet koncových používateľov v každom členskom štáte, ak je to nevyhnutné vzhľadom na zostávajúce rozdiely v nákladoch. Keď Komisia danú sadzbu určí, budú skúsenosti BEREC a národných regulačných orgánov pri vytváraní vhodných nákladových modelov neoceniteľné a mali by sa vziať do úvahy.

(183)Touto smernicou sa stanovujú maximálne veľkoobchodné poplatky za ukončenie hlasových volaní v pevných a mobilných sieťach, pod ktorými sa počiatočným delegovaným aktom stanoví presná sadzba, ktorú budú národné regulačné orgány uplatňovať. Počiatočná sadzba sa bude ďalej aktualizovať. Na základe modelov zdola nahor založených len na dlhodobých prírastkových nákladoch doteraz uplatňovaných národnými regulačnými orgánmi a uplatňovaním uvedených kritérií sa poplatky za ukončenie hlasových volaní v súčasnosti pohybujú v mobilných sieťach v rozmedzí od 0,4045 centu EUR za minútu do 1,226 EUR za minútu a v pevných sieťach v rozmedzí od 0,0430 centu EUR za minútu do 0,1400 centu EUR za minútu na najnižšej miestnej úrovni prepojenia (vypočítané ako vážený priemer medzi sadzbami v špičke a mimo špičky). Rozdiely v sadzbách sú spôsobené rôznymi miestnymi podmienkami a relatívnymi cenovými štruktúrami existujúcimi v súčasnosti, ako aj rozdielnym načasovaním modelových výpočtov v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho v pevných sieťach úroveň nákladovo efektívnych poplatkov za ukončenie takisto závisí od sieťovej vrstvy, kde sa služba ukončenia poskytuje. 

(184)Vzhľadom na súčasnú neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po širokopásmových službách s veľmi vysokou kapacitou, ako aj všeobecné úspory z rozsahu a hustoty, ponúkajú dohody o spoluinvestovaní významné výhody z dôvodu rozdelenia nákladov a rizík, čo menším operátorom umožňuje investovať za ekonomicky racionálnych podmienok, čím sa podporuje udržateľná, dlhodobá hospodárska súťaž vrátane oblastí hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry nemusí byť účinná. Ak operátor s významným vplyvom na trhu predloží verejnú výzvu na spoluinvestovanie za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, pokiaľ ide o nové sieťové prvky, ktoré významne prispievajú k zavádzaniu sietí s veľmi vysokou kapacitou, národný regulačný orgán by obvykle mal upustiť od uloženia povinností na nové prvky siete podľa tejto smernice, ktoré budú predmetom ďalšieho preskúmania v rámci následných analýz trhu. Za predpokladu, že sa riadne zohľadnili potenciálne pozitívne účinky spoločného investovania na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni na hospodársku súťaž, národný regulačný orgán môže stále považovať za vhodné na základe existujúcej trhovej štruktúry a dynamiky rozvinutých v rámci regulovaných veľkoobchodných prístupových podmienok, a pri neexistencii obchodnej ponuky na daný účel, chrániť práva žiadateľov o prístup, ktorí sa nezúčastňujú na danej spoločnej investícií, prostredníctvom zachovania existujúcich prístupových produktov alebo - tam, kde sa majú tradičné sieťové prvky v dohľadnom čase odstrániť - prostredníctvom zavedenia prístupových produktov s funkčnosťou porovnateľnou s tou, ktorú predtým mala tradičná infraštruktúra.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 61

(185)Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného operátora vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo oddelené obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým operátorom (vrátane jeho vlastných oddelení), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Na tento účel národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 6716 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 62

(186)Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením.

ê°2009/140/ES odôvodnenie 64 (prispôsobené)

ð nový

(187)Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému operátorovi s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so  touto Õ smernicou 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernicou 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na tento účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

 nový

(188)Záväzky môžu zvýšiť predvídateľnosť a transparentnosť procesu dobrovoľného oddelenia vertikálne integrovaným podnikom, ktorý bol určený za poskytovateľa s významným trhovým vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch tak, že stanovia proces vykonávania plánovaného oddelenia, napríklad prostredníctvom plánu vykonávania s jasnými medzníkmi a predvídateľnými následkami v prípade, ak nie sú určité medzníky splnené. Národné regulačné orgány by mali zohľadniť záväzky prijaté z perspektívy budúceho vývoja udržateľnosti, najmä pri výbere obdobia, pre ktoré sú záväzné, pričom by mali zohľadniť hodnotu, ktorú zainteresované subjekty pripisujú verejnej konzultácii o stabilných a predvídateľných trhových podmienkach.

(189)Záväzky môžu zahŕňať vymenovanie monitorujúceho správcu, ktorého identitu a mandát by mal schváliť národný regulačný orgán, a povinnosť operátora ponúknuť im poskytovanie pravidelných správ o vykonávaní.

(190)Vlastníci sietí, ktorí nevykonávajú činnosti maloobchodného trhu a ktorých obchodný model je preto obmedzený na poskytovanie veľkoobchodných služieb druhým, môžu byť užitoční pri vytvorení prosperujúceho veľkoobchodného trhu s pozitívnymi účinkami pre maloobchodnú hospodársku súťaž na odberateľskom trhu. Okrem toho, ich obchodný model môže byť príťažlivý pre potenciálnych finančných investorov do stabilnejších aktív infraštruktúry s dlhodobejšími vyhliadkami na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou. Napriek tomu však prítomnosť výlučne veľkoobchodného operátora nutne nevedie k účinným konkurenčným maloobchodným trhom, a výlučne veľkoobchodní operátori môžu byť na trhoch s konkrétnym produktom alebo na geografických trhoch identifikovaní ako operátori s významných vplyvom na trhu. Riziká hospodárskej súťaže vyplývajúce zo správania prevádzkovateľov uplatňujúcich výlučne veľkoobchodné obchodné modely by mohli byť nižšie ako v prípade vertikálne integrovaných operátorov, za predpokladu, že výlučne veľkoobchodný model je ojedinelý a neexistujú žiadne stimuly na diskrimináciu medzi poskytovateľmi na odberateľskom trhu. Regulačná odpoveď by preto mala byť úmerne menej narúšajúca. Na druhej strane národné regulačné orgány musia byť schopné zasiahnuť v prípade, že nastanú problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré poškodzujú koncových používateľov.

(191)Na uľahčenie prechodu z tradičných metalických sietí na siete budúcej generácie, čo je v záujme koncových používateľov, by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vlastné iniciatívy sieťových operátorov v tejto oblasti a v prípade potreby stanoviť primeraný proces prechodu, napríklad prostredníctvom predchádzajúceho upozornenia, transparentnosti a prijateľných porovnateľných prístupových produktov, keď je jasne preukázané, že vlastník siete má v pláne a je pripravený vypnúť metalickú sieť. S cieľom zabrániť neodôvodneným zdržaniam pri prechode by národné regulačné orgány mali mať právomoc zrušiť povinnosti prístupu týkajúce sa metalickej siete po tom, ako bol stanovený primeraný postup prechodu.

ê°2002/22/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(192) liberalizácia telekomunikačného sektoru, rastúca hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu komunikačných služieb idú ruka v ruke s paralelnými opatreniami týkajúcimi sa vytvárania harmonizovaného regulačného rámca, ktorý zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby. Koncepcia univerzálnej služby by sa mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách užívateľa. Regulačný rámec vytvorený pre úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu v roku 1998 v spoločenstve vymedzil minimálny rozsah povinností poskytovania univerzálnej služby a stanovil pravidlá jej účtovania a financovania;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 2 (prispôsobené)

(193)podľa článku 153  169 Õ zZmluvy  o fungovaní Európskej únie Õ spoločenstvo má  Únia Õ prispieť k ochrane zákazníkov;

Spoločenstvo a jeho členské štáty v súvislosti s dohodou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o základných telekomunikáciách prevzali záväzky, týkajúce sa regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb. Každý člen WTO má právo vymedziť druh povinnosti poskytovania univerzálnej služby, ktorý si chce zachovať. Také povinnosti sa nebudú považovať vopred za protisúťažné za predpokladu, že sú riadené transparentným, nediskriminačným a konkurenčne neutrálnym spôsobom a že nie sú väčšou záťažou, než je nutná pre tento druh univerzálnej služby vymedzený členom WTO;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 51 (prispôsobené)

Pretože ciele navrhovaných opatrení, t. j. stanovenie spoločnej úrovne univerzálnej služby v telekomunikáciách pre všetkých európskych užívateľov a harmonizácia podmienok prístupu k verejným telefónnym sieťam na pevných miestach a podmienok ich používania, príslušných verejne dostupných telefónnych služieb a aj dosiahnutie harmonizovaného rámca regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov, sa môžu vzhľadom na rozsah alebo účinky opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v uvedenom článku táto smernica nejde nad rámec potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 5

na trhoch hospodárskej súťaže by sa niektoré povinnosti mali vzťahovať na všetky podniky poskytujúce verejne prístupné telefónne služby na pevných miestach a iné by sa mali vzťahovať len na podniky, ktoré majú významný vplyv na trhu alebo ktoré boli určené ako operátori univerzálnej služby;

ò nový

(194)Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým koncovým užívateľom bude dostupný minimálny súbor služieb za prijateľné ceny, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

(195)Základný prístup k širokopásmovému internetu je prakticky všeobecne dostupný v celej Únii a veľmi hojne používaný na širokú škálu činností. Celková miera využívania je však nižšia než dostupnosť, keďže stále existujú tí, ktorí nie sú pripojení z dôvodov týkajúcich sa informovanosti, nákladov a zručností či dobrovoľne. Cenovo dostupný funkčný prístup k internetu získal pre spoločnosť a širšiu ekonomiku rozhodujúci význam. Poskytuje základ pre účasť na digitálnej ekonomike a spoločnosti prostredníctvom základných internetových služieb. 

ê°2002/22/ES odôvodnenie 8 (prispôsobené)

ð nový

(196)základnou požiadavkou univerzálnej služby je  zabezpečiť, aby mali všetci koncoví používatelia prístup k cenovo dostupným službám prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň Õ na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telefónnou sieťou v pevnom mieste za prijateľnú cenu. ðČlenské štáty by tiež mali mať možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb, ktoré nie sú poskytované v pevnom umiestnení, ale občanom v pohybe, ak považujú za potrebné zabezpečiť ich plnú sociálnu a hospodársku účasť na spoločnosti. ï Požiadavka je limitovaná na jediné úzkopásmové sieťové spojenie a jeho zabezpečenie môžu obmedziť členské štáty na hlavné miesto/bydlisko koncového užívateľa a nerozširuje sa na digitálnu sieť integrovaných služieb (ISDN), ktorá poskytuje dve alebo viac spojení, ktoré sa môžu používať súčasne. Nemali by byť žiadne prekážky  obmedzenia Õ z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie, či už drôtové alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne prekážky  obmedzenia Õ z hľadiska  kategórií operátorov, ktorí Õ toho, či podnik poskytujeú všetky alebo len časť  povinností Õ univerzálnej služby. Pripojenie k verejnej telefónnej sieti na pevnom mieste by malo byť schopné podporiť hovorovú a dátovú komunikáciu s prenosovou rýchlosťou dostatočnou na prístup k on-line službám takým, ako sú služby poskytované cez verejný internet. Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný užívateľ, môže závisieť na niekoľkých faktoroch, vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Rýchlosť prenosu, ktorá môže byť podporovaná jediným úzkopásmovým pripojením k verejnej telefónnej sieti, závisí na schopnostiach koncového zariadenia účastníka. Z tohto dôvodu nie je primerané stanoviť určité dáta alebo prenosovú rýchlosť na úrovni spoločenstva. V súčasnosti disponibilné hlasové modemy ponúkajú spravidla rýchlosť prenosu dát 56 kbit/s a prispôsobujú rýchlosť prenosu automaticky na meniacu sa kvalitu vedenia, takže skutočná rýchlosť prenosu môže byť nižšia než 56 kbit/s. Na jednej strane sa vyžaduje flexibilita, aby členské štáty mohli prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že pripojenia sú schopné podporiť takú prenosovú rýchlosť a na druhej strane, aby členské štáty mohli prípadne uplatniť prenosové rýchlosti nižšie, než sú tieto limity 56 kbit/s, aby sa napríklad využili možnosti bezdrôtových technológií (vrátane celulárnych bezdrôtových sietí) s cieľom zabezpečiť poskytovanie univerzálnej služby väčšej časti populácie. Toto môže mať osobitný význam v niektorých pristupujúcich štátoch, kde zostáva počet domácností pripojených na tradičnú telefónu sieť relatívne nízky. V špecifických prípadoch, kde pripojenie na verejnú telefónu sieť v pevnom mieste očividne nestačí na to, aby dostatočne podporovalo prístup k internetu, by členské štáty mali byť schopné požadovať, aby pripojenie zodpovedalo úrovni, ktorú má väčšina účastníkov a ktorá podporuje rýchlosť prenosu dát dostatočnú na prístup k internetu. Kde také špecifické opatrenia vyvolajú čisté nákladové zaťaženie príslušných zákazníkov, čistý efekt sa môže zahrnúť do ktorejkoľvek kalkulácie čistých nákladov povinností poskytovania univerzálnej služby;

ê°2009/136/ES odôvodnenie 5

ð nový

(197)Pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste by malo umožniť podporu dátovej komunikácie s prenosovou rýchlosťou dostatočnou na prístup k takým online službám, ako sú služby poskytované cez verejný internet. Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný používateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Rýchlosť prenosu, ktorá môže byť podporovaná pripojením k verejnej komunikačnej sieti, závisí od možností koncového zariadenia účastníka a od spojenia. Z tohto dôvodu nie je primerané stanoviť konkrétne dáta alebo prenosovú rýchlosť na úrovni Spoločenstva. ðCenovo dostupná služba funkčného prístupu k internetu by mala byť dostatočná na to, aby sa zabezpečila podpora prístupu a použitia minimálneho súboru základných služieb, ktoré zohľadňujú služby, ktoré používa väčšina koncových používateľov. Tento minimálny zoznam služieb by ďalej mali definovať členské štáty s cieľom umožniť primeranú úroveň sociálneho začlenenia a účasti na digitálnej spoločnosti a ekonomike na ich území. ï Je potrebná pružnosť, ktorá členským štátom umožní v prípade potreby prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby dátové pripojenie umožňovalo takú podporu uspokojivej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, vymedzený členským štátom pri zohľadnení osobitných podmienok národného trhu, napríklad prevládajúcu šírku prenosového pásma používanú väčšinou účastníkov v danom členskom štáte a technickú uskutočniteľnosť, za predpokladu, že cieľom týchto opatrení je minimalizácia narušenia hospodárskej súťaže. Ak pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb takéto opatrenia vyústia do nespravodlivej záťaže určeného podniku, môže sa zahrnúť do ktorejkoľvek kalkulácie čistých nákladov univerzálnych povinností. Môže sa tiež realizovať alternatívne financovanie základnej sieťovej infraštruktúry, ktoré zahŕňa finančné prostriedky Spoločenstva alebo vnútroštátne opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

 nový

(198)Koncoví používatelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených používateľov možné na požiadanie obmedziť dostupnú univerzálnu službu len na službu hlasovej komunikácie.

°2009/136/ES odôvodnenie 17

ð nový

(199) Národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností v rámci univerzálnej služby, a to aj vtedy, keď členský štát zatiaľ neurčil podnik, ktorý má univerzálnu službu poskytovať. V takomto prípade by sa malo mMonitorovanie vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány, ani pre podniky, ktoré takéto služby poskytujú.

°2002/22/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

 nový

(200)prijateľné ceny znamenajú ceny vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a môžu obsahovať stanovenie spoločných taríf bez ohľadu na miesto alebo osobitné tarifné možnosti výberu ð alebo balíky ï pri pokrytí potrieb užívateľov s nízkym príjmom  alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami vrátane starých, zdravotne postihnutých používateľov a koncových používateľov žijúcich vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach. Tieto ponuky by mali poskytovať základné charakteristiky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu. Õ Prijateľnosť pre jednotlivých zákazníkov ð koncových používateľov by mala byť založená ï závisí na ich ð práve uzavrieť zmluvu s podnikom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich ï schopnosti monitorovať a riadiť svoje výdaje.

 nový

(201)Nemalo by už byť možné odmietnuť koncovým používateľom prístup k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s podnikom by malo znamenať, že koncoví používatelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo dostupných služieb funkčného prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň v pevnom umiestnení s každým podnikom, ktorý takéto služby v danom mieste poskytuje. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by podniky mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred, na základe individuálnych cenovo dostupných predplatených jednotiek.

(202)S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť telefónneho čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasovej komunikačnej služby. Podniky by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu koncového používateľa zachovať dostupnosť čísla.

°2002/22/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

(203)zabezpečenie univerzálnej služby (t. z. poskytovanie vymedzeného minimálneho súboru služieb koncovým užívateľom za prijateľné ceny) môže zahŕňať poskytovanie niektorej služby niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z bežných trhových podmienok. Kompenzácia pre podniky, určené na poskytovanieújúce takýchéto služieby, však za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že určeným  takým Õ podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom;

 nový

(204)S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifnej voľby alebo tarifných balíkov pre koncových používateľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

(205)Ak dodatočné opatrenia nad rámec základných tarifných volieb alebo tarifných balíkov poskytovaných podnikmi nie sú dostatočné na zabezpečenie cenovej dostupnosti pre koncových používateľov s nízkym príjmom alebo osobitnými potrebami, vhodnou alternatívou so zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu môže byť priama podpora, ako napríklad poukážky pre takýchto koncových používateľov.

°2009/136/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

 nový

(206)Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre široko dostupné  cenovo dostupné Õ produkty a služby s prvkami pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím  vrátane zariadení s asistenčnými technológiami Õ . To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy,  alebo Õ zavedením požiadavky v oblasti prístupnosti elektronických technológií (eAccessibility)  v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť produktov a služieb 71  Õ v rámci verejného obstarávania a poskytovania služieb v súvislosti s výzvami na predkladanie ponúk a vykonávaním právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania práv koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. ðČlenské štáty by podľa vnútroštátnych okolností mali definovať vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka dostupné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok. ï 

 nový

(207)V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, pripojenie pevnej linky je takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov v celej Únii. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo 97 % domácností v roku 2015, s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

(208)Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti funkčných pripojení k funkčnému prístupu na internet, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej spôsobilé narušiť trh ako povinnosti univerzálnej služby, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci EFSI a NPE, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na používanie rádiového frekvenčného spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 4

 nový

(209)Základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telekomunikačnou sieťou v pevnom mieste a za prijateľnú cenu. ðAk sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného národným regulačným orgánom ukázalo, že trh, ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytujú koncovým používateľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať službu funkčného prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú tieto služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. ï Požiadavkou je zabezpečiť miestne, vnútroštátne a medzinárodné volania, telefaxovú komunikáciu a dátové služby, ktorých zabezpečenie ð Povinnosti univerzálnej služby podporujúce dostupnosť služby funkčného prístup k internetu ï môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko koncového používateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie ð služby funkčného prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení ï , či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečujeú, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

(210)V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti univerzálnej služby. Toto nevylučuje, aby do uvedeného procesu určenia členské štáty Ö mohli zaradiť Õ zaradili osobitné podmienky z hľadiska efektívnosti, akou je okrem iného zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych lehôt na určenie.

 nový

(211)Mali by sa odhadnúť, najmä posúdením očakávanej finančnej záťaže pre podniky a používateľov v odvetví elektronických komunikácií, náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu funkčného prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovú komunikačnú službu v pevnom umiestnení za prijateľnú cenu v rámci povinností univerzálnej služby.

(212)Požiadavky na zaistenie celonárodného územného pokrytia uložené v rámci postupu určenia pravdepodobne vylúčia alebo odradia určité podniky od toho, aby sa uchádzali o určenie za poskytovateľov univerzálnej služby. Určenie poskytovateľov, ktorí majú plniť povinnosti univerzálnej služby, na príliš dlhú alebo časovo neobmedzenú dobu môže takisto viesť k a priori vylúčeniu určitých podnikov.

°2002/22/ES odôvodnenie 9

ustanovenia tejto smernice nebránia členským štátom v tom, aby určili rôzne podniky zabezpečujúce rôzne prvky siete a služieb. Od určených podnikov zabezpečujúcich prvky siete sa môže vyžadovať, aby zabezpečili takú stavbu a údržbu, aká je potrebná a primeraná na splnenie všetkých odôvodnených žiadostí o pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupnej telefónnej sieti na pevnom mieste;

°2002/22/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

zoznamy účastníkov a informácie o telefónnych číslach predstavujú podstatný prístupový nástroj pre verejne dostupné telefónne služby a tvoria časť povinnosti poskytovania univerzálnej služby. Užívatelia a zákazníci požadujú úplné zoznamy účastníkov a informácie o telefónnych číslach, ktoré obsahujú všetkých telefónnych účastníkov a ich čísiel (vrátane pevných a mobilných čísiel) a chcú, aby boli tieto informácie prezentované bez uprednostňovania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore 72 zabezpečuje práva účastníkov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných dát do zoznamu;

°2002/22/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

pre občanov je dôležité, aby bol k dispozícii primeraný počet verejných telefónnych mincových a kartových automatov a najmä aby sa jednotné európske tiesňové volacie číslo („112“) mohlo bezplatne volať z ktoréhokoľvek telefónu, vrátane verejných telefónnych automatov, bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov. Nedostatočné informácie o existencii čísla „112“ na európskej úrovni znižujú „doplnkovú“ bezpečnosť občanov, najmä počas ich ciest v iných členských štátoch;

°2002/22/ES odôvodnenie 13

členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zaručiť prístup k všetkým verejne dostupným telefónnym službám na pevných miestach ako aj ich dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami. Špecifické opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím by mohli prípadne zahŕňať sprístupnenie verejných telefónnych automatov, verejných textových telefónov alebo ekvivalentné opatrenia pre nepočujúcich alebo osoby s poruchou reči, služby ako sú telefónne zoznamy alebo ekvivalentné opatrenia poskytované bezplatne pre nevidiacich alebo pre osoby s čiastočným poškodením zraku a služby spojené s podrobným rozpisom faktúr v alternatívnom formáte na požiadanie nevidiacich alebo osôb s čiastočným poškodením zraku. Špecifické opatrenia sa môžu prijať aj preto, aby sa osobám so zdravotným postihnutím a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami umožnil prístup k tiesňovému číslu „112“ a aby im bola poskytnutá podobná možnosť výberu medzi rôznymi operátormi alebo poskytovateľmi služieb ako ostatným zákazníkom. Normy kvality služieb sa vyvíjali v súvislosti s radom parametrov na posudzovanie kvality služieb poskytovaných zákazníkom, a preto, aby sa zistilo, ako účinne dodržiavajú tieto normy podniky, ktoré majú povinnosti ako poskytovatelia univerzálnej služby. Normy kvality služieb ešte neexistujú, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím. Výkonové normy a príslušné parametre by sa mohli vypracovať pre osoby so zdravotným postihnutím a je na ne odkaz v článku 11 tejto smernice. Okrem toho národné regulačné orgány by mali mať možnosť požadovať zverejnenie údajov o kvalite výkonu služieb ak a keď sú také normy a parametre vypracované. Poskytovateľ univerzálnej služby by nemal prijať opatrenia, ktoré by bránili užívateľom služby v plnom využívaní služieb ponúkaných rôznymi operátormi alebo poskytovateľmi služieb, v spojení s jeho vlastnými službami ponúkanými ako časť univerzálnej služby;

°2002/22/ES odôvodnenie 14

dôležitosť prístupu k verejnej telefónnej sieti na pevných miestach a jej využívania je v tom, že by mala byť prístupná každému, kto o to náležite požiada. V súlade s princípom subsidiarity je preto na členských štátoch, aby rozhodli na základe objektívnych kritérií, ktorým podnikom bude uložená povinnosť univerzálnej služby na účely tejto smernice, berúc do úvahy spôsobilosť a ochotu podnikov akceptovať všetky alebo časť povinností univerzálnej služby. Je dôležité, aby boli povinnosti univerzálnej služby plnené čo možno najefektívnejším spôsobom, takže vo všeobecnosti by užívatelia platili ceny zodpovedajúce nákladovo najefektívnejšiemu poskytovaniu. Je taktiež dôležité, aby operátori univerzálnej služby zachovávali celistvosť siete ako aj plynulosť služieb a jej kvalitu. Rozvoj väčšej súťaže a väčší výber ponúka viac možností tým, že celá alebo časť univerzálnej služby môže byť poskytovaná podnikmi inými, než sú podniky s významným vplyvom na trhu. Preto by povinnosť univerzálnej služby mohla byť uložená operátorom, ktorí preukážu najefektívnejšie prostriedky poskytovania prístupu a služieb, a to aj v rámci trhovo orientovaných alebo komparatívnych výberových postupov. Príslušné povinnosti by mohli byť zahrnuté ako podmienky v povoleniach na poskytovanie verejne dostupných služieb;

°2009/136/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(213)Ak sa podnik, ktorý je určený na poskytovanie univerzálnej služby  zabezpečovanie dostupnosti funkčného prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení Õ , ako je vymedzené v článku 81 4  tejto Õ smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), rozhodne vzhľadom na jeho povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal podnik pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

ò nový

(214)S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb na svojom území, iných ako služieb funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich všeobecných povinností na základe smernice 2002/22/ES v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Aby sa umožnilo poskytovanie verejných telefónnych automatov aj naďalej, telefónnych zoznamov a telefónnych informačných služieb v rámci univerzálnej služby, pokiaľ táto potreba stále existuje, by členským štátom poskytli flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Avšak pokiaľ ide o ostatné povinnosti univerzálnej služby, financovanie týchto služieb by sa malo realizovať prostredníctvom verejných finančných prostriedkov.

°2002/22/ES odôvodnenie 15

 nový

(215)členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov ð koncových používateľov ï z hľadiska ich využívania ð funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb ï verejne dostupných telefónnych služieb a najmä z hľadiska dostupnosti. Dostupnosť ð funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb ï telefónnej služby sa vzťahuje k informáciám, ktoré užívatelia dostávajú v súvislosti s výdajmi za používanie telefónov, ako aj relatívnymi nákladmi na používanie telefónov, porovnaných s ostatnými službami a aj v spojení s ich schopnosťou kontrolovať výdaje. Dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi práva prostredníctvom povinností uložených podnikom určeným ako poskytovatelia univerzálnej služby. Tieto povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň podrobného rozpisu faktúr, možnosť zákazníkov selektívne blokovať určité volania (drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny), možnosť zákazníkov kontrolovať výdaje prostredníctvom predbežných platieb a možnosť zákazníkov zaúčtovať si poplatky za už zriadené pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu. Podľa súčasných podmienok sa nevyžaduje, aby operátori s povinnosťou univerzálnej služby upozornili účastníkov na prípad, keď sa prekročil vopred dohodnutý limit výdajov, alebo keď nastal neobvyklý postup využívania. Revízia príslušných právnych ustanovení v budúcnosti by mala posúdiť, či je potrebné upozorniť účastníkov na takéto prípady;

°2002/22/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

 nový

(216)s výnimkou prípadov trvajúcej oneskorenej platby alebo neplatenia faktúr, by mal byť zákazník ð , ktorý má nárok na dostupné tarify, ï chránený pred okamžitým odpojením zo siete z dôvodov nezaplatených účtov a, najmä v prípade sporov týkajúcich sa vysokých účtov za služby s prirážkou, by mal mať naďalej prístup k dôležitým telefónnym  hlasovým komunikačným Õ službám v závislosti na tom, ako spor dopadne. Členské štáty môžu rozhodnúť, že taký prístup môže naďalej byť poskytovaný, len keď zákazník bude pokračovať v platení poplatkov za prenájom okruhu;

°2002/22/ES odôvodnenie 17

kvalita a cena sú kľúčovými faktormi na súťažne orientovanom trhu a národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať dosiahnutú kvalitu služieb u podnikov, ktoré boli určené ako podniky s povinnosťou univerzálnej služby. Vo vzťahu ku kvalite služby dosahovanej takými podnikmi by národné regulačné orgány mali byť schopné prijať primerané opatrenia, ak to považujú za potrebné. Národné regulačné orgány by mali byť schopné tiež monitorovať dosiahnutú kvalitu služieb ostatných podnikov poskytujúcich užívateľom verejné telefónne siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby na pevných miestach;

 nový

(217)Ak poskytovanie funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo iných univerzálnych služieb v súlade s článkom 85 má za následok nespravodlivé zaťaženie podniku, pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov univerzálnych povinností.

°2002/22/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

(218)členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov povinnosti univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že povinnosť môže byť splnená len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby boli čisté náklady povinností univerzálnej služby primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie bolo uskutočnené s minimálnym účinkom na trh a podniky a aby bolo kompatibilné s ustanoveniami článkov 87  107 Õ a 88  108 Õ zZmluvy  o fungovaní Európskej únie Õ ;

°2002/22/ES odôvodnenie 19

(219)každá kalkulácia čistých nákladov univerzálnej služby by mala patrične zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotný prospech vyplývajúci z poskytovania univerzálnej služby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu, ktorý má zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali náklady. Všetky čisté náklady univerzálnej služby by sa mali kalkulovať na základe transparentných postupov;

°2002/22/ES odôvodnenie 20

(220)zohľadnenie nehmotného prospechu znamená, že odhad nepriameho prospechu v peňažných pojmoch, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by sa mal odpočítať od priamych čistých nákladov univerzálnej služby, aby sa stanovilo celkové nákladové zaťaženie;

°2002/22/ES odôvodnenie 21

 nový

(221)keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. ðČisté náklady povinností univerzálnej služby by mali byť uhradené z verejných finančných prostriedkov. Funkčný prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Zabezpečovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie pre väčší počet koncových používateľov, im umožňuje využívať online služby a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností univerzálnej služby slúži minimálne ako verejnému záujmu, tak aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by preto mali kompenzovať čisté náklady takéhoto pripojenia podporujúceho rýchle širokopásmové pripojenie ako súčasti univerzálnej služby z verejných prostriedkov, čo by sa malo chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu. ï Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov na povinnosť poskytovať univerzálnu službu. Je tiež vhodné, aby sa na úhrade čistých nákladov podieľali všetci užívatelia transparentným spôsobom prostredníctvom poplatkov pre podniky. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady rôznych prvkov univerzálnej služby pomocou rôznych mechanizmov, a/alebo financovať čisté náklady niektorých alebo všetkých prvkov pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. V prípade úhrady nákladov prostredníctvom poplatkov uložených podnikom by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol spôsob alokácie založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bol v súlade s princípom proporcionality. Tento princíp nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí ešte nedosiahli významný podiel na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie univerzálnej služby a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal v každom prípade rešpektovať princípy práva spoločenstva a najmä v prípade mechanizmov zdieľania, princípy nediskriminácie a proporcionality. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby užívatelia v jednom členskom štáte neprispievali na náklady univerzálnej služby v inom členskom štáte napríklad vtedy, keď volajú z jedného členského štátu do druhého;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 22

keď sa členské štáty rozhodnú financovať čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby z verejných prostriedkov, malo by sa to chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu vrátane z iných verejných zdrojov, ako sú štátne lotérie;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 23

čisté náklady univerzálnej služby sa môžu rozdeliť medzi všetky alebo niektoré špecifikované skupiny podnikov. Členské štáty môžu zabezpečiť, aby rozdeľovací mechanizmus rešpektoval princípy transparentnosti, čo možno najmenšej deformácie trhu, nediskriminácie a proporcionality. Čo možno najmenšia deformácia trhu znamená, že príspevky by sa mali uhrádzať spôsobom, aký čo možno najviac minimalizuje dopad finančného zaťaženia na koncových užívateľov, napríklad pomocou čo možno najširšieho rozptylu príspevkov;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 24 (prispôsobené)

 nový

(222)národné regulačné orgány by sa mali ubezpečiť, že tie pPodniky, ktoré majú prospech z financovania univerzálnej služby,  by mali Õ poskytujúovať  národným regulačným orgánom Õ dostatok údajov o špecifických prvkoch, ktoré si takéto financovanie vyžaduje, aby bola takáto požiadavka oprávnená. Systémy členských štátov týkajúce sa kalkulácie nákladov a financovania univerzálnej služby by sa mali oznámiť Komisii, aby sa overila kompatibilita so zmluvou. Určení operátori sú stimulovaní k zvyšovaniu posudzovaných čistých nákladov poskytovanej univerzálnej služby. Preto by čČlenské štáty  by Õ mali zabezpečiť efektívnu transparentnosť a kontrolu čiastok na financovanie univerzálnej služby;. ðVýpočet čistých nákladov poskytovania univerzálnej služby by mal byť založený na objektívnej a transparentnej metodike na zabezpečenie nákladovo čo najefektívnejšieho poskytovania univerzálnej služby a podporu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Oznámenie metodiky určenej na výpočet čistých nákladov na jednotlivé prvky univerzálnej služby pred vykonaním výpočtu by mohlo pomôcť dosiahnuť vyššiu transparentnosť; ï 

°2002/22/ES odôvodnenie 25

komunikačné trhy sa ďalej rozvíjajú, a to nielen z hľadiska používaných služieb, ale aj technických prostriedkov, ktorými sa služby dostávajú k užívateľom. Povinnosť poskytnúť univerzálnu službu, ktorá je vymedzená na úrovni spoločenstva, by sa mala pravidelne prehodnocovať z hľadiska možných návrhov na zmenu alebo predefinovanie rozsahu. Také prehodnotenie by malo zohľadňovať vývoj sociálnych, obchodných a technologických podmienok a skutočnosť, že každá zmena rozsahu by musela spĺňať obe kritériá služby, aby sa stala služba dostupnou pre podstatnú časť populácie, s následným rizikom sociálneho vylúčenia tých, ktorí tieto služby nemôžu využívať. Pri každej zmene rozsahu povinností univerzálnej služby je potrebné dbať na to, aby bolo zabezpečené, že niektoré technologické voľby nie sú umelo podporované v porovnaní s ostatnými, že nie je ukladané nerovnaké finančné zaťaženie podnikov (čím je ohrozený rozvoj trhu a inovácií) a že akékoľvek finančné zaťaženie nedopadne nespravodlivo na zákazníkov s nízkymi príjmami. Každá zmena rozsahu automaticky znamená, že každý čistý náklad môže byť financovaný metódami povolenými v tejto smernici. Členské štáty nesmú povoliť účastníkom trhu finančné príspevky vzťahujúce sa k opatreniam, ktoré nie sú časťou záväzkov univerzálnej služby. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri ukladaní osobitných opatrení (mimo rozsahu záväzkov univerzálnej služby) a ich financovaní v súlade s právom spoločenstva, nie však pomocou príspevkov účastníkov trhu;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 26

účinnejšia súťaž na celom trhu prístupu a služieb poskytuje väčší výber pre užívateľov. Rozsah účinnej súťaže a výber sa mení v rámci spoločenstva a v rámci členských štátov medzi zemepisnými oblasťami a medzi trhmi prístupu a služieb. Niektorí užívatelia môžu byť úplne závislí na prístupe a službách poskytovaných podnikom s významným vplyvom na trhu. Vo všeobecnosti z dôvodov efektívnosti a podpory účinnej hospodárskej súťaže je dôležité, aby služby poskytované podnikom s významným vplyvom na trhu odrážali náklady. Z dôvodov efektívnosti a zo sociálnych dôvodov koncové užívateľské tarify by mali odrážať podmienky dopytu ako aj podmienky nákladov za predpokladu, že to nevyústi do deformácie súťaže. Je tu riziko, že podnik s významným vplyvom na trhu môže konať rôznymi spôsobmi, aby zabránil vstupu, alebo aby deformoval súťaž napríklad účtovaním nadmerných cien, stanovením likvidačných cien, povinným previazaním maloobchodných služieb alebo poskytnutím neprimeraných výhod určitým zákazníkom. Preto by mali mať národné regulačné orgány právomoc ukladať, ako poslednú možnosť a po dôkladnej úvahe, regulačné opatrenia podnikom s významným vplyvom na trhu. Horné limity cien, geografické priemerné ceny a podobné nástroje, ako aj mimoregulačné opatrenia, ako sú verejne dostupné porovnania maloobchodných taríf, sa môžu použiť na dosiahnutie cieľa podpory účinnej hospodárskej súťaže, ale aj cieľa sledovať plnenie verejného záujmu, ako je napríklad udržanie dostupnosti verejných prístupných telefónnych služieb pre niektorých zákazníkov. Je nevyhnutný prístup k informáciám týkajúcim sa kalkulácie nákladov, aby mohli národné regulačné orgány plniť svoje regulačné povinnosti v tejto oblasti, vrátane tarifnej regulácie. Regulačné opatrenia pre maloobchodné služby by sa však mali uplatniť len vtedy, keď národný regulačný orgán usúdi, že príslušné veľkoobchodné opatrenia alebo opatrenia týkajúce sa výberu operátora alebo predbežného výberu operátora, by nezaručovali dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže a verejného záujmu;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 27

ak národný regulačný orgán uloží povinnosť zaviesť systém účtovania nákladov s cieľom podpory cenovej kontroly, môže sám vykonávať ročný audit na zabezpečenie zhody s týmto systémom účtovania nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál alebo môže o vykonanie auditu požiadať iný kvalifikovaný orgán, ktorý je nezávislý od daného operátora;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 29

národné regulačné orgány môžu aj na základe analýzy príslušného trhu požadovať od mobilných operátorov s významným vplyvom na trhu, aby umožnili svojim účastníkom prístup k službám ktoréhokoľvek prepojeného poskytovateľa verejne dostupnej telefónnej služby v jednotlivých prípadoch voľbou charakteristického čísla alebo pomocou predvoľby;

ò nový

(223)s cieľom účinne podporiť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v Únii by malo byť možné používať určité vnútroštátne číslovacie zdroje, najmä určité negeografické čísla, extrateritoriálnym spôsobom, teda mimo územia prideľujúceho členského štátu na celom území Únie. Vzhľadom na značné riziko podvodov, pokiaľ ide o interpersonálnu komunikáciu, by sa takéto extraterestriálne používanie malo pre elektronické komunikačné služby povoliť s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa relevantné vnútroštátne právne predpisy, a to najmä pravidlá na ochranu spotrebiteľov a ďalšie pravidlá týkajúce sa používania čísel, uplatňovali nezávisle od členského štátu, v ktorom boli práva na používanie čísel udelené. To by malo znamenať, že národné regulačné alebo iné príslušné orgány tých členských štátov, v ktorých sa číslo používa, sú oprávnené uplatňovať svoje vnútroštátne právne predpisy na podnik, ktorému bolo číslo pridelené. Navyše národné regulačné orgány daných členských štátov by mali mať možnosť požiadať o podporu národného regulačného orgánu zodpovedného za prideľovanie čísel s cieľom pomôcť im pri presadzovaní dodržiavania pravidiel platných v daných členských štátoch, v ktorých sa dané číslo používa. Tieto podporné opatrenia by mali zahŕňať odrádzajúce sankcie, ako napr. odňatie práva na extrateritoriálne používanie čísel pridelených príslušnému podniku, najmä v prípade vážneho porušenia. Požiadavky týkajúce sa extrateritoriálneho používania by nemali mať vplyv na právomoci členských štátov zablokovať v jednotlivých prípadoch prístup k číslam alebo službám, v prípade, že je to z dôvodu podvodu alebo zneužitia opodstatnené. Extrateritoriálne používanie čísel by nemalo mať vplyv na pravidlá Únie týkajúce sa poskytovania roamingových služieb vrátane tých, ktoré súvisia s predchádzaním neobvyklému používaniu alebo zneužívaniu roamingových služieb, ktoré podliehajú regulácii maloobchodných cien a ktoré využívajú regulované veľkoobchodné roamingové sadzby. Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uzatvárať s tretími krajinami osobitné dohody o exteritoriálnom používaní číslovacích zdrojov;

(224)Členské štáty by mali podporovať poskytovanie číslovacích zdrojov vzduchom s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľa elektronických komunikácií. Poskytovanie číslovacích zdrojov vzduchom umožňuje preprogramovanie identifikátorov telekomunikačných zariadení bez fyzického prístupu k príslušným zariadeniam. Táto črta je obzvlášť dôležitá pre služby komunikácie medzi strojmi, t. j. služby zahŕňajúce automatizovaný prenos údajov a informácií medzi zariadeniami alebo softvérové aplikácie s obmedzenou alebo žiadnou ľudskou interakciou. Poskytovatelia týchto služieb komunikácie medzi strojmi nemusia využiť fyzický prístup k svojim zariadeniam kvôli ich používaniu v odľahlých podmienkach, alebo veľkému počtu zavedených zariadení alebo ich spôsobov používania. Vzhľadom na rozvíjajúci trh komunikácie medzi strojmi a nové technológie by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť technologickú neutralitu pri podpore poskytovania vzduchom.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

 nový

(225)Prístup k číslovacím zdrojom na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného kritéria je predpokladom pre podniky, aby sa mohli zúčastniť na hospodárskej súťaži v sektore elektronických komunikácií. ðČlenské štáty by mali byť schopné udeľovať práva na používanie čísel podnikom iným ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb vzhľadom na rastúci význam čísel pre rôzne služby internetu vecí. ï Všetky prvky národného číslovacieho plánu by mali byť spravované národnými regulačnými orgánmi, vrátane kódov-bodov (point-codes) používaných pri adresovaní v sieti. Komisia môže prijať technické vykonávacie opatrenia využívajúc svoje právomoci ð s pomocou BEREC, ï ak je potrebná harmonizácia číslovacích zdrojov číslovania v spoločenstve  Únii Õ na podporu rozvoja celoeurópskych služieb ð alebo cezhraničných služieb, najmä nových služieb komunikácie medzi strojmi ako sú prepojené autá, a v prípadoch, kde dopyt nemohol byť uspokojený na základe používaných existujúcich číslovacích zdrojov. ï Ak je uvedený postup vhodný na zabezpečenie úplnej interoperability služieb, členské štáty by mali koordinovať svoje národné postoje podľa Zmluvy v medzinárodných organizáciách a fórach, kde sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa číslovania. Ustanovenia tejto smernice nevytvárajú žiadne nové oblasti zodpovednosti pre národné regulačné orgány v oblasti mien a adries v Internete.

(226)Požiadavka uverejniť rozhodnutia o poskytovaní práv Ö na Õ používanie frekvencií alebo čísel môže byť splnená tým, že sa tieto rozhodnutia verejne sprístupnia prostredníctvom webovej stránky.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 43 (prispôsobené)

 nový

(227) Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, by členské štáty mali  dodržať svoje záväzky s cieľom Õ nielen rezervovať číslo, ale aj vyvinúť maximálne úsilie a zabezpečiť, aby sa ð dobre fungujúca ï služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne bezodkladne poskytovala na čísle 116000. Na tento účel by členské štáty v prípade potreby mali okrem iného zorganizovať postupy verejného obstarávanie s cieľom vyzvať zainteresované strany, aby poskytovali uvedenú službu.

°2009/136/ES odôvodnenie 46 (prispôsobené)

 nový

(228)Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví používatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel  , medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu, Õ v rámci Spoločenstva  Únie Õ , medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu ð okrem prípadov, keď si volaný koncový používateľ z obchodných dôvodov zvolil obmedzený prístup z určitých geografických oblastí ï . Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k číslovacím zdrojom a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. ðPoplatky účtované stranám volajúcim z miest mimo príslušného členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim z územia členského štátu. ï . PoUžívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

ê°2002/22/ES odôvodnenie 38

 nový

prístup koncových užívateľov k všetkým číslovacím zdrojom v spoločenstve je životne dôležitou nevyhnutnou podmienkou pre jednotný trh. Mal by zahŕňať bezplatné služby, osobitné služby so zvýšeným poplatkom a iné geograficky neviazané čísla s výnimkou prípadov, keď volaný účastník má z komerčných dôvodov limitovaný prístup z určitých geografických oblastí. Poplatky účtované stranám volajúcim z miest mimo príslušného členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim vo vnútri členského štátu;

 nový

(229)Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje aj odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti alebo členského štátu bydliska nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, ktoré môže presahovať rámec opatrení ustanovených v nariadení 531/2012, čo sa týka zneužívania alebo neobvyklého používania regulovaných maloobchodných roamingových služieb;

(230)Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky sa musia zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Kalibrovaná úplná harmonizácia práv koncových používateľov, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by mala podstatne zvýšiť právnu istotu pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a mala by výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu a zbytočnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky jednotného trhu vyplývajúce z takýchto vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa koncových používateľov a zároveň chráni vnútroštátnych poskytovateľov pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Členské štáty by si mali zachovať možnosť mať vyššiu úroveň ochrany koncových používateľov, ak je v tejto smernici stanovená výslovná výnimka, a konať v oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje.

°2002/22/ES odôvodnenie 30 (prispôsobené)

(231)zmluvy sú významným nástrojom  koncových Õ používateľov a zákazníkov slúžiacim na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem ustanovení tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických  komunikačných Õ sietí a služieb požiadavky existujúcich právnych predpisov spoločenstva  Únie Õ o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 73 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv na diaľku 74  smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov 75 a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predovšetkým spotrebitelia by mali požívať minimálnu úroveň právnej istoty z hľadiska ich zmluvných vzťahov s ich priamymi poskytovateľmi telefónnych služieb tak, aby boli v zmluve špecifikované zmluvné podmienky, kvalita služieb, podmienky ukončenia zmluvy a služby, kompenzačné opatrenia a riešenie sporu. Keď poskytovatelia služby, iní než sú poskytovatelia telefónnej služby, uzavrú zmluvy so zákazníkmi, do zmlúv by mali byť zahrnuté tie isté informácie. Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti cien, taríf a podmienok zvýšia schopnosť zákazníkov optimalizovať svoj výber a takto plne využívať výhody súťaže;

°2009/136/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

 nový

(232)Ustanovenia o zmluvách  v tejto smernici Õ ð by sa mali uplatňovať bez ohľadu na výšku akýchkoľvek platieb, ktoré má zákazník realizovať. ï by sa mMali  by sa Õ uplatňovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na iných koncových užívateľov, a to najmä mikropodniky a malé a stredné podniky(MSP),  ako je definované v odporúčaní Komisie 2003/361/ES Õ ktoré môžu uprednostňovať zmluvy prispôsobené potrebám spotrebiteľa ð ktorých vyjednávacia pozícia je porovnateľná s pozíciou spotrebiteľov a ktoré by preto mali využívať rovnakú úroveň ochrany ï . Aby sa vyhlo nepotrebnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov a problémom v súvislosti s definíciou MSP,uUstanovenia o zmluvách  vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v smernici 2011/83/EÚ o spotrebiteľských právach, Õ by sa na  tieto podniky Õ týchto iných koncových užívateľov nemali  mali Õ uplatňovať automaticky ð , pokiaľ nedávajú prednosť dohodnutiu individualizovaných zmluvných podmienok s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb ï . ðNa rozdiel od mikropodnikov a malých podnikov majú väčšie podniky obvykle silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, a preto nie sú závislé od tých istých zmluvných požiadaviek na informácie ako spotrebitelia. Ostatné ustanovenia, ako napríklad prenositeľnosť čísla, ktoré sú dôležité aj pre väčšie podniky, by sa mali naďalej uplatňovať na všetkých koncových používateľov. ï Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na to, aby MSP boli o tejto možnosti informované.

 nový

(233)Osobitosti sektora elektronických komunikácií si okrem horizontálnych zmluvných pravidiel vyžadujú obmedzený počet ďalších ustanovení ochrany koncových používateľov. Koncoví používatelia by mali byť okrem iného informovaní o všetkých ponúkaných úrovniach kvality služieb, podmienkach akciových ponúk a vypovedania zmlúv, uplatniteľných tarifných plánov a taríf za služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Tieto informácie sú relevantné pre väčšinu verejne prístupných služieb elektronickej komunikácie, ale nie pre interpersonálne komunikačné služby bez číslovania. S cieľom umožniť koncovému používateľovi sa informovane rozhodnúť je nevyhnutné, aby boli požadované relevantné informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy a jasným a zrozumiteľným jazykom. Z rovnakého dôvodu by poskytovatelia mali predložiť súhrn dôležitých zmluvných podmienok. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by BEREC mal vydať vzor takýchto súhrnov zmluvných podmienok.

(234)V nadväznosti na prijatie nariadenia (EÚ) č. 2015/2120 sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ako aj tvarovania prevádzky, stali zastaranými a mali by sa zrušiť.

°2009/136/ES odôvodnenie 24

 nový

(235) Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení. ðVšetky poplatky splatné pri predčasnom vypovedaní by sa v prípade koncových zariadení a iných akciových výhod mali vypočítať na základe zaužívaných metód odpisovania a na základe pro rata temporis. ï 

°2009/136/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

 nový

(236)Bez toho, aby ð na základe tejto smernice ï  bola dotknutá Õsa zaviedla akákoľvek povinnosť poskytovateľa ð týkajúca sa bezpečnosti ï prijať opatrenia nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z práva Spoločenstva, v účastníckej zmluve sa vymedzia aj prípadné kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

°2009/136/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

 nový

(237) Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví používatelia a spotrebitelia elektronických komunikačných služieb by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny ð a služby ï , národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať od podnikov, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a/alebo ð elektronické komunikačné ï služby ð iné ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania ï , väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami (vrátane sadzieb, ð kvality služieb, obmedzení dodaných koncových zariadení, ï modelov spotreby a iných relevantných štatistických informácií). ðKaždé takéto požiadavky by mali v maximálnej miere zohľadňovať charakteristiky daných sietí alebo služieb. ï  Tiež by mali Õ a zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie ð , pokiaľ ide o poskytovanie nástrojov na porovnávanie ï . Národné regulačné orgány by mali mať tiež možnosť sprístupniť usmernenia o cenách, a to najmä ak ich trh neposkytol bezplatne alebo za primeranú cenu. Podniky by nemali mať nárok na odmenu za také využívanie informácií, ktoré už boli zverejnené, a teda sú verejne známe. Okrem toho by koncoví užívatelia a spotrebitelia mali byť primerane informovaní o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania, pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve ustanovené inak. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, by národné regulačné orgány mali riadne zohľadniť charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka poskytovateľ, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode), podniky by v prípade, ak to členské štáty vyžadujú, mali účastníkom poskytnúť informácie vo verejnom záujme vytvorené príslušnými orgánmi verejnej moci, a to okrem iného o najčastejších porušeniach predpisov a ich právnych následkoch.

ò nový

(238)Koncoví používatelia často nie sú informovaní o nákladoch súvisiacich so svojim spotrebiteľským správaním alebo majú problémy odhadnúť spotrebu minút alebo dát pri používaní elektronických komunikačných služieb. S cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu nad ich rozpočtom súvisiacim s komunikáciou je dôležité poskytovať koncovým používateľom zariadenia, ktoré im umožnia sledovať svoju spotrebu včas.

(239)Nezávislé nástroje na porovnanie, ako sú napr. webové lokality, sú pre koncových používateľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania a s cieľom získať nestranné informácie, najmä porovnaním cien, sadzieb a kvalitatívnych parametrov na jednom mieste. Tieto nástroje by sa mali zamerať na poskytovanie informácií, ktoré sú jasné a stručné a úplné a komplexné. Ich cieľom by malo byť aj zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad a pokryla sa významná časť trhu. Informácie uvedené o takýchto nástrojoch by mali byť dôveryhodné, nestranné a transparentné. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o dostupnosti takýchto nástrojov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali voľný prístup aspoň k jednému takémuto nástroju na svojich príslušných územiach.

(240)Nezávislé porovnávacie nástroje by mali byť od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prevádzkovo nezávislé. Môžu byť prevádzkované súkromnými podnikmi alebo príslušnými orgánmi alebo v ich mene, mali by však byť prevádzkované v súlade so špecifikovanými kritériami kvality vrátane požiadavky poskytovať údaje o ich vlastníkoch, poskytovať presné a aktuálne informácie, uvádzať čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné, objektívne kritérium, na ktorom sa bude zakladať porovnanie a zahrnúť širokú škálu ponúk na verejne dostupné elektronické komunikačné služby iné ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, ktoré sa vzťahujú na významnú časť trhu. Členské štáty by mali byť schopné určiť, ako často sa porovnávacie nástroje musia preskúmať a aktualizovať informácie, ktoré poskytujú konečným používateľom, berúc do úvahy ako často poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania všeobecne aktualizujú svoje informácie týkajúce sa sadzieb a kvality. Ak v členskom štáte existuje len jeden nástroj a tento nástroj prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali na vnútroštátnej úrovni v primeranom čase prístup k inému nástroju na porovnávanie.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 26 (prispôsobené)

 nový

(241)Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním ð verejne dostupných elektronických ï komunikačných služieb a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by príslušné vnútroštátne ð príslušné ï orgány mali byť schopné vytvárať a šíriť s pomocou poskytovateľov informácie vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb. Mohli by sem patriť informácie vo verejnom záujme ð súvisiace s najčastejšími porušeniami predpisov a ich právnych následkov, napr. ï týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a šírenia škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany proti rizikám vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť napríklad z odhalenia osobných informácií, údajov týkajúcich sa súkromia alebo osobných údajov, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v článku 33 ods. 3  tejto Õ smernicei 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Tieto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa prezentovať v ľahko zrozumiteľnom tlačenom a elektronickom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových stránkach vnútroštátnych orgánov verejnej moci. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý tieto orgány považujú za vhodný. Ak to členské štáty požadujú, tieto informácie by sa mali zahrnúť aj do zmlúv. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre podniky nadmernú záťaž. Členské štáty by mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré podniky bežne používajú pri komunikácii s účastníkmi ð koncovými používateľmi ï v bežnom obchodnom styku.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 31 (prispôsobené)

(242)Pri absencii príslušných predpisov v práve Spoločenstva  Únie Õ sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné, alebo škodlivé, je úlohou príslušných orgánov členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Rámcovou  Touto Õ smernicou ani  smernicou 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách Õ špecifickými smernicami nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) 76 , ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („púheho kanála“) pre sprostredkujúcich poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

ê°2002/22/ES odôvodnenie 31 (prispôsobené)

 nový

(243)koncoví užívatelia by mali mať prístup k verejne prístupným informáciám komunikačných služieb. Členské štáty by mali byť schopné monitorovať kvalitu služieb, ktoré sú ponúkané na ich území. Národné regulačné orgány by mali byť schopné  splnomocnené monitorovať kvalitu služieb Õ systematicky  a Õ zhromažďovať  systematicky Õ informácie o kvalite služieb  vrátane tých, ktoré sa týkajú poskytovania služieb koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Õ  Tieto informácie by sa mali zhromažďovať Õ na základe kritérií, ktoré umožňujú porovnateľnosť medzi poskytovateľmi služieb a medzi členskými štátmi. Podniky poskytujúce  elektronické Õ komunikačné služby a pôsobiace v konkurenčnom prostredí môžu z dôvodov komerčných výhod sprístupniť verejnosti primerané a aktualizované informácie o svojich službách. Národné regulačné orgány by napriek tomu mali mať možnosť vyžadovať zverejnenie takých informácií, keď sa preukáže, že také informácie nie sú verejnosti k dispozícii; ðNárodné regulačné orgány by mali tiež stanoviť metódy merania, ktoré sa majú uplatňovať zo strany poskytovateľov služieb, s cieľom zlepšiť porovnateľnosť poskytovaných údajov. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť v celej Únii a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mal BEREC prijať usmernenia pre príslušné parametre kvality služieb, ktoré by národné regulačné orgány mali v maximálnej možnej miere zohľadňovať; ï 

°2009/136/ES odôvodnenie 47 (prispôsobené)

 nový

(244)S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich  najlepšom Õ záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak mohli  boli schopní Õ robiť bez toho, aby im v tom bránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však  podnikom Õ nebráni uloženiu  stanoviť Õ primeranýché minimálnyche zmluvnýché lehôtooty ð v trvaní do 24 mesiacov ï v zmluvách so spotrebiteľmi. ð Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť kratšie maximálne trvanie na základe vnútroštátnych podmienok, ako sú úrovne hospodárskej súťaže a stabilita investícií do sietí. Nezávisle od zmluvy na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby môžu spotrebitelia dávať prednosť a využívať dlhšie obdobie na náhradu za fyzické pripojenie. Takéto záväzky spotrebiteľov môžu byť dôležitým faktorom pri uľahčovaní zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou do alebo veľmi blízko priestorov koncových používateľov, a to aj prostredníctvom systémov zhromažďovania požiadaviek umožňujúcich investorom do sietí znižovať riziká počiatočného využívania. Práva spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa elektronických komunikačných služieb, ako je stanovené v tejto smernici, by však nemali v prípade zmlúv o fyzickom pripojení byť obmedzované takýmito obdobiami náhrady. ï

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a užívateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. Príslušné vnútroštátne orgány môžu na prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali predovšetkým zaoberať orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre spotrebiteľov menej príťažlivý.

 nový

(245)Spotrebitelia by mali mať možnosť vypovedať svoju zmluvu bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady, aj v prípadoch automatického predĺženia po uplynutí platnosti prvej zmluvy.

(246)Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok uložené poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, na úkor používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, sadzieb, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by sa mali považovať za zmeny, ktoré sú pre konečného používateľa dôvodom na vypovedanie zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady, aj keď sú spojené s niektorými pozitívnymi zmenami.

(247)Možnosť zmeny poskytovateľov služieb má zásadný význam pre účinnú hospodársku súťaž v konkurenčnom prostredí. Dostupnosť transparentných, presných a včasných informácií týkajúcich sa zmeny poskytovateľa by mala prispieť k zvýšeniu dôvery koncových používateľov v súvislosti so zmenou poskytovateľa a posilniť ich ochotu aktívne sa podieľať na konkurenčnom procese. Poskytovatelia služieb by mali zabezpečiť kontinuitu služby, aby koncoví používatelia mali možnosť zmeniť poskytovateľa služieb bez rizika straty služby.

°2002/22/ES odôvodnenie 40 (prispôsobené)

 nový

(248)prenosnosť čísla je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu spotrebiteľa a účinnú súťaž vna konkurenčne orientovanomých telekomunikačnom prostredí, takže ð trhoch elektronickej komunikácie. ï kKoncoví používatelia, ktorí o to požiadajú, si môžu ponechať svoje čísla vo verejnej telefónnej sieti nezávisle na organizácii  podniku Õ , ktorá služby poskytuje. Na zabezpečenie týchto prostriedkov medzi pripojeniami na verejnú telefónnu sieť na pevných a nepevných miestach sa nevzťahuje táto smernica. Členské štáty však môžu uplatňovať ustanovenia pre prenos čísel medzi sieťami, ktoré poskytujú služby na pevných miestach a mobilnými sieťami;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 41

(249)význam dopadu prenosnosti čísla podstatne stúpa vtedy, keď existujú transparentné tarifné informácie pre koncových užívateľov, ktorí si prenášajú svoje čísla, ako aj pre koncových užívateľov, ktorí volajú tým, ktorí si preniesli svoje čísla. Národné regulačné orgány by mali, ak je to možné, uľahčiť primeranú tarifnú transparentnosť ako časť implementácie prenosnosti čísla;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 42

(250)pri zabezpečovaní nákladovej orientácie cenotvorby prepojenia z hľadiska zabezpečenia prenosnosti čísla by národné regulačné orgány mali zohľadniť aj ceny, ktoré sú k dispozícii na porovnateľných trhoch;

ê°2009/136/ES odôvodnenie 47 (prispôsobené)

 nový

(251)S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak mohli robiť bez toho, aby im v tom bránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však nebráni uloženiu primeraných minimálnych zmluvných lehôt v zmluvách so spotrebiteľmi. Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a užívateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. V záujme uľahčenia jednotného kontaktného miesta, ktoré koncovým používateľom umožňuje plynulú zmenu poskytovateľa by proces zmeny poskytovateľa mal viesť prijímajúci poskytovateľ elektronickej komunikácie verejnosti. Õ Príslušné vnútroštátne ð Národné regulačné ï orgány môžu na prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali predovšetkým zaoberať orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre spotrebiteľov menej príťažlivý.

ò nový

(252)Balíky zahŕňajúce verejne dostupné elektronické komunikačné služby iné ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, a iné služby, ako napríklad lineárne vysielanie, alebo tovar ako napríklad zariadenia, sa čoraz častejšie využívajú a sú dôležitým prvkom hospodárskej súťaže. Hoci často prinášajú koncovým používateľom výhody, môžu zmenu poskytovateľa sťažiť alebo spraviť nákladnejšou a zvyšovať riziká zmluvnej „odkázanosti" na určitého poskytovateľa. Ak sa odlišné zmluvné pravidlá týkajúce sa vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa vzťahujú na rôzne služby, ako aj všetky zmluvné záväzky týkajúce sa nákupu výrobkov, ktoré tvoria časť balíka, pre spotrebiteľovi to predstavuje účinné obmedzenie ich práv využiť konkurenčné ponuky týkajúce sa celého balíka alebo jeho časti podľa tejto smernice. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zmlúv, transparentnosti, trvania a vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa by sa preto mali uplatňovať na všetky prvky balíka, pokiaľ nie sú iné pravidlá uplatniteľné na neelektronické komunikačné prvky balíka pre spotrebiteľa výhodnejšie. Ďalšie otázky spojené so zmluvami, ako sú nápravné opatrenia uplatniteľné v prípade nesúladu so zmluvou, by sa mali riadiť pravidlami uplatniteľnými na príslušný prvok balíka, napríklad pravidlami zmluvy o predaji tovaru alebo o dodaní digitálneho obsahu. Z rovnakých dôvodov by spotrebitelia nemali byť odkázaní na poskytovateľa prostredníctvom zmluvného de facto predĺženia času platnosti prvej zmluvy.

ê°2009/136/ES odôvodnenie 23 (prispôsobené)

ð nový

(253)Poskytovatelia elektronických ð interpersonálnych ï komunikačných služieb ð s číslovaním ï , ktorí umožňujú volanie ð majú povinnosť poskytovať prístup k službám tiesňového volania prostredníctvom tiesňovej komunikácie. ï ð Za výnimočných okolností, konkrétne z dôvodu technickej nerealizovateľnosti, nemusia byť schopné poskytovať prístup k službám tiesňového volania alebo informáciám o polohe volajúceho alebo k obidvom. V takých prípadoch by mali o tom primerane svojich zákazníkov informovať v zmluve. ï by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci boli primerane informovaní o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, a o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní). Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom tiež poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy so zákazníkom a ð aktualizovať ich ï v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe ð k službám tiesňového volania ï , a to napríklad vo zákazníckych informáciách vo vyúčtovaní  faktúrach Õ . Medzi tieto informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov ð komunikačnej ï služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním ð pripojenia, ktorého správa má zabezpečovať konkrétnu kvalitu služby, ï medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje  takéhoto Õ prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním ð pripojenia ï , pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb vymedzené podľa  tejto Õ smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).

ê°2009/140/ES odôvodnenie 22 (prispôsobené)

(254)V súlade s cieľmi Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci užívatelia vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý prístup k veľmi kvalitným a cenovo dostupným službám. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 95 zmluvy  114 ZFEÚ, Õ inštitúcie Spoločenstva  Únie Õ zohľadňujú potreby osôb so zdravotným postihnutím.

 nový

(255)Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k tiesňovým službám prostredníctvom bezplatnej tiesňovej komunikácie a bez toho, aby museli použiť akýkoľvek platobný prostriedok, z akéhokoľvek zariadenia, ktoré umožňuje interpersonálne komunikačné služby s číslovaním, a to aj pri využívaní roamingových služieb v členskom štáte. Tiesňová komunikácia sú komunikačné prostriedky, ktoré zahŕňajú nielen hlasovú komunikáciu, ale aj SMS správy, odosielanie správ, video alebo iné druhy komunikácie, ktoré v členskom štáte umožňujú prístup k tiesňovým službám. Komunikácia v núdzových situáciách sa môže spustiť v mene osoby palubným systémom eCall, ako je definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 2015/758/EÚ 77 .

(256)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým používateľom interpersonálne komunikačné služby s číslovaním poskytovali spoľahlivý a presný prístup k tiesňovým službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá. Keď nie je interpersonálna komunikačná služba k dispozícii v rámci pripojenia, ktorého správa má poskytovať špecifikovanú kvalitu služieb, poskytovateľ služby nemusí byť schopný zabezpečiť, aby tiesňové volania realizované prostredníctvom jeho služby boli smerované na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania s rovnakou spoľahlivosťou. V prípade takýchto podnikov, ktoré sú nezávislé od siete, konkrétne podnikov, ktoré nie sú prepojené s poskytovateľom verejnej komunikačnej siete, nemusí byť poskytovanie informácií o polohe volajúceho vždy technicky uskutočniteľné. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa normy zabezpečujúce presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie s tiesňovým službami, vykonávali čo najskôr s cieľom umožniť poskytovateľom nezávislým od siete poskytujúcim interpersonálne komunikačné s číslovaním splniť povinnosti týkajúce sa prístupu k tiesňovým službám a poskytovania informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s tou, ktorá sa vyžaduje od iných poskytovateľov takýchto komunikačných služieb.

°2002/22/ES odôvodnenie 36 (prispôsobené)

je dôležité, aby užívatelia mohli bezplatne volať jednotné európske tiesňové číslo „112“ a každé iné národné tiesňové čísla z akéhokoľvek telefónu, vrátane verejných telefónnych automatov na mince a karty, bez použitia akéhokoľvek platobného prostriedku. Členské štáty by mali mať už vytvorené potrebné organizačné systémy, ktoré sú najlepšie prispôsobené národnej organizácii tiesňových systémov, aby zabezpečili, že na volanie na toto číslo sa bude primerane odpovedať a bude sa s ním primerane zaobchádzať. Informácie o mieste volania, pokiaľ je to technicky možné, ktoré sú k dispozícii pre tiesňovú službu, zvýšia úroveň ochrany a bezpečnosti užívateľov služby čísla „112“ a pomôžu tiesňovej službe pri plnení jej povinnosti za predpokladu, že je zaručený prenos volania a príslušné dáta pre príslušnú tiesňovú službu. Príjem a používanie takých informácií by mal rešpektovať príslušné právne predpisy spoločenstva týkajúce sa spracovávania osobných dát. Stále zdokonaľovanie informačných technológií bude progresívne podporovať súbežné spracovávanie niekoľkých jazykov v sieti s prijateľnými nákladmi. Toto naopak zaručí ďalšiu bezpečnosť občanov Európy používajúcich tiesňové volacie číslo „112“;

°2002/22/ES odôvodnenie 37 (prispôsobené)

ľahký prístup k medzinárodným telefónnym službám je životne dôležitý pre občanov Európy a pre európske podniky. Bola už vytvorená predvoľba „00“ ako štandardný medzinárodný telefónny prístupový kód pre spoločenstvo. Môžu sa vytvoriť alebo naďalej pokračovať osobitné režimy pre spojenia medzi susednými lokalitami cez hranice medzi členskými štátmi. ITU v súlade s odporúčaním ITU E.164 pridelila kód „3883“ Európskemu telefónnemu číslovaciemu priestoru (ETNS). S cieľom zabezpečiť spojenie volaní k ETNS podniky prevádzkujúce verejné telefónne siete by mali zabezpečiť, aby volania s číslom „3883“ boli priamo alebo nepriamo prepojené k ETNS sieťam špecifikovaným v príslušných normách Európskeho inštitútu pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI). Také systémy prepojenia by mali byť upravené ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) 78 ;

°2009/136/ES odôvodnenie 41

(257) Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že služby tiesňového volania vrátane čísla 112 budú rovnako dostupné pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich používateľov, pre používateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých používateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

°2009/136/ES odôvodnenie 39 (prispôsobené)

 nový

(258)End-users should be able to call and access the emergency services using any telephone service capable of originating voice calls through a number or numbers in national telephone numbering plans. Member States that use national emergency numbers besides ‘112’ may impose on undertakings similar obligations for access to such national emergency numbers. Emergency authorities should be able to handle and answer calls to the number ‘112’ at least as expeditiously and effectively as calls to national emergency numbers. Je dôležité zvýšiť informovanosť o čísle 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Európskej únii. V tejto súvislosti by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách a v telefónnych zoznamoch, telefónnych búdkach, účastníckych informačných materiáloch ð pre koncových používateľov ï a  o Õ vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, číslo 112 sa môže používať ako jednotné číslo tiesňového volania v celomej Spoločenstve  Únii Õ . Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o čísle 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou. Mala by sa posilniť aj povinnosť poskytovať informácie o polohe volajúceho, aby sa zlepšila ochrana občanov. In particular, undertakings should make caller location information available to emergency services as soon as the call reaches that service independently of the technology used. In order to respond to technological developments, including those leading to increasingly accurate caller location information, the Commission should be empowered to adopt technical implementing measures to ensure effective access to ‘112’ services in the Community for the benefit of citizens. Such measures should be without prejudice to the organisation of emergency services of Member States.

 nový

(259)Informácie o polohe volajúceho zlepšujú úroveň ochrany a bezpečnosti koncových používateľov a pomáhajú tiesňovým službám pri plnení ich povinností za predpokladu, že presmerovanie tiesňovej komunikácie a súvisiacich údajov na príslušné tiesňové služby je zaručené vnútroštátnym systémom najvhodnejších stredísk tiesňového volania. Príjem a používanie informácií o polohe volajúceho by mali rešpektovať príslušné právne predpisy Únie týkajúce sa spracovávania osobných údajov. Podniky, ktoré poskytujú polohu získanú zo siete by mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho tiesňovým službám, a to okamžite po tom, ako sa volanie dostane k uvedenej službe, bez ohľadu na použitú technológiu. Lokalizačné technológie získané vďaka polohe telefónu sa ukázali byť oveľa presnejšie a nákladovo efektívne vzhľadom na dostupnosť údajov poskytnutých satelitnými systémami Galileo a EGNOS a inými globálnymi navigačnými satelitnými systémami a údajmi WI-FI. Preto by informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu mali dopĺňať informácie o polohe získané zo siete, aj keď poloha volajúceho získaná vďaka polohe telefónu môže byť dostupná len potom, ako sa začne tiesňová komunikácia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich najvhodnejšie strediská tiesňového volania dokázali získavať a spravovať dostupné informácie o polohe volajúceho. Zistenie a prenos informácií o polohe volajúceho by mali byť bezplatné pre koncového používateľa a orgán, ktorý zasahuje v prípade tiesňovej komunikácie bez ohľadu na prostriedok zistenia, napríklad prostredníctvom telefónu alebo siete alebo prostriedkov prenosu, ako sú hlasový kanál, SMS alebo prostriedky prenosu založené na internetovom protokole.

(260)S cieľom reagovať na technologický vývoj v oblasti presných informácií o polohe volajúceho, rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie volaní na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania by Komisia mala byť oprávnená prijímať opatrenia potrebné na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality a kontinuity tiesňovej komunikácie v Únii. Tieto opatrenia môžu zahŕňať funkčné ustanovenia určujúce úlohu rôznych strán v rámci komunikačného reťazca, napríklad poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb, operátorov elektronických komunikačných sietí a stredísk tiesňového volania, ako aj technických ustanovení určujúcich technické prostriedky na splnenie funkčných ustanovení. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu služieb tiesňového volania členských štátov.

°2009/136/ES odôvodnenie 36 (prispôsobené)

 nový

(261)S cieľom zabezpečiť, aby koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových používateľov, príslušné národné orgány by mali podľa potreby a na základe vnútroštátnych podmienok vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa ð pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím ï, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť podnikov zabezpečiť, aby používatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových, a sadzobných ð a týkajúcich sa kvality, ï aké sa ponúkajú ostatným koncovým používateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré im  týmto podnikom Õ takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi podnikmi. ð S cieľom vyhnúť sa vytváraniu nadmerného zaťaženia poskytovateľov služieb by národné regulačné orgány mali overiť, či sa dajú ciele rovnocenného prístupu a výberu skutočne dosiahnuť bez takýchto opatrení. ï 

 nový

(262)Okrem opatrení cenovej prijateľnosti stanovených v tejto smernici pre používateľov so zdravotným postihnutím sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť produktov a služieb, stanovuje niekoľko povinných požiadaviek na harmonizáciu viacerých prvkov prístupnosti pre používateľov elektronických komunikačných služieb so zdravotným postihnutím a súvisiacich koncových zariadení pre spotrebiteľa. Preto sa príslušné povinnosti v tejto smernici, ktorými sa od členských štátov vyžadovalo, aby podporovali dostupnosť koncových zariadení pre používateľov so zdravotným postihnutím, stali zastaranými a mali by sa zrušiť.

°2002/22/ES odôvodnenie 35 (prispôsobené)

(263) V oblasti Õ poskytovaniea informačných služieb a zoznamov  sa rozvinula účinná hospodárska súťaž podľa okrem iného článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES 79  Õ . je už otvorené pre hospodársku súťaž Ustanovenia tejto smernice dopĺňajú ustanovenia smernice 97/66/ES tým, že dávajú účastníkom právo, aby boli ich osobné dáta zahrnuté do vytlačených alebo elektronických zoznamov.  S cieľom zachovať túto účinnú hospodársku súťaž, by Õ Vvšetci poskytovatelia služieb, ktorí pridelili telefónne čísla svojim účastníkom, sú  koncovým používateľom, mali byť aj naďalej Õ povinní sprístupniť príslušné informácie spravodlivým, nákladovo orientovaným a nediskriminačným spôsobom;

 nový

(264)Koncoví používatelia by mali byť informovaní o ich práve určiť, či budú alebo nebudú chcieť byť zaradení do zoznamu. Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním by mali rešpektovať rozhodnutie koncových používateľov pri sprístupňovaní údajov do zoznamu poskytovateľov služieb. Článkom 12 smernice 2002/58/ES sa zabezpečujú práva koncových používateľov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných údajov do verejného zoznamu.

°2002/22/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

(265)koncoví používatelia by mali mať zaručenú interoperabilitu celého vybavenia predávaného v spoločenstve  Únii Õ , ktoré slúži na príjem digitálnej televízie. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať minimálne harmonizované normy pre také vybavenie. Také normy by sa mohli z času na čas upravovať na základe technologického rozvoja a vývoja trhu;

°2002/22/ES odôvodnenie 33 (prispôsobené)

 nový

(266)je žiaduce, aby spotrebitelia mali možnosť dosiahnuť čo možno najkomplexnejšie pripojenie k digitálnym televíznym prístrojom. Interoperabilita je vyvíjajúcou sa koncepciou na dynamických trhoch. Normalizačné inštitúcie by sa mali zasadzovať o to, aby zabezpečili vývoj primeraných noriem spolu s príslušnými technológiami. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby boli na ð digitálnych ï televíznych prijímačoch konektory, ktoré umožnia prenos všetkých nevyhnutných prvkov digitálneho signálu, vrátane audio a video dát, informácií o podmienenom prístupe, informácií o aplikačnom programovom rozhraní (API) a informácií o ochrane pred kopírovaním. Táto smernica  by Õ preto  mala Õ zabezpečujeiť, Ö aby Õ funkčnosť ð priradená ku konektorom a/alebo v nich implementovaná ï otvoreného rozhrania pre digitálne televízne prijímače nebola obmedzená operátormi siete, poskytovateľmi služieb alebo výrobcami vybavenia a naďalej sa rozvíjala v súlade s technologickým rozvojom. U zobrazovania a prezentácie digitálnych interaktívnych ð pripojených ï televíznych služieb sa realizácia spoločnej normy zo strany účastníkov trhu uznáva ako prospech pre spotrebiteľa. Členské štáty a Komisia sa môžu chopiť politickej iniciatívy, zhodnej so zmluvou, aby podporili tento vývoj;

°2009/136/ES odôvodnenie 38 (prispôsobené)

(267)Telefónne informačné služby by sa mali poskytovať, a často sa aj poskytujú, na základe podmienok konkurenčného trhu podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb 80 . V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových užívateľoch (pevných aj mobilných) do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov podľa smernice 95/46/ES, ktorá bude nahradená nariadením (EÚ) 2016/697 81 z 25.mája 2018, a vrátane článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech  koncových Õ používateľov z hospodárskej súťaže, pričom konečným cieľom bude  ktorá do veľkej miery Õ umožniťla odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

 nový

(268)Po zrušení povinnosti univerzálnej služby v oblasti služieb zoznamu a vzhľadom na existenciu fungujúceho trhu pre takéto služby, právo na prístup k telefónnym informačným službám už viac nie je potrebné. Národné regulačné orgány by však mali byť stále schopné, v záujme zachovania prístupu a hospodárskej súťaže na tomto trhu, ukladať povinnosti a podmienky podnikom, ktoré kontrolujú prístup ku koncovým používateľom.

°2002/22/ES odôvodnenie 43 (prispôsobené)

 nový

(269)súčasné členské štáty ukladajú niektoré povinnosti „prenosu“ na sieťach šíriacich rádiové alebo televízne vysielanie pre verejnosť. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť primerané povinnosti podnikom v rámci ich jurisdikcie v záujme legitímnych verejných politických úvah, no také povinnosti by sa mali ukladať len vtedy, keď sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom spoločenstva  Únie Õ a mali by byť proporcionálne,  a Õ transparentné a pravidelne revidované. Povinnosti „prenosu“  sa môžu uplatňovať na špecifikované rádiové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané konkrétnym poskytovateľom mediálnych služieb. Õ  Povinnosti Õ uložené členskými štátmi by mali byť primerané, pretože by mali byť proporcionálne a transparentné na základe jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu a mohli by prípadne zahŕňať primeranú úhradu. ðČlenské štáty by mali uviesť objektívne odôvodnenie povinností „prenosu“, ktoré ukladajú vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku, aby sa zaistilo, že tieto povinnosti sa transparentne, úmerne a jasne vymedzia. Povinnosti by sa mali navrhnúť tak, aby dostatočne motivovali k efektívnemu investovaniu do infraštruktúry. Povinnosti by mali podliehať pravidelnému preskúmaniu aspoň každých päť rokov, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú aj naďalej zodpovedať cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. ï a  Povinnosti by Õ mohli by prípadne zahŕňať primeranú úhradu. Také povinnosti „prenosu“ môžu zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie prístupu pre užívateľov so zdravotným postihnutím;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 44 (prispôsobené)

 nový

(270)siete používané na šírenie rádiového alebo televízneho vysielania pre verejnosť zahŕňajú káblové,  IPTV Õ satelitné a zemské vysielacie siete. Mohli by zahŕňať aj iné siete v rozsahu, v akom značný počet koncových užívateľov používa také siete ako svoje základné prostriedky na príjem rádiového a televízneho vysielania;. ð Také povinnosti „prenosu“ môžu zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie prístupu pre používateľov so zdravotným postihnutím. Preto medzi doplnkové služby patria okrem iného služby zamerané na zlepšenie prístupu koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ako napríklad videotextová služba, titulková služba, zvukový opis a posunková reč. Vzhľadom na rastúce poskytovanie a prijímanie služieb hybridnej televízie a stály význam elektronických programových sprievodcov slúžiacich na výber používateľov, môže byť prenos údajov súvisiacich s programom podporujúcich tieto funkcie zahrnutý do povinností „prenosu“. ï 

°2002/22/ES odôvodnenie 39

(271)prostriedky pre viacfrekvenčnú voľbu a identifikáciu volajúceho sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a môžu byť preto čoraz častejšie ponúkané s malými alebo žiadnymi nákladmi. Viacfrekvenčná voľba sa vo zvyšujúcej miere používa na interakciu užívateľa s osobitnými službami a zariadeniami, vrátane služby s pridanou hodnotou, a absencia týchto prostriedkov môže brániť užívateľom pri využívaní týchto služieb. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby ukladali povinnosti poskytovať tieto prostriedky, ak sú už dostupné. Smernica 97/66/ES 2002/58/ES zaručuje súkromie používateľov z hľadiska podrobného rozpisu faktúr tým, že im dáva prostriedok na ochranu ich práv na súkromie v prípade funkcie, ktorá identifikuje volajúceho. Rozvoj týchto služieb na celoeurópskej báze by mohol priniesť spotrebiteľom prospech a je touto smernicou odporúčaný;

°2002/19/ES odôvodnenie 22

(272)uverejňovanie informácií členskými štátmi zabezpečí, aby trhové subjekty a nové subjekty vstupujúce na trh pochopili svoje práva a povinnosti a vedeli nájsť zodpovedajúce podrobné informácie. Uverejňovanie v národných úradných oznámeniach pomôže zúčastneným stranám v ostatných členských štátoch získavať príslušné informácie;

°2002/19/ES odôvodnenie 23

(273)s cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť celoeurópskeho elektronického komunikačného trhu by mala Komisia monitorovať a uverejňovať informácie o poplatkoch, ktoré slúžia na stanovovanie cien pre koncových používateľov;

°2002/19/ES odôvodnenie 24

rozvoj elektronického komunikačného trhu s príslušnou infraštruktúrou by mohol mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie a krajinu. Členské štáty by mali preto monitorovať tento proces a v prípade potreby podniknúť opatrenia na minimalizovanie všetkých takýchto vplyvov prostredníctvom zodpovedajúcich dohôd a iných opatrení s príslušnými orgánmi;

ê°2002/19/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

(274)s cieľom stanovenia správneho uplatňovanie práva spoločenstva  Únie Õ potrebuje Komisia informácie o tom, ktoré podniky na trhu sú označené ako podniky s významným vplyvom na trhu a ktoré záväzky boli uložené trhovým subjektom národnými regulačnými orgánmi. Okrem uverejňovania týchto informácií na národnej úrovni je potrebné, aby členské štáty posielali tieto informácie Komisii. Ak sa od členských štátov vyžaduje posielanie informácií Komisii, tieto informácie môžu byť v elektronickej forme podľa dohodnutých overovacích postupov;

 nový

(275)s cieľom zohľadniť trhový, spoločenský a technologický vývoj, riadiť riziká pre bezpečnosť a služby a zabezpečiť účinný prístup k tiesňovým službám cez tiesňovú komunikáciu, by právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala byť delegovaná na Komisiu s cieľom špecifikovať konkrétne opatrenia na riešenie bezpečnostných rizík; prispôsobiť podmienky prístupu k službám digitálnej televízie a rádia; stanoviť jednotnú sadzbu za veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania na pevných i mobilných trhoch ; prijať opatrenia týkajúce sa tiesňovej komunikácie v Únii; a prispôsobiť prílohy II, IV, V, VI, VIII, IX a X tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(276)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky pre implementáciu tejto smernice, mali by sa Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať rozhodnutia, ktoré sú zamerané na riešenie škodlivých cezhraničných rušení medzi členskými štátmi; urobiť vykonávanie noriem povinným alebo odstrániť normy a/alebo špecifikácie z povinnej časti zoznamu noriem; rozhodnúť o tom, či práva v harmonizovanom pásme podliehajú všeobecnému povoleniu alebo individuálnym právam na používanie; špecifikovať modality uplatňovania kritérií, pravidiel a podmienok s ohľadom na harmonizované rádiové frekvenčné spektrum; špecifikovať modality uplatňovania podmienok, ktoré členské štáty môžu pripojiť k povoleniam na využívanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra; identifikovať pásma, v prípade ktorých sa práva využívania rádiových frekvencií môžu preniesť alebo prenajať medzi podnikmi; stanoviť spoločné maximálne lehoty, dokedy sa má používanie špecifických pásiem harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra povoliť; prijať prechodné opatrenia týkajúce sa dĺžky trvania práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra; stanoviť kritériá na koordináciu vykonávania určitých povinností; špecifikovať technické charakteristiky na návrh, zavedenie a prevádzku bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom; riešiť neuspokojený cezhraničný alebo celoeurópsky dopyt po číslach; a špecifikovať povahu a rozsah pôsobnosti povinností zabezpečujúcich účinný prístup k tiesňovým službám alebo prepojeniu koniec-koniec medzi koncovými používateľmi v rámci jedného alebo viacerých členských štátov alebo v celej Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(277)ðNakoniec by Komisia mala byť schopná podľa potreby prijať, a v najvyššej miere prihliadať na stanovisko BEREC, odporúčania týkajúce sa identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, oznámenia v rámci postupu na konsolidáciu vnútorného trhu a harmonizované uplatňovanie ustanovení regulačného rámca. ï

ê°2002/21/ES odôvodnenie 39

(278)Ustanovenia tejto smernice by mali byť pravidelne revidované najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa technologických a trhových podmienok.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 42

(279)Niektoré smernice a rozhodnutia v tejto oblasti by sa mali zrušiť.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 43 (prispôsobené)

(280)Komisia by mala monitorovať prechod od existujúceho rámca k novému rámcu a najmä v primeranom čase predložiť návrh na zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu 82 ;

ê°2002/21/ES odôvodnenie 34

„Výbor ONP“ zriadený podľa článku 9 smernice 90/387/EHS a „Licenčný výbor“ zriadený podľa článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb by sa mali nahradiť 83 jedným výborom.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 35

Národné regulačné orgány a národné úrady na ochranu hospodárskej súťaže by si mali navzájom poskytovať informácie potrebné na splnenie ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc, aby bola možná ich úplná vzájomná spolupráca. Pokiaľ ide o vymieňané informácie, prijímajúca organizácia by mala zabezpečiť rovnakú úroveň dôvernosti ako organizácia poskytujúca informácie.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 36

Komisia naznačila svoj zámer ustanoviť skupinu európskych regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby, ktorá by vytvorila vhodný mechanizmus na podporu spolupráce a koordinácie národných regulačných orgánov s cieľom podpory rozvoja vnútorného trhu pre elektronické komunikačné siete a služby a snažila sa o jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc vo všetkých členských štátoch najmä v oblastiach, v ktorých vnútroštátne právne predpisy vykonávajúce právo spoločenstva, dáva národným regulačným orgánom značné voľné právomoci pri uplatňovaní relevantných predpisov.

ê°2002/21/ES odôvodnenie 41 (prispôsobené)

ð nový

(281)Pretože ciele navrhovaných opatrení, a to dosiahnutie harmonizovaného ð a zjednodušeného ï rámca regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a súvisiacich služieb, ð podmienok na povolenie sietí a služieb, využívanie spektra a čísel, regulácie prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a ich prepojenie a ochrany koncového používateľa ï nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a môžu sa preto z dôvodu rozsahu a dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva  Únie Õ , môže Spoločenstvo  Únia Õ prijať opatrenia podľa princípu subsidiarity, stanoveného v článku 5 zmluvy. Podľa zásady proporcionality stanovenej v uvedenom článku táto smernica nejde nad rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov. 

ê°2002/20/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

Výsledok verejnej diskusie o revízii regulačného rámca pre elektronické médiá za rok 1999, vyjadrený v oznámení Komisie z 26. apríla 2000, a zistenia uverejnené Komisiou v jej oznámení v piatej a šiestej správe o vykonávaní telekomunikačného regulačného balíka, potvrdil potrebu harmonizovanejšej a menej obtiažnej smernice v súvislosti s prístupom na trh pre elektronické komunikačné siete a služby v celom spoločenstve.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 2

Zbližovanie medzi rôznymi elektronickými komunikačnými sieťami a službami a ich technológiami vyžaduje zriadenie povoľovacieho systému zahŕňajúceho všetky porovnateľné služby podobným spôsobom bez ohľadu na použité technológie.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 14

Členské štáty nie sú ani povinné poskytnúť, ani im nie je bránené poskytovať práva na používanie čísel z národného plánu číslovania alebo práva na inštalovanie zariadení podnikom iným ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 26

V prípadoch, keď podniky zistia, že s ich žiadosťami o udelenie práva na inštalovanie zariadení sa nezaobchádzalo v súlade so zásadami vysvetlenými v smernici 2002/21/ES (Rámcová smernica) alebo keď sú takéto rozhodnutia odložené bez uvedenia náležitých dôvodov, mali by mať právo odvolať sa voči takýmto rozhodnutiam v súlade s touto smernicou.

ê°2002/20/ES odôvodnenie 27

Pokuty za nepodrobenie sa podmienkam všeobecného povolenia by mali byť zodpovedajúce pokutám za spáchanie priestupku. Okrem výnimočných okolností, nebolo by primerané prerušiť alebo odobrať právo poskytovať elektronické komunikačné služby alebo právo na používanie rádiových frekvencií alebo čísel tam, kde podnik nevyhovel jednej alebo viacerým podmienkam stanoveným vo všeobecnom povolení. Je to bez toho, aby sa to dotýkalo naliehavých opatrení prijatých príslušnými orgánmi členských štátov, môžu členské štáty urobiť v prípade vážneho ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti alebo zdravia alebo hospodárskych a prevádzkových záujmov iných podnikov. Táto smernica by mala byť použiteľná bez toho, aby sa to dotýkalo aj akýchkoľvek pohľadávok medzi podnikmi týkajúcich sa náhrady za spôsobené škody podľa vnútroštátneho práva.

ê°2002/19/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/47/ES z 24. októbra 1995 o používaní noriem na prenos televíznych signálov 84 nenariaďuje žiadny konkrétny systém na digitálny televízny prenos alebo požiadavky na služby a toto otvorilo možnosť pre trhové subjekty na podnecovanie a vývoj vhodných systémov. Prostredníctvom skupiny pre digitálne video vysielanie vyvinuli subjekty na trhu skupinu televíznych prenosových systémov, ktoré prevzali vysielatelia na celom svete. Tieto prenosové systémy boli normalizované Európskym inštitútom pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI) a stali sa odporúčaniami Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Pokiaľ ide o širokouhlé digitálne televízne vysielanie, predstavuje formát 16:9 referenčný formát pre širokouhlé televízne služby a programy a je na trhoch členských štátov zavedený ako výsledok rozhodnutia Rady 93/42/EHS z 22. júla 1993 o akčnom pláne zavádzania vyspelých televíznych služieb v Európe 85 ;

ê°2002/19/ES odôvodnenie 26 (prispôsobené)

s cieľom zabezpečenia súladu technologického rozvoja a rozvoja trhu by malo byť vykonávanie tejto smernice prehodnotené po troch rokoch od jej dátumu účinnosti, aby sa zistilo plnenie jej cieľov;

ê°2002/19/ES odôvodnenie 27 (prispôsobené)

opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by mali byť prijaté podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu; 86

ê°2002/19/ES odôvodnenie 28 (prispôsobené)

pretože ciele navrhovaných opatrení, t. j. vytvorenie harmonizovaného rámca na reguláciu prístupu a prepojenia elektronických komunikačných sietí a 1 pridružených prostriedkov , nemôžu dostatočne vykonať členské štáty a môžu sa preto z dôvodu rozsahu a účinkov týchto opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanovenom v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality, ako je stanovený v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov,

ê°2002/22/ES odôvodnenie 7 (prispôsobené)

členské štáty by sa mali naďalej starať o to, aby služby stanovené v kapitole II boli v príslušnej kvalite k dispozícii pre všetkých koncových užívateľov na ich území bez ohľadu na ich zemepisnú polohu a na základe špecifických vnútroštátnych podmienok za prijateľné ceny; členské štáty môžu v súvislosti s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby a podľa vnútroštátnych podmienok, prijať špecifické opatrenia pre zákazníkov vo vidieckych a zemepisne izolovaných oblastiach, aby bol zabezpečený ich prístup k službám stanoveným v kapitole II a ich cenová dostupnosť, ako aj prístup za rovnakých podmienok najmä pre staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a pre ľudí s osobitnými sociálnymi potrebami. Také opatrenia môžu zahŕňať aj opatrenia priamo cielené na zákazníkov s osobitnými sociálnymi potrebami, poskytujúc podporu určitým zákazníkom, napríklad pomocou špecifických opatrení po preskúmaní jednotlivých žiadostí, ako je napríklad odpustenie dlhov;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 45 (prispôsobené)

služby zabezpečujúce obsah, ako je napríklad ponuka predaja balíka zvukového a televízneho vysielacieho obsahu, nie sú predmetom regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby; Poskytovatelia takých služieb by nemali byť predmetom povinnosti poskytovania univerzálnej služby, pokiaľ ide o tieto činnosti. Táto smernica sa nedotýka opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni v zhode s právom spoločenstva týkajúcim sa takých služieb;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 46 (prispôsobené)

keď sa členský štát snaží zabezpečiť poskytovanie iných špecifických služieb na svojom území, také povinnosti by mal implementovať na báze nákladovej efektívnosti a mimo rozsahu záväzkov univerzálnej služby. Podľa toho môžu členské štáty prijať dodatočné opatrenia (napr. uľahčenie rozvoja infraštruktúry alebo služieb v podmienkach, v ktorých trh nedostatočne pokrýva požiadavky koncových užívateľov) v súlade s právom spoločenstva. Ako reakcia na podnet Komisie týkajúcu sa e-Europe vyzvala lisabonská Európska Rada 23. a 24. marca 2000 členské štáty, aby zabezpečili, že všetky školy budú mať prístup k Internetu a multimediálnym zdrojom;

ê°2002/22/ES odôvodnenie 52 (prispôsobené)

opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Komisie 1999/468/ES z 28. júna 1998, ktorým sa stanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu 87 ,

 nový

(282)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 88 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície.



(283)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(284)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XI časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

°2009/140/ES (prispôsobené)

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Časť I. RÁMEC (všeobecné pravidlá pre organizáciu odvetvia)

Hlava 1I Rozsah pôsobnosti, zameranie a ciele, vymedzenia pojmov

KAPITOLA I

  PREDMET ÚPRAVY Õ , ROZSAH Pôsobnosti, ZAMERANIE A VYMEDZENIA POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti  Predmet úpravy Õ a zameranie

ê 2009/140/ES článok 1ods. 1 písm. a) (prispôsobené)

ð nový

1. Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení na uľahčenie prístupu užívateľom so zdravotným postihnutím. Ustanovujú sa ňou povinnosti národných regulačných ð a iných príslušných ï orgánov a zriaďuje sa sústava postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celomej Spoločenstve  Únii Õ .

Článok 1

Účel a pôsobnosť

12. Cieľom tejto smernice je  na jednej strane Õ podporiť vnútorný trh s elektronickými komunikačnými sieťami a službami prostredníctvom harmonizácie a zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa povolenia a podmienok s cieľom uľahčiť ich poskytnutie v rámci spoločenstva.

2. Táto smernica sa vzťahuje na povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb.

°2002/19/ES

 nový

Článok 1

Rozsah pôsobnosti a cieľ 

1. V rámci stanovenom smernicou 2002/24/ES (Rámcová smernica) harmonizuje táto smernica spôsob, akým členské štáty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a 1 pridružených prostriedkov. Cieľom je vytvorenie regulačného rámca, v súlade s vnútornými trhovými princípmi, pre vzťahy medzi poskytovateľmi sietí a služieb, ktorých výsledkom bude ð zavádzanie a využívanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, ï udržateľná hospodárska súťaž, interoperabilita elektronických komunikačných služieb a prospech zákazníka ð koncového používateľa ï .

2. Táto smernica stanovuje práva a povinnosti pre operátorov a podniky usilujúce o prepojenie a/alebo prístup k ich sieťam a 1 pridruženým prostriedkom . Stanovuje ciele pre národné regulačné orgány z hľadiska prístupu a prepojenia a stanovuje postupy na zabezpečenie prehodnotenia povinností uložených národnými regulačnými orgánmi, prípadne ich zrušenie po dosiahnutí požadovaných cieľov. Prístup v tejto smernici sa nevzťahuje na prístup koncových používateľov.

°2009/136/ES článok 1 ods. 1 (prispôsobené)

 nový

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. V rámci smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je  Na druhej strane má Õ zaručiť dostupnosť ð poskytovanie ï kvalitných ð cenovo a ï verejne dostupných služieb v celom Spoločenstve  celej Únii Õ prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu, a má sa zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa potreby koncových používateľov ð vrátane používateľov so zdravotným postihnutím, ï na trhu dostatočne neuspokojujú a má ð ustanoviť potrebné práva koncového používateľa ï . Táto smernica obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú určitých aspektov koncových zariadení, vrátane ustanovení, ktorých účelom je uľahčiť prístup užívateľom so zdravotným postihnutím.

2. Táto smernica zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov táto smernica vymedzuje minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica stanovuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania určitých povinných služieb.

°2002/21/ES (prispôsobené)

23. Táto smernica a špecifické smernice sa nevzťahujú  nevzťahuje Õ na: 

- povinnosti uložené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva  Únie Õ alebo podľa práva spoločenstva  Únie Õ vzhľadom na služby poskytované pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; ;

3. Táto smernica a špecifické smernice sa nevzťahujú na - opatrenia prijaté na úrovni spoločenstva  Únie Õ alebo na národnej úrovni v súlade s právom spoločenstva  Únie Õ , sledujúce ciele vo všeobecnom záujme, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku;. 

4. Táto smernica a špecifické smernice sa nevzťahujú na - ustanovenia smernice 2014/53/EÚ1999/5/ES.

ê 544/2009 čl. 2 (prispôsobené)

5. Táto smernica a osobitné smernice sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté osobitné opatrenia prijaté na reguláciu medzinárodného roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Spoločenstva  -nariadenie (EÚ) č. 531/2012 a nariadenie (EÚ) 2015/2120 Õ .

ê 2009/136/ES (prispôsobené)

3. Táto smernica nenariaďuje ani nezakazuje podmienky uložené poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, obmedzujúce prístup koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ak je to povolené v rámci vnútroštátneho práva a v súlade s právom Spoločenstva, ale ustanovuje povinnosť poskytovať informácie o týchto podmienkach. Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa prístupu koncových užívateľov k službám a aplikáciám alebo ich využívania prostredníctvom elektronických komunikačných sietí musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb, a to aj v súvislosti s právom na súkromie a právom na spravodlivý proces, ako sú vymedzené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 

4. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa práv koncových používateľov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva  Únie Õ o ochrane spotrebiteľa, najmä smernice 93/13/EHS a 97/7/ES  2011/83/EÚ Õ , a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva Únie Õ .

 2002/21/ES

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

ê 2009/140/ES článok 1ods. 2 písm. a)

ð nový

1a)„elektronická komunikačná sieť“ znamená prenosové systémy, ð prípadne založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej administratívnej kapacite, ï a kde je to aplikovateľné, i prepojovacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne a ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných pozemských sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášanej informácie;

ò nový

2) „sieť s veľmi vysokou kapacitou“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá sa skladá výlučne z optických prvkov, a to prinajmenšom do distribučného bodu na obslužnom mieste, alebo taká sieť, ktorá dokáže za obvyklých podmienok prevádzky v čase špičky poskytnúť podobný výkon siete z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a jeho kolísania. Výkonnosť siete možno považovať za podobnú, bez ohľadu na to, či koncový používateľ zaznamenáva rozdiely alebo nie spôsobené vnútornými zmenami vlastností média, ktorým sa sieť v konečnom dôsledku spája s koncovým bodom siete.

ê 2009/140/ES článok 1ods. 2 písm. b) (prispôsobené)

ð nový

3b)„nadnárodné trhy“ znamenajú  sú Õ trhy určené v súlade s článkom 1563 ods. 4, ktoré pokrývajú Spoločenstvo  Úniu Õ alebo jeho podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte;

°2002/21/ES (prispôsobené)

 nový

c4)„elektronická komunikačná služba“ znamená službu bežne poskytovanú  je služba bežne poskytovaná Õ za úhradu  prostredníctvom elektronických komunikačných sietí Õ , ktorá pozostáva ð zahŕňa „službu prístupu k internetu“, ako je vymedzená v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120; a/alebo „interpersonálnu komunikačnú službu“; a/alebo služby pozostávajúce z ï úplne alebo prevažne z prenosu signálov v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a  ako napr. Õ prenosovéých služieby v sieťach používanýché na ð poskytovanie služieb komunikácie medzi strojmi a na ï vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; nezahŕňa služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 smernice 98/34/ES, ktoré úplne alebo prevažne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikačných sieťach;

ò nový

5)„interpersonálna komunikačná služba“ je služba poskytovaná obyčajne za úhradu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú prijímateľa(-ľov) tejto služby; nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálne a interaktívne služby len ako vedľajšiu doplnkovú funkciu prepojenú s inou službou

6)„interpersonálna komunikačná služba s číslovaním“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa spája (účastníkov) pomocou verejnej komutovanej telefónnej siete prostredníctvom priradených číslovacích zdrojov, t.j. prostredníctvom čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov, alebo umožnením komunikácie pomocou čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov;

7) „interpersonálna komunikačná služba bez číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa nespája (účastníkov) verejnej komutovanej telefónnej siete ani prostredníctvom priradených číslovacích zdrojov, t.j. prostredníctvom čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov, ani umožnením komunikácie pomocou čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov;

ê 2009/140/ES článok 1ods. 2 písm. c)

d8)„verejná komunikačná sieť“ znamená elektronickú komunikačnú sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete;

ê 2009/140/ES článok 1ods. 2 písm. d) (prispôsobené)

ð nový

da9) „koncový bod siete“ (ďalej len „NTP“)  alebo „NTP“ Õ znamená  je Õ fyzický bod, v ktorom sa účastníkovi ð koncovému používateľovi ï poskytuje prístup k verejnej komunikačnej sieti; v prípade sietí, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, sa NTP identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom účastníka ð koncového používateľa; ï 

ê 2009/140/ES článok 1ods. 2 písm. e)

e10)„pridružené prostriedky“ znamenajú pridružené služby, fyzické infraštruktúry a iné zariadenia alebo prvky pridružené k elektronickej komunikačnej sieti a/alebo elektronickej komunikačnej službe, ktoré umožňujú a/alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete a/alebo služby alebo sú toho schopné, a zahŕňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, elektroinštalácie budov, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine;