20.12.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 394/5

---

Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)

2012/C 394/03

1.   ÚVOD

V uznesení Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (1), známom aj pod názvom „stratégia EÚ pre mládež“, sa vyžaduje, aby bola na konci každého trojročného cyklu vypracovaná správa EÚ o mládeži, a to s dvoma cieľmi: zhodnotiť dosiahnutý pokrok a poskytnúť základ pre stanovenie súboru priorít pre nadchádzajúci pracovný cyklus.

K návrhu spoločnej správy EÚ o mládeži sú pripojené dva pracovné dokumenty útvarov Komisie: Jeden z nich skúma situáciu mladých ľudí v EÚ a druhý analyzuje opatrenia prijaté v obnovenom rámci.

2.   VYKONÁVANIE OBNOVENÉHO RÁMCA PRE EURÓPSKU SPOLUPRÁCU

Rada v roku 2009 na základe oznámenia Komisie – Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže – schválila obnovený rámec pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018). Prostredníctvom posilnenia spolupráce a výmeny osvedčených postupov sleduje obnovený rámec dva celkové ciele:

i)	vytvoriť viac príležitostí, ako aj rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí v oblasti vzdelávania a na trhu práce a

ii)	podporovať aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a solidaritu všetkých mladých ľudí.

Obnovený rámec sa zakladá na konkrétnych opatreniach. Stromový diagram znázorňuje, ako sa rozvetvuje do ôsmich oblastí politiky (oblastí činnosti), ktorými sú: vzdelávanie a odborná príprava; zamestnanosť a podnikanie; sociálne začlenenie; zdravie a dobré životné podmienky; účasť; tvorivosť a kultúra; dobrovoľnícke aktivity a mládež a svet.

Základom uvedeného rámca sú tieto nástroje: tvorba politík založená na poznatkoch; vzájomné učenie sa; pravidelné podávanie správ o pokroku, šírenie výsledkov a monitorovanie; štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami a mobilizácia programov a finančných prostriedkov EÚ. V tomto rámci sa práca s mládežou (2) vníma ako podpora všetkým oblastiam činnosti a medziodvetvová spolupráca ako základný princíp.

3.   EURÓPA 2020 – PODPORA MLÁDEŽE V KONTEXTE KRÍZY

Európa prechádza krízou, ktorá mladých Európanov zasiahla v podobe nebývalej miery nezamestnanosti a rizika sociálneho vylúčenia a chudoby. Európa 2020 – stratégia EÚ na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu – stanovuje rámec pre koordinovanú európsku reakciu s cieľom vyjsť z krízy a zlepšiť dlhodobú prosperitu európskych občanov.

Európa 2020 sa zameriava predovšetkým na mladých ľudí a jej hlavným cieľom je znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a zvýšiť podiel mladých ľudí v terciárnom vzdelávaní. Zníženie rizika chudoby a zvýšenie podielu pracujúceho obyvateľstva patria k dvom ďalším dôležitým cieľom, ktoré sa tiež zameriavajú na problematiku mládeže.

Okrem toho sa podporuje mobilita mládeže prostredníctvom hlavnej iniciatívy s názvom Mládež v pohybe (3) a mladým ľuďom je venované miesto aj v programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (4) a v platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (5). Rada v tejto súvislosti uvedené iniciatívy ďalej rozvinula prijatím záverov o iniciatíve Mládež v pohybe – jednotný prístup v reakcii na výzvy, ktorým čelia mladí ľudia (6), a o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (7).

[Rada 26. novembra 2012 tiež dosiahla politickú dohodu o odporúčaniach Rady týkajúcich sa validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.]

V druhom európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík Európska komisia zdôraznila, že je potrebné vynakladať úsilie na zníženie neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti mládeže. Ročný prieskum rastu za rok 2012, ktorý stanovuje priority opatrení na úrovni EÚ a vnútroštátnych úrovniach s cieľom podporiť rast a zamestnanosť, vyzval členské štáty, aby podporovali zamestnanosť mládeže. Konkrétne odporúčania zahŕňali podporu kvalitného učňovského vzdelávania a stáží, ako aj podnikateľských zručností. Prieskum tiež vyzýval k reformám právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a reformám v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia vyjadrila obavy, že sociálna štruktúra EÚ je vystavená skúške, a preto vyzvala členské štáty, aby ochraňovali zraniteľné skupiny, a to pokiaľ ide o sociálnu ochranu, stratégie začleňovania a prístup k službám zabezpečujúcim integráciu na trhu práce a do spoločnosti (8). Odporúčania pre jednotlivé krajiny (9) sa prijali podľa konkrétnej situácie jednotlivých členských štátov.

Európska komisia navrhla v tejto súvislosti iniciatívu Príležitosti pre mladých (10), ktorej cieľom je mobilizovať zdroje a zintenzívniť úsilie o zníženie nezamestnanosti mládeže, ako aj rozvíjať zamestnateľnosť mladých ľudí. Komisia v tomto kontexte naliehavo vyzvala členské štáty, aby na účely podpory mladých ľudí lepšie využívali Európsky sociálny fond. Akčné tímy Komisie pomáhajú ôsmim členským štátom (11) s nadpriemernou mierou nezamestnanosti mladých ľudí. Okrem toho, nedávno predložený „balík opatrení pre zamestnanosť“ (12) obsahuje prvú správu o pokroku, pokiaľ ide o iniciatívu Príležitosti pre mladých, a konzultáciu o novom rámci kvality pre stáže. Rada sa zaoberala otázkou nezamestnanosti a sociálneho začleňovania mladých ľudí prijatím uznesenia o aktívnom začleňovaní mladých ľudí: boj proti nezamestnanosti a chudobe (13) a o podpore zamestnanosti mládeže v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 (14).

Komisia sa takisto usiluje o odstránenie prekážok, s ktorými sa občania EÚ vrátane mládeže stretávajú pri uplatňovaní svojich práv ako občanov EÚ. Ide predovšetkým o právo na voľný pohyb v rámci EÚ vrátane dobrovoľníctva, štúdia alebo práce.

Snaha o posilnenie zamestnateľnosti, vzdelávacej mobility a účasti mladých ľudí je podporovaná súčasným programom v oblasti celoživotného vzdelávania a programom Mládež v akcii, ktoré sa od roku 2014 nahradia novým programom EÚ zameraným na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport.

4.   PRVÝ CYKLUS OBNOVENÉHO RÁMCA (2010 – 2012)

Takmer všetky členské štáty uvádzajú, že obnoveným rámcom sa posilnili existujúce priority na vnútroštátnej úrovni, pričom niektoré členské štáty zdôrazňujú jeho priamy vplyv. Napríklad Litva sa o obnovenom rámci zmieňuje ako o usmerňujúcom dokumente pri vytváraní svojho národného programu politiky v oblasti mládeže, Rakúsko uvádza, že sa v krajine posilnilo prepojenie medzi politikou v oblasti mládeže a politikami trhu práce, a dialóg s mládežou sa ďalej rozvinul aj vo flámskej komunite v Belgicku.

V obnovenom rámci sa presadzuje medziodvetvový prístup na všetkých úrovniach vo vykonávaní rámca politiky v oblasti mládeže. Väčšina členských štátov uvádza, že má národnú stratégiu v oblasti mládeže alebo medziodvetvový plán zameraný na mládež. Okrem dvoch členských štátov majú všetky medzirezortnú pracovnú skupinu pre mládež alebo iný inštitucionalizovaný mechanizmus. Hoci niektoré národné správy o mládeži poskytujú dobrý príklad, takéto skupiny sa často skladajú z rôznych aktérov a zainteresovaných strán v „kľúčovej“ oblasti politiky mládeže s malým alebo žiadnym zapojením ďalších ministerstiev, čím sa obmedzuje ich medziodvetvový charakter.

Na základe uvedeného sa odporúča, aby sa Komisia a členské štáty viac zamerali na rozvoj medziodvetvovej spolupráce, a to najmä s cieľom preskúmať, ako sa môžu prístupy a metódy politiky v oblasti mládeže a práce s mládežou využívať v iných relevantných odvetviach. Malo by sa podporiť vytváranie nových medziodvetvových partnerstiev a rozvoj spoločných projektov a iniciatív v oblasti mládeže.

Práca s mládežou podporuje mnoho oblastí činnosti. Väčšina členských štátov uvádza, že prijala opatrenia na uznávanie, podporu a ďalší rozvoj práce s mládežou v súlade s uznesením Rady o práci s mládežou (15). V júli 2010 sa počas belgického predsedníctva konala európska konferencia o práci s mládežou, ktorá spojila tvorcov politiky so zainteresovanými stranami z oblasti mládeže z celej Európy a viedla k prijatiu vyhlásenia zameraného na priority a opatrenia pre prácu s mládežou v nasledujúcich rokoch.

4.1.   Vykonávanie ôsmich oblastí činnosti

V obnovenom rámci sa v každej z jeho oblastí činnosti navrhujú iniciatívy pre členské štáty a/alebo Komisiu. Nižšie sa uvádza prehľad opatrení prijatých na úrovni EÚ a opatrení uvedených členskými štátmi pre pracovný cyklus 2010 – 2012 (16).

Vzdelávanie a odborná príprava

Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšovaní vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom strategického rámca „ET 2020“ (17). Rada v tejto súvislosti prijala závery v reakcii na oznámenie Komisie, v ktorom v roku 2011 predložila stratégiu pre modernizáciu európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (18), pričom Komisia v súčasnosti pripravuje iniciatívu Prehodnotenie vzdelávania: investovanie do zručností na účely lepších sociálno-ekonomických výsledkov, ktorá sa má začať koncom roka 2012 s cieľom podporiť tvorbu politík v oblasti zručností a kompetencií.

Obnovený rámec sa zameriava predovšetkým na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa ako doplnkový nástroj s cieľom získať prierezové zručnosti (19), ktoré sa veľmi cenia na trhu práce (20). Komisia v septembri 2012 predložila návrh odporúčania Rady o uznávaní a validácii neformálneho a informálneho učenia (21) a tiež vypracúva nástroje s cieľom uľahčiť zaznamenávanie zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Komisia aj členské štáty aktívne podporujú mládežnícke organizácie, ktoré sú dôležitými poskytovateľmi neformálnych vzdelávacích príležitostí. Mnohé členské štáty (22) zdôrazňujú úlohu práce s mládežou, pokiaľ ide mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, a poskytovanie pomoci pri ich návrate späť do školy alebo práce. V tejto súvislosti nedávno prijali opatrenia na zvýšenie informovanosti o neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa a na uznávanie výsledkov vzdelávania na vnútroštátnej úrovni.

Zamestnanosť a podnikanie

Zamestnanosť mladých ľudí predstavovala celkovú tematickú prioritu prvej trojice predsedníctiev po nadobudnutí účinnosti obnoveného rámca. Rada počas tohto obdobia prijala uznesenia o aktívnom začleňovaní mladých ľudí (23) a úlohe práce s mládežou pri podpore zamestnateľnosti mladých ľudí.

Podľa národných správ o mládeži už niektoré členské štáty zmenili svoje pracovné právo alebo uplatnili daňové stimuly na zlepšenie prístupu mladých ľudí na trh práce. Tieto stimuly sa často spájajú s programami s cieľom umožniť mladým ľuďom získať pracovné skúsenosti, a to aj v zahraničí. Mnohí mladí ľudia majú prospech z poradenstva, ktoré ponúkajú vzdelávacie inštitúcie, služby zamestnanosti alebo informačné služby pre mládež. Mnohé krajiny poskytujú nezamestnaným alebo zraniteľným mladým ľuďom cielenú podporu, kurzy, poradenstvo alebo pracovné stáže. Stáže sú často dostupné ako súčasť formálneho vzdelávania a niekoľko krajín má dvojaké vzdelávacie systémy, v ktorých sa vyučovanie v triedach kombinuje s učňovskou prípravou (24).

Prvý cyklus štruktúrovaného dialógu sa takisto zameriaval na zamestnanosť mládeže. Mladí ľudia tiež odporučili konkrétne opatrenia, ktoré sa začlenili do uznesenia Rady (25), pričom zdôraznili potrebu prístupu k informáciám o trhu práce, potrebu neformálneho vzdelávania, kvalitného rámca pre stáže, zamerania na flexiistotu a rovnakého prístupu k mobilite. Tieto odporúčania a najlepšie postupy členských štátov inšpirovali následné iniciatívy Komisie, ako napríklad návrh odporúčania o neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa a v širšom kontexte iniciatívu Príležitosti pre mladých.

Vo väčšine európskych krajín sa čoraz viac podporuje vzdelávanie v oblasti podnikania. Doposiaľ začalo vykonávať osobitné stratégie osem krajín a trinásť ďalších začlenilo vzdelávanie v oblasti podnikania do svojich národných stratégií týkajúcich sa celoživotného vzdelávania, mládeže alebo rastu (26).

Na úrovni EÚ dostalo podnikanie mladých viditeľnejšiu podobu počas Európskeho týždňa mládeže, a to zvyšovaním povedomia o hodnote podnikateľských zručností a začatí podnikania ako jednej z možností kariéry. V súčasnej dobe sa tiež prijímajú mnohé opatrenia na podporu vzdelávania v oblasti podnikania na všetkých stupňoch vzdelávania.

Odporúča sa, aby členské štáty a Komisia pokračovali vo svojom spoločnom úsilí vynakladanom na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a v tejto oblasti naďalej rozvíjali medziodvetvové iniciatívy.

Zdravie a dobré životné podmienky

Mladí ľudia sú na úrovni EÚ osobitnou cieľovou skupinou iniciatív EÚ zameraných na zdravie, ktoré boli zavedené na riešenie problémov súvisiacich s fajčením, alkoholom, výživou, obezitou a užívaním drog.

Všetky členské štáty okrem dvoch uvádzajú, že prijali konkrétne opatrenia s cieľom nadviazať na uznesenie Rady o zdraví a pohode mladých ľudí (27). Mnohé členské štáty (28) sa zmieňujú o iniciatívach, ktoré sa zameriavajú na špecifické problémy, akými sú alkohol, tabak či zdravé stravovanie, alebo zdôrazňujú hodnotu partnerského vzdelávania pri podpore zdravého životného štýlu.

Sociálne začlenenie

Iniciatívy EÚ na boj proti nezamestnanosti mládeže takisto významne prispievajú k sociálnemu začleneniu mladých ľudí. Väčšina členských štátov (29) sa tiež zamerala na mládež ako osobitnú cieľovú skupinu počas roka 2010, ktorý bol Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V týchto iniciatívach sa zdôrazňuje potreba bojovať proti chudobe od útleho veku, aby sa prelomil medzigeneračný cyklus chudoby.

Veľa členských štátov (30) potvrdzuje dôležitosť medziodvetvového prístupu k sociálnemu začleňovaniu, ktorý ho spája napríklad s politikou v oblasti vzdelávania, zamestnanosti alebo zdravia. Mnohé z nich podávajú správy o špecializovaných vzdelávacích programoch pre pracovníkov s mládežou, mládežníckych lídrov a mladých ľudí, ktorých cieľom je rozvíjať medzikultúrne povedomie a bojovať proti predsudkom. Viacero členských štátov (31) uviedlo príklady podporných opatrení zameraných na mládež, ktoré sa týkajú bývania.

Preto sa odporúča, aby členské štáty predkladali správy, ktoré sa zakladajú na poznatkoch a dôkazoch, o sociálnej situácii a životných podmienkach mladých ľudí. V tejto súvislosti by sa členské štáty tiež mohli nabádať, aby prijali opatrenia na boj proti chudobe a vylúčeniu, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, a to využitím medziodvetvovej spolupráce.

Účasť

Účasť mládeže zaujímala v posledných rokoch v programe politiky EÚ v oblasti mládeže popredné miesto. Účasť je vo všetkých členských štátoch kľúčovým prvkom politiky v oblasti mládeže a vykonalo sa mnoho činností vrátane vytvorenia štruktúr na zapájanie mladých ľudí do procesov rozhodovania a preskúmania kvality mechanizmov účasti. Vykonali sa aj činnosti na podporu väčšej angažovanosti mladých ľudí, pokiaľ ide o ich účasť, vrátane vypracúvania relevantného informačného materiálu a vytvárania priestoru pre dialóg online.

Rada potvrdila svoj záväzok v tejto oblasti tým, že „účasť mládeže na demokratickom živote“ stanovila ako celkovú prioritu druhej trojice predsedníctiev v oblasti mládeže (polovica obdobia 2011 – 2012) v súlade s článkom 165 ZFEÚ. Rada tiež prijala uznesenie o podpore nových a efektívnych foriem účasti všetkých mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (32). Štruktúrovaný dialóg sa stáva čoraz vplyvnejším nástrojom na zapájanie mladých ľudí do procesu rozhodovania. Všetky členské štáty zriadili národné pracovné skupiny, aby mohli organizovať konzultácie s mladými ľuďmi vo svojich krajinách a zapájať sa do debát na úrovni EÚ.

Komisia vykonala kroky na posilnenie základne poznatkov o účasti prostredníctvom prieskumu Eurobarometer zameraného na iniciatívu Mládež v pohybe (33) a pripravovanej štúdie o meniacich sa modeloch účasti mládeže. Okrem toho iniciovala dva procesy, ktorých výsledky sa prejavia v nasledujúcom trojročnom cykle: ide predovšetkým o opätovný rozvoj Európskeho portálu pre mládež (34) ako interaktívnej platformy na účasť online, ako aj „kartu Mládež v pohybe“, ktorá by naďalej umožňovala mobilitu a účasť mládeže prostredníctvom stimulov, informácií a podporných služieb.

Účasť mladých ľudí na politických procesoch sa uskutočňuje novými spôsobmi, napr. prostredníctvom podpisovania petícií, vydávania vyhlásení online a v sociálnych médiách atď.

Členské štáty a Komisia by preto mali zistiť, ktoré formy účasti vyhovujú požiadavkám mladých ľudí, a mali by im poskytovať rôzne formy podpory.

Dobrovoľnícke činnosti

Členské štáty a Komisia spolupracujú na vykonávaní odporúčania o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci EÚ (35) v expertnej skupine. Približne polovica členských štátov (36) uvádza, že na základe tohto odporúčania zvyšuje informovanosť o príležitostiach týkajúcich sa mobility pre mladých dobrovoľníkov. Viaceré členské štáty uvádzajú, že okrem Európskej dobrovoľníckej služby ponúkajú aj bilaterálne alebo multilaterálne výmenné programy.

Niektoré členské štáty (37) uvádzajú, že vytvorili národné dobrovoľnícke systémy alebo založili novú občiansku službu. Mnohé členské štáty považujú program Mládež v akcii, predovšetkým Európsku dobrovoľnícku službu, za dôležitý, ak nie hlavný zdroj dobrovoľníckych činností mládeže v inej krajine. Mnohé krajiny vykonávajú dvojstranné a viacstranné výmenné programy. V niekoľkých krajinách je predchádzanie vylúčeniu súčasťou rozsiahlejších stratégií pre mládež a systémov financovania, pričom sa vzťahuje aj na dobrovoľníctvo.

Členské štáty aktívne vynakladajú úsilie na zabezpečenie toho, aby sa hodnota skúseností z dobrovoľníckych činností náležite uznávala, napr. prostredníctvom Youthpassu, dosahom na trh práce alebo spoločenským uznaním. Viaceré členské štáty uplatňujú strategické prístupy s cieľom podporovať dobrovoľnícke činnosti mladých ľudí napríklad na účely dosiahnutia cieľov v sociálnej oblasti. Do Európskeho roka dobrovoľníctva 2011 sa zapojili mladí ľudia a mládežnícke organizácie, čím sa zdôraznil rozmer mládeže v tejto oblasti.

Vzhľadom na to, že celkové údaje preukazujú, že na cezhraničných dobrovoľníckych činnostiach sa ešte stále zúčastňuje len malá časť mladých Európanov, sa členské štáty vyzývajú, aby vzali na vedomie možné prekážky v oblasti dobrovoľníctva a zvážili možné činnosti/opatrenia na odstránenie týchto prekážok (38).

Kultúra a tvorivosť

Členské štáty a Komisia v tejto oblasti úzko spolupracujú prostredníctvom európskeho programu pre kultúru (39). Rada vo viacerých svojich záveroch zdôraznila význam tvorivosti, kultúry a úlohy mladých ľudí (40). V rámci obnoveného rámca sa v roku 2010 vypracovala štúdia o prístupe mladých ľudí ku kultúre v Európe (41), ktorá obsahuje osvedčené postupy a návrhy na riešenie prekážok, akými sú náklady a vzdialenosť.

Hoci členské štáty uznávajú prepojenia medzi kultúrou, tvorivosťou a politikou v oblasti mládeže, v národných správach o mládeži sa neuvádza veľa aktivít v tejto oblasti činnosti.

Mládež a svet

Komisia v rámci partnerstva s Radou Európy zameraného na mládež usporiadala sympóziá na vysokej úrovni týkajúce sa politiky v oblasti mládeže v krajinách východného a južného susedstva (42), do ktorých sa zapájala príspevkami. Rada prijala závery o východnom rozmere účasti mládeže (43) na účely posilnenia spolupráce s východnou Európou a kaukazskými krajinami. Okrem toho bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení tzv. Priestoru pre mládež v rámci Východného partnerstva s cieľom financovať viac príležitostí na mládežnícke partnerstvá a podporiť spoluprácu v rámci programu Mládež v akcii. V Európe a Číne sa organizovali rôzne aktivity počas celého roka mládeže EÚ – Čína 2011. Komisia tiež prispela k roku mládeže OSN a samitu mládeže v Mexiku v roku 2011. Bola aj spoluorganizátorom dvoch politických konferencií v rámci bilaterálnej dohody o spolupráci s Kanadou.

Členské štáty uvádzajú, že v tejto oblasti činnosti boli aktívne už pred rokom 2010 a aj naďalej zdôrazňujú jej význam. Takmer polovica členských štátov (44) uvádza, že sa tejto otázke venovala vo svojich učebných osnovách alebo v rámci stratégií politík v oblasti mládeže. Väčšina členských štátov poskytuje mladým ľuďom príležitosti na výmenu názorov na globálne otázky s tvorcami politík.

4.2.   Nástroje vykonávania

V obnovenom rámci sa na účely vykonávania činností v ôsmich uvedených oblastiach uplatňuje súbor osobitných nástrojov. V odsekoch uvedených nižšie sa na základe posúdenia Komisie a príspevkov z národných správ, ktoré poskytli členské štáty, hodnotí, do akej miery sa tieto nástroje úspešne používali na dosiahnutie celkových cieľov stratégie.

Tvorba politík založených na poznatkoch

Komisia v nadväznosti obnovený rámec v spolupráci s odborníkmi vymenovanými členskými štátmi a so zainteresovanými stranami z oblasti mládeže vypracovala prehľad ukazovateľov EÚ týkajúcich sa mládeže, ktorý sa zverejnil v roku 2011 (45). Tento prehľad tvorí 40 ukazovateľov, ktoré sa vzťahujú na všetkých osem oblastí činnosti.

Komisia počas prvého pracovného cyklu obnoveného rámca vypracovala dve štúdie (46) a uskutočnila prieskum Flash Eurobarometer o mladých ľuďoch. Partnerstvom medzi EÚ a Radou Európy zameraným na mládež sa tiež prispelo k posilneniu základne poznatkov pre politiku v oblasti mládeže v Európe, a to prostredníctvom Európskeho vzdelávacieho centra pre politiku v oblasti mládeže (EKCYP – European Knowledge Centre on Youth Policy), ako aj jeho národných spravodajcov a Združenia európskych výskumných pracovníkov v oblasti mládeže (PEYR – Pool of European Youth Researchers).

Vzájomné učenie sa

V nadväznosti na obnovený rámec sa viacerými rôznymi podujatiami prispelo k vzájomnému učeniu sa, a to aj prostredníctvom činností v oblasti partnerského učenia, konferencií a seminárov, fór alebo expertných skupín na vysokej úrovni, ako aj prostredníctvom štúdií a analýz.

Okrem príležitostí na výmenu skúseností počas konferencií a na zasadnutiach generálnych riaditeľov zodpovedných za otázky týkajúce sa mládeže, sa v štúdii Komisie (47) dokumentuje skutočnosť, že vypracovanie ukazovateľov EÚ týkajúcich sa mládeže nielen zlepšilo uznanie a viditeľnosť politiky v oblasti mládeže, ale vyvolalo aj pozitívny vývoj v členských štátoch, a to v oblasti medziodvetvovej spolupráce, ako aj v uplatňovaní prístupu založeného na poznatkoch. Vytvorili sa skupiny odborníkov a národných zástupcov na účely preskúmania prehľadu ukazovateľov a vykonávania odporúčania Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci EÚ. K vzájomnému učeniu sa došlo aj prostredníctvom osobitnej činnosti v oblasti partnerského učenia o medziodvetvovej spolupráci (48).

Nová skupina odborníkov v oblasti partnerského učenia o „tvorivej a inovačnej schopnosti mladých ľudí a ich zručnostiach, ktoré získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a ktoré sú dôležité pre zamestnateľnosť“ sa vytvorila v máji 2012 (49). Je dôležitým opatrením na ďalší rozvoj vzájomného učenia sa štruktúrovanejším spôsobom v kontexte otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže.

Odporúča sa, aby sa naďalej rozvíjala koordinácia činností v oblasti partnerského učenia. Komisia a členské štáty by mali zvážiť, akým spôsobom by sa údaje a príklady najlepších postupov z členských štátoch mohli lepšie využívať na vypracúvanie účinnejšieho vzájomného učenia sa v budúcnosti.

Pravidelné podávanie správ o pokroku, šírenie výsledkov a monitorovanie

Na účely podávania správ vytvorila Komisia online dotazník, ktorý sa zaoberal špecifickými konkrétnymi smermi činností uvedenými v obnovenom rámci. Umožnilo sa tým vykonať porovnávacie hodnotenie národných správ o mládeži, ktoré predložili všetky členské štáty, Nórsko, Švajčiarsko, Čierna Hora a Chorvátsko (50). Určitý vstup takisto poskytlo Európske fórum mládeže – reprezentatívna platforma medzinárodných mimovládnych mládežníckych organizácií a národných rád mládeže.

Okrem pracovného dokumentu útvarov Komisie k správe EÚ o mládeži sú na internetovej stránke Komisie zverejnené všetky národné správy o mládeži. Tieto správy by sa mali náležite distribuovať na národnej úrovni v rámci členských štátov. Je to v súlade s obnoveným rámcom, v ktorom sa vyzýva k rozsiahlemu šíreniu výsledkov podávania správ.

Komisia a členské štáty by mali zvážiť, akým spôsobom by sa ukazovatele, údaje a príklady najlepších postupov z členských štátoch mohli lepšie využívať na účely vypracúvania komplexnejších správ EÚ o mládeži v budúcnosti.

Štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami

Štruktúrovaným dialógom s mladými ľuďmi sa poskytuje vhodný rámec pre konzultácie, partnerské učenie a výmenu skúseností medzi národnými tvorcami politík a mladými ľuďmi v oblasti mládeže. Krajina vykonávajúca predsedníctvo organizuje s podporou Komisie každých šesť mesiacov mládežnícke konferencie EÚ. Na týchto konferenciách sa stretávajú mladí ľudia a tvorcovia politík z celej EÚ, aby diskutovali o výsledkoch štruktúrovaného dialógu a vypracúvali spoločné odporúčania, ktoré sa začlenia do procesu, prostredníctvom ktorého Rada prijíma uznesenia alebo závery.

Všetky členské štáty vytvorili začiatkom prvého cyklu národné pracovné skupiny pre štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi. Štruktúrovaný dialóg, ktorý predstavuje komplexný a formálny spôsob komunikácie s mladými ľuďmi, sa stal živou a neoddeliteľnou súčasťou tvorby politiky mládeže. Konzultácie počas prvej trojice predsedníctiev (2010 – 2011), na ktorých sa podieľali tvorcovia politiky mládeže a mladí ľudia, viedli k cenným spoločným odporúčaniam týkajúcim sa najnaliehavejších otázok zamestnanosti. Čoraz viac ľudí sa zúčastňuje vyvíjajúceho sa dialógu, ktorý stále pokračuje.

V roku 2011 sa začal druhý cyklus štruktúrovaného dialógu na tému účasti mladých ľudí. Do tohto procesu sa priamo zapojil veľký počet vedúcich mládeže a mladých ľudí.

Na účely zlepšenia procesu konzultácií a jeho monitorovanie by sa mala podporiť účasť ďalších odborníkov vo národných pracovných skupinách na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, a to v závislosti od relevantných tematických priorít štruktúrovaného dialógu. Okrem toho, výsledky štruktúrovaného dialógu by sa mali poskytovať medziodvetvovým zainteresovaným stranám. V tomto procese by mala byť jasná úloha výskumných pracovníkov v oblasti mládeže.

Mládežnícka konferencia EÚ by sa mala posilňovať ako fórum štruktúrovaného dialógu medzi všetkými mladými ľuďmi, mládežníckymi organizáciami a tvorcami politík s cieľom dosiahnuť hmatateľné politické výsledky. Ak je to možné, malo by sa podporovať zapájanie výskumných pracovníkov v oblasti mládeže.

Mobilizácia programov EÚ

Program Mládež v akcii je kľúčovým nástrojom na podporu obnoveného rámca. Spolu s programom celoživotného vzdelávania, prispel k mobilite vo vzdelávaní mladých ľudí. Zameriava sa na neformálne vzdelávanie mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a mládežnícke organizácie. V súlade s obnoveným rámcom podporuje zmysel pre občianstvo a solidaritu medzi mladými ľuďmi a kladie dôraz na prácu s mládežou, dobrovoľnícke a občianske aktivity, ktoré sú vhodnou možnosťou na získanie prierezových zručností. Do tohto programu sa v roku 2010 zapojilo približne 150 000 účastníkov a v roku 2011 ich bolo 185 000, čo predstavuje viditeľný nárast v porovnaní so začiatkom programu (111 000 účastníkov v roku 2007).

Takmer všetky členské štáty uvádzajú, že na integráciu mladých ľudí na trh práce využili aj iné zdroje financovania zo strany EÚ, ako napríklad Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a/alebo program PROGRESS. Kohézne fondy sa používali aj na podporu rozvoja aktívneho občianstva, účasti a spôsobilostí mladých ľudí.

Odporúča sa, aby sa programom Mládež v akcii a budúcim programom EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport podporovalo vykonávanie obnoveného rámca bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci

5.   NASLEDUJÚCI CYKLUS OBNOVENÉHO RÁMCA (2013 – 2015)

Posilnenie prepojenia medzi obnoveným rámcom a stratégiou Európa 2020

Podľa uznesenia Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže sa pre každý pracovný cyklus stanoví niekoľko priorít európskej spolupráce s cieľom prispieť k oblastiam činnosti určeným v rámci. Priority nasledujúceho cyklu sa majú prijať na základe súčasnej správy EÚ o mládeži.

Predsedníctva EÚ sa v prvom cykle zameriavali na „zamestnanosť a podnikanie“ a „účasť“. Obnovený rámec a jeho oblasti činnosti sa vzťahujú na celý rad problémov, ktoré sa týkajú mladých ľudí v prechodnom období od vzdelávania na trh práce, aj keď tieto problémy majú na každého iný vplyv. Dôležitejšie však je, že prostredníctvom obnoveného rámca sa uznávajú a posilňujú vzájomné vzťahy medzi týmito oblasťami činností a zainteresovanými stranami s cieľom poskytovať účinné nástroje na dosiahnutie koordinácie politík a synergií.

V správe EÚ, ako aj v národných správach o mládeži sa potvrdzuje pevný základ a význam obnoveného rámca a jeho dvoch celkových cieľov: i) vytvárať viac príležitostí, ako aj rovnakých príležitostí vo vzdelávaní a na trhu práce pre všetkých mladých ľudí, a ii) podporovať občianstvo, sociálne začleňovanie a solidaritu. Oba tieto ciele úzko nadväzujú na stratégiu Európa 2020, ročný prieskum rastu 2012 a iniciatívy Mládež v pohybe a Príležitosti pre mladých.

Priority nasledujúceho pracovného cyklu by mali odrážať súčasné hlavné priority a činnosti v rámci stratégie Európa 2020. Otázka zamestnanosti mladých bude mať aj naďalej popredné miesto v agende EÚ. V nadväznosti na ročný prieskum rastu 2012 a možné preskúmanie priorít v rámci nadchádzajúceho ročného prieskumu rastu 2013 a iniciatívu Príležitosti pre mladých, by sa mali členské štáty obzvlášť zamerať na nezamestnaných mladých ľudí, ich vzdelávanie alebo odbornú prípravu a plne na to využiť dostupné finančné prostriedky z EÚ. Mali by vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prístupu mladých ľudí k práci, učňovskej príprave a stážam, ako aj na zlepšenie ich zamestnateľnosti.

Komisia podporuje úsilie členských štátov prostredníctvom nových iniciatív EÚ, ako napr. iniciatívou Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ktorou sa mladým ľuďom poskytuje pomoc pri hľadaní zamestnania v zahraničí, a takisto podporuje vytvorenie záruk pre mladých ľudí (51) a kvalitného rámca pre stáže, v ktorom môže práca s mládežou zohrávať významnú úlohu v rámci partnerstva so vzdelávacími inštitúciami a službami zamestnanosti. Okrem toho rozšírila možnosti vzdelávacej mobility prostredníctvom programu celoživotného vzdelávania (52) a programu Mládež v akcii (53). Okrem toho môžu prierezové nástroje vytvorené v obnovenom rámci slúžiť na podporu partnerstiev medzi rôznymi aktérmi, ktorí sa zapájajú do poskytovania podpory mladým ľuďom v súvislosti so všetkými rôznymi aspektmi prechodného obdobia od vzdelávania na trh práce, vrátane služieb zamestnanosti, vzdelávacích inštitúcií, pracovníkov s mládežou, sociálnych služieb, zamestnávateľov a mladých ľudí samotných.

Silnejšia spolupráca na mieste môže byť prínosom pri ponúkaní individuálnych prístupov predovšetkým pre mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v zložitejších životných situáciách alebo ku ktorým je ťažké nájsť prístup bežným spôsobom. Obnovený rámec môže takisto zohrávať úlohu pri presadzovaní a uznávaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa prostredníctvom práce s mládežou a pri podpore účasti v mládežníckych organizáciách ako prostriedkov na získanie prierezových zručností. Môže tak prispieť k posilneniu synergií medzi rôznymi formami formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Situácia na trhu práce a nezamestnanosť majú sociálne dôsledky. Ročný prieskum rastu 2012 poukazuje na jednoznačné prejavy zvýšenia počtu ľudí ohrozených príjmovou chudobou, prejavy detskej chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré môžu byť v najkrajnejších prípadoch spojené s akútnymi zdravotnými problémami a bezdomovectvom. Sociálnym vylúčením je ohrozená čoraz väčšia skupina mladých ľudí.

Mladí ľudia sú vystavení závažnému riziku sociálneho vylúčenia a chudoby – hlavným cieľom stratégie Európa 2020 je znížiť do roku 2020 podiel obyvateľstva EÚ vystaveného riziku sociálneho vylúčenia a chudoby o 20 miliónov alebo 25 %. Podiel mladých ľudí vystavených takému riziku je v porovnaní s celkovým obyvateľstvom väčší. V období medzi rokmi 2009 a 2010 bol nárast počtu mladých ľudí vystavených riziku podstatne vyšší ako v prípade celkového obyvateľstva. Negatívne ovplyvnené sú aj dobré životné podmienky mladých ľudí – zatiaľ čo vysoká miera nezamestnanosti mala za následok väčší počet rodín s nízkymi príjmami, ako aj domácnosti bez zamestnania, pričom mladí ľudia sú najviac vystavení riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, kríza mala vplyv aj na zdravie a dobré životné podmienky mladých ľudí. Nezamestnanosťou, zvyšovaním chudoby, nevhodnými podmienkami bývania a rozvratom rodín sa značne zvyšuje riziko problémov týkajúcich sa duševného zdravia, akými sú napríklad depresia, poruchy súvisiace s nadmerným požívaním alkoholu, ako aj riziko samovrážd. Keďže ohrozenia zdravia a dobrých životných podmienok môžu pretrvávať celý život, majú mimoriadne závažný vplyv na mladých ľudí.

Obnovený rámec môže zohrávať úlohu pri účasti všetkých mladých ľudí na rôznych aspektoch spoločnosti. Rieši veľké množstvo výziev spojených s vylúčením, odcudzením a úsilím mladých ľudí o budovanie nezávislého a zodpovedného života. V nadchádzajúcich rokoch by sa obnovený rámec mal čoraz viac zameriavať na sociálne začlenenie, ako aj zdravie a dobré životné podmienky mladých ľudí. V tomto smere je potrebné, aby sa viac zameriavala na účasť na demokratických a spoločenských aktivitách. Takisto musí stavať na práci s mladými ľuďmi, pokiaľ ide o rozvoj ich zručností potrebných pre život, ich celkový osobný rozvoj a pocit spolupatričnosti k spoločnosti, v ktorej žijú.

Členské šaty a Komisia by na účely lepšej reakcie na uvedené výzvy mali preskúmať spôsoby ďalšieho rozvoja odborných znalostí a dostupnosť príkladov najlepších postupov v oblastiach, v ktorých by sa otvorená metóda koordinácie mohla využiť na vytvorenie pridanej hodnoty. Navrhuje sa, aby tento druh spolupráce bol prospešný pre osobitné oblasti sociálneho začlenenia, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok mladých ľudí.

Pokračovanie vo vykonávaní rámca

Medziodvetvová spolupráca sa môže ďalej zlepšovať vo všetkých oblastiach politík, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí. Členské štáty a Komisia by sa mali snažiť o ďalšie zlepšovanie medziodvetvovej spolupráce na vnútroštátnej a európskej úrovni. Ďalšie úsilie by sa malo vynaložiť na posilnenie základne poznatkov o politike v oblasti mládeže a na zdieľanie príkladov osvedčených postupov prostredníctvom vzájomného učenia sa.

V rámci politiky mládeže by sa malo pokračovať v dialógu s mladými ľuďmi, aby bolo možné plne porozumieť, akým problémom čelia a aké sú ich očakávania od tvorcov politík a poskytovateľov pomoci mladým ľuďom. Štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi je možné ďalej rozvíjať ďalším posúdením procesu a výsledku štruktúrovaného dialógu na základe odporúčaní vpracovaných počas Európskeho týždňa mládeže a zistení uvedených v tejto správe, zabezpečením, aby členstvo v národných pracovných skupinách bolo inkluzívnejšie a aby osoby zodpovedné za rozhodovanie vo väčšej miere zohľadňovať odporúčania mladých ľudí.

Komisia sa bude naďalej venovať podnetu na vytvorenie „karty Mládež v pohybe“, aby uľahčila mladým ľuďom mobilitu v rámci Európy. Bude tiež nadväzovať kontakty a uľahčovať dialóg so všetkými mladými ľuďmi, najmä s tými, ktorí majú menej príležitostí, a to prostredníctvom nových interaktívnych nástrojov Európskeho portálu pre mládež. Tvorcovia politiky v oblasti mládeže budú takisto pri snahe o riešenie výziev spojených so zamestnanosťou, zamestnateľnosťou a začlenením skúmať opatrenia na podporu tvorivého a inovačného potenciálu mladých ľudí (54).

Program Mládež v akcii a budúci program EÚ zameraný na mládež, ako aj iní príjemcovia budú zohrávať pri podpore týchto iniciatív osobitnú úlohu.

6.   ZÁVERY

Vykonávanie prvého trojročného pracovného cyklu obnoveného rámca, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2010 – 2012, ukázalo, že ide o trvalý a pružný rámec pre celý rad činností Komisie, členských štátov a ďalších zainteresovaných strán. Obnovený rámec a jeho medziodvetvová a komplexná perspektíva sa stretla s veľkým záujmom a inšpirovala nielen členské štáty EÚ, ale aj krajiny mimo EÚ.

Obnovený rámec slúži ako prostriedok pre nadväzovanie vzťahov medzi oblasťami činnosti, do ktorých patrí zamestnanosť a podnikanie, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj sociálne začlenenie, s cieľom vytvoriť rôznorodé riešenia na podporu mladých ľudí. Táto skutočnosť sa ukázala ako relevantná napríklad pri hľadaní riešení súčasnej vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a možností podpory rastúceho počtu mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave. Práca s mládežou prispela k vývoju mladých ľudí a má potenciál urobiť viac vo všetkých oblastiach činnosti.

Účasť mladých ľudí na demokratickom živote je ústrednou témou politiky v oblasti mládeže. Prehlbovanie a rozširovanie dialógu s mladými ľuďmi nielen zvyšuje kvalitu a legitimitu politiky v oblasti mládeže, ale zvyšuje aj očakávania EÚ a jej členských štátov. EÚ by mala vynakladať maximálne úsilie na nabádanie mladých ľudí k tomu, aby sa zapájali do formovania budúcnosti EÚ, a to predovšetkým do riešenia tých problémov, ktoré (ako ukázali následné konzultácie a prieskumy verejnej mienky) sa ich najviac dotýkajú. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu mládežnícke organizácie a práca s mládežou.

Počas druhého trojročného pracovného cyklu obnoveného rámca (2013 – 2015) by sa mali riešiť predovšetkým výzvy, ktorým mladí ľudia čelia v dôsledku krízy, aby tak naďalej prispieval k plneniu cieľov stratégie Európa 2020. Spolu s rozvojom inovačných a tvorivých schopností mladých ľudí by sa mal naďalej klásť dôraz na zamestnanosť, podnikanie a zlepšovanie prístupu k práci. V tomto cykle by sa tiež mala čoraz väčšia pozornosť venovať sociálnemu začleňovaniu, zdraviu a dobrým životným podmienkam.

Súčasným programom Mládež v akcii sa prispieva k dosahovaniu cieľov obnoveného rámca. Budúci program EÚ zameraný na mladých ľudí by mal pokračovať v prispievaní k dosahovaniu týchto cieľov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(2)  Práca s mládežou zahŕňa širokú škálu sociálnych, kultúrnych, vzdelávacích alebo politických aktivít, ktoré mladí ľudia vykonávajú, do ktorých sa zapájajú a ktoré sú pre mladých ľudí určené. Ide o vzdelávanie mimo školy a aktivity vo voľnom čase, ktoré riadia profesionálni alebo dobrovoľní pracovníci s mládežou a vedúci mládeže. Je založená na neformálnom vzdelávaní a dobrovoľnej účasti.

(3)  KOM(2010) 477.

(4)  KOM(2010) 682.

(5)  KOM(2010) 758.

(6)  Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 9.

(7)  Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.

(8)  KOM(2011) 815.

(9)  COM(2012) 299.

(10)  KOM(2011) 933.

(11)  Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Portugalsko, Slovensko a Španielsko.

(12)  COM(2012) 173, SWD(2012)98, SWD(2012)99.

(13)  Ú. v. EÚ C 137, 27.5.2010, s. 1.

(14)  11838/11.

(15)  Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 1.

(16)  Aktivity v oblastiach činnosti stratégie sa podrobnejšie opisujú v pracovnom dokumente útvarov Komisie priloženom k tomuto oznámeniu.

(17)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(18)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011; KOM(2011) 567.

(19)  Pozri tiež rámec pre kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006).

(20)  Prieskum Eurobarometer zameraný na „postoje zamestnávateľov k zručnostiam“.

(21)  COM(2012) 485, 5.9.2012.

(22)  13707/12 ADD 1, s. 14.

(23)  Ú. v. EÚ C 137, 27.5.2010, s. 1.

(24)  13707/12 ADD 1, s. 27.

(25)  Ú. v. EÚ C 164, 2.6.2011, s. 1.

(26)  Vzdelávanie v oblasti podnikania na školách v Európe, Európska komisia, 2012.

(27)  Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 1.

(28)  13707/12 ADD 1, s. 57.

(29)  13707/12 ADD 1, s. 51.

(30)  13707/12 ADD 1, s. 45.

(31)  13707/12 ADD 1, s. 47.

(32)  Ú. v. EÚ C 169, 9.6.2011, s. 1.

(33)  Mládež v pohybe – analytické správy, cieľová skupina vo veku 15 – 30 rokov.

(34)  http://europa.eu/youth.

(35)  Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 8.

(36)  13707/12 ADD 1, s. 75.

(37)  13707/12 ADD 1, s. 69.

(38)  Odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 8).

(39)  Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(40)  Ú. v. C 326, 3.12.2010, s. 2; Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 19; Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 1.

(41)  Interarts, EACEA/2008/01.

(42)  Šarm aš-Šajch (2010), Odesa (2011), Tbilisi (2012), Tunis (2012).

(43)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 10.

(44)  13707/12 ADD 1, s. 86.

(45)  SEK(2011) 401.

(46)  Štúdia o prístupe mladých ľudí ku kultúre (InterARTS, 2010) a štúdia o účasti mladých ľudí na demokratickom živote (London School of Economics, 2012).

(47)  Accessing practices for using indicators in fields related to youth (Hodnotenie postupov na používanie ukazovateľov v oblastiach týkajúcich sa mladých ľudí). Záverečná správa Európskej komisie, GR pre vzdelávanie a kultúru (Ecorys, 2011).

(48)  Organizovaná počas španielskeho predsedníctva.

(49)  Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 1.

(50)  Tieto štyri krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, reagovali na výzvu Komisie pre kandidátske krajiny na vstup do EÚ a štáty EZVO, aby predložili vnútroštátne správy o mládeži na základe dobrovoľnosti. Tri belgické komunity s rozličnými jazykmi predložili svoje príspevky jednotlivo.

(51)  Komisia má v úmysle navrhnúť do konca roku 2012 odporúčanie Rady o usmerneniach na vytvorenie záruk pre mladých ľudí.

(52)  130 000 stáží v podnikoch v roku 2012 v iných krajinách EÚ pre študentov vo vysokoškolskom a odbornom vzdelávaní.

(53)  10 000 mladých ľudí, ktorí dostali príležitosť prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby.

(54)  Závery Rady o podpore tvorivého a inovačného potenciálu mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 1).

---